Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24Sa/69/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Jančárovou, v právnej veci žalobcu: V. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXXX/X, XXX XX A., proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, oddelenie peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP a posudkových činností, pracovisko Žilina, Ul. J. M. Hurbana 16, 010 01 Žilina, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. UPS/US7/SSVOdPPKPC1/SOC/2016/5901 zo dňa 13.07.2016, takto

rozhodol:

Krajský súd v Žiline rozhodnutie Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny, oddelenia peňažných príspevkov na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a posudkových činností Žilina č. UPS/ US7/SSVOdPPKPC1/SOC/2016/5901 zo dňa 13.07.2016 z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

Súd p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.

odôvodnenie:

1. Prvostupňovým rozhodnutím č. ZA4/PBy/SOC/2016/62227, 2016/112420 zo dňa 01.04.2016 rozhodol žalovaný podľa 38 ods. 1 písm. b) bod 2., ods. 11 zák.č. 447/2008 Z.z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zák.č. 447/2008 Z.z.“) tak, že nevyhovel žiadosti žalobcu a nepriznal mu peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkoch súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na žiadosť žalobcu zo dňa 10.02.2016 a uviedol, že komplexným posudkom Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, odboru sociálnych vecí a rodiny, oddelenia peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP a posudkových činností zo dňa 29.03.2016 bola žalobcovi stanovená miera funkčnej poruchy 50% podľa prílohy č. 3, časti V. bod 1. písm. f) k zák.č. 447/2008 Z.z. a preto sa v zmysle § 2 ods. 3 zákona považuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím. V oblasti imobility a orientácie nebola žalobcovi navrhnutá požadovaná forma kompenzácie - peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla. Z medicínskeho hľadiska sa u žalobcu jedná o stav po kraniocerebrálnom poranení mozgu v 3/2012 s ľavostrannou hemiparézou. Chôdza je samostatná bez potreby používania ortopedickej pomôcky, možná aj na dlhšie vzdialenosti. Žalobca sa do posudkového záveru vyjadril, že je schopný v sprievode inej osoby premiestniť sa k prostriedkom verejnej hromadnej a železničnej prepravy, aj do nich nastúpiť a vystúpiť z nich a udržať sa v nich počas jazdy. Verejnou hromadnou dopravou však necestuje, nakoľko mal úraz hlavy a bojí sa ďalšieho úrazu. Prepravu mu zabezpečuje rodina na všetky aktivity. Z lekárskeho posudku vyplýva, že žalobca je schopný v sprievode inej osoby k preprave používať prostriedky verejnej hromadnej a železničnej prepravy, premiestniť sa k nim, nastúpiť, vystúpiť z nich, udržať sa v nich počas jazdy a zvládať v nich iné situácie. S poukazom na ust. § 14 ods. 6 a § 11 zák.č. 447/2008 Z.z. správny orgán nenavrhuje sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia žalobcu kompenzovať peňažným príspevkom na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla. Nakoľko žalobca v zmysle lekárskeho posudku nie je odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, správny orgán navrhuje nevyhovieť jeho žiadosti z 10.02.2016.

2. Proti tomuto rozhodnutiu žalobca podal odvolanie, v ktorom uviedol, že od 03/2012 má zníženú pohybovú schopnosť v dôsledku stavu po kraniocerebrálnom poranení mozgu s ľavostrannou hemiparézou ťažkého stupňa. Má zníženú orientačnú schopnosť v dôsledku ťažkej poúrazovej organickej poruchy osobnosti, má narušenú krátkodobú pamäť, potrebuje sprievod pri realizácii základných sociálnych aktivít, sprevádza ho manželka alebo svokor, nie je schopný ani v sprievode inej osoby používať prostriedky verejnej hromadnej a železničnej dopravy osôb - nedokáže zvládať situácie v nich počas jazdy. Pravidelne pociťuje hýbanie sa kostného štepu, trpí silnými bolesťami hlavy. Podľa neurologického vyšetrenie nesmie cestovať hromadnou dopravou pre riziko poškodenia mozgu v mieste dekompresívnej kraniektómie. Žiadal o prehodnotenie jeho žiadosti, keďže denne dochádza do práce mimo svojho bydliska - Veľké Rovné na 4 hodiny.

