Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_33T-83-2008.pdf
PDF · 105.84 KB
Case nature
Area
Subarea
33T/83/2008
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra, samosudcom Mgr. Pamelou Záleskou, v trestnej veci obžalovanej N.. Q. T. a spol., pre prečin podvodu spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 221 odsek 1 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom v Nitre dňa 30.01.2017 takto
rozhodol:
Podľa § 285 písmeno a) Trestného poriadku sa
obžalovaní
1/ N.. Q. T. , narodená XX.XX.XXXX v W., trvale bytom B., W. XX/X a
2/ L. T. , narodený XX.XX.XXXX v B., trvale bytom B., W. XX/X, toho času bytom I. C. XX,
spod obžaloby C. prokurátora v Nitre sp. zn. 1Pv 110/2008 zo dňa 22.12.2008 pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin podvodu spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 221 odsek 1 Trestného zákona, ktorého sa mali dopustiť na tom skutkovom základe, že: „dňa 10.08.2007 v Y. W. po spoločnej dohode vylákali od X. N. sumu vo výške 58.000,-Sk (1.925,25 eura) na účely úhrady údajných nákladov spojených s operáciou obvineného L. T. vo Francúzsku, pričom X. N. uvedenú finančnú sumu obvineným odovzdal dňa 10.08.2007 v B. na ulici H. č.X v Obchodnom centre - Centro Nitra po tom, ako sumu vo výške 58.000,-Sk (1.925,25 eura) vybrala zo svojho účtu W. N. v pobočke Slovenskej sporiteľne, a.s., nachádzajúcej sa v uvedenom obchodnom centre, čím W. N. spôsobili škodu vo výške 58.000,-Sk (1.925,25 eura),“
o s l o b o d z u j ú,
pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý sú obžalovaní stíhaní.
Podľa § 288 odsek 3 Trestného poriadku sa poškodený X. N., narodený XX.XX.XXXX v Y. W., trvale bytom O., V. S. XXXX/X, prechodne bytom O., V. XXXX/XX, odkazuje s nárokom na náhradu škody na civilný proces.
odôvodnenie:
Rozsudkom Okresného súdu Nitra sp. zn. 33T/83/2018 zo dňa 13.06.2011 boli obžalovaní N.. Q. T. a L. T. podľa § 285 písmeno a) Trestného poriadku oslobodení spod obžaloby Okresného prokurátora v Nitre zo dňa 22.12.2008 č. 1Pv 110/2008, pre skutok kvalifikovaný ako prečin podvodu spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 221 odsek 1 Trestného zákona.
Na základe odvolania Okresného prokurátora v Nitre rozhodol Krajský súd v Nitre uznesením sp. zn. 4To/39/2012 zo dňa 30.04.2012 podľa § 321 odsek 1 písmeno b), písmeno c) Trestného poriadku a zrušil napadnutý rozsudok, pričom podľa § 322 odsek 1 Trestného poriadku vrátil vec súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Svoje rozhodnutie odôvodnil odvolací súd najmä tým, že súd prvého stupňa sa nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie a skonštatoval, že pre existujúce pochybnosti o správnosti skutkových zistení bude potrebné vykonať ďalšie dôkazy. Preto nariadil, aby prvostupňový súd doplnil dokazovanie, a to konkrétne vyšetrením duševného stavu svedkyne W. N. s cieľom zistiť, či je táto schopná vnímať a reprodukovať prežité skutočnosti k posudzovanému skutku a na akej úrovni je s ňou možná komunikácia. Toto mal zabezpečiť súd prvého stupňa pribratím znalca psychiatra a následne vypočuť svedka X. N. k otázke zdravotného stavu jeho sestry W. N. ako aj základnú formu a úroveň komunikácie s ňou. Ďalej odvolací súd nariadil doplniť dokazovanie pribratím znalca psychológa do konania na účely preverenia obhajobných tvrdení obžalovaných, najmä zistiť vierohodnosť ich obranných tvrdení a zároveň toto preverovať znaleckým dokazovaním aj u svedka X. N.. V dôvodoch zrušujúceho rozhodnutia odvolací súd tiež uviedol, že povinnosťou súdu prvého stupňa bude vykonať nariadené dôkazy a úkony.
