Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23Co/1/2016

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Iveta Jankovičová a sudkýň: JUDr. Daša Kontríková a JUDr. Ľubica Bundzelová, v právnej veci žalobcu: L. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXX, zast. In Medias Res, s.r.o., Sladovnícka 13, Trnava, proti žalovanému: E. R., nar. XX.X.XXXX, bytom Z. XXX/XX, D. T., zastúpený: JUDr. Jozef Kemp, advokát, Kutlíkova 17, Bratislava, o zaplatenie 11.000 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trnava, č. k. 16C/210/2014 - 82 zo dňa 24. septembra 2015, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu I. inštancie sa r u š í a vec sa mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Súd I. inštancie rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 11.000 eur s 9,25 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 11.000 eur od 11.7.2011 do zaplatenia, trovy konania 660 eur a k rukám právneho zástupcu navrhovateľa trovy právneho zastúpenia vo výške 2.767,27 eur, všetko do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. Zároveň zrušil platobný rozkaz zo dňa 8.7.2014 č.k. 8Ro/246/2014-6.

2. V odôvodnení poukázal sú, že v danom prípade zmluva účastníkov nazvaná ako „výpožička“ má náležitosti Zmluvy o pôžičke, keď obsahuje základné zákonné zložky - prevzatie veci /potvrdené podpisom/, určenie veci, v tomto prípade peňažnej sumy, povinnosť /záväzok/ vrátiť a dobu, na ktorý sa peniaze požičiavajú, t. j. lehotu splatnosti. Z uvedeného vyplýva, že zmluva je perfektná a platná, riadne podpísaná účastníkmi zmluvy, podpisy účastníkov neboli v konaní namietané ani sporné. Tieseň, v dôsledku ktorej sa odporca dovolával neplatnosti tejto zmluvy, s poukazom na vyššie uvedené nebola preukázaná /resp. ním uvádzané dôvody ako subjektívny pocit tiesne boli dané finančnými problémami, to však bez ďalšieho nemôže spôsobovať neplatnosť tejto zmluvy/. Spornou potom bola medzi účastníkmi výška poskytnutej pôžičky, ktorú od počiatku v tomto konaní odporca namietal /až v priebehu konania namietal platnosť zmluvy/.

3. Žalovaný v doklade nazvanom „výpožička“ svojím podpisom potvrdil, že si vypožičal sumu 11.000 eur. Z dokazovania v konaní 1CbZm/1/2012 i z vyjadrení účastníkov v tomto konaní vyplýva, že peniaze boli odovzdané u notára /nie pred notárom, teda tohto svedka súd nepovažoval za potrebné vypočuť/. Tvrdenie žalovaného, že pôžička bola len v sume 10.000 eur, nebolo žiadnym relevantným spôsobom preukázané. Súd ďalej zdôvodňoval, že výpoveď svedka E. by túto skutočnosť takisto nepreukázala, nakoľko nebol priamo pri odovzdávaní a prevzatí uvedenej čiastky. Sám žalovaný sa vyjadril, že pri pôžičke o úrokoch nehovorili a pri odovzdávaní boli iba samotní účastníci. Ani v námietkach v zmenkovom konaní odporca nenamietal výšku požičanej sumy, a teda rozdiel medzi 10.000 a 11.000 eur, k tomu sa sám nevedel vyjadriť, pričom súd konštatoval, že spôsob obrany žalovaného súd vyhodnotil tak, že neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že by zmenka bola vystavená na základe neplatného vzťahu účastníkov. Žalovaný v tomto konaní potvrdil, že keď peniaze v lehote splatnosti nevrátil, podpísal mu zmenku, na ktorej bola uvedená suma 12.500 eur - pričom v konaní nebolo sporné, že v takto navýšenej sume už bol zahrnutý úrok /ktorý by bolo možné považovať prípadne za úžerný/,

táto suma však nie je predmetom konania. Vzhľadom na dĺžku doby od splatnosti pôžičky /10.7.2011/ a vystavenie zmenky /30.9.2011/ sa potom rozdiel 11.000 a 12.500 eur javí, že od doby splatnosti úrok mal byť 500 eur mesačne. V tomto konaní však nie je dôvod tieto okolnosti skúmať, nakoľko predmetom konania je len čiastka, prevzatie ktorej žalovaný potvrdil. V rámci zmenkového konania bolo konštatované, že neexistuje právny titul na zaplatenie sumy 12.500 eur, ale na sumu 11.000 eur. Žalobca predložil dôkazy, ktoré potvrdzujú prevzatie práve sumy 11.000 eur, zmluva neobsahuje žiadne ustanovenia ohľadne úrokov /sám žalovaný potvrdil, že o úrokoch účastníci nehovorili/, teda je potrebné konštatovať, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení. Sám odporca vo svojej výpovedi uviedol, že nedisponuje dôkazmi o skutočnej výške požičanej sumy. Tvrdenia žalovaného sa javili ako účelové i s prihliadnutím na skutočnosť, že napriek splatnosti pohľadávky do rozhodnutia vo veci na pôžičke nevrátil navrhovateľovi ani čiastočnú úhradu, poukázal na svoju pretrvávajúcu finančnú tieseň, ktorá potom nasvedčuje účelovosti jeho obrany. Žalobca svoj nárok riadne preukázal listinným dôkazom, ktorý nebol žiadnym relevantným spôsobom vyvrátený a spochybnený s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti. Za daného stavu návrh je v celom rozsahu ako dôvodný a preukázaný. Podľa ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka vzniklo navrhovateľovi právo požadovať od odporcu ako dlžníka popri plnení, úroky z omeškania z vyššie uvedenej sumy, keďže ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu. Úroky z omeškania súd priznal v zmysle návrhu odo dňa omeškania odporcu do zaplatenia pohľadávky vo výške určenej nar. vl. č. 87/95 Z. z..

