Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_26Sa-12-2021.pdf
PDF · 130.56 KB
Case nature
Area
Subarea
26Sa/12/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd v konaní pred sudkyňou Mgr. Ivanou Datlovou v právnej veci žalobkyne: A. P., nar. X. E. XXXX, bytom W. XXXX/XX, XXX XX W., občan Slovenskej republiky, proti žalovanému: Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, Ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 2. augusta 2021, takto
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a .
Žalobkyni náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Administratívne konanie
1. Žalobkyňa žiadosťou zo dňa 4. novembra 2020 spísanou v Sociálnej poisťovni, pobočka Zvolen požiadala Sociálnu poisťovňu o priznanie invalidného dôchodku od 29. augusta 2020. Sociálna poisťovňa, ústredie (ďalej len „prvostupňový orgán verejnej správy“) rozhodla o predmetnej žiadosti žalobkyne Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 8. januára 2021 tak, že ju zamietla. 2 6 S a / 1 2 / 2 0 2 1 - 2 -
2. V odôvodnení rozhodnutia prvostupňový orgán verejnej správy uviedol, že podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia (ďalej len „PL SP“) Sociálnej poisťovne, pobočka Zvolen zo dňa 29. októbra 2020 žalobkyňa nie je invalidná podľa § 71 ods. zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zák. č. 461/2003 Z. z.“ alebo „Zákon o sociálnom poistení“), pretože pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Posúdenie zdravotného stavu žalobkyne, ktorému zodpovedá percentuálne vyjadrenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (ďalej len „MPSVZČ“) bolo obsahom pripojeného odborného posudku o invalidite zo dňa 29. októbra 2020, ktorý tvoril neoddeliteľnú súčasť odôvodnenia rozhodnutia. MPSVZČ bola PL SP určená na 25 %. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobkyne bola označená emočne nestabilná porucha osobnosti so stredne ťažkým narušením osobnosti s miernym obmedzením výkonnosti organizmu v zmysle kapitoly V., položka 5 písm. a) Prílohy č. 4 k Zákonu o sociálnom poistení, pre ktorú jej bola priznaná MPSVZČ v rozsahu 20% s 5% navýšením pre pridruženú Crohnovu chorobu (ďalej len „rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy“ alebo „prvostupňové rozhodnutie“). Rozhodnutie žalovaného 3. O podanom odvolaní žalobkyne, v ktorom nesúhlasila so zamietnutím žiadosti o invalidný dôchodok, pretože jej zdravotný stav je neustále nepriaznivý a nedovoľuje jej sústrediť sa na žiadnu prácu a žiadala, aby bol jej zdravotný stav prehodnotený v inom kraji, rozhodol žalovaný Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 2. augusta 2021 tak, že ho zamietol v celom rozsahu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie. Po preskúmaní prvostupňového rozhodnutia a priloženej spisovej dokumentácie žalobkyne v celom rozsahu
dospel k záveru, že postup prvostupňového orgánu verejnej správy bol správny, a preto je odvolaním napadnuté rozhodnutie potrebné potvrdiť (ďalej len „rozhodnutie žalovaného“). 4. Z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného po citácii ustanovení §§ 153 ods. 5, 70 ods. 1, 71 ods. 1
- 9 Zákona o sociálnom poistení vyplynulo, že zdravotný stav žalobkyne bol na základe jej odvolania opätovne posudzovaný PL SP Sociálnej poisťovne, pobočky Zvolen dňa 4. mája 2021 bez zmeny vysloveného posudkového záveru. Preto bola posudková dokumentácia žalobkyne odstúpená PL SP Sociálnej poisťovne - ústredie, a to na pracovisko v Prešove, rešpektujúc jej žiadosť o prehodnotenie zdravotného stavu posudkovým lekárom v inom kraji. PL SP ústredia Sociálnej poisťovne, pracovisko v Prešove preskúmal žalobkyňou predložené odborné vyšetrenia, odvolanie žalobkyne a posudok PL SP Sociálnej poisťovne, pobočka Zvolen zo dňa 29. októbra 2020 a konštatoval, že posúdenie zdravotného stavu žalobkyne bolo správne. Potvrdil, že rozhodujúcim zdravotným postihnutím žalobkyne je emočne nestabilná porucha osobnosti, ktorú zaradil do kapitoly V. - duševné choroby a poruchy správania, položky 5 - poruchy osobnosti a poruchy správania, písm. a) - stredne ťažké narušenie osobnosti s miernym obmedzením výkonnosti organizmu podľa Prílohy č. 4 k Zákonu o sociálnom poistení a ktorému zodpovedá MPSVZČ v rozsahu 20 % 2 6 S a / 1 2 / 2 0 2 1 - 3 -
