Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_18P-95-2014.pdf
PDF · 114.31 KB
Case nature
Area
Subarea
18P/95/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I v právnej veci starostlivosti súdu o maloletú E. a maloletého T., obaja zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, deti rodičov: matka, I., bytom K., a otec,., bytom B., na návrh navrhovateľov: J., obaja bytom V. A. zast. advokátkou JUDr. Katarína Adamovská, so sídlom Žižkova 6, Košice, v konaní o úpravu styku starých rodičov s maloletými deťmi takto
rozhodol:
U p r a v u j e styk navrhovateľov v 1. a v 2. rade s maloletými deťmi E. tak, že navrhovatelia sú oprávnení s maloletými deťmi sa stretávať raz v mesiaci, v prvú nepárnu nedeľu v čase od 10:00 hodiny do 18:00 hodiny s tým, že maloleté deti na tento styk pripraví a odovzdá ten rodič, u ktorého sa v daný deň maloleté detí budú nachádzať v osobnej starostlivosti, maloleté detí odovzdá navrhovateľom v mieste ich bydliska, a po skončení styku navrhovatelia odovzdajú detí v určenom čase v mieste bydliska toho rodiča, od ktorého dieťa prevzali. Rodičia sú povinní maloleté detí na styk so starými rodičmi riadne pripraviť.
V prevyšujúcej časti návrh z a m i e t a .
Navrhovatelia sú povinní nahradiť spoločne a nerozdielne trovy znaleckého dokazovania v sume 487,96 Eur na účet tunajšieho súdu v lehote 15 dní do právoplatnosti tohto rozsudku.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovatelia v 1. a v 2. rade, starí rodičia maloletých detí L. sa návrhom, ktorý podali súdu dňa 16.6.2014 domáhali, aby súd upravil ich styk s maloletými deťmi tak, aby sa mohli s nimi stretávať každý prvý víkend v mesiaci od piatku od 18:00 hodiny do nedele do 18:00 hodiny, počas letných prázdnin od 15.7. do 29.7., počas jarných prázdnin v párnom roku a počas zimných prázdnin od 2.1. do 6.1. v nepárnom roku. Domáhali sa aj nariadenia predbežného opatrenia - úpravy styku s maloletými deťmi každú druhú nedeľu v mesiaci od 14:00 hod. do 18:00 hodiny. Žiadali, aby rodičia maloletých detí boli povinní maloletú E. navrhovateľom v určenom čase v mieste bydliska maloletých detí odovzdať riadne pripravených a navrhovatelia boli povinní maloleté detí po skončení styku odovzdať rodičom v mieste bydliska maloletých detí, zároveň, aby súd rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Svoj návrh odôvodnili tým, že rodičia maloletých detí sa rozišli a oni maloleté deti od júla 2013 nevideli. Predtým mali s maloletými deťmi vyvinutý veľmi blízky citový vzťah, často sa s nimi stretávali a brávali ich aj na dovolenky, učili ich bicyklovať, plávať, lyžovať. Práve posledná dovolenka, ktorú absolvovali v hoteli X., zrejme bola dôvodom k tomu, že matka maloletých detí opätovne zabránila obom maloletým deťom akýkoľvek kontakt s nimi, a táto situácia trvá dodnes. Navrhovatelia nepopierali, že ich vzťah so synom sa pokazil po tom, čo sa rozpadlo jeho manželstvo s matkou maloletých detí a ich syn sa odsťahoval k svojej priateľke L. kde by mal aj v súčasnosti bývať. V dôsledku tohto odchodu sa navrhovatelia na svojho syna veľmi hnevali, vinili ho z rozpadu rodiny a z opustenia detí. Medzičasom
však svoj postoj prehodnotili a boli by veľmi radi, keby sa im podarilo vzájomne sa so synom zmieriť a obnoviť rodinné vzťahy. Podľa nich, úprava styku maloletých detí s nimi je v záujme maloletých detí, pretože na vnúčatách im mimoriadne záleží. Pre maloleté deti bolo stretávanie sa so starými rodičmi dôležité. Pomáhalo im rozvíjať sa, rásť po fyzickej, aj psychickej stránke vhodným spôsobom, upevňovať širšie sociálne väzby nehovoriac o tom, ako ich maloleté deti mali radi a im to dávali najavo. Navrhovatelia predložili v tomto konaní písomné svedectvo B. zo dňa 15.6.2014, D. zo dňa 14.6.2014, ktoré mali dosvedčiť ich dobrý vzťah s maloletými deťmi, potvrdenie z Materskej školy na Z. zo dňa 13.6.2014, fotografiu zo spoločnej dovolenky a kresby, ktoré adresovali maloleté deti starým rodičom.
