Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12CoE/37/2022

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Zmekovej a sudkýň JUDr. Renáty Pátrovičovej a JUDr. Denisy Šaligovej v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Advocate, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, proti povinnej: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX/XXX, D. E., o vymoženie pohľadávky v sume 2.534,19 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Komárno č. k. -13 zo dňa 23.08.2013 takto

rozhodol:

Odvolací súd návrhy oprávneného na prerušenie konania z a m i e t a .

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a zastavení exekúcie p o t v r d z u j e .

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o trovách exekúcie z r u š u j e a v tejto časti vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

Súd prvej inštancie napadnutým uznesením exekučné konanie (správne „exekúciu“) sp. zn. vyhlásil za neprípustné a konanie (správne „exekúciu“) zastavil. O trovách exekučného konania (správne „exekúcie“) si vymienil rozhodnúť osobitným uznesením. Svoje rozhodnutie súd odôvodnil s odkazom na ustanovenia , účinného do 30.06.2016 (ďalej len „“), , , o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“ alebo „EP“), , , o rozhodcovskom konaní, , , , , , , , , , , , č. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. V odôvodnení napadnutého uznesenia súd prvej inštancie uviedol, že na základe návrhu na vykonanie exekúcie sa oprávnený domáhal voči povinnej vymoženia pohľadávky vo výške 2.534,19 eura s príslušenstvom, trov konania a trov exekúcie. Oprávnený predložil ako exekučný titul rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 12795/10 zo dňa 30.12.2010, ktorý vydal Stály rozhodcovský súd zriadený zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., IČO: 35 922 761, so sídlom v Bratislave.

Exekučný súd skúmal či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy, ktorá môže mať formu osobitnej písomnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve. Súd preto preskúmal aj úverovú zmluvu č. 400700219 zo dňa 21.12.2009 ako aj predložené všeobecné podmienky poskytnutia úveru, ktoré v čl. 15 obsahujú rozhodcovskú doložku. V danom prípade

nie je možné formuláciu rozhodcovskej doložky považovať za platnú rozhodcovskú zmluvu alebo rozhodcovskú doložku. Takto formulovaná doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým, že znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a ponecháva ho výlučne na vôli dodávateľa. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu. Takto formulovaná doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, a preto je neplatná. Zároveň nešlo o individuálne dojednanie tejto doložky, na ktoré by spotrebiteľ bol zvlášť upozornený, ktoré by bolo s povinnou zvlášť dojednané, ona by bola s týmto ustanovením zmluvy súhlasila a prejavila by svoj súhlas podpisom. Podpis na úverovej zmluve nemožno považovať zároveň aj za prejav súhlasu s rozhodcovskou doložkou, na jej platnosť je nevyhnutné individuálne dojednanie a individuálny prejav vôle účastníkov zmluvného vzťahu podpisom, ktorý v tomto prípade nebol dodržaný. Vzhľadom na to ak neexistuje rozhodcovský rozsudok, ktorý je spôsobilý byť exekučným titulom buď z hľadiska formálneho alebo z hľadiska materiálneho, exekúcia je neprípustná, čo je dôvod na vyhlásenie exekučného konania za neprípustné a na zastavenie exekučného konania.

O trovách exekúcie súd rozhodne osobitným uznesením po právoplatnosti uznesenia o zastavení exekúcie a po tom, ako súdny exekútor predloží súdu vyúčtovanie trov exekúcie.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý namietal, že súd svojím postupom odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom, že rozhodol nad rámec zverenej právomoci, že sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, že súd nedostatočne zistil skutkový stav, pretože nevykonal náležité dokazovanie, a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Alternatívne navrhol, aby bolo konanie prerušené podľa a aby súd Súdnemu dvoru Európskej únie na základe článku 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie predložil prejudiciálnu otázku, ktorú sformuloval v 3 bodoch. Podľa oprávneného súd preskúmal exekučný titul metódou, ktorá mu neprináleží, a spôsobil úplnú nemožnosť vykonať právo veriteľa v situácii, ako by bol exekučný titul zrušený. V oblasti prieskumu rozhodnutia rozhodcovského súdu je všeobecný súd limitovaný ustanovením a zákona o rozhodcovskom konaní. Na začiatku konania súd preskúmal súlad exekučného titulu so zákonom v zmysle Exekučného poriadku, a preto opätovne tento súlad už skúmať nemal. Oprava rozsudku rozhodcovského súdu je časovo limitovaná podľa zákona o rozhodcovskom konaní tak, že žalobu o zrušenie rozsudku možno podať v lehote 30 dní od jeho doručenia. Právna úprava umožňujúca bez časového obmedzenia zasahovať do právoplatných rozhodnutí je v právnom štáte neakceptovateľná, pretože je v rozpore s princípom právnej istoty a ochrany dôvery subjektov práva v právny poriadok. Dlžníkovi nič nebránilo využiť možnosť podať žalobu o zrušenie rozsudku rozhodcovského súdu na príslušný všeobecný súd. Rozsudkom rozhodcovského súdu je exekučný súd viazaný rovnako ako rozsudkom všeobecného súdu podľa .

