Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_28Cb-80-2016.pdf
PDF · 103.4 KB
Case nature
Area
Subarea
28Cb/80/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I v konaní pred sudkyňou JUDr. Katarínou Bartalskou v právnej veci žalobcu: Národná diaľničná spoločnosť, a.s. so sídlom Dúbravská cesta 14, 841 04 Bratislava, IČO: 35 919 001 proti žalovanému: KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group so sídlom Štefánikova 17, 811 05 Bratislava, IČO: 31 595 545 o zaplatenie 6.044,30 EUR s príslušenstvom
rozhodol:
I. Súd konanie z a s t a v u j e v časti nároku v sume 4.142,85 EUR.
II. Súd v r a c i a žalobcovi časť zaplateného súdneho poplatku za žalobu vo výške 241,87 EUR prostredníctvom Slovenskej pošty, a.s. po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
III. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 1.901,45 EUR s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 6.044,30 EUR od 19.02.2015 do 30.08.2016 a s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 1.901,45 EUR od 31.08.2016 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
IV. Súd p r i z n á v a žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa domáhal žalobou zo dňa 16.05.2016, doručenou tunajšiemu súdu dňa 26.05.2016 voči žalovanému o vydanie platobného rozkazu, na základe ktorého by bol žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 6.044,30 EUR s príslušenstvom. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že dňa 08.09.2014 došlo k dopravnej nehode motorového vozidla EČV: G.. Uvedenou dopravnou nehodou došlo k poškodeniu zvodidiel a ich súčastí, pričom prišlo ku škode na majetku žalobcu v celkovej výške 16.349,46 EUR.
2. Žalobca si listom Škodová udalosť zo dňa 08.09.2014 uplatnil voči žalovanému náhradu vyššie uvedenej škody v celkovej výške 16.349,46 EUR. Dňa 09.02.2015 bol žalobcovi doručený list Oznámenie o poistnom plnení, na základe ktorého žalovaný poukázal v prospech účtu žalobcu časť náhrady škody v celkovej výške 9.732,92 EUR. V tomto oznámení o poistnom plnení žalovaný odôvodňuje odpočítanie sumy 6.616,54 EUR nepriznaním plného poistného plnenia za (i) dopravné náklady vo výške 3.027,33 EUR, (ii) odpočet mzdových nákladov vo výške 1.115,52 EUR (iii) odpočet za uplatnenie amortizácie materiálu vo výške 1.528,24 EUR, (iv) odpočet zisku za predaj kovového šrotu vo výške 945,45 EUR. Žalobca v skutočnosti za predaj kovových zvyškov získal len 572,24 EUR, preto si uplatnil v tomto konaní sumu z uvedeného titulu vo výške 373,21 EUR.
3. Žalovaný vo vyjadrení doručenom súdu dňa 28.07.2016 oznámil, že po doručení žaloby uhradil žalobcovi sumu 4.142,85 EUR z dôvodu prehodnotenia uplatnených mzdových nákladov a dopravných
nákladov. Spornou naďalej zostáva suma amortizácie a suma kovových zvyškov. V priebehu konania žalobca oznámil súdu, že žalobu berie v časti sumy 4.142,85 EUR, ako sumu mzdových nákladov v sume 1.115,52 EUR a dopravných nákladov v sume 3.027,33 EUR, späť z dôvodu úhrady uvedených položiek zo strany žalovaného. Súd ohľadne zastavenia konania v časti postupoval v zmysle zákona č. 160/2015 Z.z. - Civilný sporový poriadok (ďalej aj ako „CSP“) podľa ustanovenia § 145 ods. 2 tak, že o späťvzatí rozhodol až v rozhodnutí vo veci samej na pojednávaní dňa 30.01.2017. Pre prehľadnosť súd nebude v rozsudku uvádzať argumentáciu strán sporu ohľadne dopravných a mzdových nákladov, ktoré už nie sú spornými medzi stranami sporu pre ich uhradenie.
4. Z argumentácie žalobcu ohľadne amortizácie vyplynulo, že vzhľadom k ustanoveniu zákona č. 135/1961 Z.z. o pozemných komunikáciách v platnom znení (ďalej aj ako „cestný zákon“) v ustanovení § 9 ods. 6 a vyhlášky č. 35/1984 Z.z. v ustanovení § 8 ods. 2, čo vo vzťahu k ustanoveniam § 442 a § 443 OZ sú osobitnými právnymi predpismi, ktoré sa aplikujú prednostne na tento právny vzťah. V zmysle osobitného právneho predpisu platí, že poškodenému sa majú uhradiť náklady spojené s odstránením škody bez akéhokoľvek obmedzenia, teda aj bez uplatnenia amortizácie, čo je potvrdené aj konštantou judikatúrou. Sumu kovového odpadu preukázal vyčíslením váhy materiálu 3.179,72 kg za cenu za 1 kg 0,18 EUR, teda výkupná cena za poškodený materiál je 572,24 EUR (č.l. 49).
