Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_42C-270-2016.pdf
PDF · 125.9 KB
Case nature
Area
Subarea
42C/270/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Žiline v konaní pred sudkyňou Mgr. Evou Kráľovou v právnej veci žalobkyne: V. I., I..XX.XX.XXXX, G. Z. Z. XXXX/XX, XXX XX Ž., právne zastúpená STEHURA & partners, v.o.s., so sídlom Fraňa Kráľa 2080, 022 01 Čadca, IČO: 47 246 863, proti žalovanej: G. B. F..M.., M. M. M. Q. X, XXX XX Z., R.: XX XXX XXX, právne zastúpená JUDr. Alan Strelák, advokát so sídlom Na vŕšku 12, 811 01 Bratislava, o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy a nariadenie predbežného opatrenia, takto
rozhodol:
Súd u r č u j e, že Dohoda o zrážkach zo mzdy/iných príjmov uzavretá medzi žalobkyňou ako dlžníkom a žalovanou ako veriteľom dňa 25.11.2013 v súvislosti so Zmluvou o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 25.11.2013 a Zmluvou o poskytovaní domáceho servisu zo dňa 25.11.2013, j e n e p l a t n á .
Žalobkyňa má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
Žalovaná je povinná zaplatiť súdny poplatok vo výške 132,50 EUR, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
Žalobným návrhom doručeným Okresnému súdu Žilina dňa 15.06.2016 sa žalobkyňa domáhala voči žalovanému určenia neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 25.11.2013, nariadenia predbežného opatrenia a náhrady trov konania. V žalobe uviedla, že dňa 25.11.2013 uzatvorila so žalovanou zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX na sumu 1.000,- EUR. So žalovanou uzavrela aj dohodu o zrážkach zo mzdy, ktorá mala zabezpečovať poskytnutý úver. Napriek tomu, že táto dohoda o zrážkach zo mzdy bola na samostatnej listine, jej podmienky neboli individuálne dohodnuté, boli vopred pripravené žalovanou na príslušnom formulári. Uvedený zabezpečovací inštitút (dohoda o zrážkach zo mzdy) umožnila žalovanej ako dodávateľovi siahnuť na majetkové práva žalobkyne ako spotrebiteľa aj za predpokladu, že si uvedené nároky uplatňovala z neprijateľných klauzúl, resp. neplatných právnych úkonov, čo spôsobilo hrubú nerovnováhu v neprospech žalobkyne, pričom žalobkyňa bola povinná sa podriadiť takémuto konaniu žalovanej bez predchádzajúcej súdnej kontroly prípadných neprijateľných klauzúl uplatneného nároku žalovanej a z uvedeného dôvodu podľa vyjadrenia žalobkyne dohodu o zrážkach zo mzdy je potrebné vyhodnotiť za neprijateľnú a tým aj za neplatnú zmluvnú podmienku v zmysle § 53 ods. 1 a 5 Občianskeho zákonníka. Žalovaná doručila zamestnávateľovi žalobkyne (Z. F. M. M..L..T.., M. M. Z. XXX, Ž. - B. H., R.: XX XXX XXX) žiadosť o vykonávanie zrážok zo mzdy na základe uzavretej dohody o zrážkach zo mzdy, na základe ktorej zamestnávateľ začal žalobkyni vykonávať od roku 2014 zrážky zo mzdy. Dohoda o zrážkach zo mzdy tak ako vyplýva z formulárovej zmluvy, neobsahuje špecifikáciu pohľadávky tvoriacej zabezpečený nárok a žalovaná sa prostredníctvom tejto dohody domáhala aj vymoženia nárokov mimo istiny a zákonného príslušenstva bez akejkoľvek súdnej kontroly, čím hrozilo žalobkyni nebezpečenstvo značnej ujmy. Týmto procesom vznikla žalobkyni priamo majetková ujma, nakoľko jej príjem bol každý mesiac krátený
