Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_18C-138-2014.pdf
PDF · 127.84 KB
Case nature
Area
Subarea
18C/138/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava 1 v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Hlistovou v právnej veci žalobkyne: Y. E., G.. V. Č.. XXX/X, Ž. W. Q. XXX XX, zast. advokátom JUDr. Dušanom Klimom, ul. Sládkovičova 16/61, 965 01 Žiar nad Hronom, proti žalovanej: Slovenská republika zast. Generálnou prokuratúrou SR, Štúrova ul. 2, 812 85 Bratislava 1, o náhradu škody spôsobenej výkonom verejnej moci, takto
rozhodol:
Súd žalobu zamieta.
Žalovanej súd priznáva nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobou podanou na tunajší súd dňa 04.07.2014 sa žalobkyňa domáhala zaviazania žalovanej k zaplateniu 72.881 Eur titulom náhrady škody spôsobenej pri výkone verejnej moci. Svoj nárok odôvodnila tým, že dňa 26.10.2007 podala na svojho bývalého zamestnávateľa podnet na trestné stíhanie pre nevyplatenie mzdy a odstupného na svojho bývalého zamestnávateľa SEMATEX s.r.o. O podanom podnete dňa 28.6.2012 rozhodol poverený príslušník ORPZ Šala tak, že trestné stíhanie zastavil pre jeho premlčanie. Začiatok plynutia premlčacej lehoty označil dňom 30.6.2003, kedy podľa jeho názoru došlo ku skončeniu pracovného pomeru. Žalobkyňa s týmto rozhodnutím nesúhlasila. Poukázala na skutočnosť, že síce podľa názoru vyšetrovateľa a súdov, na ktoré sa odvoláva, právne, malo dôjsť ku skončeniu pracovného pomeru djkľm 30.6.2003, avšak v skutočnosti došlo ku dňu 17.6.2003, čo je platné do dnešného dňa, o čom predložila listinné dôkazy zápočet rokov a odhlášku. Poukázala taktiež na to, že ak by bola pravda, že pracovný pomer skončil 30.6.2003, potom bol zamestnávateľ povinný uhradiť mzdu a všetky mzdové nároky ako i odstupné v najbližšom výplatnom termíne dňa 30.7.2003.
Neurobili tak ani v roku 2003, ani v roku 2004 a neuhradil ich ani v roku 2005 kedy skončil spor o neplatné okamžité skončenie pracovného pomeru. Mzdové nároky nevyplatil ani po podanej žalobe, ktorou sa žalobkyňa domáhala ich úhrady v roku 2006 ani v 2007. Neuhradil ich ani po čiastočnom priznaní nárokov Okresným súdom v Galante v roku 2008, keď dobrovoľne nerešpektoval ani súdne rozhodnutie.
V roku 2009 žalobkyňa bola nútená si tieto nároky vymôcť cestou súdneho exekútora. Rozsudkom Krajského súdu v Trnave bolo rozhodnuté, že zamestnávateľ v rozpore so zákonom a mzdovým predpisom vyplácal žalobkyni mesačne nižšiu mzdu než jej prináležala a to v zníženej čiastke o 1 700; SK, ktorej doplatok ako úhradu mzdy jej zamestnávateľ do dnešného dňa neuhradil. S uvedeným dokladovala skutočnosť, že napriek tomu že, zamestnávateľ mal finančné prostriedky úmyselne jej tento nedoplatok a ani náhradu mzdy neuhradil od roku 2003 do 2009, kedy si čiastočne náhradu mzdy exekučne vymohla a doplatok krátenej mzdy jej nebol doposiaľ uhradený.
Dozorujúca Okresná i Krajská prokuratúra rozhodnutie vyšetrovateľa o zastavení trestného stíhania ako premlčaného akceptovala a urobila tak i Generálna prokuratúra SR dňa 26.8.2013 rozhodnutím V/3-GPT-299/12-17, keď všetky postupy vyšetrovateľa i nižších prokuratúr považovala za správne. Rovnako ako dozorujúce prokuratúry ani Generálna prokuratúra SR nevyhodnotila doručené listinné doklady o skutočnom skončení pracovného pomeru zamestnávateľa so žalobkyňou. Nevyhodnotila ani úmysel zamestnávateľa mzdové nároky a odstupné dobrovoľne jej neuhradiť. Neprihliadla ani na dôvody údajného premlčania trestného konania, ako ani na dôvody prečo k premlčaniu došlo, keď podnet žalobkyňou bol podaný v roku 2007 a vo veci bolo rozhodované až v roku 2013. V prípade uznania dôvodnosti trestného činu spáchaného bývalým zamestnávateľom, mohla si žalobkyňa uplatňovať svoje nároky v rámci adhézneho konania a nie občiansko - právnou žalobou a to i na nedoplatok mzdy, o ktorý bola mesačne zamestnávateľom krátená porušením jeho