2. Návrh na nariadenie predbežného opatrenia súd uznesením zo dňa 23.6.2014 zamietol. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 23.7.2014.
3. Otec maloletých detí k podanému návrhu sa vyjadril písomným podaním, ktoré došlo súdu 30.7.2014 a žiadal návrh navrhovateľov zamietnuť. Svoje stanovisko odôvodnil tým, že medzi rodičmi maloletých detí a navrhovateľmi nastal konfliktný vzťah, ktorý mal pôvod ešte v čase pred uzavretím ich manželstva. Jeho rodičia nechceli súhlasiť s tým, aby ich syn sa s matkou maloletých detí oženil. Aj po uzavretí manželstva, v období ich spolužitia, podľa neho navrhovatelia vyhľadávali konflikty, ktoré sa nepriaznivo odzrkadľovali na celkovej situácii v rodine. Konfliktné vzťahy vyvrcholili až do takej miery, že navrhovatelia prikázali rodičom, aby sa od piatka do pondelka spolu s maloletými deťmi vysťahovali z ich bytu na K. čím v podstate vystavili maloleté detí riziku bývania bez domova. Podľa neho, takýto čin nemá nič spoločné s proklamovanou pomocou navrhovateľov vo vzťahu k rodičom a maloletým deťom. Jeho vzťah s matkou maloletých detí už bol naštrbený a napriek tomu, že sa pokúšali obnoviť manželské spolužitie, to sa im nepodarilo. V dôsledku toho, rodičia na neho zanevreli. Oni sa s matkou mal. detí po rozchode dohodli na striedavej osobnej starostlivosti. Keď v tom čase starí rodičia občas zobrali maloleté deti von, vždy bol výrazný ich oportunizmus a nerešpektovanie vôle rodičov maloletých detí. Vyvrcholilo to v júli 2013, keď navrhovatelia absolútne nerešpektovali pokyny matky maloletých detí ohľadom času a spôsobu návratu z výletu, kedy sa s nimi mali vrátiť k matke najneskôr o 13:00 hodine a naviac matke opakovane nebrali ani telefón, čo vzbudzovalo dôvodnú obavu matky o maloleté deti. Nakoniec doniesli maloleté detí z výletu až okolo 18:00 hodine a medzitým matke SMS správou oznámili, že ak deti chce, nech si príde pre ne sama. Tým porušili dohodu ohľadom spôsobu vracania maloletých detí z výletov s navrhovateľmi. Navrhovatelia nakoniec v prítomnosti maloletých detí škaredo vynadali ich matke, čo deti pochopili tak, že viackrát k navrhovateľom, resp. na výlet s nimi ísť nechceli. Maloleté deti postupne začínali úplne odmietať prítomnosť svojich starých rodičov. Keďže sa to nestalo prvýkrát, môže mať vážne obavy a pochybnosti o ich reálnom záujme o vnúčatá. Ani v inom nerešpektovali navrhovatelia pokyny rodičov maloletých detí, pretože kupovali deťom neprimerané množstvo sladkostí, cukríkov a iných dieťaťu nepriaznivých doplnkov riadnej stravy, pričom oni, ako rodičia maloletých detí sa snažili vždy viesť maloleté detí cestou zdravej vyváženej stravy. Často trvalo aj niekoľko týždňov, kým sa stravovanie maloletých detí po výlete, alebo pobyte u navrhovateľov dostalo na normálnu úroveň. Na základe uvedeného, keďže rodičia vychovávajú maloleté detí v striedavej osobnej starostlivosti, a z doterajšieho postoja navrhovateľov vyplýva, že títo zasahovali do výchovy maloletých detí, čo malo množstvo nepriaznivých následkov, otec je toho názoru, že stretávanie sa maloletých detí s navrhovateľmi nemôže fungovať, ba dokonca je pre maloleté deti, pre ich vývoj a výchovu nepriaznivé.
