Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

DK-8Er/176/2011

Uznesenie

Okresný súd Dolný Kubín v exekučnej veci oprávneného: SERRAGHIS LOAN MANAGEMENT LTD., AFENTRIKA COURT, Office 2, 6018, Larnaca, Cyprus, IČO: H.E. 257931, právne zastúpeného: JUDr. Martinom Jánskym, advokátom so sídlom Nitra, Štúrova 13, proti povinnej: P. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. O., A. M. č. XXX/X, o vymoženie sumy 682,21 eura s príslušenstvom a trov exekúcie, o návrhu povinnej na zastavenie exekúcie,

rozhodol:

Súd vyhlasuje exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavuje.

II. Súdnemu exekútorovi Mgr. Milanovi Somíkovi súd náhradu trov exekúcie nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Dňa 06.07.2016 bolo tunajšiemu súdu doručené podanie povinnej označené ako „Podnet na zastavenie exekúcie“ v ktorom uviedla, že dáva podnet na zastavenie exekúcie vedenej súdnym exekútorom Mgr. Milanom Somíkom pod č. EX XXXXX/XXXX, nakoľko sa domnieva, že je vedená na základe nevykonateľného rozsudku, ktorým je rozsudok č.II/XXXX-XXXX zo dňa 10.10.2010 vydaný Stálym rozhodcovským súdom Slovenskej bankovej asociácie, pretože tento bol vydaný na základe rozhodcovskej doložky, ktorá s ňou nebola individuálne v rámci zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru 7/2004 dohodnutá a preto je táto rozhodcovská doložka neprijateľná. 2. Podľa § 57 ods.1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný

poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej ako „Exekučný poriadok“)v platnom a účinnom znení, exekúciu súd zastaví, ak: a) sa začala a rozhodnutie sa dosiaľ nestalo vykonateľným, b) rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným, c) zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie, d) exekúcia postihuje veci alebo práva, ktoré sú vylúčené z exekúcie alebo nepodliehajú exekúcii podľa tohto zákona alebo podľa osobitného zákona, 6b) e) bolo právoplatne rozhodnuté, že exekúcia postihuje vec, na ktorú má niekto právo nepripúšťajúce exekúciu (§ 55), f) po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané, g) exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať, h) majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, i) oprávnený nezaplatí súdny poplatok za vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, j) pri exekúcii predajom zálohu zaniklo záložné právo a oprávnený bol záložným veriteľom, k) rozhodol, že majetok štátu podľa § 61c ods. 2 je nevyhnutne potrebný na plnenie úloh štátu alebo na plnenie verejnoprospešného účelu alebo že majetok Exportno-importnej banky Slovenskej republiky podľa § 61c ods. 2 je nevyhnutne potrebný na vykonávanie jej činností a plnenie jej úloh, l) je výkon exekučného titulu v rozpore s verejným poriadkom, m) rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

3. V rámci preskúmania návrhu (podnetu) povinnej na zastavenie exekúcie sa súd

oboznámil s obsahom spisu tunajšieho súdu sp. zn. 8Er/176/2011 a spisom rozhodcovského súdu z ktorých mal preukázané, že v predmetnom exekučnom konaní, ktoré je vedené voči povinnej súdnym exekútorom Mgr. Milanom Somíkom, so sídlom v Martine, Jilemnického 12 (náhradníkom súdneho exekútora JUDr. Juraja Gallu, pred ktorým exekúcia pôvodne začala), je vymáhaná pohľadávka, ktorú oprávnený nadobudol na základe zmluvy o postúpení pohľadávok od spoločnosti Debtinvest Limited a tá ho nadobudla postúpením od pôvodného veriteľa - VÚB, a.s., z exekučného titulu, ktorým je právoplatný a vykonateľný rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie, so sídlom Bratislava, Rajská 15/A (ďalej ako rozhodcovský súd), sp. zn.: II/2010-2988 zo dňa 10.10.2010 (ďalej ako „rozhodcovský rozsudok“), ktorý podľa vyznačenej doložky nadobudol právoplatnosť dňa 08.12.2010 a vykonateľnosť dňa 11.12.2010. S poukazom na uvedené pôvodný oprávnený (Debtinvest Limited) v návrhu na vykonanie exekúcie zo dňa 30.03.2011, adresovanom súdnemu exekútorovi JUDr. Jurajovi Gallovi, Exekútorsky úrad Martin uviedol, že po vydaní rozhodcovského rozsudku povinná uloženú povinnosť nesplnila a žiadal, aby súdny exekútor od nej vymohol sumu v zmysle uvedeného rozhodcovského rozsudku plus poplatok za udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vo výške 16,50 eura, ostatné náklady exekučného konania, ktoré oprávnenému ešte vzniknú ako aj náhrady trov právneho zastúpenia oprávneného v exekúcii vo výške 119,29 eura. Súd na základe uvedeného návrhu vyhovel žiadosti súdneho exekútora zo dňa 19.05.2011 a dňa 25.07.2011 mu udelil poverenie na vykonanie exekúcie voči povinnej pod č. 5503 032447. 4. Na podklade návrhu povinnej na zastavenie exekúcie súd opätovne preskúmal či nie je