2. Žalovaná sa k žalobe žalobkyni na náhradu škody v čiastke 72.881,- € s príslušenstvom v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. ustanovenia § 9 ods. 2 spôsobenú orgánmi štátu pri výkone verejnej moci písomne vyjadrila dňa 16.04.2014 v ktorom poukázala na nasledovné skutočnosti. Žalobkyňa označila za nesprávny úradný postup " porušenie povinnosti urobiť úkon, zbytočné prieťahy v konaní od roku 2007 do roku 2013", žalobkyňa v žalobe ďalej tvrdí, že Generálna prokuratúra Slovenskej republiky porušila svoju povinnosť urobiť úkony smerujúce k prešetreniu listinných dokladov svedčiacich o spáchaní trestného činu a spôsobila zbytočné prieťahy v konaní. Žalobkyňa v podstate uviedla, že za nesprávny úradný postup považuje postup orgánov verejnej moci, ktoré na základe jej podaní nezačali trestné stíhanie voči konkrétnej osobe a nevyvodili voči konkrétnym osobám trestnoprávnu zodpovednosť. V tejto súvislosti žalovaný poukazuje na ustálenú judikatúru (napr. nález sp. zn. 1. ÚS 62/96), v súlade s ktorou súčasťou práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ÚSR nie je oprávnenie "každého aby na základe jeho návrhu (podnetu) hol orgán prokuratúry povinný podal obžalobu voči označeným osobám. Takéto základné právo "každého" nie je upravene ani v Ústave Slovenskej republiky ani v trestnom poriadku, prípadne v zákone o prokuratúre. Obdobne nepatrí medzi základné práva a slobody podľa druhej hlavy ústavy a ani ho nemožno odvodiť z niektorého zo základných práv alebo slobôd právo fyzickej osoby na začatie trestného konania voči označenej osobe na základe podaného trestného oznámenia (napr. nález II. ÚS 42/00. II. ÚS 28/06, nález III. ÚS 16/06). Ak by mal všeobecný súd rozhodovať o náhrade škody spôsobenej nesprávnym úradným postupmi orgánu verejnej moci v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. pričom by mal nesprávny úradný postup spočívať vtom, že vyšetrovateľ policajného zboru, prípadne prokurátor mal začať trestné stíhanie a nie trestné oznámenie odmietnuť, musel by ako prejudiciálnu otázku riešiť, či došlo k spáchaniu trestného činu, čo je podľa § 135 ods. 1 OSP neprípustné. K. otázke prieťahov v konaní uviedla, že pri posudzovaní uvedeného nesprávneho úradného postupu by mal súd obdobne ako je to v § 9 ods. 2 a 3 zákona č. 514/2003 Z.z. vychádzať buď z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že prokurátor sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Keďže prieťahy v konaní neboli konštatované na to príslušným orgánom, nie je možné dospieť k inému záveru, ako k záveru, že neexistuje nesprávny úradný postup označený žalobkyňu v žalobe. S poukazom na vyššie uvedené žalovaná nárok žalobkyne uplatnený žalobou proti Slovenskej republike zastúpenej Generálnou prokuratúrou SR považoval za nedôvodný. Žalobkyňa v žalobe nepreukázala nesprávny úradný postup ani vznik škody a príčinnú súvislosť medzi vznikom škody a konaním orgánov prokuratúry. Žalobkyňa v ďalšom nepreukázala splnenie zákonnej podmienky na uplatnenie si svojho nároku súdnou cestou - v rozsahu predbežného prerokovania nároku na náhradu škody. Súčasne vzniesla námietku premlčania nároku.
3. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení zo dňa 25.10.2016 potvrdila skutočnosti uvedené v žalobe. V súvislosti s uplatneným nárokom žiadala o pripustenie zmeny petitu s tým, že náhradu škody spôsobenú pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom bližšie definovala ako majetkovú ujmu vo výške 16.925 Eura s 12% úrokom z omeškania od 12.09.2013 do zaplatenia a nemajetkovú ujmu vyčíslila na sumu 50.000 Eur o ktorej súd rozhodol za účasti oboch sporových strán na pojednávaní konanom dňa 23.01.2017 tak, že uznesením pripustil zmenu žaloby v súlade s návrhom žalobkyne.