3. Žalovaný správny orgán o odvolaní žalovaného rozhodol rozhodnutím č. UPS/US7/SSVOdPPKPC1/ SOC/2016/5901 zo dňa 13.07.2016 tak, že odvolanie podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku zamietol a prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu potvrdil. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že s poukazom na § 59 ods. 1 zák.č. 71/1967 Zb. preskúmal rozhodnutie v celom rozsahu, ako i spisový materiál vzťahujúci sa na vec, opísal konanie pred prvostupňovým správnym orgánom. Podľa komplexného posudku žalovaného zo dňa 29.03.2016 sa žalobca považuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím s mierou funkčnej poruchy 50% stanovenej v zmysle prílohy č. 3 k zák.č. 447/2008 Z.z.. V prvostupňovom komplexnom posudku nebol požadovaný peňažný príspevok navrhnutý, pretože nie sú splnené legislatívne podmienky pre jeho indikáciu. Na základe podaného odvolania žalovaný preskúmal spisovú dokumentáciu prvostupňového správneho orgánu, vykonal sociálnu posudkovú činnosť a posúdil odkázanosť žalobcu na požadovanú formu kompenzácie. Posudková lekárka žalovaného dňa 25.05.2016 vydala na základe lekárskeho nálezu a priložených medicínskych nálezov lekársky posudok, podľa ktorého je miera funkčnej poruchy žalobcu 50% v zmysle prílohy č. 3 k zák.č. 447/2008 Z.z. v platnom znení a preto sa považuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím. Z medicínskeho hľadiska ide o centrálne neurogénne poruchy - ľavostranná hemiparéza. Posudková lekárka uviedla, že žalobca je po úraze hlavy s pomliaždením mozgu a s dekompresívnou kraniektómiou. Prítomná je ľavostranná hemiparéza, je liečený pre epilepsiu, posledný záchvat bol v roku 2012. Má poruchy krátkodobej pamäti a bolesti hlavy, psychiatrom je liečený pre poúrazovú poruchu osobnosti, psychologické vyšetrenie nie je doložené. Podľa posudku žalobca nie je odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, nakoľko mobilita je zachovaná, chôdza je samostatná, to znamená, že je schopný premiestniť sa k vozidlám verejnej hromadnej dopravy osôb a k prostriedkom železničnej dopravy, nastupovať, vystupovať z nich, udržať sa v nich počas jazdy a zvládnuť inú situáciu vo vozidlách verejnej hromadnej dopravy osôb a v prostriedkoch železničnej dopravy podľa § 14 ods. 6 citovaného zákona. Keďže odkázanosť na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom je jednou zo zákonných podmienok pre navrhnutie a poskytnutie uvedeného peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla, v druhostupňovom správnom konaní nemohol byť tento peňažný príspevok navrhnutý. Žalobca nie je odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom a nemá dokumentovanú praktickú alebo úplnú slepotu oboch očí, preto nespĺňa legislatívne podmienky pre držiteľstvo parkovacieho preukazu. Peňažné príspevky na kompenzáciu sú fakultatívnymi príspevkami, to znamená, že ich možno poskytnúť po splnení všetkých zákonných podmienok, právny nárok na ne nevzniká. Komplexný posudok žalovaného je súčasťou odôvodnenia a prílohou tohto rozhodnutia.

4. Žalobca proti predmetnému rozhodnutiu podal v zákonom stanovenej lehote správnu žalobu, ktorá bola doručená na Krajský súd v Žiline dňa 14.09.2016. V žalobe poukázal na to, že rozhodnutie žalovaného správneho orgánu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s administratívnymi spismi a zároveň došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. Ďalej uviedol, že Úrad práce Žilina rozhodnutím zo dňa 15.10.2013 vyhovel jeho žiadosti o vyhotovenie parkovacieho preukazu podľa § 17 zák.č. 447/2008 Z.z. a konštatoval, že je fyzickou osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom. Vo svojom rozhodnutí sa oprel o komplexný posudok zo dňa 30.09.2013, v ktorom mu určil mieru funkčnej poruchy 60% podľa zákona o kompenzáciách, na základe čoho je považovaný za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím. Podľa komplexného posudku z 30.09.2013 bol odkázaný na opatrovanie, individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, sociálne dôsledky jeho ťažkého zdravotného postihnutia navrhli kompenzovať peňažným príspevkom na opatrovanie. Posudkový lekár v posudku z 30.09.2013 nestanovil termín opätovného posúdenia jeho zdravotného stavu, tento bol v roku 2013 posúdený ako chronický s trvalým poškodením a miera funkčnej poruchy bola definitívne určená. Dňa 10.02.2016 podal na Úrad práce Žilina žiadosť o peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla. Rozhodnutím z 01.04.2016 mu úrad práce nepriznal tento peňažný príspevok, pričom rozhodnutie vychádzalo z nového komplexného posudku Úradu práce Žilina z 29.03.2016, v ktorom mu bola určená miera funkčnej poruchy 50% a zároveň bolo konštatované, že nie je odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom. Následne Úrad práce Žilina rozhodnutím z 13.04.2016 rozhodol aj o odňatí parkovacieho preukazu, ktorý mu bol vydaný 18.10.2013, pričom rozhodnutie vychádzalo z nového komplexného posudku zo dňa 29.03.2016, na základe ktorého mu nebol priznaný peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla. Namieta postup žalovaného, poukazuje na § 12 zák.č. 447/2008 Z.z., pričom vyhotovenie nových komplexných posudkov úradu práce z 29.03.2016 a žalovaného z 21.06.2016 nemá oporu v zákone o kompenzáciách. Vyhotovenie nových posudkov považuje za účelové, s cieľom posúdiť ho za osobu, ktorá nie odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, a na základe toho mu nepriznať peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla. Na vyhotovenie nových komplexných posudkov správne orgány nemali dôvod, navyše vychádzali z nesprávne posúdeného zdravotného stavu. Úrad práce mal posudzovať výlučne sociálne dôsledky jeho ťažkého zdravotného postihnutia, a tak určiť, či má na príspevok nárok a nie meniť komplexný posudok v časti lekárskeho posúdenia, v ktorej bol jeho zdravotný stav posúdený ako chronický s trvalým poškodením a miera funkčnej poruchy bola definitívne určená. Poukázal tiež na ust. § 15 ods. 6, ods. 8 zák.č. 447/2008 Z.z., skutočnosť, že jeho zdravotný stav sa ani po faktickej stránke od roku 2013 nezmenil a pripojil aj lekárske nálezy z 18.08.2016 zo psychiatrického vyšetrenia, z neurochirurgie zo dňa 22.07.2016 a predovšetkým lekársku správu neurológa MUDr. K. K. zo dňa 20.04.2016 s tým, že stále trpí ťažkou poúrazovou organickou poruchou osobnosti, má narušenú krátkodobú pamäť, potrebuje sprievod pri realizácii základných sociálnych aktivít, nie je schopný ani v sprievode inej osoby používať prostriedky verejnej hromadnej a železničnej dopravy a na základe lekárskych správ od neurológa nesmie cestovať hromadnou dopravou pre riziko poškodenia mozgu v mieste dekompresívnej kraniektómie. Jeho lebečná kosť sa hýbe a hrozí mu riziko mechanického poškodenia mozgu v miestach kraniálneho poranenia už aj pri slabšom údere, napr. následkom prudkého zabrzdenia, keďže v autobusoch a vlakoch sa nenachádzajú bezpečnostné pásy, alebo následkom prudkého pohybu spolucestujúcich. Žiadal, aby súd napadnuté rozhodnutie zrušil, súčasne zrušil aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