Podľa § 327 odsek 1 Trestného poriadku, súd, ktorému vec bola vrátená na nové prejednanie a rozhodnutie, je viazaný právnym názorom, ktorý vyslovil vo svojom rozhodnutí odvolací súd, a je povinný vykonať úkony a dôkazy, ktorých vykonanie odvolací súd nariadil.
V zmysle citovaného ustanovenia a vyššie uvedeného uznesenia odvolacieho súdu prejednal Okresný súd Nitra opätovne trestnú vec proti obžalovaným a na hlavnom pojednávaní v dňoch 16.01.2017 a 30.01.2017 vykonal a doplnil dokazovanie v intenciách zrušujúceho uznesenia Krajského súdu v Nitre, a to opätovným výsluchom svedka X. N., prečítaním znaleckých posudkov znalcov T.. W. Z., T.. T. F., T.. W. G. a T.. H. N. ako aj prečítaním listinných dôkazov.
Z výsledkov takto vykonaného a doplneného dokazovania bol zistený skutkový stav tak, ako je opísaný vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Svedok X. N. na hlavnom pojednávaní dňa 16.01.2017 vypovedal, že jeho sestra W. mala svoju reč, bola nepočujúca a pri komunikácii s jej známymi osobami odčítala z pier, a teda dokázala pochopiť, čo na ňu konkrétna osoba rozpráva. Slovnú zásobu mala vytvorenú vlastnú, ale dokázala komunikovať s obžalovanou N.. T., s ním, s ďalšími súrodencami a tiež s rodičmi, kým ešte žili. Jej vyjadrovanie by bolo zrozumiteľné aj pre iných ľudí, ale nerozumela by úplne všetko. Na doplňujúce otázky uviedol, že jeho sestra W. by asi len veľmi ťažko dokázala porozumieť každému v pojednávacej miestnosti, kto by s ňou bol v rozhovore a dával by jej otázky. Takisto by bolo ťažké aj pre zúčastnené osoby rozumieť rozhovoru a tomu, čo by sestra W. rozprávala.
Zo znaleckého posudku znalkyne T.. T. F. (odbor psychológia, odvetvie klinická psychológia dospelých) č. 11/2014 súd zistil, že obžalovaná N.. Q. T. sa odmietla podrobiť vyšetreniu a z toho dôvodu znalkyňa nemohla zodpovedať súdom položené otázky. Vo vzťahu k obžalovanému L. T. dospela znalkyňa k záverom, že obžalovaný je diferencovanou, integrovanou osobnosťou, intelektovo v pásme priemeru, egocentricky nastavený, extravertne orientovaný, plochšou emotivitou a je schopný racionálnej kontroly vlastného správania a konania, má dostatočnú sociabilitu a adaptabilitu. Obžalovaný je schopný správne vnímať aj reprodukovať prežité udalosti, a to aj zo dňa 10.08.2007. nie sú u neho dané žiadne patologické rysy osobnosti. Adekvátne vníma a vyhodnocuje okolitú objektívnu realitu, je schopný racionálne korigovať svoje správanie. Znalkyňa nezistila zrozumiteľné motivačné predpolie u obžalovaného, ktoré by malo vyústiť do prečinu podvodu. Ku vzťahu ku W. N. sa vyjadroval pred znalkyňou autenticky empaticky a pociťoval ľútosť k jej zdravotnému postihnutiu, a to aj po podaní trestného oznámenia. Všeobecná aj špecifická vierohodnosť je u neho zachovaná a dostatočná. Vo vzťahu k svedkovi X. N. znalkyňa jeho vyšetrením zistila, že tento je z hľadiska intelektovej výbavy v pásme mentálnej subnormy a jedná sa u neho o nezvratné poškodenie - demenciu. Nemá plne zachovanú schopnosť správne vnímať ani reprodukovať prežité udalosti. Má poruchu kognitívnych schopností z dôvodu organického poškodenia mozgu. Jeho myslenie je ovplyvnené emočne, medzery pamäťových stôp vypĺňa mechanizmom konfabulácie, vypĺňa ich nevedome novotvarmi a nepravými spomienkami. Všeobecná aj špecifická vierohodnosť je u neho znížená, nedostatočná.
