Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_9Co-674-2016.pdf
PDF · 97.07 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/674/2016
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a členiek senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej v právnej veci žalobcu: BL Telecom collection, s. r. o., so sídlom Bratislava, Šoltésovej 14, IČO: 47 150 513, zast. SOUKENÍK - ŠTRPKA, s. r. o., so sídlom Bratislava, Šoltésovej 14, IČO: 36 862 711, proti žalovanému: H. W., nar. XX. XX. XXXX, bytom W., L. X/X, za účasti Združenia na ochranu spotrebiteľov OBRANA, Park Angelinum 2, Košice, IČO: 42 326 923, zast. Mgr. Petrom Masarovičom, advokátom, so sídlom Košice, Park Angelinum 2, o zaplatenie 322,35 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 5. mája 2016 č. k. 13C/229/2014-177 takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa trov vedľajšieho účastníka na strane žalovaného p o t v r d z u j e .
Združeniu na ochranu spotrebiteľov OBRANA vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie konanie v časti o zaplatenie sumy 220,72 eura s 9,5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 220,72 eura od 18. 08. 2011 do zaplatenia zastavil. Žalovanému náhradu trov k zastavenej časti konania nepriznal. Žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného náhradu trov k zastavenej časti konania vo výške 74,27 eura do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia, na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka na strane žalovaného. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 101,63 eura spolu s 9,25 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 35,64 eura od 18. 04. 2011 do zaplatenia, s 9,25 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 24,33 eura od 18. 05. 2011 do zaplatenia, s 9,25 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 20,83 eura od 18. 06. 2011 do zaplatenia a s 9,50 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 20,83 eur od 18. 07. 2011 do zaplatenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 59,14 eura, ako aj náhradu iných trov konania vo výške 16,50 eura, to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia, na účet právneho zástupcu žalobcu. Rozhodnutie v zastavujúcej časti a v trovách konania v zastavujúcej časti odôvodnil tým, že žalobca v podaní doručenom súdu dňa 22. 04. 2016 súdu oznámil, že žalobu v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 220,72 eura s príslušenstvom berie späť, preto súd podľa § 96 ods. 1 OSP konanie v časti o zaplatenie sumy 220,72 eura s 9,5 % úrokom z omeškania ročne od 18. 08. 2011 do zaplatenia zastavil. Súd o náhrade trov k zastavenej časti konania rozhodol podľa § 146 ods. 2 OSP veta prvá. Žalobca, bez zavinenia žalovaného a vedľajšieho účastníka na strane žalovaného, zobral žalobu v časti späť, a tak žalobca procesne zavinil, že konanie muselo byť v časti zastavené (pre správanie žalobcu). Žalovaný si náhradu trov konania v súlade s § 151 ods. 1 OSP neuplatnil. Túto si uplatnil vedľajší účastník na strane žalovaného, a tak mu súd ako procesne úspešnému účastníkovi konania v zastavenej časti priznal náhradu trov právneho zastúpenia podľa vyhl. č. 655/2004 Z. z. vo výške 74,27 eura za 2 úkony právnej služby (prevzatie zastúpenia z 22. 04. 2014 a doručenie oznámenia o vstupe do konania zo 07. 08. 2014) po 19,92 eura za úkon a za vyjadrenie k odvolaniu žalobcu z 24. 10. 2014 vo výške 9,96 eura (§ 13a ods. 2 písm. b/ citovanej vyhlášky), režijný paušál 2 x 8,04 eura za úkony z roku 2014 a režijný paušál vo výške 8,39 eura za úkon z roku 2015. Náhrada trov konania je podľa § 149 ods. 1 OSP splatná na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka na strane žalovaného.
