Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25C/421/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Katarínou Vorobelovou v právnej veci žalobkyne: U. V., W.. XX.XX.XXXX, F. H. W. U. XXX, v konaní právne zastúpená R.. U. L., E. L. L. U. T., W. N. X, proti žalovaným: 1. K. F., W.. XX.XX.XXXX, F. T., Š. XX, 2. C. F., W.. XX.XX.XXXX, F. T., L. XX, v konaní právne zastúpení R.. H. F., E. L. L. U. T., L. XX, v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, takto

rozhodol:

I. zrušuje podielové spoluvlastníctvo žalobkyne a žalovaných v 1. a 2. rade k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX - pozemku parcela registra KN C č. XX, zastavané plochy a nádvoria, o výmere X XXX m2, pozemku parcela registra KN C č. XX, záhrady, o výmere XXX m2 a rodinnému domu, číslo súpisné XXX, postavenému na pozemku parcela registra KN C č. XX, katastrálne územie H. W. U., obec H. W. U.,

II. zrušené podielové spoluvlastníctvo vyporiadava tak, že nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX, katastrálne územie H. W. U. - pozemok parcela registra KN C č. XX, zastavané plochy a nádvoria, o výmere X XXX m2, pozemok parcela registra KN C č. XX, záhrady, o výmere XXX m2 a rodinný dom, číslo súpisné XXX, postavený na pozemku parcela registra KN C č. XX, prikazuje do výlučného vlastníctva žalobkyne,

III. žalobkyňa je povinná vyplatiť žalovanému v 1. rade sumu X XXX Eur a žalovanému v 2. rade sumu X XXX Eur, to všetko do 60 dní od právoplatnosti tohto rozsudku,

IV. priznáva znalcovi ustanovenému v tomto konaní právo na náhradu jeho nákladov voči žalobkyni v rozsahu 50 %,

V. priznáva znalcovi ustanovenému v tomto konaní právo na náhradu jeho nákladov voči žalovaným v 1. a 2. rade v rozsahu 25 % voči každému,

VI. priznáva žalovaným v 1. a 2. rade právo na náhradu trov konania voči žalobkyni v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa svojou žalobou podanou na tunajšom súde dňa XX.XX.XXXX žiadala súd, aby zrušil a vyporiadal podielové spoluvlastníctvo medzi stranami konania k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX - pozemku parcela registra KN C č. XX, zastavané plochy a nádvoria, o výmere X XXX m2, pozemku parcela registra KN C č. XX, záhrady, o výmere XXX m2 a rodinnému domu, číslo súpisné XXX, postavenému na pozemku parcela registra KN C č. XX, katastrálne územie H. W. U.. Žalobkyňa žiadala prikázať predmetné nehnuteľnosti do svojho výlučného vlastníctva a žalovaných, ako podielových spoluvlastníkov každého v jednej štvrtine, chcela vyplatiť každého sumou X XXX Eur, v lehote do tridsiatich dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Žalobkyňa svoju žalobu odôvodnila tým, že je podielovou spoluvlastníčkou predmetných nehnuteľností v jednej polovici a žalovaní nadobudli vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam, každý v jednej štvrtine, titulom dedenia po svojom nebohom otcovi R. F.Č., s ktorým žalobkyňa žila v spoločnej domácnosti ako druh a družka. Pred podaním žaloby sa ohľadom vyporiadania žalobkyňa pokúšala o dohodu so žalovanými, naposledy pokusom o zmier zo dňa XX.XX.XXXX, k čomu však nedošlo.

3. Žalobkyňa v žalobe žiadala vyporiadať podielové spoluvlastníctvo aj v tzv. širšom slova zmysle, hoci v samotnom petite osobitný výrok pre vyporiadanie v širšom slova zmysle neuviedla, a to z dôvodu, že do predmetných nehnuteľností sama investovala svoje finančné prostriedky. Na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX žalobkyňa uviedla, že nežiada širšie vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Vzhľadom na postoj žalobkyne sa súd nárokmi zo širšieho vyporiadania podielového spoluvlastníctva ďalej nezaoberal.