Zo znaleckého posudku znalkýň T.. W. G. a T.. H. N. (odbor zdravotníctvo a farmácia, psychiatria) č. 08/2013 a 04/2013 súd zistil, že svedkyňa W. N. už v čase, kedy mal byť spáchaný inkriminovaný čin, trpela hluchonemotou a organickou poruchou osobnosti a trpela nimi aj v čase znaleckého vyšetrenia a z toho dôvodu nie je schopná vypovedať v trestnom konaní a ani nie je schopná chápať jeho zmysel.
Zo znaleckého posudku znalca T.. W. Z. (odbor psychológia, odvetvie klinická psychológia dospelých, klinická psychológia detí) č. 29/2014 súd zistil, že svedkyňa W. N. nie je schopná správne vnímať ani reprodukovať prežité udalosti pre demenciu ťažkého stupňa Alzheimerovho typu. V čase vyšetrenia nebola schopná komunikovať s okolím, intelektovo je ťažko duševne zaostalá a jej schopnosti vnímať, zapamätať si a reprodukovať prežité udalosti boli u nej narušené pre hluchonemotu. Svedkyňa nebola primerane socializovaná a zadaptovaná na väčšiu spoločnosť, žila dlhodobo uzatvorená pred okolím. Súd vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie aj prečítaním listinných dôkazov nachádzajúcich sa v trestnom spise po zrušení veci a jej vrátení na opätovné prejednanie a rozhodnutie, a to správu z obce Čierne Kľačany a oznámenie o úmrtí, rozsudok Okresného súdu Trnava sp. zn. 2T/87/2008, uznesenie Krajského súdu v Trnave sp. zn. 6To/29/2010, znalecký posudok znalkyne L.. Z. X. a odpisy registra trestov. Takto súd zistil, že svedkyňa W. N. zomrela dňa 17.01.2014. Okresný súd Trnava viedol trestné konanie pod sp. zn. 2T/87/2008 proti synovi obžalovaných - T. T. a rozsudkom zo dňa 30.10.2009 ho uznal za vinného z pokračovacieho zločinu podvodu podľa § 221 odsek 1, odsek 3 písmeno a) Trestného zákona, sčasti v štádiu pokusu podľa § 14 odsek 1 Trestného zákona, pričom jedným z poškodených bol X. N., ktorému bol spôsobená škoda vo výške 3.651,33 eura (110.000,- Sk). Späťvzatie odvolanie odsúdeného T. T. bolo uznesením Krajského súdu v Trnave sp. zn. 6To/29/2010 vzaté na vedomie dňa 27.01.2011. Obžalovaní boli v uvedenom konaní vypočutí ako svedkovia. Podľa znaleckého posudku č. 14/2008 znalkyne L.. Z. X., ktorá vyšetrovala a posudzovala vierohodnosť výpovede svedka X. N. súd zistil, že tento vykazoval v čase vyšetrenia príznaky parciálneho poškodenia centrálnej nervovej sústavy, jeho osobnosť bola simplexná a emočne plochá,, so zníženým sebavedomím, avšak dobrým sebahodnotením. Znalkyňa nenašla u X. N. fabulačné, či konfabulačné obsahy v myslení a ani také črty v štruktúre jeho osobnosti, ktoré by mali vplyv na vierohodnosť jeho výpovede, ktoré nesú pozitívne znaky všeobecnej a špecifickej vierohodnosti. H. vyplynulo z odpisov registra trestov, na obžalovanú N.. Q. T. sa hľadí akoby nebola odsúdená, v registri má jeden záznam ešte z roku 2004. Obžalovaný L. T. nebol nikdy súdne trestaný, v registri nemá záznam.