o majetkovú hodnotu zrážok zo mzdy, pričom žalovaná nemala na toto plnenie nárok, nakoľko úverová zmluva, ktorú predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy mala zabezpečovať je v rozpore so zákonom o spotrebiteľských úveroch. Bezprostredne hroziaca ujma žalobkyni vznikla tým, že predmetné zrážky sa vykonávali na základe neprijateľných zmluvných podmienok, ktoré sú v zmysle ust. § 53 ods. 1 a ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatné. Na základe uvedených skutočností poukázala žalobkyňa na jej právny záujem ako spotrebiteľa na určení neplatnosti neprijateľnej zmluvnej podmienky, ktorá spôsobuje nerovnováhu v postavení strán sporu a predmetnej spotrebiteľskej zmluvy. S poukazom na skutočnosť, že žalovaná si u zamestnávateľa uplatnila právo na zrážky zo mzdy z dohody o zrážkach zo mzdy, ktorú bolo potrebné posudzovať ako neprijateľnú zmluvnú podmienku žalobkyňa žiadala nariadiť predbežné opatrenie, ktorým by žalovaná bola povinná zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 25.11.2013 až do právoplatného skončenia konania vo veci samej a tiež uložiť povinnosť zamestnávateľovi žalobkyne zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy žalobkyne podľa predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy až do právoplatného skončenia konania vo veci samej.
2. Uznesením Okresného súdu Žilina č.k. 42C/270/2016-11 zo dňa 21.06.2016 bolo nariadené predbežné opatrenie, ktorým bola žalovanej uložená povinnosť zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 25.11.2013 uzavretej medzi žalobkyňou a žalovanou v súvislosti so Zmluvou o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 25.11.2013 až do právoplatného skončenia veci a spoločnosti Z. F. M. M..L..T.., M. M. Z.R. XXX, Ž. - B. H., R.: XX XXX XXX bola uložená povinnosť zdržať sa zrážok zo mzdy žalobkyne v prospech žalovanej na základe Dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 25.11.2013 uzavretej medzi žalobkyňou a žalovanou v súvislosti so Zmluvou o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 25.11.2013 až do právoplatného skončenia veci. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 13.07.2016 a vykonateľnosť dňa 26.07.2016.
3. Žalovaná v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 11.08.2016 doručenom súdu dňa 19.08.2016 bola názoru, že žalobkyňa nepreukázala naliehavý právny záujem na určení neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy. Podanú žalobu považovala za neopodstatnenú a navrhla ju v celom rozsahu zamietnuť. Poukázala na ustanovenie bodu 9. obchodných podmienok zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v zmysle ktorého si vyhradila právo, v prípade, ak bonita klienta nezodpovedá štandardným podmienkam pre poskytnutie úveru, požadovať zabezpečenie úveru ručiteľským vyhlásením alebo dohodou o zrážkach zo mzdy. Oboznámenie sa s uvedeným obchodnými podmienkami potvrdila žalobkyňa svojím podpisom. Dohoda o zrážkach zo mzdy je legálnym prostriedkom na zabezpečenie návratnosti pohľadávky veriteľa, slúžiacim na ochranu jednej zo zmluvných strán. Žalobkyňa mala možnosť sa s dohodou oboznámiť a v prípade, že nesúhlasila s jej obsahom, mohla sa rozhodnúť, že s takouto podmienkou nesúhlasí a zmluvu o spotrebiteľskom úvere s takýmto obsahom neuzatvoriť. Dohoda o zrážkach zo mzdy obsahuje všetky zákonom požadované náležitosti. Tvrdenie o možnosti autoritatívne a svojvoľne určiť výšku dlhu považuje za účelové. Ak sa žalobkyňa domnieva, že dlh, ktorý jej vznikol na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, je privysoký, respektíve nezodpovedá predpisom na ochranu spotrebiteľa, má k dispozícií iné prostriedky právnej ochrany. Zároveň žalovaná podala vzájomnú žalobu voči žalobkyni na úhradu dlžnej istiny vo výške 202,88 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z dlžnej sumy od 15.08.2016 do zaplatenia a náhrady trov konania.