5. K žalobe žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný správny orgán podaním, ktoré bolo krajskému súdu doručené dňa 18.10.2016. Uviedol v ňom, že rozhodnutiu žalovaného predchádzal lekársky posudok zo dňa 25.05.2016 a následne komplexný posudok zo dňa 21.06.2016. V lekárskom posudku posudkový lekár žalovaného konštatoval, že žalobca je fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá nie je v zmysle § 14 ods. 6 zák.č. 447/2008 Z.z. v platnom znení odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom a nemá praktickú alebo úplnú slepotu oboch očí. Z medicínskeho hľadiska ide o centrálne neurogénne poruchy s ľavostrannou hemiparézou. Námietky uvádzané v žalobe žalovaný nepovažuje za opodstatnené, pretože posudkový lekár vykonal posúdenie zdravotného stavu žalobcu na základe jeho žiadosti zo dňa 10.02.2016. V konkrétnom prípade nebolo možné použiť lekársky a komplexný posudok z roku 2013 tak, ako to žalobca požadoval v žalobe. Žalovaný ďalej poukázal na ust. § 55 ods. 3 zák.č. 447/2008 Z.z., v ktorom sú stanovené náležitosti každej žiadosti o peňažný príspevok na kompenzáciu. Súčasťou žiadosti je aj aktuálny lekársky nález (nie starší viac ako 6 mesiacov) okrem prípadov uvedených v § 11 ods. 7 a 8. V súlade so zákonom nie je ani námietka žalobcu, že na základe § 15 ods. 8 zákona mal príslušný orgán použiť mieru funkčnej poruchy a odkázanosť fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom pri vypracúvaní komplexného posudku na účely peňažných príspevkov na kompenzáciu bez vykonania nového posudzovania miery funkčnej poruchy a odkázanosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, ak bol vypracovaný lekársky posudok podľa § 11 ods. 13 a nedošlo k zmene zdravotného stavu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím. Posudkoví lekári konštatovali, že žalobcov stav je liečbou stabilizovaný, bez deficitu orientácie, komunikácie, má poruchu krátkodobej pamäti a bolesti hlavy, mobilita je zachovaná. Z predložených lekárskych nálezov bolo preukázané, že v zdravotnom stave žalobcu došlo od roku 2013 k zmenám, preto posudkoví lekári boli povinní v správnom konaní prehodnotiť zdravotný stav i príslušné odkázanosti. Žalovaný tiež poukázal na ust. § 55 ods. 6 citovaného zákona a žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

6. Na pojednávaní konanom na Krajskom súde v Žiline dňa 30.01.2017 žalobca v celom rozsahu odkázal na písomne podanú žalobu, doručenú súdu dňa 14.09.2016 a uviedol, že častejšie chodí do Trenčína na ožarovanie pleca, tým pádom má aj zvýšené náklady sa tam dopravovať, ak ho tam vozia autom, lebo má nejaké kostné výrastky v pleci, z ktorého dôvodu je na PN od mája 2016, vybral už jednu sériu ožarovania a od februára začína s druhou sériou, preto naďalej trvá na priznaní príspevku ohľadom zvýšených nákladov. Navrhol napadnuté rozhodnutia zrušiť, vec vrátiť Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina a priznať mu uvedený príspevok so spiatočnou platnosťou, odkedy oň požiadal, nakoľko si musel požičiavať peniaze na dopravu k lekárom atď..