z percentuálneho rozpätia od 20 % do 30 %. Za iné zdravotné postihnutie žalobkyne, a to Crohnovu chorobu bola MPSVZČ žalobkyne zvýšená o 5 % podľa § 71 ods. 8 Zákona o sociálnom poistení na celkových 25 %, čo nepodmieňuje vznik jej invalidity podľa § 71 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení, pretože nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Žalovaný tiež uviedol, že žalobkyňa v odvolacom konaní neuviedla žiadne relevantné dôvody alebo námietky, ktoré by spochybňovali závery PL SP organizačných zložiek Sociálnej poisťovne a nepredložila žiadne nové odborné vyšetrenia, ktoré by preukazovali zhoršenie jej zdravotného stavu. Žalovaný konštatoval, že medzi závermi posudkov PL SP a závermi odborných lekárov neboli zistené rozpory s tým, že pochybnosti žalobkyne o tom, že jej zdravotný stav nebol posúdený správne, sú len jej subjektívnym presvedčením, čo nie je dôvod na spochybnenie správnosti skutkových zistení a záverov prijatých v konaní. Keďže žalobkyňa v odvolacom konaní nepreukázala, že jej zdravotný stav odôvodňuje prehodnotenie vzniku jej invalidity, žalovaný po vyhodnotení vykonaných dôkazov jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach rozhodol tak, ako bolo uvedené vo výroku jeho rozhodnutia. Žaloba 5. Žalobkyňa sa žalobou podanou v zákonom stanovenej lehote domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného s tým, že aj podľa odborného lekára - psychiatra jej zdravotný stav podmieňuje invaliditu a nejde o jej subjektívne presvedčenie. Popísala priebeh administratívneho konania, obsah prvostupňového rozhodnutia a výsledok posúdenia jej zdravotného stavu PL SP ústredia Sociálnej poisťovne, pracovisko v Prešove zo dňa 8. júla 2021, vrátane zoznamu odborných lekárskych vyšetrení, z ktorých PL SP pri posudzovaní jej zdravotného stavu vychádzal. Tvrdila, že má dlhodobé zdravotné problémy, v dôsledku ktorých sa liečila na psychiatrii od r. 2004 pre depresiu. V r. 2018 absolvovala dvojmesačné liečenie vo Veľkom Záluží, kde jej bola určená diagnóza „ťažká depresia“. Žalobkyňa za svoju diagnózou označila F 60.30 - emočne nestabilná osobnosť, impulzívny typ, F 33.0 - recidivujúca depresívna porucha, terajšia mierna epizóda. Uviedla, že sa cíti byť podráždená, nervózna, nekľudná a nemôže spávať, od 19. decembra 2018 do 17. januára 2019 bola práceneschopná, trvalé zamestnanie nemá. Zdôraznila, že posúdenie jej zdravotného stavu bolo PL SP vykonané bez jej prítomnosti v súvislosti s opatreniami proti zamedzeniu šírenia nákazlivej ľudskej choroby Covid-19. Potvrdila, že nepredložila výsledky žiadnych nových odborných vyšetrení. 6. K žalobe žalobkyňa priložila lekárske psychiatrické správy MUDr. L. G. zo dňa 24. augusta 2021, MUDr. L. W. zo dňa 19. marca 2018, zo dňa 6. apríla 2018, zo dňa 12. apríla 2018, a zo dňa 2. júla 2018, prepúšťaciu správu z Psychiatrickej nemocnice vo Veľkom Záluží zo dňa 27. júna 2018, lekársku správu psychiatra MUDr. A. E. zo dňa 31. januára 2017, lekársku správu z Psychiatrickej nemocnice prof. E. v Kremnici (bez dátumu) a staršie lekárke správy MUDr. A. E. z obdobia od 14. decembra 2004 do 30. decembra 2016. 2 6 S a / 1 2 / 2 0 2 1 - 4 -
7. Žalobkyňa správnu žalobu doplnila podaním zo dňa 13. októbra 2021, v ktorom uviedla, že jej terajší psychiater MUDr. L. G. sa písomne vyjadril, že z psychiatrického hľadiska ide o jej trvalé osobnostné poškodenie, poruchu emotivity a správania, ktoré znižujú jej schopnosť a spôsobilosť pre trvalú zárobkovú činnosť a odporučil prehodnotenie invalidity žalobkyne s tým, že žalobkyňa býva podráždená, nervózna, nekľudná, frustrovaná, niekedy máva samovražedné myšlienky, užíva tabletky na spanie a proti depresii. S odvolaním sa na lekársku správu MUDr. L. G. sa žalobkyňa dožadovala
priznania invalidného dôchodku z objektívnych dôvodov. Žiadala, aby správny súd nariadil na prejedanie veci pojednávanie a napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Vyjadrenie žalovaného k žalobe 8. Žalovaný žiadal, aby správny súd žalobu žalobkyne ako nedôvodnú zamietol podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) argumentujúc v podstate rovnako ako v žalobou napadnutom rozhodnutí a trval na jeho správnosti, pretože bolo vydané v súlade so spoľahlivo zisteným skutkovým stavom veci a právnymi predpismi o sociálnom poistení. Zdôraznil, že PL SP organizačných zložiek žalovaného dospeli k záveru, že z lekárskych nálezov založených v posudkovej dokumentácii žalobkyne nevyplýva, že by rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobkyne zodpovedalo vyššej MPSVZČ a žalobkyňa v odvolacom konaní nepreukázala žiadne relevantné dôvody, ktoré by spochybňovali prijaté posudkové závery. Odborný lekársky posudok, ktorý