4. K vyjadreniu žalovanej zo dňa 11.08.2016 bolo súdu dňa 09.09.2016 doručené vyjadrenie žalobkyne, v ktorom uviedla, že naďalej zotrváva na neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, ktorej podmienky neboli individuálne dojednané, ale boli vopred formulované a pripravené žalovanou. Žalovaná sa prostredníctvom dohody domáhala aj vymoženia nárokov mimo istiny a zákonného príslušenstva bez akejkoľvek súdnej kontroly, t.j. vymoženia nárokov, na ktoré nemala žiadny nárok. Ak by žalovaná nedisponovala predmetnou dohodou o zrážkach z príjmov, musela by si svoj nárok uplatniť na súde, kde by bola s najväčšou pravdepodobnosťou neúspešná. Poukázala aj na záver Komisie na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a nekalých obchodných praktikách predávajúcich zo dňa 21.01.2011 pod č. XXXX/XXXX-XXX.XX, XXX, XXX, kedy pod bodom 9 vo vzťahu k dohode o zrážkach zo mzdy podľa § 551 Občianskeho zákonníka Komisia konštatovala, že uvedená zmluvná podmienka spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa a je teda v rozpore s ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalobkyňa ďalej uviedla, že uvedené potvrdzuje aj samotná vzájomná žaloba žalovanej, prostredníctvom ktorej sa domáhala zaplatenia len rozdielu medzi poskytnutou istinou a sumou uhradenou žalobkyňou a nie nároku, ktorý si uplatnila prostredníctvom dohody o zrážkach zo mzdy u zamestnávateľa žalobkyne.
5. Uznesením Okresného súdu Žilina č.k. 42C/270/2016-39 zo dňa 27.10.2016, právoplatným dňa 04.11.2016 bola vzájomná žaloba žalovanej ohľadom zaplatenia 202,88 EUR vylúčená na samostatné konanie.
6. Súd vo veci nariadil pojednávanie, ktoré sa konalo dňa 30.01.2017. Súd vec prejednal za splnenia podmienok podľa § 180 CSP, v neprítomnosti žalobkyne a žalovanej, ktorí vyslovili súhlas s pojednávaním bez ich účasti.
7. Právny zástupca žalobkyne pred súdom zotrval na podanej žalobe ako aj na všetkých písomných vyjadreniach s tým, že žiadal, aby súd určil predmetnú dohodu o zrážkach zo mzdy za neplatnú. Predmetná dohoda bola uzavretá za účelom zabezpečenia pohľadávky žalovaného ako veriteľa vyplývajúcej zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa zákona o spotrebiteľských úveroch. Žalovaná na základe predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy požiadala zamestnávateľa žalobkyne o vykonávanie zrážok zo mzdy, hoci neexistuje žiadne súdne rozhodnutie, ktoré by žalobkyni ukladalo takúto povinnosť. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy nebol založený na objektívnom vyhodnotení výšky dlhu, ale na subjektívnej predstave žalovaného ako veriteľa o výške pohľadávky a jej príslušenstva a umožňoval obísť dôležitý prvok únijného práva a to práve ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. K vznesenej námietke žalovanej ohľadne nedostatku naliehavého právneho záujmu na určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy uviedol, že zo samotného zákonného ustanovenia - a to § 3 ods. 3 a § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa, vyplýva naliehavý právny záujem domáhať sa určenia neplatnosti predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy ako neprijateľnej zmluvnej podmienky. Naliehavý právny záujem je daný, nakoľko len určovacou žalobou sa môže odstrániť stav neistoty, v ktorom sa žalobkyňa nachádza, pretože len deklarovaným vyslovením neplatnosti predmetnej dohody môže žalobkyňa následne argumentovať vo vzťahu k svojmu zamestnávateľovi, aby ďalej neprevádzal zrážky z jej mzdy. Ďalej uviedol, že určovanie neplatnosti predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy sa odvíja od posúdenia neprijateľnosti tejto dohody ako zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve, na ktorom určení vyplýva naliehavý právny záujem priamo zo zákona. Zároveň poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp.zn. 8Cdo/483/2014.