4. V poradí treťom vyjadrení súdu doručenom dňa .02.12.2016 žalobkyňa svoje tvrdenia doplnila o skutočnosti, ktorými zdôvodňovala právny základ svojho nároku t.j. nesprávny úradný postup orgánov činných v trestnom konaní. Predovšetkým poukázala na to, že pokiaľ jej pracovný pomer skončil výpoveďou ku dňu 30.6.2003 zamestnávateľ jej bol povinný do 30.7.2003 vyplatiť všetky peňažné nároky súvisiace so skončením pracovného pomeru ale tieto neuhradil do 17.1.2005. Preto ho vyzvala ho k úhrade. Na požiadavku zamestnávateľ nereagoval. Žalobkyňa sa preto svojich nárokov domáhala súdnou cestou dňa 22.4.2005. Žalobkyňa bola opäť sčasti úspešná a z časti z dôvodu námietky premlčania vnesenej zamestnávateľom jej návrh bol zamietnutý. (Rozsudok č. značky: 13C/15: Rozsudok č. značky: 11CO/260/2006). Zamestnávateľ ani na tieto rozsudky nereagoval a Žalobkyňa bola nútená vymôcť si súdom priznané svoje nároky súvisiace s ukončením pracovného pomeru, cestou súdneho exekútora. Z uvedených dôvodov podala Žalobkyňa podnet na trestné stíhanie, na zamestnávateľa, dňa 26.10.2007 pre spáchanie trestného činu v zmysle ustanovenia § 348 a§ 349 Trestného zákona ( ďalej skr. TZ), za marenie súdnych rozhodnutí a pre spáchanie trestného činu v zmysle ustanovenia § 248a ods. 1, pre nevyplatenie mzdových nárokov a odstupného v zmysle Zákona č. 140/1961. Vyšetrovateľ prvýkrát vo veci konal dňa 8.12.2008 a konanie o podnete podľa §248a ods. 1. TZ pre premlčanie trestu zastavil. O podnete podľa §348 a § 349 TZ nerozhodol. Urobil tak napriek všetkým listinným dokladom, ktoré k podnetu holi priložené. Postup vyšetrovateľa bol schválený Okresnou prokuratúrou dňa 22.10.2012. Okresná prokuratúra Trestný čin marenia súdnych rozhodnutí, nepodradila pod ustanovenie § 348 a § 349 TZ. Rovnako trestný čin podľa ustanovení §248a ods. 1 TZ nevyplatenia odstupného a mzdových nárokov s poukazom na nepreukázanie úmyslu tieto nároky nevyplatiť, nepovažovala za naplnenie trestného činu a následne poukázala na premlčanie trestného činu. Rovnako Okresná prokuratúra bez prešetrenia dokladov potvrdenie Zamestnávateľa zo dňa 27.6.2003, potvrdenia, zo dňa 13.4.2010 a osobných údajov , zo dňa 25.2.2011, ktoré svedčili o skutočnosti ukončenia pracovného pomeru dňom 17.6.2003 a nie dňom 30.6.2003, toto nepravdivé tvrdenie zamestnávateľa potvrdila. Proti uzneseniu Okresnej prokuratúry žalobkyňa podala sťažnosť s poukazom na všetky okolnosti, ktoré sú v rozpore s ňou prijatým záverom. Sťažnosť, ako nedôvodná bola Uznesením, zo dňa 18.1.2013 zamietnutá. Krajskou prokuratúrou. Vo svojom odôvodnení mentorovala táto opäť to isté bez toho, aby sa vyjadrila k predloženým listinným dôkazom, svedčiacim o dôvodnosti podaného trestného oznámenia, na páchanú trestnú činnosť. Zmenou je len určenie termínu premlčania trestného činu dňom 30.6.2008. Krajská prokuratúra sa nevysporiadala s tým, prečo sa vo veci nekonalo tak, aby k údajnému premlčaniu nedošlo, keď podnet bol podaný 26.10.2007. Nevysporiadala sa ani s pretrvávajúcou trestnou činnosťou, keď zamestnávateľ úmyselne nerešpektoval ani rozsudky súdov v Galante a Trnave, ktoré mu prikazovali plniť, zákonom danú povinnosť a to od roku 2003 do roku 2009, keď bol zákony nárok žalobkyňou vymožený exekučnou cestou. Postup vyšetrovateľa nižších prokuratúr, odobrila Generálna prokuratúra SR prípisom, dňa 26.8.2013, kde opäť ani ona nereagovala na nezaoberanie sa listinnými dôkazmi svedčiacimi o nepravdivom tvrdení zamestnávateľa. Generálne prokuratúra SR konštatovala, že u zamestnávateľa nešlo o úmysel avšak nijako nepomenovala jeho konanie, keď zamestnávateľ zákonom danú povinnosť, ktorej neplnenie je trestne zodpovedné, neplnil, až do roku 2009, napriek právoplatným rozsudkom v Galante a Trnave a že plnenie žalobkyňa vymohla si až exekučnou cestou. Pri šetrení podnetu a z rozsudkov súdov ako i stanoviska Inšpektorátu práce, Generálna prokuratúra SR mala preukázané úmyselné krátenie mzdy nesprávne odvody daní, sociálnych a zdravotných odvodov v neprospech štátu a žalobkyne. Ani takúto informáciu však Generálna prokuratúra SR pre svoj zásah nepovažovala za vhodnú zreteľa. V prípise, zo dňa 19.9.2012, Generálna prokuratúra SR síce uvádza, že nezistila žiadne pochybenie ani porušenie Zákona, opäť k predloženým dokladom však, nezaujala žiadne stanovisko vtom smere, prečo tieto doklady neboli posúdené a vyhodnotene. Súvisiace prílohy boli dňa 15.9.2011 žalobkyňou opätovne doručené, Okresnej prokuratúre z dôvodu, že sa vyšetrovateľ nimi nezaoberal. Napriek i tomuto doručeniu však k týmto dokumentom žiadne stanovisko nebolo zaujaté. Z predmetného stanoviska Generálnej prokuratúry SR je preukázané, že Uznesenie Okresnej prokuratúry zo dňa 14.4.2011 bolo žalobkyni doručené až dňa 13.12.2011, čo však nemá mať na celý priebeh vyšetrovania vplyv, keď bolo vo veci nevyplatenia mzdy a odstupného opätovne začaté trestné stíhanie dňa 12.5.2012.Z predloženého prípisu je zrejmé, že napriek podanému podnetu, zo dňa 16.10.2007 v časti spáchania marenia výkonu úradného rozhodnutia nebolo rozhodované ešte dňa 19.9.2012.