4. Podľa § 142 ods. 1 OSP úspešnému navrhovateľovi priznal súd náhradu trov konania za súdny poplatok, ako aj trovy právneho zastúpenia za prevzatie a prípravu zastúpenia, napísanie žaloby /návrhu na vydanie PR/, vyjadrenie k odporu á 270,54 eur, pojednávanie 11.11.2014 - 67,63 eur, paušál 4 x 8,04 eur = 32,16 eur, pojednávanie 17.3.2015, ďalšia porada s klientom 5.5.2015 /o ktorej bol predložený záznam a vyplýva z neho oboznámenie klienta s ďalším postupom a prípravou na ďalšie pojednávanie/, pojednávanie 12.5.2015, ďalšia porada s klientom 14.9.2015 /o ktorej bol takisto predložený záznam/, pojednávanie 24.9.2015 - á 270,54 eur za jeden úkon, paušál 5 x 8,39 eur, spolu odmena 2.306,06 eur, DPH 20% - 461,21 eur, celkom trovy právneho zastúpenia 2.767,27 eur, v mysle § 10 ods. 1, 2, § 13a ods. 1, 4, § 15, 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z. z. vychádzajúc z hodnoty sporu.

5. Odvolanie proti rozsudku súdu I. inštancie v celom rozsahu podal prostredníctvom svojho právneho zástupcu v zákonom stanovenej lehote žalovaný podľa ust. § 205 ods. 2 písm. a), c) a f) OSP. Súd I. inštancie neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Žalovaný v priebehu celého konania tvrdil, že žalobca mu nikdy nepožičal sumu 11.000 eur a že požičaná mu bola iba suma vo výške 10.000 eur, pričom zostatok, teda suma 1.000 eur mala predstavovať úrok (odplatu) za poskytnutie peňazí od 10.5.2011 do 10.7.2011. Táto skutočnosť mala byť preukázaná výsluchom svedka F. E., nakoľko ento bol dňa 10.5.2011 (teda v deň, kedy mala byť uzatvorená medzi účastníkmi konania zmluva o pôžičke) so žalovaným a bol tiež pritom, keď žalovaný bezprostredne po prevzatí peňažnej sumy od žalobkyne prepočítal požičanú sumu peňazí. Súd však nevykonal navrhnutý dôkaz, ktorý je potrebný na zistenie rozhodujúcich skutočností. Napriek skutočnosti, že tento svedok bol súdom pôvodne predvolaný a predvolanie si riadne prevzal, súd následne bez relevantného vysvetlenia od výsluchu tohto svedka bezdôvodne upustil. Súd sa obmedzil na konštatovanie, že svedok nebol priamym svedkom odovzdania peňazí a že dôkaz je nehospodárny aj s ohľadom na to, že z vyjadrení žalovaného v konaní vedenom pred Okresným súdom Trnava vo veci sp. zn. 1CbZm/1/2012 žalovaný nenamietal požičanú sumu vo výške 11.000 eur, ale že namietal iba sumu 12.500 eur. Ďalšie konštatovanie prvoinštantného súdu ohľadom skutočnosti, že žalovaný v konaní vedenom pred Okresným súdom Trnava vo veci sp. zn. 1CbZm/1/2012 nenamietal požičanú sumu vo výške 11.000 eur, ale že namietal iba sumu 12.500 eur, nie je vôbec pravdivé. Žalovaný na pojednávaní dňa 4.9.2012 - v konaní vedenom pred Okresným súdom Trnava vo veci sp. zn. 1CbZm/1/2012 výslovne sám uviedol, že dňa 10.5.2011 prevzal od žalobcu sumu 10.000 eur. Žalovaný za to, že dôvody, pre ktoré súd I. inštancie nevykonal žalovaným navrhnutý dôkaz sú zmätočné a neobstoja. Zároveň majú za následok, že žalovaným napadnutý rozsudok je nepreskúmateľný. Týmto svojím postupom odňal súd I. inštancie žalovanému možnosť konať pred súdom, čím založil ďalší odvolací dôvod. Za azda najzávažnejší dôvod odvolania však žalovaný považuje, že rozhodnutie súdu I. inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalovaný poukazoval v priebehu celého konania na ust. § 39a OZ. Napriek skutočnosti, že predmetné zákonné ustanovenie nadobudlo účinnosť dňa 1.6.2014, podľa prechodných a záverečných ustanovení k novele OZ, ktorou bol zavedený inštitút civilnoprávnej úžery sa táto nová právna úprava vzťahuje aj na právne vzťahy vzniknuté pred 1.6.2014. Súd pri aplikácii

