Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_5Co-1062-2015.pdf
PDF · 103.8 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/1062/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Pátrovičovej a sudcov JUDr. Vladimíra Pribulu a JUDr. Borisa Minksa v právnej veci žalobcu: Z. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom R., P. XXX/XX, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, o určenie neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 25. júna 2015 č.k. 10C/292/2014-74, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalobcovi nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1.Okresný súd Nové Zámky (súd prvej inštancie) rozsudkom zo dňa 25. júna 2015 č.k. 10C/292/2014-74 (napadnutý rozsudok) určil, že Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov zo Zmluvy o úvere číslo 405701134 zo dňa 24.4.2012, uzavretá medzi žalobcom a žalovaným je neplatná. Žalobcovi nepriznal náhradu trov konania. Žalovaného zaviazal zaplatiť na účet tunajšieho súdu súdny poplatok vo výške 102,50 eur, do troch dní po právoplatnosti rozsudku.
2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou domáhal voči žalovanému určenia neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 24.04.2012, ktorá bola uzatvorená medzi účastníkmi. Žalobca poukázal na skutočnosti, v zmysle ktorých dňa 24.04.2012 mal uzatvoriť so žalovaným zmluvu o úvere, ktorej predmetom mal byť úver vo výške 300 eur s poplatkom 288 eur, keď ku dňu začatia súdneho konania mal uhradiť 504 eur. Uvedenú zmluvu považuje za problematickú a z eurokonformného hľadiska za neudržateľnú, keďže v zmluve majú byť neprijateľné podmienky a ustanovenia v rozpore s § 54 ods. 1 OZ a inými kogentnými ustanoveniami zákona. Jeho zamestnávateľom je Železničná spoločnosť Slovensko a.s. Bratislava, ktorého žalovaný dňa 10.04.2014 požiadal o vykonávanie zrážok zo mzdy na základe zmenky a tak pristúpiť k realizácii zabezpečovacieho prostriedku - dohody o zrážkach zo mzdy. Uviedol, že inštitút dohody o zrážkach zo mzdy považuje za rozporný s právom Európskej únie a tým aj za neplatný podľa § 39 OZ. Z hľadiska vnútroštátneho práva má byť moc nad jeho majetkom koncentrovaná v rukách veriteľa, ktorý na stanovenie výšky pohľadávky a jej príslušenstva na účely mimosúdneho postihnutia nepotrebuje súdne rozhodnutie v čom navrhovateľ vidí kontroverziu s právom Európskej únie. Žalobca napokon dal do pozornosti množstvo rozhodnutí Súdneho dvora EÚ, s ktorými sa má zdôrazňovať v rámci spotrebiteľskej kontraktácie nerovnováha na úkor spotrebiteľa a dôvodnosť ochrany z úradnej povinnosti.
3. Žalovaný so žalobou nesúhlasil a žiadal ju zamietnuť. Uviedol, že inštitút zrážok zo mzdy podľa § 551 OZ má predstavovať legitímny prostriedok slúžiaci veriteľovi na zabezpečenie jeho pohľadávky.
Namietanú dohodu o zrážkach zo mzdy považuje za platne uzatvorenú; uzatvorená bola v písomnej forme a dlžník (žalobca) mal dať súhlas na vykonávanie zrážok zo mzdy a ich poukazovanie na účet veriteľa. Dohoda o zrážkach zo mzdy je vlastne zmluvou, v ktorej sa zmluvnú strany mali dohodnúť na určitom druhu zabezpečenia a ktorá povinnú stranu má motivovať k dodržiavaniu platobnej disciplíny. Výška dlhu má vyplývať priamo zo zmluvy o úvere, ktorú považuje za platnú a ktorá nikdy nemala byť vyhlásená za neplatnú. Dal do pozornosti aj zákon č. 205/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, v ktorom zákonodarca mal pripustiť možnosť zabezpečenia uspokojenia pohľadávky zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou zo mzdy a iných príjmov, ak táto dohoda je uzatvorená vo forme osobitnej listiny. Zastal názor, že nerealizovaním zrážok zo mzdy by mu vznikla závažnejšia ujma a napokon namietal, že žalobca nemá naliehavý právny záujem na požadovanom určení podľa § 80 písmeno c) O.s.p..
4. Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil, že dňa 24.04.2012 bola medzi žalovaným ako veriteľom a žalobcom ako dlžníkom uzatvorená zmluva o úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej žalovaný poskytol žalobcovi úver 300 eur a žalobca ako dlžník sa zaviazal zaplatiť veriteľovi túto sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 288 eur, t.j. celkovo 588 eur v 12 mesačných splátkach po 49 eur, počnúc dňom 23.05.2012 na účet veriteľa. Poskytnuté finančné prostriedky mali byť podľa prehlásenia dlžníka použité na iný účel ako výkon zamestnania, povolania alebo podnikania (zmluva o úvere, výpoveď žalobcu). V tejto súvislosti žalobca pred súdom upresnil, že v roku 2012 potreboval súrne finančné prostriedky na zaplatenie nedoplatku plynu a preto sa obrátil v Nových Zámkoch na žalovaného v mesiaci apríl 2012. V kancelárii žalovaného s ním jednala zástupkyňa žalovaného pani W., ktorá sa informovala na jeho príjem, záväzky a odporučila mu overenie podpisu na jednej listine, čo mal žalobca aj vykonať a následne spolu podpísali zmluvu o úvere, dohodu o zrážkach a rozhodcovskú zmluvu. Žalobcovi bolo jasné, že mu je poskytnutý úver 300 eur, ktorý mu bol aj hneď vyplatený a že okrem tejto čiastky má zaplatiť ďalších 288 eur. Pani W. bol upozornený, že ak splátkový kalendár nebude dodržiavať, veriteľ pristúpi k zrážkam zo mzdy. Žalobca podľa vlastného vyjadrenia mal splátkový kalendár dodržiavať v bližšie nekonkretizovaný čas, no potom ho prestal plniť, pretože prišli ďalšie finančné problémy.
5. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že predmetom konania tunajšieho súdu 9C/290/2014 je určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy tých istých účastníkov a v tom istom procesnom postavení len s tým rozdielom, že medzi účastníkmi došlo k uzatvoreniu zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX dňa 22.10.2012, keď predmetom zmluvy o úvere bol úver 350 eur s poplatkom 322 eur. Obdobne aj v prípade druhej zmluvy o úvere, teda zo dňa 22.10.2012 mali byť vykonávané zrážky zo mzdy žalobcu zamestnávateľom Železničnou spoločnosťou Slovensko a.s., Bratislava. Vec tunajšieho súdu 9C/290/2014 doteraz nie je právoplatne skončená, no uznesením Okresného súdu Nové Zámky 9C/290/2014-46 zo dňa 11.02.2015 v spojení s potvrdzujúcim uznesením Krajského súdu v Nitre 7Co/347/2015-68 zo dňa 29.05.2015 bola žalovanému uložená povinnosť zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 22.10.2012 uzavretej medzi žalobcom a žalovaným, do právoplatného skončenia veci samej o neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy. Zamestnávateľovi žalobcu Železničnej spoločnosti Slovensko a.s., Bratislava bola zároveň uložená povinnosť zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy žalobcu podľa dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 22.10.2012 uzavretej medzi žalobcom a žalovaným a to do právoplatného skončenia veci samej o neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy.