8. Právny zástupca žalovanej zotrval na všetkých svojich vyjadreniach ako aj na vzájomnej žalobe zo dňa 11.08.2016 a žiadal žalobu žalobkyne v celom rozsahu zamietnuť a priznať žalovanej náhradu trov konania.
9. Z listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou súdneho spisu, a to zmluvy o spotrebiteľskom úvere č.XXXXXXXXX zo dňa 25.11.2013, obchodných podmienok k zmluve, zmluvy o poskytovaní domáceho servisu zo dňa 25.11.2013, dohody o zrážkach zo mzdy/iných príjmov zo dňa 25.11.2013, rozhodcovskej zmluvy zo dňa 25.11.2013, žiadosti o vykonávanie zrážok zo mzdy zo dňa 11.09.2014, potvrdenia o vykonávaní zrážok zo mzdy zo dňa 03.06.2016, oznámenia zamestnávateľa žalobkyne o výške vykonaných zrážok, prehľadu vykonaných zrážok, vyjadrenia žalovanej zo dňa 11.08.2016, vyjadrenia žalobkyne k vyjadreniu žalovanej zo dňa 09.09.2016 , súd zistil nasledovný skutkový stav:
10. Žalovaná ako veriteľ a žalobkyňa ako dlžník uzatvorili dňa 25.11.2013 zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 320132480, v ktorej sa žalovaná zaviazala poskytnúť žalobkyni úver vo výške 1.000,- EUR. Žalobkyňa sa zaviazala splatiť veriteľovi istinu vo výške 1.000,- EUR a odplatu vo výške 380,- EUR, spolu 1.380,- EUR, v 13 mesačných splátkach, a to prvé 3 mesačné splátky vo výške 5,- EUR a 10 mesačných splátok vo výške 136,50 EUR. Podľa článku I. zmluvy, úver bol poskytnutý za celkový úrok vo výške 20 % z istiny pri úvere poskytnutom na 13 mesiacov a vo výške 14 % z istiny pri úvere poskytnutom na 7 mesiacov. Za poskytnutie úveru si veriteľ účtoval odmenu vo výške 18 % z istiny pri úvere poskytnutom na 13 mesiacov a vo výške 5 % z istiny pri úvere poskytnutom na 7 mesiacov. RPMN činila pri splatnosti úveru na 7 mesiacov 66,19 % a pri splatnosti 13 mesiacov 67,70 %. Priemerná RPMN bola ku dňu podpisu zmluvy pri splatnosti úveru na 13 mesiacov 45,94 %. Podľa bodu 2. obchodných podmienok, konečnou splatnosťou úveru sa v zmysle zmluvy o úvere rozumie uhradenie poslednej splátky veriteľovi, pričom doba úveru je od uzatvorenia zmluvy o úvere do konečnej splatnosti úveru. Podľa bodu 9. obchodných podmienok si veriteľ vyhradzuje právo, v prípade ak bonita klienta nezodpovedá štandardným podmienkam veriteľa pre poskytnutie úveru, požadovať zaistenie záväzku ručiteľským prehlásením alebo dohodou o zrážkach zo mzdy.
11. Dňa 25.11.2013 uzatvorili žalovaná ako poskytovateľ a žalobkyňa ako klient zmluvu o poskytovaní domáceho servisu, predmetom ktorej jej úprava vzájomných práv a povinností zmluvných strán pri využívaní domáceho servisu klientom. Domáci servis je poskytovanie konzultačných a nadštandardných služieb, ktoré spočíva v starostlivosti o klienta pri poskytnutí úveru na základe zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 25.11.2013, uzatvorenej medzi poskytovateľom ako veriteľom a klientom ako dlžníkom, najmä služba spočívajúca v preberaní a zaúčtovaní peňažnej hotovosti určenej na úhradu splátky úveru, vedenie a kontrola splátkového kalendára, upozornenie na termín splátky a na prípadné následky nesplácania. Klient sa v článku 2.2 zmluvy zaviazal využívať domáci servis a zaplatiť poskytovateľovi odmenu v celkovej výške 409,50 EUR, a to v pravidelných 3 mesačných splátkach vo výške 136,50 EUR, splatných pri preberaní splátok úveru v zmysle zmluvy o úvere.