predmetného zákonného ustanovenia vychádza z viacerých nesprávnych premís, a preto sú jeho závery rovnako nesprávne. V prvom rade súd vychádzal z toho, že predmetné ustanovenie sa aplikuje iba v rámci spotrebiteľských zmlúv. Z tohto dôvodu je potom zrejmé, že predmetné ustanovenie je v plnom rozsahu aplikovateľné aj na právny vzťah účastníkov konania, z ktorého si žalobca uplatňuje svoj nárok v tomto konaní. Ďalší nesprávny predpoklad súdu je, že žalovaný nepreukázal, že pri uzatváraní zmluvy so žalobcom bol v tiesni. Žalovaný navrhoval preukázať dôkazmi, ako napr. pripojenie exekučných spisov, čo však súd nevykonal s odôvodnením, že žalobca nevedel a ani sa nezaujímal o žalovaného tieseň, a preto ju nemohol zneužiť. Táto argumentácia súdu I. inštancie je však úplne neakceptovateľná. Ak by predsa žalovaný nebol v ťaživej finančnej situácii, neuzatváral by predsa pôžičku s úžerníckym úrokom. Keďže žalovaný bol v ťaživej situácii pristal na dohodu so žalobcom, ktorá je však v hrubom rozpore s dobrými mravmi, a preto je aj neplatná. Suma 1.000 eur, ktorá predstavuje 10% s poskytnutej sumy peňazí za obdobie dvoch mesiacov je totiž zjavne neprimeraná. Skutočnosť, že žalobca zneužíval tieseň žalovaného je zrejmá aj v ďalšom jeho konaní, keď mu dal podpísať neplatnú zmenku (ktorej neplatnosť bola konštatovaná Krajský súdom v Trnave vo veci sp. zn. 31CoZm/3/2012 rozsudkom zo dňa 16.1.2014), kde bola výška úrokov 5% mesačne jednoznačne preukázaná. Tým je potom preukázaný aj ďalší predpoklad - objektívny znak - civilnej úžery, pre ktorý je zmluva medzi žalobcom a žalovaným podľa § 39a neplatná. Keďže súd nesprávne posúdil otázku platnosti zmluvy uzatvorenej medzi účastníkmi konania, nezaoberal sa potom otázkou premlčania nároku žalobcu, na čom žalovaný aj naďalej trvá. Žalovaný žiada, aby Krajský súd v Trnave rozsudok Okresného súdu Trnava zo dňa 24.9.2015 vo veci sp. zn. 16C/210/2014 podľa § 221 OSP zrušil a vec vrátil súdu I. inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie.

6. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Žalovaný sa svojím podaním zo dňa 23.11.2015 odvolal proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 24.9.2015, sp. zn. 16C/210/2014, pričom neopodstatnene vytýka vady rozhodnutia súdu I. inštancie a poukazuje na odvolacie dôvody v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. a), c), f) OSP. Uvedený odvolací dôvod podľa príslušnej zákonnej úpravy nastupuje v tom prípade, ak účastník navrhol dôkaz, ktorý bol spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť pre rozhodnutie vo veci samej a súd ho nevykonal. Za takýto dôkaz žalovaný považuje výsluch svedka F. E.. Ako však vyplýva z vykonaného dokazovania, označený svedok nebol nikdy účastníkom predmetnej pôžičky medzi účastníkmi konania a rovnako tak nebol prítomný pri fyzickom odovzdávaní peňažných prostriedkov medzi účastníkmi konania, na základe čoho teda v žiadnom prípade nie je objektívne spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť pre toto konanie, ako to vyžaduje zákon. Dokonca sám žalovaný vo svojej výpovedi dňa 24.9.2015 uvádza, že p. E. nemal s požičiavanými peniazmi nič spoločné. To znamená, že nemá žiadnu relevantnú možnosť „potvrdiť alebo vyvrátiť“ akékoľvek skutočnosti zásadné pre toto konanie a už vonkoncom sa nejedná o „kľúčového“ svedka, ako účelovo uvádza žalovaný. O účelovosti snahy a nedôveryhodnosti výpovede žalovaného v spojitosti s návrhom na vypočutie p. E. svedčia i jeho viaceré rozporuplné nepravdy uvádzané v priebehu tohto konania. Žalovaný totiž v súvisiacom konaní vedenom pred Okresným súdom Trnava pod sp. zn. 1CbZm/1/2012 výslovne súdu uviedol, že peňažné prostriedky mu boli žalobcom odovzdané u notára. Pán E. preukázateľne nebol u notára pri tomto úkone, tak k čomu má potom vypovedať. Doslova „výmysel“ žalovaného v tom zmysle, že namiesto sumy 11.000 eur mu malo byť reálne odovzdaných len 10.000 eur a rozdiel v sume 1.000 eur mal byť akýmsi dohodnutým úrokom v kontexte žiadneho doposiaľ predloženého dôkazu neobstojí. Žalobca ozrejmil, že úroky boli zohľadňované následne až vo vystavenej zmenke, ktorá zmenka však objektívne nie je predmetom tohto konania. V prípade skutočnej spojitosti p. E. s predmetnou pôžičkou medzi účastníkmi konania by totiž žalovaný, resp. jeho právny zástupca, tohto svedka nielenže označil už v podanom odpore proti platobnému rozkazu v tomto konaní, ale bol by nepochybne spomenutý a označený ako svedok už i v konaní vedenom pred OS Trnava pod sp. zn. 1CbZm/1/2012. Rovnako ďalší špekulatívny návrh na dokazovanie zo strany žalovaného spočívajúci v žiadosti pripojenia doposiaľ neidentifikovateľných exekučných spisov za účelom preukazovania tiesne na strane žalovaného možno označiť za bezpredmetný a bez skutkového a právneho základu pre meritórne rozhodnutie súdu v tomto konaní. S ohľadom na vyššie uvedené podľa názoru žalobcu neodsotí odvolací dôvod s poukazom na ust. § 205 ods. 2 písm. c) OSP. V predmetnom konaní možno bez ďalšieho ustáliť ten záver, že žalovaný mal v priebehu dokazovania dostatok času a možností, aby svoje tvrdenia podložil relevantnými dôkazmi. Súd I. inštancie pritom žalovanému doslova toleroval jeho neúčasť na pojednávaniach vytýčených na deň 11.11.2014, resp. deň 17.3.2015, na ktoré sa žalovaný bez riadneho ospravedlnenia nedostavil a žiadnym relevantným spôsobom svoju neúčasť na týchto pojednávaniach neospravedlnil, čím vedome maril predmetné konanie. Súd I. inštancie, resp. jeho rozhodnutie spĺňa s poukazom na jeho postup v priebehu konania a obsah odôvodnenia jeho meritórneho rozhodnutia všetky zákonné