2. Proti tomuto rozsudku vo výroku o trovách vedľajšieho účastníka podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, odôvodniac ho nesprávnym právnym posúdením veci. Poukázal na neúčelnosť uplatnených a priznaných trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka na strane žalovaného. Poukázal na uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica za zo dňa 25. 04. 2012 na sp. zn. 17Co 91/2012 a uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 19. 06. 2013 spisovej značky 5Co 375/2013. Uviedol, že vedľajší účastník je v tomto prípade združenie založené za účelom ochrany spotrebiteľov. Toto združenie má zákonom priznané zvýhodnené postavenie voči ostatným občianskym združeniam a to tým, že v konaní nemusí preukazovať právny záujem na výsledku sporu. Uvedené procesné právo zákon viaže iba na občianske združenie, ktorého hlavnou činnosťou je ochrana práv spotrebiteľa. Výkonom ochrany spotrebiteľských práv združenie napĺňa svoje vlastné poslanie, za účelom ktorého bolo založené. Zámerom zákonodarcu pre zvýhodnenie takejto skupiny občianskych združení pred ostatnými bolo umožnenie, aby mohli vzhľadom na ich odbornú pripravenosť bez potreby právneho zastúpenia zastupovať spotrebiteľov a chrániť ich práva a záujmy v konaní. Združenie by malo disponovať takým personálnym substrátom, ktorý je schopný poskytnúť právne služby a s prehľadom sa orientovať v oblasti spotrebiteľského práva. Žalobca nepopiera ústavne zaručené právo vedľajšieho účastníka na právnu pomoc, avšak spochybňuje účelnosť vynaložených trov na právne zastúpenie ako subjektu odborne spôsobilého, znalého danej problematiky a z toho dôvodu aj zákonom privilegovaného subjektu. Tým, že vedľajší účastník žiadal priznať trovy právneho zastúpenia, priznáva, že žalovanému neposkytol pomoc pri ochrane jeho práv ako spotrebiteľa, čo je základným poslaním. Z uvedeného vznikajú pochybnosti o účelnosti a dôvodoch vstupu vedľajšieho účastníka do konania, ktorý už pri vstupe do konania bol zastúpený advokátom, hoci ešte nevedel, o akú právnu veci ide. Sám vedľajší účastník neposkytoval ochranu práv žalovanému ako spotrebiteľovi, na základe čoho mal pri vstupe do konania zákonom priznané favorizované postavenie medzi ostatnými združeniami. Poukázal na to, že združenia hromadne vstupujú do konaní, pričom vstupujú do sporov automaticky zastúpené právnym zástupcom bez toho, aby vopred vedeli o konkrétnych okolnostiach sporu. Je potom otázne, či je účelom vstupu do konania ochrana spotrebiteľa alebo zisk, ktorý vznikne z priznaných trov konania. Poznamenal, že vedľajší účastník je odborne spôsobilý subjekt, pričom vo svojej argumentácii poukázal iba na ustanovenia a rozhodnutia týkajúce sa spotrebiteľských zmlúv, na ktoré je súd povinný prihliadať z úradnej povinnosti, nezávisle od účasti spotrebiteľského združenia ako vedľajšieho účastníka na strane žalovaného. Vedľajší účastník teda do konania nepriniesol žiaden prínos, vo svojom vyjadrení žiadal návrh zamietnuť z dôvodu neprijateľnosti zmluvných podmienok a premlčania nároku, bez vzťahu ku konkrétnemu prípadu. Nepoukázal na inú skutočnosť, na ktorú súdy nemajú povinnosť prihliadať z úradnej povinnosti. Poukázal tiež na to, že podstatnou podmienkou vstupu vedľajšieho účastníka do konania je súhlas hlavného účastníka, na strane ktorého vedľajší účastník chce vystupovať a účel procesnej pomoci vedľajšieho účastníka hlavnému účastníkovi v sporovom konaní môže byť naplnený, najmä ak hlavný účastník konania s takýmto vstupom súhlasí. Poukázal na to, že na vyriešenie otázky procesného postavenia subjektov, ktorý sa zúčastnil konania, nie je možné uplatniť domnienku v zmysle § 101 ods. 3 OSP. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmenil tak, že vedľajšiemu účastníkovi konania na strane žalovaného trovy konania neprizná a zaviaže vedľajšieho účastníka nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania.