bol podkladom pre vydanie rozhodnutia je presvedčivý a úplný a zodpovedá kritériám upraveným v Zákone o sociálnom poistení. Skutkový stav bol vo veci posúdenia invalidity žalobkyne objektívne zistený, medzi závermi doložených odborných vyšetrení a posúdením PL SP neboli zistené diskrepancie. Lekárske správy, ktoré žalobkyňa predložila správnemu súdu so správnou žalobou, a ktoré boli vyhotovené po posúdení zdravotného jej stavu PL SP ústredia Sociálnej poisťovne dňa 8. júla 2021, nie sú v tomto kontexte relevantné. Ak by v budúcnosti došlo k zhoršeniu zdravotného stavu žalobkyne, má možnosť opätovne kedykoľvek požiadať o prehodnotenie zdravotného stavu a posúdenie podmienok vzniku nároku na invalidný dôchodok. Replika žalobkyne 9. Žalobkyňa nevyužila právo podať repliku k vyjadreniu žalovaného. Konanie na správnom súde 10. Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd vecne príslušný podľa § 10 SSP a miestne príslušný podľa § 13 ods. 3 SSP preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, vrátane postupu orgánov verejnej správy, ktorý jeho vydaniu predchádzal v celom rozsahu v súlade s § 203 ods. 2 SSP a po prejednaní veci na nariadenom pojednávaní dospel k záveru, že žaloba žalobkyne nie je dôvodná, a preto ju podľa § 190 SSP zamietol. 2 6 S a / 1 2 / 2 0 2 1 - 5 -
11. Správny súd vec prejednal v neprítomnosti žalobkyne, ktorá sa napriek riadnemu a včasnému predvolaniu na pojednávanie nedostavila, svoju neúčasť neospravedlnila a ani nepožiadala z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania. Poverená zamestnankyňa žalovaného na pojednávaní zotrvala na písomnom vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 9. novembra 2021. Predložila lekársku správu PL SP zo dňa 26. apríla 2022, ktorým bola žalobkyňa od 24. marca 2022 uznaná invalidnou so 41 % poklesom jej pracovnej schopnosti a bol jej priznaný invalidný dôchodok. U žalobkyne bolo preukázané zhoršenie jej zdravotného stavu z hľadiska jej duševného ochorenia, keď aktuálne bola za jej rozhodujúce zdravotné postihnutie označená recidivujúca depresívna porucha, terajšia epizóda ťažkého stupňa s psychotickými príznakmi, za ktorú jej bol priznaný 35 % pokles pracovnej schopnosti a tento bol navýšený o 6 % pre ochorenie tráviacej sústavy, a to Crohnovu chorobu v pokojovom štádiu. Pre určenie výšky invalidného dôchodku boli žalobkyni zohľadnené doby poistenia, ktoré získala v Slovenskej republike s dopočítaním dôb poistenia, ktoré získala v Taliansku. Právny rámec 12. Podľa § 2 ods. 1, 2 SSP (1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 13. Podľa § 6 ods. 2 písm. c) SSP správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach. 14. Podľa § 134 ods. 1, 2 písm. d) SSP (1) Správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. (2) Správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak d) ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. c), ak je žalobcom fyzická osoba 15. Podľa § 135 ods. 1 SSP na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy. 16. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) a ods. 2, 3 SSP (1) Sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie a) Sociálnej poisťovne. 2 6 S a / 1 2 / 2 0 2 1 - 6 -
(2) V konaní podľa tejto hlavy správny súd zohľadňuje špecifické potreby vychádzajúce zo zdravotného stavu a sociálneho postavenia účastníka konania - fyzickej osoby a poskytuje jej poučenie o jej procesných právach a povinnostiach. (3) Ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe. 17. Podľa § 202 ods. 2 SSP Správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne. Ak je žalobcom právnická osoba, správna žaloba musí obsahovať všetky náležitosti uvedené v odseku 1 a § 182 ods. 1. 18. Podľa § 203 ods. 2 SSP Pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi. 19. Podľa § 71 ods. 1, 2, 3, 4, 5, 6, 7, 8 Zákona o sociálnom poistení (1) Poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. (2) Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok. (3) Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu. (4) Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie. (5) Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4. (6) Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. (7) Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. (8) Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles 2 6 S a / 1 2 / 2 0 2 1 - 7 -
