Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Rozsudok_32P-278-2014.pdf
PDF · 131.78 KB
Case nature
Area
Subarea
32P/278/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica, v konaní pred sudcom Mgr. Ingrid Steinsdorferovou, v právnej veci starostlivosti o malol. J. K., nar. XX. XX. XXXX, bytom u matky, zast. opatrovníkom Úradom práce, soc. vecí a rodiny Banská Bystrica, dieťa matky X.. Q. W. K., nar. XX. XX. XXXX, bytom D. D., N. XX, zast. S.. Danielou Bacíkovou, advokátkou AK so sídlom Banská Bystrica, Lazovná 45 a otca X.. S. K., nar. XX. XX. XXXX, bytom U. nad H., S. XX, zast. S.. Petrom Lackom, PRO IURE - AK s.r.o. so sídlom Bratislava, Zámocká 32, o zmenu úpravy styku, takto
rozhodol:
Súd návrh otca z a m i e t a .
Súd u p r a v u j e styk otca s maloletou J. K., nar. XX. XX. XXXX: 1/ na každý párny týždeň v roku počas soboty od 9.00 h do 13.00 h, 2/ na každý rok počas vianočných sviatkov dňa 25. 12. od 9.00 h do 13.00 h, 3/ na každý rok počas veľkonočných sviatkov, počas veľkonočného piatku od 9.00 h do 13.00 h.
Otec je o p r á v n e n ý v stanovené dni a hodiny maloletú od matky pred vchodom do jej obytného domu prevziať a p o v i n n ý maloletú matke v stanovené dni a hodiny pred vchodom do jej obytného domu odovzdať.
Súd u p r a v u j e styk otca s maloletou J. K., nar. XX. XX. XXXX na každú stredu v týždni od 16.00 h do 17.00 h na Referáte poradensko-psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica.
Matka je p o v i n n á zabezpečiť prítomnosť maloletej v stanovený deň a hodinu na Referáte poradensko- psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica.
Matka je p o v i n n á maloletú na styk s otcom pripraviť a styk otcovi s maloletou umožniť.
Týmto zároveň d o c h á d z a k zmene rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 10P/363/2009-92 zo dňa 30. 03. 2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Banská Bystrica č. k. 13CoP/37/2011-123 zo dňa 14. 06. 2011 vo výroku o úprave styku otca s maloletou.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
Štát m á právo na náhradu trov konania v celom rozsahu.
Otec je p o v i n n ý nahradiť trovy konania štátu v sume 307,88 Eur, pripojeným príkazom na úhradu v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Matka je p o v i n n á nahradiť trovy konania štátu v sume 307,88 Eur, pripojeným príkazom na úhradu v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
1. Otec sa návrhom podaným dňa 08. 10. 2014 domáhal zmeny úpravy styku s maloletou v znení: „Súd upravuje styk otca maloletého dieťaťa Ing. S. K., nar. XX. XX. XXXX s maloletou J. K., nar. XX. XX. XXXX tak, že otec maloletého dieťaťa je oprávnený sa s maloletou stretávať každý párny týždeň v mesiaci v čase od piatku od 10.00 hod do nedele do 17.00 hod s tým, že maloletú si prevezme v škole, resp. v školskom klube detí po skončení vyučovania v zmysle rozvrhu hodín stanoveného školou v neprítomnosti matky. V prípade, ak piatok pripadne na deň, v ktorý nebude prebiehať vyučovanie alebo maloletá školu z iného vážneho dôvodu nenavštívi, prebehne odovzdanie a prevzatie maloletej medzi rodičmi pred bytovým domom, v ktorom sa nachádza byt matky o 16.00. Skutočnosť, že maloletá školu nenavštívi a že odovzdanie maloletej prebehne pred bytom matky, je matka povinná oznámiť otcovi včas vopred. Odchylná úprava styku otca s maloletým dieťaťom platí počas obdobia od prvého piatku nasledujúceho po vykonateľnosti rozsudku do tretej nedele nasledujúcej po vykonateľnosti rozsudku; v tomto období bude prebiehať styk otca s maloletým dieťaťom nepretržite, s tým, že otec odovzdá maloleté dieťa matke posledný deň uvedeného obdobia o 17.00 hod. pred bytovým domom, v ktorom sa nachádza byt matky.“ Svoj návrh odôvodnil tým, že v súčasnosti je stále presvedčený o tom, že odmietanie zo strany maloletej je vynútené a že v neprítomnosti matky by bola situácia iná. Ďalej poukázal na sústavné porušovanie rozsudku zo strany matky, sústavné očierňovanie jeho osoby a jeho rodiny zo strany matky v očiach maloletej, tendenčný postup ÚPSVaR v prospech matky, ale najmä na alarmujúci stav jeho vzťahu s maloletou, ktorý nezapríčinil a ktorého kvalita sa výrazne zhoršila za čas zabránenia styku zo strany matky. Preto jediné racionálne východisko vidí v rozšírení styku s maloletou aj na piatok s tým, že by si maloletú vyzdvihol priamo v škole a tým pádom by nedochádzalo k preberaniu maloletej za prítomnosti matky, ktorá by takto nemohla dozorovať odmietnutie styku zo strany maloletej.