Po vykonaní dokazovania súd znova zhodnotil dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo, i v ich súhrne nezávisle od toho, či tieto obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní, alebo niektorá zo strán a z vykonaného dokazovania opätovne nemal za preukázané, že sa stal skutok, pre ktorý sú obžalovaní stíhaní.
Aj po doplnení dokazovania zostali v tejto veci dve rozdielne verzie ohľadne použitia sumy 58.000,- Sk, ktoré vybrala W. N. dňa 10.08.2007 zo svojej vkladnej knižky vedenej v Slovenskej Sporiteľni, a.s., v pobočke Obchodného centra Centro Nitra, a to bez toho, že by výpoveď obžalovaných, či výpoveď svedka X. N. podporil alebo vyvrátil ďalší svedok, ktorý by sám priamo a bezprostredne videl alebo poznal priebeh udalostí, ktoré sa hotovostného výberu tejto sumy týkali.
Ako súd už skôr zistil, obaja obžalovaní zhodne a od začiatku popierali, že by prijali sumu vo výške 58.000,- Sk od W. N. alebo od X. N. na účely nejakej nevyhnutnej platby za liečbu obžalovaného vo K.. Obžalovaní obaja rovnako a bez rozdielov uvádzali, že W. N. a X. N. len sprevádzali v kritický deň do mesta Nitra z obce X., respektíve zabezpečovali im odvoz, ale ani jeden z nich nepotvrdil, že by to bolo na ich podnet, či žiadosť a už vôbec nie na účely požičania si vybratých peňazí. Práve naopak, obaja obžalovaní označili cestu do Nitry ako službu pre X. N. a jeho sestru, ktorý ich o to požiadal. Týmto spôsobom sa obaja obžalovaní od začiatku bránili obvineniu, a to s odôvodnením, že s W. ako aj X. veľmi dobre vychádzali, pomáhali si ako susedia a nedokázali si vysvetliť, z akého dôvodu X. N. tvrdí, že nevrátili údajne požičané peniaze, pretože žiadna pôžička medzi nimi dohodnutá ani zrealizovaná nebola. Tieto skutočnosti podporili aj závery obsiahnuté v znaleckom posudku znalkyne psychologičky T.. T. F., ktorá po vyšetrení obžalovaného zhodnotila zachovanie a dostatočnosť špecifickej ako aj všeobecnej vierohodnosti výpovede obžalovaného a jeho empatický prejav ku W. N. označila za autentický. Naopak,.
Naproti tomu, X. N. jednotlivé okolnosti skutku popisoval celkom odlišne a rozporne, pretože poukazoval na prosbu obžalovaných o pôžičku a ich žiadosť, aby na ten účel vybavil peniaze od jeho sestry W. s tým, že peniaze si mal od nej požičať on sám pre seba z obavy, že obžalovaným by jeho sestra peniaze nepožičala. Zároveň sa obdobného rozporného vyjadrenia svedok dopustil aj pri opätovnom výsluchu pred súdom, keď najskôr uviedol, že jeho sestre W. N. by každý rozumel a táto by obsah rozhovoru pochopila a dokázala by odčítať z pier a následne pri doplňujúcej otázke obhajcu uviedol, že takéhoto rozhovoru a pochopenia obsahu by jeho sestra nebola schopná. Opravenej výpovedi svedka X. N. nasvedčujú aj závery psychologických a psychiatrických posudkov z vyšetrení svedkyne W. N., u ktorej zaostalosť ťažkého stupňa a hluchonemota vylučovali schopnosť plnohodnotne a zrozumiteľne komunikovať ako aj správne vnímať, zapamätať si a reprodukovať prežité udalosti. Navyše, vierohodnosť výpovede svedka X. N. označila znalkyňa T.. T. F. za nedostatočnú, zníženú a brala pri tom do úvahy aj organickú poruchu mozgu, demenciu. Vychádzajúc z tvrdení svedka X. N., vyhodnocoval