Z predloženého vyjadrenia a listinných dôkazov preukazuje nesprávny úradný postup žalovanej jeho nečinnosťou k listinným dokladom preukazujúcim páchanie trestnej činnosti, prieťahmi v konaní, keď vo veci podaného podnetu od 26.10.2007 v časti trestného činu, marenia výkonu súdneho rozhodnutia,
nebolo konané ešte dňa 19.9.2012, teda až po 5tich rokoch, nesplnením povinnosti daných žalovanému zákonom č. 153/2001 Z. z. a to § 3 ods. 1 a 2 a § 4 ods. 1 pís. a) a násl., keď nezaoberal sa úmyselným krátením mzdy, dane a odvodov, čím došlo k zásahu žalobkyni do jej súkromného a rodinného života, nekonaním vo veci podnetu, v zmysle § 248a ods. í TZ, keď trestný čin v deň podaného podnetu 26.10.2007ešte nebol premlčaný. Príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom žalovanej a vzniknutou škodou je daná tým, že v čase podania podnetu žalobkyňou zamestnávateľ preukázateľne páchal trestnú činnosť podľa § 248a ods. 1 TZ a to nevyplatením mzdových nárokov a odstupného, trestná činnosť vtom čase nebola premlčaná a pri zákonnom vybavení podnetu v rámci adhézneho konania v trestnom konaní mohla si žalobkyňa uplatniť tieto nároky a to v 10 ročnej premlčacej lehote v čase podania podnetu bola dôvodná i trestná činnosť zamestnávateľa, podľa § 348 a §349 TZ, pre marenia súdnych rozsudkov, keď neumožnil výkon práce, napriek neskončeniu pracovného pomeru, ku dňu 30.6.2003 tak, ako dokladoval. Z predložených listinných dokladov k podnetu mal žalovaný preukázané nepravdivé tvrdenie zamestnávateľa, ktorý preukázateľne s platnosťou do dnešného dňa ukončenie pracovného pomeru, eviduje dňom 17.6.2003. Napriek právoplatným rozsudkom Okresného súdu v Žiari nad Hronom a Krajského súdu v BB. Zjednanie nápravy žalobcom v súlade so zisteným stavom skončenia pracovného pomeru, podľa doložených listinných dokladov, ktoré ponechal bez povšimnutia a nepravdivým tvrdením bolo by zabránilo poškodeniu žalobkyne na dôchodku, keď v tomto nebola vrátená len o výšku nezapočítanej jej zamestnávateľom úmyselne nevyplatenej mzdy ale aj o počet odpracovaných dní medzi obdobím 17.6.2003 a 30.6.2003.
V tejto súvislosti nedá sa nepoukázať na nesprávny úradný postup žalovanej i nedodržaním ustanovení § 3 ods. 1 a 2 a 4 ods. 1 pís. a) a násl. Zákona č. 153/2001 Z. z. keď pri dôslednom vykonaní úkonov k predloženým listinným dokladom bol by zistil, nie len páchanie trestnej činnosti voči mne ale i trestnú činnosť voči štátu ohľadom krátenia daní a odvodov. Žalobkyňa po celý čas neustále tvrdí skutočnosť, že v zmysle zákona malo dôjsť k skončeniu pracovného pomeru výpoveďou ku dňu 30.6.2003, čo však do dnešného dňa nie je a nebolo pravdou, keď zamestnávateľ skončil preukázateľne nezákonne pracovný pomer, dňa 17.6.2003 okamžitým skončením pracovného pomeru, ktoré bolo súdom určené za neplatné. Žalovaná napriek dokladovaniu tejto skutočnosti nevenoval jej žiadnu pozornosť danú mu ex lege. ( 153/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov). Ak by bol pracovný pomer skončený výpoveďou, dňom 30.6.2003 bol zamestnávateľ povinný žalobkyni zaslať výstupné doklady dokazujúce toto tvrdenie a to odpracovanú dobu, zápočet odpracovaných rokov, termín skončenia pracovného pomeru. Tieto doklady od zamestnávateľa žalovaná nepožadoval a veril jeho tvrdeniu.
