Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_8C-102-2016.pdf
PDF · 111.65 KB
Case nature
Area
Subarea
8C/102/2016
Rozhodnutie
Okresný súd Žilina, v konaní pred samosudcom Mgr. Dušanom Chamulom, v právnej veci žalobcu: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, boulevard Haussmann 1, Paríž 750 09, Francúzska republika, zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Marek Czompoly s.r.o., so sídlom v Bratislave, ul. Ventúrska č. 16, proti žalovanému: H. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XXX/XX, M., v konaní o zaplatenie 164,49 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a . Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Pôvodný žalobca CETELEM SLOVENSKO a.s., IČO: 35 787 783, so sídlom v Bratislave, ul. Panenská č. 7, sa žalobou zo dňa 3.10.2014 domáhal voči žalovanému zaplatenia 164,49 Eur s úrokom vo výške 23,40 % ročne zo sumy 129,59 Eur od 16.8.2014 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,15 % ročne zo sumy 129,59 Eur od 16.8.2014 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobca odôvodnil žalobu tým, že dňa 17.10.2012 žalobca ako veriteľ uzavrel so žalovaným ako dlžníkom Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru, na základe ktorej veriteľ požičal dlžníkovi úver vo výške 326,70 Eur na financovanie kúpy spotrebného tovaru, ktorý sa žalovaný zaviazal splácať v 12 splátkach jednotlivo vo výške 31,83 Eur. Žalovaný porušil povinnosť splácať predmetný úver riadne a včas, žalovaný zaplatil 383,57 Eur. Dlh žalovaného vo výške 164,49 Eur predstavuje vo výške 129,59 Eur istina, 34,90 Eur náklady spojené s uplatnením pohľadávky, po splatnosti dlhu sa žalobca domáha v žalobe uplatneného úroku aj úroku z omeškania. Úroku z omeškania z nákladov spojených s uplatnením pohľadávky si žalobca neuplatňuje.
2. Žalovaný sa vo veci samej písomne nevyjadril, aj keď bol na vyjadrenie vyzývaný.
3. Z výpisu z obchodného registra pôvodného žalobcu súd zistil, že ku dňu 23.8.2016 Okresný súd Bratislava I uznesením zo dňa 16.8.2016, sp. zn. 34 Exre/311/2016 - 9 v zmysle ust. § 69aa, ods. 8 Obchodného zákonníka vymazal z obchodného registra obchodnú spoločnosť CETELEM SLOVENSKO a.s., Panenská 7, 812 36 Bratislava, IČO: 35 787 783, na základe oznámenie Súdnej kancelárii Obchodného súdu v Paríži zo dňa 22.7.2016, z ktorého vyplýva, že v súlade s článkom R.123-74-1 Obchodného zákonníka v spojení s článkom 13 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/56/ ES zo dňa 26. októbra 2005 o cezhraničných zlúčeniach alebo splynutiach kapitálových spoločností, došlo s účinnosťou ku dňu 30. júna 2016 k cezhraničného zlúčeniu medzi spoločnosťou BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, akciovou spoločnosťou, zapísanou v obchodnom registri Paríž pod číslom 542 097 902 RCS Paris, so sídlom na adrese 1 boulevard Haussmann 75009 Paríž a spoločnosťou CETELEM SLOVENSKO, spoločnosťou podľa slovenského práva so sídlom na adrese Panenská 7, 812 36 Bratislava, Slovensko, zapísanou v obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, IČO: 35 787 783.
4. Súd vo veci dňa 11.7.2016 vyhlásil rozsudok podľa § 297 písm. b) zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016 (ďalej CSP) bez nariadenia pojednávania, lebo ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci (napriek ťažkostiam spojených so spochybnením právneho riešenia formálne vyplývajúceho z písomnej zmluvy v zmluvách spotrebiteľského charakteru, ale napokon s uľahčením hodnotenia pre pribúdanie obdobných právnych vecí - pozn. súdu), skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.
5. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi a zistil:
6. Z listiny (č.l. 10 - 11 spisu) zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 17.10.2012 súd zistil, že žalobca predložil žalovanému ako dlžníkovi zmluvu, ktorej text zmluvy pokrýval rôzne formy úveru. V časti 1 zmluvy - klasický úver - bol dojednaný úver vo výške 326,70 Eur (cena tovaru 363,- Eur, priama platba predajcovi 36,30 Eur - pozn. súdu). V zmluve bol uvedený počet mesačných splátok 12, výška mesačnej splátky 31,83 Eur, celková čiastka k zaplateniu 369,60 Eur, termín splatnosti 15- ty deň v mesiaci počnúc 15.11.2012, dátum poslednej mesačnej splátky 15.10.2013. Uvedený bol základný súbor poistenia s poplatkom za poistenie 3,33% (31,83 x 0,0333 = 1,06 Eur - pozn. súdu). Oznámená bola ročná percentuálna miera nákladov (RPMN) úveru 14,24 % aj priemerná RPMN 26,10 %. V časti 2 zmluvy (mimo predmetu tohto konania - pozn. súdu) bol dojednaný tzv. revolvingový úver, ktorý mal spočívať v poskytnutí platobnej karty dlžníkovi, ktorý mal čerpať úver do výšky úverového rámca používaním platobnej karty. V časti 3 zmluvy - spoločné ustanovenia - boli uvedené ustanovenia o poistení (b. 1), podľa obsahu ktorých dlžník prehlasuje, že sa oboznámil s rámcovými zmluvami o poistení medzi Cetelemom a poisťovňou, ... a svojím podpisom vyjadruje súhlas s poistením, ktoré si vybral, ... vybraný súbor poistenia je uvedený v základných podmienkach zmluvy vo variantoch A/ až D/, dlžník súhlasí s tým, že poplatok za poistenie uvedený v základných podmienkach zmluvy je vyjadrený percentom z mesačnej splátky a je zahrnutý do výšky mesačnej splátky. V časti 3 zmluvy boli uvedené aj ďalšie ustanovenia, najmä v b. 4 právo veriteľa vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru, ktorý dlžník nespláca riadne a včas, navyše aj dohoda o zrážkach zo mzdy a rozhodcovská doložka (neuplatnené pri vedení tohto konania - pozn. súdu).
7. Listom zo dňa 11.11.2014 ( č.l. 13 spisu ) veriteľ vyzval dlžníka na zaplatenie splatného dlhu.
8. Žalobca predložil výtlačok tabuľkového prehľadu úverového prípadu (č.l. 15 spisu), najmä podľa obsahu ktorého k výsledku istina 129,59 Eur a náklady 34,90 Eur viedlo okrem bilancie predpísaných a platených splátok aj účtovanie položiek „Náklady spojené s uplatnením pohľadávky“ už v priebehu trvania úverového prípadu. Žalobca tiež výtlačkami potvrdení (č.l. 28, 29 spisu) potvrdil poskytnutie peňažných prostriedkov vo výške 326,70 Eur a ich vrátenie vo výške 383,57 Eur.
9. Podľa § 34 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení nesk. predpisov (ďalej OZ) Právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
10. Podľa § 497 zák. č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení nesk. predpisov (ďalej ObZ) Zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
11. Podľa § 499 ObZ Za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.
12. Podľa § 503 ObZ (1) Záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú. (2) Ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky. (3) Dlžník je oprávnený vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky pred dobou určenou v zmluve. Úroky je povinný zaplatiť len za dobu od poskytnutia do vrátenia peňažných prostriedkov.
13. Podľa § 506 ObZ Ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.
14. Podľa § 1 ods. 1), 2) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (účinného od 11.6.2010, ďalej tiež iba „zák. č. 129/2010 Z.z.“) (1) Tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa. (2) Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
15. Podľa § 2 písm. g), h), i) zák. č. 129/2010 Z.z. Na účely tohto zákona sa rozumie ... (g) celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok, (h) celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, (i) ročnou percentuálnou mierou nákladov celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19.