4. Žalovaní so žalobou čo do zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva súhlasili. Nesúhlasili však s navrhovanou cenou, ktorú by im žalobkyňa ako ustupujúcim spoluvlastníkom bola povinná vyplatiť. Žiadali zistiť všeobecnú trhovú hodnotu predmetných nehnuteľností znalcom z odboru oceňovania nehnuteľností a na základe takto zistenej hodnoty žiadali zaviazať žalobkyňu na výplatu ceny ustupujúcim spoluvlastníkom. Poukázali tiež na to, že prostredníctvom svojho právneho zástupcu viackrát so žalobkyňou komunikovali, pričom navrhovali vyporiadať podielové spoluvlastníctvo z všeobecnej hodnoty nehnuteľností s tým, že nehnuteľnosti by boli prikázané do vlastníctva žalobkyne, resp. navrhovali predaj nehnuteľností. S týmito ich návrhmi žalobkyňa pred podaním žaloby nesúhlasila. Žalovaní zároveň žiadali, aby pri širšom vyporiadaní boli brané do úvahy aj investície ich otca do samotných nehnuteľností. Na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX žalovaní od tohto upustili a žiadali vyplatiť len podiel z hodnoty nehnuteľností podľa veľkosti ich spoluvlastníckych podielov.

5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením s LV č. XXX v katastrálnom území H. W. U., návrhom Dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva z XX.XX.XXXX, pokusom o zmier, znaleckým posudkom K.. X. I. č. XX/XXXX, ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil tento stav:

6. Žalobkyňa je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX - pozemku parcely registra KN C č. XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere X XXX m2, pozemku parcely registra KN C č. XX - záhrady o výmere XXX m2 a rodinného domu, číslo súpisné XXX, postavenému na pozemku parcela registra KN C č. XX, katastrálne územie H. W. U., v jednej polovici. Žalovaní nadobudli vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam, každý v jednej štvrtine, titulom dedenia po svojom nebohom otcovi R. F.V., s ktorým žalobkyňa žila v spoločnej domácnosti ako druh a družka, v dedičskom konaní XXD XXX/XXXX. 7. Predmetné nehnuteľnosti nadobudla žalobkyňa spolu s otcom žalovaných kúpnou zmluvou zo dňa XX.XX.XXXX, každý v jednej polovici. Kúpna cena bola XXX XXX Sk, teda X XXX Eur. Počas doby, kedy žalobkyňa s otcom žalovaných vlastnili predmetné nehnuteľnosti, dom čiastočne zrekonštruovali, a hoci sa žalobkyňa snažila tvrdiť, že všetky investície do nehnuteľností boli financované z jej peňazí, tieto svoje tvrdenia náležite nepreukázala.

8. Z návrhu Dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva zo dňa XX.XX.XXXX, ktorú žalobkyňa aj spolu s pokusom o zmier adresovala žalovaným, súd zistil, že žalobkyňa navrhovala vyplatiť žalovaným rovnakú sumu ako uviedla v petite žaloby, teda po X XXX Eur. Žalobkyňa uvádzala, že vychádzala z kúpnej ceny X XXX Eur (XXX XXX Sk), teda z ceny, za akú sa predmetné nehnuteľnosti nadobudli v roku XXXX. Žalovaní s navrhovanou sumou nesúhlasili a žiadali, aby im žalobkyňa vyplatila hodnotu ich podielu z všeobecnej hodnoty nehnuteľností. Zo záznamu o rokovaní spoluvlastníkov zo dňa XX.XX.XXXX je zrejmé, že žalobkyňa ponúkla žalovaným na výplatu ich spoluvlastníckych podielov každému po X XXX Eur a nesúhlasila s predajom nehnuteľností. Taktiež nesúhlasila s tým, aby ju žalovaní vyplatili polovicou sumy zistenou podľa znaleckého posudku.

9. Za účelom zistenia všeobecnej ceny nehnuteľností bolo nariadené znalecké dokazovanie, pričom znalkyňa určila všeobecnú hodnotu nehnuteľností na XX XXX Eur. Jedna štvrtina z tejto sumy je potom X XXX Eur.

