Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19C/275/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra, sudkyňou M.. Q. I. v právnej veci žalobcu: D. R. a.s., so sídlom P. dolina XX, XXX XX K., T.: XX XXX XXX, právne zastúpený O. L., s.r.o., so sídlom P. dolina XX, XXX XX K., IČO: 36 668 745, proti žalovanej: Božena Stojková, bytom Nitra, Roľnícka 521/15, v konaní o zaplatenie sumy 17,51 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Súd žalobu z a m i e t a.

Žalovanej súd n e p r i z n á v a náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1.Žalobca sa žalobou dňa 18.5.2015 domáhal, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 17,51 eur s príslušenstvom, ako aj k náhrade trov konania

2.Strany sporu sa na pojednávanie nedostavili, nakoľko súd vo veci rozhodoval bez nariadenia ústneho pojednávania v zmysle § 177 ods. 2 CSP.

3.Súd sa oboznámil s obsahom spisu: so žalobou, so Zmluvou o pripojení, s faktúrou, s oznámením o postúpení pohľadávky, s oznámením o odstúpení od zmluvy a z takto vykonaného dokazovania zistil tento skutkový a právny stav:

4.Právny predchodca žalobcu Slovak Telekom a.s.(ďalej len „právny predchodca žalobcu“) uzatvoril so žalovanou dňa 18.2.2010 Zmluvu o pripojení, predmetom ktorej bolo poskytovanie služby satelitnej alebo káblovej televízie MGIO - Program služby Magio TV Klasik spolu s Magio príslušenstvom ( satelitná anténa, Magio Box, karta k Magio K., diaľkový ovládač a príslušenstvo, ktoré tvorilo veci použité na zriadenie služby, najmä káble, spojky a konzoly zabezpečujúce upevnenie satelitnej antény a prepojenie satelitnej antény a A.-E. K.) s podmienkou viazanosti XX mesiacov. J. príslušenstvo prevzala, následne jej bolo nainštalované, alebo si ho sama nainštalovala a službu využívala. Za to bola povinná platiť titulom poskytovanej služby dojednanú cenu, ktorá jej bola fakturovaná jednotlivými faktúrami. J. bola vystavená fa.č. XXXXXXXXXX na sumu XXX,XX eur splatná dňa XX.X.XXXX, ktorá bola na žalobcu postúpená vo výške XX,XX, teda vo výške žalovanej sumy. J. porušila zmluvu tým, že vystavené faktúry neuhradila, v dôsledku čoho bola deaktivovaná a následne došlo k odstúpeniu od zmluvy. O. predchodca žalobcu si fakturoval zmluvnú pokutu v celkovej výške XXX,XX eur, ktorá pozostávala zo sumy XXX eur za nevrátený M. Box, zo sumy XX,XX eur za nevrátený diaľkový ovládač k prenajatému M. K., zo sumy XX,XX eur za kartu k M. K. a zo sumy XX,XX eur za ostatné príslušenstvo.

X.Na základe J. o postúpení pohľadávok zo dňa X.X.XXXX bola pohľadávka postúpená na žalobcu.

X.Strany sporu sa na pojednávanie nedostavili, nakoľko súd vo veci rozhodoval bez nariadenia ústneho pojednávania v zmysle § 177 ods. X R..

X.Podľa § 177 ods. X R. pojednávanie nie je potrebné nariaďovať, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje XXXX eur, strany s rozhodnutím veci bez nariadenia pojednávania súhlasia, alebo to ustanovuje tento zákon.

X.Podľa § 219 ods. X R. vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.

X.Podľa § 43 ods. X zák. č. XXX/XXXX Z.z. o elektronických komunikáciách zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. A. zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.

XX.Podľa § 4X ods. X písm. d) bod 2 cit. zák. podnik má právo dočasne prerušiť alebo obmedziť poskytovanie verejnej služby z dôvodu nezaplatenia splatnej ceny za verejnú službu v lehote upravenej vo všeobecných podmienkach, a to až do jej zaplatenia alebo do zániku zmluvy o pripojení; dočasne prerušiť poskytovanie verejnej telefónnej služby na pevnom mieste pripojenia k sieti možno iba po predchádzajúcom náležitom upozornení a uplynutí dodatočnej lehoty určenej na zaplatenie, upravenej vo všeobecných podmienkach.

XX.Podľa § 42 ods. X písm. a) cit. zák. o podnik je povinný uzavrieť zmluvu o pripojení s každým záujemcom o poskytovanie verejnej služby, ak nie je dôvod na jej odmietnutie podľa odseku X písm. c).

XX.Podľa § 42 ods. X písm. a) cit. zák., podnik má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb.