4. Matka maloletých detí vo veci sa písomne nevyjadrila.
5. Zo správy kolízneho opatrovníka, ktorá bola podaná 31.7.2014 vyplýva, že kolízny opatrovník prešetril pomery na strane navrhovateľov, rodičov maloletých detí i maloletých detí. Zo správy vyplýva, že po rozvode manželstva si rodičia upravili rodičovské práva a povinnosti voči maloletým deťom tak, že ich majú v striedavej osobnej starostlivosti s týždňovým striedaním. Maloletá E. navštevuje I. a maloletý T. MŠ na Z.. Stará matka maloletých detí ešte pracuje ako Q. a rovnako aj starý otec. Ich spoločný prijem predstavuje XXXX Eur. Obývajú kompletne zariadený 4 - izbový byt a v tomto byte s nimi býva dospelý syn F. ktorý je ešte študentom. Byt je vhodný na to, aby maloleté deti trávili voľné chvíle u starých rodičov. Rodičia maloletých detí však ani pri prešetrení pomerov nesúhlasili s úpravou styku starých rodičov s maloletými deťmi a argumentovali vzťahmi, ktoré sa postupne v rodine vyhrocovali a kazili. Uviedli, že problémy v rodine pretrvávali niekoľko rokov, pretože starí rodičia neustále zasahovali do výchovy maloletých detí, podlamovali autoritu rodičov, zasahovali do stravovacích návykov maloletých detí, správali sa manipulatívne a autoritatívne. Kolízny opatrovník si ponechal právo vyjadriť sa k návrhu po vypočutí účastníkov konania.
6. Navrhovatelia vo svojej výpovedi poukázali predovšetkým na to, že s maloletými deťmi mali vybudovaný veľmi dobrý vzťah, citovo boli na seba naviazaní a majú vedomosti o tom, že odkedy sa s deťmi nestretávajú, tak deťom je za nimi smutno. Navrhovateľka uviedla, že maloletá E. za ňou plakala a maloletý T. povedal pani V., zamestnankyni v V., pošepky, aby to nikto nepočul, že keby videla babku, aby jej povedal že by chcel chodiť ku babke. Obaja nepopierali, že ich vzťahy s rodičmi sa pokazili, ale nechcú rodičov z ničoho obviňovať, pretože chápu ich pracovnú zaťaženosť, avšak odmietajú, že by ich vzťahy boli natoľko zlé, aby sa s maloletými deťmi nemohli stretávať. Vzťahy s ich synom sa pokazili vtedy, keď mu dali vedieť, že sa im nepáči, že si našiel priateľku, ktorá bola vydatá a o 14 rokov staršia. V dôsledku toho potom prerušil s nimi všetky vzťahy. Prečo boli prerušené vzťahy aj s deťmi, k tomu sa presne vyjadriť nevedeli, pretože deťom u nich bolo stále dobre. Podľa nich, matka detí bola dokonca rada, keď mala možnosť deti ku nim nosiť, napr. keď boli deti choré a podobne. Keď boli naposledy s maloletými deťmi dňa 28.7.2013, nastal konflikt medzi nimi a matkou maloletých detí, pretože napriek tomu, že vedela, kedy dovolenka končí, urobila obrovský problém z toho, že prišli domov neskoro a vytýkala im aj to, že cesta domov trvala dlhšie. Od toho času už prístup k deťom nemali, nikto sa s nimi nerozprával. S rodičmi maloletých detí sa ešte stretli v byte v súvislosti s tým, že za byt nikto neplatil.
7. Navrhovatelia predložili súdu rozhodnutie Okresného úradu Košice zo dňa 24.4.2014 vydané v priestupkovom konaní ohľadne konfliktu, ktorý sa stal medzi nimi a rodičmi mal. detí v ich byte na tr. Q.. Týmto rozhodnutím bolo priestupkové konanie zastavené.
8. Uviedli, že do svojho bytu išli z toho dôvodu, že na byte bol nedoplatok, ktorý nemal kto zaplatiť, dozvedeli sa o tom, že nedoplatok má ísť na súd, a keď sa stretli v tomto byte, tak ich syn zaútočil na vlastného otca a matka detí potom volala políciu. Trestné oznámenie podávala matka maloletých detí s tým, že oni násilím vnikli do bytu. Oni na syna trestné oznámenie nepodávali. Nakoniec sa to všetko riešilo v uvedenom priestupkovom konaní.