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. 20. Podľa kapitoly V., položka 5 písm. a) Prílohy č. 4 k Zákonu o sociálnom poistení možno pokles pracovnej schopnosti poistenca pre poruchy osobnosti a poruchy správania so stredne ťažkým narušením osobnosti s miernym obmedzením výkonnosti organizmu vyjadriť v rozpätí 20 - 30 %. Prihliada sa na vývoj osobnosti v afektívnej, emocionálnej oblasti, na schopnosti adaptácie, na vplyvy prostredia a možnosti pracovného a sociálneho zaradenia. 21. Podľa kapitoly X., oddiel C, položka 2 písm. a) Prílohy č. 4 k Zákonu o sociálnom poistení možno pokles pracovnej schopnosti poistenca pre Crohnovu chorobu v pokojovom štádiu (žiadne alebo nepatrné zníženie výkonnosti organizmu, výživy, občasné hnačky, žiadne odchýlky v laboratórnych parametroch) vyjadriť v rozpätí 10 - 20 %. 22. Podľa § 215 ods. 4 Zákona o sociálnom poistení o odvolaní proti rozhodnutiu ústredia rozhoduje generálny riaditeľ. 23. Podľa § 218 ods. 1, 2 Zákona o sociálnom poistení (1) Odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu. Ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené nedostatky odstráni. (2) Ak sú na to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí. Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov 24. Predmetom preskúmania správnym súdom bola zákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 2. augusta 2021, ktorým žalovaný v celom rozsahu zamietol
odvolanie žalobkyne a ako vecne správne potvrdil prvostupňové rozhodnutie č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 8. januára 2021, ktorým bola zamietnutá žiadosť žalobkyne o priznanie invalidného dôchodku. 25. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní. Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť orgánov verejnej správy pri zisťovaní skutkového stavu, ale len preskúmať zákonnosť ich rozhodnutí, teda posúdiť, či príslušné orgány verejnej správy pri riešení konkrétnych otázok, vymedzených žalobou, rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. Úlohou súdu je posúdiť, či si orgán verejnej správy zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie obsahovalo zákonom predpísané 2 6 S a / 1 2 / 2 0 2 1 - 8 -
náležitosti. Zákonnosť rozhodnutia je podmienená zákonnosťou postupu orgánu verejnej správy predchádzajúceho vydaniu rozhodnutia (porovnaj závery Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžo/32/2014). 26. Podanou správnou žalobou žalobkyňa namietala nezákonnosť rozhodnutia žalovaného, pretože nesúhlasila s percentuálnym vyjadrením poklesu jej pracovnej schopnosti a so zamietnutím jej žiadosti o priznanie invalidného dôchodku. 27. Žaloba žalobkyne je osobitným druhom správnej žaloby, a to žalobou v sociálnych veciach, ktorá je upravená v tretej časti Správneho súdneho poriadku. K správnym žalobám fyzických osôb v sociálnych veciach pristupujú správne súdy v zásade neformálne. Podľa § 134 ods. 1 SSP je správny súd viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. Výnimky z tohto všeobecného pravidla sú vymedzené v § 134 ods. 2 SSP. Medzi tieto výnimky patrí aj správna žaloba v sociálnych veciach podľa § 6 ods. 2 písm. c) SSP, ak je žalobcom fyzická osoba. Uvedené je jednoznačne upravené aj v ustanovení § 203 ods. 2 SSP, v zmysle ktorého pri správnej žalobe fyzickej osoby v sociálnych veciach nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi. Vychádzajúc z uvedeného správny súd preskúmal rozhodnutie žalovaného a postup, ktorý mu predchádzal (vrátane prvostupňového rozhodnutia), nielen v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe, ale komplexne v celom rozsahu, a to na základe skutkového stavu veci zisteného ku dňu 6. augusta 2021 (§135 ods. 1 SSP), kedy nadobudlo rozhodnutie žalovaného právoplatnosť. 28. V konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného o dávkach sociálneho poistenia, v rámci ktorého sa rozhoduje o invalidnom dôchodku (§ 13 ods. 2 písm. b) bod 1 ZoSP), je nevyhnutnou požiadavkou dôsledné objasnenie zdravotného stavu žiadateľa o dávku z hľadiska zachovania miery jeho pracovnej spôsobilosti. Dokazovanie v tomto smere sa vykonáva podľa § 196 a nasledujúcich Zákona o sociálnom poistení, pričom jedným z dôkazom sú aj odborné posudky vydané v rámci lekárskej posudkovej činnosti dôchodkového poistenia, ktorá zahŕňa aj posudzovanie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (§ 153 ods. 3 písm. a) cit. zákona). 