súd následne nielen obranu obžalovaných, ale aj ostatné, vo veci vykonané dôkazy a dospel k záveru, že v prejednávanej veci nebol produkovaný žiaden jednoznačný a nepochybný dôkaz, či ucelený rad aspoň nepriamych dôkazov o konaní obžalovaných, popísanom v skutkovej vete obžaloby. Zo samotnej skutočnosti, že W. N. za účasti svojho brata X. N. dňa 10.08.2007 vybrala v hotovosti zo svojej vkladnej knižky sumu 58.000,- Sk, nie je možné spoľahlivo a nado všetky pochybnosti vyvodiť zavinenie obžalovaných, spočívajúce v podvodnom konaní voči W. N., nakoľko z tohto listinného dôkazu (potvrdenie z banky) a ani zo žiadneho iného dôkazu nevyplýva dôvod výberu. K tomuto záveru dospel súd opätovne napriek tomu, že svedok X. N. sa opakovane vyjadril, že išlo o „pôžičku“ pre obžalovaných, čo však v kontexte ďalších okolností prípadu vytváralo priestor pre celý rad závažných pochybností, na aký účel W. N. vlastne peniaze z banky vyberala, prípadne priestor pre celý rad špekulatívnych verzií o tom, aký dôvod jej X. N. uviedol na takýto výber, teda na čo budú vybraté peniaze následne použité a v koho prospech budú poskytnuté. Žiadna iná (súdu známa) skutočnosť, a to ani po doplnení dokazovania, nemohla slúžiť ako spoľahlivý dôkaz o dotvorení logického a zmysluplného obrazca o vzniku finančného záväzku obžalovaných voči W. N., sprostredkovaného X. N., v dôsledku ktorého by bolo možné dospieť k logickému záveru, že suma 58.000,- Sk bola jedine a výlučne pôžička pre obžalovaných, ktorí mali X. N. uviesť do omylu a vylákať od jeho sestry peniaze pod zámienkou toho, čo tvrdil svedok X. N.. Presne naopak, vzhľadom na predchádzajúcu bezproblémovú návratnosť finančných prostriedkov, ktoré mala obžalovaná od W. N. požičané, čo vyplýva z výpovede obžalovanej ako aj svedka X. N. a vyplynulo to aj z listinných dôkazov vzťahujúcich sa trestné konania vedené na Okresnom súde Trnava voči synovi obžalovaných T. T. ako aj vzhľadom na priznané finančné problémy svedka X. N., čo svojou výpoveďou potvrdil aj svedok T. N. a s prihliadnutím na absenciu akéhokoľvek ďalšieho dôkazu, podporujúceho tvrdenie svedka X. N., nezostalo pre použitie sumy 58.000,- Sk zreteľné a spoľahlivo vysvetliteľné odôvodnenie. Vzhľadom na rozvedené dôkazy, zostala predmetná suma ako aj dôvod jej výberu bez jednoznačného objasnenia.
Ďalšie pochybnosti o pravdivosti tvrdenia X. N. vyplynuli súdu z nepreukázania obsahu jeho výpovede v tej časti, kedy nedokázal súdu vysvetliť a ani zo žiadneho iného dôkazu nevyplynulo, prečo a ako konkrétne sa na neho obžalovaní vopred pripravili a porosili ho, aby od sestry peniaze vzal na seba, prečo to nesmel nikto vedieť a prečo to muselo byť tajomstvo, kvôli ktorému on musel sestru oklamať.
Rovnako tak súd upriamil svoju pozornosť v tejto súvislosti aj na čas, v ktorom prišlo zo strany X. N. k podaniu trestného oznámenia, ku ktorému prišlo s odstupom viac ako tri mesiace od výberu peňazí z banky, hoci svedok tvrdil, že obžalovaní mu mali sľúbiť, že peniaze vrátia do troch týždňov. V konaní nebol produkovaný žiaden dôkaz, ktorý by nasvedčoval tomu, že svedok požičané peniaze žiadal vrátiť od obžalovaných skôr, alebo že by v tejto súvislosti podnikol nejaké iné, mimosúdne kroky.