6. Žalobca v danej veci potvrdil, že dňa 22.10.2012 opäť v Nových Zámkoch vyhľadal pani W. a znovu požiadal o úver podľa dohodnutých podmienok a prakticky s obdobnými podmienkami a s rovnakým zabezpečením ako v prípade prvej zmluvy o úvere zo dňa 24.04.2012. V súvislosti so zmluvou o úvere zo dňa 24.04.2012 mu mal začať jeho zamestnávateľ, teda zamestnávateľ žalobcu Železničná spoločnosť a.s., Bratislava vykonávať zrážky zo mzdy, pričom za poskytnutých 300 eur mu malo byť zrazených vyše 1 000 eur, keď žalovaný nemal upustiť od vykonávania ďalších zrážok zo mzdy. Súčasťou zmluvy o úvere zo dňa 24.04.2012 sú všeobecné podmienky poskytnutia úveru, dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov zo dňa 24.04.2012, podľa ktorej dlžník - žalobca súhlasí s tým, aby sa uspokojenie pohľadávky veriteľa zabezpečilo vykonaním pravidelných mesačných zrážok a aby jeho zamestnávateľ Železničná spoločnosť Slovensko a.s., Bratislava zrážal mesačnej z jeho mzdy 49 eur a uhrádzal danú sumu na účet veriteľa pod variabilným symbolom: XXXXXXXXX (číslom zmluvy). Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov obsahuje vlastnoručný podpis zástupkyne žalovaného pani W. a vlastnoručný podpis žalobcu. Rovnako dňa 24.04.2012 bola medzi účastníkmi uzatvorená rozhodcovská zmluva v súvislosti so zmluvou o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 24.04.2012. Podrobnosti
boli upravené nasledovne: článok II. obsahoval predmet zmluvy, článok III. poučenie o rozhodcovskom konaní a článok 4 spoločné a záverečné ustanovenia. Napokon žalobcom bol predložený aj splátkový kalendár k zmluve o úvere č. XXXXXXXXX. s tým, že mesačná splátka 49 eur mala byť platená od 23.05.2012 do 23.04.2013. Rovnako aj splátkový kalendár obsahuje vlastnoručný podpis žalobcu a vlastnoručný podpis zástupkyne žalovaného pani W. (citované listiny). Žalobca predložil aj zmenku pod č. XXXXXXXXX, ktorá bola vystavená dňa 24.04.2012 na zmenkovú sumu 841,23 eur a zmenkový úrok 0,25 % denne od 08.02.2014. Zmenka ďalej obsahuje za vystaviteľa žalobcu, ktorý potvrdil, že podpis na tejto zmenke sa javí byť jeho vlastnoručným podpisom, no nepamätá si, že by nejakú zmenku podpisoval a už vonkoncom si nepamätá na dátum 08.02.2014. Každopádne, uvedená zmenka obsahuje aj text „splatné; POHOTOVOSŤ s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, bez protestu, na platenie predložiť v lehote do 4 rokov od vystavenia“.
7. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že Železničná spoločnosť Slovensko a.s., Bratislava listom zo dňa 15.12.2014 oznámila, že žalobca je ich zamestnancom a vykonávajú sa mu zrážky zo mzdy v prospech spoločnosti POHOTOVOSŤ s.r.o.. V prípade variabilného symbolu XXXXXXXXXX sa zrážky vykonávajú od novembra 2013 po 56 eur mesačne, keď zrazených bolo k 15.12.2014 suma 728 eur. Pod variabilným symbolom XXXXXXXXXX sa vykonávajú zrážky od mája 2014 po 49 eur mesačne a zrazených bolo k 15.12.2014 suma 343 eur. V prvom prípade bola žiadosť o zrážky zo mzdy doručená Železničnej spoločnosti Slovensko a.s., 25.11.2013 a v druhom prípade 12.05.2014. Následnej uznesením tunajšieho súdu 10C/292/2014-24 zo dňa 18.12.2014 v spojení s potvrdzujúcim uznesením Krajského súdu v Nitre 7Co/295/2015-49 zo dňa 11.05.2015 bola žalovanému uložená povinnosť zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX . zo dňa 24.04.2012 uzavretej medzi žalobcom a žalovaným, do právoplatného skončenia veci samej o neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy. Zamestnávateľovi žalobcu Železničnej spoločnosti Slovensko a.s., Bratislava bola zároveň uložená povinnosť zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy žalobcu podľa dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 24.04.2012 a to do právoplatného skončenia veci samej o neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy.
8. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 37 ods. 1, § 551 ods. 1, 2, § 52 ods. 1, 2, § 53 ods. 1, § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 2, 3, čl. 5, čl. 6 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, § 80 písm. c/ OSP, § 497 Obchodného zákonníka.