atribúty obsiahnuté v ust. § 157 ods. 2 OSP. S ohľadom na vyššie uvedené podľa názoru žalobcu neobstojí ani v poradí druhý dovolací dôvod s poukazom na ust. § 205 ods. 2 písm. a) OSP. Vo vzťahu k odvolaciemu dôvodu s poukazom na ust. § 205 ods. 2 písm. f) OSP. Konštrukcia žalovaného totiž v rovine výslovných fabulácií spočívajúca v tej argumentácii, že suma 10.000 eur, ktorú mal prevziať žalovaný od žalobcu mala byť úročená neprimeranou sumou, na základe toho má byť pôžička medzi účastníkmi konania považovaná s poukazom na ust. § 39a ako neplatný právny úkon a v tej súvislosti je uplatňovanie tejto poskytnutej sumy premlčané, vyznieva objektívne absurdne a pôsobí jednoznačne účelovým dojmom, ako by doslova žalovaný ani nebol prítomným účastníkom v predmetnom konaní a nechápal výsledkom vykonaného dokazovania. Žalovaný v tejto súvislosti vo svojom odvolaní závažným spôsobom zavádza súd tým tvrdením, že skutočnosť, že žalobca zneužíval tieseň žalovaného je zrejmá v konaní vedenom pred KS v Trnave pod sp. zn. 31CoZm/3/2012, konkrétne v rozhodnutí zo dňa 16.1.2014. Určenie neplatnosti vystavenej zmenky bolo v predmetnom konaní zdôvodnené zo strany súdu výlučne „alternatívnym miestom platenia“ zmenky. V žiadnom prípade nebola v uvedenom konaní dôvodom určenia jej neplatnosti akási úžera, kedy sa odvolací súd preukázateľne vôbec nezaoberal výškou úrokov, či odplaty vyplývajúcej z predmetnej zmenky. Vo vzťahu k námietke premlčania je potom opodstatneným dospieť k záveru, že žalovaným vznesená námietka premlčania je v tomto konaní pre merito veci bezpredmetná, keďže na daný právny vzťah sa vzťahuje trojročná premlčacia doba v zmysle ust. § 101 a keďže splatnosť uvedenej pôžičky medzi účastníkmi konania nastala ku dňu 10.7.2011 a návrh na začatie konania vo vzťahu k predmetnému nároku z pôžičky bol zo strany žalobcu súdu podaný dňa 27.6.2014, v žiadnom prípade nenastali a ani nastať nemôžu účinky vznesenej námietky premlčania. Medzi účastníkmi konania bol dňa 10.5.2011 v Trnave riadnym a zákonným spôsobom uzavretý právny úkon síce pod názvom „Výpožička“, avšak ako vyplýva z jeho obsahu, jednalo sa objektívne o inštitút „pôžičky“ upravený zákonom v zmysle ust. § 657 OZ, keďže predmetom plnenia boli preukázateľné peňažné prostriedky poskytnuté zo strany žalobcu žalovanému v tomto konaní. Na základe týchto skutočností je potom nespochybniteľné, že sa jednalo o riadne uzavretú zmluvu o pôžičke medzi účastníkmi konania s tým, že žalobca požičal žalovanému celkom sumu 11.000 eur bez dohodnutého úroku, ktorej prevzatie priamo u notára žalovaný sám vlastnoručným podpisom overeným pred notárskym úradom potvrdil bez akýchkoľvek námietok, či výhrad. Žalovaný sa, ako vyplýva zo znenia textu zmluvy, určito a zrozumiteľne vyjadril, že sa zaväzuje do dňa 10.7.2011 vrátiť žalobcovi sumu 11.000 eur, ktorú si od neho dňa 10.5.2011 (v deň podpisu zmluvy) požičal, a to bez akýchkoľvek ďalších podmienok, či dojednaní, na ktoré sa k dnešnému dňu snaží bezúspešne poukazovať. V konečnom dôsledku považuje tak žalobca podané odvolanie zo strany žalovaného za výslovne účelové bez skutkového a právneho základu, ktoré nespĺňa zákonné náležitosti v zmysle ust. § 205 ods. 1, 2 OSP a z toho dôvodu navrhuje odvolaciemu súdu, aby toto odvolanie s poukazom na ust. § 218 ods. 1 písm. d) OSP odmietol. Žalobca pokladá rozhodnutie súdu I. inštancie za vecne správne a žiada, aby bolo s poukazom na ust. § 219 ods. 1 OSP potvrdené v celom rozsahu.

