Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_6P-3-2022.pdf
PDF · 101.45 KB
Case nature
Area
Subarea
6P/3/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Spišská Nová Ves, sudca JUDr. Tomáš Kuruc, v právnej veci maloletého dieťaťa: P. Y., E.. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zast. kolíznym opatrovníkom: Úrad práce sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves, dieťa rodičov: matka U. G., E.. XX.XX.XXXX, trvale bytom G., S.G. X. XXX/XX a otec O.Á. Y., E.. XX.XX.XXXX, trvale bytom G., F. XX/XX, v konaní o návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností vo vzťahu k maloletému dieťaťu, takto
rozhodol:
I. Súd schvaľuje rodičovskú dohodu o úprave výkonu rodičovských práv a povinnosti a úprave styku k maloletému dieťaťu P. Y., nar. XX.X.XXXX v tomto znení:
Zveruje sa maloletá P. Y. do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená a povinná mal. dieťa zastupovať a spravovať jej majetok v bežných veciach.
Styk otca s maloletým dieťaťom sa neupravuje.
II. Otec je povinný prispievať na výživu mal. P. Y., nar. XX.X.XXXX výživným vo výške 150 eur mesačne počnúc od 11.1.2022 do budúcna, ktoré výživné je otec povinný uhrádzať matke vždy do 20-tého dňa v mesiaci vopred.
III. Dlh na výživnom na mal. P. Y., nar. XX.X.XXXX za obdobie od 11.1.2022 do 30.6.2022 vo výške 601,61 eur je otec povinný splácať v mesačných splátkach vo výške 50 eur mesačne popri bežnom výživnom vždy do 20. dňa v mesiaci vopred k rukám matky od právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že nezaplatením čo i len jednej splátky sa stáva splatným celý dlh na výživnom.
IV. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Dňa 11.01.2022 bol súdu doručený návrh matky maloletej, ktorá sa domáhala, aby súd zveril maloletú do jej osobnej starostlivosti a otca zaviazal prispievať na výživu dcéry sumou 200,- eur mesačne. Súčasne matka uviedla, že styk otca s maloletou nežiada upraviť.
2. Matka podaný návrh odôvodnila tým, že s otcom maloletej od apríla 2021 nežijú v spoločnej domácnosti, keďže sa odsťahoval k svojim rodičom. Otec na dcéru prispieva iba sporadicky, v kontakte sú iba telefonicky. Maloletá je zdravá, matka v styku otca s dcérou brániť nebude.
3. Uznesením sp. zn.: XP/X/XXXX-X zo dňa XX.XX.XXXX súd ustanovil maloletej Úrad práce sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves za kolízneho opatrovníka na zastupovanie v tomto konaní.
4. Dňa 05.04.2022 bolo súdu zo strany Daňového úradu Košice, pobočka Spišská Nová Ves doručené daňové priznanie otca za rok 2020. Za zdaňovacie obdobie 2021 otec daňové priznanie nepodal, nežiadal ani predĺženie na jeho podanie.
5. Dňa 11.04.2022 bolo súdu doručené vyjadrenie otca, ktorý uviedol, že od januára 2022 pozastavil živnosť, nakoľko bol problém so zákazkami, má dlžoby na zdravotnom a sociálnom poistení, začal si hľadať prácu. Otec súdu tiež predložil daňové priznanie za zdaňovacie obdobie roku 2021. K svojim pomerom otec uviedol, že nie je vlastníkom žiadneho hnuteľného a nehnuteľného majetku. Má dlh v Sociálnej poisťovni vo výške 7.718,90 eur. Vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a.s. má dlh vo výške 6.378,19 eur. Otec má tiež pozastavené prevádzkovanie živnosti a od na dobu od 09.04.2022 do 09.04.2023.
6. Z potvrdenia o poberaní dávky v hmotnej núdzi zo dňa 13.04.2022 súd zistil, že matka je poberateľom tejto dávky a to aktuálne vo výške 130,90 eur.