7. Poverená zamestnankyňa žalovaného na pojednávaní zotrvala na písomnom vyjadrení žalovaného zo dňa 14.10.2016 a zdôraznila, vydanie komplexného posudku musí vždy vychádzať zo záverov posudkového lekára, správy a nálezy odborných lekárov majú pre posudkového lekára odporúčajúci charakter a v konečnom dôsledku ich musí vyhodnotiť posudkový lekár. Lekársky nález z 20.04.2016 bol uvedený v lekárskom posudku druhostupňového správneho orgánu, ostatné lekárske nálezy boli z júla a augusta 2016 a neboli predložené k žiadosti o peňažný príspevok na kompenzáciu. Odvolávajúc sa na lekársky posudok a komplexný posudok považuje rozhodnutie žalovaného v čase rozhodovania za zákonné a žiadala žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

8. Správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, ako aj rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, vrátane ich postupov s poukazom na ust. § 203 ods. 2 SSP má za to, že rozhodnutie žalovaného je potrebné zrušiť podľa § 191 ods. 1 písm. d), písm. e) SSP, nakoľko je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a nedostatočne zistený skutkový stav veci.

9. Podľa § 1 ods. 1, 2 zák.č. 447/2008 Z.z. tento zákon upravuje právne vzťahy pri poskytovaní peňažných príspevkov na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia, právne vzťahy pri vyhotovení preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, vyhotovení preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom (ďalej len „preukaz“), parkovacieho preukazu pre fyzickú osobu so zdravotným postihnutím (ďalej len „parkovací preukaz“) a právne vzťah na účely posudzovania potreby osobitnej starostlivosti poskytovanej podľa osobitného predpisu. Cieľom úpravy právnych vzťahov uvedených v ods. 1 je podpora sociálneho začlenenia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím do spoločnosti za jej aktívnej účasti pri zachovaní jej ľudskej dôstojnosti za podmienok a v oblastiach ustanovených týmto zákonom.

10. Podľa § 10 ods. 1 citovaného zákona posudková činnosť na účely kompenzácie, preukazu a parkovacieho preukazu je lekárska posudková činnosť a sociálna posudková činnosť.

11. Podľa § 11 ods. 1 citovaného zákona lekárska posudková činnosť na účely tohto zákona je a) hodnotenia a posudzovanie zdravotného stavu, jeho zmien a porúch, ktoré podmieňujú zdravotné postihnutie fyzickej osoby, b) určovanie miery funkčnej poruchy, c) posudzovanie sociálnych dôsledkov v oblastiach kompenzácií, ktoré má fyzická osoba v dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia v porovnaní s fyzickou osobu bez zdravotného postihnutia, d) posudzovanie jednotlivých druhov odkázanosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, e) posudzovanie fyzickej schopnosti a psychickej schopnosti fyzickej osoby vykonávať opatrovania, f) posudzovanie fyzickej schopnosti a psychickej schopnosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím udeliť písomný súhlas podľa § 40 ods. 6.

12. Podľa § 11 ods. 2 citovaného zákona lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár príslušného orgánu. Posudkový lekár pri vykonávaní lekárskej posudkovej činnosti spolupracuje najmä s lekárom so špecializáciou v špecializačnom odbore všeobecné lekárstvo a s lekárom so špecializáciou v špecializačnom odbore pediatria, ktorý poskytuje všeobecnú ambulantnú starostlivosť pre deti a dorast, alebo s lekárom so špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore a sociálnym pracovníkom príslušného orgánu.

13. Podľa § 11 ods. 3 citovaného zákona pri výkone lekárskej posudkovej činnosti posudkový lekár vychádza z aktuálneho lekárskeho nálezu na účely kompenzácie, na účely preukazu, na účely parkovacieho preukazu, na účely posudzovania fyzickej schopnosti a psychickej schopnosti fyzickej osoby vykonávať opatrovanie a posudzovania fyzickej schopnosti a psychickej schopnosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím udeliť písomný súhlas podľa § 40 ods. 6 (ďalej len "lekársky nález"), ak tento zákon neustanovuje inak. Vzor lekárskeho nálezu je uvedený v prílohe č. 1.

14. Podľa § 11 ods. 4 citovaného zákona ak fyzická osoba v priebehu konania vo veciach kompenzácie, preukazu alebo parkovacieho preukazu predloží ďalšiu zdravotnú dokumentáciu, ktorá nie je obsahom lekárskeho nálezu, posudkový lekár túto zdravotnú dokumentáciu posúdi a zohľadní ju v lekárskom posudku.

15. Podľa § 11 ods. 6 citovaného zákona lekársky nález je na účely tohto zákona aktuálny, ak nie je starší ako šesť mesiacov.

