Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Cpr/1/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Korčekovou v právnej veci žalobcu: A. Š., U.. X.X.XXXX, R. G. Š. XXX/XX, I., zastúpeného advokátkou JUDr. Jarmilou Čižmárovou, Kutlíkova 17, Bratislava, proti žalovanému: Letisko M. R. Štefánika - Airport Bratislava, a.s. (BTS), Letisko M.R. Štefánika, Bratislava, IČO: 35 884 916, o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru, určenie, že pracovný pomer trvá a náhradu mzdy, takto

rozhodol:

Súd konanie v časti o určenie, že pracovný pomer žalobcu u žalovaného naďalej trvá a v časti o náhradu mzdy prevyšujúcej sumu 850,32 eur mesačne a za deň 12.09.2016, z a s t a v u j e.

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 15.739,42 eur do 10 dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a.

Žiadna zo strán n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť súdny poplatok za žalobu v sume 1.043,50 eur, na účet Okresného súdu Bratislava II, do 10 dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobou podanou na súde dňa 16.01.2014 sa žalobca domáhal, aby súd určil, že skončenie pracovného pomeru výpoveďou zo dňa 27.9.2013 je neplatné, a že pracovný pomer žalobcu u žalovaného naďalej trvá. Ďalej sa domáhal zaplatenia náhrady mzdy vo výške 852,74 eur za každý kalendárny mesiac, a to od 10.12.2013 do právoplatnosti rozsudku o určení, že výpoveď je neplatná, ako aj náhrady trov konania.

2. Uviedol, že rozhodujúce obdobie pre určenie náhrady mzdy je od 1.7.2013 do 30.9.2013. Žalobca mal v rozhodnom období priemerný mesačný príjem 852,74 eur (priemerný hodinový príjem 5,2299 eur).

3. Žalovaný so žalobou nesúhlasil a žiadal ju zamietnuť.

4. Tunajší súd rozsudkom zo dňa 4.11.2015, č. k. 7Cpr 1/2014 - 220 určil, že skončenie pracovného pomeru výpoveďou zo dňa 27.9.2013 je neplatné s tým, že o ostatných nárokoch súd rozhodne v konečnom rozsudku. Tento medzitýmny rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 12.9.2016 v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 22.6.2016, č. k. 2Co 3/2016 - 235.

5. Následne žalobca netrval na žalobe v časti o určenie, že pracovný pomer trvá z dôvodu, že žalobca sa medzičasom zamestnal. Trval na žalobe v časti o náhradu mzdy od 10.12.2013 do právoplatnosti rozsudku o určení, že výpoveď je neplatná (12.9.2016). Uviedol, že náhradu mzdy žiada za celé uvedené obdobie z dôvodu, že bol viac ako rok nezamestnaný, pričom v súčasnosti je zamestnaný v nižšej tarifnej triede, takže má približne o polovicu nižší plat. Ďalej uviedol, že za deň 12.9.2016 mu už bola zo strany žalovaného poskytnutá náhrada mzdy.

6. Na pojednávaní konanom dňa 30.1.2017 žalobca uviedol, že žiada, aby mu bola priznaná náhrada mzdy za obdobie od 10.12.2013 do 11.9.2016 vo výške 850,32 eur mesačne, čo súd podľa obsahu považoval za čiastočné späťvzatie žaloby v časti o náhradu mzdy prevyšujúcej sumu 850,32 eur mesačne (pôvodne žaloval 852,74 eur za každý kalendárny mesiac) a za deň 12.09.2016.

7. Žalovaný žiadal, pokiaľ ide o náhradu mzdy za obdobie presahujúce 12 mesiacov, aby súd žalobcovi náhradu mzdy vôbec nepriznal z dôvodu, že žalobca bol zamestnaný. Taktiež žiadal preukázať, či žalobca nebol PN, nakoľko za obdobie PN mu náhrada mzdy nepatrí. Tiež žiadal, aby žalobca zdokladoval, že sa v období, za ktoré si náhradu mzdy uplatňuje uchádzal o zamestnanie, prípadne z akých dôvodov tak neurobil, či riadne spolupracoval s úradom práve a či sa aktívne aj sám podieľal na hľadaní zamestnania. Žalovaný uviedol, že nesúhlasí s výškou priemerného hodinového zárobku tak, ako ju vyčíslil žalobca s tým, že tento bol nižší, a to 5,2151 eur.

8. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov, ktoré tvoria obsah spisu, ako aj výsluchom žalobcu a svedkov, pričom zistil nasledovný skutkový stav veci:

9. Pracovnou zmluvou zo dňa 28.9.2005 uzatvorenou medzi žalovaným ako zamestnávateľom a žalobcom ako zamestnancom vznikol medzi stranami pracovný pomer s nástupom žalobcu do práce dňa 1.10.2005, druhom práce žalobcu: zamestnanec ochrany letísk a miestom výkonu práce Bratislava. Pracovný pomer bol dohodnutý na dobu určitú od 1.10.2005 do 30.9.2006.

10. Dňa 26.9.2006 uzatvorili žalobca a žalovaný dohodu o zmene pracovnej zmluvy, na základe ktorej sa pracovný pomer dohodnutý na dobu určitú zmenil na dobu neurčitú.

11. Listom zo dňa 26.9.2013 adresovaným žalobcovi žalovaný skončil so žalobcom pracovný pomer výpoveďou v súlade s § 63 ods. 1 písm. e) ZP.

12. Podľa záznamu zo dňa 30.9.2013 podpísaného Q. L. K. C.. K. G., žalobca si výpoveď v ich prítomnosti prečítal, ale odmietol ju prevziať, ako aj podpísať, že ju odmieta prevziať.

13. Listom zo dňa 4.12.2013, doručeným žalovanému dňa 10.12.2013, žalobca žalovanému oznámil, že považuje ukončenie pracovného pomeru za neplatné a trvá na ďalšom zamestnávaní podľa podmienok dohodnutých v pracovnej zmluve.

14. Podľa Kolektívnej zmluvy uzatvorenej na obdobie od 1.6.2011 do 31.12.2013 bol pracovný čas u žalovaného 37,5 hodín týždenne.

15. Dňa 26.9.2014 žalobca uzatvoril pracovnú zmluvu s Ministerstvom vnútra SR ako zamestnávateľom, na základe čoho mu vznikol pracovný pomer na dobu určitú od 1.10.2014 do 30.9.2015. Na základe Dohody o zmene pracovných podmienok zo dňa 25.9.2015 sa zmenil pracovný pomer žalobcu na neurčitý čas.

16. Z potvrdení o plate vydaných Ministerstvom vnútra SR súd zistil, že žalobca mal v roku 2014 (október až december) priemerný hrubý zárobok 544,90 eur, v roku 2015 588,93 eur a v roku 2016 (január až september) 602,17 eur (nejedná sa pritom o výpočet priemerného zárobku v zmysle § 134 ZP, ale o obyčajný aritmetický priemer jednotlivých mesačných zárobkov). V uvedenom období nebol žalobca PN.

17. Podľa § 79 ods. 1 úč. ku dňu 10.12.2013 ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru.

18. Podľa § 79 ods. 2 cit. zák. ak celkový čas, za ktorý by sa mala zamestnancovi poskytnúť náhrada mzdy, presahuje 12 mesiacov, môže súd na žiadosť zamestnávateľa jeho povinnosť nahradiť mzdu za čas presahujúci 12 mesiacov primerane znížiť, prípadne náhradu mzdy za čas presahujúci 12 mesiacov zamestnancovi vôbec nepriznať. Náhrada mzdy môže byť priznaná najviac za čas 36 mesiacov.

19. Podľa § 134 ods. 1 cit. zák. priemerný zárobok na pracovnoprávne účely (ďalej len „priemerný zárobok") zisťuje zamestnávateľ zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodujúcom období a z obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období. Do zúčtovanej mzdy podľa prvej vety sa nezahŕňa mzda za neaktívnu časť pracovnej pohotovosti na pracovisku (§ 96 ods. 3 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/20130822.html>) a do obdobia odpracovaného zamestnancom sa nezahŕňa čas neaktívnej časti pracovnej pohotovosti na pracovisku.