7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016 - ďalej len , po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 v čase podania odvolania účinného zák. č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku - ďalej OSP, aktuálne § 362 ods. 1 , oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 201 OSP, akt.§ 359 , proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase jeho podania pripúšťal (§ 201 a 202 OSP, akt.§ 355 ods. 1 , po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 205 ods. 1 OSP, akt. § 127 a § 365 a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. a/, c/ OSP, ktoré má ekvivalent v § 365 ods. 1 písm. b/, e/ , preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 , s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 , súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 , postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario), a dospel k záveru, že odvolanie odvolateľa je dôvodné.

8. Podľa v čase rozhodovania účinného OSP ust. § 120 ods. 1 účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

9. Povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré sa uviedli v žalobe a vo vyjadrení žalovaného. Poslednou procesnou možnosťou splnenia dôkaznej povinnosti je okamih vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v

ktorom dôkazné bremeno spočíva na účastníkovi konania, bez ohľadu na jeho procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých účastníkom v opačnom procesnom postavení než je účastník, ktorý nesplnil alebo nedostatočne splnil svoju dôkaznú povinnosť.

10. Splnenie dôkaznej povinnosti neznamená automaticky unesenie dôkazného bremena. Dôkazným bremenom (v spojitosti s dôkaznou povinnosťou) rozumieme zodpovednosť účastníka za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných dôkazov. V praxi môžu navrhnuté dôkazy vyznieť (po ich vykonaní a vyhodnotení) ako nepoužiteľné zdroje informácií vo vzťahu k uplatnenej súdnej ochrane bez zreteľa na procesné postavenie účastníka. Zmysel uplatňovania dôkazného bremena spočíva v zabezpečení reálneho uplatnenia základného práva na súdnu ochranu aj v prípadoch, v ktorých sa vykonajú všetky navrhnuté dôkazy, prípadne výnimočne aj iné než navrhnuté dôkazy, a súd napriek tomu nemá jednoznačný skutkový základ pre svoje rozhodnutie. V takom prípade musí rozhodnúť v situácii dôkaznej núdze, ktorej dopad (neúspech v konaní) pričíta tomu účastníkovi, na ktorom predovšetkým podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné bremeno, t.j. zodpovednosť za preukázanie skutočností významných z hľadiska hmotného práva. Súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. Zásadne nevykoná dôkazy, ktoré nemajú význam pre vec samu alebo ktoré by potvrdzovali len zhodné tvrdenia účastníkov (§ 120 ods. 3). O nevykonaní dôkazov súd rozhodne uznesením a vysvetlí svoje rozhodnutie aj v rozhodnutí o veci samej, spravidla v rozsudku. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, než navrhli účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

11. Pre pôžičku v zmysle ust. § 657 ( zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu) je dôležité prenechanie veci teda reálne odovzdanie, čo je jednou z podstatnými náležitostí tejto zmluvy. (ďalšími náležitosťami sú dohoda o druhovom určení veci, povinnosti vrátiť vec rovnakého druhu a určenie času vrátenia. Preto nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci je komu boli peniaze odovzdaná, teda kto ich má vrátiť