5. K žalobe sa vyjadril žalovaný vyššie uvedeným podaním doručeným súdu dňa 28.07.2016 s tým, že potvrdil registráciu nároku žalobcu, ktorý bol vysporiadaný doručením Oznámenia o poistnom plnení z poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX. Uviedol, že zo žalobcom uplatnenej škody vo výške 16.349,46 EUR na základe poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX poskytol žalovaný na jeho účet čiastku vo výške 9.732,92 EUR a po doručení žaloby doplatil sumu 4.142,85 EUR. Trval na nepriznaní sumy amortizácie. Argumentoval ustanovením vyhlášky č. 492/2004 Z.z. v nadväznosti na ustanovenie § 443 OZ v súvislosti s ustanoveniami vyhlášky č. 35/1984 Z.z. tak, že pri určení výšky škody je potrebné vychádzať z ceny veci v čase poškodenia, pričom vzhľadom na reparačnú funkciu zodpovednosti za škodu teda má sa nahradiť len to, o čo poškodený prišiel, teda škodu v čase poškodenia, nie cenu novej veci. Zvodidlá boli používanou vecou, teda vecou opotrebovanou. Samotná existencia cestného zákona ako špeciálnej zákonnej úpravy, ktorá vo svojich ustanoveniach nikde neuvádza, že by sa náklady mali hradiť „bez akéhokoľvek obmedzenia“, podľa názoru žalovaného sama osebe nevylučuje uplatnenie amortizácie pri určení výšky náhrady škody. Žalovaný v celom rozsahu namietal žalobcom uplatnený nárok, ktorý považuje za nedôvodný.
6. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním doručeným súdu dňa 06.10.2016, v ktorom poukázal na najmä na princíp úplnej náhrady škody v súkromnom práve a faktom, že za skutočnú škodu možno považovať napr. náklady potrebné pre obstaranie novej veci, a to aj vtedy, ak tieto náklady prevyšujú cenu veci v dobe vzniku škody. Do pozornosti súdu dal interný technický predpis Smernica pre údržbu diaľnic TP 073(09/2013) kde sa uvádza, že pri poškodení zvodidiel je nutné všetky poškodené časti okamžite vymeniť, pričom výmena znamená v tomto kontexte nahradenie poškodeného zvodidla novým.
7. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 30.01.2017 za účasti žalobcu, žalovaný svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil zdravotnými dôvodmi, avšak súhlasil s pojednávaním v jeho neprítomnosti. Na základe uvedeného súd pojednával v neprítomnosti žalovaného podľa ustanovenia § 180 CSP. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu a oboznámením sa s listinnými dôkazmi takto:
Žalobca trval na podanom návrhu v zmysle jeho čiastočného späťvzatia, poukázal na dôvodnosť nároku na amortizáciu ako aj výšku náhrady za kovové zvyšky, uplatnenej ako rozdiel medzi požadovanou sumou a získanou sumou v hodnote 373,21 EUR. Zároveň žiadal o priznanie úrokov z omeškania z dôvodu nesplnenia si povinnosti žalovaným riadne a včas.
Súd sa oboznámil s listinnými dôkazmi: Hlásenie o škode a vyčíslenie škody, záznam dopravnej nehody, fotodokumentácia, vyčíslenie škody, denné záznamy o prevádzke vozidla, výdajky, Oznámenie o poistnom plnení, Pracovné miesto na diaľnici, Vyjadrenie žalovaného doručené dňa 28.07.2016, Vyjadrenie žalobcu doručené dňa 06.10.2016, údaje o hmotnosti kovového odpadu, Stanovisko k žiadosti o konkretizáciu nepriznaných prestojov, informatívny výpis z obchodného registra strán sporu.