29. Z obsahu administratívneho spisu mal správny súd za preukázané, že aktuálne preskúmavané konanie bolo začaté na základe žiadosti žalobkyne o priznanie invalidného dôchodku zo dňa 4. novembra 2020, ktorou sa domáhala jeho priznania od 29. augusta 2020. Za účelom rozhodnutia o tejto žiadosti bol posudzovaný zdravotný stav žalobkyne PL SP pobočky Sociálnej poisťovne so sídlom vo Zvolene dňa 29. októbra 2020 v neprítomnosti žalobkyne v súvislosti s opatreniami prijatými počas krízovej situácie v súlade s § 153 ods. 5 Zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 66/2020 Z. z. Posudkový lekár vychádzal z doloženej spisovej dokumentácie a z psychiatrického vyšetrenia MUDr. L. W. zo dňa 26. marca 2020, z psychiatrického vyšetrenia MUDr. L. G. zo dňa 17. augusta 2020 a z gastroenterologického vyšetrenia MUDr. D. J. zo dňa 17. septembra 2020. 2 6 S a / 1 2 / 2 0 2 1 - 9 -
Za rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobkyne označil emočne nestabilnú poruchu osobnosti, teda ochorenie spadajúce pod kapitolu V., pol. 5 písm. a) Prílohy č. 4 k Zákonu o sociálnom poistení
- dušené choroby a poruchy správania, poruchy osobnosti a poruchy správania, stredne ťažké narušenie osobnosti s miernym obmedzením výkonnosti organizmu, pre ktoré žalobkyni z možného percentuálneho rozpätia 20% - 30% priznal MPSVZČ v rozsahu 20 %. Za jej iné posudkovo významné zdravotné postihnutie označil Crohnovu chorobu v pokojovom štádiu, teda ochorenie tráviacej sústavy
- choroby tenkého a hrubého čreva v zmysle kapitoly X. odd. C pol. 2 písm. a) Prílohy č. 4 k Zákonu o sociálnom poistení a MPSVZČ navýšil o 5 %, na celkových 25%. V posudku uviedol, že 41- ročná žalobkyňa bola ambulantne sledovaná psychiatrom pre emočne nestabilnú osobnosť. Je emočne instabilná, impulzívna. Podľa posledných psychiatrických vyšetrení má lucídne vedomie, zachovaný kontakt s realitou, normopsychické myslenie, IMF je v pásme normy, čo podmieňuje MPSVZČ v rozsahu 20%. Crohnova choroba, ktorá je dlhodobo stabilizovaná. podmieňuje zvýšenie MPSVZČ o 5 % na
celkových 25 %. Uvedené posúdenie zdravotného stavu žalobkyne, ktoré nebolo po podaní odvolania zmenené posudkom PL SP pobočky Sociálnej poisťovne zo dňa 3. mája 2021, pretože neboli doložené žiadne nové lekárske nálezy, ktoré by svedčili o zmene zdravotného stavu žalobkyne, bolo podkladom pre vydanie prvostupňového rozhodnutia zo dňa 8. januára 2021. 30. Pretože žalobkyni nebolo na pobočke Sociálnej poisťovne vyhovené, posudzoval v rámci riadneho administratívneho postupu zdravotný stav žalobkyne opätovne aj PL SP ústredia Sociálnej poisťovne, pracovisko v Prešove, (keďže žalobkyňa sa v odvolaní dožadovala, aby jej zdravotný stav preskúmal posudkový lekár sociálneho poistenia v inom kraji) a v posudku zo dňa 8. júla 2021 dospel k rovnakému posudkovému záveru ako prvoposudzovateľ v označení rozhodujúceho aj posudkovo významného pridruženého zdravotného postihnutia žalobkyne, v ich zaradení v rámci Prílohy č. 4 k Zákonu o sociálnom poistení i v priznanej 25 % miere jej zníženej pracovnej schopnosti, pretože posúdenie zdravotného stavu žalobkyne bolo správne a zodpovedalo Prílohe č. 4 k Zákonu o sociálnom poistení Pri posudzovaní zdravotného stavu žalobkyne v jej neprítomnosti v súvislosti s opatreniami prijatými počas krízovej situácie a v súlade s § 153 ods. 5 Zákona o sociálnom poistení na základe predloženej posudkovej a zdravotnej dokumentácie PL SP zohľadnil totožné odborné lekárske nálezy ako prvoposudzovateľ, keďže žalobkyňa nepredložila žiadne nové lekárske závery. V posudku uviedol, že u 42 - ročnej žalobkyne so stredoškolským vzdelaním je v rodine pozitívna psychiatrická anamnéza (matka, babka). Je sledovaná v ambulancii odborného lekára pre psychiatriu z dôvodu diagnostikovanej špecifickej poruchy osobnosti a správania - emočne nestabilnej osobnosti, ktorá sa prejavuje náchylnosťou k impulzívnemu konaniu, neschopnosťou ovládať citové prežívanie, ktoré môže ústiť do konfliktných situácií. Na základe predloženého psychiatrického a psychologického vyšetrenia konštatoval, že v objektívnom psychiatrickom náleze nie sú známky procesuálneho psychiatrického ochorenia. Aktuálne je v remisii aj depresívne ladenie pri základnom ochorení, vedomie a myslenie je plne zachované, vrátane kontaktu s realitou a tiež 2 6 S a / 1 2 / 2 0 2 1 - 10 -
inteligenčných a mnestických schopností. Uzavrel, že diagnostikovaná porucha osobnosti a správania