12. Súd I. inštancie sa dôsledne neriadil cit. ustanovením § 120 OSP.

13. Dňa 30.9.2011 vystavil žalovaný v prospech žalobcu zmenku, na základe ktorej sa zaviazal uhradiť sumu 12.500 eur s určeným dňom splatnosti 30.10.2011, a to buď na adrese bydliska žalobcu alebo na číslo účtu XXXXXXXXXX/XXXX vedený vo R. a.s.. Rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 4.9.2012 č. k. 1CbZm/1/2012-41 súd ponechal zmenkový platobný rozkaz tunajšieho súdu zo dňa 21.12.2011 č. k. 7Zm/22/2011-16 v platnosti. Z rozsudku vyplýva, že žalovaný podal námietky, v ktorých namietal platnosť zmeny z dôvodu neurčitého miesta platenia, nakoľko v zmenke je uvedené T. XXX alebo č. účtu XXXXXXXXXX/XXXX. Namietal nesprávnosť sumy z hľadiska gramatického výkladu číslovky 12.500 eur a miesto vystavenia zmenky odlišné od miesta jej splatnosti, pri mene vystaviteľa je uvedené miesto odlišné od oboch uvedených miest. Namietal tiež, že žalobca nepreukázal, že zmenka bola v deň splatnosti predložená vystaviteľovi v mieste plnenia na zaplatenie a z toho odvodzujúce úroky. V uvedenom konaní uviedol, že zmenka bola vystavená ako garančná, ktorou sa zabezpečoval záväzok z „Výpožičky“ zo dňa 10.5.2011, na základe ktorej mal žalobca „vypožičať“ žalovanému 11.000 eur. Uviedol, že neexistuje žiaden doklad, kvôli ktorému by mal žalovaný vystavovať zmenku. Neexistuje žiadny titul, na základe ktorého by žaloba mal požadovať od žalovaného sumu 12.500 eur. Rozsudkom Krajského súdu Trnava zo dňa 16.1.2014 č. k. 31CoZm/3/2012-84 bol uvedený rozsudok zmenený a zmenkový platobný rozkaz a žaloba zamietnutá z dôvodu, že na zmenke sa nachádzajú dve platobné miesta, teda miesto plnenia je nejasné a nie je dostatočne určité. V konaní žalovaný uviedol, že zmenka bola vystavená ako garančná, ktorou sa zabezpečoval záväzok z „Výpožičky“ zo dňa 10.5.2011, na základe ktorej mal žalobca vypožičať žalovanému sumu 11.000 eur - neexistuje teda žiadny titul, na základe ktorého by mal žalobca požadovať od žalovaného sumu 12.500 eur. Z rozsudku prvostupňového súdu v tejto veci ďalej vyplýva, že nepoprel prevzatie peňazí od žalobcu, s ktorým sa dohodli na vystavení zmenky so zmenkovou sumou zahŕňajúcou aj úroky z omeškania, ku ktorým sa žalovaný vyjadril tak, že s úročením vo výške 1.000 eur súhlasil a tieto úroky už boli premietnuté v zmluve „výpožička“ v časti označenia sumy, ktorú si vypožičal /podľa jeho vyjadrenia si požičal 10.000 eur/, nevysvetlil, prečo zmenku podpísal, prejavil ochotu sumu vrátiť.

14. Súd I. inštancie zamietol návrh na vykonanie dôkazu svedkom E., nakoľko tento nebol priamo pri odovzdávaní peňazí, sám žalovaný uviedol, že tieto mu boli odovzdané u notára a pokiaľ by aj svedok mal dosvedčiť, že v aute žalovaný peniaze prepočítaval, nebolo by jednoznačne a nepochybne preukázané, že sa jednalo výlučne o prostriedky od žalobcu a keďže peniaze neboli určené pre navrhovaného svedka, tento nemusel venovať dostatočnú pozornosť sume, ktorú žalovaný prípadne prepočítaval. I vzhľadom na miesto bydliska svedka sa nejaví hospodárny jeho výsluch práve s poukazom na skutočnosť, že nebol priamym svedkom okolností, za ktorých k prevzatiu finančnej čiastky došlo.

15. Pripojenie exekučných spisov tiež súd nepovažoval za účelný dôkaz. Odporca namietal neplatnosť právneho úkonu - zmluvy o výpožičke z dôvodu tiesne v zmysle § 39a Obč. zák. - podľa tohto ustanovenia zákona.

16. Tieto oba procesné postupy súdu I. inštancie však v dokazovaní neboli správne.

17. Žalovaný v priebehu konania tvrdil, že žalobca mu nikdy nepožičal sumu 11.000 eur a že požičaná mu bola iba suma vo výške 10.000 eur, pričom zostatok, teda suma 1.000 eur mala predstavovať úrok (odplatu) za poskytnutie peňazí od 10.5.2011 do 10.7.2011. Toto malo byť preukázané výsluchom svedka F. E., ktorý bol dňa 10.5.2011 v deň, kedy mala byť uzatvorená medzi účastníkmi konania zmluva o pôžičke, so žalovaným, keď po prevzatí peňažnej sumy od žalobcu prepočítal požičanú sumu peňazí. Súd však nevykonal navrhnutý dôkaz, ktorý je potrebný na zistenie rozhodujúcich skutočností. Svedok bol navrhnutý na vypočutie na pojednávaní dňa 12.5.2015. Vtedy súd konštatuje, že vykoná dôkaz vypočutím svedka, upozornil však, že podľa do doterajších vyjadrení nebol priamo pri odovzdávaní peňazí, ale pojednávanie bolo odročené na termín 10.6.2015, s tým , že mal PZ žalovaného do 3 dní oznámiť adresu svedka,. Na to reagoval zástuca listom z 12.5. tak, že adresu svedka E. oznámil a zároveň zaslal substitučné plnomocenstvo, ktoré nebola založené.. Na to bola najskôr mailom 5.6. a potom písomne doložená dňa 8.6.2015 žiadosť právny zástupca žalovaného žiadosť o odročenie pojednávania z dôvodu PN žalovaného. Súd oznámil zástupcom a svedkovi, že termín bude odročený a zároveň oznámil nový termín pojednávanie na 24.9.2015. Svedok sa na termím nedostavil hoci mal vykázané doručenie a právny zástupca žalovaného predniesol hneď po zistení účasti na pojednávaní, že na výpovedi svedka trvá. Bližšie potom na dotaz samosudkyne udával žalovaný, že svedok sedel v aute, kde on už prišiel s peniazmi, pred ním ich prepočítal, povedal svedkovi, že peniaze potrebuje na reštrukturalizáciu a exekúcie a svedok ho odviezol. Súd potom návrh na vykonanie výpovede svedka E. zamietol. Zároveň na tomto pojednávaní na preukázanie tiesne žiadal právny zástupca žalovaného pripojiť exekučné spisy, kde bol žalovaný povinný. V prípade preukázania tiesne by bol neplatný celý právny úkon a nárok by bol premlčaný. Aj tento návrh na vykonanie dôkazu súd zamietol.