2. Matka v písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 28. 10. 2014 žiadala zmeniť styk otca s maloletou na každý párny týždeň v sobotu od 09.00 h do 18.00 h a každý párny týždeň v nedeľu od 09.00 h do 17.00 h, každý párny rok počas vianočných sviatkov v dňoch 25.12 od 09.00 h do 18.00 h a 26.12. od 09.00 h do 18.00 h, každý nepárny rok počas veľkonočných sviatkov vo veľkonočný piatok od 09.00 h do 18.00 h a veľkonočnú sobotu od 09.00 h do 18.00 h. Ďalej vo vyjadrení uviedla, že problémom stretávania sa otca s maloletou nie je jej neochota dieťa dať na styk otcovi, alebo jej snaha odtrhnúť maloletú od otca. Problémom je skutočnosť, že sama maloletá začína otca odmietať. Dôvod, prečo maloletá odmieta ísť k otcovi je v úplnej jednoduchosti z jej pohľadu ten, že otec akoby neprekročil obdobie útleho detstva maloletej, nezaznamenal posun, postupný vývoj po všetkých smeroch jej osobnosti a tomu adekvátne neprispôsobil svoje správanie. Predstava, že otec, resp. jeho matka, utierajú maloletú po každej potrebe, je nepríjemná už jej a nevie si predstaviť ako sa maloletá musí cítiť, keď je na prahu puberty a začína si uvedomovať svoje telo v smeroch odlišných, ako tomu bolo doteraz. Spoločné spanie na lôžku s otcom, keď má pripravené vlastné, je tiež na pováženie. Situácia, keď otec sa domáha styku nasilu a to cestou výkonu rozhodnutia, privolávania policajných hliadok a podobne, pôsobí na maloletú veľmi stresujúco a je len otázkou, akým spôsobom sa to prejaví na správaní maloletej ešte viac. Na nevhodné správanie otca upozorňovala už v konaní vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica pod spis. zn. 32P/109/2013, v ktorom sa otec snažil dosiahnuť zmenu výchovného prostredia formou striedavej starostlivosti a v ktorom bol jeho návrh zamietnutý. Týmito skutočnosťami odôvodňovala aj svoj návrh v konaní vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica pod spis. zn. 32P/100/2013, v ktorom navrhovala zúženie styku otca s maloletou. Vtedy začala vidieť zmeny v správaní maloletej a negatívny dopad nevhodného správania sa otca na maloletú. Návrh napokon zobrala späť, pretože verila v zmierlivé vyriešenie veci bez reštriktívnych zásahov súdu tak, aby maloletá mala konečne pokoj od problémov svojich rodičov. V súčasnosti však vidí, že návrh na zúženie styku nemala brať späť, pretože situácia sa odvtedy nezlepšila, skôr naopak, zhoršila sa. Maloletá sa akoby začala viac uzatvárať. Zároveň poukázala na to, že otec si musí byť vedomý toho, že súčasný stav, jednak vzťah jeho a maloletej nie je dobrý a jednak ich vzťah ako rodičov je priam katastrofálny. Na druhej strane silové riešenie otca iba zapadá do kontextu vnímania rodinných vzťahov, kedy si myslí, že dcéru si k sebe priblíži tým, že bude bezhlavo bojovať. Z jej pohľadu je oveľa dôležitejšie, aby sa pokúsil postupne otvárať komunikačné kanály, ktoré by mu mohli vzťah s maloletou zachrániť. Matka k vyjadreniu pripojila správu z psychologického vyšetrenia, sledovania maloletej datovanej dňom 12. 06. 2014, z ktorej vyplýva, že maloletá má v správaní sklon k impulzivite, zbrklosti. Maloletá potrebuje pokojné vedenie, povzbudenie a tréning koncentrácie pozornosti. Ťažkosti, ktoré má maloletá pri zvládaní učiva, výkonoch v škole sú
spôsobené špecifickými defistipmi kognitívnych schopností, ktoré sú spôsobené funkčnými zmenami v činnosti centrálnej nervovej sústavy a nesúvisia so situáciou medzi rodičmi. Je však potrebné brať do úvahy, že maloletá potrebuje pokojnú psychologickú atmosféru v rodinnom prostredí, aby sa mohla systematicky a dôsledne pripravovať na vyučovanie. Stres a napätie u maloletej prehlbuje ťažkosti s koncentráciou pozornosti a s pamäťou. Maloletá túži po bezpečí. Dôležitý je pre ňu pocit spolupatričnosti, dôvery v pokojnom spolužití. Má pocit nepochopenia a preto sa stáva, že kladie odpor, zaujíma kritický postoj a hnevá sa. Konfliktné vzťahy medzi rodičmi maloletú zaťažujú.
3. Opatrovník maloletej v správe zo sociálneho zisťovania zo dňa 01. 12. 2014 uviedol, že s maloletou opakovane vykonal pohovor, pričom maloletá trvala na vyjadrení, že sa s otcom nechce stretávať a nechce chodiť do jeho domácnosti. Napriek tomu, že otcovi viackrát povedala, že ju čistí po použití toalety a musí s ním spávať v jednej posteli, jej vyjadrenie neberie nikto do úvahy. Maloletá počas pohovoru s opatrovníkom uviedla, že k otcovi nechce chodiť, pretože on aj starí rodičia jej stále vyčítajú, že k nim nechodí a voči mame sa vyjadrujú škaredo. Ďalej nechce k nemu chodiť, pretože ju čistí po použití toalety, naposledy aj stará mama. Otec sa o ňu nezaujíma, nezavolá jej, nenapíše jej sms. Mama ju na termín styku nachystá, avšak ona odmietne ísť. Po vykonanom znaleckom dokazovaní (nariadenom č.k. 32P/278/2014-88 zo dňa 19. 01. 2015) a výsluchu znalkyne, opatrovník dňa 18. 08. 2015 doporučil styk otca s maloletou dočasne upraviť na dobu 2-3 hodín. Dňa 22. 01. 2016 vykonal opätovne šetrenie v rodine maloletej aj pohovor s maloletou, kedy maloletá uviedla, že s otcom by sa bez matky mohla stretávať u psychológa, ale nevedela uviesť, kedy a ako by malo stretnutie prebiehať. Maloletá tiež uvádzala, že s otcom sa nechce stretávať, len keby bola matka v blízkosti a dávala na ňu pozor, vtedy by sa mohla s otcom stretnúť.
4. Rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica, č.k. 32P/278/2014-298 zo dňa 25. 01. 2016 súd prvej inštancie návrh otca zamietol. Styk otca s maloletou upravil na každý párny týždeň v roku počas soboty od 9.00 h do 13.00 h, každý rok počas vianočných sviatkov dňa 25. 12. od 9.00 h do 13.00 h, každý rok počas veľkonočných sviatkov počas veľkonočného piatku od 9.00 h do 13.00 h. Matke uložil povinnosť maloletú v stanovené dni a hodiny pred vchodom do jej obytného domu odovzdať, otcovi oprávnenie prevziať. Súd zároveň upravil styk otca s maloletou na každú stredu v týždni od 16.00 h do 17.00 h. na Referáte poradensko-psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Banskej Bystrici. Matke uložil povinnosť zabezpečiť prítomnosť maloletej a povinnosť maloletú na styk s otcom pripraviť a styk umožniť.
5. Opatrovník maloletej aj otec maloletej podali voči predmetnému rozhodnutiu odvolanie.
6. Odvolací súd uznesením č.k. 13CoP/24/2016-373 zo dňa 20. 09. 2016 rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie s tým, že je potrebné doplniť dokazovanie o výsluch maloletej.
7. Opatrovník dňa 27. 01. 2017, ešte pred výsluchom maloletej podal súdu správu zo sociálneho šetrenia v rodine maloletej, v ktorej odporučil súdu upraviť styk otca s maloletou na 2-3 hodiny týždenne, pri rôznych aktivitách na neutrálnej pôde, v blízkosti domova maloletej, kde bude mať maloletá pocit bezpečia a istoty. K správe pripojil aj oznámenie z poradensko-psychologického procesu zo dňa 24. 01. 2017, v ktorom je konštatované, že rodičia maloletej absolvovali jednu párovú terapiu a štyri individuálne terapie, jednej terapie sa zúčastnila aj maloletá. Matka sa na posledné individuálne stretnutia nedostavila. V správe referát konštatoval, že matka nepopierala skutočnosť, že maloletá s otcom už viac ako dva roky netrávi čas, čo odôvodňuje prehnanou čistotou otca smerom k maloletej. Kontakt otca s maloletou podľa matky prebieha tak, že otec sa dostaví, maloletá ho odignoruje a otec odíde. Otec v rámci poradenského procesu uviedol, že kontakt s maloletou bol bezproblémový, posledné tri roky ho maloletá začala odmietať. Predstavoval by si, že sa s maloletou stretol mimo domácnosti maloletej, napr. v cukrárni v blízkosti bydliska maloletej a pri preberaní a odovzdávaní by nebola prítomná matka maloletej, ktorá maloletú manipuluje a maloletá má strach prejaviť v prítomnosti matky pozitívne prejavy k nemu. Maloletá na terapii uviedla, že s ocinom už dlho netrávila čas, ale želá si aby kontakt bol obnovený, no zároveň si nevie predstaviť, že by bol kontakt za prítomnosti matky, nakoľko by sa rodičia hádali. V rámci poradensko-psychologického procesu bolo rodičom odporučené minimalizovať vzájomný kontakt, aby predišlo k ich vzájomnému konfliktu, ktorého by mohla byť maloletá súčasťou. Matke bolo odporučené podporovať kontakt maloletej s otcom, nakoľko pre maloletú je z hľadiska jej zdravého psychického ako aj fyzického vývinu nevyhnutné, aby mala s oboma rodičmi pozitívny vzťah. Kontakt maloletej s otcom by mal byť na neutrálnej pôde, kde bude mať maloletá pocit bezpečia a istoty.