10. Žalobkyňa uviedla, že hoci momentálne nemá finančné prostriedky na výplatu žalovaných, tieto získa od obce, kde býva. Na získanie finančných prostriedkov žiadala lehotu dva mesiace.

11. Podľa § 136 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len , vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov.

12. Podľa § 137 ods. 1 OZ, podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.

13. Podľa § 141 ods. 1 OZ, spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná.

14. Podľa § 142 ods. 1 OZ, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

15. V predmetom konaní súd zistil, že medzi stranami konania nedošlo pred podaním žaloby k dohode ohľadom zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva. Z tohto dôvodu bol ktorýkoľvek zo spoluvlastníkov oprávnený podať žalobu na súd v súlade s § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Urobila tak žalobkyňa, ktorá mala záujem o prikázanie nehnuteľností do svojho výlučného vlastníctva. Keďže súd je viazaný poradím spôsobov vyporiadania uvedeným v § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka a bolo zistené, že predmetná nehnuteľnosť nie je reálne deliteľná, bolo namieste rozhodovať o spôsobe vyporiadania, ktorý navrhla žalobkyňa.

16. Žalobkyňa chcela podľa žaloby vyplatiť žalovaných po X XXX Eur, čo malo predstavovať jednu štvrtinu z ceny nehnuteľností z roku XXXX (X XXX Eur). Z kúpnej zmluvy, ktorú predložila sama žalobkyňa, však súd zistil, že kúpna cena bola X XXX Eur. Už samotný návrh žalobkyne na výplatu ustupujúcich spoluvlastníkov bol nízky a ako bolo preukázané, nedosahoval ani cenu nehnuteľností z roku XXXX. Žalovaní s navrhovanou sumou od počiatku nesúhlasili a keďže túto sumu im na výplatu žalobkyňa navrhovala aj v predsúdnom jednaní, je logické, že s ňou nemohli súhlasiť ani pred podaním žaloby. V predsúdnych jednaniach, ako aj po podaní žaloby, žalovaní argumentovali tým, že pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva sa im, ako ustupujúcim spoluvlastníkom má vyplatiť podiel z všeobecnej trhovej hodnoty nehnuteľnosti.

17. Súd sa s týmto názorom žalovaných plne stotožnil. Súd poukazuje na to, že pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva sa musí ustupujúcemu spoluvlastníkovi vyplatiť primeraná náhrada, tak ako to prikazuje § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

18. Primeraná náhrada je hodnotový ekvivalent vyjadrený v peniazoch, ktorý umožňuje podľa miestnych podmienok obstaranie obdobnej veci, akú predstavoval podiel spoluvlastníka prisúdený ostatným spoluvlastníkom. Primeraná náhrada musí vyjadrovať cenu, ktorá závisí nielen od konštrukcie a vybavenia, ale aj dopytu a ponuky v danom mieste a čase. Základom pre určenie primeranej náhrady pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti je všeobecná cena obvyklá v danom mieste v čase rozhodovania. V žiadnom prípade teda súd nemohol za základ pre svoje rozhodovanie brať do úvahy hodnotu nehnuteľnosti určenú podľa znaleckého posudku z roku XXXX, teda pred takmer pätnástimi rokmi, tak ako to navrhovala žalobkyňa. Je logické, že postupom času, vývojom cien na trhu nehnuteľností, rozvojom individuálnej bytovej výstavby do vzdialenejších lokalít od krajského mesta T., zvyšovaním kúpnej sily obyvateľstva, cestnou dostupnosťou, čiastočným zrekonštruovaním nehnuteľností, ako aj ďalšími kritériami táto cena v žiadnom prípade nezodpovedá primeranej náhrade, akú majú dostať ustupujúci spoluvlastníci. Pokiaľ tieto skutočnosti žalobkyňa nevedela, mala byť o nich zo strany svojej právnej zástupkyne pri podávaní žaloby informovaná. Určenie podielu na výplatu z ceny z roku XXXX bolo teda od začiatku zjavne nereálne a určené na neúspech.