9. Dospel k záveru, že v danom prípade naliehavý právny záujem žalobcu na požadovanom určení je daný tým, že žalovaný reálne plnil realizáciu zabezpečovacieho prostriedku, čím dochádza a môže aj v budúcnosti dochádzať bez právneho dôvodu (akéhokoľvek rozhodnutia súdu, alebo inej inštitúcie) k zásahu do jeho majetkovej sféry, pričom zamestnávateľ žalobcu bude musieť rešpektujúc uzatvorenú dohodu vykonávať zrážky zo mzdy žalobcu a žalovaný sa môže na úkor žalobcu takto bezdôvodne obohacovať a žalobca iným spôsobom ako žalobou na súde sa zmeny tohto stavu nemôže domôcť.
10. Strany sporu dňa 24.04.2012 uzavreli Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX, pričom neoddeliteľnou súčasťou zmluvy je aj Dohoda o zrážkach zo mzdy, ktorú je spotrebiteľ nútený podpísať. Uzatvorením Dohody o zrážkach zo mzdy je spotrebiteľ nútený kedykoľvek v platnosti zmluvy strpieť vykonávanie zrážok zo mzdy na úhradu pohľadávky veriteľa vyčíslenej zamestnávateľovi bez súdnej kontroly uplatnenej veriteľom na základe neprijateľných klauzúl, resp. bez možnosti spotrebiteľa zamedziť ich vykonávanie v rozsahu uplatnenom z neprijateľných zmluvných podmienok. Podľa ustálenej judikatúry systém ochrany spotrebiteľov zavedený Smernicou Rady 93/13/ EHS o nekalých zmluvných podmienkach vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom, alebo dodávateľom, nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávajúcu silu, ako aj úroveň informovanosti a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom bez toho, aby mohol ovplyvniť ich obsah. Je potrebné zdôrazniť, že súdna kontrola štandardných zmlúv je postavená na absolútnej neplatnosti neprijateľných klauzúl, rozhodujúce teda je, že problémová zmluvná podmienka v spotrebiteľskej zmluve je objektívne spôsobilá poškodiť spotrebiteľa. Súd v danom prípade poukazuje na závery Komisie na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a nekalých obchodných praktík pri Ministerstve spravodlivosti SR zo dňa 21. 1. 2011 pod č. XXXX/XXXX-XXX.XX,XXX,XXX, ktorým v bode 9 Komisia dospela k záveru, že dohoda o zrážkach zo mzdy uzatvorená podľa § 551 OZ je zmluvnou podmienkou spôsobujúcou hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa a je v rozpore s ustanovením § 53 OZ, keďže spotrebiteľ je už v čase vzniku nútený uzatvoriť
dohodu o zrážkach zo mzdy. Výkon zrážok zo mzdy je pritom súkromným procesom, ktorý nepodlieha nijakej autorizácii a verifikácii primeranosti a spotrebiteľ môže byť vystavený neprijateľnému konaniu zo strany dodávateľa. Z uvedeného dôvodu ide preto o neprijateľnú zmluvnú podmienku.