3. Združenie na ochranu spotrebiteľov OBRANA k odvolaniu žalobcu uviedlo, že vedľajší účastník na strane žalovaného je právnickou osobou zriadenou za účelom kolektívnej ochrany spotrebiteľov, na podávanie žalôb podľa Zákona o ochrane spotrebiteľa, na zastupovanie spotrebiteľov v občianskom súdnom konaní a vstup do spotrebiteľských sporov v pozícii vedľajšieho účastníka. Z elektronického podania vedľajšieho účastníka na strane žalovaného vyplýva, že po oznámení vstupu do konania a oboznámení sa s predmetom konania oznámil, že vstupuje do konania len v časti žalobcom uplatnenej zmluvnej pokuty vo výške 220,72 eura, ktorú z dôvodov, ktoré uviedol v predmetnom podaní, považuje za neprijateľnú podmienku spotrebiteľskej zmluvy a žiadal žalobu v tejto časti zamietnuť a z tejto sumy si uplatnil trovy právneho zastúpenia. Zároveň uviedol, že moderácia neprijateľnej zmluvnej podmienky je neplatná, nakoľko absolútne neplatný právny úkon nie je možné moderovať, a keďže na žalobcu ako postupníka bola postupcom pohľadávky postúpená pohľadávka iba titulom zmluvnej pokuty, žalobca tak nie je vo veci aktívne procesne legitimovaný uplatniť nárok na náhradu škody, ktorý na neho postúpený nebol a poukázal na faktúru, ktorou bola zmluvná pokuta vyfakturovaná jeho právnym predchodcom. Podaním zo dňa 24. 04. 2006 zobral žalobca žalobu v časti zaplatenia zmluvnej pokuty vo výške 220,72 eura späť. V prejednávanej veci jednoznačne nejde o prípad, kde by bola žaloba v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty 220,72 eura podaná dôvodne a k späťvzatiu žaloby v tejto časti došlo pre správanie žalovaného. Súd konanie čiastočne zastavil na základe dispozičného úkonu žalobcu, pred prvým pojednávaním, teda odvolanie sa žalobcu na ustanovenie § 5b zák. č. 250/2007 Z. z. v znení účinnom od 01. 05. 2014, je v danom prípade absolútne irelevantné, nakoľko súd, vzhľadom na čiastočné späťvzatie žaloby v časti zmluvnej pokuty, vôbec nepristúpil k preskúmaniu nárokov žalobcu vo vzťahu k ustanoveniu § 5b zák. č. 250/2007 Z. z., resp. skúmaniu neprijateľných podmienok spotrebiteľskej zmluvy, a tak súd v časti o trovách konania správne aplikoval ustanovenie § 146 ods. 2 OSP. Poukázal tiež na aktuálnu judikatúru súdov Slovenskej republiky, ktorými bola zmluvná pokuta zo zmlúv právneho predchodcu žalobcu určená ako neprijateľná podmienka spotrebiteľskej zmluvy, pričom žalobca svojím postupom koná v rozpore s ustanovením § 53a Občianskeho zákonníka, keďže na základe uvedeného sa má používania predmetnej zmluvnej podmienky zdržať. Čo sa týka právnej hodnoty vstupu vedľajšieho účastníka na strane žalovaného, poukázal na skutočnosť, že má vedomosť o viacerých sporoch, kde súdy neprihliadli na neprijateľné zmluvné podmienky v spotrebiteľských zmluvách ex offo. Poukázal tiež na prax žalobcu, ktorý dlhodobo a opakovane uplatňuje voči spotrebiteľom nároky z neprijateľných podmienok zo spotrebiteľských zmlúv, resp. premlčané pohľadávky, ktoré boli na neho postúpené spoločnosťou Slovak Telecom Collection s. r. o. Je teda logické, že voči takýmto nárokom žalobcu budú opakovane vstupovať na ochranu spotrebiteľov do konania. Uviedol, že konateľom spoločnosti BL Telecom collection s. r. o. je JUDr. Peter Štrpka, advokátska kancelária SOUKENÍL - ŠTRPKA, s. r. o. so zhodným sídlom žalobcu podáva formulárové hromadné žaloby na vymáhanie nárokov žalobcu z neprijateľných zmluvných podmienok postúpených na žalobcu spoločnosťou Slovak Telecom, s. r. o. V tomto smere by bolo namieste aplikovať voči žalobcovi ustanovenie § 150 OSP, nakoľko v konaniach, v ktorých vystupuje ako žalobca, podáva formulárové žaloby a vyjadrenia. Poukázal na rozhodnutia odvolacích súdov a uviedol, že vedľajší účastník do konania vstúpil v roku 2014, pričom z právnej argumentácie žalobcu vyplýva, že argumentuje v spojitosti s ustanovením § 93 ods. 3 OSP účinného od 01. 01. 2015. Z uvedených dôvodov považuje rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka na strane žalovaného za rozhodnutie, ktoré vychádza zo správneho skutkového právneho posúdenia veci. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v časti týkajúcej sa trov konania vedľajšieho účastníka na strane žalovaného potvrdil a zároveň zaviazal žalobcu nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy odvolacieho konania.