16. Podľa § 9 ods. 2 písm. i), j), k) zák. č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom do 31.5.2014 ... Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: ... (i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, (j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, (k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia ...
17. Podľa § 11 zák. č. 129/2010 Z.z. Poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak (a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1, (b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y), (c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo (d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
18. Podľa § 52 OZ:
1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. 2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. 3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. 4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
19. Podľa § 53 ods. 1, 2, 3, 5, 6, 10 OZ v znení účinnom od 1.6.2010 do 31.5.2014: 1) Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. 2) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. 3) Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. 4) Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. 5) Ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti. 10) Neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.
20. Podľa čl. 3 b. 1 Smernice č. 13/1993 Rady EHS zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.
21. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
22. Podľa § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom od 1.1.2009, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
23. Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
24. Súd skutkovo a právne vyhodnotil, že dlžníkovi bol poskytnutý spotrebiteľský úver podľa zák. č. 129/2010 Z.z., a to z foriem podľa cit. ust. § 1 ods. 2 vo forme zmluvy o úvere podľa obchodného zákonníka. Podľa názoru súdu preto nemá zmysel hovoriť o základných náležitostiach zmluvy o spotrebiteľskom úvere iných, než o základných náležitostiach zmluvy, formou ktorej bol spotrebiteľský úver poskytnutý. Hlavný prejav vôle v tomto prípade podľa názoru súdu spočíva na jednej strane v dojednaní povinnosti veriteľa dočasne poskytnúť plnenie v dojednanej výške úveru a na druhej strane v dojednaní povinnosti dlžníka peniaze vrátiť v splátkach v dojednanej výške a lehotách ich splatnosti. Povinnosti dlžníka sú dojednané jasne, ak súd vychádza zo samotného dojednania o povinnosti dlžníka uhradiť konkrétne splátky.
25. Východisková právna terminológia o hlavných náležitostiach úveru v cit. ust. § 497 ObZ pomenúva akúkoľvek odplatu za poskytnutie úveru ako úrok (podľa staršej právnej literatúry vo všeobecnosti ani nemusel byť dojednaný ročne - pozn. súdu). Terminológia cit. ust. § 499 ObZ, ako aj terminológia zákona o spotrebiteľských úveroch, zavádza pojem aj inej odplaty spojenej s úverom, osobitne zákon o spotrebiteľských úveroch pritom narába so všeobecným pojmom nákladov spotrebiteľského úveru. Vo vzťahu k zložito vyžadovaným náležitostiam zmluvy o spotrebiteľskom úvere je príznačné, že keby v písomnej zmluve nebolo jasne uvedené určité záväzné dojednanie, zmluva by bola minimálne v príslušnej časti neplatná už aj podľa základných interpretačných pravidiel, aj bez tejto osobitnej právnej úpravy. Preto vysoké množstvo zdanlivo rovnorodých ustanovení zákona o črtách spotrebiteľského úveru, je v skutočnosti zakotvením nielen základných náležitostí zmluvy, podľa názoru súdu vyjadrených