8. Súd v intenciách rozhodnutia odvolacieho súdu, ktorým je viazaný, vypočul dňa 30. 01. 2017 maloletú. Maloletá uviedla, že ocino za ňou chodí každú druhú sobotu, viac s ním nechce ísť. Príde pred ich byt, chodí tam preto, aby si ju zobral, ale nechce s ním ísť. Naposledy s ním bola cez leto, keď bola asi druháčka. Ocino príde o desiatej, chodí pred dvere bytu, ktoré vždy otvorí ona. Spýta sa jej, prečo nejde k nemu, rozprávajú sa asi desať minút. Pýta sa jej aj na školu. Prinesie jej napríklad ryby v konzerve, ale tie nemá rada. Donesie jej aj oblečenie, väčšinou sa jej nepáči, je dôchodcovské, pretože je čierne, bezfarebné. Ocina stretla jeden až dvakrát pred školou. Veľmi sa s ním nechcela rozprávať, pretože by sa rozprávali len o tom, prečo k nemu nejde. Poznamenala, že oco neberie do úvahy jej názory, všetko je len podľa neho. Keď ide na záchod, umýva ju, keď pršalo, šli na prechádzku. Ďalej uviedla, že v ocovom dome bola naposledy asi pred dvomi, tromi rokmi, kedy u neho aj prespala. Boli v obchode, reštaurácii, doma, na prechádzke. Boli spolu aj na dovolenke, boli stále na hoteli, lebo oco mal telefonáty z roboty. V mori si len namáčala nohy, v bazéne sa kúpala jeden krát. Na dovolenke by zmenila, aby oco nemal telefonáty a asi by šla do mora. V dome u ocina sa jej páčilo, že mali psa. Na ocinovi by zmenila, aby počúval jej názory. Ako učiteľka by mamine dala jednotku, pretože jej názory aj rešpektuje. Ocinovi by dala trojku, lebo jej názory nerešpektuje. Podľa jej vyjadrenia by mal brať jej názory, netlačiť ju do niečoho, čo nechce a niekedy ju aj pochváliť. Ľudí podľa toho, ako ich má rada, by zoradila v poradí mamina, J., starká z maminej strany, starký z maminej strany, oco, jeho mama, jeho otec. Keby mala prútik ako Harry Potter, zmenila by u ocina, aby ju občas počúval, bral jej názory a nepočúval len jeho mamu a otca. Ďalej uviedla, že s otcom sa nechce stretávať vôbec. Pokiaľ predtým vravela, že by sa chcela s ním stretávať 2-3 hodiny, odvtedy ubehlo veľa času, neboli spolu, nevie si predstaviť, že by sním bola ani žiadnym spôsobom stretnutie s otcom. Keby sa mala s ocinom stretnúť na 2 - 3 hodiny, nevedela uviesť, čo by robili, o čom by sa rozprávali. Robiť by s tým nechcela nič. Uviedla, že pred pojednávaním sa s ocinom stretli pred miestnosťou, ocino sa jej pozdravil prvý, ona sa mu odzdravila. Nešla k nemu, on šiel k nej, nevie, o čom by sa rozprávali. Pozdraviť otca ako prvá nechcela, pretože potom by sa s ňou chcel rozprávať, čo ona nechce. Ak by mala úraz, z nemocnice by volali asi oboch rodičov, aj oca, pretože je jej otec a je dôležitý. V priebehu výsluchu boli zo strany súdu aj opatrovníka vysvetlené maloletej jej práva a povinnosti.
9. Po výsluchu maloletej právny zástupca otca zotrval na podanom návrhu. Žiadal, aby súd vyhovel návrhu otca v znení, ako bol podaný a ktorý je v súlade so závermi psychologičky, opatrovníka a zabezpečuje, že kontakt medzi rodičmi bude obmedzený, odovzdávanie bude prebiehať v neprítomnosti matky. Ďalej uviedol, že vyjadrovanie maloletej je výsledkom prípravy na pojednávanie a prípravy na odpovede. Poznamenal, že maloletá opakovala dookola to isté, že nechce byť s otcom, pretože nerešpektuje jej názory, hoci maloletá sa s otcom nestretáva už tri roky a teda otec ani nemal možnosť nejakým spôsobom niečo rešpektovať alebo nerešpektovať. Ďalej uviedol, že maloletá klamala, pretože pri príchode nepozdravila a matkou nebola upozornená. Poukázal na správu opatrovníka, na základe ktorej vyplýva, že matka sa nezúčastňuje poradenského procesu, pretože nemá záujem. Ďalej poukázal na súdnu judikatúru, podľa ktorej je v rozpore so záujmami dieťaťa, ak jeden z rodičov nemôže nerušene stráviť žiadny víkend s dieťaťom v roku. Uviedol, že otec je slušný, netrestaný, pracuje v celkom významnej pozícii, voči maloletej má kladný vzťah, zaujíma sa o ňu, je mu však bránené zo strany matky tým, že ovplyvňuje maloletú. Poukázal na vyjadrenie maloletej, ktorá na individuálnej konzultácii uviedla, že s ocinom už dlho netrávila čas a praje si, aby bol kontakt s ocinom obnovený, no nevie si predstaviť kontakt v prítomnosti matky, pretože by sa rodičia hádali. Z toho vyplýva, že maloletá je karhaná za to, keď sa stretáva s otcom a už sa dobrovoľne pripája na stranu matky, keďže nestretávanie trvá už tri roky. Otec nemá žiaden priestor, aby sa angažoval voči maloletej a rozvíjal s ňou komunikáciu. So zrušením stretávania otca s maloletou nesúhlasil.
10. Otec po výsluchu maloletej uviedol, že maloletá sa nerozhoduje samostatne, nie je to prejav jej vôle, ale je manipulovaná. Od posledného pojednávania sa jeho styk s maloletou nerealizoval ani jeden krát. Hoci sa každý víkend a sviatky dostavil za maloletou, k stretnutiu nedošlo, pretože maloletá nechcela ísť. Snažil sa ju motivovať, ale maloletá len odverklíkovala, čo mala. Pred pojednávaním dostal od matky informácie o maloletej, ale pre neho majú nulovú výpovednú hodnotu, pretože poskytovanie informácii je čisto len formálne. Poznamenal, že informácie o maloletej má zo školy alebo od lekára. Ich vzájomný vzťah s matkou, ako rodičov sa nezmenil. Nepozná režim maloletej, o maloletej vie to, čo mu povie učiteľka. Nepozná mená kamarátov, obľúbené jedlo, pretože sa s maloletou už tri roky nestretol. Od posledného pojednávania prišlo u neho k zmene pracovnej doby, toho času pracuje mimo
územia slovenskej republiky asi jednu tretinu v mesiaci. Výška jeho príjmu je cca 1 600 € mesačne, nie je vlastníkom žiadnej nehnuteľnosti, ani hnuteľného majetku. Vyživovaciu povinnosť nemá žiadnu inú.
