Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_16P-202-2015.pdf
PDF · 122.53 KB
Case nature
Area
Subarea
16P/202/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Spišská Nová Ves, sudca JUDr. Radoslav BALÁŽ v právnej veci mal. detí Q.: O. A.. XX.XX.XXXX, T. A.. XX.XX.XXXX Y. B. A.. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpených kolíznym opatrovníkom Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves, Odborárov 53, deti rodičov: matky B. A., A.. XX.XX.XXXX, W. X. A. Q., W. XXX/XX a otca C. Q., A.. XX.XX.XXXX, trvale bytom Spišská Nová Ves, o návrhu matky na úpravu práv a povinností, takto
rozhodol:
Z v e r u j ú sa mal. O. Q., A.. XX.XX.XXXX, P.. T. Q., A.. XX.XX.XXXX Y. P.. B. Q., A.. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená a povinná tieto mal. deti zastupovať a spravovať ich majetok v bežných veciach a otec je povinný prispievať na výživu mal. O. výživným vo výške 80,- Eur mesačne, na výživu mal. T.y výživným vo výške 60,- Eur mesačne a na výživu mal. B. výživným vo výške 50,- Eur mesačne, na všetky deti, počnúc od 21.07.2015, ktoré výživné na každé z týchto mal. detí je otec povinný uhrádzať k rukám matky, vždy do 15-tého dňa v mesiaci vopred.
Zaostalé výživné zo strany otca za obdobie od 21.07.2015 do 31.01.2017 a to na mal. O. v celkovej výške 1.360,39 Eur, na mal. T. v celkovej výške 995,29 Eur, na mal. B. v celkovej výške 831,74 Eur je otec povinný uhradiť k rukám matky, do 60 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Súd v prevyšujúcej časti návrh matky zamieta.
odôvodnenie:
1. Matka maloletých detí podala na tunajšom súde 21.7.2015 návrh, ktorým žiadala, aby súd zveril mal. O., P.. T. Y. P.. B. do je osobnej starostlivosti a otca zaviazal povinnosťou prispievať na výživu mal. O. výživným v sume 80,--EUR mesačne, na mal. T. výživným vo výške 60,--EUR mesačne a na mal. B. vo výške 50,--EUR mesačne od 1.2.2015
2. Návrh odôvodnila tým, že s otcom mal. detí žila v konkubináte asi 13 rokov a z ich vzťahu sa narodili tri deti, O., T. Y. B.. Vzťahy sa vyostrili asi pred piatimi mesiacmi, kedy otec detí odišiel zo spoločnej domácnosti a od tej doby na výživu detí ničím neprispieval. Nezhody v ich spolužití boli prevažne pre financie, lebo aj keď žili spolu, otec neprispieval pravidelne na chod domácnosti a potreby detí. Otec o deti neprejavuje záujem, nielen, že ničím neprispieva, ale ich osobne ani nekontaktuje. Ona s deťmi žije u jej rodičov, jej príjmom je rodičovský príspevok a prídavky na tri deti. Finančne jej vypomáhajú jej rodičia, ktorí sú dôchodcovia.
3. Otec sa k návrhu písomne nevyjadril.
4. Súdu sa nepodarilo otcovi mal. detí doručiť súdnu zásielku na adresu jeho posledného bydliska, L. XXX/XX, X. A. Q.. Podľa lustrácie v registri obyvateľstva má otec trvalý pobyt v Meste X. A. Q..
Príbuzný otca, jeho brat P. Q., súdu oznámil, že by sa otec mal. detí mal zdržiavať v Meste P., zároveň odmietol vykonávať funkciu opatrovníka menovanému. Podľa správy Mesta P. zo dňa 22.02.2016 otec sa v uvedenom meste nezdržiava, nemá tam evidovaný trvalý a ani prechodný pobyt a o jeho pohybe mesto nemá žiadne informácie. Uznesením sp.zn. 16P/202/2015 - 23 zo dňa 14.03.2016 súd ustanovil otcovi mal. detí opatrovníka pre konanie Mesto X.Š. A. Q., uvedené uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 06.04.2016.