vyššie, ale aj ďalších osobitných požiadaviek podľa obsahu zákona. Na tento stav právnej terminológie zákona o spotrebiteľských úveroch nadväzuje osobitná povinnosť podnikajúceho veriteľa podľa cit. ust. § 11 ods. 1 písm. b), d) zák. č. 129/2010 Z.z. (obdobne ako § 4 ods. 3 predchádzajúceho zák. č. 258/2001 Z.z.,) uviesť celkovú sumu splatnú spotrebiteľom, ako aj ročnú percentuálnu mieru nákladov (RPMN), pod špecifickým právnym následkom bezodplatnosti a bezúročnosti úveru. Preto súd uvedenie RPMN považuje nie za konštitutívne dojednanie o právach a povinnostiach zmluvných strán, ale za osobitnú informačnú povinnosť veriteľa, ktorá má význam ako jednotková cena u nákupu fyzického tovaru, udávaná spravidla za 100 gramov alebo 100 mililitrov. Táto informácia musí materiálne zodpovedať záväzným ustanoveniam zmluvy, a to podľa prílohy zákona podľa matematického vzorca, ktorý v prípade viacerých poskytnutí, alebo viacerých splátok, vyžaduje špeciálnu matematickú vzdelanosť, ktorého činiteľmi sú náklady úveru a časové aspekty jeho splácania. Riadne uvedenie RPMN, v spojení s budovaním finančnej gramotnosti obyvateľov, by mohlo byť faktorom orientácie spotrebiteľa v poskytovanom úvere. Osobitne ustanovenie cit. ust. § 1 písm. d) zák. č. 129/2010 Z.z. v časti „v neprospech spotrebiteľa“ súd považuje za obsolétne, lebo podľa povahy veci v prospech alebo v neprospech spotrebiteľa môžu byť záväzné ustanovenia zmluvy. Oproti tomu informácia o celkových nákladoch spotrebiteľa, ako aj o RPMN, pri ich deklaratórnom, nie konštitutívnom charaktere, podľa povahy veci môže iba buď plniť, alebo neplniť svoju informačnú funkciu, dokonca potenciálne nesprávny vyšší informatívny údaj o nákladoch úveru by bol podľa názoru súdu účinnejším upozornením na náklady úveru.
26. Súd uznáva, že v prípade omeškania dlžníka, má veriteľ právo podľa cit. ust. § 506 ObZ na zaplatenie istiny, podľa skutkovej koncepcie veriteľa zosplatnenej istiny, aj na zaplatenie úroku, doslova aj v stave, v ktorom zákon priznáva právo veriteľovi odstúpiť od zmluvy. Dojednanie o predčasnej splatnosti súd za týchto okolností považuje za vykonané v súlade so zákonom, s tým, že úrok sa účtuje iba do predčasnej splatnosti a tieto plnenia sú základom pre zákonný úrok z omeškania, ktorý ako jediný narastá v čase ďalej po splatnosti úveru. Lenže súd v celkovej bilancii už aj týchto základných plnení zohľadnil nesplnenie ďalších informačných povinností veriteľa.
27. Je pravdou, že žalobcovi prislúchala aktívna vecná legitimácia na uplatnenie žalovaného plnenia ako univerzálnemu nástupcovi pôvodného veriteľa.
28. Súd zistil (myšlienkovo Ad 1/ - pozn. súdu) rozpor s ustanovením cit. ust. § 11 ods. 1 písm. b), d) zák. č. 129/2010 Z.z., lebo ako zistil súd v príprave pojednávania, v zmluve uvedený údaj o celkových nákladoch spotrebiteľa 369,60 Eur, ako aj údaj o RPMN 26,10 %, stále vzhľadom na záväzné dojednanie o výške poskytnutého úveru 326,70 Eur a o povinnosti dlžníka spočívajúcej v zaplatení 12 splátok s predpokladom vzájomného odstupu práve jedného mesiaca jednotlivo vo výške 31,83 Eur, si neplnia svoju informačnú funkciu. Na odôvodnenie ťažiskovo zjednodušene povedané, už len v časti údaja o celkovej povinnosti dlžníka (12 x 31,83) je jeho skutočnou výškou celkovej čiastky splatnej spotrebiteľom 381,86 Eur, ale dlžníkovi bola oznámená iba vo výške 369,60 Eur. Podporne za predpokladu vzájomného odstupu splátok práve jedného mesiaca tiež s oporou v kalkulačke dostupnej na webovej stránke ekonomika.sme.sk / kalkulačky / výpočet RPMN súdu vychádza skutočná RPMN tohto úveru 34,33 %, ale dlžníkovi bola oznámená RPMN iba vo výške 26,10 %.