16. Podľa § 11 ods. 7 citovaného zákona posudkový lekár vychádza z lekárskeho nálezu, z ktorého vychádzal pri poslednom posúdení, ak od posúdenia fyzickej osoby podľa odseku 1 neuplynulo viac ako šesť mesiacov a nie sú známe nové skutočnosti o jeho zdravotnom stave, ktoré podmieňujú zmenu miery funkčnej poruchy alebo zmenu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia.

17. Podľa § 11 ods. 8 citovaného zákona posudkový lekár môže vychádzať aj z lekárskeho nálezu, ktorý je starší ako šesť mesiacov, ak je podľa posudkového lekára zdravotný stav fyzickej osoby chronický s trvalým poškodením a miera funkčnej poruchy je definitívna a od ďalšej liečby nemožno očakávať zlepšenie.

18. Podľa § 11 ods. 11 citovaného zákona výsledkom lekárskej posudkovej činnosti je lekársky posudok, ktorý obsahuje mieru funkčnej poruchy, vyjadrenie, že ide o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, závery k jednotlivým druhom odkázanosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím podľa § 14 a termín opätovného posúdenia zdravotného stavu, ak tento zákon neustanovuje inak. Vzor lekárskeho posudku je uvedený v prílohe č. 2.

19. Podľa § 14 ods. 6 citovaného zákona fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, ak nie je schopná na rovnakom základe s ostatnými fyzickými osobami a pri rešpektovaní jej prirodzenej dôstojnosti

a) premiestniť sa k vozidlu verejnej hromadnej dopravy osôb a k prostriedkom železničnej dopravy a späť,

b) nastupovať do vozidla verejnej hromadnej dopravy osôb a do prostriedku železničnej dopravy, udržať sa v ňom počas jazdy a vystupovať z vozidla verejnej hromadnej dopravy osôb a z prostriedku železničnej dopravy alebo

c) zvládnuť z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia inú situáciu vo vozidle verejnej hromadnej dopravy osôb a v prostriedku železničnej dopravy najmä z dôvodu poruchy správania pri duševných ochoreniach, vertebrobasilárnej insuficiencie s ťažkými závratmi, straty dvoch končatín, kardiopulmonálnej nedostatočnosti ťažkého stupňa, ťažkej poruchy sfinkterov.

20. Podľa § 15 ods. 1 citovaného zákona na základe lekárskeho posudku podľa § 11 ods. 11 a na základe posudkového záveru podľa § 13 ods. 9 príslušný orgán vypracúva komplexný posudok na účely kompenzácie, ktorý obsahuje

a) mieru funkčnej poruchy,

b) vyjadrenie, že ide o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím,

c) sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia vo všetkých oblastiach kompenzácie,

d) návrh druhu peňažného príspevku na kompenzáciu,

e) vyjadrenie, či fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na sprievodcu,

f) vyjadrenie, či fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom alebo či má praktickú slepotu alebo úplnú slepotu oboch očí,

g) termín opätovného posúdenia zdravotného stavu, ak ho určí posudkový lekár.

21. Podľa § 19 ods. 1 písm. m) citovaného zákona peňažné príspevky na kompenzáciu sú aj peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov.

22. Podľa § 38 ods. 1 písm. b) bod 2 citovaného zákona fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je podľa komplexného posudku vypracovaného podľa § 15 ods. 1 odkázaná na kompenzáciu zvýšených výdavkov, možno poskytnúť peňažný príspevok na zvýšené výdavky, ak tento zákon neustanovuje inak so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla.

23. Podľa § 55 ods. 6 citovaného zákona podkladom na rozhodnutie o peňažnom príspevku na kompenzáciu je komplexný posudok.

24. Podľa § 55 ods. 13 citovaného zákona príslušný orgán doručí účastníkovi konania spolu s rozhodnutím aj komplexný posudok alebo posudok na účely parkovacieho preukazu, ktoré sú podkladom tohto rozhodnutia.

25. Podľa § 53 ods. 1, 2 citovaného zákona na konanie vo veciach kompenzácie, na konanie o preukaze a na konanie o parkovacom preukaze sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní s odchýlkami uvedenými v odseku 2, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia § 18 ods. 3, § 33 ods. 2, § 60, § 61 až 68 všeobecného predpisu o správnom konaní sa nevzťahujú na konanie vo veciach kompenzácie, na konanie o preukaze a na konanie o parkovacom preukaze.

26. Podľa § 32 ods. 1 zák.č. 71/1967 Zb. Zákon o správnom konaní () správny orgán je povinný zistiť a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.