Podľa ustanovenia § 132 ods. 1 CSP „V žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.“
Podľa ustanovenia § 182 CSP „Ak súd pojednávanie neodročí, pred jeho skončením vyzve strany, aby zhrnuli svoje návrhy a vyjadrili sa k dokazovaniu a k právnej stránke veci. Ak po vyjadrení strán súd nepovažuje za potrebné vykonať ďalšie dôkazy, uznesením vyhlási dokazovanie za skončené.“
Podľa ustanovenia § 191 CSP „Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.“
Podľa ustanovenia § 192 CSP „Skutočnosť, pre ktorú je v zákone ustanovená domnienka pripúšťajúca dôkaz opaku, má súd za preukázanú, ak v konaní nevyšiel najavo opak.“
8. Súd mal v konaní na základe vykonaného dokazovania preukázané, že dňa 08.09.2014 došlo k dopravnej nehode motorového vozidla EČV: XX.XXX,XX. Uvedenou dopravnou nehodou došlo k poškodeniu zvodidiel a ich súčastí, pričom prišlo ku škode na majetku žalobcu v celkovej výške 16.349,46 EUR. Pre súd vyplynulo z predložených dôkazov a právnych predpisov za nesporné, že žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi náklady spojené s odstránením poškodenia zvodidiel a ich súčastí, prípadne nahradiť náklady spojené s uvedením komunikácie do pôvodného stavu ako aj skutočnosť, že poškodením zvodidiel, stĺpikov a ich súčastí prišlo ku škode na majetku žalovaného (ďalej aj ako „poškodený“).
9. Súd v tomto konaní aplikoval tieto ustanovenia právnych predpisov:
Podľa ustanovenia § 4 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej aj ako „PZP“) „Poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci, atď..“
Podľa ustanovenia § 15 ods. 1 PZP „Náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.“
Podľa ustanovenia § 420 ods. 1, 2 OZ „(1) Každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. (2) Škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá.” Na základe uvedeného je osvedčené, že za spôsobenú škodu zodpovedá prevádzkovateľ motorového vozidla poisteného u žalovaného.“
Podľa ustanovenia § 442 ods. 1 OZ „Uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).“
Podľa ustanovenia § 443 OZ „Pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia.“
Podľa ustanovenia § 788 ods. 1 OZ „(1) Poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.”
Podľa ustanovenia § 789 ods. 2 OZ „(2) Osobitný predpis môže ustanoviť fyzickej osobe alebo právnickej osobe povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu (povinné zmluvné poistenie).” Týmto právnym predpisom je zákon č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Podľa ustanovenia § 11 ods. 6 PZP „Poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti: a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu
jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný, b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené.“
Podľa ustanovenia § 11 ods. 7 PZP „Poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.“
Podľa ustanovenia § 11 ods. 8 PZP „Ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu.“
Podľa ustanovenia § 369 zákona č. 513/1991 Zb. - Obchodný zákonník (ďalej aj ako „ObZ“) „Ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. (2) Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.“
Podľa ustanovenia § 1 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z. „(1) Sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania s plnením peňažného záväzku.“
Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 20/2013 Z.z. „Výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.“
10. Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy amortizácie, sumy zisku za predaj kovového šrotu, spolu s úrokom z omeškania a náhradou trov konania z dôvodu, že pri dopravnej nehode spôsobenej motorovým vozidlom došlo k poškodeniu zvodidiel a ich súčastí, a to titulom uzavretého povinného zmluvného poistenia za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Súd sa v rámci rozhodovania vysporiadal s aplikáciou ustanovení zákona č. 135/1961 Z.z. - Cestný zákon vo vzťahu k ustanoveniam § 442 a § 443 zákona č. 40/1964 Z.z. - Občiansky zákonník tak, že ide o vzťah právnej normy lex specialis a lex generalis. Lex specialis má v aplikácii prednosť pred úpravou lex generalis, ktorý zastrešuje právnu úpravu v určitom právnom odvetví - ako je v danom prípade náhrada škody, k podriadenému právnemu predpisu, ktorý upravuje špeciálne otázky - ako v danom prípade náhrada škody pri poškodení diaľnice, resp. komunikácií. Pokiaľ teda špeciálny právny predpis obsahuje odlišnú právnu úpravu, má prednosť pred všeobecným zákonom, lex specialis neruší platnosť lex generalis, len vylučuje jeho aplikáciu.