5. Dňom 1.7.2016 vstúpil do účinnosti zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok. V zmysle ustanovení § 69 tohto procesného predpisu súd môže ustanoviť procesného opatrovníka len fyzickej osobe, ktorá nemôže samostatne konať pred súdom a nemá zákonného zástupcu, prípadne ak jej zákonný zástupca nemôže za fyzickú osobu konať alebo ak je nečinný, čo nebol prípad otca maloletého dieťaťa v tomto konaní. Vo veci došetrenia miesta pobytu otca súd zistil, že podľa správy Daňového úradu Košice, pobočka Spišská Nová ves otec ako kontaktnú adresu pre tento úrad uvádzal adresu trvalého pobytu: L. XXX/XX, X. A. Q., a adresu pre doručovanie: W. XXXX/XX, X. A. Q.. Na oboch adresách sa však otec nezdržiava. Podľa správ Sociálnej poisťovne a úradu práce sociálnych vecí a rodiny tieto otca nevykazovali vo svojich evidenciách.
6. Súd v zmysle nového procesného predpisu doručoval otcovi maloletých detí opätovne návrh a ostatné súdne listiny postupom podľa § 116 ods. 2 Civilného sporového poriadku, t.j. oznámením o podanom návrhu na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu, pričom návrh sa v takomto prípade považuje po 15 dňoch od zverejnenia oznámenia za doručený, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie. Dňa 14.10.2016 súd v uvedenom konaní vyvesil na úradnej tabuli súdu a zároveň v ten istý deň zverejnil aj na svojej webovej stránke oznámenie o doručení súdnych listín otcovi maloletých detí, a to návrhu zo dňa 20.07.2015, uznesenia o ustanovení kolízneho opatrovníka sp.zn. 16P/202/2015-28, uznesenia - výzvy na vyjadrenie sa k návrhu, poučenia účastníkov civilného mimosporového konania o procesných právach a povinnostiach a potvrdenia o pridelení veci na rozhodnutie. V zmysle § 116 ods. 2 CSP sa vyššie uvedené súdne písomnosti považovali za doručené otcovi maloletých detí dňa 29.10.2016. Následne na pojednávanie , ktoré sa uskutočnilo dňa 30.1.2017 a na ktorom súd vo veci samej rozhodol, bolo otcovi predvolanie doručované postupom podľa § 106 ods. 3 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého sa predvolanie považuje za doručené otcovi maloletých detí po 15 dňoch od zverejnenia oznámenia na úradnej tabuli súdu a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie.
7. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa listinnými dôkazmi, predovšetkým s rodným listom maloletých detí, so správami Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves z prešetrenia pomerov v rodine maloletého dieťaťa a o vyplácaní príslušných dávok rodičom, správou daňového úradu a zistil tento skutkový stav veci:
8. Podľa rodných listov maloletých detí ich rodičmi sú matka B. A., A.. XX.XX.XXXX a otec C. Q.O., A.. XX.XX.XXXX, teda účastníci uvedení v tomto konaní.
9. Mal. deti toho času bývajú s matkou v dvojizbovom byte , ktorý je vo vlastníctve starých rodičov, ktorí s nimi žijú v spoločnej domácnosti. V tejto domácnosti taktiež žije dospelý brat matky. Domácnosť má dve izby, ktoré sú zariadené starším nábytkom. Hygiena je na slabšej úrovni.