9. Otec mal. detí, vo svojej výpovedi zopakoval skutočnosti, ktoré uviedol v písomnom vyjadrení k návrhu, poukázal na to, že kvôli tým problémom, ktoré nastali medzi nimi, ako rodičmi maloletých detí a starými rodičmi sa navrhovatelia už nemôžu stretávať s maloletými deťmi. Jeho vzťahy s rodičmi sa pokazili najmä v dôsledku toho, že ešte pred uzavretím manželstva s matkou maloletých detí nechceli dať súhlas na uzavretie manželstva, pretože mali 17 rokov. Potom im sľúbili, že zabezpečia bývanie kúpou bytu, ktorý ale nekúpili pre nich ale pre seba. Následne sa montovali do výchovy detí, nerešpektovali výchovné metódy rodičov maloletých detí, vychovávali ich iným smerom a v dôsledku toho medzi nimi dochádzalo k nedorozumeniam. V roku 2011 ich prvýkrát prišli vyhodiť z bytu s tým, že potom sa z tohto bytu v marci odsťahovali do podnájmu. Aj v tom čase však rodičia chodievali za deťmi do škôlky a lákali ich k sebe na nejaké hry a podobne. Vtedy mal záujem o to, aby fungovali naďalej ako normálna rodina, a preto v decembri 2013 sa vrátili späť do bytu, ale ich vzťahy boli na hranici vzájomného tolerovania. Následne prestali s manželkou fungovať ako rodina, rozišli sa. On mal priateľku a našla si priateľa aj jeho bývala manželka. Keď sa to rodičia dozvedeli, vyčítali mu jeho novú známosť, vytýkali mu, že sa za neho hanbia, vytýkali mu, že jeho známosť je staršia o 12 rokov, že ako to oni budú známym vysvetľovať a podobne. Po týchto výčitkách prestal komunikovať s rodičmi a prerušil s nimi kontakt. Maloleté detí boli prítomné pri konflikte so starými rodičmi a podľa jeho vedomosti povedali svojej matke, že k ním chodiť nechcú, pretože stará matka nadávala na ich matku. V čase, keď jeho rodičia zobrali maloleté detí do K. na výlet, on s tým nesúhlasil, súhlasila však matka maloletých detí a pri návrate maloletých detí opätovne nastal konflikt, keď deti nevrátili a žiadali od matky, aby prišla pre ne, keď ich chce. Keď prišla matka pre deti, tak stará matka maloletých detí pred deťmi nadávala matke maloletých detí do kuriev a inak. Preto on rozhodol, že takto to už ďalej nemôže ísť a rozhodol sa, že deti sa so starými rodičmi nebudú stretávať. Striedavú starostlivosť o maloleté detí oni ako rodičia celkom dobre zvládajú. Starí rodičia to narúšali, a preto nechcel, aby deti mali narušenú psychiku. Preto od leta 2013 sa starí rodičia s deťmi nestretávajú. Od toho času on má narušený vzťah so svojimi rodičmi a jednoducho ich nerieši. Nemá žiaden kontakt ani na svojho brata. Ďalej otec detí poukázal na to, že vtedy, keď prišli jeho rodičia druhýkrát ich vyhodiť z bytu, deti to prežívali veľmi zle a opýtali sa na to, prečo babka zavolala na otca policajtov. Boli v strese a plakali. Práve tieto udalosti sú pre neho natoľko závažné, že nesúhlasí s tým, aby sa jeho rodičia s maloletými deťmi stýkali.
10. Matka maloletých detí vo svojej výpovedí uviedla, že v súčasnosti žije u svojich rodičov. Medzi jej rodičmi a navrhovateľmi nebol dobrý vzťah. Podľa nej, navrhovatelia sú takí ľudia, že nie sú schopní
vychádzať s inými ľuďmi. Ona počas celého manželstva sa snažili s nimi vychádzať hlavne kvôli deťom, do času tých konfliktov, ktoré medzi nimi nastali ich vnímala ako rodičov, potom ako rodinu svojho bývalého manžela a snažila sa ich rešpektovať aj po tom, keď sa s manželom rozišli. Maloleté deti sa podľa nej na starých rodičov nepýtajú. Spomínajú si akurát na to, ako ich babka vyhadzovala z bytu. So starými rodičmi z jej strany sa deti stretávajú preto, že ona býva u nich. Od decembra 2013 nie je s navrhovateľmi v kontakte ani ona. Nepopierala však, že maloleté deti mali radi svojich starých rodičov. navrhovatelia stále pomáhali s deťmi najmä v čase, kým ona chodila do školy, pomáhali im aj materiálne, aj fyzicky, ale vytýkali im práve túto materiálnu a fyzickú pomoc, že oni ako rodičia si to nevedia oceniť.