18. Zamietnutie vykonania týchto dôkazov súd v rozsudku odôvodnil tým, že

a) návrh na vykonanie dôkazu svedkom E. zamietol preto, nakoľko tento nebol priamo pri odovzdávaní peňazí, sám žalovaný uviedol, že tieto mu boli odovzdané u notára a pokiaľ by aj svedok mal dosvedčiť, že v aute žalovaný peniaze prepočítaval, nebolo by jednoznačne a nepochybne preukázané, že sa jednalo výlučne o prostriedky od žalobcu a keďže peniaze neboli určené pre navrhovaného svedka, tento nemusel venovať dostatočnú pozornosť sume, ktorú odporca prípadne prepočítaval. I vzhľadom na miesto bydliska svedka sa nejaví hospodárny jeho výsluch práve s poukazom na skutočnosť, že nebol priamym svedkom okolností, za ktorých k prevzatiu finančnej čiastky došlo.

b) pripojenie exekučných spisov tiež súd nepovažoval za účelný dôkaz. Žalovaný namietal neplatnosť právneho úkonu - zmluvy o výpožičke z dôvodu tiesne v zmysle § 39a Obč. zák. - podľa tohto ustanovenia zákona Neplatný je právny úkon urobený fyzickou osobou nepodnikateľom, pri ktorom niekto zneužije tieseň, neskúsenosť, rozumovú vyspelosť, rozrušenie, dôverčivosť, ľahkomyseľnosť, finančnú závislosť alebo neschopnosť plniť záväzky druhej strany a dá sebe alebo inému sľúbiť alebo poskytnúť plnenie, ktorého majetková hodnota je vzhľadom na vzájomné plnenie v hrubom nepomere.

19. Odvolací súd však vzhľadom na už uvedené k ust. § 120 ods. 1 OSP toto odôvodnenie o upustení od výpovede svedka nepovažuje za správne a svedok mal byť vypočutý na preukázanie tvrdení žalovaného. Bezprostredne po požičaní peňazí nastúpil žalovaný do auta, kde svedok sedel, pred ním ich prepočítal, povedal svedkovi, že peniaze potrebuje na reštrukturalizáciu a exekúcie a svedok

ho odviezol. Svedok preto vedomosť mal koľko peňazí žalovaný priniesol. Na každé svoje tvrdenie účastník navrhuje dôkazy a preto aj žalovaný na výšku pôžičky navrhol k týmto okolnostiam, ktorých bol svedkom E. vypočuť ho. Je nelogické prečo súd najskôr pojednávanie na vypočutie svedka odročil a po zabezpečení adresy predvolával. Keď sa nedostavil, mal si jeho účasť zabezpečiť procesnými inštitútmi na to určenými v OSP, ukladaním pokuty a predvedením, ale až po opätovnom predvolaní pod hrozbou uloženia tejto pokuty, či predvedenia. Súd I. inštancie však od jeho vypočutia upustil, čo nie je logicky zdôvodnené. Výpoveď svedka má svoje opodstatnenie na vypočutie ohľadom skutočností, či si pamätá na čo žalovaný peniaze potreboval a koľko mu bolo požičané, už vzhľadom na následné prerátanie peňazí pred svedkom po výpožičke. Okolnosti vypočutia účastníkov v spore 1CbZm/1/2012 zrejme nemožno jednoznačne brať ako za preukázanie, nakoľko rozsudok Okresného súdu v Trnave zo dňa 4.9.2012 č. k. 1CbZm/1/2012-41 súd ponechal zmenkový platobný rozkaz súdu zo dňa 21.12.2011 č. k. 7Zm/22/2011-16 v platnosti, ale rozsudkom Krajského súdu Trnava zo dňa 16.1.2014 č. k. 31CoZm/3/2012-84 bol uvedený rozsudok zmenený a zmenkový platobný rozkaz a žaloba zamietnutá z dôvodu, že na zmenke sa nachádzajú dve platobné miesta, teda miesto plnenia je nejasné a nie je dostatočne určité. Ak sa rôznia výpovede žalovaného v konaní 1CbZm/1/2012 a v tomto konaní, súd si mal otázkami na žalovaného odstrániť nezrovnalosti a rôzne tvrdenia žalovaného. Navyše v zmysle ust. § 120 ods. 1 veta posledná OSP súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

