Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_26Sa-4-2021.pdf
PDF · 138.15 KB
Case nature
Area
Subarea
26Sa/4/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd v konaní pred sudkyňou Mgr. Ivanou Datlovou v právnej veci žalobkyne: Q. E., nar. X. M. XXXX, bytom B. X, XXX XX F., občan Slovenskej republiky, proti žalovanému: Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, Ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 5. februára 2021, takto
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a .
Žalobkyni náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa žiadosťou zo dňa 13. októbra 2020 spísanou v Sociálnej poisťovni, pobočka Lučenec požiadala Sociálnu poisťovňu o priznanie invalidného dôchodku od 13. augusta 2020. Sociálna poisťovňa, ústredie (ďalej len „prvostupňový orgán verejnej správy“) rozhodla o predmetnej žiadosti žalobkyne Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 10. novembra 2020 tak, že ju zamietla (ďalej len „rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy“). [2] 26Sa/4/2021
2. V odôvodnení rozhodnutia prvostupňový orgán verejnej správy uviedol, že podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Lučenec zo a 13. októbra 2020 žalobkyňa nie je invalidná podľa § 71 ods. zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZoSP“ alebo „Zákon o sociálnom poistení“), lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu schopnosti žalobkyne vykonávať zárobkovú činnosť bola posudkovým lekárom sociálneho poistenia určená na 35 %. Posúdenie zdravotného stavu žalobkyne, ktorému zodpovedá percentuálne vyjadrenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bolo obsahom pripojeného odborného posudku o invalidite zo dňa 13. októbra 2020, ktorý tvoril neoddeliteľnú súčasť odôvodnenia rozhodnutia. 3. Proti predmetnému rozhodnutiu prvostupňového orgánu verejnej správy podala žalobkyňa odvolanie spísané vo forme zápisnice v Sociálnej poisťovni, pobočka Lučenec dňa 10. decembra 2020, v ktorom uviedla, že nesúhlasí s posúdením jej zdravotného stavu a s určenou mierou poklesu jej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. K odvolaniu žalobkyňa priložila viaceré lekárske správy a žiadala o opätovné posúdenie jej zdravotného stavu a o priznanie invalidného dôchodku. Rozhodnutie žalovaného 4. O odvolaní žalobkyne rozhodol žalovaný Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 5. februára 2021 tak, že ho zamietol v celom rozsahu a potvrdil rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy (ďalej len „rozhodnutie žalovaného“). Žalovaný svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že po preskúmaní prvostupňového rozhodnutia orgánu verejnej správy a priloženej spisovej dokumentácie žalobkyne v celom rozsahu dospel k záveru, že postup prvostupňového orgánu verejnej správy bol správny a odvolaním napadnuté rozhodnutie je potrebné potvrdiť.
5. Z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného tiež vyplynulo, že zdravotný stav žalobkyne bol po podaní odvolania opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Lučenec dňa 15. decembra 2020. Posudkový lekár sociálneho poistenia zotrval na svojom pôvodnom posudku a nevyhovel odvolaniu žalobkyne, a preto predložil kompletný posudkový spis posudkovému lekárovi sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne - ústredie, pracovisko v Banskej Bystrici, ktorý posúdil zdravotný stav žalobkyne dňa 2. februára 2021 so záverom, že u žalobkyne sú v popredí opakujúce sa bolesti chrbtice, ktoré boli dôvodom opakovaných vyšetrení na neurologickej ambulancii. Klinické závery sú podložené zobrazovacími vyšetreniami, opakovanými MR vyšetreniami od r. 2015 s kompletnou konzervatívnou liečbou, vrátane intenzívnej rehabilitácie. V klinických nálezoch žalobkyne bola dokumentovaná porucha statodynamiky chrbtice bez trvalej sprievodnej neurologickej symptomatológie v zmysle radikulopatie. Pri opakujúcich sa ťažkostiach bolo indikované operačné riešenie za účelom zlepšenia zdravotného stavu a dňa [3] 26Sa/4/2021
13. decembra 2019 bola vykonaná transpedikulárna fixácia, laminektómia L4 bez komplikácií, s uspokojivým klinickým nálezom. Klinické vyšetrenia žalobkyne sú podložené vykonanými CT a MR vyšetreniami uvedenej časti chrbtice s potvrdením optimálnej polohy osteosyntetického materiálu bez propagácie do spinálneho kanála. Uvedenému zodpovedá aktuálny klinický nález, v ktorom je dokumentovaná porucha statodynamiky bez evidentného oslabenia, postoj a chôdza sú v norme, tonus, sila, hybnosť, trofika na končatinách sú symetrické, redukované sú len inklinácie a ktorý preto podmieňuje mieru poklesu schopnosti žalobkyne vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 35 %. Pridružené ochorenia žalobkyne (osteoartróza, esenciálna hypertenzia 2. stupňa ESH/ESC, inkontinencia moču, cystokéla vaginalis 1. stupňa, nadmerná telesná hmotnosť) svojím charakterom neodôvodňujú percentuálne zvýšenie miery poklesu jej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. 6. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobkyne posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie, pracovisko v Banskej Bystrici určil stav po úraze chrbtice s často recidivujúcimi prejavmi nervového a svalového dráždenia a slabosťou svalového korzetu chrbta s podstatným obmedzením celkovej výkonnosti organizmu, teda ochorenie podporného a pohybového aparátu v zmysle kapitoly XV, oddielu E, položky 4, písm. b) prílohy č. 4 k Zákonu o sociálnom poistení a mieru poklesu schopnosti žalobkyne vykonávať zárobkovú činnosť určil na 35 %. Uzavrel, že jej invalidita nevznikla. Posúdenie jej zdravotného stavu vykonal posudkový lekár Sociálnej poisťovne, ústredie na základe zdravotnej dokumentácie podrobne uvedenej v odbornom posudku o invalidite zo dňa 2. februára 2021, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť rozhodnutia žalovaného bez jej prítomnosti v súvislosti s výskytom ochorenia COVID-19 na území Slovenskej republiky a zamedzenia jeho možného šírenia. 7. Na základe uvedeného dospel žalovaný k záveru, že žalobkyňa nespĺňa podmienky stanovené v § 70 ods. 1 a § 71 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení pre možné priznanie invalidného dôchodku, pretože pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, teda nie je invalidná, a preto bola prvostupňovým orgánom verejnej správy správne jej žiadosť o invalidný dôchodok zamietnutá. Žalobkyňa v odvolacom konaní nepredložila dôkazy, ktorými by spochybnila správnosť posúdenia jej zdravotného stavu a nároku na invalidný dôchodok, preto rozhodol tak, ako bolo uvedené vo výroku jeho rozhodnutia. Žaloba 8. Žalobkyňa sa žalobou podanou v zákonom stanovenej lehote domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného. Nesúhlasila s posúdením jej zdravotného stavu, pretože jej zdravotné ťažkosti ju neustále limitujú v pohybe a nedovoľujú jej podávať plnohodnotný pracovný výkon. Napriek operácii driekovej chrbtice má pretrvávajúce zdravotné problémy a nemôže dvíhať ťažké bremená, dlhšie sedieť, stáť, chodiť. Odborným urologickým vyšetrením má diagnostikovanú inkontinenciu moču III. stupňa a musí si často [4] 26Sa/4/2021
meniť plienku. V dôsledku uvedeného jej bolo zamietnuté „liečenie“ indikované MUDr. Romanom Kalinom, neurochirurgom. Žalobkyňa tiež uviedla, že na podnet jej zamestnávateľa absolvovala vyšetrenie v ambulancii PSZ, s.r.o., Partizánska cesta 67, Banská Bystrica a na základe výsledkov tohto vyšetrenia bol so žalobkyňu skončený pracovný pomer a je vedená ako uchádzačka o zamestnanie. Žalobkyňa namietala, že žalovaný vôbec nevzal do úvahy odbornú lekársku správu z urologickej ambulancie vo vzťahu k inkontinencii moču III. stupňa a pri posudzovaní jej zdravotného stavu toto ochorenie nezohľadnil ako jej pridružené ochorenie. Namietala, že posudkoví lekári sociálneho poistenia pobočky a ústredia Sociálnej poisťovne neposúdili jej zdravotný stav objektívne, komplexne a v súlade s odbornými lekárskymi závermi. Vyjadrila názor, že aj uvedené pridružené ochorenie negatívne ovplyvňuje jej pracovnú schopnosť. Žiadala, aby správny súd zrušil žalobou napadnuté rozhodnutie
žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím a vec vrátil prvostupňovému orgánu verejnej správy na ďalšie konanie. Vyjadrenie žalovaného k žalobe 9. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe zopakoval výsledok posúdenia zdravotného stavu žalobkyne s tým, že žalobkyňa neuviedla také konkrétne dôvody, ktoré by spochybňovali závery posudkov posudkových lekárov organizačných zložiek Sociálnej poisťovne. Nepreukázala, že trpí takým ochorením, ktoré by znižovalo jej schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť vo vyššej miere, aká bola stanovená posudkovými lekármi. Posudky označil za presvedčivé a úplné, zodpovedajúce kritériám upraveným v Zákone o sociálnom poistení a uviedol, že subjektívne presvedčenie žalobkyne, že jej zdravotné postihnutie zodpovedá vyššej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nie je rozhodujúce, pretože posúdenie rozsahu zdravotného poškodenia a jeho následkov na schopnosť žalobkyne vykonávať zárobkovú činnosť vyžaduje lekárske znalosti, ktoré je v sociálnych veciach zákonom zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia. Konštatoval, že postup žalovaného bol správny a dôvody napadnutého rozhodnutia majú podklad v zákonných ustanoveniach, na základe ktorých bolo rozhodnuté o zamietnutí žiadosti žalobkyne o invalidný dôchodok, a preto žiadal, aby správny súd žalobu žalobkyne ako nedôvodnú zamietol. 10. K námietke žalobkyne, ktorou namietala nekomplexné posúdenie jej zdravotného stavu a nesprávne vyhodnotenie lekárskych správ, ktoré predložila, najmä lekárskeho odborného posudku z urologickej ambulancie, žalovaný uviedol, že posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne - ústredie, pracovisko v Banskej Bystrici sa komplexne a rozsiahlo vysporiadal s každou lekárskou správou, ktorá bola predložená, vrátane lekárskej správy z urologického vyšetrenia zo dňa 7. augusta 2020, tak, ako bolo uvedené v lekárskom odbornom posudku zo dňa 2. februára 2021, ako aj v odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaného. Pridružené ochorenia žalobkyne uvedené v anamnéze a v diagnostickom závere svojím charakterom neodôvodňujú percentuálne zvýšenie miery poklesu jej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Skutkový stav bol objektívne zistený, [5] 26Sa/4/2021
neboli zistené diskrepancie medzi závermi odborných vyšetrení a posúdením posudkových lekárov sociálneho poistenia. Ak žalobkyňa predložila súdu aktuálne lekárske správy, ktoré žalovaný nemohol posúdiť v čase vydania rozhodnutia, žalobkyňa má možnosť podať novú žiadosť o invalidný dôchodok, pretože na rozhodovanie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy. Replika žalobkyne 11. Žalobkyňa nevyužila právo podať repliku k vyjadreniu žalovaného. Konanie na správnom súde 12. Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd miestne príslušný pre toto konanie podľa § 10 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) a vecne príslušný podľa § 13 ods. 3 SSP vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v súlade s § 107 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), pretože nezistil žiadny z dôvodov podľa § 107 ods. 1 písm. a) až e) SSP, pre ktorý by bolo nutné na prejednanie veci nariadiť pojednávanie. V súlade s § 137 ods. 4 SSP oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu dňa 13. 05. 2022. Po preskúmaní rozhodnutia žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím ako aj postupu, ktorý ich vydaniu predchádzal nielen zo žalobných dôvodov, ale celom rozsahu v súlade s § 203 ods. 2 SSP dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná, a preto ju podľa § 190 SSP zamietol. Pretože sa verejného vyhlásenia rozsudku nezúčastnili účastníci konania ani žiadna verejnosť, správny súd rozsudok vyhlásil vyvesením jeho skráteného písomného vyhotovenia bez odôvodnenia na úradnej tabuli súdu dňa 30. júna 2022 v súlade s ustanovením § 137 ods. 3 druhej vety SSP po dobu 14 dní. Právny rámec 13. Podľa § 2 ods. 1, 2 SSP (1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 14. Podľa § 6 ods. 2 písm. c) SSP správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach. 15. Podľa § 134 ods. 1, 2 písm. d) SSP (1) Správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak.
(2) Správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak [6] 26Sa/4/2021
d) ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. c), ak je žalobcom fyzická osoba. 16. Podľa § 135 ods. 1 SSP na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy. 17. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) a ods. 2, 3 SSP (1) Sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie a) Sociálnej poisťovne. (2) V konaní podľa tejto hlavy správny súd zohľadňuje špecifické potreby vychádzajúce zo zdravotného stavu a sociálneho postavenia účastníka konania - fyzickej osoby a poskytuje jej poučenie o jej procesných právach a povinnostiach. (3) Ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe. 18. Podľa § 202 ods. 2 SSP Správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne. Ak je žalobcom právnická osoba, správna žaloba musí obsahovať všetky náležitosti uvedené v odseku 1 a § 182 ods. 1. 19. Podľa § 203 ods. 2 SSP Pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi. 20. Podľa § 71 ods. 1, 2, 3, 4, 5, 6, 7, 8 Zákona o sociálnom poistení (1) Poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. (2) Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok. (3) Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu. (4) Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a [7] 26Sa/4/2021
b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie. (5) Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4. (6) Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. (7) Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. (8) Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. 21. Podľa kapitoly XV. oddiel E, položka 4 písm. b) Prílohy č. 4 k Zákonu o sociálnom poistení možno pokles pracovnej schopnosti poistenca pre stav po operácii chrbtice a medzistavcových platničiek, stav po úraze chrbtice s často recidivujúcimi prejavmi nervového a svalového dráždenia, slabosťou svalového korzetu chrbta s podstatným obmedzením celkovej výkonnosti organizmu vyjadriť v rozpätí 35% - 45%. Miera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti sa určí podľa funkčného postihnutia a vplyvu na ostatné systémy a orgány. Pri zistení pohybových a degeneratívnych zmien treba porovnať, či ich rozsah a výskyt presahujú zmeny typické pre porovnateľnú vekovú kategóriu. Samotné röntgenologicky zistené degeneratívne zmeny nezapríčiňujú pokles schopnosti zárobkovej činnosti, rovnako ani skutočnosť, či bola vykonaná operácia na končatine alebo na chrbtici, alebo súvislosť s úrazom. 22. Podľa § 215 ods. 4 Zákona o sociálnom poistení o odvolaní proti rozhodnutiu ústredia rozhoduje generálny riaditeľ.
23. Podľa § 218 ods. 1, 2 Zákona o sociálnom poistení 1) Odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu. Ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené nedostatky odstráni. (2) Ak sú na to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí. Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov [8] 26Sa/4/2021
24. Predmetom preskúmania bola zákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 5. februára 2021, ktorým žalovaný v celom rozsahu zamietol odvolanie žalobkyne a ako vecne správne potvrdil prvostupňové rozhodnutie č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 10. novembra 2020, ktorým bola zamietnutá žiadosť žalobkyne o priznanie invalidného dôchodku. 25. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní. Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť orgánov verejnej správy pri zisťovaní skutkového stavu, ale len preskúmať zákonnosť ich rozhodnutí, teda posúdiť, či príslušné orgány verejnej správy pri riešení konkrétnych otázok, vymedzených žalobou, rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. Úlohou súdu je posudzovať, či si orgán verejnej správy zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie obsahovalo zákonom predpísané náležitosti. Zákonnosť rozhodnutia je podmienená zákonnosťou postupu orgánu verejnej správy predchádzajúceho vydaniu rozhodnutia (porovnaj závery Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžo/32/2014). 26. Podanou správnou žalobou žalobkyňa namietala nezákonnosť rozhodnutia žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím, pretože v administratívnom konaní neboli posudkovými lekármi zohľadnené všetky, aj pridružené, zdravotné ťažkosti žalobkyne, ktoré ju neustále limitujú v pohybe aj v bežnom živote a nedovoľujú jej podávať plnohodnotný pracovný výkon. Poukázala na svoje obmedzenia po vykonanej operácii chrbtice, ale najmä diagnostikovanú inkontinenciu moču III. stupňa a s tým spojené komplikácie, ktoré negatívne ovplyvňujú jej pracovnú schopnosť. Preto nesúhlasila s percentuálnym vyjadrením poklesu jej pracovnej schopnosti a so zamietnutím jej žiadosti o priznanie invalidného dôchodku. 27. Žaloba žalobkyne je osobitným druhom správnej žaloby, a to žalobou v sociálnych veciach, ktorá je upravená v tretej časti Správneho súdneho poriadku. K správnym žalobám fyzických osôb v sociálnych veciach pristupujú správne súdy v zásade neformálne. Podľa § 134 ods. 1 SSP je správny súd viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. Výnimky z tohto všeobecného pravidla sú vymedzené v § 134 ods. 2 SSP. Medzi tieto výnimky patrí aj správna žaloba v sociálnych veciach podľa § 6 ods. 2 písm. c) SSP, ak je žalobcom fyzická osoba. Uvedené je jednoznačne upravené aj v ustanovení § 203 ods. 2 SSP, v zmysle ktorého pri správnej žalobe fyzickej osoby v sociálnych veciach nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi. Vychádzajúc z uvedeného správny súd preskúmal rozhodnutie žalovaného a postup, ktorý mu predchádzal (vrátane prvostupňového rozhodnutia), nielen v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe, ale komplexne v celom rozsahu, a to na základe skutkového stavu veci zisteného ku dňu 10. 02. 2021 (§135 ods. 1 SSP), kedy nadobudlo rozhodnutie žalovaného právoplatnosť. [9] 26Sa/4/2021
28. V konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného o dávkach sociálneho poistenia, v rámci ktorého sa rozhoduje o invalidnom dôchodku (§ 13 ods. 2 písm. b) bod 1 ZoSP), je nevyhnutnou požiadavkou dôsledné objasnenie zdravotného stavu žiadateľa o dávku z hľadiska zachovania miery jeho pracovnej spôsobilosti. Dokazovanie v tomto smere sa vykonáva podľa § 196 a nasledujúcich ZoSP, pričom jedným z dôkazom sú aj odborné posudky vydané v rámci lekárskej posudkovej činnosti dôchodkového poistenia, ktorá zahŕňa aj posudzovanie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (§ 153 ods. 3 písm. a) cit. zákona). 29. Z obsahu administratívneho spisu mal správny súd za preukázané, že aktuálne preskúmavané konanie bolo začaté na základe žiadosti žalobkyne o priznanie invalidného dôchodku zo dňa 13. októbra 2020, ktorou sa domáhala jeho priznania od 13. augusta 2020. Za účelom rozhodnutia o tejto žiadosti bol posudzovaný zdravotný stav žalobkyne posudkovým lekárom sociálneho poistenia pobočky Sociálnej poisťovne so sídlom v Lučenci dňa 13. októbra 2020 v neprítomnosti žalobkyne v súvislosti s opatreniami prijatými počas krízovej situácie v súlade s § 153 ods. 5 Zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 66/2020 Z. z. Posudkový lekár vychádzal z prepúšťacej správy z neurochirurgickej hospitalizácie žalobkyne od 12. - 18. decembra 2019, z CT LS chrbtice, ktoré bolo realizované počas hospitalizácie, z neurologických vyšetrení zo dňa 23. marca a zo dňa 10. júna 2020, z denzitometrického vyšetrenia zo
dňa 13. novembra 2019 a z urologického vyšetrenia zo dňa 7. augusta 2020. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobkyne označil ochorenie podporného a pohybového aparátu, a to stav po operácii chrbtice a medzistavcových platničiek s často recidivujúcimi prejavmi nervového a svalového dráždenia, so slabosťou svalového korzetu chrbta s podstatným obmedzením celkovej výkonnosti organizmu, ktoré zaradil pod kapitolu XV. odd. E pol. 4 písm. b) Prílohy č. 4 k Zákonu o sociálnom poistení a mieru poklesu schopnosti žalobkyne vykonávať zárobkovú činnosť určil v rozsahu 35 %. V posudku uviedol, že 53 - ročná žalobkyňa s odborným vzdelaním bola od roku 2002 sporadicky ambulantne liečená pre bolesti chrbtice, najmä v driekovom segmente. K zhoršeniu jej subjektívnych ťažkostí v zmysle zvýraznenia bolestí došlo v roku 2015. V neurologických nálezoch bola konštatovaná porucha statodynamiky celej chrbtice, predovšetkým v driekovej oblasti na podklade MR potvrdených degeneratívnych zmien. V popredí zdravotných ťažkostí žalobkyne boli bolesti, ktoré boli pri pravidelnej analgézii pod kontrolou. V decembri 2019 bola u žalobkyne vykonaná operácia pre spondylolistézu driekového stavca L4 I. stupňa - transpedikulárna fixácia tiel stavcov L4 a L5, laminektómia L4 s dobrým funkčným efektom s ústupom ťažkostí v primeranom pooperačnom období. Kontrolným CT vyšetrením bolo preukázané, že fixačný materiál je v primeranom postavení. Žalobkyňa je bez hypestézy, bez parézy, bez často sa opakujúcich prejavov dráždenia nervov a svalov, čomu zodpovedá priznaný pokles jej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na dolnej hranici možného percentuálneho rozpätia, t. j. v rozsahu 35 %. Posudkový lekár sa vyjadril aj k pridruženým zdravotným ťažkostiam [10] 26Sa/4/2021
žalobkyne tak, že tieto neodôvodňujú percentuálne navýšenie miery jej zníženej pracovnej schopnosti, pretože nemajú vplyv na jej pracovnú schopnosť. Osteoporóza potvrdená klinicky aj RTG vyšetrením je ľahkého stupňa, esenciálna hypertenzia je na liečbe jedným antihypertenzívom dobre kompenzovaná, koxartróza I. stupňa je bez funkčného obmedzenia, diagnostikovaná inkontinencia moču III. stupňa s typickou urgenciou je bez stresového úniku a ľahké poklesnutie močového mechúra I. štádia možno operačne vyriešiť. Uvedené posúdenie zdravotného stavu žalobkyne bolo podkladom pre vydanie prvostupňového rozhodnutia zo dňa 10. novembra 2010. 30. Pri opätovnom posudzovaní zdravotného stavu žalobkyne po podaní jej odvolania dňa 15. decembra 2020 posudkový lekár pobočky Sociálnej poisťovne so sídlom v Lučenci zohľadnil ďalšie odborné lekárske nálezy, ktoré žalobkyňa doložila k svojmu odvolaniu, a to MR lumbálnej chrbtice zo dňa 1. decembra 2020, výsledok neurochirurgického vyšetrenia zo dňa 9. decembra 2020, neurologický nález zo dňa 2. novembra 2020 a odborný nález z ambulancie vnútorného lekárstva zo dňa 25. novembra 2020. Zdravotný stav žalobkyne posúdil opäť v jej neprítomnosti z vyššie uvedených dôvodov a zopakoval svoje posudkové stanovisko. 31. Pretože žalobkyni nebolo na pobočke Sociálnej poisťovne vyhovené, posudzoval v rámci riadneho administratívneho postupu zdravotný stav žalobkyne opätovne aj posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia Sociálnej poisťovne, pracovisko v Banskej Bystrici, ktorý v posudku zo dňa 2. februára 2021 dospel k rovnakému posudkovému záveru ako prvoposudzovateľ v označení rozhodujúceho zdravotného postihnutia žalobkyne, jeho zaradení v rámci Prílohy č. 4 k Zákonu o sociálnom poistení i v priznanej 35 % miere jej zníženej pracovnej schopnosti pri tomto zdravotnom postihnutí. Pri posudzovaní zdravotného stavu žalobkyne v jej neprítomnosti na základe predloženej posudkovej a zdravotnej dokumentácie zohľadnil totožné odborné lekárske nálezy ako prvoposudzovateľ i ďalšie, ktoré žalobkyňa predložila v priebehu odvolacieho konania, a to denzitometrické vyšetrenie zo dňa 13. novembra 2019, prepúšťaciu správu z hospitalizácie na neurochirurgickom oddelení od 12. - 18. decembra 2019, neurologické vyšetrenia zo dňa 23. marca 2020 a zo dňa 2. novembra 2020, neurochirurgické vyšetrenie zo dňa 10. júna 2020 a zo dňa 9. decembra 2020, MR vyšetrenie lumbálnej chrbtice zo dňa 1. decembra 2020, urologické vyšetrenie zo dňa 7. augusta 2020, endokrinologické vyšetrenie zo dňa 29. januára 2020, interné vyšetrenia zo dňa 21. mája a zo dňa 25. novembra 2020, traumatologické vyšetrenie zo dňa 4. mája 2020 a rehabilitačné vyšetrenie zo dňa 29. mája 2020. V posudku uviedol, že u 56- ročnej žalobkyne s odborným vzdelaním sú v popredí opakujúce sa bolesti chrbtice, ktoré boli dôvodom opakovaných neurologických vyšetrení. Klinické nálezy boli podložené zobrazovacími vyšetreniami (opakované MR vyšetrenia od roku 2015) s kompletnou konzervatívnou liečbou, vrátane intenzívnej rehabilitácie. V klinických nálezoch bola dokumentovaná porucha statodynamiky chrbtice bez trvalej sprievodnej neurologickej symptomatológie v zmysle radikulopatie. Indikované operačné riešenie bolo vykonané dňa 13. decembra 2019 bez [11] 26Sa/4/2021
komplikácii s uspokojivým klinickým nálezom. Klinické neurochirurgické a neurologické vyšetrenia, ktoré boli podložené vykonanými CT a MR vyšetreniami v uvedenej časti chrbtice preukázali optimálnu polohu osteosyntetického materiálu bez propagácie do spinálneho kanála s tým, že operačný zákrok
bol vykonaný za účelom zlepšenia zdravotného stavu. Jeho zlepšenie bolo preukázané klinickými nálezmi, v ktorých je dokumentovaná porucha statodynamiky chrbtice bez evidentného oslabenia, postoj a chôdza v norme, tonus, sila, hybnosť, trofika na končatinách symetrické, redukované len inklinácie, čo podmieňuje mieru poklesu schopnosti žalobkyne vykonávať zárobkovú činnosť na úrovni 35 %. V zhode s prvoposudzovateľom sa k pridruženým zdravotným ťažkostiam žalobkyne vyjadril tak, že svojím charakterom neodôvodňujú percentuálne zvýšenie priznanej miery jej zníženej pracovnej schopnosti. 32. Zákonným predpokladom vzniku invalidity poistenca je dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav poistenca, ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok a ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Nepriaznivý zdravotný stav musí byť objektívne preukázaný zdravotnou dokumentáciou a musí mať dlhodobý charakter. To znamená, že zhoršený zdravotný stav nereaguje na liečbu z hľadiska medicínskych poznatkov predpokladaným spôsobom napriek využitiu dostupných liečebných možností, prípadne boli liečebné možnosti vyčerpané a zdravotný stav poistenca nemožno podľa aktuálnych poznatkov lekárskej vedy pozitívne ovplyvniť. Zhoršený zdravotný stav zároveň znižuje, obmedzuje alebo vylučuje možnosť jeho pracovného uplatnenia. Pre účely rozhodnutia o invalidizácii poistenca podľa ZoSP sa zdravotný stav poistenca posudzuje komplexne a pri určení percentuálnej miery poklesu jeho pracovnej schopnosti sa vychádza z jeho rozhodujúceho zdravotného postihnutia, t. j. takého, ktorý sa na poklese jeho pracovnej schopnosti podieľa najväčšou mierou a ostatné zdravotné ťažkosti sa posudkovo zohľadnia 10% navýšením miery poklesu jeho pracovnej schopnosti priznanej pre rozhodujúce zdravotné postihnutie. Podmienky invalidizácie poistenca a kritériá relevantné pre určenie percentuálnej miery jeho zníženej pracovnej schopnosti sú upravené v § 71 ZoSP a v jeho Prílohe č. 4, v ktorej sú zadefinované jednotlivé zdravotné postihnutia z hľadiska ich závažnosti a ich prejavov s konkrétne určenou mierou poklesu pracovnej schopnosti poistenca alebo určením jej percentuálneho rozpätia, v rámci ktorého sa zohľadnia konkrétne prejavy zdravotného postihnutia toho - ktorého poistenca a ich vplyv na funkčnosť dotknutého orgánového systému, ale aj stabilizácia ochorenia, jeho predpokladaný vývoj, možnosti liečby, zostávajúca schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, možnosti pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie a pod., ako to vyplýva z § 71 ods. 3, 4, 8 ZoSP. 33. Posudzovať mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť patrí do kompetencie posudkových lekárov. Správne súdy v rámci rozhodovania v správnom súdnictve nemajú oprávnenie na to, aby vyslovovali odborný záver o tom, či ide o osobu invalidnú, ani nevyslovujú odborný záver ohľadom medicínskych otázok. Posudzujú len to, či posudky ako podklad rozhodnutia o nároku na invalidný dôchodok sú úplné, objektívne, [12] 26Sa/4/2021
logické a presvedčivé a či ich závery nie sú v rozpore s nálezmi odborných lekárskych vyšetrení (rozhodnutie NS SR sp. zn. 9Sžso 16/2014 z 28. októbra 2015). Vychádzajúc z uvedeného správny súd preskúmal závery posudkov posudkových lekárov sociálneho poistenia v rámci prieskumu postupu a rozhodnutia žalovaného. Posudzoval presvedčivosť ich záverov s prihliadnutím na všetky okolnosti, najmä lekárske správy predložené žalobcom, v nich uvedené objektívne nálezy odborných lekárov, ich diagnostické závery a žalobné námietky. 34. Preskúmaním obsahu žalobkyňou predloženej zdravotnej dokumentácie a posudkov posudkových lekárov pobočky a ústredia SP, ktoré boli podkladom pre vydanie rozhodnutia žalovaného a prvostupňového rozhodnutia, ktoré tvoria jeden celok, dospel správny súd k presvedčeniu, že posudkoví lekári vychádzali pri posudzovaní zdravotného stavu žalobkyne zo všetkých žalobkyňou predložených a relevantných odborných lekárskych nálezov, ktoré zobrali do úvahy komplexne a bez rozporov. V súlade s objektívnymi nálezmi odborných vyšetrení a ich diagnostickými závermi, ktoré z nich vyplynuli, označili zistené zdravotné ťažkosti žalobkyne komplexne a správne . V zhode s obsahom predložených odborných neurologických, neurochirurgických lekárskych nálezov a zobrazovacích vyšetrení uviedli, že u žalobkyne bol objektívne preukázaný stav po operácii chrbtice v driekovej oblasti s optimálnou polohou osteosyntetického materiálu bez propagácie do spinálneho kanála, s poruchou statodynamiky chrbtice bez evidentného oslabenia, postoj a chôdza v norme, tonus, sila, hybnosť, trofika na končatinách symetrické, redukované len inklinácie a v súlade s obsahom ostatných odborných nálezov vyhodnotili aj pridružené zdravotné ťažkosti žalobkyne. 35. Vychádzajúc z takto preukázaného aktuálneho zdravotného stavu žalobkyne v čase jeho posudzovania posudkovými lekármi pobočky a ústredia Sociálnej poisťovne postupom podľa § 71 ods. 4 ZoSP dospel správny súd k záveru, že posudkoví lekári označili zdravotné ťažkosti žalobkyne, ktoré spôsobujú jej dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav v súlade s posudkovými kritériami, keď zobrali do úvahy ich prejavy a dôsledky na funkčnosť tohto - ktorého orgánového systému a správne konštatovali, že u žalobkyne je rozhodujúcim zdravotným postihnutím stav po operácii driekovej chrbtice, ktorý s
ohľadom na vyššie opísané klinické nálezy zodpovedá správnemu zaradeniu v rámci Prílohy č. 4 k ZoSP v zmysle kapitoly XV., odd. E, pol. 4 písm. b) a správne, v súlade s posudkovými kritériami a po operácii pretrvávajúcimi prejavmi poškodenia zdravia žalobkyne určenému 35% poklesu jej pracovnej schopnosti. Správne, v súlade so zisteným stavom veci, zákonnými (§ 71 ods. 8 Zákona o sociálnom poistení) a posudkovými kritériami (Príloha č. 4 ) vyhodnotili aj vplyv pridružených zdravotných ťažkostí žalobkyne na jej pracovnú schopnosť tak, že ju neovplyvňujú, pretože nie sú závažné (osteoartróza), na liečbe sú kompenzované (hypertenzia - bez orgánových komplikácií), príp. možnosti liečby neboli vyčerpané (pokles močového mechúra - nejde o liečbou neovplyvniteľný dlhodobo nepriaznivý stav) alebo neovplyvňujú funkciu toho - ktorého orgánu (osteoartróza, koxartróza). [13] 26Sa/4/2021
36. Z uvedeného vyplýva, že pre rozpor s obsahom administratívneho spisu nemohla obstáť žalobná námietka, že v konaní neboli zohľadnené pridružené zdravotné ťažkosti žalobkyne, ani námietka, že na ich základe mala byť navýšená % - na miera jej zníženej pracovnej schopnosti, pretože nemala oporu v platnej právnej úprave a zistenom skutkovom stave veci. Zdravotné ťažkosti žalobkyne boli konkrétnou vecnou argumentáciou vyhodnotené v posudkoch posudkových lekárov a tvorili súčasť preskúmavaného, resp. prvostupňového rozhodnutia. 37. K záveru o nezákonnosti preskúmavaného rozhodnutia správny súd nedospel ani na základe tvrdenia žalobkyne, že pre ochorenie močových ciest (inkontinenciu) mala byť navýšená %-na miera jej zníženej pracovnej schopnosti, pretože táto námietka nemala oporu v platnej právnej úprave a zistenom skutkovom stave veci. U žalobkyne bola odborným urologickým nálezom zo dňa 07. 08. 2021 diagnostikovaná inkontinencia moču III. stupňa s urgenciami, bez preukázaného súvisu s poškodením pohybovo-oporného aparátu a bez stresového úniku, bez potreby liečby, s nutnosťou používania zdravotných pomôcok. Uvedené ochorenie nebolo správne posudkovo zohľadnené navýšením %-nej miery zníženej pracovnej schopnosti, pretože podľa kapitoly XI, odd. B, pol. 4 Prílohy č. 4 k Zákonu o sociálnom poistení je posudkovo významná len stresová inkontinencia moču, ktorá nebola u žalobkyne diagnostikovaná, alebo úplná inkontinencia moču riešená permanentným katétrom, teda stav, ktorý taktiež nebol u žalobkyne zistený. 38. Bez právneho významu k tvrdenej nezákonnosti rozhodnutia žalovaného bolo aj skončenie pracovného pomeru so žalobkyňou, pretože pre určenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je v zmysle § 71 ods. 2, 3, 4 Zákona o sociálnom poistení rozhodujúci predovšetkým objektívne preukázaný dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, konkrétne diagnostické závery, stabilizácia ochorenia, jeho predpokladaný vývoj a možnosti liečby a zostávajúca schopnosť zárobkovej činnosti. Pokles pracovnej schopnosti poistenca nie je pre účely invalidizácie viazaný na konkrétne pracovné zaradenie, ktoré môže byť v dôsledku dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu poistenca obmedzené alebo vylúčené, ale tento sa posudzuje vo vzťahu k všeobecnej pracovnej schopnosti poistenca porovnaním jeho telesných, duševných a zmyslových schopností s týmito schopnosťami u zdravej fyzickej osoby. 39. Vplyv na zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia nemala ani žalobkyňou preukazovaná skutočnosť, že jej bol priznaný peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s hygienou... pre diagnostikovanú inkontinenciu moču III. stupňa a s tým súvisiaca 50% miera jej funkčnej poruchy, pretože kompenzačný príspevok a invalidný dôchodok sú svojím charakterom, účelom ich poskytovania aj subjektom, ktorý ich poskytuje rozdielne dávky s odlišnými zákonnými podmienkami pre ich priznanie. Mieru funkčnej [14] 26Sa/4/2021