11. Vzhľadom k tomu súd prvej inštancie dospel k záveru, že dohoda o zrážkach zo mzdy uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným k zmluve o úvere pod č. XXXXXXXXX je neprijateľnou zmluvnou podmienkou v zmysle ustanovení § 53 ods. 1 a 5 OZ z dôvodu, že žalobca ako spotrebiteľ bol nútený predmetnú dohodu vo vzťahu k žalovanému ako veriteľovi podpísať ako neoddeliteľnú súčasť formulárovej zmluvy o poskytnutí úveru a tým sa dobrovoľne podrobiť vykonávaným zrážkam bez možnosti zabránenia ich vykonávania za predpokladu, že tieto sú uplatňované veriteľom z neprijateľných zmluvných klauzúl, resp. z neplatnej časti právneho úkonu pre rozpor so zákonom alebo dobrými mravmi. Nakoľko uvedený zabezpečovací inštitút umožňuje dodávateľovi siahnuť na majetkové práva spotrebiteľa aj za predpokladu, že si uvedené nároky uplatňuje z neprijateľných klauzúl, resp. neplatných právnych úkonov, súd je toho názoru, že spôsobuje hrubú nerovnováhu v neprospech spotrebiteľa, ktorý je povinný sa takémuto konaniu dodávateľa podriadiť bez predchádzajúcej súdnej kontroly, prípadných neprijateľných klauzúl uplatneného nároku dodávateľa a z uvedeného dôvodu súd dohodu o zrážkach zo mzdy vyhodnotil za neprijateľnú a tým aj neplatnú zmluvnú podmienku v zmysle ustanovení § 53 ods. 1 až 6 OZ a návrhu v plnom rozsahu vyhovel. Dohoda o zrážkach zo mzdy uzatvorená účastníkmi z úverovej zmluvy je zmluvnou podmienkou spôsobujúcou hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, pretože spotrebiteľ je nútený kedykoľvek v čase platnosti zmluvy strpieť vykonávanie zrážok zo mzdy na úhradu pohľadávky veriteľa vyčíslenej zamestnávateľovi bez súdnej kontroly a teda ide o tzv. mimosúdne zrážky zo mzdy, ktoré umožňujú postihovať majetok dlžníka. Dlžník preto tieto zrážky nedokáže priamo voči svojmu zamestnávateľovi zastaviť a to napriek neexistencii súdneho rozhodnutia, ktoré by judikovalo sporný právny vzťah. Z tohto dôvodu moc nad majetkom žalobcu je koncentrovaná v rukách veriteľa - žalovaného, ktorý na stanovenie výšky pohľadávky a jej príslušenstva na účely mimosúdneho postihnutia jeho majetku nepotrebuje súdne rozhodnutie. Uzavretá zmluva poskytuje žalovanému ako veriteľovi priamo právny priestor na postihnutie jeho majetku a to vrátane plnení z neprijateľných zmluvných podmienok, prípadne plnenie v rozpore s kolíznymi ustanoveniami zákona. Dohoda o zrážkach zo mzdy je teda zmluvnou podmienkou spôsobujúcou hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech žalobcu a je v rozpore s § 53 OZ, keďže žalobca bol už v čase vzniku úverovej zmluvy nútený uzatvoriť dohodu o zrážkach zo mzdy. Je nesporné, že vnútroštátnemu súdu prislúcha posúdiť, či možno zmluvnú podmienku kvalifikovať ako nekalú. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy nie je založený na objektívnom vyhodnotení výšky dlhu, ale na subjektívnej predstave veriteľa o výške pohľadávky a jej príslušenstva. Výška pohľadávky síce môže mať oporu v zmluve, ale pri zmluve so zmluvnými podmienkami ktoré neboli predmetom posúdenia súdu alebo inej objektívnej inštitúcie je relevantné ex offo súdne preskúmanie práve z dôvodu nebezpečenstva, že spotrebiteľ zmluvné podmienky nedokáže vyhodnotiť. Z uvedeného dôvodu za nesprávny treba považovať aj názor žalovaného, že žalobca nemá naliehavý právny záujem na určení neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy.
12. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP a žalobcovi úspešnému v konaní nepriznal náhradu trov konania, pretože mu žiadne nevznikli.
13. Žalobca je ako spotrebiteľ v tomto súdnom konaní podľa § 4 ods. 2 písm. za/ zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších predpisov (ďalej aj citovaného zákona) oslobodený od súdnych poplatkov, v konaní mal úspech a preto súd prvej inštancie rozhodol o povinnosti žalovaného zaplatiť súdny poplatok vo výške 102,50 eur podľa § 2 ods. 2 k položkám 1 písmeno b) sadzobníka súdnych poplatkov citovaného zákona (za návrh vo výške 99,50 eur) a k položke 20a sadzobníka súdnych poplatkov citovaného zákona (za podanie - ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní, ktoré bolo vykonané elektronickým podaním so zaručeným elektronickým podpisom vo výške 3,- eurá).