11. Právny zástupkyňa matky po vykonanom výsluchu maloletej žiadala, aby súd návrh otca v celom rozsahu zamietol a zmenil pôvodný rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom vo výroku o úprave styku tak, že styk otca s maloletou neupraví. Uviedla, že maloletá prejavila svoj názor k styku s otcom, pričom je vo veku, kedy vie vyjadriť svoj názor, čo sa jej na stretnutí s otcom nepáči a vie prejaviť, čo si želá od rodičov. Maloletej absentuje pochvala od otca a zrejme aj hlbší vzťah. Poukázala na skutočnosť, že pokiaľ otec dával do pozornosti syndróm zavrhnutého rodiča, tento syndróm však nie je oficiálnym psychopatologickým syndrómom, nevyskytuje sa v medicínskej, psychiatrickej diagnostike. V Amerike bola uvedená metóda vyhlásená za neprípustnú, vedecky nepreukázanú a v jej dôsledku dochádzalo k nesprávnym rozhodnutiam.
12. Matka maloletej na pojednávaní uviedla, že styk otca s maloletou sa od posledného pojednávania ani raz neuskutočnil. Otca o maloletej informuje pravidelne, počas vianočných sviatkov mu sama zavolala, aby sa maloletou porozprával. Poukázala na skutočnosť, že otec sa s maloletou stretával v jej neprítomnosti, kedy za maloletou chodil do školy a nezasahovala do ich styku. Maloletá má telefónny, mailový kontakt na otca, ale ani raz neprejavila záujem , že by mu napísala bez jej vedomia. Podotkla, že maloletá má už dvanásť rokov, ide do puberty, sama si utvára názor na oboch rodičov, je potrebné akceptovať aj jej vek a vnímanie. Ďalej uviedla, že poradenský proces naposledy prebiehal v marci 2016. Ukončený bol z dôvodu, že otec ako zákonný zástupca maloletej nesúhlasil, aby sa ho maloletá zúčastnila. Ohľadom maloletej uviedla, že maloletá je žiačkou 6. ročníka ZŠ, nie je vedená v žiadnej špecializovanej ambulancii, u psychológa, neberie žiadne lieky. Ohľadom svojich pomerov uviedla, že jej mesačný príjem je cca 450 € a výživné na maloletú 130 € mesačne. Je vlastníčkou 4-izbového bytu v Žiari nad Hronom a v režime BSM 4-izbového bytu v Banskej Bystrici. Nie je vlastníkom motorového vozidla.
13. Opatrovník po výsluchu maloletej odporučil súdu návrh otca na rozšírenie styku s maloletou zamietnuť a styk otca s maloletou neupraviť, nakoľko maloletá sa jednoznačne vyjadrila, že sa otcom nechce stretávať.
14. Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
15. Z vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 26 Zákona o rodine vyplýva hmotnoprávna podmienka pre zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, vrátane dní úpravy styku oprávneného rodiča s maloletým dieťaťom, ktorou je zmena pomerov. Zmena pomerov v zmysle zaužívanej súdnej praxe a platnej judikatúry musí byť závažného charakteru a takej intenzity, že prevládajú nad požiadavkou stability výchovného prostredia. V danej veci súd zistil, že maloletá pochádza z manželstva, ktoré bolo rozvedené. Na čas po rozvode bola maloletá na základe výsledkov aj znaleckého dokazovania zverená do osobnej starostlivosti matky. Naposledy bol styk otca s maloletou upravený rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. 10P/363/2009-92 zo dňa 30. 03. 2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 13CoP/37/2011-123 zo dňa 14. 06. 2011, ktorý sa dlhodobo nerealizuje z dôvodu, že maloletá odmieta s otcom ísť. Otec v konaní poukazoval na ovplyvňovanie, manipulovanie maloletej matkou, čo matka poprela a ako dôvod odmietania maloletej stretávať sa s otcom uvádzala neadekvátnu starostlivosť otca o maloletú tým, že otec nevníma vek maloletej, nezaznamenal postupný vývoj maloletej vo všetkých smeroch a adekvátne neprispôsobil tomu svoje správanie (maloletú po potrebe čistí, spoločné spanie na lôžku). Ďalej poukázala na názory maloletej, potrebu akceptácie jej citlivého veku a vnímania. Z opatrovaneckého spisu ďalej vyplýva, že vzťahy medzi rodičmi sú dlhodobo vážne narušené, neusporiadané a konfliktné. Súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie, v záveroch ktorého znalec navrhol po nejakú dobu nenútiť maloletú k stretávaniu sa s otcom v rozsahu upravenom súdom. Znaleckým dokazovaním znalec zistil, že osobnosť otca neohrozuje zdravý, morálny vývin maloletej. Maloletá sa však v prítomnosti otca pri psychologickom vyšetrení správala rezervovane, nedôverčivo, k otcovi sa na bližšiu vzdialenosti nepriblížila, zachovávala si určitý odstup, aj rezervované správanie, odpovedala na otázky otca, ale spontánne sa nevyjadrovala, nepribližovala sa do jeho blízkosti, telesný kontakt, napr. pohladenie, bozk nevyžadovala, ani spontánne sa k takémuto správaniu nepriberala. Počas kontaktu s otcom bola uzavretá, akoby ostražitá, úzkostná, nastavená obranne voči možnému neadekvátnemu správaniu sa otca. Znalec ďalej konštatoval, že
dieťa nie je zo strany súčasného výchovného prostredia a rodiny motivované k pozitívnejším postojom voči vlastnému otcovi. Ovplyvňovanie maloletej zo strany otca je nereálne z dôvodu, že v súčasnosti sa nerealizuje jeho stretávanie s maloletou. Pri výsluchu znalec zotrval na podanom znaleckom posudku a nad rámec uviedol, že maloletá javí známky syndrómu zavrhnutého rodiča, ktoré je možné riešiť dvomi spôsobmi a to radikálne zmenou výchovného prostredia, alebo druhým spôsobom miernejším, ktorý v písomnom znaleckom posudku navrhoval. V tejto súvislosti poukázal na vek, maloletej, v ktorom sa dieťa začína mentálne veľmi meniť a často vznikajú stavy úzkostí, depresie.