20. Žalovaný navrhoval preukázať napr. pripojením exekučných spisov, že pri uzatváraní zmluvy so žalobcom bol v tiesni dôkazmi, ako napr. pripojenie exekučných spisov, čo však súd nevykonal s odôvodnením, že žalobca nevedel a ani sa nezaujímal o žalovaného tieseň, a preto ju nemohol zneužiť. Žalovaný však poukázal, že inak keby nebol v ťaživej finančnej situácii, neuzatváral by pôžičku s úžerníckym úrokom (keďže žalovaný pristal na dohodu so žalobcom, ktorá tak má byť v hrubom rozpore s dobrými mravmi, a preto je aj neplatná, lebo suma 1.000 eur, ktorá predstavuje 10% s poskytnutej sumy peňazí za obdobie dvoch mesiacov je totiž zjavne neprimeraná.) . Ak toto tvrdenie chcel preukázať a navrhol to v zmysle ust. § 120 ods. 1 OSP mal mu to súd umožnil. Zamietnutie vykonania tohto dôkazu v odôvodnení rozsudku nie je dostatočné. To či mal žalovaný dlhy a v akej výške sa predloženými spismi dá preukázať a zistiť tak jeho zlú finančnú situáciu, ktorá ho mohla viesť k podpisu tejto zmluvy, či k vypísaniu zmenky, ktorá navyše bola určená za neplatnú rozsudkom Krajského súdu Trnava zo dňa 16.1.2014 č. k. 31CoZm/3/2012-84 a zmenkový platobný rozkaz bol zrušený a žaloba zamietnutá z dôvodu, že na zmenke sa nachádzajú dve platobné miesta, teda miesto plnenia je nejasné a nie je dostatočne určité.

21. Pri pôžičke je podstatné prenechanie veci, teda reálne odovzdanie, čo je jednou z podstatných náležitostí tejto zmluvy. To čo bolo uvedené v potvrdení o pôžičke môže byť ovplyvnené rôznymi skutočnosťami, okolnosťami, ale tiež aj využitím práve tiesne toho, kto si požičiava, že vypožičia sumu aj úrokmi, ktoré zákonné nie sú. A práve preukázanie odovzdania sumy tvrdenej žalobcom a na druhej strane tvrdenej žalovaným by malo byť nad akúkoľvek pochybnosť. K tomu preto slúžil procesný postup deklarovaný v ust. § 120 ods. 1 OSP. Súd I. inštancie s a tým dôsledne neriadil, preto odvolateľ použijúc odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods. 1 písm. a) OSP a nevypočutím navrhnutého svedka tak nedostatočne zistil skutkový stav, nevykonal na jeho zistenie navrhnutý dôkaz, nesprávne tak vec právne posúdil (čo bol odvolací dôvod ust. § 205 ods. 2 c) a dôvod na zrušenia veci podľa pôvodného OSP v zmysle ust. § 221 ods. 1 písm. h) OSP.

22. Za súčasnej účinnosti procesného predpisu Civilného sporového poriadku je to dôvod na zrušenie veci podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b ) a c) OSP a vrátenie veci v zmysle ust. § 391 ods. 1 na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

23. Úlohou súdu I. inštancie bude vykonať dokazovania v zmysle návrhu žalovaného na preukázanie jeho tvrdení a zistenie skutkového stavu - navrhnutého svedka F. E. vypočuť na okolnosti pri požičaní peňazí, vychádzajúc z tvrdení žalovaného. Výpoveď svedka má svoje opodstatnenie na vypočutie ohľadom skutočností, či si pamätá na čo žalovaný peniaze potreboval a koľko mu bolo požičané, už vzhľadom na následné prerátanie peňazí pred svedkom po výpožičke. Ak sa rôznia výpovede žalovaného v konaní 1CbZm/1/2012 a v tomto konaní, súd otázkami na žalovaného odstráni nezrovnalosti a rôzne tvrdenia žalovaného. Žalovaný poukázal, že keby nebol v ťaživej finančnej situácii, neuzatváral by pôžičku s úžerníckym úrokom, lebo suma 1.000 eur, ktorá predstavuje 10% s poskytnutej sumy peňazí za obdobie dvoch mesiacov je totiž zjavne neprimeraná. Ak toto tvrdenie chce preukázať a

navrhol to v zmysle vtedy účinného ust. § 120 ods. 1 OSP zabezpečením exekučných spisov je to dôkaz na jeho tvrdenie a zistí sa tak jeho zlá finančná situácia, ktorá ho mohla viesť k podpisu tejto zmluvy, či k vypísaniu zmenky, ktorá navyše bola určená za neplatnú rozsudkom Krajského súdu Trnava zo dňa 16.1.2014 č. k. 31CoZm/3/2012-84 a zmenkový platobný rozkaz bol zrušený a žaloba zamietnutá. Preto je podstatné pri pôžičke prenechanie veci, teda reálne odovzdanie, čo je jednou z podstatných náležitostí tejto zmluvy v zmysle ust. § 657 OZ. Až po takto doplnenom dokazovaní môže opätovne súd vo veci rozhodnúť.

24. Podľa ust. § 396 ods. 1 rozhodne súd I. inštancie o náhrade trov tohto odvolacieho konania.

25. Toto uznesenie bolo odvolacím súdom prijaté počtom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 . Dovolanie je podľa § 421 prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 . Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 . Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 . Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 . Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 . Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 . Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 . Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 . Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 . Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 . Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 . Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 . V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 .