Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13CoE/82/2016

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Vancu a z členov senátu JUDr. Drahomíry Brixiovej a JUDr. Gabriely Varhalíkovej v exekučnej veci oprávneného: T. poisťovňa so sídlom v P., pobočka Q., IČO: XX XXX XXX, Z. námestie 1, Q. proti povinnému: J. s.r.o., IČO: XX XXX XXX, naposledy so sídlom v Q., J. trieda XX, o vymoženie 2.653,72 eura a trov exekúcie vedenej pred súdnym exekútorom J.. Michalom Mazúrom, Štúrova 17, Košice o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Košice II zo dňa 15.7.2015, č.k. 39Er/148/2009-12, takto

rozhodol:

Odvolanie oprávneného proti výroku uznesenia súdu prvej inštancie o zastavení exekúcie o d m i e t a.

V prevyšujúcej časti v r a c i a vec súdu prvej inštancie na rozhodnutie o trovách konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Košice II (ďalej len „súd prvej inštancie“) uznesením zo dňa 15.7.2015, č.k. 39Er/148/2009-12 (ďalej len „uznesenie“) exekúciu zastavil a oprávnenému uložil povinnosť nahradiť poverenému súdnemu exekútorovi J.. R. R., so sídlom v Q., L. XX trovy exekúcie vo výške 43,81 eura, a to do troch dní od právoplatnosti uznesenia.

2. Súd prvej inštancie rozhodnutie odôvodnil tým, že dňa 20.1.2009 bol vykonaním exekúcie poverený súdny exekútor. Dňa 26.8.2014 doručil súdny exekútor súdu prvej inštancie podnet na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), nakoľko u povinného nebol zistený žiaden hnuteľný ani nehnuteľný majetok vhodný na výkon exekúcie. Súd citoval § 57 ods. 1 písm. h), § 58 ods. 1 Exekučného poriadku a vzhľadom na zistený skutkový stav exekúciu zastavil. O náhrade trov exekúcie rozhodol v zmysle § 14 a nasl. vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhláška“) a súdnemu exekútorovi priznal náhradu trov exekúcie vo výške 43,81 eura. Na ich náhradu zaviazal oprávneného v zmysle § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorého, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.

3. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý navrhol, aby odvolaniu podanému proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka v celom rozsahu v zmysle § 374 O.s.p. vyhovel sudca a vyhlásil exekúciu za neprípustnú, zastavil ju a nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie.

4. Oprávnený v odvolaní uviedol, že súd prvej inštancie nedostatočne zistil skutkový stav veci, v čoho dôsledku nesprávne rozhodol. Oprávnený nesúhlasil so zastavením exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku z dôvodu nemajetnosti vzhľadom na skutočnosť, že povinný bol vymazaný z obchodného registra 28.6.2012, teda dva roky pred návrhom súdneho exekútora zo dňa 26.8.2014, ktorým žiadal exekúciu zastaviť z dôvodu nemajetnosti povinného. Súd výmaz povinného z obchodného registra, teda stratu právnej subjektivity, vôbec pri rozhodovaní o zastavení exekúcie nezohľadnil. Okrem

toho žiadnym spôsobom neodôvodnil, na základe akých skutočností ustálil nemajetnosť povinného, ktorý v čase rozhodovania súdu už tri roky neexistoval. Oprávnený poukázal na zásadu Exekučného poriadku, že náklady exekúcie v zmysle § 200 uhrádza zásadne povinný. Z uvedenej zásady Exekučný poriadok pripúšťa výnimky, a to v prípade, ak bola exekúcia zastavená, kedy za splnenia zákonných predpokladov (procesné zavinenie oprávneného), je možné uložiť povinnosť nahradiť trovy exekúcie aj oprávnenému. Ako ďalej uviedol oprávnený, nemohol v roku 2009 predvídať, že povinný v roku 2012 stratí ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu spôsobilosť. Oprávnený o dôvode, ktorý by mohol viesť k zastaveniu exekúcie, nemal v čase začatia exekučného konania vedomosť a s poukazom na uplynulý čas od začatia exekučného konania až po výmaz povinného, nemohol ani pri náležitej opatrnosti predpokladať, že exekúcia bude zastavená z dôvodu zániku povinného. Na základe uvedeného oprávnenému vyplynulo, že neboli splnené predpoklady stanovené zákonom na to, aby súd mohol zaviazať na úhradu trov exekúcie oprávneného. Účelom Exekučného poriadku je predovšetkým zabezpečiť oprávnenému možnosť núteného výkonu súdnych a iných rozhodnutí. Je nutné prihliadať na skutočnosť, že súdnych exekútorov je potrebné považovať za príslušníkov slobodného povolania, pričom je vecou slobodného rozhodnutia osoby spĺňajúcej predpoklady, že sa dá vymenovať za súdneho exekútora. Exekútorskú činnosť vykonávajú súdni exekútori za účelom dosiahnutia zisku, teda v podnikateľskom režime. Zároveň oprávnený poukázal na to, že v exekučných konaniach môže nastať stav, že nebudú uspokojené všetky nároky exekútora pri výkone exekúcie. Toto riziko, ktoré exekútor nesie, je odôvodnené a do značnej miery kompenzované jeho v podstate monopolným postavením pri výkone exekúcie. Mal za to, že hoci súdny exekútor má zákonný nárok na úhradu trov, nemusí to bezpodmienečne znamenať, že tieto trovy aj v každom prípade reálne vymôže. V tejto súvislosti upriamil pozornosť na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 22.10.2008, sp. zn. II. ÚS 272/08.