11. Žalobca preukázal výšku vynaložených nákladov na odstránenie poškodenia. Pre zabezpečenie bezpečnosti na komunikáciách sa za závadu v zjazdnosti považuje aj poškodenie zvodidiel. Táto oprava, resp. škoda bola v priamej príčinnej súvislosti t.j. bola vyvolaná osobitnou povahou prevádzky dopravného prostriedku a má bezprostredný vzťah k tejto prevádzke. Rozsah náhrady škody je v zmysle cestného zákona obmedzený len skutočnou výškou nákladov spojených s odstránením poškodenia a s uvedením komunikácie do pôvodného stavu. A keďže náklady preukázané žalobcom boli výlučne v súvislosti s opravou zariadenia, čo nemohlo byť inak vykonané, teda inak ako opravou nemohol žalobca plniť svoju zákonnú povinnosť odstraňovať závady v zjazdnosti ciest. Na podporu uvedených tvrdení súd uvádza, že zvodidlá predstavujú bezpečnostný prvok, ktorý musí prísne zodpovedať stanoveným parametrom a nie je možné pri uvádzaní komunikácie do pôvodného stavu použitie starých opravených zvodidiel. Toto zavádza aj interný technický predpis TP č. 06/2013. Uvedením zvodidiel do pôvodného stavu - teda do stavu bezpečnostne zodpovedajúcom ich charakteru nezískal žalobca žiadny prospech, nezväčšil a nezhodnotil svoj majetok, a preto súd nepripustil zníženie tejto náhrady o amortizáciu. S
poukazom na vyššie uvedené žalovaný ako poisťovateľ prevádzkovateľa motorového vozidla, ktorým bola škoda spôsobená, je povinný nahradiť škodu spôsobenú dopravnou nehodou na súčasti cestnej komunikácii, ktorej správcom je v zmysle ustanovenia § 3d ods. 5 pís. a) cestného zákona žalobca.
12. Ustanovenie § 9 ods. 6 cestného zákona predstavuje lex specialis vo vzťahu k ustanoveniam § 442 a § 443 Občianskeho zákonníka. Z tohto vyplýva povinnosť škodcu uhradiť správcovi komunikácie náhradu ujmy spočívajúcu vo vynaložených nákladoch spojených s odstránením poškodenia a uvedením do pôvodného stavu bez akéhokoľvek obmedzenia. Žalobca pri výkone svojich povinností ako správca komunikácie vyplývajúcich z ustanovenia § 9 ods. 1 cestného zákona sleduje verejný záujem. Žalobca je správcom pozemných komunikácií - diaľnic, ktorému vyplýva povinnosť v zmysle ustanovenia § 9 ods. 1 cestného zákona, cit: „závady v zjazdnosti diaľnic, ciest a komunikácií sú bez prieťahov povinní odstraňovať ich správcovia“. Túto zákonnú povinnosť si splnil žalobca bez prieťahov odstránením závady v zjazdnosti diaľnice, uvedením diaľnice - zvodidiel a stĺpikov do pôvodného stavu. Tým zabezpečil bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky. Vzhľadom na charakter činností, ktoré zabezpečuje žalobca ako správca komunikácií je nutné brať na zreteľ aj spôsob opravy, resp. dodržanie náležitostí postupu pri odstraňovaní poškodenia alebo porúch s ohľadom na plnenie verejného záujmu, ktorým je bezpečnosť cestnej premávky. V tejto súvislosti súd skúmal jednak skutočnosť, či zvodidlá sú považované za súčasť komunikácie, ako aj obsah a aplikáciu technických predpisov prijatých u žalobcu ohľadne náležitostí postupu odstraňovania vád a poškodenia. Podľa ustanovenia § 8 ods. 2 vyhlášky č. 35/1984 Z.z., ktorou sa vykonáva zákon o pozemných komunikáciách - cestný zákon, cit: „(2) Súčasťami diaľnic, ciest a miestnych komunikácií sú najmä mosty (nadcestia), po ktorých je komunikácia vedená, včítane chodníkov na nich, strojové vybavenie sklápacích mostov, ľadolamy, vozovky, priepusty, tunely, oporné, zárubné, obkladové a parapetné múry, tarasy, cestné svahy, cestné pomocné pozemky, priekopy a ostatné povrchové odvodňovacie zariadenia, zábradlia, odrazníky, prievozy, zvádzadlá, pružidlá, smerové stĺpiky, staničníky a medzníky, zásnežky, cestná zeleň, odpočívadlá, odstavné pruhy a plochy pre zastávky hromadnej verejnej dopravy, dopravné značky a zariadenia (s výnimkou svetelných znamení slúžiacich na riadenie dopravy a stanovíšť dopravných orgánov), zásobníky a skládky údržbových látok, ochranné zelené pásy, dopravné ostrovčeky a hlásnice. Súčasťami diaľnic, ciest a miestnych komunikácií sú aj ich privádzače a vetvy križovatiek a protihlukové múry a protihlukové valy vyvolané výstavbou komunikácie a pokiaľ sú umiestnené na cestnom pozemku.