XX.Podľa § X2 ods. 4 písm. b) cit. zák. účastník je povinný platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní.

XX.Podľa § 43 ods.X cit. zák. podnik môže odstúpiť od zmluvy o pripojení, ak účastník a) opakovane neoprávnene zasahuje do zariadenia verejnej siete alebo takýto zásah umožní tretej osobe, hoci aj z nedbanlivosti, b) nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do XX dní po dni splatnosti, c) pripojí na verejnú sieť zariadenie, ktoré nespĺňa požiadavky osobitných predpisov, alebo používa také zariadenie v rozpore so schválenými podmienkami a ani na výzvu podniku zariadenie neodpojí, d) opakovane používa verejnú službu spôsobom, ktorý znemožňuje podniku kontrolu jej používania, e) opakovane porušuje podmienky zmluvy o pripojení.

XX.Podľa § 52 ods. X U. zákonníka ( spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

XX.Podľa § 53 ods. X spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

XX.Podľa § 53 ods. X za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

XX.Podľa § 5X ods. 3 ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

XX.Podľa § 53 ods. X za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy, b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa, c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví, d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo zodpovednosti za škodu, e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, ak spotrebiteľ neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi, f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi to neumožňujú, g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty, h) prikazujú spotrebiteľovi, aby splnil všetky záväzky aj vtedy, ak dodávateľ nesplnil záväzky, ktoré vznikli, i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve, j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú na zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia, k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku, l) obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana, m) v prípade čiastočného alebo úplného nesplnenia záväzku zo strany dodávateľa neprimerane obmedzujú alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojich práv voči dodávateľovi vrátane práva spotrebiteľa započítať pohľadávku voči dodávateľovi, n) spôsobujú, že platnosť zmluvy uzatvorenej na dobu určitú sa po uplynutí obdobia, na ktorú bola zmluva uzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátke obdobie na prejavenie súhlasu s predĺžením platnosti zmluvy, o) ktoré oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré priznávajú právo zmluvu vykladať iba dodávateľovi, p) obmedzujú zodpovednosť dodávateľa, ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom, alebo vyžadujú uzavretie zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v osobitnej forme, r) vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

XX.Podľa § X3 ods. 5 neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

XX.Podľa § 544 ods. 1. U. zákonníka ak si strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

XX.Podľa § 544 ods. X U. zákonníka zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

XX.Podľa § 545 ods. X U. zákonníka ak z dojednania o zmluvnej pokute nevyplýva niečo iné, je dlžník zaviazaný plniť povinnosť, ktorej splnenie bolo zabezpečené zmluvnou pokutou, aj po jej zaplatení.

XX.Podľa § X55 ods. X R. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

XX.Podľa § 255 ods. 2 R. ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

XX.Inštitút zmluvnej pokuty je jedným z právnych prostriedkov zabezpečenia zmluvných záväzkov, ktoré sú súhrnne upravené v § 544 až XXX U. zákonníka. T. zmyslom je zabezpečenie splnenia povinností, ktoré sú obsahom záväzku. X. zmluvnej pokuty spočíva predovšetkým vo vyhrážke citeľnou majetkovou sankciou voči dlžníkovi pre prípad, že nesplní svoju povinnosť z hlavného záväzkového vzťahu a taktiež v zabezpečení veriteľa proti prípadnej škode, ktorá by mu mohla nesplnením hlavného záväzku vzniknúť. E. účel je, ako z povahy veci vyplýva, obtiažne splniteľný len symbolickou vyhrážkou, ktorá má v pomeroch dlžníka len minimálny význam a nemotivuje ho dostatočne k tomu, aby na seba, bral len také záväzky, ktoré pri zvážení všetkých okolností môže s vysokou pravdepodobnosťou splniť. J. má sankčný charakter, pretože účastníka, ktorý poruší zmluvnú povinnosť, stíha nepriaznivým následkom v podobe vzniku ďalšej povinnosti zaplatiť peňažnú čiastku v dohodnutej výške. V. zmluvnej pokuty, ako i jej výšky, je zásadne vecou vzájomnej dohody strán. G. to však, že by v každom jednotlivom prípade mohla byť pokuta dohodnutá v neobmedzenej výške. J. explicitne neupravuje obmedzenia pri dohode o výške zmluvnej pokuty, túto však treba posudzovať aj v z hľadiska právnej úpravy v spotrebiteľských zmluvách. P. netreba opomenúť ani skutočnosť, že žalovaná sa ako spotrebiteľ fakticky ocitla v slabšom postavení v porovnaní s dodávateľom, ktorý pri uzatváraní zmluvy konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti a ktorý spotrebiteľovi predložil obsah zmluvy, ktorý spotrebiteľ nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť a teda nemal inú možnosť ako predmetnú zmluvu akceptovať. Z. úpravu spotrebiteľskej zmluvy obsahuje ust. § 53 U. zákonníka, ktoré zároveň obsahuje i generálnu klauzulu, ktorá zakazuje v spotrebiteľských zmluvách ustanovenia, ktoré spôsobujú v neprospech spotrebiteľa značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán a tieto označuje za neprijateľné podmienky a sankcionuje ich absolútnou neplatnosťou. G., v ustanovenie § 54 U. zákonníka zakotvuje zásadu, že zmluvné podmienky spotrebiteľských zmlúv sa nemôžu odchýliť od zákona v neprospech spotrebiteľa, ako i interpretačné pravidlo, ako špeciálne pravidlo pre právny režim spotrebiteľských zmlúv, podľa ktorého v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