5. Na súde prvej inštancie vo veci konal a rozhodoval vyšší súdny úradník. Zákonný sudca o odvolaní oprávneného proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka v súlade s § 374 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) rozhodol tak, že mu nemieni vyhovieť, preto predložil vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu.

6. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok /ďalej len „C.s.p./) po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote, preskúmal uznesenie podľa § 379 a § 380 ods. 1 C.s.p. ako aj konanie mu predchádzajúce, a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 C.s.p. a contrario. Po preskúmaní uznesenia dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie oprávneného je potrebné odmietnuť podľa § 358 s § 386 písm. c/ C.s.p..

7. Oprávnený podal odvolanie jednak proti výroku o zastavení exekúcie čo do uvedenia dôvodu jej zastavenia a jednak proti výroku o náhrade trov konania, o ktorých bolo rozhodnuté v súvislosti so zastavením exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku.

8. V zmysle § 470 ods. 1 C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

9. V zmysle § 470 ods. 2 prvej vety C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

10. Nakoľko v zmysle vyššie citovaného § 470 ods. 2 C.s.p., právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované, odvolací súd posudzoval otázku prípustnosti odvolania proti výroku o zastavení exekúcie a výroku o trovách exekúcie podľa právnej úpravy účinnej v čase podania odvolania (dňa 18.9.2015), t.j. podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30.6.2016 (ďalej len O.s.p.).

11. Čo sa týka prvého z napadnutých výrokov (výrok o zastavení exekúcie), oprávnený v podanom odvolaní nesúhlasil s dôvodom, pre ktorý súd prvej inštancie exekúciu zastavil a v tejto časti žiadal napadnuté uznesenie zmeniť, exekúciu vyhlásiť za neprípustnú a zastaviť ju podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného konania. Jeho odvolanie proti výroku o zastavení exekúcie teda smeruje proti odôvodneniu napadnutého uznesenia.

12. Podľa § 358 C.s.p., odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

13. Nakoľko oprávnený podal odvolanie proti odôvodneniu zastavenia exekúcie a podľa vyššie citovaného zákonného ustanovenia takéto odvolanie prípustné nie je, odvolací súd toto odvolanie v zmysle § 386 písm. c) C.s.p. odmietol.

14. Čo sa týka druhého z napadnutých výrokov (výrok o povinnosti oprávneného nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie), oprávnený nesúhlasil s tým, aby bol na ich náhradu zaviazaný z dôvodu, že exekúcia nemala byť zastavená podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku.

15. Možnosť podania odvolania proti uzneseniam v exekučnom konaní upravuje Občiansky súdny poriadok v § 202 ods. 2 a jednotlivé ustanovenia Exekučného poriadku.

16. Podľa § 202 ods. 2 O.s.p., odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa osobitného zákona, ak tento osobitný zákon neustanovuje inak, a ani proti uzneseniu v konaní o vymáhanie súdnych pohľadávok podľa osobitného zákona. Osobitným zákonom v zmysle cit. zákonného ustanovenia je Exekučný poriadok.

17. Podľa § 58 ods. 6 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“) účinného v čase podania odvolania, proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 nemožno podať mimoriadne dovolanie.

18. Z vyššie citovaného ustanovenia § 202 ods. 2 O.s.p. vyplýva, že odvolanie nie je prípustné proti uzneseniu vydanému v exekučnom konaní podľa osobitného zákona, ak tento osobitný zákon neustanovuje inak. Týmto osobitným zákonom je Exekučný poriadok, ktorý nepripúšťal možnosť podať odvolanie proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 Exekučného poriadku. O takéto rozhodnutie sa jedná aj v tomto prípade.

19. Podľa § 374 ods. 4 O.s.p., proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.

20. V prejednávanej veci o náhrade trov konania rozhodol vyšší súdny úradník, pričom proti takémuto uzneseniu v zmysle § 58 ods. 6 Exekučného poriadku odvolanie prípustné nie je. Preto podaním odvolania oprávneným došlo zo zákona k zrušeniu uznesenia súdu prvej inštancie vo výroku o trovách konania, o náhrade ktorých sa vo veci opätovne rozhodne. Vzhľadom na uvedené odvolací súd vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

21. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) /§ 428 C.s.p./.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).