11. Po vypočutí účastníkov konania kolízna opatrovníčka uviedla, že počas celého konania predovšetkým mala snahu vplývať na účastníkov tak, aby sa dohodli o styku, pretože tá konfliktná situácia medzi nimi posledné dva roky už nie je žiadnym spôsobom udržiavaná, a preto tu nie je dôvod na také postoje, aké zaujali rodičia ohľadne styku starých rodičov s maloletými deťmi. Predovšetkým je potrebné zohľadniť ľudský rozmer tohto konania, a preto by sa mali predovšetkým skonsolidovať vzťahy medzi účastníkmi konania. Podľa kolízneho opatrovníka, v tomto štádiu je potrebné, aby styk upravený bol možno na dve, tri hodiny raz do mesiaca, aby sa kontakt starých rodičov s maloletými deťmi obnovil. Právna zástupkyňa navrhovateľov navrhla vo veci nariadiť znalecké dokazovanie.
12. Súd nariadil vo veci znalecké dokazovanie znalkyňou F. z odboru klinickej psychológie detí a klinickej psychológie dospelých, ktorá znalecký posudok vypracovala pod číslom 66/2015 dňa 7.12.2015. Zo záveru znaleckého posudku vyplýva, že maloleté deti majú k starým rodičom vybudované pozitívne vzťahy. V čase vyšetrenia však vedome deklarujú odmietavé stanovisko, čo je v rozpore s pozorovaním neverbálnych signálov, ako aj s projektívnymi zisteniami. Deti k starým rodičom majú pozitívny vzťah, tento však disimulujú, maskujú a navonok sa správajú v súlade s očakávaním okolia, teda odmietajú kontakt s nimi. Nie je to však ich autentický postoj. K ovplyvňovaniu maloletých detí dochádza prevažne nepriamo tak, že deti zachytávajú rozhovory, postoje a emócie svojich rodičov. Maloleté detí disponujú neúplnými informáciami o pozadí sporov, ktoré pochádzajú skôr od ich okolia než z ich autentickej skúsenosti. V čase vyšetrenia boli nadmerne ostražité, vedome kontrolovali to, čo povedia. Negatívny vzťah maloletých detí k starým rodičom zistený nebol. Znalkyňa však zistila negatívne verbálne proklamácie, ako sociálne žiaduci postoj detí smerom k svojmu okoliu, ktoré so starými rodičmi má isté spory. Výchova a rozvoj maloletých detí tým, že sa s navrhovateľmi dlhodobo nestretávajú, nie je ohrozený. Dochádza však k zbytočnému zúženiu citových a rolových skúseností, ktoré môžu maloleté deti obohatiť. Skôr ohrozenie nastáva v tom, že deti sa učia potláčať svoje skutočné emócie a hrozí riziko vzniku falošného prežívania, podstatou ktorej je aj potláčanie autentických emócií aj do budúcnosti. Okrem toho hrozí, že môžu neskôr pri vzniku podobných názorových a generačných stretov so svojimi vlastnými rodičmi riešiť spory podobne. Styk maloletých detí so starými rodičmi je pre detí najväčším vývinovým prínosom vtedy, ak prebieha ako prirodzený proces. V tomto konkrétnom prípade, podľa znalkyne samotná úprava styku so starými rodičmi je minimálnym zásahom a záťažou pre deti popri prebiehajúcej striedavej starostlivosti. Oveľa väčšiu psychologickú záťaž predstavuje pre deti modulovanie a potláčanie svojich prirodzených pohnútok smerom k starým rodičom. Pokiaľ boli zistené na strane navrhovateľov v povahových výbavách negatívnejšie črty osobnosti, tieto sa manifestujú a manifestovali najmä v minulosti v kontakte s deťmi, ako priamymi potomkami. Vo vzťahu k maloletým deťom je minimálny predpoklad vzniku podobných stretov. Navyše obdobie, kedy sa s vnúčatami nevideli, bolo pre nich emočne náročne a v postojoch sú dostatočne opatrní na to, aby nenarušili krehkú dohodu, ktorá sa rysovala v rámci znaleckého šetrenia. Preto znalkyňa doporučovala, aby sa starí rodičia stretávali s maloletými deťmi jedenkrát mesačne napr. v nedeľu v čase od obeda a následne popoludňajší čas, napr. od 12:00 hod. do 16:00 hod. alebo aj viac, podľa ich dohody. Keďže rodičia majú zavedenú striedavú starostlivosť, doporučila, aby sa striedala nedeľa pravidelne medzi rodičmi a ich intervalmi. Pokiaľ rodičia prejavili obavu, že by stará matka čas strávený s deťmi venovala najmä ovplyvňovaniu detí, čo však stará matka negovala, doporučila znalkyňa zhruba o pol roka fungovania styku vykonať ďalšie psychologické šetrenie o tom, či sa deje ovplyvňovanie a ako deti vnímajú obnovené stretávanie sa so starými rodičmi.