10. Matka mal. detí bola poberateľkou nemocenských dávok vo výške cca 237,- Eur mesačne., pričom v januári 2017 jej bola ešte vyplatená v sume 243,90 EUR. Podľa jej vyjadrenia na pojednávaní konanom dňa 30.01.2017 od 01.02.2017 nastúpila do pracovného pomeru v spoločnosti Embraco. Nie je poberateľkou dávky v hmotnej núdzi a podľa správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny bola poberateľkou prídavkov na tri mal. deti. V období od 01.11.2015 do 31.01.2016 pracovala na Dohodu o pracovnej činnosti pre spoločnosť Upratovanie PK s.r.o. Bratislava, v období od 27.01.2016 do 31.03.2016 bola zamestnaná v spoločnosti Jofex s.r.o. Spišská Nová Ves, kde ale následne bola dva mesiace PN a poberala nemocenskú dávku 237,--EUR mesačne. V období od 20.10.2016 do 14.11.2016 mala uzavretú pracovnú zmluvu so spoločnosťou Tesco Stores a.s.. Vyživovaciu povinnosť má iba k deťom, o ktorých sa vedie toto konanie.
11. Otec maloletých detí je živnostníkom, kedy prevádzkuje svoju živnosť od 15.11.2007. Ako miesto výkonu podnikateľskej činnosti má uvádzanú adresu L. XXX/XX, X. A. Q., avšak na tejto adrese sa nezdržiava. Podľa správy Daňového úradu Košice, pobočka Spišská Nová Ves podal daňové priznanie
za rok 2014, z ktorého vyplynulo, že dosiahol celkové príjmy vo výške 2.430,- Eur a výdavky vo výške 972,- Eur, pričom základ dane tvorila suma 1.458,- Eur a daň nemal stanovenú žiadnu. Za rok 2015 podal daňové priznanie, podľa ktorého dosiahol príjem v celkovej výške 2.915,13 Eur a výdavky vo výške 1.166,05 Eur, pričom základ dane tvorila suma 1.749,08 Eur a nemal žiadnu daňovú povinnosť. Z daňového priznania vyplynulo, že v roku 2015 na úhradách poisteného preukázateľne neuhrádzal žiadne čiastky. Podľa správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves, otec nie je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie a nepoberá ani žiadne štátne sociálne dávky, prípadne dávku v hmotnej núdzi. Rovnako tak podľa správy Sociálnej poisťovne nie je poberateľom žiadnych dávok vyplácaných touto inštitúciou.
12. Mal. O. bol v čase podania návrhu matky žiakom 2. ročníka základnej školy, t.č. navštevuje 3. ročník základnej školy, nestravuje sa v školskej jedálni a ani nenavštevuje školský klub. Matka mu doplácala za učebnice čiastku 6,50 Eur a za fotenie 9,- Eur. Mal. T. t.č. navštevuje materskú školu, matka jej platí stravu v sume 27,- Eur a ZRPŠ vo výške 20,- Eur na pol roka. Mal. B. je v celodennej starostlivosti matky.
13. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves vyplynulo, že otec na úhradu výživného pre deti dosiaľ prispel dňa 06.10.2015 sumou 100,- Eur, dňa 29.02.2016 sumou 50,- Eur a dňa 07.04.2016 tak isto sumou 50,- Eur. Podľa matkou predloženého poštového poukazuje jej dňa 10.01.2017 uhradil čiastku 100,- Eur na úhradu výživného pre všetky tri deti.
14. Podľa § 36 ods. l Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
15. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
16. Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.
17. Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
18. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
19. Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
20. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
21. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
22. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
23. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
24. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. (§ 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 372/2004 Z.z.)
25. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
26. Podľa § 62 ods.5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
27. Podľa § 62 ods.6 Zákona o rodine, ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.
28. Podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. (§ 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov)
29. Podľa § 63 ods. 2 Zákona o rodine, u rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval.
30. Podľa § 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 300/2010 Z.z. a opatrenia MPSVaR SR č. 186/2013 Z.z. za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje počnúc od 1.7.2013 suma alebo úhrn súm 90,42 EUR mesačne, ak ide o zaopatrené neplnoleté dieťa.
31. V čase vyhlásenia tohto rozsudku tak suma minimálneho zákonného výživného vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa predstavuje čiastku 27,13 EUR na jedno neplnoleté nezaopatrené dieťa.
32. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
33. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
34. Podľa článku 4 Základných princípov zákona č. 161/2015 Z.z., Civilný mimosporový poriadok (ďalej len ako „CMP“), súd aplikuje a interpretuje právo rovnako vo vzťahu ku všetkým účastníkom konania. Ak je účastníkom konania maloleté dieťa, koná súd v jeho najlepšom záujme a ak je to vhodné, informuje dieťa o všetkých podstatných otázkach týkajúcich sa priebehu konania a veci samej. Ak je účastníkom konania osoba so zdravotným postihnutím, zabezpečí súd účinný prístup k spravodlivosti na rovnakom základe s ostatnými účastníkmi konania.
35. Podľa § 111 CMP ,v konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd rozhoduje o
b) úprave výkonu rodičovských práv a povinností,
c) výžive maloletého,
36. Podľa § 120 ods. 1 CMP, súd rozhoduje rozsudkom vo veciach podľa § 111 písm. b) až d), h) a i), inak rozhoduje vo veci samej uznesením.
37. Podľa § 112 ods. 1 CMP, na konanie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých je miestne príslušný súd, v ktorého obvode má maloletý v čase začatia konania bydlisko určené dohodou rodičov alebo iným zákonným spôsobom.
38. Podľa § 116 CMP, ak sa to neprieči účelu konania, súd je povinný informovať o prebiehajúcom konaní maloletého, ktorý je s prihliadnutím na rozumovú a vôľovú vyspelosť schopný pochopiť jeho význam, a objasniť mu dôsledky súdneho rozhodnutia vo veci.
39. Podľa § 38 ods. 1 CMP, ak je účastníkom maloletý, ktorý je schopný vyjadriť samostatne svoj názor, súd na jeho názor prihliadne.
40. Podľa § 38 ods. 2 CMP, názor maloletého zisťuje súd spôsobom zodpovedajúcim jeho veku a vyspelosti. Podľa povahy veci zisťuje súd názor maloletého bez prítomnosti iných osôb.
41. Podľa § 122 CMP, ak vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd rozsudkom schválil dohodu rodičov, nie sú rodičia oprávnení podať voči výroku, ktorým bola dohoda schválená, odvolanie.
42. Podľa § 232 ods. 4 zákona č. 160/2015 Z.z., Civilný sporový poriadok (ďalej len ako „CSP“), ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
43. Súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že návrhu matky je potrebné vyhovieť, avšak nie v plnom rozsahu, čo do požadovanej výšky výživného.
44. Pokiaľ šlo o zverenie maloletých detí do osobnej starostlivosti matky, súd mal preukázané z vykonaných dôkazov, že rodičia maloletých detí toho času nežijú spolu a ani nevedú spoločnú domácnosť. Z týchto dôkazov tiež vyplynulo, že maloleté deti v súčasnej dobe sú v starostlivosti matky, ktorá sa o maloleté deti riadne stará a vo výkone tejto jej starostlivosti neboli zistené doteraz žiadne závažnejšie nedostatky. Pobyt otca nie je známy. Vzhľadom na uvedené skutočnosti preto súd maloleté deti zveril do osobnej starostlivosti matky.
45. Pokiaľ ide o výživné na maloleté deti, súd vychádzal z majetkových a príjmových pomerov oboch rodičov, ktoré sa mu podarilo zistiť, berúc do úvahy skutočnosť, že pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará a na to, aká peňažná suma je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby, ako je šatstvo, bielizeň, obuv, nájomné za byt a tiež potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov a potrieb, prípravou na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby, ako aj potreby súvisiace so zdravotným stavom, t.j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje život kultúrneho človeka v spoločnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa a jeho zdravotného stavu, pričom
ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať dieťaťu primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov. Na druhej strane uspokojovanie odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa je vždy limitované možnosťami, schopnosťami a majetkovými pomermi rodičov, pričom sú rozhodujúce predovšetkým reálne zárobkové schopnosti a možnosti každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru, najmä pracovnými príležitosťami primeranými vlastnostiam rodičov.
46. Matka maloletých detí bola dlhodobo PN, kedy jej príjem tvorila nemocenská dávka vo výške cca 237,--EUR mesačne a prídavky na všetky tri maloleté deti. Od 1.2.2017 mala nastúpiť do zamestnania v spoločnosti Embraco.