- emočne nestabilná osobnosť je rozhodujúcim zdravotným postihnutím žalobkyne a odôvodňuje MPSVZČ v rozsahu 20 % pre stredne ťažké narušenie osobnosti s miernym obmedzením výkonnosti organizmu. Crohnova choroba, na ktorú je žalobkyňa dlhodobo liečená a sledovaná, je v pokojovom štádiu, stav je stabilizovaný, a preto nemá toto ochorenie aktuálne charakter rozhodujúceho zdravotného postihnutia, pretože má len malý vplyv na celkovú MPSVZČ a jej zvýšenie podľa § 71 ods. 8 Zákona o sociálnom poistení odôvodňuje v rozsahu 5 % na celkovú MPSVZČ v rozsahu 25 %. Žalobkyňa nie je podľa výroku predmetného posudku invalidná podľa § 71 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. 31. Zákonným predpokladom vzniku invalidity je dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav poistenca, ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok a ktorý mu spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Nepriaznivý zdravotný stav musí byť objektívne preukázaný zdravotnou dokumentáciou a musí mať dlhodobý charakter. To znamená, že zhoršený zdravotný stav nereaguje na liečbu z hľadiska medicínskych poznatkov predpokladaným spôsobom napriek využitiu dostupných liečebných možností, prípadne boli liečebné možnosti vyčerpané a zdravotný stav poistenca nemožno podľa aktuálnych poznatkov lekárskej vedy pozitívne ovplyvniť. Zhoršený zdravotný stav zároveň znižuje, obmedzuje alebo vylučuje možnosť jeho pracovného uplatnenia. Pre účely rozhodnutia o invalidizácii poistenca podľa Zákona o sociálnom poistení sa zdravotný stav poistenca posudzuje komplexne a pri určení percentuálnej miery poklesu jeho pracovnej schopnosti sa vychádza z jeho rozhodujúceho zdravotného postihnutia, t. j. takého, ktorý sa na poklese jeho pracovnej schopnosti podieľa najväčšou mierou a ostatné zdravotné ťažkosti sa posudkovo zohľadnia maximálne 10% navýšením miery poklesu jeho pracovnej schopnosti priznanej pre rozhodujúce zdravotné postihnutie. Podmienky invalidizácie poistenca a kritériá relevantné pre určenie percentuálnej miery jeho zníženej pracovnej schopnosti sú upravené v § 71 Zákona o sociálnom poistení a v jeho Prílohe č. 4, v ktorej sú zadefinované jednotlivé zdravotné postihnutie z hľadiska ich závažnosti a ich prejavov s konkrétne určenou mierou poklesu pracovnej schopnosti poistenca alebo určením jej percentuálneho rozpätia, v rámci ktorého sa zohľadnia konkrétne prejavy zdravotného postihnutia toho - ktorého poistenca a ich vplyv na funkčnosť dotknutého orgánového systému, ale aj stabilizácia ochorenia, jeho predpokladaný vývoj, možnosti liečby, zostávajúca schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, možnosti pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie a pod., ako to vyplýva z § 71 ods. 3, 4, 8 Zákona o sociálnom poistení.
32. Posudzovať mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť patrí do kompetencie posudkových lekárov. Správne súdy v rámci rozhodovania v správnom súdnictve nemajú oprávnenie na to, aby vyslovovali odborný záver o tom, či ide o osobu invalidnú, ani nevyslovujú odborný záver ohľadom medicínskych otázok. Posudzujú len to, či 2 6 S a / 1 2 / 2 0 2 1 - 11 -
posudky ako podklad rozhodnutia o nároku na invalidný dôchodok sú úplné, objektívne, logické a presvedčivé a či ich závery nie sú v rozpore s nálezmi odborných lekárskych vyšetrení (rozhodnutie NS SR sp. zn. 9Sžso 16/2014 z 28. októbra 2015). Vychádzajúc z uvedeného správny súd preskúmal závery posudkov posudkových lekárov sociálneho poistenia v rámci prieskumu postupu a rozhodnutia žalovaného. Posudzoval presvedčivosť ich záverov s prihliadnutím na všetky okolnosti, najmä lekárske správy predložené žalobcom, v nich uvedené objektívne nálezy odborných lekárov, ich diagnostické závery a žalobné námietky. 33. Preskúmaním obsahu žalobkyňou predloženej zdravotnej dokumentácie a posudkov PL SP pobočky a ústredia Sociálnej poisťovne, ktoré boli podkladom pre vydanie rozhodnutia žalovaného a prvostupňového rozhodnutia, ktoré tvoria jeden celok, dospel správny súd k presvedčeniu, že PL SP vychádzali pri posudzovaní zdravotného stavu žalobkyne zo všetkých žalobkyňou predložených a relevantných odborných lekárskych nálezov, ktoré zobrali do úvahy komplexne a bez rozporov. V súlade s objektívnymi nálezmi odborných vyšetrení a ich diagnostickými závermi, ktoré z nich vyplynuli, označili zistené zdravotné ťažkosti žalobkyne komplexne a správne. V zhode s obsahom predložených odborných psychiatrických, psychologických a gastroenterologických vyšetrení uviedli, že depresívne ladenie žalobkyne v rámci jej špecifickej poruchy osobnosti a správania je aktuálne v remisii, nie sú zistené známky procesuálneho psychiatrického ochorenia, vedomie a myslenie žalobkyne je plne zachované, vrátane kontaktu s realitou a inteligenčných a mnestických schopností. Pridružené ochorenie žalobkyne - Crohnova choroba je dlhodobo v pokojovom štádiu a stav žalobkyne je stabilizovaný. 