4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací v zmysle ustanovenia § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti bez prejednania na nariadenom odvolacom pojednávaní a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdiť.
5. Z obsahu podanej žaloby žalobcu a z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa ňou domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 322,35 eura s úrokmi z omeškania spolu s 9,25 % ročne zo sumy 35,64 eura od 18. 04. 2011 do zaplatenia, s 9,25 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 24,33 eura od 18. 05. 2011 do zaplatenia, s 9,25 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 20,83 eura od 18. 06. 2011 do zaplatenia, s 9,25 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 20,83 eura od 18. 07. 2011 do zaplatenia, s 9,25 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 220,72 eura od 18. 08. 2011 do zaplatenia a trov konania. Dňa 11. 08. 2014 oznámilo Združenie na ochranu spotrebiteľa OBRANA vstup do konania na strane žalovaného a v podaní zo dňa 24. 10. 2014 uviedlo, že vstupujú do konania, len čo sa týka uplatňovanej zmluvnej pokuty vo výške 220 eur. V časti uplatnenej zmluvnej pokuty navrhol vedľajší účastník žalobu zamietnuť z dôvodu neprijateľnej zmluvnej podmienky, ktorú nie je možné modifikovať. Žalobca vzniesol voči vstupu vedľajšieho účastníka do konania námietku, o ktorej rozhodol súd prvej inštancie uznesením zo dňa 25. mája 2015 č. k. 13C/229/2014-137 tak, že pripustil do konania na strane žalovaného vstup vedľajšieho účastníka: Združenia na ochranu spotrebiteľa OBRANA. Proti tomuto uzneseniu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol odvolací súd uznesením zo dňa 29. februára 2016 č. k. 9Co/105/2016 tak, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil. Podaním zo dňa 20. 04. 2016 vzal žalobca žalobu v časti zaplatenia sumy 220,72 eura späť a v tejto časti žiadal konanie zastaviť. Následne súd prvej inštancie vo veci rozhodol napadnutým rozsudkom.
6. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
7. Podľa § 470 ods. 2 prvej vety CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
8. Počnúc dňom 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ktorý zrušil dovtedy platný zákon č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov Občiansky súdny poriadok. Keďže v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti (ak nie je ustanovené inak), je potrebné na danú právnu vec aplikovať právnu úpravu CSP. Zároveň však uvedený právny predpis v ustanovení § 470 ods. 2 stanovuje výnimky z tohto základného pravidla. Podľa tohto ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
9. S poukazom na novú právnu úpravu zavedenú CSP je potrebné zdôrazniť, že subjekt, s ktorým súd do 30. 06. 2016 konal ako s vedľajším účastníkom konania, po 01. 07. 2016 viac v konaní ako vedľajší účastník konania vystupovať nemôže a jeho postavenie ako vedľajšieho účastníka konania k 30. 06. 2016 zaniká. Tento subjekt môže po 01. 07. 2016 vystupovať v konaní buď ako osobitný subjekt v zmysle § 95 CSP (do konania môže byť pribratý iba na základe rozhodnutia súdu, ak s tým strana súhlasí), alebo ako všeobecný zástupca podľa § 89 CSP. Inštitút vedľajšieho účastníka (podľa § 93 OSP) bol v novej právnej úprave nahradený inštitútom intervenienta (podľa § 81 a nasl. CSP). S poukazom na uvedené už nie je možné ďalej konať so Združením na ochranu spotrebiteľa OBRANA ako s vedľajším účastníkom konania, čím však nie sú dotknuté jeho práva z úkonov vykonaných za účinnosti OSP ako vedľajším účastníkom.
10. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
11. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
12. Podľa § 137 OSP (účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie) trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.
13. Podľa § 146 ods. 1 písm. c) OSP žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené.
14. Podľa § 146 ods. 2 OSP ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.
15. Odvolací súd konštatuje, že pre všetky prípady rozhodovania súdu o náhrade trov konania platí zásada, podľa ktorej môže byť strane konania priznaná náhrada len preukázaných, odôvodnených a účelne vynaložených výdavkov, ktoré jej vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva (teda nie všetky náklady majúce povahu trov konania). Pojem „účelnosť“ treba chápať ako určitú poistku pred hradením nákladov nesúvisiacich s konaním, resp. pred nákladmi nadbytočnými, či nadmernými. Pri posudzovaní účelnosti nákladov vynaložených na právne zastúpenie treba dôsledne rozlišovať, či právne zastúpenie advokátom je využitím ústavne zaručeného práva na právnu pomoc alebo či sa jedná skôr o zneužitie tohto práva na úkor protistrany (napr. zastúpenie v celkom banálnej veci, opakované zastúpenie v tzv. hromadných - skutkovo a právne takmer totožných veciach, alebo zrejmá snaha zvýšiť náklady konania protistrane (viď nález Ústavného súdu Českej republiky z 25. 3. 2014 sp. zn. I. ÚS 3819/13 dostupný na www.concourt.cz).