13. Na základe návrhu účastníkov konania po vykonaní znaleckého dokazovania súd vo veci nariadil predbežné opatrenie na pojednávaní súdu dňa 12.5.2016, v zmysle ktorého sa predbežne upravil styk starých rodičov s maloletými deťmi vždy v prvú nedeľu v mesiaci v čase od 14:00 hod. do 18:00 hod. s tým, že maloleté deti na tento styk dopravuje rodič, u ktorého v daný deň sa maloleté deti budú nachádzať, do miesta bydliska navrhovateľov a navrhovatelia po ukončení styku odovzdajú maloleté
detí v mieste bydliska toho rodiča, od ktorého deti prevzali. Toto predbežné opatrenie bolo nariadené na dobu 6 mesiacov.
14. Po uplynutí tohto obdobia súd vyzval účastníkov konania, aby sa vyjadrili k tomu, ako styk prebieha, pričom z písomného vyjadrenia navrhovateľov, ktoré podali 19.10.2016 vyplynulo, že tento styk sa realizoval dňa 4.6.2016, 3.7.2016, 9.8.2016, 4.9.2016 a 2.10.2016. Navrhovatelia krátko popísali aj priebeh týchto stykov. Podľa nich styk s maloletými deťmi prebiehal bez problémov, v príjemnej a uvoľnenej atmosfére. Navrhovatelia rešpektovali želania maloletých detí a na tému predchádzajúcich konfliktov s ich rodičmi sa nijako nevyjadrovali. Deti pred odchodom domov počítali minúty, vyjadrovali vôľu opäť prísť ku starým rodičom, ale na druhej strane sa aj boja, aby sa domov nevrátili neskoro, a aby sa nezopakovala situácia, že by ku starým rodičom nemohli opätovne chodiť. Obe spontánne vyjadrili vôľu zostať u navrhovateľov aj dlhšie a maloletá E. sa pýtala, komu by to mala povedať. V prípade, že by súd chcel nariadiť kontrolné znalecké vyšetrenie maloletých detí, s týmto súhlasia.
15. Na pojednávaní súdu dňa 30.1.2017 navrhovatelia informovali súd o tom, že ich styk sa realizoval aj v širšom rozsahu než ako určil súd, pretože mali maloleté deti u seba aj v období od 13. do 17.12.2016. Preto žiadali, aby v súlade s vôľou maloletých detí, mali upravený styk dlhšiu dobu, a aby to bolo v sobotu, teda nie v čase, keď si rodičia odovzdávajú deti na striedavú osobnú starostlivosť. Podľa nich by tento styk mal byť realizovaný po dobu 8 hodín, nie 4 hodín, a žiadali, aby bol upravený styk aj počas letných prázdnin po dobu jedného týždňa. Bolo by to najmä v záujme toho, aby otec bol odbremenený o starostlivosť o maloleté detí počas letných prázdnin.