5. Žalovaná v rámci svojho písomného stanoviska k žalobe a vyjadreniam žalobkyne zo dňa 30.12.2016 uviedla svoje stanovisko ku skutočnostiam relevantným pre posúdenie oprávnenosti nároku žalobkyne a rozhodnutie vo veci samej. Predovšetkým uviedla, že z vybavenia podnetu žalobkyne v zast. JUDr. Dušana Klima Generálnou prokuratúrou Slovenskej republiky pod sp.zn. IV/3 GPt 299/12-17 zo dňa 26.8.2013 vyplýva, že žalobkyňa skutočne podala trestné oznámenie na svojho bývalého zamestnávateľa SEHATEX, s.r.o., Šala v zast. konateľom N. V. pre trestný čin nevyplatenia mzdy a odstupného podlá § 248a ods. 1 Trestného zákona. Poverený príslušník OR PZ Šaľa uznesením ČVS:ORP-59/SA-SA-2011 zo dňa 28.6.2012 zastavil trestné stíhanie pre premlčanie. Proti tomuto uzneseniu podala žalobkyňa sťažnosť, o ktorej rozhodla Okresná prokuratúra Galanta uznesením sp.zn. 2Pv 36/10-56 zo dňa 22.10.2012, pričom 1. výrokom tohto uznesenia bolo zrušené uznesenie povereného príslušníka PZ ČVS:ORP-59/SA-SA-2011 z 28.6.2012 o zastavení trestného stíhania a II. výrokom bolo zastavené trestné stíhanie pre trestný čin nevyplatenia mzdy a odstupného podľa § 248a ods. 1 Trestného zákona podľa § 215 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, pretože skutok nehol trestným činom a nebol dôvod na postúpenie veci. Sťažnosť žalobkyne proti II. výroku uznesenia Okresnej prokuratúry Galanta sp.zn. 2Pv 36/10-56 zo dňa 22.10.2012 bola zamietnutá uznesením Krajskej prokuratúry Trnava sp. zn. 3KPt 484/11-39 zo dňa 18.1.2013. Prokurátor generálnej prokuratúry v upovedomení o vybavení podnetu pod sp.zn. IV/3 GPt 299/12-17 zo dňa 26.8.2013 nekonštatoval ani nezákonnosť vyššie uvedených rozhodnutí prokuratúry, ani nesprávny úradný postup, ani prieťahy v konaní. Keďže príslušné orgány (Okresná prokuratúra Galanta) rozhodli o tom. že skutok nebol trestným činom (per analógiám § 135 ods. 1 tretia veta OSP, aktuálne § 193 CSP), je scestný argument použitý v žalobe, že žalobkyňa si mohla uplatniť svoje nároky voči svojmu bývalému zamestnávateľovi v adhéznom konaní a toto jej bolo prieťahmi v konaní zmarené. Žalovaná je toho názoru, že v predmetnej veci nie je preukázané ani nezákonné rozhodnutie, ani nečinnosť a ani prieťahy v konaní, pričom tieto
nekonštatovala ani generálna prokuratúra vo vybavení podnetu pod sp.zn. IV/3 GPt 299/12-17 zo dňa 26.8.2013. Pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu, ktorý mal podľa žalobkyne spočívať taktiež v prieťahoch, by mal súd obdobne ako je to v ustanovení § 9 ods. 2 a 3 zákona č. 514/2003 Z.z. vychádzať buď z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo, že prokurátor sa dopustil prieťahov v konaní. Keďže prieťahy v konaní neboli v predmetnej veci príslušným orgánom konštatované, nie je možné dospieť k inému záveru, ako k tomu, že nesprávny úradný postup označený navrhovateľkou nebol v predmetnej veci preukázaný. Žalobkyňa vo vyjadrení zo dňa 22.11.2016 taktiež uvádza, že vo vzťahu k jej trestnému oznámeniu zo dňa 26.10.2007 konal vyšetrovateľ až dňa 08.12.2008, kedy konanie zastavil. Toto tvrdenie žalobkyne je nepravdivé, nakoľko z uznesenia Okresnej prokuratúry sp.zn. 2Pv 36/10-56 zo dňa 22.10.2012 jednoznačne vyplýva, že v predmetnej veci bolo dňa 03.04.2008 prvý raz začaté trestné stíhanie za prečin nevyplatenia mzdy a odstupného podľa § 248a ods. 1 Trestného zákona č. 140/1961 Zb.. Poverený príslušník PZ vykonal v predmetnej veci skrátené vyšetrovanie zadovážením tak osobných, ako i listinných dôkazov a uznesením zo dňa 08.12.2008 trestné konanie podľa § 215 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku zastavil. Následne bolo dňa 01.01.2008 opätovne v predmetnej veci začaté trestné stíhanie za trestný čin nevyplatenia mzdy a odstupného podľa § 248a ods. 1 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. a po doplnení skráteného vyšetrovania výsluchmi konateľov spoločnosti Sehatex, s r. o. Šaľa bolo trestné stíhanie uznesením zo dna 23.03.2010 zastavené podlá § 215 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku s poukazom na § 9 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku. Toto uznesenie bolo rozhodnutím prokurátorky zo dňa 22.07.2010 zrušené a následne bolo opätovne začaté trestné stíhanie vo veci trestného činu nevyplatenia mzdy a odstupného. Po vykonanom vyšetrovaní poverený príslušník OR PZ Šaľa uznesením ČVS:ORP-59/SA-SA-2011 zo dňa 28.6.2012 zastavil trestné stíhanie pre premlčanie, pričom toto uznesenie bolo I. výrokom uznesenia prokurátorky sp.zn. 2Pv 36/10-56 zo dňa 22.10.2012 zrušené a II. výrokom predmetného uznesenia bolo trestné stíhanie pre trestný čin nevyplatenia mzdy a odstupného podľa § 248a ods. 1 Trestného zákona zastavené podľa § 215 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, pretože skutok nehol trestným činom a nehol dôvod na postúpenie veci. Z vyššie uvedeného teda jednoznačne vyplýva, že vo vzťahu k trestnému oznámeniu žalobkyne zo dňa 26.10.2007 orgány činné v trestnom konaní neboli nečinné, predmetným oznámením sa zaoberali, pričom uznesením Okresnej prokuratúry Galanta sp.zn. 2Pv 36/10- 56 zo dňa 22.10.2012 bolo trestné stíhanie v predmetnej veci zastavené, nakoľko v danom prípade neboli naplnené zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu nevyplatenia mzdy a odstupného podľa § 248a ods. 1 Trestného zákona, keďže absentoval úmysel konateľa nevyplatiť mzdu a odstupné v deň ich splatnosti. Trestné stíhanie vzťahujúce sa k oznámeniu žalobkyne zo dňa 26.10.2007 teda nebolo zastavené z dôvodu premlčania, ale z dôvodu, že skutok nehol trestným činom a nebol dôvod na postúpenie veci.