16. Zásada účelnosti trov potrebných na uplatnenie alebo bránenie práva je vyvoditeľná zo všeobecných zásad efektivity a spravodlivosti civilného sporového konania ako celku a z ústavnoprávneho princípu proporcionality, chrániaceho primeranosť ako hodnotu právneho štátu. Primeranosť súvisí s rozumnosťou v práve, ktorá je chápaná ako vyhľadávanie praktickej rovnováhy v rámci aplikácie práva.
17. Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení z 19. marca 2014 sp. zn. 6 MCdo 5/2013 vyslovil záver, že trovy konania vzniknuté zastupovaním advokátom v tzv. hromadných (skutkovo a právne takmer totožných) veciach, kde sa obsah jednotlivých podaní, vyhotovených advokátom, mení len o aktualizáciu a individualizáciu tej - ktorej veci, nemožno považovať za trovy nevyhnutne (účelne) vynaložené na riadne uplatnenie alebo bránenie práva na súde.
18. Z obsahu spisu v predmetnej veci je zrejmé, že Združenie na ochranu spotrebiteľov OBRANA (ďalej len „združenie“), zastúpené advokátom síce hromadne vstúpil do predmetnej veci (po vstupe do konania žiadal o doručenie žaloby), avšak po doručení žaloby spolu s prílohami podal vo veci samej vyjadrenie, v rámci ktorého namietal konkrétne okolnosti, týkajúce sa daného prípadu, poukázal, že dojednanie zmluvnej podmienky nebolo individuálne, poukázal na neprijateľnosť podmienky a tiež na to, že neprijateľnú zmluvnú podmienku nie je možné modifikovať. Zaoberajúc sa účelnosťou jeho vstupu do konania v tomto podaní uviedol, že do konania vstupuje, len čo sa týka uplatňovanej zmluvnej pokuty vo výške 220 eur (teda len v časti, v ktorej vzal žalobca neskôr žalobu späť). Následne došlo k späťvzatiu žaloby žalobcom v časti zaplatenia sumy 220,72 eura a zastaveniu konania v tejto časti. Keďže Združenie na ochranu spotrebiteľov OBRANA v predmetnej právnej veci nepodalo formulárové vyjadrenie, odvolací súd mal za to, že trovy konania vzniknuté zastupovaním advokátom v predmetnej veci je možné považovať za trovy účelne vynaložené na riadne uplatnenie alebo bránenie práva na súde, keď k späťvzatiu žaloby žalobcom došlo po vyjadrení Združenia na ochranu spotrebiteľov OBRANA a bez uvedenia dôvodu. Aj keď účelnosť vynaložených trov konania je treba posudzovať zvlášť v každom prípade, Združenie na ochranu spotrebiteľov OBRANA v danej veci riadne hájilo práva strany, na ktorej vystupovalo a samotná okolnosť, či sa dá v konaní zastúpiť právnym zástupcom, je na ňom, pričom medzi trovy konania podľa § 137 OSP patrí aj náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu. Ani samotná skutočnosť, že úkony, ktoré uskutočnil právny zástupca Združenia na ochranu spotrebiteľov OBRANA, mohlo uskutočniť aj samotné združenie, nie je dôvodom, pre ktorý by bolo vylúčené, aby združenie bolo v konkrétnom konaní zastúpené právnym zástupcom. Trovy konania si Združenie na ochranu spotrebiteľov OBRANA vyúčtovalo len zo sumy 220 eur, do ktorej podľa jeho vyjadrenia vstúpilo, a nie z celej žalovanej sumy. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa trov vedľajšieho účastníka na strane žalovaného podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.
19. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP, a keďže Združenie na ochranu spotrebiteľov OBRANA malo v odvolacom konaní úspech, priznal mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).