Oprávnený v podanom odvolaní ďalej žiadal konanie s poukazom na ustanovenie prerušiť a podať návrh na konanie o súlade ustanovenia prvej a druhej vety EP s prvej vety SR pre rozpor s princípom právnej istoty a princípom ochrany dôvery všetkých subjektov práva v právny poriadok. Namietal, že súd o zastavení exekúcie v podstate rozhodol bez návrhu, hoci k zastaveniu konania o výkone rozhodnutia rozhodcovského súdu alebo exekučného konania realizované na podklade takéhoto rozhodnutia môže súd pristúpiť len na návrh účastníka konania v zmysle Zákona o rozhodcovskom konaní a z dôvodov podľa a nasl. zákona o rozhodcovskom konaní. Súd podľa neho porušil princíp legality, porušil zásadu začatia konania na návrh, rovnosť účastníkov, právo na spravodlivý súdny proces a dvojinštančnosť konania. V rozpore s SR a Dohovorom došlo aj k porušeniu zákazu diskriminácie, keď v konaní mal výrazne nevýhodné postavenie a bolo s ním zaobchádzané odlišne; to nemožno ospravedlniť tým, že je obchodnou spoločnosťou podnikajúcou v oblasti poskytovania krátkodobých úverov. On nemal možnosť reagovať na akékoľvek tvrdenia, argumenty a dôkazy, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie súdu, a nebol oboznámený s tým, že exekučný súd vedie konanie, v ktorom opätovne rozhoduje o jeho právach v súvislosti s revíziou rozsudku rozhodcovského súdu. Svojím rozhodnutím súd vylúčil

možnosť podania opravného prostriedku vo vzťahu k meritu veci a porušil zásadu dvojinštančnosti konania. Súd nevykonal v podstate žiadne dokazovanie zákonným spôsobom, čím mu bola odňatá možnosť konať pred súdom. Ak by zákonodarca chcel umožniť prieskum rozhodcovského rozhodnutia, v § 45 zákona o rozhodcovskom konaní by nepochybne okrem § 40 písm. a),b) uviedol aj ďalšie dôvody prieskumu exekučného súdu, ktorý v tomto prípade podľa svojej ľubovôle si okruh prieskumu exekučného titulu rozšíril na otázky, ktoré nie je oprávnený riešiť. Rozhodcovská doložka je podľa neho platná a nejde o neprijateľnú podmienku. Nesúhlasil ani s právnym posúdením zmluvy o úvere ako zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa zákona o spotrebiteľských úveroch, pričom poukázal na príslušné zákonné ustanovenia, vrátane ustanovení , , a . Otázku, či exekučný titul bol vydaný v súlade s právnym poriadkom, súd už raz posudzoval a o nej právoplatne rozhodol vydaním poverenia na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku. Od vydania poverenia nenastali žiadne nové právne ani skutkové okolnosti, ktoré by mali viesť k zmene postoja súdu. Podľa neho súd urobil nesprávny výklad smernice Rady Európskej únie a v tomto ohľade navrhol prerušiť súdne konanie a Súdnemu dvoru Európskej únie položiť prejudiciálne otázky, ktoré v 2 bodoch sformuloval v súvislosti s výkladom pojmu „nekalá zmluvná podmienka“. Ustanovenia vnútroštátneho práva by mali byť vykladané v rámci smernice Rady 93/13/ EHS v súlade najmä s čl. 17 a čl. 47 Charty základných práv EÚ. Súd by mal prerušiť konanie a Súdnemu dvoru EÚ by mal predložiť ďalšiu prejudiciálnu otázku, či je v súlade s čl. 17 a čl. 47 Charty základných práv EÚ také rozhodnutie vnútroštátneho súdu, ktoré aplikujúc vnútroštátne procesné a aj hmotnoprávne ustanovenia s odkazom na smernicu 93/13/EHS zabráni vymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi. Odvolanie oprávnený uzavrel návrhom na prerušenie konania s formulovaním 3 otázok, ktoré by mali byť položené Súdnemu dvoru Európskej únie.