34. Vychádzajúc z takto preukázaného aktuálneho zdravotného stavu žalobkyne v čase jeho posudzovania PL SP pobočky a ústredia Sociálnej poisťovne postupom podľa § 71 ods. 4 Zákona o sociálnom poistení dospel správny súd k záveru, že PL SP označili zdravotné ťažkosti žalobkyne, ktoré spôsobujú jej dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav v súlade s posudkovými kritériami, keď zobrali do úvahy ich prejavy a dôsledky na mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a správne konštatovali, že u žalobkyne je rozhodujúcim zdravotným postihnutím emočne nestabilná porucha osobnosti stredne ťažkého stupňa len s miernym obmedzením výkonnosti organizmu, ktorý s ohľadom na vyššie opísané klinické nálezy zodpovedá správnemu zaradeniu v rámci Prílohy č. 4 k Zákonu o sociálnom poistení v zmysle kapitoly V., pol. 5 písm. a) a správne, v súlade s posudkovými kritériami určenému 20 % poklesu jej pracovnej schopnosti. Správne, v súlade so zisteným stavom veci, zákonnými (§ 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení) a posudkovými kritériami (Príloha č. 4 ) vyhodnotili aj vplyv pridružených zdravotných ťažkostí žalobkyne - Crohnova choroba - na jej pracovnú schopnosť tak, že ju s ohľadom na pokojové štádium tohto ochorenia ovplyvňuje len v malej miere. Správne označili za jej rozhodujúce zdravotné postihnutie to zo zistených ochorení, ktoré sa vzhľadom na jeho aktuálne prejavy podieľa na znížení jej pracovnej schopnosti výraznejšou mierou, teda poruchu osobnosti a správania. Zdravotné ťažkosti 2 6 S a / 1 2 / 2 0 2 1 - 12 -
žalobkyne boli konkrétnou vecnou argumentáciou vyhodnotené v posudkoch posudkových lekárov, ktoré tvorili súčasť preskúmavaného, resp. prvostupňového rozhodnutia, a teda zistený skutkový stav veci, ktorý vzali žalovaný a prvostupňový orgán verejnej správy za základ svojich rozhodnutí, je v súlade s obsahom administratívneho spisu. 35. Na odborný lekársky nález MUDr. L. G. z kontrolného psychiatrického vyšetrenia žalobkyne zo dňa 24. augusta 2021, ktorý žalobkyňa predložila správnemu súdu pri podaní správnej žaloby a v ktorom je konštatované, že z psychiatrického hľadiska ide o trvalé osobnostné poškodenie a poruchy v emotivite a správaní, ktoré znižujú schopnosť a spôsobilosť žalobkyne pre trvalú a pravidelnú zárobkovú činnosť, nemohol správny súd pri posudzovaní zákonnosti preskúmavaného rozhodnutia prihliadať, pretože na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci skutkový stav zistený v čase právoplatnosti preskúmavaného rozhodnutia žalovaného (06. augusta 2021), čo vyplýva z § 135 ods. 1 SSP. Predmetný lekársky nález zo dňa 24. augusta 2021 preukazuje zdravotný stav žalobkyne po vydaní žalobou napadnutého rozhodnutia. 36. Na zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia nemala vplyv ani skutočnosť, že na základe ďalšej žiadosti o priznanie invalidného dôchodku zo dňa 26. apríla 2022, ktorou sa žalobkyňa domáhala priznania invalidného dôchodku od 24. marca 2022 bola žalobkyňa od 24. marca 2022 uznaná invalidnou so 41 % poklesom jej pracovnej schopnosti a následne jej bol Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX
0 zo dňa 07. júna 2022 priznaný invalidný dôchodok, pretože zhoršenie jej zdravotného stavu bolo objektívne preukázané až po právoplatnosti rozhodnutia žalovaného preskúmavaného v tomto konaní, a teda nebolo obsahom skutkových zistení, ktoré boli podkladom pre jeho vydanie. Správny súd pritom opakuje, že na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci skutkový stav zistený v čase právoplatnosti preskúmavaného rozhodnutia žalovaného, čo bolo dňom 06. augusta 2021. 37. Z vyššie uvedeného vyplýva, že žalobné námietky žalobkyne neboli spôsobilé spochybniť zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia z hľadiska určeného rozhodujúceho zdravotného postihnutia, ani priznanej percentuálnej miery zníženej pracovnej schopnosti žalobkyne. Podľa odbornými lekárskymi nálezmi preukázaného zdravotného stavu žalobkyne ku dňu vydania žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného bolo v súlade s diagnostickými závermi odborných vyšetrení správne určené jej rozhodujúce zdravotné postihnutie, ktoré bolo správne zaradené v rámci Prílohy č. 4 k Zákonu o sociálnom poistení. Pri tomto správne určenom rozhodujúcom zdravotnom postihnutí bol určený pokles pracovnej schopnosti žalobkyne na dolnej hranici možného percentuálneho rozpätia (20 %) so zvýšením o 5 % pre pridružené ochorenie (Crohnova choroba), ktoré je v kompenzovanom stave, logicky, zrozumiteľne a presvedčivo odôvodnený v súlade s obsahom jej zdravotnej dokumentácie a platnou právnou úpravou. 2 6 S a / 1 2 / 2 0 2 1 - 13 -