29. Osobitne si je súd vedomý, že v predtlačenom texte zmluvy bolo dojednanie o poistení úveru poistenia s poplatkom za poistenie 3,33% (31,83 x 0,0333 = 1,06 Eur - pozn. súdu). Lenže aj bez ohľadu na tieto, aj na prípadné iné ustanovenia zahrnuté do obsahu zmluvy, sa súd nestotožňuje s názorom, že by tieto povinnosti mali byť nákladmi samotného dlžníka, ktoré by veriteľ nemusel zohľadniť vo vlastných informačných povinnostiach. Zaradenie povinností dlžníka, každopádne zahrnutých v splátkach, príznačne do predtlačeného textu zmluvy, podľa názoru súdu odôvodňuje záver, že podľa cit. ust. § 2 písm. g) zák. č. 129/2010 Z.z. ide o celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, najmä poistné, lebo pri tejto skutkovej koncepcii zmluvy spotrebiteľ navyše mal uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver za ponúkaných podmienok. Poistenie (bez ohľadu na to, či pri problematičnosti vzájomného prejavu vôle poistiteľa a dlžníka, ako aj pri skutkovej zložitosti zmluvy, si ho bol dlžník vedomý), v prípade jeho reálnej uplatniteľnosti, by bolo systematicky spoločne v záujme dlžníka, ako aj veriteľa tohto úveru, voči poistiteľovi. Prakticky povedané, ak podnikajúci veriteľ predkladá zmluvy s takto zahrnutými povinnosťami dlžníka do splátok úveru určených samotnému veriteľovi, môže prakticky upraviť informáciu o celkovej čiastke splatnej spotrebiteľom, ako aj o RPMN konkrétneho úveru, podľa záväzných dojednaní takto predtlačenej zmluvy.
30. Systematicky nezávisle (myšlienkovo Ad 2/ - pozn. súdu) súd považuje zmluvu o „revolvingovom“ za neplatnú pre nedojednanie úveru s jasným dojednaním výšky, počtu a termínov splátok úveru (istiny, úrokov a iných poplatkov) podľa cit. ust. § 9 ods. 2 písm. k) zák. č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom do 31.5.2014, resp. obdobne písm. l) tohto ustanovenia účinného v súčasnosti. Na uvedenom podľa názoru súdu nič nemení ani to, že žalobca rozlišuje „úver“ a „revolvingový úver“ podľa svojej skutkovej koncepcie a že k pôvodne poskytnutej sume predložil dojednanie o konečnom počte splátok. Účelom zmluvy u úvere podľa cit. ust. § 497 ObZ, ako aj osobitne zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa cit. ust. § 2 písm. a), b) zákona zák. č. 129/2010 Z.z. je dočasné preklenutie potreby použitím cudzích peňazí. Samotný pojem „revolvingový úver“ použitý v predmetnej zmluve podlieha v súčasnosti vývoju predovšetkým práve činnosťou veriteľov poskytujúcich úvery, či už bankových alebo nebankových subjektov, ako je žalobca. V súčasných učebniciach ekonómie sa tento pojem vyskytuje u foriem financovania podnikov, teda podnikajúcich subjektov aj v postavení dlžníka : Prof. Ing. Štefan Cisko, Csc., doc. Ing. Tomáš Klieštik, Phd.: Finančný manažment podniku I, vyd. Žilinská univerzita v Žiline, r. 2009, str. 392: „Revolvingový úver je určitou modifikáciou kontokorentného úveru. V rámci dohodnutého revolvingového úveru banka poskytuje klientovi krátkodobý úver do určitej výšky, ktorá sa nesmie prekročiť - požiadavky nad dohodnutú sumu sa berú ako nový úver. Tento úver sa poskytuje spoľahlivým a bonitným podnikom, ktoré v určitých intervaloch opakovane žiadajú úver na tie isté účely“, obdobne podľa kontextu o formách financovania podniku (ako dlžníka) viď tiež Doc. Ing. Ignác Prno: Bankovníctvo, vyd. IRIS, r. 2000, str. 67. Na rozdiel od toho keď veľké množstvo subjektov (väčšina podľa prednostných výsledkov internetového vyhľadávania hesla „revolvingový úver“) ponúka takto koncipované úvery aj nepodnikateľom - spotrebiteľom, podľa názoru súdu tieto obchádzajú zákon, a to bez ohľadu na ich dominanciu, fakticky až s dopadom na ich stanovovanie noriem správania v súčasných pomeroch. Títo veritelia tak nedodržiavajú zásadu, že spotrebu je možné zásadne vykonávať iba z vlastných peňazí, zatiaľ čo úver musí predstavovať výnimočný spôsob financovania spotreby. Je príznačné, že na rozdiel od podnikania, ktorého účelom je dosiahnutie zisku, teda ďalších peňazí, ktoré umožňujú splácať úvery aj s ich nákladmi, spotreba podľa jej účelu takéto peniaze negeneruje. Predloženie takéhoto úveru podľa názoru súdu neprislúcha veriteľom, ktorí bez toho, aby pôsobili ako banka ponúkajúca doplnkovú službu k vedenému vlastnému účtu klienta, ho spotrebiteľovi ponúkajú pri prvom kontakte, alebo ako predtlačené dojednanie k zmluve o úvere s konečným počtom splátok, čo spochybňuje obsah prejavu vôle spotrebiteľa.