16. Názor maloletej bol v priebehu konania viackrát zisťovaný, maloletá sa k stretávaniu s otcom vyjadrovala pred znalcom, opakovane pred opatrovníkom, v priebehu poradensko-psychologického procesu a v intenciách rozhodnutia odvolacieho súdu, aj súd zisťoval názor maloletej. Maloletá v priebehu konania menila svoje stanoviská. V čase vykonávania znaleckého dokazovania maloletá pred znalcom vyjadrila záujem stretávať sa s otcom, avšak na dobu 2- 3 hodín bez prespania v bydlisku otca. Po vykonaní znaleckého dokazovania pred opatrovníkom maloletá prejavila záujem sa stretávať s otcom za prítomnosti psychológa, resp. za podmienky, že v blízkosti sa bude zdržiavať matka. V priebehu poradensko-psychologického procesu maloletá prejavila záujem o obnovu kontaktu s otcom, avšak bez prítomnosti matky, pretože rodičia by sa hádali. Pred súdom uviedla, že sa s otcom stretávať nechce z dôvodu, že nerešpektuje jej názory, nevie, čo by s ním robila, čo by si s ním povedala, stále by sa jej pýtal, prečo k nemu nechce ísť.
17. Dôvody, pre ktoré sa maloleté dieťa odmieta stretnúť s rodičom môžu byť rôzneho charakteru, od bežnej neochoty dieťaťa zmeniť prostredie, po zmenu vzťahu dieťaťa k druhému rodičovi len v dôsledku nesprávneho pôsobenia rodiča, ktorý mal maloleté dieťa na styk s druhým rodičom pripraviť a odovzdať, až po zmenu vzťahu dieťaťa k druhému rodičovi z dôvodov, ktoré sú spojené s bezprostrednou skúsenosťou maloletého dieťaťa s druhým rodičom (napríklad traumatizujúci zážitok dieťaťa s druhým rodičom).
18. V danom prípade, súd výsluchom maloletej zistil, že maloletá sa nechce stretávať s otcom, ale nie z dôvodu, že by jej otec ublížil, nestaral sa o ňu, správal sa k nej neprimerane, či agresívne. Z výsluchu maloletej sa súdu javí, že maloletá má záujem o obnovenie kontaktu s otcom, čo uviedla aj v rámci poradensko-psychologického procesu a pred súdom vyjadrila len svoje obavy, že sa s otcom nepoznajú a ako bude stretnutie prebiehať. Poukázala na to, že otec nepozná jej potreby, nerešpektuje jej názory, čo deklarovala aj tvrdením, že jej nosí stále veci, ktoré sa jej nepáčia, hoci mu vravela, čo má rada. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že väzba medzi maloletou a otcom je narušená, keďže maloletá nebola s otcom dlhodobo v kontakte, avšak maloletá neodmieta stretávanie s otcom z dôvodov prameniacich z konkrétneho traumatizujúceho a negatívneho zážitku, či situácii medzi nimi alebo z dôvodu, že matka maloletej si vynucuje odmietanie. Súd nemal preukázané, že dôvod odmietnutia stretnutia maloletej s otcom je takého charakteru, pre ktorý by styk maloletej s otcom nemal prebiehať. Otec maloletej žije usporiadaným životom, prejavuje neustále záujem o maloletú, pokúša sa o stretnutie s ňou, dostavuje sa na miesto stretnutia. Znaleckým dokazovaním bolo preukázané, že neohrozuje maloletú na jej zdravom psychickom, či fyzickom vývine.