XX.Vychádzajúc z takto koncipovanej a vyššie popísanej právnej úpravy, niet pochýb o tom, že sporom dotknutá zmluva uzatvorená medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou je štandardnou formulárovou spotrebiteľskou zmluvou. E. sa pri posudzovaní dôvodnosti žalobcom uplatneného nároku v tomto konaní zároveň otvoril priestor pre tzv. súdnu kontrolu zmluvných podmienok a to v zmysle, či tieto nespôsobili hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech žalovanej ako spotrebiteľa, a to i vo vzťahu k dojednanej zmluvnej pokute.

XX.Súdna kontrola štandardných zmlúv je však postavená na absolútnej neplatnosti neprijateľných klauzúl a bolo by v rozpore s cieľom A. P. N. č. XX/XX/EHS z 5. apríla XXXX o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ak by sa pred neprijateľnou podmienkou jeden spotrebiteľ chránil a druhý nie. P. je, že problémová zmluvná pokuta v spotrebiteľskej zmluve je objektívne spôsobilá poškodiť spotrebiteľa a nie je rozhodujúca vôľa a subjektívny postoj zmluvných strán. A. zdôrazňuje, že pri zmluvnej pokute sa musí jednať o zmluvnú pokutu, ktorá obstojí v rámci súdnej kontroly neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách so zreteľom na povahu, obsah a všetky osobitosti právneho úkonu, pretože podmienky, za akých právny predchodca žalobcu dohodoval zmluvnú pokutu v štandardných zmluvách, podľa názoru súdu, poškodzujú spotrebiteľa. R. výška dohodnutých zmluvných pokút je v rozpore s dobrými mravmi ako všeobecne uznávaným správaním sa v spoločnosti, a teda v zmysle § 39 U. zákonníka absolútne neplatná, ale bolo ju potrebné považovať za absolútne neplatnú v zmysle § 53 ods. X U. zákonníka. Na margo tvrdenia žalobcu, že nedodržaním lehoty viazanosti XX mesiacov sa poskytovateľovi služby nevrátilo kalkulované plnenie v podobe marže z tržieb za poskytnuté služby, keďže poskytovateľ služby vstupoval do zmluvného vzťahu so žalovanou za predpokladu určitého očakávaného hospodárskeho výsledku je treba uviesť, že právny predchodca žalobcu musí podstúpiť a zniesť podnikateľské riziko, ktoré nemôže byť kompenzované tým, že žalovaná ako spotrebiteľ bude znevýhodnená zmluvnými podmienkami, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech žalovanej ako spotrebiteľa. O. predchodca žalobcu si jednotlivé pokuty premietol do fa.č. XXXXXXXXXX, ktorú vystavil žalovanej na sumu XXX,XX eur ( XXX + XX,XX + XX,XX + XX,XX) a na žalobcu bola z uvedenej vo faktúre vyčíslenej sumy postúpená pohľadávka len vo výške XX,XX eur, ktorá predstavuje aj žalovanú sumu, pričom z obsahu žaloby nie je zrejmé, či žalovaná zvyšok sumy vyčíslenej vo faktúre právnemu predchodcovi žalobcu, uhradila. S poukazom na všetky

tieto skutočnosti a v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení súd žalobu žalobcu ako nedôvodne podanú zamietol.

XX.O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. X,X R. za použitia čl.17 a žalovanej, ktorá mala v konaní plný úspech náhradu trov konania nepriznal, nakoľko z obsahu spisu vyplýva, že jej žiadne trovy nevznikli, pričom súd nerozhodoval len o nároku na náhradu trov konania, ale tak ako je uvedené v petite tohto rozsudku a to za účelom predchádzania zbytočným prieťahom a v záujme hospodárneho konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Nitra v dvoch vyhotoveniach. V prípade, že si povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 365CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.