“ Uvedeným ustanovením je zákonom určené, že ide o súčasti diaľnice, čo v spojitosti s ustanovením § 9 ods. 6 cestného zákona, cit: „Pri poškodení diaľnice, cesty alebo miestnej komunikácie, ktoré spôsobí alebo môže spôsobiť závadu v zjazdnosti, je povinný ten, kto poškodenie spôsobil, uhradiť správcovi komunikácie náklady spojené s odstránením poškodenia a s uvedením komunikácie do pôvodného stavu, pokiaľ sa nedohodne so správcom komunikácie, že poškodenie odstráni sám.“ deklaruje nárok žalobcu na náhradu škody zo strany žalovaného, ktorý bol poisťovateľom žalobcu. Podľa ustanovenia § 427 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka zodpovedajú fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky. Podľa ustanovenia ods. 2 platí, že za škodu rovnako zodpovedá aj iný prevádzkovateľ motorového vozidla. Poškodený nemusí preukazovať porušenie právnej povinnosti prevádzkovateľa, ale len to, že škoda bola vyvolaná osobitnou povahou prevádzky dopravného prostriedku a musí byť zistené, kto je prevádzkovateľom dopravného prostriedku. Ohľadne výšky náhrady za kovový šrot, ako ju žiadal žalobca, bolo potvrdením predloženým žalobcom s uvedením, že váha šrotu bola 3.179,12 kg odovzdaná Zberným surovinám v Poprade dňa 22.10.2014 a 23.10.2014 osvedčené, že kovový šrot bol v hodnote 572,24 EUR.
13. V konaní nebolo preukázané, že by opravou zvodidiel bolo došlo k zjavnému prínosu pre poškodeného, nakoľko nebolo preukázané, že by sa zvýšili ich úžitkové vlastnosti, neboli použité diely, ktoré by neboli nevyhnutné, prípadne že by použité diely boli kvalitnejšie alebo nadštandardné. Nebolo v konaní teda preukázané, že by oprava nebola vykonaná účelne a nesmerovala výlučne k odstráneniu následkov dopravnej nehody. Nakoľko navrátenie do pôvodného majetkového stavu bolo riešené len za použitia nových náhradných dielov, zodpovedá podľa názoru súdu priznaný rozsah náhrady škody v danom prípade zákonu. V náleze Ústavného súdu ČR II ÚS 2221/07 zo dňa 19. marca 2008, pri aplikácii zákona nemožno postupovať striktne tak, aby viedla k absurdným dôsledkom, ale je nutné hľadať racionálny a spravodlivý účel zákona tak, aby nedošlo k porušeniu základného práva účastníka konania.
14. Z dôvodu omeškania sa žalovaného s úhradou peňažného nároku voči žalobcovi, žalobca si uplatnil nárok na úroky z omeškania v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka. Márnym uplynutím lehoty 15
dní od ukončenia prešetrenia poistnej udalosti, v ktorej nebola celá suma vyplatená, sa žalovaný dostal do omeškania počnúc dňom nasledujúcim po márnom uplynutí lehoty uvedenej v § 11 ods. 7 zákona PZP. Deň ukončenia prešetrenia bol 03.02.2015, deň úhrady mal byť 18.02.2015, márnym uplynutím, teda dňom 19.02.2015 nastalo omeškanie na strane žalovaného. Súd má za to, že v danom konaní s ohľadom na charakter subjektov právneho vzťahu - podnikateľské subjekty, právnou úpravou pre priznanie nároku vo forme úrokov z omeškania je Obchodný zákonník podľa ustanovenia § 261 ods. 9 ObZ, avšak jeho aplikáciou by bolo prisúdené žalobcovi viac ako si uplatnil žalobou, a preto s prihliadnutím na ustanovenie § 162 CSP, súd priznal žalobcovi nárok v rozsahu žalobného petitu.
S poukazom na vyššieuvedené skutočnosti a citované ustanovenia právnych predpisov súd žalobe voči žalovanému vyhovel v rozsahu, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
15. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 CSP, podľa ktorého o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí a žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd priznal náhradu trov konania potrebných na úspešné uplatňovanie práva proti žalovanému, ktorý vo veci úspech nemal. Nárok na náhradu trov konania súd priznal žalobcovi voči žalovanému v plnom rozsahu. O výške trov konania rozhodne súd v súlade s ustanovením § 262 ods. 2 CSP ako súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Z týchto dôvodov súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v § 365 CSP.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zákona č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).