12. Dňa 25.11.2013 uzatvorili žalovaná ako veriteľ a žalobkyňa ako dlžník dohodu o zrážkach zo mzdy/ iných príjmov v zmysle § 551 Občianskeho zákonníka. Podľa článku I. dohody, na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 25.11.2013 a Zmluvy o poskytovaní domáceho servisu zo dňa 25.11.2013 má veriteľ voči dlžníkovi pohľadávku v celkovej výške 1.789,50 EUR. Dlžník dňom podpisu dohody súhlasí, aby mu jeho zamestnávateľ, ktorým je Z. F. M. M..L..T.., M. M. Z.Č. XXX, Ž. - B. H., R.: XX XXX XXX, zrážal na úhradu záväzku plynúceho zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 25.11.2013 a Zmluvy o poskytovaní domáceho servisu zo dňa 25.11.2013 pravidelne mesačne čiastku v najvyššej možnej zákonnej výške, t. j. rozsahu stanovenom v ust. § 276 a nasl. Občianskeho súdneho poriadku, najmenej ale vo výške 141,50 ER alebo v najvyššej možnej výške až do úplného vyrovnania pohľadávky veriteľa.
13. Listom zo dňa 11.09.2014 adresovaným spoločnosti Z. F. M. M..L..T.., M. M. Z. XXX, Ž. - B.M. H., žalovaná požiadala zamestnávateľa žalobkyne o vykonávanie zrážok zo mzdy na základe dohody o zrážkach zo mzdy uzavretej so žalobkyňou dňa 25.11.2013. V žiadosti uviedla, že celkový dlh ku dňu vyhotovenia žiadosti predstavuje 1.127,71 EUR a požiadala zamestnávateľa žalobkyne, aby mesačne zrážal čiastku v najvyššej možnej zákonnej výške až do úplného zaplatenia dlhu.
14. Zamestnávateľ žalobkyni dňa 03.06.2016 oznámil, že v prospech žalovanej boli vykonané zo mzdy žalobkyne zrážky v celovej výške 529,82 EUR. Podľa prehľadu vykonaných zrážok predstavovala výška vykonaných zrážok zo mzdy v prospech žalovanej za rok 2014: 129,56 EUR, za rok 2015: 331,52 EUR a za rok 2016: 68,75 EUR.
15. Podľa § 137 písm. c/ Civilného sporového poriadku, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.
16. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
17. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
18. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
19. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
20. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
21. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
22. Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
23. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
24. Podľa § 25f ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), ustanoveniami tohto zákona sa od 1. apríla 2015 spravujú aj právne vzťahy upravené týmto zákonom, ktoré vznikli pred 1. aprílom 2015; vznik týchto vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. aprílom 2015 sa však posudzujú podľa predpisov účinných pred 1. aprílom 2015, ak v odsekoch 2 až 6 nie je ustanovené inak.
25. Podľa § 1 ods. 2 prvá veta zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 31.03.2015, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
26. Podľa § 2 písm. d/ zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 31.03.2015, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
27. Podľa § 9 ods. 2 písm. f/, k/ zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 31.03.2015, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.
28. Podľa § 11 ods. 1 písm. a/, b/ zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 31.03.2015, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k),r) a y).
29. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
30. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
31. Podľa § 551 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia.
32. V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd podanej žalobe žalobkyne v celom rozsahu vyhovel, nakoľko mal preukázanú jej dôvodnosť. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala určenia neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 25.11.2013, uzavretej so žalovanou. Nakoľko žalobkyňa sa domáhala určenia neplatnosti právneho úkonu, prvotne súd skúmal, či má na požadovanom určení naliehavý právny záujem, ktorý je v zmysle zákonného ustanovenia § 137 písm. c) Civilného sporového
poriadku, predpokladom úspešnosti určovacej žaloby. Pokiaľ žalobca nepreukáže, že má naliehavý právny záujem na požadovanom určení, zamietne súd žalobu bez toho, aby sa zaoberal meritom veci. Určovacia žaloba má preventívny charakter a je spôsobilým procesným nástrojom na ochranu práva v prípadoch, keď sa požadovaným určením vytvorí pevný základ pre právne vzťahy účastníkov konania a predíde sa ďalším súdnym konaniam. Žalobca má naliehavý právny záujem na požadovanom určení vtedy, ak bez požadovaného určenia by bolo ohrozené jeho právo alebo jeho právne postavenie sa stalo neistým. Súd mal preukázané, že žalobkyňa má naliehavý právny záujem na požadovanom určení, nakoľko bez uvedeného určenia by boli ohrozené jej práva a jej právne postavenie neisté. V prípade pokračovania vo vykonávaní zrážok zo mzdy zamestnávateľom žalobkyne by mohli byť vykonané zrážky zo mzdy až do úplného splatenia žalovanou vyčísleného dlhu, bez preskúmania jeho dôvodnosti. Vykonávanie zrážok zo mzdy má pritom závažný dopad v majetkovej sfére žalobkyne, keďže má vplyv na uspokojovanie základných životných potrieb žalobkyne a jej rodiny. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázanú neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy. Žalobkyňa uzatvorila so žalovanou dňa 25.11.2013 „balík“ zmlúv, ktorého súčasťou bola aj dohoda o zrážkach zo mzdy/iných príjmov. Spolu s uvedenou dohodou boli uzatvorené aj zmluva o spotrebiteľskom úvere a zmluva o poskytovaní domáceho servisu. Všetky uvedené zmluvy sú svojim charakterom spotrebiteľskými zmluvami, nakoľko boli uzatvorené medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že úver, poskytnutý žalobkyni na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, na zabezpečenie záväzkov z ktorej bola uzatvorená dohoda o zrážkach zo mzdy/iných príjmov, je bezúročný a bez poplatkov. Je nepochybné, že uvedený úver je spotrebiteľským úverom v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch. Podľa § 9 ods. 2 písm. k/ zákona spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 31.03.2015, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. V prípade absencie uvedenej náležitosti v zmluve o spotrebiteľskom úvere sa spotrebiteľský úver, podľa § 11 ods.1 písm. b/ zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 31.03.2015, považuje za bezúročný a bez poplatkov. Zmluva o spotrebiteľskom úvere, uzavretá medzi žalobkyňou a žalovaným, neobsahovala uvedenú zákonom stanovenú náležitosť, preto sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Podľa zmluvných dojednaní sa zaviazala žalobkyňa splatiť veriteľovi poskytnutý úver vo výške 1.000,- EUR a odplatu vo výške 380,- EUR, splátkami vo výške 5,- EUR resp. 136,50 EUR. V zmluve však absentuje údaj o výške, počte a termíne splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere nerozlišuje splátku istiny, úrokov a ostatných poplatkov. Žalovaná v zmluve formulovala povinnosť žalobkyne na vrátenie istiny vo výške 1.000,- EUR a odplaty vo výške 380,- EUR, bez rozlíšenia istiny, úroku a ostatných poplatkov. Taktiež zmluva neobsahovala údaj o dobe jej trvania a termíne konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, absencia ktorých má rovnako