38. Samotná skutočnosť, že žalobkyňa nesúhlasí s výsledkom posúdenia jej zdravotného stavu, resp., že považuje svoje zdravotné ťažkosti za závažnejšie, nie je spôsobilá privodiť záver o nezákonnosti preskúmavaného rozhodnutia, pretože je len vyjadrením vlastného názoru žalobkyne na jej zdravotný stav, ktorý nie je pre jeho posúdenie pre účely jej invalidizácie rozhodujúci. Podľa platnej právnej úpravy sa zdravotný stav poistenca posudzuje na základe jeho zdravotnej dokumentácie a v súlade s posudkovými a zákonnými kritériami. Správny súd pritom konštatuje, že posudkoví lekári pobočky aj ústredia Sociálnej poisťovne uvedeným spôsobom postupovali a dospeli k posudkovým záverom, ktoré majú oporu v zistenom skutkovom stave veci a platnej právnej úprave. Správny súd v konaní nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by závery posudkových lekárov, ktoré boli podkladom pre vydanie rozhodnutia žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím spochybnili, a preto ich považoval za relevantný a správny podklad pre rozhodnutie o žiadosti žalobkyne o priznanie invalidného dôchodku. 39. Správny súd nezistil pochybenie ani v postupe prvostupňového orgánu verejnej správy a žalovaného, keď PL SP pobočky a ústredia Sociálnej poisťovne posudzovali zdravotný stav žalobkyne v jej neprítomnosti napriek tomu, že podľa § 153 ods. 5 ZoSP sa lekárska posudková činnosť dôchodkového poistenia vykonáva za osobnej účasti poistenca, ak o to poistenec požiada, pretože počas krízovej situácie sa § 153 ods. 5, časť veci za bodkočiarkou neuplatňuje. To znamená, že podmienka osobnej účasti nemusí byť splnená, čo vyplýva z § 293eu ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, ktorý bol do uvedeného zákona doplnený čl. II zákona č. 66/2020 Z.z., ktorým sa dopĺňa zákon č. 311/2001 Z.z., Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňajú niektoré zákony, a to v súvislosti s trvaním mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu vyhláseného v súvislosti s ochorením COVID - 19. Počas krízovej situácie môže byť vyhlásená mimoriadna situácia, ktorá bola vládou Slovenskej republiky v súvislosti so šírením ochorenia COVID - 19 vyhlásená od 12. marca 2020, ktorá stále trvá a trvala aj počas posudzovania zdravotného stavu žalobkyne PL SP jednotlivých zložiek Sociálnej poisťovne. Žalobkyňa pritom ani nepožiadala o osobnú účasť na posudzovaní jej zdravotného stavu. 40. Na základe vyššie uvedených úvah dospel správy súd k záveru, že rozhodnutie žalovaného, ktorým potvrdil prvostupňové rozhodnutie, ktorým bola žiadosť žalobkyne o priznanie invalidného dôchodku zamietnutá, bolo vydané v súlade zo zisteným skutkovým stavom veci a platnou právnou úpravou. Tým, že žalobkyňa nebol uznaná invalidnou nesplnila jednu zo zákonných podmienok pre priznanie invalidného dôchodku v zmysle § 70 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení, a preto jej nárok na invalidný dôchodok nevznikol. 41. Z uvedených dôvodov správny súd žalobu žalobkyne zamietol v súlade s § 190 SSP, keď na základe žalobkyňou tvrdených dôvodov (uplatnených žalobných námietok), ale ani po preskúmaní veci v celom rozsahu v súlade s § 203 ods. 2 SSP nezistil žiadny dôvod žalobkyňou tvrdenej nezákonnosti preskúmavaného rozhodnutia. 2 6 S a / 1 2 / 2 0 2 1 - 14 -
42. O náhrade trov konania rozhodol správy súd podľa § 167 ods. 1 SSP (a contrario), podľa ktorého správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Žalobkyňa v konaní pred správnym súdom úspešná nebola, preto jej správny súd právo na náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Toto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť doručením. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí podať v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia. Kasačná sťažnosť sa podáva na tunajšom súde. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Sťažovať alebo opomenutý sťažovateľ v prípade konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ (správne 2 6 S a / 1 2 / 2 0 2 1 - 15 -
žaloby v sociálnych veciach) nemusí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom (§ 449 ods. 2 písm. b/ SSP).