Krajský súd v Nitre ako odvolací súd ( , ďalej len „“ alebo „CSP“) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (, ) ako aj skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie ( ) po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ) napadnuté uznesenie vo výroku vyhlásení exekúcie za neprípustnú a o zastavení exekúcie podľa potvrdil ako vecne správne. Napadnuté uznesenie v časti výroku o trovách exekúcie podľa a odvolací súd zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

Súd prvej inštancie aplikoval v tejto veci ustanovenia Exekučného poriadku ako aj , ktorý bol dňom 1. júla 2016 zrušený . Napadnuté uznesenie vydal dňa 23.08.2013, t. j. ešte za účinnosti predchádzajúceho procesného predpisu, ktorým bol . Odvolací súd rozhodujúc vo veci už v čase účinnosti , postupoval v súlade s ustanovením , prvej vety , podľa ktorého ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, a právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Exekučný poriadok bol s účinnosťou od 1. júla 2016 v ustanoveniach a novelizovaný o niektorých opatreniach súvisiacich s prijatím , a a o zmene a doplnení niektorých zákonov. V zmysle ,,, Exekučného poriadku: (1) Ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia . (2) Ustanovenia o odpustení zmeškania lehoty, prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii, neodkladných opatreniach a zabezpečovacích opatreniach sa v konaní podľa tohto zákona nepoužijú. (3) Na účely tohto zákona sa pojem žaloba podľa povahy veci vykladá ako návrh na vykonanie exekúcie, námietky proti exekúcii, návrh na zastavenie exekúcie a návrh na odklad exekúcie. (4) Na účely tohto zákona sa pojmy strana a spor vykladajú ako účastník konania a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.

Exekučný poriadok bol následne novelizovaný , ktorý v ustanovení prvej vety stanovuje, že ak tento zákon v až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017 ( Exekučného poriadku).

Odvolací súd sa zaoberal návrhmi oprávneného na prerušenie konania, pričom sa predovšetkým zaoberal prípustnosťou požadovaného postupu v zmysle , , účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie (teraz - ). Vychádzajúc z ustanovenia Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 ( Exekučného poriadku), ktoré vylučuje možnosť prerušenia konania, odvolací súd návrhy oprávneného na prerušenie konania ako nedôvodné zamietol. V prípade exekučného konania sa totiž s určitými výnimkami uplatňuje zákonná zásada, podľa ktorej exekučné konanie nemožno prerušiť. Procesné predpisy vzťahujúce sa na exekučné konanie zakladajú neprípustnosť obligatórneho prerušenia predmetného exekučného konania, a preto bol dôvod na zamietnutie návrhov oprávneného na prerušenie konania. Aj v prípade, že by bolo prípustné prerušenie exekučného konania na vyriešenie oprávneným požadovaných prejudiciálnych otázok, nič by to nezmenilo na dôvodnosti zastavenia exekúcie z dôvodov uvedených súdom prvej inštancie. Dôvodom zastavenia exekúcie bola neplatne dojednaná rozhodcovská doložka medzi účastníkmi konania, v dôsledku čoho rozhodcovský súd nemal konať pre nedostatok právomoci. Judikatúra súdov v Slovenskej republike ustálila, že neplatná rozhodcovská doložka má za následok nulitný rozhodcovský rozsudok, ktorý nemožno vykonať. Vzhľadom na to odvolací súd vo vzťahu k návrhu na prerušenie konania nepovažoval za potrebné požiadať o výklad komunitárneho práva Súdny dvor Európskej únie, pretože otázka komunitárneho práva nie je pre riešenie daného prípadu relevantná.