dôvodné exekúciu zastaviť napriek tomu, že už raz súlad návrhu na vykonanie exekúcie, exekučného titulu a žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia posúdil a súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie na majetok povinnej udelil. Je povinnosťou súdu v ktoromkoľvek štádiu, na návrh aj bez návrhu, preveriť, či nie jej dôvod na zastavenie exekúcie. Podľa uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky IV. ÚS 425/2011-19, „podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu možno zastaviť na návrh alebo aj bez návrhu. Zatiaľ čo dôvody, na základe ktorých všeobecný súd obligatórne zastaví exekúciu (§ 57 ods. 1 Exekučného poriadku) alebo na základe ktorých fakultatívne pristúpi k takémuto rozhodnutiu (§ 57 ods. 2 Exekučného poriadku), podrobne upravuje Exekučný poriadok, ustanovenie okamihu, kedy tak má alebo môže učiniť, nie je explicitne ustanovený. Z uvedeného je potrebné vyvodiť záver, že všeobecný súd rozhodne o zastavení exekúcie kedykoľvek v priebehu konania, len čo zistí, že sú dané dôvody na ukončenie núteného vymáhania pohľadávky. To znamená, že všeobecný súd je povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania. Jedným z týchto predpokladov je aj relevantný exekučný titul. Bez jeho existencie nemožno exekúciu vykonať“. 5. Súd pri posudzovaní predmetného vzťahu, t.j. či neexistuje rozpor žiadosti o udelenie

poverenia, návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, vychádzal z vnútroštátnych právnych predpisov, ako aj z noriem európskeho práva. Na základe vyššie

uvedených skutočností dospel k záveru, že v danom prípade vzťah, ktorý vznikol na základe Zmluvy o poskytnutí spotrebného úveru Reg. číslo: 7/2004 zo dňa 04.03.2004 (ďalej ako „zmluva o úvere“), je nesporne vzťahom spotrebiteľským. Exekučným titulom pre vedenie exekúcie je v tomto prípade rozhodcovský rozsudok vydaný rozhodcovským súdom, pričom právomoc rozhodcovského súdu rozhodovať v danej veci bola, vychádzajúc z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku, daná „rozhodcovskou zmluvou uzatvorenou dňa 04.03.2004 medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným v č. II. bod 4 úverovej zmluvy“. Vychádzajúc zo zmluvy o úvere je v čl. II. bod 4 tejto zmluvy uvedené, že „Banka uzavretím tejto zmluvy navrhuje, aby prípadné spory vzniknuté z tohto obchodu boli rozhodnuté prednostne v rozhodcovskom konaní prostredníctvom stáleho rozhodcovského súdu zriadeným v zmysle zákona č. 510/2002 Z. z. o platobnom styku. Dlžník vyjadruje súhlas s návrhom banky na riešení sporov stálym rozhodcovským súdom“. Z predmetnej zmluvy o úvere je zrejme, že bola vopred pripravená a že sa jedná o formulárovú zmluvu. Súd preto podrobil uvedenú listinu zisťovaniu, či neobsahuje nekalé podmienky, skúmal všetky dôležité skutočnosti, ktoré vyvolávajú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v danom prípade povinnej, ako rozhodne slabšej strany v daných zmluvných vzťahoch. Pokiaľ ide o vymedzenie slabšej strany, treba vychádzať z toho, čo je pre túto slabšiu stranu je charakteristické, že sa jedná o fyzickú osobu, ktorá je voči druhej strane záväzkového vzťahu v nevýhode