Z výpovedí vo veci vypočutých svedkov, najmä pokiaľ ide o svedecké výpovede T. N. a T.. P. P., boli zistené iba tie skutočnosti, že obžalovaní sa v rokoch 2007 a 2008 snažili pôžičkou od svedka T.. P. riešiť bližšie nekonkretizované finančné problémy ich syna T. T., avšak požičané peniaze mu vrátili a svedok T. N. potvrdil, že finančné problémy mal aj X. N., ktorý mu v období po výbere sumy 58.000,- Sk z vkladnej knižky W. N. tvrdil, že teta W. musí ihneď prísť do O., inak príde o byt. Pokiaľ tomuto svedkovi W. N. uviedla, že peniaze vybrala pre obžalovaných na uhradenie nákladov spojených s nejakou operáciou
obžalovaného, boli to podľa názoru súdu len sprostredkované, žiadnym iným dôkazom nepodložené informácie, ktoré mala od brata X. N., ale ten podľa vlastného vyjadrenia W. N. oklamal, keď ju žiadal o výber peňazí.
Pokiaľ ide o kamerový záznam z banky, ktorý sa súdu nepodarilo prehrať vzhľadom na technické problémy spojené s rozbalením dát nahratých na CD nosiči, súd sa uspokojil s vyjadrením polície, uvedenom v úradnom zázname, že na tomto nosiči nie je možné vzhliadnuť ani jedného z obžalovaných v pozícii preberania peňazí od W. alebo od X. N. tak, ako to tvrdil svedok X. N., pretože sa tam v takých pozíciách a ani v žiadnych iných pozíciách obžalovaní nenachádzajú, a preto pre ďalšie potreby trestného konania považoval túto policajnú správu za dostatočnú na vyvrátenie tvrdenia svedka X. N., ktorý sa nahrávkou na kamerovom zázname vyhrážal obžalovanému L. T.
Hoci súd v konaní predchádzajúcom v poradí prvému oslobodzujúcemu rozsudku nepovažoval za potrebné vykonať dokazovanie výsluchom W. N. z dôvodov, že ustálil, že nebola spôsobilá vo veci poskytnúť svedeckú výpoveď vzhľadom na svoje postihnutie a že bola navyše aj podľa vyjadrenia svedka X. N. v otázke dôvodu výberu peňazí ním samotným klamaná, teraz opätovne svedkyňu nevypočul. Nestalo sa tak preto, lebo pôvodný záver súdu o nemožnosti výsluchu svedkyne bol potvrdený závermi znaleckých posudkov (hluchonemota, ťažká demencia) a okrem toho, svedkyňa dňa 17.01.2014 zomrela.
Oslobodenie obžalovaného spod obžaloby podľa § 285 písmeno a) Trestného poriadku sa uplatní vtedy, ak na základe výsledkov dokazovania, ktoré bolo vykonané na hlavnom pojednávaní, súd nemôže urobiť jednoznačný záver, že sa vôbec stal skutok, ktorý je uvedený v obžalobe. Súd musí vyčerpať všetky tie dosiahnuteľné dôkazy, ktoré determinujú náležité zistenie skutkového stavu veci, a to v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie. Z toho vyplýva povinnosť zistiť skutkový stav v takom rozsahu a kvalite, aby poskytoval dostatok potrebných poznatkov pre objektívne, stavu vecí a zákonu zodpovedajúce spravodlivé rozhodnutie a tento skutok dokázať tak, aby nevyvolával dôvodné, resp. rozumné pochybnosti. Použitie zásady "in dubio pro reo" (v pochybnostiach v prospech), ktorá vyplýva z ustanovenia § 2 odsek 2 Trestného poriadku, prichádza do úvahy len vtedy, ak pochybnosti, ktoré vznikli v trestnom konaní o dokazovanej skutočnosti, trvajú aj po vykonaní a zhodnotení všetkých dostupných dôkazov, ktoré môžu reálne prispieť k náležitému zisteniu skutkového stavu, a to v rozsahu nevyhnutnom na objektívne, stavu veci a zákonu zodpovedajúce spravodlivé rozhodnutie. Obžalovaným musí byť vina