7. Na základe správy kolízneho opatrovníka zo dňa 13.04.2022 sa súd oboznámil s pomermi v rodine maloletej, pričom zistil, že rodičia maloletého dieťaťa nie sú manželmi, nežijú v spoločnej domácnosti. Matka s maloletou P. žije v dome u svojich starých rodičov, ktorý je v ich osobnom vlastníctve. Ide o rodinný poschodový dom, ktorý pozostáva zo štyroch izieb, kuchyne a príslušenstva. Matka na bývanie neprispieva. Celková kultúra bývania ako aj hygiena domácnosti sú na dobrej úrovni, v domácnosti sú vytvorené vhodné podmienky pre zdravý rast a vývin dieťaťa. Matka, U. G., nar. XX.X.XXXX, bytom G., S. X. XXX/XX, je nezamestnaná, evidovaná na úrade od septembra 2021. Mesačný príjem matky pozostáva z dávky v hmotnej núdzi a prídavku na dieťa, spolu vo výške 176 Eur. Výdavky na strane matky tvoria iba náklady spojené so stravou a starostlivosťou o maloletú P.. So starostlivosťou je jej nápomocná matka a tiež starí rodičia. Pri osobnom pohovore sa vyjadrila: „S otcom P. sme spolu žili v dome mojich starých rodičov, v družobnom pomere asi osem rokov. Od apríla 2021 však už spolu nežijeme, otec sa odsťahoval k svojim rodičom. Nám ako rodine sa nevenoval. Viac sa venoval kamarátom a svojim rodičom. Začali sa u nás čoraz častejšie vyskytovať kvôli tomu hádky a nezhody. Pracoval aj v zahraničí, no keď sa vrátil, tiež to boli iba kamaráti, domov sa vracal v podnapitom stave. Na nás mu čas neostával. Hádali sme sa čoraz viac. Na dcéru prispieval iba sporadicky. Ja nechcem otcovi brániť v stretávaní sa s dcérou ale cestu k nej si musí nájsť sám. Venoval sa jej málo. Mám záujem na pojednávaní uzavrieť s otcom našej dcéry rodičovskú dohodu, aby dcéra bola zverená do mojej osobnej starostlivosti, stretávanie upravovať nežiadam, nechcem im brániť v stretávaní sa, na výške výživného sme sa dohodli na sume 150 Eur. Dĺžne výživné otec môže uhradiť v splátkach ." Maloletá P. Y., nar. XX.X.XXXX navštevuje Materskú školu v G., je zdravá, dispenzarizovaná u MUDr. Z. v NZZ G.. Otec, O. Y., nar. XX.X.XXXX, bytom G., F. XX/XX, je SZČO v oblasti stavebníctva. Svoju čistú mesačnú odmenu uviedol vo výške 700 eur. Býva v podnájme, ide o 1-izbový byt v obci G.. Mesačné výdavky na strane otca: poplatky spojené s bývaním, nájom vo výške 85 eur, inkaso vo výške 35 eur, poplatky za telefón 50 Eur, náklady spojené s cestou do práce, PHM 120 eur. Pri osobnom pohovore sa vyjadril: „Súhlasím s vyjadrením matky. Je pravda, že spolu nežijeme už od minulého roka. Odcudzili sme sa, no mám záujem byť s dcérou, starať sa o ňu. K matke našej dcéry prechovávam ešte city, mám ju rád. Chcel by som, aby sa situácia zlepšila a aby sme k sebe ešte našli cestu. Súhlasím s návrhom matky a mám záujem, aby na súdnom pojednávaní bola uzavretá rodičovská dohoda tak ako uviedla matka. Na svoju dcéru budem prispievať a chcem sa s ňou stretávať, podieľať sa na jej výchove."
8. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 30.06.2022, pričom na tomto pojednávaní uzatvorili rodičia rodičovskú dohodu a to v časti zverenia maloletej do osobnej starostlivosti matky a v časti úpravy styku otca s maloletou dcérou.
9. Súd sa tiež oboznámil s výpoveďami oboch rodičov, pričom zistil ich osobné, majetkové a sociálne pomery. Otec na výživu maloletej od podania návrhu prispel sumou 250,- eur. Maloletá od septembra začne navštevovať prvý ročník základnej školy. Obaja rodičia toho času nepracujú, nežijú vo vlastnej domácnosti, matka žije u starých rodičov, otec v nájomnom byte. Otec nemá ukončené stredoškolské vzdelanie. Otec je fajčiar, na cigarety minie mesačne 70,- eur. Pred pozastavením živnosti zarobil ako pomocný robotník 500 - 600 eur.
10. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, Rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže
aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
11. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
12. Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
13. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
14. Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
15. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
16. Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
17. Podľa § 111 CMP , v konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd rozhoduje o
b) úprave výkonu rodičovských práv a povinností, c) výžive maloletého, d) styku s maloletým,
18. Podľa § 120 ods. 1 CMP, súd rozhoduje rozsudkom vo veciach podľa § 111 písm. b) až d), h) a i), inak rozhoduje vo veci samej uznesením.
19. Podľa § 122 CMP, ak vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd rozsudkom schválil dohodu rodičov, nie sú rodičia oprávnení podať voči výroku, ktorým bola dohoda schválená, odvolanie.
20. Podľa § 157 CMP, rozsudok vo veciach výživného možno na návrh zmeniť alebo zrušiť, ak sa zmenia pomery.
21. S ohľadom na skutočnosť, že rodičia maloletej uzatvorili dohodu, ktorou bola maloletá zverená do osobnej starostlivosti matky, súd vykonal preskúmanie takto predloženej dohody a to za účelom zistenia, či táto dohoda bude v záujme maloletej.
22. Z vykonaného dokazovania, najmä zo správy kolízneho opatrovníka o prešetrení pomerov mal súd za preukázané, že rodičia maloletej nežijú spolu a ani nevedú spoločnú domácnosť. Z týchto dôkazov tiež vyplynulo, že maloletá v súčasnej dobe je v starostlivosti matky, ktorá sa o maloleté dieťa riadne stará a vo výkone tejto jej starostlivosti neboli zistené doteraz žiadne nedostatky.
23. Súd má za preukázané, že zverenie maloletej do osobnej starostlivosti matky je v jej záujme a preto schválil dohodu rodičov uzatvorenú na pojednávaní. Pokiaľ ide o úpravu styku otca s maloletou súd s prihliadnutím na § 25 ods. 2 Zákona o rodine tento styk neupravil, nakoľko obaja rodičia zhodne styk upraviť nenavrhli.
24. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
25. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
26. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
27. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. (§ 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 372/2004 Z.z.).
28. V čase vyhlásenia tohto rozsudku tak suma minimálneho zákonného výživného vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa predstavuje čiastku 29,87 Eur na jedno neplnoleté nezaopatrené dieťa.
29. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
30. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
31. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
32. Pokiaľ ide o určenie výšky výživného, súd v tejto časti rozhodoval autoritatívne s tým, že ako matka tak aj otec sú v čase rozhodnutia nezamestnaní, nevlastnia nehnuteľnosť v ktorej bývajú, nevlastnia žiadny hodnotnejší hnuteľný majetok. Súd teda vychádzal z majetkových a príjmových pomerov oboch rodičov, ktoré sa mu podarilo zistiť, berúc do úvahy skutočnosť, že pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará a na to, aká peňažná suma je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby, ako je šatstvo, bielizeň, obuv, poplatky za bývanie a tiež potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov a potrieb, prípravou na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby, ako aj potreby súvisiace so zdravotným stavom, t.j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje život kultúrneho človeka v spoločnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa a jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať dieťaťu primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov. Na druhej strane uspokojovanie odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa je vždy limitované možnosťami, schopnosťami a majetkovými pomermi rodičov, pričom sú rozhodujúce predovšetkým reálne zárobkové schopnosti a možnosti každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru, najmä pracovnými príležitosťami primeranými vlastnostiam rodičov.