16. Právny zástupca otca poukázal na svoje písomne vyjadrenie. Uviedol, že styk síce prebiehal bez väčších problémov, ale sú toho názoru, že je potrebné vo veci nariadiť kontrolné znalecké posúdenie o priebehu styku. Je to z toho dôvodu, že on má veľkú nedôveru k svojím rodičom, a preto je toho názoru, že by bolo správne, aby ten styk medzi maloletými deťmi a starými rodičmi posúdil znalec a posúdil najmä to, či ten styk tak, ako ho prezentujú, je naozaj v záujme maloletých detí. Namietal proti tej skutočností, že by bolo vhodné rozširovať styk starých rodičov s maloletými deťmi, za nevhodné považoval upraviť styk počas letných prázdnin, pretože je predovšetkým na rodičoch, aby program pre svoje deti zabezpečili. Oni sú zodpovední za výchovu maloletých detí. Pokiaľ by sa vedeli o širšom styku dohodnúť, k tomu otvorený priestor je. Nie je potrebné, aby sa to upravovalo súdnym rozhodnutím.
17. Matka uviedla, že ona žiadne negatívne skúsenosti pri realizácií styku s maloletými deťmi nemá. V ostatnom sa pripojila k prednesu právneho zástupcu otca a uviedla, že pokiaľ by sa mal realizovať širší styk, ten by sa mal realizovať na základe dohody rodičov a starých rodičov. Zároveň vyjadrila nesúhlas s tým, aby maloleté detí boli opäť podrobené znaleckému skúmaniu.
18. Podľa § 25 ods. 1 až 5 Zákona o rodine č. 36/2005 Z.z., rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo ho zakáže. Ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia odsekov 1 až 4 sa použijú primerane.
19. Podľa § 43 ods. 1 Zákona o rodine, maloleté dieťa, ktoré je schopné s ohľadom na svoj vek a rozumovú vyspelosť vyjadriť samostatne svoj názor, má právo vyjadrovať ho slobodne vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti.
20.V zmysle rozhodovacej praxe súdov, ako aj odborného výkladu, cieľom tohto ustanovenia je zachovať citové väzby, zachovať citované naviazanie sa dieťaťa na blízke osoby, v prípade, ak prerušenie stykov
dieťaťa s blízkymi osobami, by mohlo narušiť stabilitu výchovného prostredia dieťaťa, alebo citový rozvoj dieťaťa. Záujem dieťaťa teda vychádza z existencie silnej citovej väzby, prerušenie ktorej môže viesť k ohrozeniu jeho vývoja. Dieťa teda nemá záujem na úprave styku so všetkými, alebo akýmikoľvek blízkymi osobami, ale len s tými, ku ktorým malo silnú citovú väzbu a strata takejto citovej väzby alebo prerušenie, môže ohroziť jeho ďalší vývoj.
21. Účelom zákonnej úpravy podľa cit. §25 ods.5 Zákona o rodine je udržiavať už existujúci vzťah a citové puto medzi deťmi a blízkymi osobami, pokiaľ tento vzťah už vybudovaný bol. Je to z toho dôvodu, že rozvodom manželstva rodičov mal. detí, dochádza k strate kontaktu mal. detí aj s blízkymi osobami jednej alebo druhej rodiny a tými blízkymi osobami sú aj starí rodičia. Zákonná úprava rešpektuje záujem dieťaťa ako prvoradé hľadisko, akceptuje, že dieťa môže mať ku svojim starým rodičom alebo iným príbuzným silné citové väzby, tieto osoby mohli pomáhať pri jeho výchove už od malička a dieťa je na nich citovo naviazané a prerušenie stykov s nimi by mohlo narušiť stabilitu výchovného prostredia, jeho duševný a citový rozvoj a pod. Súd však musí vziať pri rozhodovaní do úvahy okrem záujmu dieťaťa aj to, že podľa § 30 ods. 1 majú rozhodujúcu úlohu vo výchove dieťaťa rodičia, ktorí majú právo vychovávať deti v zhode s vlastným náboženským a filozofickým presvedčením. Súd musí so zreteľom na vek a rozumovú vyspelosť dieťaťa uvážiť aj jeho názor podľa § 43.
22. Názor maloletých detí bol v tomto konaní primerane ich veku a rozumovej vyspelosti zisťovaný, aj vyhodnotený znalkyňou, ktorá znalecký posudok vypracovala. Z neho vyplýva, že prejavy maloletých detí nie sú v zhode s ich vôľou a snažia sa disimulovať to čo naozaj chcú, len aby sa prejavovali v zhode s názorom svojho okolia. Takéto postoje maloletých detí nie sú v záujme ich zdravého duševného vývoja. Deti by rozhodne nemali byť zaťahované do sporov dospelých a nemali by sa pred nimi riešiť konfliktné situácie dospelých resp. názorové rozdiely medzi nimi. Deti by predovšetkým mali žiť svoj detský život. Preto aj styk so starými rodičmi by mal byť pre ne radostný, nekonfliktný a obohacujúci.