47. Otec maloletých detí jej živnostníkom. Napriek tomu, že podľa názoru súdu mal vedomosť o prebiehajúcom konaní, žiadnym relevantným spôsobom nezdokladoval svoje príjmy za uvedené obdobie výkonu tejto jeho podnikateľskej činnosti. Súd dopytom na daňovom úrade zistil, že otec maloletých detí podal za rok 2014 a 2015 daňové priznanie, pričom v roku 2014 mal dosiahnuť celkové príjmy vo výške 2430,--EUR a výdavky vo výške 972,--EUR a základ dane tvorila suma 1.458,--EUR. Za rok 2015 mal podľa jeho daňového priznania dosiahnuť príjmy v celkovej výške 2.915,13 EUR a výdavky v celkovej výške 1.166,05 EUR, pričom základ dane predstavovala suma 1.749,08 EUR. V oboch rokoch neplatil žiadnu daň. Z daňového priznania však nie je zrejmé, čo tvorilo jeho výdavky za oba roky z podnikania, pričom za rok 2015 podľa tlačiva s určitosťou neplatil žiadne poplatky do sociálnej a zdravotnej poisťovne. Príjem otca tak za rok 2014 v prepočte na mesiac predstavoval sumu 202,50 EUR a na rok 2015 sumu 242,93 EUR. V tejto súvislosti súd poukazuje na § 63 ods. 2 Zákona o rodine, podľa ktorého súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného rodiča posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval. Inými slovami pokiaľ z dokladov, ktoré si súd obstaral nie je možné vyvodiť čo tvorilo výdavky otca, ktoré si uplatnil z účtovného a daňového hľadiska ako odpočítateľné položky, súd na ne pri určovaní vyživovacej povinnosti tohto povinného rodiča neberie ohľad.
48. Navyše otec si ako osoba poberajúca príjem z inej ako závislej činnosti voči súdu nesplnil svoju edičnú povinnosť. V prípade majetkových pomeroch otca za rok 2016 preto súd vychádzal z nevyvrátiteľnej právnej domnienky v zmysle § 63 ods. 1 Zákona o rodine a síce, že mesačný príjem otca, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani, predstavuje 20 násobok sumy životného minima vyplácanej v Slovenskej republike. Táto suma životného minima za obdobie, za ktoré súd otca zaväzoval na zvýšené výživné, predstavovala pre obdobie od 1.7.2013 doteraz sumu 198,09 EUR mesačne v zmysle opatrenia Ministerstva práce sociálnych vecí a rodiny SR č. 186/2013 Z.z., a teda príjem otca pre toto obdobie bol stanovený sumou 3 961,80 EUR mesačne (20 x 198,09 EUR). Z takto určeného príjmu otca následne súd vychádzal pri určovaní jeho vyživovacej povinnosti za obdobie roku 2016.
49. Podľa ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine účinného od 1.4.2005 sa zaradili majetkové pomery povinného rodiča medzi všeobecné podmienky určenia rozsahu vyživovacej povinnosti a rozšírilo východiská na zisťovanie tzv. potencionality príjmov. Princíp potencionality má prednosť pred princípom fakticity aj v prípade, že povinný berie na seba neprimerané majetkové riziká, ktoré zahŕňajú aj takú činnosť, ktorá ohrozuje dosiahnutie príjmu, resp. priamo vyvoláva stratu a súčasne možnosť poskytovania výživného. Žiadny účinný zákon v Slovenskej republike nezakotvuje povinnosť pracovať. Nezakotvuje ani právo, resp. povinnosť pracovať v odbore, v ktorom je osoba vyučená. Zákon o rodine však zakotvuje výslovne povinnosť rodiča živiť svoje dieťa (§ 62 ods. 1 Zákona o rodine). Potencionálny príjem nie je ten, ktorý povinný skutočne zarobí, ale to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosti, zručnosti, pracovné skúsenosti a tiež situáciu na trhu práce.
