Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8Csp-17-2016.pdf
PDF · 95.59 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PB-8Csp/17/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Považská Bystrica sudkyňa JUDr. Anna Irikovská v právnej veci žalobcu: KRUK Česká a Slovenská republika s.r.o., IČ: 24785199 so sídlom Československé armády 954/7, 500 03 Hradec Králové, ČR, právne zastúpeného: ŠMÍDA advokátní kancelář, s.r.o. so sídlom Svornosti 43, Bratislava proti žalovanému: C. Y., T.. XX.XX.XXXX, H. G. XX/XX, C. H., o zaplatenie 6.701,05 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a .
II. Žalovanému súd nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. V podanej žalobe žalobca uviedol, že dňa 23.05.2008, uzatvorili Slovenská sporiteľňa, a.s. a žalovaný zmluvu o úvere č. 363720728, na základe ktorej Slovenská sporiteľňa poskytla žalovanému bezúčelový úver vo výške 200.000,- Sk (6.638,79 €), ktorý sa žalovaný zaviazal splatiť formou 120 mesačných splátok vo výške2.980,-Sk (98,92€) vždy k 20. dňu v mesiaci. Úrok bol dohodnutý vo výške 12,35 % ročne. Celková čiastka, ktorú sa žalovaný zaviazal uhradiť bola vo výške 12.076,39 €. Úver bol čerpaný v plnej výške. Žalovaný neuhrádzal úver tak, ako sa zmluvne zaviazal, dostal sa do omeškania, preto ho Slovenská sporiteľňa, a.s., dňa 8.09.2014 vyzvala k úhrade a upozornila na možnosť mimoriadneho zosplatnenia, ale žalovaný na výzvu nereagoval, preto dňa 3.10.2014 úver zosplatnila. Predmetná pohľadávka bola postúpená na žalobcu dňa 29.10.2014 zmluvou o postúpení pohľadávok. Istina bola postúpená vo výške 5.112,43 € a príslušenstvo vo výške 1.655,12 € (úrok 1.408,84 €, úrok z omeškania 152,87 €, zákonný úrok z omeškania 66,50 € a pôvodné poplatky 26,91 €). Postúpenie pohľadávky bolo žalovanému oznámené dňa 11.11.2014. Na základe uvedeného sa žalobca domáha zaplatenia sumy 6.701,05 € a úroku z omeškania 5,05 % ročne zo sumy 5.112,43 € od 7.10.2014 do zaplatenia.
2. Spolu so žalobou predložil žalobca zmluvu o úvere, všeobecné podmienky, prehľad úveru, výzvu na úhradu dlžnej sumy, oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti, zmluvu o postúpení pohľadávok, oznámenie o postúpení pohľadávky, predžalobnú výzvu. Dodatočne žalobca ešte predložil súdu vyjadrenie a prehľad úhrad žalovaného.
3. Súd prejednal vec na pojednávaní dňa 30.01.2017 v prítomnosti právneho zástupcu žalobcu a v neprítomnosti žalovaného, vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, ktoré žalobca predložil a zistil nasledovný skutkový a právny stav:
4. Žalovaný a právny predchodca žalobcu uzavreli dňa 23.05.2008 zmluvu o splátkovom úvere, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 200.000,- Sk (6.638,78 €), ktorý mal byť splatený 120
splátkami po 98,92 € a tiež bol dohodnutý aj poplatok za správu úveru 1,99 € mesačne, spracovateľský poplatok 189,17 €. Úrok bol vo výške 14,69 %. Konečná splatnosť úveru bola dojednaná na 20.05.2018.
5. Podľa prehľadu úhrad uhradil žalovaný celkom sumu 2.110,89 €. Z vyjadrenia žalobcu doručeného súdu 17.08.2016 vyplýva, že z tejto sumy bola započítaná suma 104,90 € na poplatky, 477,93 € na zmluvný úrok, 1,71 € na úrok z omeškania a 1.526,35 € na úhradu istiny.
6. Právny predchodca žalobcu výzvou zo dňa 23.05.2008 vyzval žalovaného , aby uhradil dlžnú sumu do 15 dní od doručenia výzvy. Výzva bola odoslaná 11.09.2014 a právnemu predchodcovi žalobcu sa vrátila ako nedoručená s tým, že žalobca nepredložil druhú stranu obálky, na ktorej je zaznamenaný dôvod nedoručenia.