za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru. Dojednanie, uvedené v bode 2 obchodných podmienok, nie je údajom o konečnej splatnosti úveru, keďže konečnú splatnosť úveru neurčuje konkrétnym dátumom, ale poníma ju ako uhradenie poslednej splátky veriteľovi. Uvedené dojednanie však nezodpovedá zákonnému ustanoveniu § 9 ods. 2 písm. f/ zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 31.03.2015, nakoľko termínom sa rozumie konkrétny dátum, kedy mala byť uhradená posledná splátka spotrebiteľského úveru. Z dôvodu bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru žalovanej zo zmluvy o úvere prislúchalo len právo na vrátenie poskytnutej istiny, t. j. 1.000,- EUR. Zmluvu o poskytovaní domáceho servisu, uzatvorenú medzi stranami sporu, súd považoval za neplatnú, z dôvodu rozporu s dobrými mravmi. Žalobkyňa sa v uvedenej zmluve zaviazala poskytnúť žalovanej ďalšie plnenia, nad rámec odplaty za poskytnutie úveru dojednanej v zmluve o úvere, ktorých výška predstavuje takmer polovicu poskytnutého úveru. K odplate za poskytnutie úveru, ktorá je už sama o sebe pomerne vysoká (zohľadniac výšku poskytnutého úveru, výšku dojednanej odplaty a prihliadajúc aj k výške ročnej percentuálnej miery nákladov), tak ešte žalovaná dojednala so žalobkyňou povinnosť platiť v súvislosti so splácaním úveru ďalšie skryté poplatky, a to za služby, ktoré sú bežne poskytované bankovými aj nebankovými subjektmi v súvislosti so splácaním úveru. Služby domáceho servisu boli v zmluve označené ako nadštandardné, hoci spočívali len v osobnom preberaní úhrad od dlžníka a upozorňovaní na prípadné neplnenie povinností. Súd mal preukázanú neplatnosť zmluvy o poskytovaní domáceho servisu aj z dôvodu obchádzania zákona, keďže obsahovala dojednanie, ktoré zvyšovalo výšku odplaty za poskytnutie úveru uzavretím zdanlivo samostatného právneho úkonu, nesúvisiaceho zo zmluvou o úvere. Je však potrebné uviesť, že zmluva o domácom servise aj zmluva o úvere boli uzatvorené v rámci „balíka“ zmlúv, týkajú sa toho istého úveru, a preto nebolo možné posudzovať uvedené zmluvy oddelene, bez vzájomnej súvislosti a vnútornej prepojenosti. Keďže zmluva o poskytovaní domáceho servisu je neplatná, neprislúchalo žalovanej z uvedenej zmluvy žiadne plnenie. Dohoda o zrážkach zo mzdy/ iných príjmov teda v časti, v ktorej zabezpečovala záväzok zo zmluvy o poskytovaní domáceho servisu,
zabezpečovala neplatný záväzok. Rovnako zabezpečovala neexistujúci záväzok v časti prevyšujúcej sumu poskytnutého úveru. Dohoda o zrážkach zo mzdy je zabezpečovací inštitút splnenia peňažného záväzku. Okrem všeobecných náležitostí právneho úkonu musí dohoda o zrážkach zo mzdy obsahovať aj označenie pohľadávky, na zabezpečenie ktorej sa uzatvára a výšku dohodnutých zrážok. Súd však nemal preukázané platné dojednanie výšky zrážok zo mzdy, následkom čoho je neplatnosť dohody. Dojednanie o výške zrážok v dohode je neurčité a nezrozumiteľné, nakoľko jeho obsah je nejasný a nemožno ho ustáliť ani prostredníctvom interpretačného pravidla vyjadreného v § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Zo zmluvného dojednania nie je zrejmé, či výška splátok predstavuje najmenej 141,50 EUR, resp. najmenej výšku určenú v ustanovení § 276 a nasl. Občianskeho súdneho poriadku, alebo inú výšku. Navyše, dohoda o zrážkach zo mzdy predstavuje formulárovú zmluvu, jej dojednania neboli individuálne vyjednané a obsah dohody nemohla žalobkyňa ovplyvniť. Do dohody o zrážkach zo mzdy boli dopísané len osobné údaje žalobkyne a jej zamestnávateľa a údaje o čísle a dátume uzatvorenia zmluvy o úvere a zmluvy o poskytovaní domáceho servisu. Súd poukazuje aj na okolnosti uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá bola uzatvorená nielen ako formulárová dohoda, ktorej podmienky neboli individuálne vyjednané, ale bola uzatvorená v rámci „balíka“ zmlúv, žalobkyňa pri podpise zmlúv nebola osobitne upozornená na právne následky uvedenej dohody.