Žalobkyňa v žalobe, ako aj vo vyjadrení zo dňa 22.11.2016 v podstate uvádza, že za nesprávny úradný postup považuje okrem iného aj postup orgánov verejnej moci, ktoré na základe jej podaní nezačali trestné stíhanie voči konkrétnej osobe a nevyvodili voči konkrétnej osobe trestnoprávnu zodpovednosť. V tejto súvislosti opätovne poukazujeme na rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorý v rámci svojej judikatúry uviedol, že právo fyzickej osoby na začatie trestného konania voči označenej osobe na základe podaného trestného oznámenia nepatrí medzi základné práva a slobody podľa druhej hlavy ústavy a ani ho nemožno odvodiť z niektorého zo základných práv alebo slobôd (II. US 42/00). Ústavný súd Slovenskej republiky taktiež vyslovil, že súčasťou práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods.1 ústavy nie je ani oprávnenie "každého", aby na základe jeho návrhu (podnetu) bol orgán prokuratúry povinný podať obžalobu voči označeným osobám. 1 akéto základné právo "každého" nie je upravené ani v ústave, ani v Trestnom poriadku, prípadne v zákone o prokuratúre (I. US 64/96, II. ÚS 42/00). Ak by mal teda súd prvej inštancie rozhodovať o náhrade škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom orgánu verejnej moci v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z., pričom nesprávny úradný postup by mal spočívať vtom, že vyšetrovateľ policajného zboru, prípadne prokurátor mal začať trestné stíhanie, musel by ako prejudiciálnu otázku riešiť, či došlo k spáchaniu trestného činu, čo je podľa ustanovenia § 193 Civilného sporového poriadku neprípustné. K žalobkyňou uplatňovanej majetkovej a nemajetkovej ujme uviedla, že žalobkyňa sa vo vyjadrení zo dňa 14.10.2016, ako aj vo vyjadrení zo dňa 22.11.2016 domáha takých nárokov, ktoré okrem toho, že nie sú preukázané, ani nesúvisia s namietaným (údajným) nesprávnym úradným postupom vo veci vybavenia trestného oznámenia pre trestný čin nevyplatenia mzdy a odstupného. K. zmenšeniu majetku žalobkyne v tom rozsahu, ako je to uvedené vo vyjadrení zo dňa 22.11.2016, rozhodne nemohlo dôjsť v priamej príčinnej súvislosti s údajným namietaným nesprávnym úradným postupom (§ 9 ods. 1 a ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z.).
Z vyjadrenia žalobkyne zo dňa 14.10.2016, ako aj z jej vyjadrenia zo dňa 22.11.2016 nie je zrejmé, na základe čoho si žalobkyňa uplatňuje nemajetkovú ujmu pravé vo výške 50 000 € a rovnako z predmetných vyjadrení nie je zrejmé, v akej priamej príčinnej súvislosti s namietaným nesprávnym úradným postupom došlo k úmyselnému kráteniu mesačnej mzdy o 56,42 € za obdobie 10 rokov, rovnako nie je zrejmé aké obdobie desiatich rokov má žalobkyňa na mysli (od kedy, do kedy), rovnako nie je zrejmé, v akej priamej príčinnej súvislosti s namietaným nesprávnym úradným postupom došlo ku škode na dôchodku pri úmyselnom krátení mzdy mesačne o 56,42 € a počte odpracovaných dní v čiastke 10 155 €, pričom ani samotný spôsob výpočtu čiastky 10 155 € nie je zrejmý.
6. V predmetnej veci súd vykonal dokazovanie prednesmi sporových strán, oboznámením sa s listinnými dôkazmi ( stanovisko GP SR organizačný a kontrolný odbor zo dňa 21.01.2014, upovedomenie GP SR zo dňa 26.08.2013, uznesenia Okresnej prokuratúry v Galante a Krajskej prokuratúry v Trnave č.l.128 - 140 označené v texte odôvodnenia, rozsudok Okresného súdu v Žiari nad Hronom č.k. 5C 131/2003-76, rozsudok KS v Banskej Bystrici č.k. 5C 131/2003-97, rozsudok Okresného súdu v Galante č.k. 13C 153/2005-161, rozsudok KS v Trnave sp.zn. 13C 153/05 zo dňa 18.04.2007) a zistil nasledovný skutkový stav.