27. Podľa § 47 ods. 1, 2, 3 Správneho poriadku rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu. Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodol, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

28. Z obsahu administratívneho spisu mal súd preukázané, že v rámci konania správne orgány vydali jednak lekárske posudky, ako aj komplexné posudky na oboch stupňoch správnych orgánov. Lekársky posudok na prvostupňovom orgáne bol zo dňa 25.02.2016, z ktorého vyplýva z bodu 3..., že žalobca odkázanosť na individuálnu prepravu podľa § 14 ods. 6 nespĺňa s odôvodnením, že: „chôdza samostatná bez opory, v doprovode sprievodcu schopný cestovať MHD.“ Tak isto prvostupňový správny orgán vypracoval aj komplexný posudok dňa 29.03.2016, v ktorom bolo konštatované, že žalobca je fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím, pričom v oblasti mobility a orientácie má zníženú pohybovú schopnosť v dôsledku stavu po kraniocerebrálnom poranení mozgu v 3/2012 s ľavostrannou hemiparézou. Chôdza je samostatná bez potreby používania ortopedickej pomôcky, možná aj na dlhšie vzdialenosti. Podľa vyjadrenia posudkového lekára je schopný v sprievode inej osoby k preprave používať prostriedky verejnej hromadnej a železničnej prepravy, premiestniť sa k nim, nastúpiť a vystúpiť z nich, udržať sa v nich počas jazdy a zvládať v nich iné situácie. Fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím nie je podľa § 14 ods. 6 zák.č. 447/2008 Z.z. odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom. Taktiež netrpí praktickou ani úplnou slepotou oboch očí. V oblasti orientácie nemá fyzická osoba sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia.

29. V priebehu druhostupňového konania pred žalovaným správnym orgánom bol vyhotovený lekársky posudok zo dňa 25.05.2016, v rámci ktorého posudková lekárka MUDr. V. B. vyhodnotila aj neurologické vyšetrenie žalobcu vykonané MUDr. K. dňa 20.04.2016, však žiadnym spôsobom sa nevysporiadala s jeho záverom, že pacient (t.j. žalobca) nesmie cestovať hromadnou dopravou pre riziko poškodenia mozgu v mieste dekompresívnej kraniektómie. V tejto súvislosti krajský súd poznamenáva, že i z lekárskeho nálezu z neurochirurgie, vystaveného MUDr. H. dňa 22.07.2016, vyplýva, že u žalobcu ide o stav po kranioplastike vlastnou kosťou, nejedná sa o fyziologický stav, riziko poškodenia nervových štruktúr pri prípadnom úraze je však vyššie ako pri intaktnej lebke. Uvedený nález bol síce vystavený až po rozhodnutí žalovaného, preukazuje však opodstatnenosť záveru neurologického vyšetrenia žalobcu zo dňa 20.04.2016, s ktorým sa žalovaný žiadnym spôsobom nevysporiadal. V rámci druhostupňového konania pred žalovaným správnym orgánom bol vyhotovený lekársky posudok dňa 25.05.2016, z ktorého len vyplynulo, že žalobca je fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá nie je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, lebo je schopná premiestniť sa k vozidlu verejnej hromadnej dopravy, nastupovať, vystupovať z neho a zvládnuť situácie v ňom podľa § 14 ods. 6 zák.č. 447/2008 Z.z.. Posudková lekárka popísala, že žalobca je po úraze hlavy s pomliaždením mozgu a dekompresívnou kraniektómiou, prítomná aj ľavostranná hemiparéza, je liečený pre epilepsiu, posledný záchvat v roku 2012. Má poruchy krátkodobej pamäti a bolesti hlavy. Taktiež je psychiatrom liečený pre poúrazovú poruchu osobnosti, psychologické vyšetrenie nie je doložené. Mobilita zachovaná, chôdza samostatná, bez závažnejších porúch v oblasti orientácie a komunikácie. Je schopný v sprievode druhej osoby nastúpiť, vystúpiť a zvládnuť situáciu vo vozidlách verejnej hromadnej dopravy.

30. V komplexnom posudku žalovaného zo dňa 21.06.2016 bolo uvedené, že miera funkčnej poruchy V. H. je 50%, a to podľa prílohy č. 3, časti V. bod 1. písm. f) k zák.č. 447/2008 Z.z., a preto sa považuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím. Mobilita je zachovaná, chôdza je samostatná bez opory, nie je odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, nakoľko je schopný premiestniť k vozidlám verejnej hromadnej dopravy osôb a k prostriedkom železničnej dopravy, nastupovať, vystupovať z nich, udržať sa v nich počas jazdy a zvládnuť inú situáciu vo vozidlách verejnej hromadnej dopravy osôb a v prostriedkoch železničnej dopravy, v oblasti orientácie nemá sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia, nemá praktickú alebo úplnú slepotu oboch očí, nespĺňa legislatívne podmienky pre držiteľstvo parkovacieho preukazu. V súčasnosti nemá také sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia, ktoré by vyžadovali kompenzáciu v oblasti mobility a orientácie, komunikácie, zvýšených výdavkov a sebaobsluhy. Ani v komplexnom posudku sa žalovaný žiadnym spôsobom nevysporiadal so záverom neurologického vyšetrenia z 20.04.2016, ktorý mal k dispozícii a z ktorého vyplynulo, že žalobca nesmie cestovať hromadnou dopravou pre riziko poškodenia mozgu v mieste dekompresívnej kraniektómie.