33. Súd sa stotožnil s právnou argumentáciou žalobkyne, že predmetná zmluva o úvere je tzv. štandardná formulárová zmluva a ide o spotrebiteľskú zmluvu a uzatvorením dohody o zrážkach zo mzdy je spotrebiteľ nútený kedykoľvek v platnosti zmluvy strpieť vykonávanie zrážok zo mzdy na úhradu pohľadávky žalovanej vyčíslenej zamestnávateľovi bez súdnej kontroly uplatnenej žalovanou na základe neprijateľných klauzúl, resp. bez možnosti spotrebiteľa zamedziť ich vykonávanie v rozsahu uplatnenom z neprijateľných zmluvných podmienok. Podľa ustálenej judikatúry systém ochrany spotrebiteľa zavedený smernicou Rady EHS 93/13 o nekalých zmluvných podmienkach, vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj úroveň informovanosti a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom bez toho, aby mohol ovplyvniť ich obsah. Podľa čl. 3 ods.1, smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len ako „smernica“), zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy ku škode spotrebiteľa. Súd poukazuje na závery komisie na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a nekalých obchodných praktík predávajúcich pri Ministerstve spravodlivosti SR zo dňa 21.01.2011 pod č. XXXX/XXXX-XXX.XX,XXX,XXX, ktorým v bode 9. komisia dospela k záveru, že dohoda o zrážkach zo mzdy uzatvorená podľa § 551 Občianskeho zákonníka je zmluvnou podmienkou spôsobujúcou hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa a je v rozpore s ustanovením § 53 Občianskeho zákonníka, keďže spotrebiteľ je v čase vzniku nútený uzatvoriť dohodu o zrážkach zo mzdy. Je potrebné zo strany súdu poznamenať, že i novela zákona o ochrane spotrebiteľa č. 250/2007 Z.z. doplnila § 5a (zabezpečenie záväzkov spotrebiteľa), podľa ktorého je neprípustné zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov v prospech predávajúceho alebo inej osoby, ibaže táto dohoda bola uzavretá vo forme osobitnej listiny, spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť ju odmietnuť. Dohoda o zrážkach zo mzdy nemôže byť súčasťou spotrebiteľskej zmluvy, ale musí byť uzavretá osobitne, s poučením o jej dôsledkoch, s vyhlásením o dobrovoľnosti jej uzavretia (o možnosti jej odmietnutia).
34. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti súd žalobnému návrhu žalobkyne vyhovel a určil, že Dohoda o zrážkach zo mzdy/iných príjmov uzavretá medzi žalobkyňou ako dlžníkom a žalovanou ako veriteľom dňa 25.11.2013 v súvislosti so Zmluvou o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 25.11.2013 a Zmluvou o poskytovaní domáceho servisu zo dňa 25.11.2013 je neplatná.
35. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
36. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
37. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol na základe ustanovenia § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1, 2 CSP tak, že žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, nakoľko táto bola v konaní plne úspešná.
38. V zmysle ustanovenia § 4 ods. 2 písm. u) zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení zmien a doplnkov od poplatku sú oslobodení spotrebiteľ domáhajúci sa ochrany svojho práva podľa osobitného predpisu. Žalobkyňa ako poplatník bola oslobodená od zaplatenia súdneho poplatku a podľa § 2 ods. 2 veta prvá citovaného zákona, ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený. V predmetnej veci žalobkyňa bola v konaní úspešná a súd nezistil dôvody na oslobodenie od súdneho poplatku u žalovanej, a preto rozhodol o povinnosti žalovanej zaplatiť poplatok z návrhu na začatie konania o určenie neplatnosti dohody vo výške 99,50 eura a z návrhu na nariadenie predbežného opatrenia vo výške 33 eur a to v súlade s položkou 1, písm. b/, c/ sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona č. 71/1992 Zb.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 CSP odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 2 CSP podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 3 CSP odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa ustanovenia § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.