7. Dňa 6.10.2014 oznámil právny predchodca žalobcu žalovanému, že vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 3.10.2014. Aj táto zásielka sa vrátila žalobcovi ako nedoručená.
8. Zmluvou o postúpení pohľadávok právny predchodca žalobcu dňa 29.10.2014 postúpil pohľadávku voči žalovanému vo výške 6.701,05 € na žalobcu, a právny predchodca žalobcu uvedené postúpenie pohľadávky oznámil žalovanému listom zo dňa 11.11.2014. 9. Dňa 15.06.2016 vyzval žalobca žalovaného, aby uhradil dlžnú sumu vo výške 7.181,34 € do 26.6.2016.
10. Na pojednávaní dňa 30.01.2017 vypovedal žalobca, že do dňa pojednávania k žiadnemu kontaktu so žalovaným nedošlo a ani k úhrade dlžnej sumy. Žalobca poukázal na to, že k žalobe pripájajú spravidla aj dôkaz preukazujúci špecifikáciu dlhu, úhrad, úrokov a pod, , z nej však nie je možné zistiť z akej sumy, za aké obdobie sú účtované a vypočítavé úroky, či úroky z omeškania.
11. Podľa § 261 ods. 3 písm. d) Obch. zák. touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o úvere.
12. Podľa § 497 Obch. zák. zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
13. Podľa § 52 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia úverovej zmluvy / ďalej len „Občiansky zákonník“/ spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
14. Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
15. Podľa § 2 ods. 1 písm. a/, b/ zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa účinného v čase uzavretia zmluvy na účely tohto zákona sa rozumie: a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nakupuje výrobky alebo používa služby pre priamu osobnú spotrebu fyzických osôb, najmä pre seba a pre príslušníkov svojej domácnosti, b) predávajúcim podnikateľ, ktorý spotrebiteľovi predáva výrobky alebo poskytuje služby.
16. Podľa § 23a ods. 1, 2 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa účinného v čase uzavretia zmluvy typovou zmluvou sa podľa tohto zákona rozumie zmluva, ktorá sa má uzavrieť vo viacerých prípadoch, ak je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Typová zmluva nesmie obsahovať a) neprimerané podmienky, ktoré na škodu spotrebiteľa zakladajú nápadný nepomer medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, najmä 1. podmienky, ktoré viažu predaj
výrobku alebo poskytnutie služby na odobratie iného výrobku alebo na prevzatie inej služby, 2. podmienky, ktorými sa podmieňuje predaj výrobku alebo poskytnutie služby požiadavkou, aby spotrebiteľ zabezpečil pre predávajúceho ďalšieho spotrebiteľa, ktorý s ním uzavrie rovnakú alebo podobnú zmluvu; b) podmienky, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi.
17. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
18. Podľa § 2 písm. a/ zákona č. 258/2001 Z.z. na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme.
19. Podľa § 2 písm. b/ zákona č. 258/2001 Z.z. na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
20. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.
21. Podľa § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa Orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
22. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
23. Aktívna legitimácia žalobcu vyplýva zo zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 29.10.2014 uzavretej medzi spoločnosťou Slovenská sporiteľňa, a.s. so sídlom Tomášikova 48, Bratislava, IČO: 00 151 653 ako postupcom a žalobcom ako postupníkom. Postúpenie pohľadávky bolo žalovanému oznámené listom zo dňa 11.11.2014.
24. V dokazovania nepochybne vyplynulo, že právny predchodca žalobcu a žalovaný uzavreli zmluvu o úvere, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 6.638,78 €, ktorý mal byť splatený 120 splátkami po 98,92 € počnúc 20.06.2008. Nepochybne sa jedná o zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa právnych predpisov účinných ku dňu jej uzavretia, pretože poskytovanie úverov bolo a je predmetom podnikateľskej činnosti právneho predchodcu žalobcu, no zo zmluvy nevyplýva, že by ju žalovaný uzavrel v súvislosti s predmetom jeho podnikateľskej činnosti.