spočívajúcej predovšetkým v nedostatku profesionality, konajúca pod istým tlakom, z dôvodu finančnej nedostatočnosti v obmedzenom prístupe k právnej pomoci a pod. 6. V čase uzavretia zmluvy o úvere (04.03.2004) zákon č. 634/1992 Zb. o ochrane

spotrebiteľa upravoval vzťahy upravené „typovou zmluvou“, ktorou sa podľa tohto zákona rozumie „zmluva, ktorá sa má uzavrieť vo viacerých prípadoch, ak je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje“ (§ 23a ods. 1 cit. zák.). Rovnako ako Občiansky zákonník, aj tento zákon zakazoval dojednávať zmluvné podmienky „ktoré na škodu spotrebiteľa zakladajú nápadný nepomer medzi právami a povinnosťami zmluvných strán“ (§ 23a ods. 2 písm. a) cit. zák.). V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že označenie „typové zmluvy“ je svojou podstatou zhodné s označením „spotrebiteľské zmluvy“. Práve názov „spotrebiteľské zmluvy“ bol inkorporovaný do zákona č. 634/1992 Zb. novelou č. 616/2004 Z.z., pričom cieľom zákonodarcu bolo práve zosúladiť terminológiu s úpravou uvedenou v Občianskom zákonníku (porovnaj - dôvodová správa k novele č. 616/2004 Z.z.). 7. Podľa § 2 písm. a), b) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení

zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov(ďalej len ako „zákon o spotrebiteľských úveroch“), na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme, zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 60/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom do 31.12.2007 (ďalej len ako „Občiansky zákonník“), spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy, dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa, vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví, vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo zodpovednosti za škodu, umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, že spotrebiteľ neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi, umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi to neumožňujú, oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty, prikazujú spotrebiteľovi, aby splnil všetky záväzky aj vtedy, ak dodávateľ nesplnil záväzky, ktoré vznikli, umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve, určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú k zvýšeniu ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia. Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

8. Neprijateľná (nekalá) podmienka je taká zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne

dohodnutá, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou (čl. 2, čl. 3 ods. 1, ods. 2 smernice Rady č. 93/13/EHS). Zákon síce explicitne nekonfrontuje navzájom inštitút dobrých mravov a inštitút neprijateľnej podmienky a tiež, že nie každá zmluvná podmienka, ktorá vyvoláva nepomer v spotrebiteľskej zmluve v neprospech spotrebiteľa je neprijateľná, no pokiaľ však zmluvná podmienka je v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany spotrebiteľskej zmluvy, nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Ak by takouto neprijateľnou zmluvnou podmienkou bola samotná rozhodcovská doložka a dodávateľ ju použije, v takomto prípade ide o výkon práv v rozpore s dobrými mravmi. Je potrebné podotknúť, že nekalá zmluvná podmienka a rozhodcovská doložka a možnosti jej posúdenia v exekučnom konaní už bola predmetom posudzovania zo strany Súdneho dvora Európskej únie. Súdny dvor EÚ už v rozsudku C-40/08 Asturcom č.51 judikoval, že „Smernica Rady 93/13/EHS, z 5.apríla 1993 o neprimeraných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách musí byť vykladaná v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského nálezu vydaného bez účasti spotrebiteľa, musí pokiaľ má za tým účelom k dispozícii potrebné informácie o právnom a skutkovom stave i bez návrhu

posúdiť neprimeranosť rozhodcovskej doložky, obsiahnutej v zmluve uzatvorenej medzi predávajúcim alebo poskytovateľom a spotrebiteľom. Ak ide o neprimeranú doložku, prislúcha tomuto súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, aby sa uistil, že tento spotrebiteľ nebude uvedenou doložkou viazaný. Súd tak zastaví exekúciu v celom rozsahu, ak exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok rozhodcu alebo rozhodcovského súdu, ktorý svoju právomoc odvodzoval z neprijateľnej rozhodcovskej zmluvy“. 9. „Pokiaľ je, zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa, ako slabšej zmluvnej

strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah teória i prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nemali by byť žiadne pochybností o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Ak by takouto neprijateľnou zmluvnou podmienkou bola samotná rozhodcovská doložka a dodávateľ ju použije, v takomto prípade ide o výkon práv v rozpore s dobrými mravmi.“ (uznesenie ÚS SR z 24. 2. 2011, č. k. IV. ÚS 55/2011-19). 10. Rozhodcovská doložka v danom prípade nie je v zmluve dojednaná individuálne, čo

vyplýva aj z jej zaradenia do zmluvy o úvere, konkrétne do časti obsahujúcej hlavne povinnosti dlžníka, ktorej ako celku sa povinná mala možnosť buď podrobiť a zmluvu uzavrieť, alebo nepodrobiť a v tom prípade, by jej banka úver pre nesplnenie obchodných podmienok neposkytla. Takto dojednanú rozhodcovskú zmluvu, ktorá splýva s ostatným zmluvnými dojednaniami - hlavne povinnosťami povinnej ako dlžníka, je nutné považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Súd na základe takto zisteného skutkového stavu konštatuje, že povinná si rozhodcovskú doložku osobitne nevyjednala a ani zo strany banky jej nebola ponúknutá možnosť dobrovoľne túto rozhodcovskú doložku uzavrieť. Je zjavné, že rozhodcovská doložka je súčasťou formulárovej zmluvy o úvere, ktorú VÚB, a.s. a.s. v rámci svojej podnikateľskej činnosti používa v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu. Podľa názoru súdu je však dojednanie rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve neprijateľnou podmienkou, ktorá je v zmysle § 53 ods. 5 Obč. zák. a čl. 3 ods. 1 smernice Rady č. 93/13/EHS neplatná. Súd vzhľadom na uvedené považuje výkon práv oprávneného podľa predmetnej rozhodcovskej zmluvy za nezlučiteľný s normami na ochranu spotrebiteľa, ako aj s dobrými mravmi a preto exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju, pretože pri nekalej povahe rozhodcovskej doložky nie je možné v takomto prípade rozdeliť exekúciu na dovolenú a nedovolenú podľa práva Európskej únie. Na rozdiel od iných zmluvných podmienok, nekalá povaha rozhodcovskej doložky dopadá na celé exekučné konanie vyvolané oprávneným. Na základe uvedeného súd dospel k názoru, že dojednanie rozhodcovskej zmluvy v predmetnej spotrebiteľskej zmluve je neprimeranou podmienkou a spotrebiteľ ňou nie je viazaný . Vychádzajúc z judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ten v rozsudku sp. zn. 3 Cdo/164/1996 z 27. januára 1997 publikovanom v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. R 58/1997 uviedol, že „súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke

formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená. Keďže konanie, na základe ktorého bol vydaný exekučný titul - rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie sp. zn. II/2010-2988 zo dňa 10.10.2010 má inú vadu, pre ktorú nie je tento exekučný titul materiálne vykonateľný, aj plnenie z tohto rozsudku musí byť v rozpore s platným právom. Z vyššie uvedených dôvodov, no najmä s poukazom na absenciu materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu, súd postupom podľa ust. § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku exekúciu vedenú voči povinnej súdnym exekútorom Mgr. Milanom Somíkom pod č. EX 513/2011 vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju. 11. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom,

kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

12. Na výzvu súdu zo dňa 11.11.2016 súdny exekútor v podaní doručenom súdu 22.12.2016

oznámil, že si v súvislosti so zastavením exekúcie neuplatňuje trovy exekúcie, preto o náhrade trov exekúcie súdnemu exekútorovi súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku II. tohto uznesenia. 13. Podľa § 9a Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa

primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku. Podľa § 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej ako „CSP“), podľa tohto zákona sa postupuje, ak je daná právomoc súdu, pokiaľ Civilný mimosporový poriadok, Správny súdny poriadok alebo iný zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti výroku I. tohto uznesenia je odvolanie prípustné. ( § 58 ods. 5 Exekučného poriadku) Proti výroku II. tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné. (§ 200 Exekučného poriadku). V odvolaní sa musí okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v § 127 ods. 1 a 2 (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, jeho podpísania a uvedenia spisovej značky tohto konania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) - § 363 CSP. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods.1CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 .