14. Rozsudok súdu prvej inštancie napadol v zákonnej lehote odvolaním žalovaný a domáhal sa zrušenia rozsudku súdu prvej inštancie a zamietnutie žaloby. Svoje odvolanie podal z dôvodov ust. § 365 ods. 1 písm. d/, f/ a h/ CSP. V dôvodoch odvolania uviedol, že súd prvej inštancie neuviedol žiadny zákonný dôvod neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, teda žiadne konkrétne ustanovenie (právnu normu) a jeho použitie - aplikáciu na konkrétny prípad. Poukazuje na fakt, že napadnutý rozsudok neobsahuje žiadne dokázané skutočnosti potvrdzujúce značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán v neprospech spotrebiteľa tak, že dohoda o zrážkach zo mzdy nie je neprijateľnou podmienkou, vylučuje aj to, že ide
o spôsob zabezpečenia upravený právnou normou (§ 551 OZ, § 3 ods. 13 zák. č. 129/2010 Z.z.). Súd prvej inštancie súčasne uvádza, že žalobkyňa nemala vôľu vstúpiť do dohody o zrážkach zo mzdy so žalovaným. Toto tvrdenie pritom žalobkyňa uplatnila až v súvislosti s týmto konaním, dovtedy ho nikdy netvrdila. Postup súdu a hodnotenie výsledkov dokazovania sú v rozpore s § 191 ods. 1 CSP. Ak by sa zaoberal aj obsahom samotnej dohody o zrážkach zo mzdy, minimálne by mal vyhodnotiť jej obsah spočívajúci v tom, že predmetná dohoda je na samostatnom liste a je označená ako Dohoda o zrážkach zo mzdy. Tiež nie zrejmé, na základe čoho má vyjadrenie žalobkyne pred súdom pravdivejšiu hodnotu, ako jej skoršie reálne konanie zavŕšené podpisom dohody o zrážkach zo mzdy. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/81/2011. V závere uviedol, že tvrdenia súdu je jednostranné, nemajú oporu v zákone a porušujú právo žalovaného na spravodlivý súdny proces len preto, že takýto postup sa javí ako vhodnejší pre spotrebiteľa.
15. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok - ďalej len „CSP“) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou stranou konania, v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359, § 362 ods. 1 CSP) a zistení, že spĺňa náležitosti § 363 CSP, prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) za splnenia povinnosti ustanovenej v § 319 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné, preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
16. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
17. Podľa § 470 ods. 2 prvej vety CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované.
18. Podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplní na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
19. Ustanovením § 387 ods. 2 CSP je odvolaciemu súdu daná možnosť vypracovania tzv. skráteného odôvodnenia rozhodnutia. Možnosť vypracovania takéhoto odôvodnenia je odôvodnená tým, že odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožní s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie a to po skutkovej ako aj právnej stránke; ak sa odvolací súd čo i len čiastočne nestotožní s týmito závermi, neprichádza do úvahy vypracovanie skráteného odôvodnenia. Môže síce doplniť dôvody uvedené v rozhodnutí súdu prvej inštancie, toto doplnenie však nemôže byť v rozpore so závermi súdu prvej inštancie, môže ho iba dopĺňať v tom zmysle, že závery odvolacieho súdu iba podporia odôvodnenie súdu prvej inštancie.
20. Odvolací súd sa plne stotožňuje s dôvodmi súdu prvej inštancie, so zisteným skutkovým stavom i právnym posúdením veci. Súd prvej inštancie sa vyporiadal so všetkými pre vec relevantnými skutočnosťami, svoje rozhodnutie kvalifikovane zdôvodnil v zmysle § 220 ods. 2 CSP. Vzhľadom k tomu odvolací súd nemá potrebu dôvody súd prvej inštancie doplniť a rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
21. Z uvedených dôvodov preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
22. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP a úspešnému žalobcovi nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože mu žiadne trovy nevznikli.
23. Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).