31. Pre vyššie uvedené dôvody súd považuje predmetný úver za bezúročný a bez poplatkov. Do úvahy preto prichádzalo zaviazať dlžníka na zaplatenie rozdielu pôvodne poskytnutého úveru 326,70 Eur a čiastky, ktorú dlžník uhradil 383,57 Eur, ale tento rozdiel je záporný, preto súd žalobu zamietol.
32. Predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere navyše vykazuje znaky hromadného predloženia spotrebiteľovi zo strany dodávateľa, preto súd zároveň právne podriadil hodnotenie tejto zmluvy aj ustanoveniam § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Právnu úpravu spotrebiteľských zmlúv súd interpretuje ako systematicky špecifický okruh ustanovení o prejave vôle, vedúci k materiálnej ochranu spotrebiteľov pred podmienkami, ktoré zákon označuje ako neprijateľné, teda podľa interpretácie súdu ako bežne nepredvídateľné u obstarania tovaru alebo služby, ak neboli individuálne dojednané, teda s ohľadom na pozornosť, čas a energiu, akú môže spotrebiteľ tomuto bežnému obstaraniu venovať. V tomto fakticky zákon uprednostňuje úpravu vzájomných zmluvných práv a povinností v hlavných ustanoveniach zmluvy, teda v predmete a cene plnenia, a to určito, jasne, zrozumiteľne (viď cit. ust. § 53 ods. 1 OZ). Tieto podmienky sa môžu týkať aj samotného prístupu k súdu, každopádne podľa právnej praxe sú preskúmavané automaticky a aj preto podľa názoru tunajšieho súdu ich platnosť je súčasťou samotného „sporu o právo“ aj bez ohľadu na vzdelanostné alebo sociálne postavenie spotrebiteľa. Právnym následkom tohto právneho preskúmania by mohlo byť nepriznanie časti plnenia ako neprijateľnej zmluvnej podmienky, ktorá by bola z toho dôvodu bola absolútne neplatná. Ale ako súd uviedol vyššie, celý tento úver považuje za bezúročný a bez poplatkov a tento následok sa podľa názoru súdu spravodlivo širšie vzťahuje aj na vedľajšie zmluvné dojednania.
33. Základ nároku na náhradu trov konania súd upravil podľa § 255 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej CSP), podľa ktorého žalovaný bol v konaní úplne úspešný voči žalobcovi, ale žalovaný si náhradu trov konania neuplatnil, resp. pri danom priebehu konania mu jeho trovy nevznikli, preto mu súd náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.
Všeobecnými náležitosťami podania účastníka podľa § 127 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (CSP) účinného od 1.7.2016, sú, uviesť: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
V odvolaní podľa § 363 CSP sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 zák. č. 160/2015 Z.z. CSP Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 zák. č. 160/2015 Z.z. CSP 1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. 3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 zák. č. 160/2015 Z.z. CSP Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.