25. Žalovaný jednotlivými splátkami zaplatil celkom sumu 2.110,89 €, čo predstavuje 21 úplne uhradených splátok a 1 čiastočnú splátku, čo znamená, že splátka za jún 2010 je neuhradená. Keďže sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu, súd ex offo skúma premlčanie, pričom všeobecná premlčacia doba je tri roky a začína plynúť dňom, kedy bolo možné uplatniť právo prvýkrát na súde. Pretože žaloba bola na súd podaná dňa 27.07.2016, premlčané sú všetky splátky, ktorých splatnosť nastala pred 27.07.2013, teda premlčaných je celkom 62 splátok úveru splatných do 20.07.2013. Z týchto 62 splátok je už 21 a časť jednej splátky uhradených. Ostatné neuhradené splátky (40 celých a časť jednej splátky) z dôvodu premlčania nemožno priznať. Nepremlčaných ostalo len 58 (120 - 62) splátok po 98,92 €, ktoré by bolo možné priznať len za predpokladu, že by žalobca oddelil na výzvu súdu dovolené plnenie od nedovoleného, t.j. oznámil súdu, aká časť každej jednej nepremlčanej splátky pripadá na istinu a aká jej časť na úrok z úveru, keďže po zosplatnení úveru už veriteľ nemá nárok na úroky z úveru.
26. To, že po zosplatnení úveru už žalobcovi úrok nepatrí,vyplýva z rozsudku Krajského súdu v Prešove z 30. júna 2015 sp. zn. 6Co/190/2014: Splácanie úveru v splátkach na strane veriteľa vyvoláva stav absencie požičanej sumy istiny, ktorá sa iba postupne (v splátkach) vracia a spláca
a za tento stav nedostatku a úverovania patrí veriteľovi úrok. Úrok preto predstavuje jednoducho povedané cenu peňazí v zmysle ceny obetovanej príležitosti veriteľa, ktorý tým, že nemá istinu úveru k dispozícii, nemôže s touto nakladať a produkovať zisk. Absentujúci zisk pokrýva veriteľovi práve úrok splácaný spolu v rámci splátky úveru v režime dojednaného záväzku. Tento stav tzv. výhody splátok je obvyklý a od nepamäti justifikuje nárok dodávateľa na úroky ako cenu dočasne obetovaných peňazí, ktorých dispozície sa veriteľ zbavuje v záujme získania budúcich úžitkov v podobe kapitalizovanej odplaty získanej za celé obdobie postupného splácania úveru, a teda výhody splátok. Iný stav je však príznačný pre predčasné a mimoriadne zosplatnenie úveru, kde veriteľovi vzniká nárok na jednorazové vrátenie požičanej istiny úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru. V tomto prípade svojím právnym úkonom veriteľ navodzuje stav, v ktorom má právo získať okamžite späť celú sumu požičaných peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho strane odpadá obmedzenie jeho práva na dispozíciu s istinou úveru, a tým obmedzenie obchodovania s peniazmi, ktoré už dlžník nemá právo vrátiť v režime výhody splátok. Práve v tomto kruciálnom rozdiele spočíva ekonomická podstata straty nároku veriteľa na úroky za požičanie peňažných prostriedkov spotrebiteľa. Logicky tak nastupuje stav, v ktorom by mal mať veriteľ záujem a vyvinúť úsilie smerujúce k skorému vráteniu peňažných prostriedkov a právny poriadok mu po mimoriadnom zosplatnení úveru poskytuje viaceré právne prostriedky vymoženia jednorazovo zosplatnenej pohľadávky (úveru). Ak teda nastal stav, kedy spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať, niet dôvodu ani na to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili výhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkov spotrebiteľom. V opačnom prípade by bol založený krajne nespravodlivý a ústavne nekomformný stav, kde spotrebiteľ by bol vystavený všetkým sankčným mechanizmom vynútenia povinnosti a plnenia a veriteľ by naďalej pohodlne inkasoval úroky zo sumy, ktorú by mu spotrebiteľ na výzvu nevrátil. De facto by išlo o právny stav, podľa ktorého by sa popreli účinky veriteľom vyvolanej zmeny obsahu záväzku a veriteľ by úroky inkasoval ako keby k zmene záväzku nedošlo, zatiaľ čo však spotrebiteľovi by neboli garantované nijaké práva, ktoré mu plynuli zo zmluvy pred veriteľom vyvolanou zmenou záväzku. Súd takýto stav v žiadnom prípade nemôže pripustiť, lebo by toleroval založenie hrubej nadvlády dodávateľa voči spotrebiteľovi, a to navyše za stavu, že veriteľ si môže nárokovať a môže sa domôcť jednorazového vrátenia peňažných prostriedkov z majetku spotrebiteľa a nemusí trpieť nijaké obmedzenia užívania svojho majetku podľa uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Ak by navyše odvolací súd takúto zmenu justifikoval, podporil by nielen hrubú nadvládu veriteľa, ale zároveň by podporoval aj stav v ktorom veriteľ nie je nútený vymáhať svoju pohľadávku a odplatné úroky mu majú nahradiť stav jeho potenciálnej nečinnosti, resp. stav nespôsobilosti spotrebiteľa vrátiť požičanú istinu jednorazovo. Takéto konanie veriteľa však neponíma v slovenskom právnom poriadku nijakú právnu ochranu a ani preto niet titulu na inkasovanie odplatných úrokov. Uvedenou úvahou sa odvolací súd prirodzene dostáva aj v poradí k ďalšiemu zásadnému záveru, spočívajúcemu v skutočnosti, že keďže jednorazovým zosplatnením vzniká spotrebiteľovi povinnosť jednorazovo vrátiť sumu požičaného úveru, navýšenú o kapitalizované úroky ku dňu zosplatnenia a počnúc prvým dňom omeškania spotrebiteľa ide o protiprávny stav založený sankčným jednostranným predčasným zosplatnením úveru. S protiprávnym stavom sa prirodzene spájajú výhradne sankcie, keďže spotrebiteľ je v omeškaní s vrátením uvedenej sumy. Naopak s protiprávnym stavom sa nikdy nebudú spájať odplatné plnenia, ktoré sa spájajú len so stavom lege artis, a teda stavom oprávneného držania peňažných prostriedkov podľa podmienok spotrebiteľskej zmluvy. Ak napriek tomu existuje zmluvná úprava, ktorá s protiprávnym stavom stotožňuje aj odplatné nároky patriace len v právne súladnom stave, je táto právna úprava na škodu spotrebiteľa neprijateľne odchylná od zákona, čo zmluvnú podmienku podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, resp. podľa § 53 ods. 1 a 5 Občianskeho zákonníka robí absolútne neplatnou (pozri ďalej). Povedané inak v protiprávnom stave patria zmluvným stranám len sankcie a na tento účel je kogentným určujúcim pravidlom § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 a § 3a nar. vl. 87/1995 Z. z. Ak by sa žalobca odplatných plnení napriek vyššie uvedenému výkladu neplatnosti dojednania dovolával aj v čase po jednostrannom mimoriadnom zosplatnení úveru, neprešli by tieto nároky testom ustanovení Občianskeho zákonníka.
27. Je všeobecne známe, že z každej splátky sa časť má započítať na úrok a časť na istinu, pričom táto časť nie je nikdy rovnaká, mení sa postupným splácaním úveru a postupne sa zvyšuje časť, ktorá by mala pripadnúť na istinu a znižuje sa časť, ktorá by mala pripadnúť na úrok. No ani napriek tomu, že súd podľa § 295 CSP vyzval žalobcu, aby uviedol, aká časť z jednotlivých splátok sa mala započítať na úrok a aká na istinu, žalobca toto súdu neoznámil, súd teda nevie, akú časť zo splátok, ktoré sa stali splatnými až 3.10.2014 vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru, sa mala započítať na istinu a aká na úrok. Pretože úrok z uvedených splátok už žalobcovi nepatrí, súd mu ho priznať nemôže. Súd môže priznať z týchto splátok len tú časť, ktorá by sa inak započítala na istinu, no súd nemôže túto sumu
určiť práve z toho dôvodu, že žalobca napriek výzve súdu nepredložil amortizačnú tabuľku. Súd teda nemôže určiť výšku sumy, na zaplatenie ktorej má žalobca právo a preto celú žalobu zamietol z dôvodu jej nepreskúmateľnosti.
28. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p. O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
29. Žalovaný mal v konaní úspech v plnom rozsahu, preto by mu mala patriť aj náhrada trov konania, no pretože bol počas celého konania procesne pasívny, trovy konania mu nevznikli a nevyplývajú ani zo spisu, preto mu ich súd ani nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, ktoré sa podáva na Okresnom súde Považská Bystrica v dvoch vyhotoveniach. Podľa § 363 C.s.p. v podanom odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka , uvedenie spisovej značky, čo sa ním sleduje a podpis, §127 ods. 1,2 C.s.p.) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. a) až h) C.s.p.). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.). Ak povinný neplní dobrovoľne to, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na výkon rozhodnutia podľa osobitného predpisu (Exekučný poriadok), v prípade výkonu rozhodnutia vo veciach maloletých podať na príslušný súd návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 C.s.p.).