20. Podľa § 134 ods. 2 cit. zák. rozhodujúcim obdobím je kalendárny štvrťrok predchádzajúci štvrťroku, v ktorom sa zisťuje priemerný zárobok. Priemerný zárobok sa zisťuje vždy k prvému dňu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po rozhodujúcom období a používa sa počas celého štvrťroka, ak tento zákon neustanovuje inak.

21. Podľa § 134 ods. 4 cit. zák. priemerný zárobok sa zisťuje ako priemerný hodinový zárobok. Priemerný hodinový zárobok sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta. Ak sa podľa pracovnoprávnych predpisov má použiť priemerný mesačný zárobok, postupuje sa tak, že priemerný hodinový zárobok sa vynásobí priemerným počtom pracovných hodín pripadajúcich v roku na jeden mesiac podľa týždenného pracovného času zamestnanca. Priemerný mesačný zárobok sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nahor.

22. Podľa § 145 ods. 2 C.s.p. ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

23. S poukazom na citované zákonné ustanovenia, ako aj na výsledky vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žalobe v časti o náhradu mzdy (po čiastočnom späťvzatí) je potrebné čiastočne vyhovieť.

24. Po právoplatnom určení, že výpoveď z pracovného pomeru je neplatná a po čiastočnom späťvzatí žaloby sa žalobca domáhal náhrady mzdy za obdobie od 10.12.2013 do 11.9.2016 (teda za obdobie menej ako 36 mesiacov, čo je maximálna doba, za ktorú je možné priznať náhradu mzdy v zmysle § 79 ods. 2 , a to vo výške 850,32 eur mesačne. Sporové strany sa zhodli na tom, že priemerný hodinový zárobok žalobcu v rozhodnom období predstavoval sumu 5,2151 eur, z čoho pri 37,5 hodinovom týždennom pracovnom čase vyplýva, že jeho priemerný mesačný zárobok bol 850,32 eur.

25. Za obdobie 12 mesiacov, teda od 10.12.2013 do 10.12.2014 súd priznal žalobcovi náhradu mzdy bez obmedzenia, nakoľko takýto nárok vyplýva priamo zo zákona bez ohľadu na skutočnosť, či si zamestnanec hľadal zamestnanie, pracoval, alebo nepracoval a bez ohľadu na akékoľvek prípadná námietky zamestnávateľa. Za obdobie 12 mesiacov teda patrí žalobcovi náhrada mzdy v sume 10.203,84 eur (12 x 850,32 eur).

26. Za obdobie presahujúce 12 mesiacov žalovaný žiadal, aby súd žalobcovi náhradu mzdy vôbec nepriznal z dôvodu, že žalobca bol zamestnaný. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že nie je daný predpoklad pre úplné nepriznanie náhrady mzdy za obdobie presahujúce 12 mesiacov, ale iba na jej zníženie. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalobca sa znovu zamestnal od 1.10.2014. V období od decembra 2014 do septembra 2016 mal priemerný hrubý mesačný zárobok v sume 591,18 eur (súd vychádzal z hrubého zárobku, nakoľko aj pri náhrade mzdy sa vychádza z priemerného hrubého zárobku), čo predstavuje cca 69 % priemerného mesačného zárobku žalobcu (850,32 eur). Za obdobie od 11.12.2014 do 11.9.2016 (teda 21 mesiacov) by žalobcovi patrila náhrada mzdy v sume 17.856,72 eur (21 x 850,32 eur). Na námietku žalovaného súd náhradu mzdy znížil o 69 %, teda priznal 31 % tejto sumy, teda 5.535,58 eur. Súd prihliadol na to, že žalobca bol po celú uvedenú dobu zamestnaný, pričom mal pracovný čas rovnaký ako u žalovaného (37,5 hod. týždenne). Žalobca netvrdil, ani nepreukázal, že by musel vynaložiť pri práci pre nového zamestnávateľa vyššie úsilie ako u žalovaného, alebo by mal horšie pracovné podmienky ako u žalovaného. Žalobca pritom nemusel preukazovať, či si v uvedenom období aktívne hľadal prácu alebo spolupracoval s úradom práce, nakoľko bol v uvedenom období zamestnaný, z čoho je zrejmé, že si predtým prácu hľadal. Keďže však žalobca u nového zamestnávateľa dosahoval nižší príjem, ako u žalovaného, nebol dôvod náhradu mzdy mu vôbec nepriznať. Súd náhradu mzdy iba znížil, a to tak, aby sa žalobcovi dostal (spolu s príjmom u nového zamestnávateľa) aspoň taký príjem, ako dosahoval u žalovaného. Súd mal za to, že toto zodpovedá tak zákonnej úprave, ako aj spravodlivému usporiadaniu vecí.