23. Potreba súdnej úpravy styku môže byť vyvolaná aj situáciou v rodine. Pri každej forme styku, teda aj medzi maloletými deťmi a starými rodičmi sa preferuje dohoda.
24. V prejednávanom prípade je zrejmé, že takáto dohoda medzi rodičmi a starými rodičmi nebola možná z dôvodu narušených vzťahov, najmä medzi otcom maloletých detí a jeho rodičmi - navrhovateľmi. Znalecký posudok vypracovaný v tomto konaní však preukázal, že aj v týchto podmienkach je dôvodná úprava styku mal. detí a starých rodičov, lebo zachovanie tohto kontaktu maloletých detí je pre ne obohacujúce a neohrozuje ich zdravý vývoj, práve naopak.
25. Za daných okolností je súd toho názoru, že je v záujme maloletých detí autoritatívne rozhodnutie súdu o úprave styku tak, aby mal do budúcna pozitívny vplyv na psychickú pohodu maloletých detí. Preto súd upravil styk starých rodičov tak, aby sa s deťmi mohli stretávať raz v mesiaci vždy v prvú nepárnu nedeľu. Pre realizáciu tohto styku súd považoval za dostatočný časový priestor v trvaní 8 hodín, t.j. od 10.00 hod. do 18.00 hod. s prihliadnutím na to, že v tento si rodičia deti odovzdávajú v rámci striedavej osobnej starostlivosti. Aj podľa znalkyne je tento deň vhodný na realizáciu styku, lebo v uvedený deň majú deti režim už narušený. Podľa zváženia súdu v prípade styku upraveného v sobotu, tak, ako to navrhovali navrhovatelia, by sa narušil režim maloletých detí aj v ďalší deň, čo by nebolo v súlade s ich záujmom resp. s právami rodičov súvisiacich s realizáciou ich starostlivosti o mal. deti. Súd ďalší styk starých rodičov s maloletými deťmi neupravil a v prevyšujúcej časti ich návrh zamietol z toho dôvodu, že práve počas dlhšieho styku s maloletými deťmi nastal konflikt medzi rodičmi a starými rodičmi a preto pokiaľ bežný styk bude riadne fungovať, nič nebráni rodičom, aby umožnili starým rodičov aj širší, resp. ďalší styk s maloletými deťmi na základe vzájomnej dohody- či už počas letných, zimných alebo jarných prázdnin. Že takáto dohoda možná je, preukázali účastníci konania počas účinnosti predbežného opatrenia, kedy sa vedeli dohodnúť aj na ďalšom styku starých rodičov s deťmi. Je predovšetkým na nich, aby v záujme mal. detí si k sebe našli cestu a prihliadali na to, čo bude pre mal. deti najlepšie. Je povinnosťou rodičov vychovávať dieťa v úcte a láske tak k druhému rodičovi, ako aj k starým rodičom a byť v tomto dieťaťu vzorom vlastným správaním sa.
26. Vzhľadom na to, že v tomto konaní vznikli trovy štátu preddavkovaním trov znaleckého dokazovania v sume 487,96 Eur, ktoré dokazovanie bolo vykonané na návrh navrhovateľov a v ich záujme, súd ich v súlade s § 255 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku ( z.č. 160/2015 Z.z., ďalej iba CSP) zaviazal spoločne a nerozdielne nahradiť na účet tunajšieho súdu. Súd zároveň vylúčil možnosť použitia § 257
CSP, podľa ktorého výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. V tomto prípade obaja navrhovatelia sú živnostníci, majú svoj príjem a preto neexistovali dôvody hodné osobitného zreteľa pre iné rozhodnutie súdu.
27.O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Okresný súd Košice I v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, v troch písomných vyhotoveniach (§ 362 ods.1 Civilného sporového poriadku, z. č. 160/2015 Z.z., ďalej iba CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods.1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 CSP).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť iba dôvodmi uvedenými v § 365 ods.1 CSP:
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci ( §62 ods.1 Civilného mimosporového poriadku, z. č.161/2015 Z.z., ďalej iba CMP).
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§62 ods.2 CMP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.