31. Nezvládanie inej situácie vo vozidle verejnej hromadnej dopravy osôb a prostriedku železničnej dopravy môže byť aj z iných dôvodov, než ktoré sú výslovne uvedené pod písm. c) v 14 ods. 6 zák.č. 447/2008 Z.z., nakoľko uvedené postihnutia sú výpočtom príkladným, nie taxatívnym. Podľa názoru správneho súdu je potrebné vyhodnotiť odkázanosť žalobcu aj z hľadiska písm. c) § 14 ods. 6 zák.č. 447/2008 Z.z..

32. Preskúmaní kompletného spisového materiálu dospel správny súd k záveru, že vo veci nebol dostatočne zistený skutkový stav a napadnuté rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Nie je postačujúce, aby správny orgán bez ďalšieho (formálne), či nekriticky prevzal nedostatočne zdôvodnený záver, ku ktorému posudkový lekár pri svojom hodnotení dospel, ale je potrebné, aby správny orgán náležite dbal na dostatočné, jasné a zrozumiteľné, presvedčivé a úplné zdôvodnenie, ako aj uvedenie konkrétnych odborných argumentov, na základe ktorých bol odborný lekársky záver vyvodený, čo v danom prípade v spisovom materiáli absentuje. Je vecou správneho orgánu vyžadovať, aby odborné posudky, ktoré sú podkladom pre jeho ďalšie rozhodovanie boli po obsahovej stránke náležite vyčerpávajúce a boli tak relevantným podkladom pre vyvodenie právnych záverov samotného správneho orgánu. Správny súd mal za to, že záver posudkového lekára, že žalobca nie je odkázaný na kompenzáciu v oblasti mobility a je potrebné mu parkovací preukaz odňať, nie je odôvodnený dostatočne presvedčivo a taký záver nevyplýva zo zisteného skutkového stavu. Napriek tomu, že podľa neurologického vyšetrenia zo dňa 20.04.2016 V. H. nesmie cestovať hromadnou dopravou pre riziko poškodenia mozgu v mieste dekompresívnej kraniektómie, v samotnom rozhodnutí správneho orgánu absentuje správna úvaha, ktorú by bolo možné v označenom smere preskúmať a ktorou by správny orgán predovšetkým účastníkovi správneho konania ozrejmil, s poukazom na ktoré konkrétne dôvody a špecifiká jeho ťažkého zdravotného postihnutia dospel k záveru, že je potrebné mu parkovací preukaz odňať. V posudku sa síce konštatuje, že žalobca je fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá nie je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, avšak žalovaný správny orgán sa žiadnym spôsobom nevysporiadal s odvolacou námietkou žalobcu, uvedenou už v jeho odvolaní proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa, že pravidelne pociťuje hýbanie sa kostného štepu, trpí silnými bolesťami hlavy a podľa neurologického vyšetrenia (viď lekárska správa zo dňa 20.04.2016) nesmie cestovať hromadnou dopravou pre riziko poškodenia mozgu v mieste dekompresívnej kraniektómie. Má zníženú orientačnú schopnosť v dôsledku ťažkej poúrazovej organickej poruchy osobnosti, nie je schopný ani v sprievode inej osoby používať prostriedky verejnej hromadnej a železničnej dopravy osôb - nedokáže zvládať situácie v nich počas jazdy. V posudkoch posudkových lekárov absentuje rozhodujúce konštatovanie týkajúce sa toho, nakoľko je náročné pre žalobcu vzhľadom na jeho zdravotné postihnutie zvládnuť z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia inú situáciu vo vozidle verejnej hromadnej dopravy osôb a v prostriedku železničnej dopravy. V tejto súvislosti správny súd poukazuje aj na povinnosť vyplývajúcu pre žalovaného z ust. § 46 zák.č. 71/1967 o správnom konaní v znení neskorších predpisov (), podľa ktorého rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

33. Zvýšené výdavky súvisiace so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla na účely tohto zákona sú výdavky na pohonné látky, ktoré slúžia na jeho prevádzku, ktoré fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím využíva na pracovné aktivity, vzdelávacie aktivity, rodinné aktivity alebo občianske aktivity (§ 38 ods. 9 veta prvá zák.č. 467/2008 Z.z.).

34. Z vyššie uvedených ustanovení zák.č. 447/2008 Z.z. vyplýva, že peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla nemožno poskytnúť každej ťažko zdravotne postihnutej osobe, ale iba takej, ktorá okrem podmienky ťažkého zdravotného postihnutia spĺňa aj niektorú z ďalších zákonom stanovených podmienok.