50. Pokiaľ povinný rodič - v tomto prípade otec neprejavuje absolútne žiaden záujem o dieťa a celková výlučná starostlivosť je len na rodičovi, v ktorého osobnej starostlivosti sa dieťa nachádza, potom povinný rodič musí rátať s tým, že táto absencia vo výchove dieťaťa, musí byť kompenzovaná aspoň primeraným finančným plnením.
51. Z vyššie prezentovaných skutočností je zrejmé, že v schopnostiach otca bolo dosahovať v roku 2015 príjem vo výške cca 242,93 EUR, pričom v prípade roku 2016 súd dokonca vychádzal z jeho príjmu určeného domnienkou, čo následne premietol do stanovenia zročnosti zaostalého výživného pre otca.
52. Hodnotiac vyššie uvedené skutočnosti, berúc do úvahy odôvodnené potreby maloletých detí, prihliadajúc na skutočnosť, že maloleté deti sú v osobnej starostlivosti matky, s ktorou žijú v spoločnej domácnosti, a teda táto osobná starostlivosť, ktorej sa maloletým takto nedostáva zo strany otca, musí byť príslušným spôsobom finančne kompenzovaná, súd ustálil výšku výživného na mal. O. na sumu 80,- Eur mesačne, na mal. T. na sumu 60,- Eur mesačne a na mal. B. na sumu 50,- Eur mesačne.
53. Súd priznal uvedené výživné počnúc odo dňa 21.7.2015, t.j. odo dňa, kedy matka podala návrh na úpravu práv a povinnosti k maloletej dcére, postupujúc podľa § 77 ods. 1 Zák. o rodine. V tejto súvislosti súd poznamenáva, že sprísňujúca úprava možnosti priznať výživné, resp. zvýšené výživné pred dňom podania návrhu od oprávnených vyžaduje zodpovedný a včasný prístup k riešeniu tejto otázky, t.j. aby návrh na určenie, resp. zvýšenie výživného podávali bez zbytočného odkladu pri naplnení zákonných podmienok. Pokiaľ však z určitých dôvodov, ktoré možno posúdiť ako výnimočné, účastníci žiadajú o určenie, resp. zvýšenie výživného s časovým odstupom a v ich konaní nemožno vidieť snahu o zneužívanie tohto inštitútu, súd môže výživné priznať aj spätne. Relevantným dôvodom je najmä zdravotný stav oprávnenej osoby, ktorý jej zabránil včas uplatniť nárok, konanie, ktoré má znaky trestného činu spočívajúce v bránení uplatnenia nároku na výživné (vyhrážky, násilie) a pod.
54. V danom prípade však súd takéto dôvody na strane matky na priznanie určenia výživného prípadne pred podaním jej návrhu nezistil. V čase, kedy podala predmetný návrh už relevantné dôvody na úpravu práv a povinnosti k maloletej dcére vrátene určenia výživného existovali, takže matka mala podať takýto návrh už skôr a žiadna zásadná prekážka jej v tom nebránila. Preto súd jej návrh na určenie výživného na maloleté deti za obdobie od 01.02.2015 do 20.07.2015 zamietol.
55. Vzhľadom k tomu, že súd rozhodol o určení výživného na maloleté deti za obdobie od 21.7.2015, vznikol otcovi do dňa rozhodovania o tomto nároku nedoplatok na výživnom za obdobie od 21.7.2015 do 31.1.2017, a to na mal. O. v celkovej výške 1.360,39 EUR, na mal. T. v celkovej výške 995,29 EUR a na mal. B. v celkovej výške 831,74 EUR, ktoré otca zaviazal uhradiť k rukám matky do 60 dní.