V danej právnej veci rozhodcovský súd konal o spore medzi účastníkmi zo zmluvy o úvere uzatvorenej dňa 21.12.2009 v spojení so Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru (VPPÚ). Svoju právomoc si odvodil z rozhodcovskej doložky obsiahnutej v bode 15. VPPÚ, ktoré boli súčasťou zmluvy o úvere. Vo všeobecnosti, ak sa má exekúcia vykonať na základe exekučného titulu, ktorým je rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd v ktoromkoľvek štádiu exekúcie oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy. V tomto prípade povinná dlh podľa zmluvy riadne nesplácala, a tak sa oprávnený obrátil so žalobou na rozhodcovský súd, ktorý vydal vyššie uvedený rozsudok. Proti rozsudku rozhodcovského súdu povinná odvolanie nepodala a nepodala ani žalobu na súd o jeho zrušenie.

v znení účinnom v čase uzavretia predmetnej zmluvy v ustanovení ,,,, uvádza nasledovné: „Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.“

Rozhodcovský súd si v tomto prípade odvodil svoju právomoc na rozhodnutie sporu medzi účastníkmi z rozhodcovskej doložky uvedenej vo VPPÚ ako súčasti zmluvy o úvere, ktorú súd prvej inštancie na základe listinných dôkazov posúdil, ako neprijateľnú, a teda neplatnú podmienku, ktorá nemohla založiť právomoc rozhodcovského súdu. Rozhodcovská doložka nezodpovedala zákonným podmienkam, pričom spôsobila značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán, a to v neprospech spotrebiteľa. Z predložených listín nie je zrejmé, v akom rozsahu bola povinná adekvátne poučená o následkoch uzavretia tejto rozhodcovskej doložky a či mala reálnu možnosť znenie zmluvy a VPPÚ ovplyvniť. Oprávnený tieto skutočnosti ani netvrdil a k návrhu na exekúciu listinné dôkazy nedoložil. Skutočnosť, že v bode 18. VPPÚ sa uvádza vyhlásenie strán, že „akékoľvek tvrdenie dlžníka v budúcnosti o tom, že nebol oboznámený s podmienkami zmluvy, bude na jeho ťarchu a nebude považované za právne relevantné“, nemení nič na tom, že dojednanie ako také v spotrebiteľskom právnom vzťahu nezodpovedalo zákonu. Oprávnený v konaní nepreukázal, že rozhodcovská doložka obsiahnutá v ťažko čitateľných VPPÚ, vyhotovených drobným písmom, bola dojednaná s povinnou individuálne. Oprávnený

mal povinnosť predložiť povinnej návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy (doložky) takým spôsobom, aby z neho bolo dostatočne zrejmé, že sa jej poskytuje možnosť voľby prijať alebo neprijať návrh na riešenie prípadných sporov výlučne v rozhodcovskom konaní, a tiež jej poskytnúť aj jasné a zrozumiteľné informácie o tom, čo tá - ktorá voľba znamená. Oprávnený takýto postup v konaní nepreukázal, a tak odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie konštatoval neprijateľnosť rozhodcovskej doložky, ktorá

- ak mala byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie - mala byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Súd prvej inštancie na základe listinných dôkazov urobil správny právny záver o neplatnosti rozhodcovskej doložky, ktorá nemohla založiť právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať a rozhodnúť.

Ustanovenie § 57 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 zakotvuje pre exekučný súd v každej fáze konania povinnosť skúmať súlad exekučného titulu so zákonom, a tak ak dôvody neprípustnosti exekúcie vykonávanej na základe rozhodcovského rozsudku zistil až v štádiu prebiehajúcej exekúcie, správne vydal predmetné uznesenie, ktorým vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavil. Hoci súd prvej inštancie zastavil predmetnú exekúciu v súlade s ustanovením § 57 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku, pričom správne mala byť predmetná exekúcia zastavená podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, uvedené nič nemení na správne prijatom závere, že rozhodcovský rozsudok je nulitným právnym aktom a na jeho podklade nemožno viesť predmetné exekučné konanie. Preto odvolací súd napadnuté uznesenie podľa ako vecne správne potvrdil.

Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

V nadväznosti na zastavenie exekúcie bolo potrebné rozhodnúť o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie. Vo všeobecnosti trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie. Základom pre určenie odmeny súdneho exekútora pri exekúcii na peňažné plnenie je výška vymoženej pohľadávky. K trovám oprávneného patria hotové výdavky oprávneného, jeho zástupcu, ušlý zárobok oprávneného a jeho zákonných zástupcov, odmena za zastupovanie, ak oprávneného zastupuje advokát, a preddavok na trovy exekúcie, ak sa nevymáha nárok na výživné. Tie isté druhy trov (okrem preddavku na odmenu exekútora a jeho hotové výdavky) platí aj povinný. Podľa zákona majú nárok na náhradu trov exekúcie oprávnený, exekútor a za splnenia hypotézy uvedenej v § 203 Exekučného poriadku aj povinný. Súdny exekútor má nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Tento nárok pozostáva z odmeny, náhrady hotových výdavkov a náhrady za stratu času. Nárok súdneho exekútora nemožno považovať za nárok na náhradu trov, pretože nárok na náhradu predovšetkým predpokladá zaplatenie určitých trov a až potom môže, ale nemusí vzniknúť nárok na ich náhradu. Súdny exekútor nikomu vopred neplatí svoju odmenu, naopak, má právo žiadať primeraný preddavok na odmenu a náhradu hotových výdavkov. Z toho vyplýva, že u exekútora právne nemôže ísť o náhradu trov exekúcie. Oprávnenému vzniká nárok na náhradu trov exekúcie, ak bol s návrhom na vykonanie exekúcie úspešný, prípadne ak k zastaveniu exekúcie došlo v dôsledku dobrovoľného splnenia povinným až v priebehu exekúcie. O náhrade trov exekúcie, na ktorú oprávnenému vznikol nárok, rozhoduje exekútor a vymáha ich niektorým zo spôsobov určených na vymoženie peňažnej pohľadávky vydaním príkazu na úhradu trov exekúcie. Aj keď dôjde k zastaveniu exekúcie, súd zváži, ktoré trovy oprávnený potreboval na účelné vymáhanie nároku do zastavenia exekúcie. Keď oprávnený sčasti zavinil zastavenie exekúcie, možno mu uložiť náhradu len tých trov, ktoré sú kryté čiastočným procesným zavinením. Ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. Oprávnený znáša trovy exekúcie aj v prípade, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinnej bol vyhlásený konkurz. O výške trov exekúcie rozhodne bez zbytočného odkladu na návrh exekútora exekučný súd. V prípade zastavenia exekúcie v zmysle § 200 ods. 5 Exekučného poriadku je povinnosťou súdu rozhodnúť o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

Odvolací súd v tejto veci konštatoval, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil stane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva a zároveň nesprávne právne vec posúdil, keďže pri rozhodnutí o zastavení exekúcie nerozhodol aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

Aplikácia ustanovení sa uplatní v exekučných konaniach len tam, kde to povaha veci nevylučuje. Napriek tomu, že sa do Exekučného poriadku dostali ustanovenia o tom, že sa na exekučné konania úprava všeobecného procesného predpisu uplatní, ustanovenie Exekučného poriadku tým nemôže byť dotknuté, pretože špeciálna dikcia tohto ustanovenia uplatnenie ustanovení všeobecného procesného predpisu priamo vylučuje. Pri aplikácii ustanovení na exekučné konania musí exekučný súd vždy rešpektovať vzájomný vzťah týchto dvoch procesných predpisov. Exekučný poriadok je vo vzťahu k špeciálnym predpisom, a preto majú ustanovenia Exekučného poriadku vždy prednosť, najmä ak ide o oblasť právnej úpravy, ktorú upravujú oba tieto procesné predpisy. Exekučný poriadok upravuje uvedenú oblasť odlišne a ustanovenia týkajúce sa daného nároku upravuje priamo. Vzhľadom na to nie je namieste v prípade trov exekúcie uplatňovať všeobecný procesný predpis tak, ako ho aplikoval súd prvej inštancie. V predmetnej veci súd prvej inštancie rozhodol o zastavení exekúcie, avšak nerozhodol o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je tak v časti trov exekúcie v rozpore s ustanovením Exekučného poriadku. Odvolací súd preto uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o trovách exekúcie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, pričom súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu ( ) o trovách exekúcie nanovo rozhodne.

Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (, , ), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).