35. To v danom prípade znamená, že sa nedokáže premiestniť k vozidlu verejnej hromadnej dopravy osôb, k prostriedku železničnej dopravy a späť, nastupovať do vozidla verejnej hromadnej dopravy osôb a do prostriedku železničnej dopravy, udržať sa v ňom počas jazdy a vystupovať z vozidla verejnej hromadnej dopravy osôb a z prostriedku železničnej dopravy alebo zvládnuť z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia inú situáciu vo vozidle verejnej hromadnej dopravy osôb a prostriedku železničnej dopravy, najmä z dôvodu poruchy správania pri duševných ochoreniach, vertebrobasilárnej insuficiencie s ťažkými závratmi, straty dvoch končatín, kardiopulmunálnej nedostatočnosti ťažkého stupňa alebo ťažkej poruchy sfinkterov.

36. Je nesporné, že poskytnutie uvedeného príspevku je závislé od posúdenia, či teda fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na individuálnu prepravu, a to v súlade s § 14 ods. 6 zák.č. 447/2008 Z.z.. Podľa názoru súdu záver žalovaného, že žalobca nie je odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, aj keď žalovaný správny orgán konštatuje, že podľa druhostupňového lekárskeho posudku zo dňa 25.05.2016 žalobca nie je odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, nakoľko mobilita je zachovaná, chôdza je samostatná, to znamená, že je schopný premiestniť sa k vozidlám verejnej hromadnej dopravy osôb a k prostriedkom železničnej dopravy, nastupovať, vystupovať z nich, udržať sa v nich počas jazdy a zvládnuť inú situáciu vo vozidlách verejnej hromadnej dopravy osôb a v prostriedkoch železničnej dopravy podľa § 14 ods. 6 citovaného zákona, nie je dostatočne zdôvodnený, vzhľadom na nasledujúce zistenia súdu. V administratívnom spise žalovaného sa totiž nachádza aj lekársky nález z neurologického vyšetrenia zo dňa 20.04.2016, v závere ktorého, ako už bolo vyššie uvedené, sa na druhej strane konštatuje, že pacient (t.j. žalobca V. H.) nesmie cestovať hromadnou dopravou pre riziko poškodenia mozgu v mieste dekompresívnej kraniektómie. I keď posudková lekárka žalovaného v lekárskom posudku zo dňa 25.05.2016 poukázala na neurologické vyšetrenie MUDr. K. zo dňa 20.04.2016, žiadnym spôsobom sa s uvedeným záverom lekárskeho vyšetrenia nevysporiadala a ani ho v lekárskom posudku nespomenula. Rozhodnutie žalovaného s poukazom na uvedené je podľa názoru súdu nedostatočne zdôvodnené (§ 47 ods. 2 zák.č. 71/1967 Zb.), potom aj vo vzťahu k žalobcovým námietkam, resp. odvolacím námietkam žalobcu, s ktorými sa žalovaný žiadnym spôsobom nevysporiadal.

37. Na základe vyššie uvedených dôvodov krajský súd konštatuje, že žalovaný správny orgán nedostatočne zistil skutkový stav týkajúci sa zdravotného stavu žalobcu, neprihliadol na všetky predložené dôkazy svedčiace o jeho zdravotných problémoch, ktoré by mohli byť v priamej príčinnej súvislosti s jeho schopnosťou zvládať vo vozidlách verejnej hromadnej dopravy osôb a prostriedkoch železničnej dopravy aj iné situácie, čo je základný predpoklad na konštatovanie, že fyzická osoba je alebo nie je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom (§ 14 ods. 6 zák.č. 447/2008 Z.z.), pričom jeho rozhodnutie je potrebné považovať za aj nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.

38. Krajský súd sa nestotožnil s námietkou žalobcu, že na vyhotovenie nových komplexných posudkov Úrad práce Žilina a ústredie práce nemali dôvod a nepovažoval ju za opodstatnenú, nakoľko zo strany žalobcu došlo k podaniu novej žiadosti a bolo potrebné posúdiť skutočnosti rozhodujúce na vznik uplatneného nároku.

39. V ďalšom konaní druhostupňový správny orgán opätovne preskúma zdravotný stav žalobcu, pričom tento zdravotný stav posúdi na základe aktuálne platných lekárskych nálezov (zdravotnej dokumentácie) žalobcu, ktoré musí žalobca predložiť a predovšetkým vysporiada sa s námietkami žalobcu, ktoré uplatnil už v jeho odvolaní, doručenom Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, pracovisko Bytča dňa 20.04.2016, v nadväznosti aj na závery neurologického vyšetrenia zo dňa 20.04.2016.

40. Z uvedených dôvodov došlo k zrušeniu rozhodnutia žalovaného správneho orgánu, a to postupom podľa § 191 ods. 1 písm. d), e) SSP.

41. Žalobca mal v konaní úspech. Pri aplikácii § 175 ods. 1 vo väzbe na § 167 ods. 1 SSP súd priznal žalobcovi, ktorý mal plný úspech v konaní právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania voči žalovanému. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia s poukazom na § 175 ods. 2 SSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP) v lehote do jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu, prostredníctvom krajského súdu, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musia okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť:

a) označenie napadnutého rozhodnutia,

b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,

c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“),

d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak:

a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),

c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Kasačnú sťažnosť možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.