7. Žalobkyňa sa predmetnou žalobou domáha náhrady škody voči štátu na základe zák.č. 514/2003 Z.z. z dôvodu nesprávneho úradného postupu orgánov činných v trestnom konaní, nakoľko tieto pokiaľ by na základe jej podnetu dňa 26.10.2007 na trestné stíhanie voči jej bývalému zamestnávateľovi spoločnosti SEHATEX, spol. s r.o. včas začali a riadne viedli vyšetrovanie, mohla sa v rámci adhézneho konania ako súčasti trestného konania domôcť nevyplatenej mzdy a odstupného v súvislosti s pracovným pomerom so spoločnosťou SEHATEX spol. s r.o..
Z rozsudku Okresného súdu v Žiari nad Hronom č.k. 5C 131/2003 - 76 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 5C 131/2003-97 mal súd za preukázané, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 17.06.2003 dané zamestnávateľom žalobkyne, spoločnosťou SEHATEX, spol. s r.o. , žalobkyni bolo určené za neplatné.
Z rozsudku Okresného súdu v Galante č.k. 13C 153/2005-161 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č.k. 13C 153/2005-192 mal súd za preukázané, že v predmetných konaniach bolo rozhodované o celkových finančných nárokoch žalobkyne spojených s existenciou a neplatným skončením pracovného pomeru so spoločnosťou SEHATEX spol. s r.o.
Ďalej súd z odôvodnenia rozsudku Okresného súdu v Galante č.k. 13C 153/2005-161 zistil, že súd v rámci rozhodovania o peňažných nárokoch žalobkyne mal v konaní preukázané, že pracovný pomer žalobkyne so zamestnávateľom spoločnosťou SEHATEX, spol. s r.o. skončil na základe výpovede s organizačných dôvodov ku dňu 30.06.2003., nakoľko na základe tejto právnej skutočnosti si žalobkyňa v predmetnom konaní uplatňovala nárok na vyplatenie odstupného.
Uznesením Okresnej prokuratúry Galanta zo dňa 22.10.2012 č.Pv 36/10-56 bolo zastavené trestné stíhanie vedené voči spoločnosti SEHATEX, spol. s r.o. na základe podnetu žalobkyne pre podozrenie zo spáchania trestného činu nevyplatenia mzdy a odstupného z dôvodu neprípustnosti trestného stíhania z dôvodu, že skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci. Sťažnosť žalobkyne proti uzneseniu Okresnej prokuratúry Galanta zo dňa 22.10.2012 č. Pv 36/10-56 zo dňa 06.11.2012 bola uznesením Krajskej prokuratúry Trnava zo dňa 18.01.2013 č. 3 KPt 484/11-39 zamietnutá ako nedôvodná.
Na základe podnetu žalobkyne generálna prokuratúra upovedomením zo dňa 26.08.2013 žalobkyni oznámila, že po prešetrení postupu orgánov činných v trestnom konaní na základe je podnetov neboli zistené žiadne pochybenia ani prieťahy v konaní ktoré by mali za následok porušenie zákona a prípadný vznik škody.
8. Podľa § 1 zákona 514/2003 Z.z. tento zákon upravuje
a) zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci,
b) zodpovednosť obce a vyššieho územného celku za škodu spôsobenú orgánmi územnej samosprávy
pri výkone samosprávy,
c) predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a právo na regresnú náhradu.
Podľa § 3 ods.1 zákona 514/2003 Z.z. Štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci
a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom.
Podľa § 3 ods.2 Zodpovednosti podľa ods.1 sa nemožno zbaviť.
Zo znenia vyššie citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že sa jedná o absolútnu objektívnu zodpovednosť štátu, ktorej sa nemožno zbaviť. Pri tomto druhu zodpovednosti je vylúčená akákoľvek možnosť liberácie alebo exkulpácie. Právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom však nie je absolútne, ale je determinované zákonnými podmienkami ktorých splnenie podmieňuje úspešnosť v konaní o náhradu škody. Základnými zákonnými podmienkami uplatnenia nároku a náhradu škody je
- existencia škody
- nezákonné rozhodnutie alebo nesprávny úradný postup a
- príčinná súvislosť medzi vznikom škody a nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom.
Podľa § 4 ods.1 zákona č. 513/2003 Z.z. Vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 písm.f), koná v mene štátu Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, ak škodu spôsobil štátny orgán podľa osobitného predpisu v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní alebo správnom konaní. V danom prípade žalobkyňa odôvodnila svoj nárok na náhradu škody nesprávnym postupom orgánov prokuratúry konkrétne Okresnej prokuratúry Galanta, Krajskej prokuratúry Trnava, generálnej prokuratúry SR čím je dané oprávnenie Generálnej prokuratúry SR zastupovať Slovenskú republiku v konaní o náhradu škody podľa zák. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci.
Podľa § 9 ods.1) zákona 514/2003 Z.z. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.
Podľa § 9 ods.2) právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.