preukázaná a títo nie sú povinní dokazovať žiadnu skutočnosť, a to ani skutočnosť svedčiacu v ich prospech. Odsudzujúci rozsudok môže byť súdom vydaný len v prípade, ak nie sú žiadne dôvodné pochybnosti o vine obžalovaného, a v prípade, ak vina obžalovaného nie je preukázaná, musí byť obžalovaný oslobodený spod obžaloby. V ustanovení § 2 odsek 4 Trestného poriadku je upravená zásada prezumpcie neviny. Táto zásada vychádza z úpravy ustanovenej v Článku 50 odsek 2 Ústavy Slovenskej republiky a v Článku 40 odsek 2 Listiny základných práv a slobôd. Zásada prezumpcie neviny je upravená aj v Článku 6 odsek 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Podľa tejto zásady každý, proti komu sa vedie trestné konanie (trestné stíhanie), sa považuje za nevinného, kým súd nevysloví právoplatným odsudzujúcim rozsudkom jeho vinu a súd mal aj v tomto prípade na zreteli, že prezumpcia neviny znamená, že nedokázaná vina ma rovnaký dôsledok a význam ako dokázaná nevina, a teda obžalovaní nie sú a neboli povinní svoju nevinu dokazovať.
Pokiaľ malo byť zavinenie obžalovaných založené na skutkových okolnostiach, ktoré podľa skutkovej vety obžaloby mali spočívať v ich podvodnom konaní voči X. N. s úmyslom obohatiť sa na úkor poškodenej W. N. tým, že ho uviedli do omylu ohľadne potreby uhradiť údajné náklady spojené s operáciou obžalovaného L. T. vo K. a nevrátili mu tak sprostredkovane zabezpečenú pôžičku v sume 58.000,- Sk, poskytnutú im na tieto údajné účely, nevyzneli podľa názoru súdu výsledky dokazovania vykonaného pred súdom v tomto smere jednoznačne. Nebola produkovaná, a preto ani neexistuje ucelená reťaz ako priamych tak nepriamych dôkazov, z ktorých by mohol súd vyvodiť nepochybný záver, že sa stal skutok, ktorý je predmetom trestného stíhania, nakoľko obžaloba vychádzala len z jedinej, a aj to nepresvedčivej výpovede svedka X. N.. V tejto súvislosti a v nadväznosti na prijatie záveru o nepresvedčivosti výpovede svedka X. N. súd konštatuje, že ani listinný dôkaz - znalecký posudok L.. Z. X. z inej trestnej veci, kde znalkyňa
konštatovala, že výpovede X. N. nesú pozitívne znaky všeobecnej a špecifickej vierohodnosti, nemohol s prihliadnutím na ostatné vo veci vykonané dôkazy, uvedený záver ovplyvniť.
Preto na základe vyššie uvedených dôvodov dospel súd k záveru, že obžalovaných N.. Q. T. a L. T. je potrebné oslobodiť spod obžaloby Okresného prokurátora v Nitre č. 1Pv/110/2008 podľa § 285 písmeno a) Trestného poriadku. Súd mal s poukazom na vyššie rozvedené skutočnosti za to, že vo veci znova zostali dôvodné pochybnosti o skutkovej otázke, ktoré nebolo možné odstrániť vykonaním ďalších dostupných dôkazov, v dôsledku čoho bolo treba rozhodnúť v prospech obžalovaných, čomu zodpovedajú práve dôvody oslobodenia spod obžaloby uvedené v § 285 písmeno a) Trestného poriadku.
Vzhľadom na skutočnosť, že súd obžalovaných spod obžaloby oslobodil, rozhodol samostatným výrokom v súlade s ustanovením § 288 odsek 3 Trestného poriadku tak, že poškodeného Bohuráda Ištoka odkázal s jeho nárokom na náhradu škody na civilný proces.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (Okresný súd Nitra), a to do 15 (pätnásť) dní odo dňa oznámenia rozsudku. O odvolaní rozhoduje Krajský súd v Nitre. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy.