Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_7Er-254-2015.pdf
PDF · 82.5 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-7Er/254/2015
Uznesenie
Okresný súd Kežmarok v exekučnej veci oprávneného: PRO CIVITAS s. r. o., IČO: XX XXX XXX, so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o., Martinčekova 13, 821 01 Bratislava, IČO: XX XXX XXX proti povinnému: LaT. W., A.. X.X.XXXX, W. F. XX, XXX XX F. o vymoženie pohľadávky vo výške 1.464,- eur s príslušenstvom a trov exekúcie, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Michalom Brožinom, so sídlom Exekútorského úradu Stropkovská 633/3, 089 01 Svidník pod značkou EX XXXX/XXXX, t a k t o
rozhodol:
Žiadosť súdneho exekútora JUDr. Michala Brožinu, so sídlom Exekútorského úradu X. XXX/X, XXX XX X. o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podanú na tunajšom súde dňa 12.5.2015 z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Oprávnený prostredníctvom svojho právneho zástupcu podal dňa 31.3.2015 na Exekútorský úrad JUDr. Michala Brožinu návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému o vymoženie pohľadávky 1.464,- eur s príslušenstvom priznanej rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s., so sídlom X. X, XXX XX W., G.: XX XXX XXX z 6.2.2014, sp. zn.: F.-W. a trov exekúcie. K návrhu oprávnený priložil rovnopis rozhodcovského rozhodnutia, fotokópiu zmluvy o úvere uzatvorenej dňa 14.10.2008 medzi právnym predchodcom oprávneného (t. j. F. W., a.s.) a povinným spolu s obchodnými podmienkami pre úver verzia 2/2008. Na výzvu súdu oprávnený predložil aj všeobecné obchodné podmienky vzťahujúce sa na uzatvorenú zmluvu o úveru.
2. Žiadosťou podanou na tunajšom súde dňa 12.5.2015 súdny exekútor JUDr. Michal Brožina požiadal exekučný súd o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie.
3. Podľa § 243d ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov exekučné konanie na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, vydaného pred 1. januárom 2015, možno začať len do troch mesiacov od účinnosti tohto zákona. Na základe návrhu na vykonanie exekúcie podaného po tejto lehote nemožno udeliť poverenie na vykonanie exekúcie; rozhodcovské rozhodnutie prestáva účastníkov rozhodcovského konania zaväzovať. Podľa § 243d ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov na exekučné konania začaté v súlade s odsekom 1 alebo vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktoré neboli ukončené k 1. januáru 2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014.
4. V zmysle § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom do 31.12.2014 súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.
5. Najvyšší súd Slovenskej republiky už v uznesení z 13. októbra 2011 sp. zn. X I. XXX/XXXX uverejnenom v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 3 z roku 2012 pod por. č. 46 zaujal stanovisko, podľa ktorého sa exekučný súd už v štádiu posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre vydanie poverenia súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, okrem iného, zaoberá tým, či rozhodnutie (iný titul) uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie bolo vydané v súlade so zákonom, t. j. či bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie a či z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisoch ide o rozhodnutie (iný titul) vykonateľné tak po stránke formálnej (z pohľadu právneho predpisu upravujúceho konanie, v ktorom bolo vydané), ako aj materiálnej (z aspektu obsahových náležitostí rozhodnutia - jednak určitosti, zrozumiteľnosti a presnosti označenia subjektov práv a povinností, jednak vyjadrenia uloženej povinnosti, ktorá sa má nútene vykonať).
6. Pokiaľ exekučný titul vydal orgán, ktorý k tomu nemal právomoc, ide o rozhodnutie ničotné, nevyvolávajúce žiadne právne účinky. Takéto rozhodnutie nespĺňa predpoklad materiálnej vykonateľnosti (záväznosti) a na jeho základe nemožno viesť nútený výkon rozhodnutia. Právomoc rozhodcovského súdu vec prejednať a rozhodnúť sa odvodzuje od rozhodcovskej zmluvy. Predpokladom právomoci rozhodcovského súdu je teda platné uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy medzi zmluvnými stranami a to či už vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky k zmluve. Exekučný súd musí posúdiť nielen to, či rozhodcovská zmluva bola medzi zmluvnými stranami vôbec uzatvorená, ale aj to, či bola uzatvorená platne. Iba platná rozhodcovská zmluva môže založiť právomoc rozhodcovského súdu na jej základe určitú vec prejednať a rozhodnúť; absolútna neplatnosť právneho úkonu má za následok, akoby právny úkon nebol nikdy uzavretý. Ak exekučný súd zistí, že právomoc rozhodcovského súdu bola založená na základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy, prislúcha mu právo vyvodiť všetky dôsledky vyplývajúce z príslušných právnych predpisov pre to, aby zmluvná strana nebola uvedenou doložkou viazaná (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky X I. XXX/XXXX zo dňa 22.1.2013).
7. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia vyššie uvedenej zmluvy o úvere medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným (ďalej len ,,Občiansky zákonník“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
8. Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka dodávateľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
9. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je tiež to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Súčasťou takýchto zmlúv sú všeobecne formulované predtlačené ustanovenia, ktoré povinný ovplyvniť nemohol, nakoľko boli pripravené už vopred pre veľký počet spotrebiteľov.
10. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“).
11. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
12. Medzi právnym predchodcom oprávneného Poštovou bankou, a.s. a povinným bola dňa 14.10.2008 uzatvorená zmluva o úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej boli právnym predchodcom oprávneného povinnému poskytnuté finančné prostriedky. Neoddeliteľnou súčasťou uvedenej zmluvy sú obchodné podmienky pre úver verzia 2/2008 a všeobecné obchodné podmienky. Predmetná zmluva
o úvere predstavuje spotrebiteľskú zmluvu, pretože bola uzatvorená medzi dodávateľom (právnym predchodcom oprávneného) a spotrebiteľom (povinným) v zmysle § 52 Občianskeho zákonníka a spĺňa aj druhý znak spotrebiteľských zmlúv spočívajúci v tom, že jej ustanovenia boli pre spotrebiteľa vopred pripravené.
13. V posudzovanej veci oprávnený ako exekučný titul predložil rozhodcovský rozsudok. Z predloženého rozhodcovského rozsudku je okrem iného zrejmé, že rozhodcovský súd založil svoju právomoc na ustanovení článku 3 ods. 7 zmluvy o úvere, podľa ktorého sa zmluvné strany dohodli, že akékoľvek spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere, vrátane sporov o jej vznik, platnosť a výklad budú rozhodované v súlade s rozhodcovskou doložkou uvedenou vo Všeobecných obchodných podmienkach, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere uzatvorenej medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným. Podľa bodu 10.2.2. časti II. Všeobecných obchodných podmienok Banka a Klient sa dohodli na rozhodcovskej doložke týkajúcej sa riešenia všetkých sporov, ktoré medzi nimi vzniknú z právnych vzťahov vzniknutých pri poskytovaní Služieb, Bankových produktov a/alebo vykonávaní Bankových obchodov, vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik príslušnej Zmluvy, a to v nasledovnom znení: a) pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom Banka, predloží tento spor na prerokovanie a rozhodnutie Rozhodcovskému súdu, a to podľa jeho Štatútu a Rokovacieho poriadku, ktoré sú platné a účinné v čase začatia rozhodcovského konania; b) pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom Klient, je oprávnený predložiť tento spor na prerokovanie a rozhodnutie Rozhodcovskému súdu, a to podľa jeho Štatútu a Rokovacieho poriadku, ktoré sú platné a účinné v čase začatia rozhodcovského konania alebo všeobecnému súdu. Podľa bodu 2. časti I. Všeobecných obchodných podmienok rozhodcovským súdom je Stály rozhodcovský súd zriadený pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s., IČO: XX XXX XXX, N. Q. E. X. E. W. 1, odd. Sa, vl. č. XXXX/B.
14. Vo všeobecných obchodných podmienkach tvoriacich neoddeliteľnú súčasť uzatvorenej zmluvy o úvere je zakomponovaná rozhodcovská doložka, ktorá síce dáva povinnému ako spotrebiteľovi možnosť výberu medzi všeobecným a rozhodcovským súdom, ale len v prípade, kedy bude povinný žalobcom. V prípade, ak by poskytovateľ úveru, resp. jeho právny nástupca (oprávnený) podal žalobu na rozhodcovský súd predtým, ako spotrebiteľ (povinný) podá žalobu na všeobecný súd, spotrebiteľ (povinný) je v takom prípade nútený podrobiť sa začatému rozhodcovskému konaniu na rozhodcovskom súde, ktorého právomoc je založená rozhodcovskou doložkou. Takúto rozhodcovskú doložku nemožno považovať za platne uzatvorenú, nakoľko v prípadoch, ak je žalobcom poskytovateľ úveru, resp. jeho právny nástupca (oprávnený), nie je spotrebiteľovi (povinnému) umožnené brániť sa mimo rozhodcovského súdu, čo sťažuje prístup povinného ako spotrebiteľa k spravodlivosti a spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán predmetnej spotrebiteľskej zmluvy. Rozhodcovská doložka je v posudzovanom prípade súčasťou obsahu všeobecných obchodných podmienok, ktoré právny predchodca oprávneného v rámci svojej podnikateľskej činnosti používa v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu. Rozhodcovskú doložku si povinný ako spotrebiteľ osobitne nevyjednal. Povinný ako spotrebiteľ mohol len formulárovú zmluvu o úvere, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú všeobecné obchodné podmienky obsahujúce rozhodcovskú doložku, ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým všeobecným úverovým podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu, ak ho vyvolal oprávnený ako prvý. Rozhodcovská doložka je neprijateľná, pretože nebola spotrebiteľom (povinným) osobitne vyjednaná a núti spotrebiteľa (povinného) v určitých prípadoch neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu. Neprijateľná rozhodcovská doložka sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom.
15. Podľa názoru súdu je dojednanie rozhodcovskej doložky v posudzovanom prípade neprijateľnou podmienkou v zmysle ustanovenia § 53 Občianskeho zákonníka, nakoľko sa povinný ako spotrebiteľ v porovnaní s právnym predchodcom oprávneného ako dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale aj úroveň informovanosti a táto situácia vedie povinného k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené právnym predchodcom oprávneného bez toho, aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah.
16. Rozhodcovský súd v danej veci odvodzoval svoju právomoc od neprijateľnej rozhodcovskej doložky, ktorá ako každá neprijateľná podmienka obsiahnutá v spotrebiteľskej zmluve je neplatná.
17. Vzhľadom na vyššie uvedené exekučný súd konštatuje nedostatok právomoci rozhodcovského súdu, ktorý má za následok nedostatok materiálnej vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku, čím je exekučný
titul v rozpore so zákonom a preto exekučný súd bol povinný podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietnuť.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Prešove prostredníctvom Okresného súdu Kežmarok, písomne, trojmo. (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku) V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, ktorej veci sa týka a čo sleduje, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh), musí byť podpísané a uvedená spisová značka konania. (§ 127 CSP a 363 CSP) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolanie. (§ 364 CSP) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)