27. Celkovo teda súd priznal žalobcovi z titulu náhrady mzdy za obdobie od 10.12.2013 do 11.9.2016 sumu 15.739,42 eur (10.203,84 eur + 5.535,58 eur) a vo zvyšku žalobu zamietol, ako nedôvodnú (žalobca požadoval 28.060,56 eur).

28. Vzhľadom k tomu, že žalobca vzal žalobu v časti o určenie, že pracovný pomer žalobcu u žalovaného naďalej trvá a v časti o náhradu mzdy prevyšujúcej sumu 850,32 eur mesačne a za deň 12.09.2016, súd konanie v tejto časti zastavil v súlade s § 145 C.s.p.

29. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 C.s.p. v spojení s ust. § 256 ods. 1 C.s.p., keďže obe sporové strany mali v konaní čiastočný úspech aj neúspech. Súd mal za to, že žalobca zavinil čiastočné zastavenie konania, keďže k čiastočnému späťvzatiu žaloby nedošlo pre správanie žalovaného (okrem náhrady mzdy za deň 12.9.2016, ktorú žalovaný žalobcovi zaplatil). Pokiaľ ide o žalobu v časti o určenie, že pracovný pomer žalobcu u žalovaného naďalej trvá, v tejto časti bola okrem toho žaloba nedôvodná z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu. Zatiaľ čo pri žalobách o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru nie je potrebné preukazovať naliehavý právny záujem, toto neplatí pokiaľ ide o iné určovacie žaloby, teda napr. aj pri žalobe o určenie, že pracovný pomer trvá. Podľa § 79 ods. 1 ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí. Z uvedeného vyplýva, že tento následok vyplýva priamo zo zákona a nie je potrebné osobitne sa domáhať určenia, že pracovný pomer trvá, pokiaľ je výpoveď neplatná a zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával. Žalobca bol tak neúspešný jednak v časti, v ktorej bola žaloba zamietnutá, ako aj v časti, v ktorej zobral žalobu späť (okrem náhrady mzdy za deň 12.9.2016), a v tejto časti bol úspešný žalovaný. Žalobca bol úspešný v časti určenia neplatnosti výpovede a v časti o zaplatenie 15.739,42 eur, v ktorej časti bol zase žalovaný neúspešný.

30. O povinnosti žalovaného zaplatiť súdny poplatok za žalobu súd rozhodol podľa § 2 ods. 2 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, keďže žalobca bol podľa § 4 ods. 2 písm. d) cit. zák. od súdnych poplatkov oslobodený. Výška poplatku bola určená podľa položky 1 písm. b) (99,50 eur v časti určenia, že výpoveď je neplatná) a písm. a) (6 % z priznanej sumy 15.739,42 eur) Sadzobníka súdnych poplatkov.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, a to písomne v 2 vyhotoveniach.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu možno vykonať len na návrh oprávneného alebo na návrh toho, kto preukáže, že naňho prešlo právo z rozhodnutia (§ 37 ods. 3 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/20160701>) EP (ďalej len „oprávnený“). Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa tohto zákona, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie (§ 38 ods. 1, 2 Exekučného poriadku).