Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16C/102/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin sudkyňou JUDr. Ing. Katarínou Murárikovou, v právnej veci žalobcu: E. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XXXX/XX, XXX XX P. P., proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpenému: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o, so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, takto

rozhodol:

I. Rozhodcovský rozsudok sp. zn. 18203/14 zo dňa 31.12.2014, vydaný stálym rozhodcovským súdom Rozhodcovský súd v Bratislave, so sídlom Ventúrska 14, 811 01 Bratislava, v konaní pred rozhodcom Mgr. Andrejom Gundelom, v právnej veci žalobcu: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, proti žalovanému: E. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XXXX/XX, XXX XX P. Teplice, o zaplatenie 692,09 eur s príslušenstvom, zrušuje v plnom rozsahu.

II. Návrh na odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku sp. zn. 18203/14 zo dňa 31.12.2014 zamieta.

III. Žalobcovi náhradu trov konania voči žalovanému nepriznáva.

IV. Žalovaný: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, je povinný zaplatiť Slovenskej republike súdny poplatok za žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku v sume 331,50 eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou súdu dňa 05.03.2015 sa žalobca domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku označeného vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Na odôvodnenie svojej žaloby uviedol skutkové tvrdenia, podľa obsahu ktorých dňa 12.12.2013 uzatvoril so žalovaným zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej mu bol poskytnutý úver vo výške 420 eur. V rozhodcovskej zmluve, ktorá tvorila súčasť zmluvy, bolo dohodnuté, že akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami zmluvy o revolvingovom úvere, s porušením, skončením, neplatnosťou zmluvy, budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo v rozhodcovskom konaní pred niektorým z uvedených rozhodcovských súdov podľa ich rokovacieho poriadku, pričom výber z rozhodcovského súdu spočíva na zmluvnej strane, ktorá podáva žalobu. Keďže si žalobca ako dlžník riadne neplnil povinnosti zo zmluvy, úver sa stal splatným a žalovaný podal žalobu o zaplatenie sumy 692,09 eur s príslušenstvom na rozhodcovský súd. Rozhodcovský súd rozhodol v zrýchlenom konaní podľa rokovacieho poriadku. Žalobca poukázal na to, že rozhodcovská zmluva je neurčitý právny úkon podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a preto je neplatná, rozhodcovská doložka obsiahnutá v rozhodcovskej zmluve je neplatná ako neprijateľná zmluvná podmienka podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, že nemal

možnosť skutočne sa oboznámiť s podmienkami konania a vnútornými predpismi rozhodcovského súdu, a preto sú aj tieto zmluvné podmienky neprijateľné. Žalobca tak poprel platnosť rozhodcovskej doložky, pričom uviedol, že je neurčitá z dôvodu, že neobsahuje špecifikáciu sporov, na ktoré sa má vzťahovať. Akcentujúc, že zmluva o revolvingovom úvere je zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a teda spotrebiteľskou zmluvou, žalobca uviedol, že rozhodcovská zmluva nebola so spotrebiteľom osobitne individuálne dojednaná, čo vyplýva aj z predtlačenej formy. Rozhodcovská zmluva je vopred pripraveným kompaktným celkom, dlžník tak svojím podpisom mohol rozhodcovskú zmluvu akceptovať, čo bolo podmienkou poskytnutia úveru alebo rozhodcovskú zmluvu spolu s úverom odmietnuť. Ďalej uviedol, že rozhodcovský súd nerešpektoval normy na ochranu spotrebiteľa, takže je daný dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku aj podľa § 40 ods. 1 písm. j/ zákona o rozhodcovskom konaní. Procesný postup rozhodcovského súdu znevýhodňuje spotrebiteľa, nakoľko rozhodcovský súd, ktorý si vybral žalovaný, rozhodol v skrátenom konaní ( a teda vydal de facto platobný rozkaz s odôvodnením). Žalobca uviedol, že v zmluve o revolvingovom úvere je neprijateľnou podmienkou zmluvná pokuta, pričom úver by mal byť posúdený ako úver bezúročný a bez poplatkov. Taktiež uviedol, že úverové podmienky nesmú skrývať také dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľa nevýhodné a o ktorých sa predpokladá, že tak môžu uniknúť pozornosti spotrebiteľa. Zdôraznil tiež povinnosť konať v súlade s dobrými mravmi pri uzatváraní zmluvy aj v rovine výkonu práv a povinností a žiadal aj odložiť vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku.

