Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_8Co-99-2022.pdf
PDF · 80.38 KB
Case nature
Area
Subarea
8Co/99/2022
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Hartelovej a členiek senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a JUDr. Táne Rapčanovej, v právnom spore žalobcu: MUKU, s. r. o., so sídlom Závodská cesta 3911/24, 010 01 Žilina, IČO: 53 572 297, zastúpeného splnomocneným zástupcom ADVOKÁTI Müller § Dikoš, s. r. o., so sídlom Závodská cesta 3911/24, 010 01 Žilina, IČO: 36 864 455, proti žalovanej: UNIQA pojišťovna, a. s., so sídlom Evropská 136/810, 160 12 Praha 6, Česká republika, IČO: 492 40 480, vykonávajúcou podnikateľskú činnosť na území Slovenskej republiky prostredníctvom organizačnej zložky UNIQA pojišťovna, a. s., pobočka poisťovne z iného členského štátu so sídlom Krasovského 3986/15, 851 01 Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 53 812 948, zastúpenej splnomocneným zástupcom CLS Čavojský & Partners, s. r. o., so sídlom Zochova 6 - 8, 811 03 Bratislava, IČO: 36 854 972, o zaplatenie 659,99 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti uzneseniu Okresného súdu Žilina č. k. 7C/10/2022-83 zo dňa 06. apríla 2022, takto
rozhodol:
uznesenie okresného v poradí druhom výroku o trovách konania potvrdzuje.
V poradí prvom výroku zostáva uznesenie okresného súdu nedotknuté.
Žalobca má voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Žilina (ďalej „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) uznesením č. k. 7C/10/2022-83 zo dňa 06. 04. 2022 v poradí prvým výrokom konanie zastavil a v poradí druhým výrokom žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v plnom rozsahu. 2. V odôvodnení konštatoval, že žalobou doručenou pôvodne Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 01. 10. 2021 sa žalobca domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 659,99 eur s príslušenstvom. 3. Podaním doručeným súdu dňa 23. 03. 2022 zobral žalobca žalobu späť a žiadal konanie zastaviť z dôvodu, že žalovaná uhradila na jeho účet istinu vo výške 656,99 eur, pričom na zaplatení úroku z omeškania žalobca netrval. 4. Vzhľadom na späťvzatie žaloby žalobcom súd konanie s poukazom na ust. § 144, § 145 ods. 1, § 146 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C. s. p.“) zastavil. 5. Podľa § 256 C. s. p. súd priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania z dôvodu, že žalovaná procesne zavinila zastavenie konania, keďže po podaní žaloby uhradila na účet žalobcu žalovanú pohľadávku.
6. Proti tomuto uzneseniu, čo do výroku o trovách konania, podala žalovaná odvolanie, ktorým sa domáhala jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie v tejto časti na ďalšie konanie, alternatívne jeho zmeny spočívajúcej v priznaní jej náhrady trov prvoinštančného aj odvolacieho konania v rozsahu 100 %. 7. Namietala, že procesne nezavinila zastavenie konania. Argumentovala, že pri zastavení konania súd skúma len procesné zavinenie a výklad ust. § 256 C. s. p. založený na potrebe skúmania a
posudzovania hmotnoprávneho zavinenia zastavenia konania žalovaným je výkladom contra legem a odporuje pravidlám spravodlivého súdneho procesu deklarovaným v preambule Civilného sporového poriadku. Pokiaľ súd prvej inštancie skúmal a následne svoje rozhodnutie v časti výroku o trovách konania odôvodnil jej správaním sa po podaní žaloby, posúdil vec podľa v tom čase neplatnej a neúčinnej právnej normy (t. j. podľa v tom čase už neplatného a neúčinného ustanovenia § 146 ods. 2, druhá veta Občianskeho súdneho poriadku) a súčasne v rozpore s platným a účinným znením Civilného sporového poriadku. 8. Pokiaľ súd prvej inštancie pri rozhodovaní o náhrade trov konania skúmal hmotnoprávne dôvody vedúce žalobcu k späťvzatiu žaloby, rovnako procesne pochybil, nakoľko v zmysle platnej a účinnej právnej úpravy nie je skúmanie hmotnoprávneho zavinenia pri rozhodovaní o trovách konania podstatné a procesnou právnou normou vyžadované. Z odôvodnenia uznesenia nie je zrejmé, ako súd prvej inštancie dospel k záveru, že procesne zavinila zastavenie konania (resp. že by sa posúdením procesného zavinenia na jej strane vôbec zaoberal). Práve naopak, procesne zavinil zastavenie konania žalobca, keď zobral žalobu späť v celom rozsahu a navrhol konanie zastaviť (čo vyplýva aj z obsahu uznesenia). 9. Žalovaná namietala aj arbitrárnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie, čím jej odňal možnosť konať pred súdom majúc za to, že z tohto nie je zrejmé na základe akých myšlienkových postupov dospel súd prvej inštancie k svojmu záveru ohľadne trov konania.
10. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej navrhol napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdiť. 11. Napadnuté rozhodnutie považoval za správne, keď žalovaná podľa neho neuviedla žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by viedli k spochybneniu správnosti právnych záverov súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie sa podľa neho dôsledne vysporiadal s predmetom konania, vzhľadom na dôvody späťvzatia žaloby, pričom sa stotožnil s obsahom napadnutého rozhodnutia. Žalovanou prezentované skutkové a právne okolnosti považoval za rozporné v ustáleným výkladom Civilného sporového poriadku, preto nijako neodôvodňujú zmenu rozhodnutia v odvolaním napadnutej časti. Jedinou rozhodujúcou skutočnosťou je, že ku späťvzatiu žaloby bol nútený pristúpiť z dôvodu úhrady žalovanej sumy.
12. Ďalšie vyjadrenia neboli v priebehu odvolacieho konania produkované.
13. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávnenou stranou konania (§ 362, § 359 C. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom /§ 355 ods. 2 C. s. p., § 357 písm. m) C. s. p./, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario C. s. p.) preskúmal uznesenie okresného súdu v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 380, § 379 C. s. p.) a toto v napadnutej časti (výroku o trovách konania) podľa § 387 ods. 1 C. s. p. ako vecne správne potvrdil.
14. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia, ako aj konania, ktoré napadnutému uzneseniu predchádzalo, dospel k záveru, že okresný súd v prejednávanej veci zistil skutkový stav v dostatočnom rozsahu potrebnom na rozhodnutie, na jeho podklade dospel k správnym skutkovým zisteniam a prejednávanú vec aj správne právne posúdil. Nakoľko okresný súd svoje rozhodnutie i dostatočne odôvodnil, v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 C. s. p., v spojení s § 234 ods. 2, § 236 C. s. p., odvolací súd podľa § 387 ods. 2 C. s. p. konštatuje správnosť týchto dôvodov a v podstatných bodoch na ne odkazuje.
15. Podľa § 256 ods. 1 C. s. p. ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
16. Inštitút trov konania je bezprostredne spojený s nákladmi vedenia súdneho sporu, pokiaľ ide o strany, ich zástupcov a iné osoby zúčastnené na konaní. Zmyslom a účelom náhrady trov konania v konaní pred všeobecným súdom je poskytnúť úspešnému účastníkovi/strane náhradu tých trov konania, ktoré vo vecnej a časovej súvislosti s konaním (ako celkom) musel alebo bude musieť nepochybne zaplatiť, pričom by ich nemusel zaplatiť, ak by tu nebolo konanie pred všeobecným súdom.
17. Civilnoprávne sporové konanie je ovládané jednak zásadou zodpovednosti za výsledok, podľa ktorej strana, ktorá mala v sporovom konaní plný úspech, má právo na náhradu všetkých trov vynaložených na účelné uplatnenie alebo bránenie svojho práva (§ 255 C. s. p.), jednak zodpovednosťou za zavinenie
zastavenia konania, podľa ktorej strana, ktorá zavinila zastavenie konania je povinná nahradiť trovy konania protistrane (§ 256 C. s. p.). Ak dôjde k zastaveniu sporového konania, je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách (na strane žalujúcej aj žalovanej) a definitívne ju vyriešiť v rámci právnej úpravy obsiahnutej v ustanovení § 256 C. s. p.
18. Odvolací súd sa v danej veci stotožnil so záverom súdu prvej inštancie o zavinení späťvzatia žaloby a zastavenia konania žalovanou, keď žalobca zobral žalobu späť práve na základe správania sa žalovanej. Z obsahu spisu je zrejmé, že k späťvzatiu žaloby žalobcom došlo po tom čo žalovaná žalobcovi uhradila žalovanú pohľadávku, preto okresný súd na prejednávanú vec správne aplikoval ust. § 256 ods. 1 C. s. p. Pokiaľ žalovaná v odvolaní namietala, že súd pri svojom rozhodovaní skúmal hmotnoprávne zavinenie na zastavení konania, uvedené z rozhodnutia súdu prvej inštancie nevyplýva. Súd prvej inštancie skúmal výlučne procesné zavinenie na zastavení konania, ktorým bolo správanie sa žalovanej po podaní žaloby. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že pokiaľ by žalobca po úhrade uplatneného nároku žalovanou zotrval na podanej žalobe a túto nezobral späť, musela by byť jeho žaloba ako nedôvodná zamietnutá (a následne by žalobca ako neúspešná strana konania bol povinný nahradiť žalovanej trovy konania v zmysle § 255 C. s. p.). Pokiaľ teda k späťvzatiu žaloby žalobcom došlo výlučne pre správanie sa žalovanej, ktorá splnila nárok uplatnený v konaní, je potrebné procesné zavinenie na zastavení konania pričítať práve žalovanej.
19. Vychádzajúc z uvedených zistení a záverov odvolací súd, v celom rozsahu sa stotožniac s uznesením súdu prvej inštancie, toto podľa § 387 C. s. p. v napadnutom výroku o trovách konania ako vecne správne potvrdil.
20. Vo zvyšnej časti (v poradí prvom výroku), ktorá nebola napadnutá odvolaním žiadnej zo strán konania, ponechal odvolací súd uznesenie okresného súdu nedotknuté.
21. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1, § 255 ods. 1 C. s. p. Úspešnou stranou odvolacieho konania bol žalobca, a to v celom rozsah, preto mu súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania následne rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia (§ 262 ods. 2 C. s. p.).
22. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 C. s. p.)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 C. s. p.)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1, 2 C. s. p.)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 C. s. p.)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods. 1 C. s. p.)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 C. s. p.)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C. s. p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 C. s. p.)