Podľa § 17 ods.1) zákona č.514/2003 Z.z. Uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
9. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že nárok žalobkyne nie je oprávnený. V konaní žalobkyňa nepreukázala splnenie základných zákonných podmienok pre oprávnenosť nároku (nesprávny úradný postup, škodu majetkovú, nemajetkovú, príčinnú súvislosť). Predovšetkým v konaní mal súd za preukázané, že finančné nároky, ktoré predstavovali primárny dôvod žalobkyne na podanie podnetu na začatie trestného stíhania orgánom činným v trestnom konaní a ktorých nesprávny úradný postup v konečnom dôsledku mal spôsobiť vznik škody, boli ešte pred podaním samotného podnetu, predmetom občianskoprávnych konaní vedených pred Okresným súdom v Galante a Krajským súdom v Trnave, ktoré žalobkyňa sama na základe podaných žalôb iniciovala. Súdy v
rámci týchto konaní rozhodovali o finančných nárokoch žalobkyne z pracovného pomeru ktoré jej vznikli voči zamestnávateľovi do momentu skončenia pracovného pomeru t.j. 30.06.2003. Preto činnosť alebo nečinnosť orgánov činných v trestnom konaní na ktorú sa žalobkyňa odvoláva v čase od 26.10.2007 nemala a ani nemohla mať žiaden vplyv na vznik akejkoľvek škody v súvislosti týmito s finančnými nárokmi ( náhrada mzdy, odstupné ) uplatnenými v civilných konaniach.
10. Vo vzťahu k nároku žalobkyne na náhradu majetkovej a nemajetkovej ujmy v dôsledku nesprávneho úradného postupu ktorým došlo k nesprávnym rozhodnutiam v rámci trestného konania a k prieťahom v konaní, súd uvádza, že tieto vzhľadom k argumentácii žalobcu posudzoval podľa zákona platného a účinného v čase kedy k ich vzniku malo dôjsť, t.j. za účinnosti zák. č. 514/2003 Z.z. Prvotnou podmienkou pre vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom je existencia nesprávneho úradného postupu. Zákon č. 514/2003 Zz. v ustanovení §9 ods.1 uvádza, čo sa rozumie pod nesprávnym úradným postupom. Bezpochyby nesprávnym úradným postupom môže byť akýkoľvek postup štátneho orgánu pri výkone jeho právomoci, pokiaľ pri ňom alebo v súvislosti s ním dôjde k porušeniu pravidiel ustanovených právnymi normami. Nesprávnym úradným postupom je teda postup, ktorým štátny orgán porušil určitú konkrétnu povinnosť vyplývajúcu mu z právnej normy a postupoval nie tak, ako mu to prikazoval alebo umožňoval ten-ktorý všeobecne záväzný právny predpis, ale v rozpore s pravidlom vyplývajúcim z tohto právneho predpisu. Za nesprávny úradný postup sa rozumejú aj zbytočné prieťahy v konaní spôsobené tým, že štátny orgán nekonal spôsobom a v zákonných lehotách v dôsledku čoho poškodenému vznikla nemajetková ujma, pričom v konaní musí byť zo strany žalobcu nepochybne preukázaná príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody ( nemajetkovej ujmy ). O vzťah príčinnej súvislosti (vzťah príčiny a následku) medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody ide vtedy, ak škoda vznikla v dôsledku nesprávneho úradného postupu. To znamená, že príčinná súvislosť medzi škodou a nesprávnym úradným postupom je daná len vtedy, ak by škoda inak (nebyť nesprávneho úradného postupu) nevznikla. Ak by príčinou vzniku nemajetkovej ujmy bola iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nenastane.
Žalobkyňa v priebehu konania poukazovala na dĺžku trestného konania a na časové intervaly v rámci ktorých podľa jej názoru orgány činné v trestnom konaní nevykonali potrebný úkon, avšak v konečnom dôsledku neoznačila zákonom stanovený postup alebo právnu normu ktorá bola orgánmi činnými v trestnom konaní v rámci vedenia trestného stíhania porušená. V tomto smere zhodnotila činnosť vyšetrovacích orgánov a prokuratúry Generálna prokuratúra SR ktorá v upovedomení zo dňa 26.08.2013 zasielaného žalobkyni na základe jej podnetu zo dňa 27.06.2013 po prešetrení celej záležitosti dospela k záveru, že postup vyšetrovateľov a prokurátorov na nižšom stupni rozhodovacej činnosti bol v súlade so zákonom, prieťahy v postupe orgánov činných v trestnom konaní neboli konštatované.
11. Pokiaľ ide o preskúmavaciu činnosť správnosti alebo zákonnosti rozhodnutí orgánov činných v trestnom konaní súd poukazuje na ust. § 193 CSP ( predtým § 135 O.s.p.) v civilnom konaní je súd viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt podľa osobitného predpisu a nie je oprávnený preskúmavať postup orgánov činných v trestnom konaní z hľadiska účelnosti, rýchlosti a dôvodnosti vykonávaných úkonov a preto ani nemá oprávnenie vyjadrovať sa k hodnoteniu postupu orgánov činných v trestnom konaní z dôvodu, že tieto nekonali s dostatočným urýchlením, čím vznikli prípadne neodôvodnené prieťahy (rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky z 31.10.2005, sp. zn. 30 Cdo 57/2005, uznesenie Ústavného súdu Českej republiky z 2.2.2004, sp. zn. II. ÚS 299/03).
S poukazom na vyššie uvedené považoval súd za potrebné rozhodnúť tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. 12. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods.1 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané na príslušnom odvolacom súde. Odvolanie môže podať strana v neprospech ktorej bolo vydané.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým ( § 365 CSP ), že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávne obsadený senát,
d) konanie má inú vadu, ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené,
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.