2. Skutkové tvrdenia preukazoval žalobca žalobou podanou na rozhodcovskom súde, predmetným rozhodcovským rozsudkom, žiadosťou o poskytnutie revolvingového úveru/zmluvou o revolvingovom úvere zo dňa 12.12.2013, zmluvnými dojednaniami zmluvy o revolvingovom úvere, rozhodcovskou zmluvou zo dňa 12.12.2013, oznámením veriteľa o schválení úveru dlžníkovi.

3. Žalovaný sa k žalobe písomne vyjadril podaním zo dňa 22.06.2015, v ktorom vyjadril nesúhlas so žalobou a žiadal, aby ju súd zamietol. Namietal tvrdenie, že rozhodcovská zmluva je neurčitá a nepredstavuje individuálne dojednanie právneho úkonu. Individuálnosť rozhodcovskej zmluvy je daná nielen tým, že zmluvné strany uzatvárajú rozhodcovskú zmluvu ako samostatný úkon a na osobitnej listine. Samostatnosť vyplýva predovšetkým z obsahu rozhodcovskej zmluvy, z okolností jej vzniku, trvania a možného jednostranného ukončenia. Rozhodcovská zmluva nemusela vzniknúť alebo trvať, a to bez vplyvu na trvanie zmluvy o revolvingovom úvere. Rozhodcovská zmluva mohla zaniknúť jednostranným úkonom žalobcu bez toho, aby túto skutočnosť a jej dôsledky mohol žalovaný vôbec ovplyvniť. Pre posúdenie, či ide o individuálne dojednanie, je podstatná možnosť spotrebiteľa ovplyvniť jeho vznik bez toho, aby takéto rozhodnutie spotrebiteľa spočívajúce v nesúhlase s nejakým ustanovením, právnym úkonom atď. malo vplyv na uzavretie hlavného záväzkového vzťahu. V tomto prípade rozhodcovská zmluva ani nie je súčasťou úverovej zmluvy. Rozhodcovská zmluva nemusela vôbec ani vzniknúť, resp. mohla zaniknúť bez toho, aby to malo vplyv na úverový vzťah. Z rozhodcovskej zmluvy výslovne vyplýva, že jej uzavretie resp. ďalšie trvanie nie je podmienkou uzavretia a trvania samotnej zmluvy o revolvingovom úvere (bod 2). Žalobca nemusel na uzavretie rozhodcovskej zmluvy vôbec pristúpiť, resp. v dohodnutej lehote mohol od nej odstúpiť. Vlastným úkonom teda mohol ovplyvniť vznik a existenciu rozhodcovskej zmluvy. Aj za predpokladu, že dlžník rozhodcovskú zmluvu uzavrel, mal možnosť od tejto zmluvy odstúpiť v lehote 14 dní aj bez uvedenia dôvodu, t. j. potom, čo mu boli peňažné prostriedky poskytnuté. Rozhodcovská zmluva spĺňa preto charakter individuálneho ustanovenia a nemôže byť preto neprijateľnou podmienkou. Poukázal aj na to, že žalobca mal možnosť sa oboznámiť s pravidlami rozhodcovského konania, zverejnenými v obchodnom vestníku podľa zákona. Uviedol, že rozhodcovský súd nepostupoval v skrátenom konaní, ale najskôr žalobu spolu s prílohami riadne doručil, dňa 17.12.2014, dal možnosť sa k nej vyjadriť a následne po zvážení všetkých dôkazov rozhodol rozhodcovským rozsudkom. Žalovaný taktiež uviedol, že nedošlo k porušeniu predpisov na ochranu spotrebiteľa, zmluvná pokuta bola podľa neho riadne písomne dojednaná a boli dodržané aj ustanovenia o maximálnej výške sankcií za omeškanie s plnením záväzkov podľa § 3a nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z..

4. Strany sa v priebehu konania vyjadrili, že súhlasia s tým, aby súd rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania. Preto súd na prejednanie veci pojednávanie nenariadil, pričom rozsudok vyhlásil verejne dňa 30.01.2017 v súlade s § 219 CSP. Súd vychádzal zo skutkových tvrdení obsiahnutých v podaniach strán a z listinných dôkazov, ktoré boli súdu predložené.

5. Súd sa podrobne oboznámil s obsahom spisového materiálu a zistil, že strany dňa 12.12.2013 uzavreli zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej žalovaný poskytol žalobcovi úver

vo výške 420 eur. Poskytnutý úver sa žalovaný zaviazal splácať v 36 mesačných splátkach vo výške 70,05 eur. K zmluve boli pripojené zmluvné dojednania zmluvy o revolvingovom úvere.