56. Tento nedoplatok bol u mal. O. vyčíslený ako súčet sumy určeného výživného vo výške 80,--EUR mesačne za mesiace august 2015 až január 2017 (t.j. 18 mesiacov x 80,--EUR), a pomernej časti určeného výživného za mesiac júl 2015 zodpovedajúcej 11 dňom uvedeného mesiaca (t.j. za obdobie od 21.7.2015 do 31.7.2015), čo predstavovalo čiastku 28,39 EUR (t.j. 80,-- EUR / 31 dní x 11 dní). Celkové zaostalé výživné na tohto syna tak predstavovalo čiastku 1.468,39 EUR (t.j. 80,- EUR x 14 mesiace + 28,39 EUR).
57. Nedoplatok u mal. mal. T. bol vyčíslený ako súčet sumy určeného výživného vo výške 60,--EUR mesačne za mesiace august 2015 až január 2017 (t.j. 18 mesiacov x 60,--EUR), a pomernej časti určeného výživného za mesiac júl 2015 zodpovedajúcej 11 dňom uvedeného mesiaca (t.j. za obdobie od 21.7.2015 do 31.7.2015), čo predstavovalo čiastku 21,29 EUR (t.j. 60,-- EUR / 31 dní x 11 dní). Celkové zaostalé výživné na túto dcéru tak predstavovalo čiastku 1.101,29 EUR (t.j. 60,- EUR x 14 mesiace + 21,29 EUR).
58. Nedoplatok u mal. mal. B. bol vyčíslený ako súčet sumy určeného výživného vo výške 50,--EUR mesačne za mesiace august 2015 až január 2017 (t.j. 18 mesiacov x 50,--EUR), a pomernej časti určeného výživného za mesiac júl 2015 zodpovedajúcej 11 dňom uvedeného mesiaca (t.j. za obdobie od 21.7.2015 do 31.7.2015), čo predstavovalo čiastku 17,74 EUR (t.j. 50,-- EUR / 31 dní x 11 dní). Celkové zaostalé výživné na túto dcéru tak predstavovalo čiastku 917,74 EUR (t.j. 50,- EUR x 14 mesiace + 17,74 EUR).
59. V konaní bolo preukázané, že otec od podania návrhu, teda za obdobie od 21.7.2015 do dňa rozhodovania súdu, t.j. do 30.1.2017 uhradil na výživu všetkých týchto troch deti len čiastku 300,-- EUR (2 x 100,--Eur a 2 x 50,--Eur). Súd preto túto čiastku rozrátal týmto deťom a to na mal. O. sumou 108,-- EUR, na mal. T. sumou 106,--Eur a na mal. B. sumou 86,--Eur.
60. Takto rozrátané čiastky uhradeného výživného zo strany otca súd následne odrátal od vyššie vyčíslených súm zaostalého výživného u každého z detí a tak dospel k celkovej sume zaostalého výživného na každé z detí, teda u mal. O. v sume 1.360,39 EUR ( t.j. 1.468,39 EUR - 108,-- EUR), u T. v sume 995,29 EUR (t.j. 1.101,29 EUR - 106,- EUR) a u mal. B. v sume 831,74 EUR (t.j. 917,74 EUR - 86,- EUR) .
61. Uvedené zaostalé výživné bolo takto vyčíslené k 31.1.2017, nakoľko splatnosť jednotlivých opakujúcich sa dávok výživného bola určená na 15. deň v tom - ktorom mesiaci vopred a teda splatnosť za mesiac január 2017 v čase rozhodovania súdu o tomto nároku už nastala.
62. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
63. Podľa § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.
64. Podľa § 58 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
65. O trovách konania súd v danom konaní nerozhodoval, nakoľko zo strany účastníkov konania nebol podaný návrh na rozhodovaní o nich, pričom podľa § 57 CMP súd môže o nich v mimosporových konaniach rozhodovať len na návrh.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Spišská Nová Ves písomne v troch vyhotoveniach. (§ 362 ods. 1 zákona č. 160/2015, Civilný sporový poriadok /ďalej len ako „ CSP“/).
V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka konania , proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Odvolanie musí byť podpísané. (§ 127 a § 363 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. (§ 62 ods. 1 CMP)
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP)
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 ods. 2 CMP)
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. (§ 62 ods. 3 CMP)
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.