19. Na základe vyššie uvedených skutočností je súd toho názoru, že sú splnené podmienky v zmysle § 26 Zákona o rodine a je potrebné zmeniť úpravu rodičovských práv a povinností k maloletej v časti úpravy styku. Vzhľadom na výsledky rozsiahleho dokazovania aj po výsluchu samotnej maloletej, je súd toho názoru, že v súčasnosti nie je možná realizácia súčasne upraveného styku otca s maloletou a zároveň nie je reálne ani rozšírenie úpravy styku, tak ako ho navrhol otec, vzhľadom na postoj maloletej. Zohľadňujúc výsledky dokazovania, názor maloletej, ktorá je v období, v ktorom si sama tvorí svoje názory, pohľad na svet, začína sa prejavovať samostatne ako osobnosť, má potrebu byť akceptovaná, vypočutá, sa súd opätovne priklonil k riešeniu úpravy styku otca s maloletou miernejšou formou a styk maloletej s otcom zúžil, aby bola rešpektovaná potreba dieťaťa, potreba obnovy vzťahu a zároveň, aby otec nestratil akýkoľvek dosah na dieťa, na výchovu, starostlivosť. Súd je toho názoru, že vzhľadom na dlhodobo prerušený kontakt maloletej s otcom je v záujme maloletej potrebné v prvom rade, aby prišlo k opätovnému nadviazaniu ich styku, aby maloletá získala pocit bezpečia u otca, a pocit, že jej rozumie, počúva ju. Preto súd návrh otca na rozšírenie úpravy styku zamietol a styk maloletej s otcom upravil na každý párny týždeň v roku počas soboty od 09.00 h do 13.00 h. Pri takomto tzv. bežnom stretávaní sa otca s maloletou súd zohľadnil režim maloletej, plnenie školských a mimoškolských povinností maloletej, vzdialenosť bydlísk, ako aj okolnosti na strane otca, ktorý i keď pracuje jednu tretinu mesiaca mimo
územia SR, vie si zabezpečiť pracovný čas tak, aby sa mohol s maloletou stretávať. Pri úprave rozsahu styku otca počas vianočných sviatkov súd zohľadnil ponechanie maloletej dňa 24.12. v domácnosti matky, v ktorej trávi väčšinu svojho času a kde sa vytvára vianočná atmosféra. Súd takto upraveným stykom počas vianočných sviatkov umožnil otcovi stráviť čas, mať spoločný obed a odovzdať maloletej vianočný darček. Pri úprave rozsahu styku otca s maloletou počas veľkonočných sviatkov súd zohľadnil pohlavie maloletej a preto styk otca s maloletou upravil počas veľkonočného piatku tak, aby maloletá mala možnosť mať v domácnosti matky zachované tradície, ale zároveň aby aj otec mal možnosť počas tohto obdobia sviatkov tráviť čas s maloletou. Čo sa týka argumentu právneho zástupcu otca, ktorý poukazoval na súdnu judikatúru, podľa ktorej je v rozpore so záujmami dieťaťa, ak jeden z rodičov nemôže nerušene stráviť žiadny víkend s dieťaťom v roku, súd poukazuje na skutočnosť, že v súčasnosti vzhľadom na zistený skutkový stav je v záujme maloletej v prvom rade opätovne nadviazať kontakt s otcom a obnoviť ho. Súd taktiež poznamenáva, že súdna judikatúra v tomto smere reaguje na inú situáciu, a to, keď je dieťa zverené do osobnej starostlivosti jedného rodiča a druhý rodič, ktorý nemá dieťa zverené do osobnej starostlivosti má upravený styk jeden deň počas víkendu každý týždeň. Ohľadom vyjadrení týkajúcich sa syndrómu zavrhnutého rodiča, otec neuvádzal nové skutočnosti od rozhodnutia odvolacieho súdu a tieto mal súd dostatočne zistené podaným znaleckým posudkom a následným výsluchom znalca.
20. Súd miesto prevzatia a odovzdania maloletej rodičmi upravil pred vchodom do obytného domu matky. 21. Vzhľadom na intenzitu a rozsah narušeného vzťahu maloletej k otcovi, súd považoval za potrebné a nevyhnutné upraviť styk otca s maloletou aj na referáte poradensko-psychologických služieb ÚPSVaR Banská Bystrica a to každú stredu v týždni od 16.00 h do 17.00 h. Súd sa v tomto smere stotožnil so závermi znaleckého posudku, že je potrebné pri opätovnom vytváraní vzájomných väzieb medzi maloletou a otcom, pocitu ich spolupatričnosti, odborné vedenie. Súd touto úpravou styku otca s maloletou sledoval za odborného vedenia vytvárať u maloletej vo vzťahu k otcovi pocit istoty a na strane otca za odborného vedenia rešpektovať súčasný vek maloletej, jej potreby. Otec tak bude mať možnosť vypočuť si predstavy, túžby maloletej, s maloletou si naplánovať spoločný program na nasledujúci styk a zároveň každý týždeň možnosť vnímať týždenné zážitky maloletej a tak viacej pochopiť jej potreby primerané jej veku. V súvislosti s nesúhlasením otca upraviť jeho styk s maloletou na referáte poradensko-psychologických služieb súd uvádza, že otec nedisponuje odborným vzdelaním v odbore psychológia, prípadne psychiatria a preto zručnosti psychológov referátu poradensko-psychologických služieb ÚPSVaR mu neprináleží hodnotiť. Záverom súd považuje za nutné uviesť, že celkovou zmenou úpravy styku otca s maloletou sledoval upravenie narušeného vzťahu otca s maloletou, reálnu realizáciu styku otca s maloletou a tiež umožniť matke realizovať svoj úprimný záujem viesť maloletú k styku s otcom.
22. V súvislosti s upravením styku otca s maloletou na referáte poradensko-psychologických služieb súd matke uložil povinnosť zabezpečiť prítomnosť maloletej v stanovený deň a hodinu na referáte poradensko-psychologických služieb ÚPSVaR Banská Bystrica.
23. Návrh matky a opatrovníka, aby súd rozhodol tak, že styk otca s maloletou neupravuje, súd neakceptoval zohľadňujúc súčasný postoj matky, ktorá ponecháva stretávanie na vôľu maloletej a postoj maloletej, ktorej dôvod odmietania styku s otcom nie je takého rozsahu, že by sa otec s maloletou nemal stretávať. V neposlednom rade, súd o tom, že styk rodiča s maloletým dieťaťom neupravuje, rozhoduje len v prípade, ak obaja rodičia žiadajú úpravu styku neupraviť, čo v danom prípade tak nebolo.
24. Súd pri rozhodovaní v plnej miere rešpektoval právo maloletej na zachovanie jeho vzťahu s oboma rodičmi. Vzhľadom na citlivý vek maloletej je úlohou oboch rodičov, matky aj otca maloletú usmerniť, pričom je viac výchovnou úlohou matky, ktorej bola maloletá zverená do osobnej starostlivosti, aby maloletú viedla k úcte k otcovi, pripravila ju na styk s otcom, a to nielen zbalením vecí, ale aj psychicky.