33. Súd v tomto rozhodnutí uplatnil princíp potencionality príjmov osoby povinnej platiť výživné, ktorý spočíva v tom, že súd neprihliada len na skutočné príjmy povinného, ale vychádza z jeho
potenciálnych príjmov, ktoré povinný mohol mať vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zamerania, prax, jazykové schopnosti, dopyt na trhu práce. Podľa názoru súdu s ohľadom na vykonané dokazovanie je v vzhľadom k zameraniu a praxi povinného v jeho schopnostiach a možnostiach reálne dosahovať vyšší príjem ako v súčasnosti dosahuje. Podľa názoru súdu sa otec dobrovoľne vzdal svojich príjmov, ktoré zarobil ako pomocný robotník a to vo výške 500 - 600 eur mesačne, pričom otec súdu žiadnym spôsobom nepreukázal údajný nedostatok práce tak ako to tvrdil. Otec súdu preukázal len pozastavenie výkonu svojej živnosti a to presne od času, kedy opustil spoločnú domácnosť. Otec tiež poukázal na svoje dlhy na sociálnom a zdravotnom poistení, tieto však podľa svojej výšky nie sú výsledkom krátkodobej platobnej neschopnosti na strane otca spôsobnej dočasným nedostatkom pracovných príležitostí, ale výsledkom dlhodobého neplnenia si svojich odvodových povinností, čím vzal na seba otec neprimerané majetkové riziká ohrozujúce jeho ďalšie príjmové možnosti. Otec v konaní tiež žiadnym spôsobom nepreukázal, žeby si po prerušení svojej živnosti aktívne hľadal zamestnanie u zamestnávateľa, pre ktorého by vykonával závislú prácu. Zároveň súd uvádza, že potreby rodiča akým je napríklad fajčenie, na ktoré minie otec podľa svojho tvrdenia až 70,- eur mesačne môžu byť uspokojené až následne, keď si rodič zodpovedajúcim spôsobom splní svoju vyživovaciu povinnosť. Každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojovanie svojich vlastných potrieb, pričom zákon nerozlišuje, či ide o nevyhnutné životné potreby rodiča, alebo potreby iné. Súd nemôže prinútiť otca, aby žil na životnej úrovni zodpovedajúcej jeho vzdelaniu, schopnostiam a možnostiam, avšak súd je toho názoru, že otec sa úmyselne vyhýba plneniu vyživovacej povinnosti napriek tomu, že je v jeho schopnostiach zamestnať sa a dosahovať vyšší príjem ako v súčasnosti dosahuje, a preto súd ustálil, že je v možnostiach otca dosahovať aspoň mzdu na úrovni minimálnej mzdy, ktorá je v súčasnosti vo výške 646,- eur v hrubom, t.j. 525,66 eur v čistom.
34. Hodnotiac vyššie uvedené skutočnosti, berúc do úvahy odôvodnené potreby maloletej a jej blížiaci sa nástup do prvého ročníka základnej školy, prihliadajúc na skutočnosť, že maloletá je v osobnej starostlivosti matky, s ktorou žije v spoločnej domácnosti, a teda táto osobná starostlivosť, ktorá sa maloletej takto nedostáva zo strany otca, musí byť príslušným spôsobom finančne kompenzovaná, avšak zároveň prihliadajúc na potencionálny príjem otca, súd ustálil druhým výrokom tohto rozsudku výšku výživného na mal. P. sumou 150,- eur mesačne od 11.01.2022 do budúcna.
35. Vzhľadom k tomu, že súd rozhodol o určení výživného na maloletú dcéru za obdobie od 11.01.2022, vznikol otcovi do dňa rozhodovania o tomto nároku nedoplatok na výživnom v celkovej výške 601,61 eur, nakoľko súd mal za preukázané, že otec od podania návrhu uhradil na výživu maloletej dcéry sumu v celkovej výške 250,- eur (5 x 150 + 101,61 - 250 = 601,61), na úhradu ktorého ho súd zaviazal spôsobom uvedeným v treťom výroku tohto rozsudku.
36. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
37. Podľa § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.
38. Podľa § 58 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
39. O trovách konania súd rozhodol štvrtým výrokom tohto rozsudku tak, že náhradu trov nepriznal žiadnemu z účastníkov konania, nakoľko súd nezistil žiadne také okolnosti, pre ktoré by bolo možné priznať trovy niektorému z účastníkov.
40. Po vyhlásení rozhodnutia, jeho odôvodnení a poučení o opravnom prostriedku sa prítomná matka - navrhovateľka a kolízny opatrovník vzdali práva podať odvolanie voči vyhlásenému rozsudku.
Poučenie:
Proti výroku I tohto rozsudku, ktorým bola schválená dohoda rodičov o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu nie sú rodičia oprávnení podať odvolanie (§ 122 Civilného mimosporového poriadku).
Proti výrokom II, III a IV tohto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Spišská Nová Ves písomne v štyroch vyhotoveniach. ( § 362 ods. 1 zákona č. 160/2015, Civilný sporový poriadok/ ďalej len ako „ CSP“/).
V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Odvolanie musí byť podpísané. ( § 127 a § 363 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. ( § 365 ods. 1 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. ( § 62 ods. 1 CMP) .
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. ( § 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. ( § 62 ods. 2 CMP) V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. ( § 62 ods. 3 CMP)
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.