19. Za účelom zistenia všeobecnej hodnoty nehnuteľností bolo nariadené znalecké dokazovanie. Znalec pri určení všeobecnej hodnoty nehnuteľností bral do úvahy všetky vyššie uvedené kritériá a určil

všeobecnú hodnotu nehnuteľností, ktorá je podľa súdu aj primeranou hodnotou, z ktorej môže súd vychádzať pri výplate ustupujúcich spoluvlastníkov. Nakoniec so sumou vyplývajúcou zo znaleckého posudku súhlasila aj žalobkyňa, avšak s tým, že žiadala dlhšiu lehotu na výplatu. V priebehu konania sa tak stali nespornými skutočnosti, že nehnuteľnosť má pripadnúť do vlastníctva žalobkyne, ako aj znalcom určená všeobecná hodnota nehnuteľností.

20. Súd teda uložil žalobkyni, aby vyplatila žalovaným ako ustupujúcim spoluvlastníkom každému po X XXX Eur, a to do šesťdesiatich dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Celú nehnuteľnosť, teda aj v zostávajúcej polovici, súd prikázal do výlučného vlastníctva žalobkyne.

21. Hoci žalobkyňa navrhovala výsluch svedkov, týchto na pojednávaní nezabezpečila, pričom svedkovia mali preukázať nároky žalobkyne z titulu širšieho vyporiadania. Keďže v priebehu konania žalobkyňa uviedla, že netrvá na širšom vyporiadaní a toto nežiadali ani žalovaní, súd nevidel dôvod na výsluchu týchto svedkov. Keďže na poslednom pojednávaní ani jedna zo strán nežiadala o širšie vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, súd sa týmto bližšie nezaoberal. Súd vychádzal z toho, že obaja spoluvlastníci (žalobkyňa a právny predchodca žalovaných) prispeli na údržbu a čiastočnú rekonštrukciu svojho spoluvlastníctva počas doby, kedy v nehnuteľnosti žili a spolu hospodárili. Každý zo spoluvlastníkov, teda tak žalobkyňa, ako aj právny predchodca žalovaných, sa rovnako podieľali na zvýšení hodnoty nehnuteľností v ich vlastníctve.

22. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

23. Podľa § 259 CSP, ak pri dokazovaní vznikne povinnosť, ktorá je spojená s výdavkami inej osoby, má táto osoba tie isté práva a povinnosti pri ich uplatnení ako svedok.

24. Podľa § 260 CSP, ak súd nariadil vo veci znalecké dokazovanie, pri rozhodovaní o náhrade výdavkov spojených s vykonaním tohto dôkazu sa riadi ustanoveniami osobitného predpisu.

25. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

26. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

27. V predmetnom konaní súd žalovaným priznal plnú náhradu trov konania z dôvodu, že bolo preukázané, že už pred podaním žaloby mali záujem na zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva a na prikázaní nehnuteľností do výlučného vlastníctva žalobkyne s tým, že bude zistená trhová hodnota nehnuteľností. Ako je zrejmé, žalobkyňa s týmto postojom nesúhlasila, hoci vyplýva z konštantnej judikatúry súdov, ale podala zjavne nereálnu žalobu vo vzťahu k jej povinnosti vyplatiť ustupujúcich spoluvlastníkov. Súd teda vyhodnotil postoj žalobkyne za taký, ktorý spôsobil toto konanie, a teda mal za to, že žalobkyňa bola v konaní neúspešná.

28. V konaní bolo nariadené znalecké dokazovanie. Súd teda uložil každej zo strán konania uhradiť polovicu nákladov znalcovi. O samotnej výške trov konania, ako aj o výške znalečného bude rozhodnuté osobitným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu (Okresný súd Prešov) na Krajský súd v Prešove, písomne v troch jeho vyhotoveniach. (§ 362 ods. 1

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363

Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods.1

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 364

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 365 ods. 3

Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť a nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou. (§ 371 a § 372

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona a to Exekučného poriadku a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.