25. Týmto rozsudkom zároveň dochádza k zmene rozsudku, ktorým bol naposledy upravený styk otca s maloletou a to rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. 10P/363/2009-92 zo dňa 30. 03. 2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 13CoP/37/2011-123 zo dňa 14. 03. 2011.
26. V priebehu konania súd uznesením č.k. 32P/278/2014-88 zo dňa 19. 01. 2015 ustanovil znalca z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia detí, klinická psychológia dospelých a poradenská psychológia N.. Z. H. na zodpovedanie odborných otázok.
27. Ustanovený znalec vypracoval znalecký posudok zapísaný v znaleckom denníku č. 2 pod poradovým číslom 6/2015. Uznesením č.k. 32P/278/2014-157 zo dňa 11. 05. 2015 právoplatným dňa 18. 06. 2015 bolo znalcovi priznané znalečné v sume 521,92 €.
28. Uznesením č.k. 32P/278/2014- 220 zo dňa 31. 08. 2015, právoplatným dňa 29. 09. 2015 súd znalcovi priznal znalečné v sume 93,84 € za prípravu a účasť na pojednávaní.
29. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
30. Podľa § 49 ods. 1 CMP, účastník platí trovy konania, ktoré vznikajú jemu a jeho zástupcovi, ak nejde o trovy konania, ktoré platí štát.
31. Podľa § 49 ods. 2 CMP, súd môže uložiť účastníkovi, u ktorého nie sú podmienky na oslobodenie od súdnych poplatkov, aby zložil preddavok na trovy dôkazu, ktorý navrhol alebo ktorý nariadil súd o skutočnostiach ním uvedených alebo v jeho záujme.
32. Podľa § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.
33. V danej veci ide o konanie o zmenu úpravy styku s maloletou, v priebehu ktorého bolo nariadené znalecké dokazovanie. Účastníkom konania nebola uložená povinnosť zložiť preddavky na znalecké dokazovanie, nakoľko v čase nariadenia znaleckého dokazovania Občiansky súdny poriadok výslovne nestanovoval povinnosť zložiť preddavok na trovy dôkazu. Za vykonaný znalecký úkon bolo znalcovi, ešte za účinností Občianskeho súdneho poriadku priznané znalečné celkovo v sume 615,76 € (521,92 € + 93,84 €), ktoré mu bolo vyplatené z rozpočtových prostriedkov súdu.
34. Konanie o zmenu úpravy styku nie je konaním, v ktorom trovy platí výslovne štát (ako napr. konanie o vyslovenie prípustnosti prevzatia alebo držania v zdravotníckom zariadení, konanie o spôsobilosti na právne úkony), ale trovy vzniknuté v priebehu konania si platí účastník sám. V konaní bolo nariadené znalecké dokazovanie a vznikli trovy za vykonaný znalecký úkon, ktoré hradil štát. Znalecké dokazovanie bolo nariadené z dôvodu, že rodičia maloletej sa nevedeli dohodnúť na úprave styku s maloletou, obaja rodičia maloletej súhlasili s nariadením znaleckého dokazovania. Vzhľadom na protichodné tvrdenia rodičov, odlišné predstavy o úprave styku otca s maloletou a na nesporový charakter konania, v ktorom je prvoradý vždy záujem maloletého dieťaťa, ktorý by mal byť prioritným aj pre oboch rodičov, súd považoval za spravodlivé, aby sa obaja rodičia podieľali na náhrade trov znaleckého dokazovania, každý v jednej polovici, teda každý z rodičov v sume 307,88 €. Ani u jedného z rodičov maloletých detí nie sú splnené podmienky na oslobodenie od súdnych poplatkov, vzhľadom na ich zistené celkové pomery, pričom u otca súd zohľadnil výšku jeho príjmu cca 1600 € a u matky majetkové pomery, keďže je vlastníčkou aj inej nehnuteľnosti, v ktorej žije. Zároveň je riadne zamestnaná s príjmom cca 450 € mesačne. Ani jeden z rodičov nemá inú vyživovaciu povinnosť.
35. Na základe vyššie uvedených skutočností súd rozhodol o trovách účastníkov konania v zmysle § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov konania nemá nárok na ich náhradu. Pri náhrade trov štátu súd vzal do úvahy skutočnosť, že každý z účastníkov konania si hradí trovy v konaní sám a obaja rodičia zavinili svojimi tvrdeniami potrebu nariadenia znaleckého dokazovania, súd preto analogicky s poukazom na znenie § 49 ods. 1 a § 49 ods. 2 CMP rozhodol, že každý z rodičov maloletých detí je povinný nahradiť trovy štátu v rovnakej výške - v sume 307,88 €, a to v pripojeným príkazom na úhradu, v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia.
36. Súd dáva do pozornosti, že v prípade neschopnosti povinnosť riadne a včas splniť, je možné písomne požiadať Justičnú pokladnicu o splátky, odklad platenia alebo dočasné upustenie od vymáhania súdnej pohľadávky, ak ju nemožno prechodne vymáhať (§ 4 ods. 11, 12 zákona č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v piatich vyhotoveniach.
V odvolaní musí byť popri všeobecných náležitostiach (§ 127 Civilného sporového poriadku) uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže byť rozšírený len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Odvolanie je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami, inak súd vyhotoví kópie odvolania na trovy odvolateľa.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj z dôvodu nesprávneho alebo neúplného zistenia skutočného stavu veci (§ 62 Civilného mimosporového poriadku).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/95 Z.z. - exekučný poriadok, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.