Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_pre_zmeškanie_4Cb-86-2016.pdf
PDF · 82.27 KB
Case nature
Area
Subarea
4Cb/86/2016
Rozsudok pre zmeškanie
Okresný súd Bardejov sudcom JUDr. Slavomírom Ivaneckým v právnej veci žalobcu Pivovary Topvar, a.s., Pivovarská 9, 082 21 Veľký Šariš, IČO: 31 648 479, zast. JUDr. Lucia Jurgová advokátka s.r.o., Slnečná 33, Poproč, proti žalovanej R. J., D. Š. XXXX/X, XXX XX T., IČO: XX XXX XXX, o vydanie hnuteľných vecí s prísl. eventuálne o zaplatenie 294,44 Eur s prísl., takto
rozhodol:
Žalovaná je v lehote do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku p o v i n n á vydať žalobcovi hnuteľné vec:
- tornádo EV. 35/4P 1/3 in plus pumpa
- COBRA 2P Chróm plus medajlóny
- narážaciu hlavu kombi
- odkapnicu inox s výkr. D 150
- redukčný ventil CO 2 2 odbery
alternatívne
z a p l a t i ť žalobcovi istinu vo výške 294,44 Eur spolu s 9% ročným úrokom z omeškania zo sumy 294,44 Eur od 29.3.2016 do zaplatenia.
Žalovaná je p o v i n n á nahradiť žalobcovi trovy konania o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník, podľa pomeru úspechu žalobcu vo veci, ktorý činí 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa v tomto konaní domáha od žalovanej vydania vyššie špecifikovaných hnuteľných vecí, ktoré dal žalovanej do nájmu ( dočasného užívania) na základe nájomnej zmluvy zo dňa 25.11.2013 na účely prevádzkovania zariadenia s názvom G. B. na adrese C. S. XX R. T. a to na dobu určitú - 5 rokov. Z dôvodov porušovania zmluvných záväzkov zo strany žalovanej žalobca listom zo dňa 29.1.2016 odstúpil od zmluvy a vyzval žalovanú na vrátanie hnuteľných vecí, čo žalovaná neučinila. Ich hodnota činí 294,44 Eur.
2. V konaní vedenom pod sp. zn. 4Cb/86/2016 bola žaloba s prílohami doručená žalovanej dňa 31.12.2016. Písomnosti zo strany súdu boli doručované žalovanej na vyjadrenie s poučením, že v prípade, ak sa k žalobe v lehote 15 dní nevyjadrí, môže súd rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie. Žalovaná sa v ustanovenej lehote a ani ku dňu vyhlásenia tohto rozsudku k žalobe písomne nevyjadrila. Súd vo veci rozhodol rozsudkom pre zmeškania bez nariadenia pojednávania, pričom oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku pre zmeškanie bolo zverejnené na úradnej tabuli tunajšieho súdu nepretržite od 24.1.2017 do 30.1.2017.
3. Podľa § 273 zákona č. 160/2015 Z.z. Súd môže aj bez nariadenia pojednávania rozhodnúť o žalobe podľa § 137 písm. a) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/20160701>rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie, ak a) uznesením uložil žalovanému povinnosť v určenej lehote písomne vyjadriť sa k žalobe a v tomto svojom vyjadrení uviesť rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva, a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a žalovaný túto povinnosť bez vážneho dôvodu nesplnil, b) v uznesení podľa písmena a) poučil žalovaného o následkoch nesplnenia takto uloženej povinnosti vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a c) doručil uznesenie podľa písmena a) žalovanému do vlastných rúk. Podľa § 275 zákona č. 160/2015 Z.z. odôvodnenie rozsudku pre zmeškanie žalovaného obsahuje stručnú identifikáciu procesného nároku a právny dôvod vydania rozsudku pre zmeškanie. Podľa § 167 ods. 1, ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. ak súd neodmietol žalobu podľa § 129 alebo nerozhodol o zastavení konania, doručí žalobu spolu s prílohami žalovanému do vlastných rúk. Spolu s doručením žaloby súd žalovaného vyzve, aby sa v lehote určenej súdom k žalobe písomne vyjadril, a ak uplatnený nárok v celom rozsahu neuzná, uviedol vo vyjadrení rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojil listiny, na ktoré sa odvoláva, a označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Podľa § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením. Podľa § 365 ods. 1 Obchodného zákonníka dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Podľa § 1 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z. sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky1) platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka omeškania zvýšenej o osem percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania sa použije počas celého tohto kalendárneho polroka omeškania. Namiesto úrokov z omeškania podľa sadzby určenej podľa odseku 1 môže veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky1) platnej k prvému dňu omeškania zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania. Ak veriteľ požaduje úroky z omeškania v sadzbe určenej podľa odseku 1, použije sa tento spôsob určenia úrokov z omeškania počas celej doby omeškania. Podľa § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon. Podľa § 663 Občianskeho zákonníka Nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky. Podľa § 682 Občianskeho zákonníka Ak sa nájom skončí, je nájomca povinný vrátiť prenajatú vec v stave zodpovedajúcom dojednanému spôsobu užívania veci; ak sa spôsob užívania výslovne nedohodol, v stave, v akom ju prevzal, s prihliadnutím na obvyklé opotrebenie. Podľa § 451 Občianskeho zákonníka Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Podľa § 457 Občianskeho zákonníka Ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal. Podľa § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka Musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada. Podľa § 723 Občianskeho zákonníka Ak nájomca vráti vec po dobe dohodnutej v zmluve, je povinný platiť nájomné až do vrátenia veci. Ak je nájomca s vrátením veci v omeškaní, je povinný zaplatiť aj poplatok z omeškania. Ak sa vec stratila alebo bola zničená, je nájomca povinný platiť nájomné a poplatok z omeškania, ak sa jeho platenie dohodlo, dokiaľ stratu alebo zničenie veci prenajímateľovi neohlásil alebo dokiaľ sa o tom prenajímateľ inak nedozvedel. Podľa § 344 Obchodného zákonníka Od zmluvy možno odstúpiť iba v prípadoch, ktoré ustanovuje zmluva alebo tento alebo iný zákon. Podľa § 345 Obchodného zákonníka ak omeškanie dlžníka (§ 365 <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/1991/513/20160701>) alebo veriteľa (§ 370 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/1991/513/20160701>) znamená podstatné porušenie jeho zmluvnej povinnosti, je druhá strana oprávnená od zmluvy odstúpiť, ak to oznámi strane v omeškaní bez zbytočného odkladu po tom, čo sa o tomto porušení dozvedela. Na účely tohto zákona je porušenie zmluvy podstatné, ak strana porušujúca
zmluvu vedela v čase uzavretia zmluvy alebo v tomto čase bolo rozumné predvídať s prihliadnutím na účel zmluvy, ktorý vyplynul z jej obsahu alebo z okolností, za ktorých bola zmluva uzavretá, že druhá strana nebude mať záujem na plnení povinností pri takom porušení zmluvy. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že porušenie zmluvy nie je podstatné. Podľa § 349 ods. 1 Obchodného zákonníka odstúpením od zmluvy zmluva zaniká, keď v súlade s týmto zákonom prejav vôle oprávnenej strany odstúpiť od zmluvy je doručený druhej strane; po tejto dobe nemožno účinky odstúpenia od zmluvy odvolať alebo meniť bez súhlasu druhej strany.
4. Predmetom konania je nárok žalobcu zo zmluvy o nájme, na základe ktorej boli žalovanej odovzdané hnuteľné veci na podnikateľskú činnosť, ktoré žalovaná žalobcovi po zániku tejto zmluvy nevrátila a ktorých hodnota činí 294,44 Eur. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaná nenamietala vyššie uvedené tvrdenia žalobcu, súd ju zaviazal povinnosťou vydať žalobcovi tieto hnuteľné veci, alternatívne zaplatiť ich hodnotu spolu s úrokom z omeškania, pričom žalovaná má na výber plnenie, pokiaľ predmetné hnuteľné veci exitujú, je prioritne povinná ich žalobcovi vrátiť, ak nie alebo ak sú tak poškodené, že ich nie je možné riadne užívať, tak zaplatiť ich hodnotu.
5. O nároku na trovy konania súd rozhodol v zmysle §§ 255 a 262 zákona č. 160/2015 Z.z. Žalobca bol v konaní v celom rozsahu úspešný, má preto právo, aby mu žalovaná nahradila účelne vynaložené trovy tohto konania v pomere úspechu ktorý činí 100%, keďže súd jeho nároku vyhovel v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie okrem prípadu odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia. V takom prípade možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove. Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty podľa odseku 1 preto, že odvolateľ sa spravoval nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o lehote na podanie odvolania alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je prípustné, možno podať odvolanie do troch mesiacov od doručenia rozhodnutia. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané na nepríslušnom súde preto, že odvolateľ sa spravoval nesprávnym poučením o súde príslušnom na podanie odvolania. To platí aj vtedy, ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o súde príslušnom na podanie odvolania. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať. Vzdať sa odvolania možno len voči súdu, a to až po vyhlásení rozhodnutia. Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova. Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti
uznesenia o zastavení odvolacieho konania. Ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví. Ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane. Ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane. Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť. V odvolacom konaní nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.