poruchy určenú podľa prílohy č. 3 zákona č. 447/2008 Z. z. nemožno stotožňovať s poklesom schopnosti poistenca vykonávať zárobkovú činnosť podľa Prílohy č. 4 k Zákonu o sociálnom poistení. 40. Z vyššie uvedeného vyplýva, že žalobné námietky žalobkyne neboli spôsobilé spochybniť zákonnosť preskúmavaných rozhodnutí z hľadiska určeného rozhodujúceho zdravotného postihnutia, ani priznanej percentuálnej miery zníženej pracovnej schopnosti žalobkyne. Podľa odbornými lekárskymi nálezmi preukázaného aktuálneho stavu zdravotných ťažkostí žalobkyne bolo v súlade s diagnostickými závermi odborných vyšetrení správne určené jej rozhodujúce zdravotné postihnutie, ktoré bolo správne zaradené v rámci Prílohy č. 4 k Zákonu o sociálnom poistení. Pri tomto správne určenom rozhodujúcom zdravotnom postihnutí bol určený pokles pracovnej schopnosti žalobkyne na dolnej hranici možného percentuálneho rozpätia (35%) logicky, zrozumiteľne a presvedčivo odôvodnený v súlade s obsahom jej zdravotnej dokumentácie a platnou právnou úpravou, a to aj vo vzťahu k jej pridruženým zdravotným ťažkostiam, ktoré neboli posudkovo významné. 41. Samotná skutočnosť, že žalobkyňa nesúhlasí s výsledkom posúdenia jej zdravotného stavu, resp., že považuje svoje zdravotné ťažkosti za závažnejšie alebo sa domnieva, že posudkovo významné sú aj jej ďalšie zdravotné ťažkosti, nie je spôsobilá privodiť záver o nezákonnosti preskúmavaného rozhodnutia,
pretože je len vyjadrením vlastného názoru žalobkyne na jej zdravotný stav, ktorý nie je pre jeho posúdenie pre účely jej invalidizácie rozhodujúci. Podľa platnej právnej úpravy sa totiž zdravotný stav poistenca posudzuje na základe jeho zdravotnej dokumentácie a v súlade s posudkovými a zákonnými kritériami. Správny súd pritom konštatuje, že posudkoví lekári pobočky aj ústredia Sociálnej poisťovne uvedeným spôsobom postupovali a dospeli k posudkovým záverom, ktoré majú oporu v zistenom skutkovom stave veci a platnej právnej úprave. Správny súd v konaní nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by závery posudkových lekárov, ktoré boli podkladom pre vydanie rozhodnutia žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím spochybnili, a preto ich považoval za relevantný a správny podklad pre rozhodnutie o žiadosti žalobkyne o priznanie invalidného dôchodku. Správny súd nezistil pochybenie ani v postupe prvostupňového orgánu verejnej správy a žalovaného, keď posudkoví lekári sociálneho poistenia pobočky a ústredia Sociálnej poisťovne posudzovali zdravotný stav žalobkyne v jej neprítomnosti napriek tomu, že podľa § 153 ods. 5 ZoSP sa lekárska posudková činnosť dôchodkového poistenia vykonáva za osobnej účasti poistenca, ak o to poistenec požiada, pretože počas krízovej situácie sa § 153 ods. 5, časť veci za bodkočiarkou neuplatňuje. To znamená, že podmienka osobnej účasti nemusí byť splnená, čo vyplýva z § 293eu ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, ktorý bol do uvedeného zákona doplnený čl. II zákona č. 66/2020 Z.z., ktorým sa dopĺňa zákon č. 311/2001 Z.z., Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňajú niektoré zákony, a to v súvislosti s trvaním mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu vyhláseného v súvislosti [15] 26Sa/4/2021
s ochorením COVID - 19. Počas krízovej situácie môže byť vyhlásená mimoriadna situácia, ktorá bola vládou Slovenskej republiky v súvislosti so šírením ochorenia COVID - 19 vyhlásená od 12. marca 2020, ktorá stále trvá a trvala aj počas posudzovania zdravotného stavu žalobkyne posudkovými lekármi sociálneho poistenia jednotlivých zložiek Sociálnej poisťovne. Žalobkyňa pritom ani nepožiadala o osobnú účasť na posudzovaní jej zdravotného stavu. 42. Na základe vyššie uvedených úvah dospel správy súd k záveru, že rozhodnutie žalovaného, ktorým potvrdil prvostupňové rozhodnutie, ktorým bola žiadosť žalobkyne o priznanie invalidného dôchodku zamietnutá, bolo vydané v súlade zo zisteným skutkovým stavom veci a platnou právnou úpravou. Tým, že žalobkyňa nebola uznaná invalidnou, nesplnila jednu zo zákonných podmienok pre priznanie invalidného dôchodku v zmysle § 70 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení, a preto jej nárok na invalidný dôchodok nevznikol. 43. Z uvedených dôvodov správny súd žalobu žalobkyne zamietol v súlade s § 190 SSP, keď na základe žalobkyňou tvrdených dôvodov (uplatnených žalobných námietok), ale ani po preskúmaní veci v celom rozsahu v súlade s § 203 ods. 2 SSP nezistil žiadny dôvod žalobkyňou tvrdenej nezákonnosti preskúmavaného rozhodnutia. 44. O náhrade trov konania rozhodol správy súd podľa § 167 ods. 1 SSP (a contrario), podľa ktorého správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Žalobkyňa v konaní pred správnym súdom úspešný nebola, a preto jej správny súd právo na náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Toto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť doručením. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí podať v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia. Kasačná sťažnosť sa podáva na tunajšom súde. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, [16] 26Sa/4/2021
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Sťažovať alebo opomenutý sťažovateľ v prípade konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ (správne žaloby v sociálnych veciach) nemusí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom (§ 449 ods. 2 písm. b/ SSP). V Banskej Bystrici dňa 30. júna 2022 Mgr