6. Na osobitnej listine datovanej 12.12.2013, označenej ako rozhodcovská zmluva č. 8500037449, dlžník (žalobca) vyhlásil, že s uzavretím rozhodcovskej zmluvy súhlasí. Veriteľ (žalovaný) vyhlásil, že uzavretie rozhodcovskej zmluvy nie je podmienkou uzatvorenia a vykonávania zmluvy o revolvingovom úvere a že dlžník nie je tento návrh rozhodcovskej zmluvy povinný prijať. Veriteľ vyhlásil, že dlžníka pred uzavretím rozhodcovskej zmluvy poučil o dôsledkoch jej uzavretia, a to tak, že dôsledkom jej uzavretia bude možnosť riešenia sporov vyplývajúcich alebo súvisiacich s ustanoveniami zmluvy o revolvingovom úvere, s porušením, ukončením alebo neplatnosťou tejto zmluvy o revolvingovom úvere v rozhodcovskom konaní. Spory môžu byť riešené aj v súdnom konaní, výber jednej z alternatív je na žalobcovi.

7. Podľa rozhodcovskej zmluvy, akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami zmluvy o revolvingovom úvere, s porušením, ukončením, či neplatnosťou zmluvy budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo v rozhodcovskom konaní pred niektorým z tam vymenovaných stálych rozhodcovských súdov podľa rokovacieho poriadku týchto stálych rozhodcovských súdov (medzi nimi bol zahrnutý aj Rozhodcovský súd v Bratislave). Výber rozhodcovského súdu, ktorý bude oprávnený vec prejednať a rozhodnúť, spočíva na zmluvnej strane podávajúcej žalobný návrh. Ďalej bolo uvedené, že dlžník je od tejto zmluvy oprávnený odstúpiť aj bez uvedenia dôvodu do 14 kalendárnych dní od uzavretia tejto zmluvy. Oznámenie o odstúpení od zmluvy je dlžník povinný vykonať v písomnej forme. Lehota na odstúpenie od zmluvy sa považuje za dodržanú, ak je oznámenie o odstúpení od zmluvy zaslané na adresu sídla veriteľa najneskôr v posledný deň lehoty.

8. Žalovaný ako veriteľ podal návrh na začatie rozhodcovského konania na Rozhodcovský súd v Bratislave. Domáhal sa zaplatenia pohľadávky vyplývajúcej zo zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej dlžníkovi poskytol úver v sume 692,09 eur. Žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 692,09 eur spolu so zmluvnou pokutou a úrokom z omeškania. Z rozhodcovského rozsudku súd zistil, že rozhodcovský súd žalobe v celom rozsahu vyhovel.

9. V poučení bol žalobca poučený, že na základe zákonom stanovených dôvodov je možné podať žalobu na zrušenie tohto rozhodcovského rozsudku.

10. Rozhodcovský rozsudok bol doručený žalobcovi dňa 25.02.2015, ktorá skutočnosť vyplýva z doručenky na č.l. 37.

11. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní v znení účinnom ku dňu podania žaloby na zrušenie rozhodcovského konania na súde (ďalej ako zákon č. 335/2014 Z.z.), v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní podľa tohto zákona možno rozhodovať len spotrebiteľské spory, ohľadom ktorých možno uzatvoriť dohodu o urovnaní, vrátane sporov o určenie, či tu právo alebo právny vzťah je, alebo nie je; naliehavý právny záujem na určení podľa tohto zákona má len spotrebiteľ.

12. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z.z., spotrebiteľským sporom je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou. Spotrebiteľské spory môžu byť v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní rozhodované len na základe spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy podľa § 3 a len spotrebiteľská rozhodcovská zmluva podľa § 3 môže založiť právomoc stáleho rozhodcovského súdu v spotrebiteľských sporoch.

13. Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z.z., účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou proti druhému účastníkovi na súde domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku, ak a) účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania nemal spôsobilosť uzavrieť spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu, b) účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania nebol riadne upovedomený o ustanovení rozhodcu alebo o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní alebo mu nebolo umožnené sa zúčastniť na spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní,

c) rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, ktorý spotrebiteľská rozhodcovská zmluva nepredvídala, alebo sa ním rozhodlo o veci, ktorá je podľa tohto zákona vylúčená zo spotrebiteľského rozhodcovského konania, d) stály rozhodcovský súd nebol ustanovený v súlade s týmto zákonom, v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa nepostupovalo v súlade s ustanoveniami tohto zákona a uvedený nedostatok mohol mať vplyv na výsledok sporu, e) spotrebiteľská rozhodcovská zmluva neobsahuje náležitosti podľa § 3 alebo je tu iný dôvod neplatnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, f) stály rozhodcovský súd nenariadil ústne pojednávanie, hoci spotrebiteľ jeho nariadenie navrhoval podľa § 34 ods. 2 a z okolností uvedených v návrhu na nariadenie ústneho pojednávania vyplývala potreba jeho nariadenia najmä z dôvodu, že bez ústneho pojednávania sa nebolo možné vysporiadať s návrhmi a tvrdeniami spotrebiteľa, a toto pochybenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu, g) v konaní nebol správne zistený skutkový stav tým, že stály rozhodcovský súd nesprávne vyhodnotil predložené dôkazy, nevykonal navrhované dôkazy alebo neumožnil spotrebiteľovi predložiť dôkazy, a toto pochybenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu, h) vo veci rozhodoval zaujatý rozhodca, i) stály rozhodcovský súd rozhodol v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa, a toto porušenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu, j) rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka spotrebiteľského rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je svojou povahou objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom, k) výkon rozhodcovského rozsudku by bol v rozpore s verejným poriadkom Slovenskej republiky, l) rozhodcovský rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

14. Podľa § 45 ods. 3 zákona č. 335/2014 Z.z., súd v konaní o žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku vždy preskúma, či sú dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa odseku 1 písm. c), e) a i) až l). Ak sa dôvod zrušenia rozhodnutia vzťahuje len na časť rozhodcovského rozsudku, súd zruší rozhodcovský rozsudok len v dotknutej časti, ak je dotknutú časť možné oddeliť od nedotknutej časti výroku rozhodcovského rozsudku.

15. Podľa § 46 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z.z., žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote troch mesiacov odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi spotrebiteľského rozhodcovského konania. Ak účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku a rozhodcovský rozsudok bol opravený podľa § 42, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku.

16. Podľa § 73 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z.z., ak nie je ďalej ustanovené inak, ustanovenia tohto zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa použijú aj na rozhodcovské konania, ktorých predmetom je spotrebiteľský spor začatý pred 1. januárom 2015. Právne účinky úkonov, ktoré boli urobené v rozhodcovskom konaní začatom pred 1. januárom 2015, zostávajú zachované.

17. Podľa § 73 ods. 2 zákona č. 335/2014 Z.z., na trvanie a plynutie lehoty na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku, ktorá začala plynúť pred 1. januárom 2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014; ustanovenie § 46 ods. 3 tým nie je dotknuté.

18. Podľa § 73 ods. 3 zákona č. 335/2014 Z.z., rozhodcovská zmluva uzavretá pred 1. januárom 2015 sa spravuje predpismi účinnými v čase jej uzavretia.

19. Sporná rozhodcovská zmluva bola uzavretá dňa 12.12.2013, t.j. ešte pred nadobudnutím účinnosti zákona č. 335/2014 Z.z. (dňa 01.01.2015). Sporné rozhodcovské konanie začalo dňa 08.12.2014, kedy bola žaloba žalovaného doručená rozhodcovskému súdu Rozhodcovský súd v Bratislave. Napadnutý rozhodcovský rozsudok bol vydaný dňa 31.12.2014 a žalobcovi bol doručený dňa 25.02.2015. Vzhľadom na uvedené časové súvislosti, s poukazom na to, že rozhodcovské konanie sa týkalo spotrebiteľského vzťahu, bolo potrebné na danú vec aplikovať intertemporálne normy. Vychádzajúc z ustanovenia § 73 zákona č. 335/2014 Z.z., lehota na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku začala plynúť dňom nasledujúcim po doručení rozhodcovského rozsudku žalobcovi, t. j. po 01.01.2015, a preto sa spravuje ustanovením § 46 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z.z. Keďže žalobca mohol podať predmetnú žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku až po 25.02.2015, t. j. po dni účinnosti zákona č. 335/2014 Z.z., aj dôvody na podanie takejto žaloby, resp. na zrušenie rozhodcovského rozsudku je potrebné

posudzovať podľa zákona č. 335/2014 Z.z. , pričom ustanoveniami zákona č. 335/2014 Z.z. sa spravuje aj postup všeobecného súdu po zrušení rozhodcovského rozsudku.

20. Žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku bola podaná na súde dňa 05.03.2015. Preto možno konštatovať, že bola podaná včas (v lehote troch mesiacov od doručenia rozhodcovského rozsudku). Zároveň možno konštatovať, že bola podaná proti pasívne vecne legitimovanej osobe, t.j. proti druhému vecne legitimovanému účastníkovi rozhodcovského konania.

21. Preto súd mohol pristúpiť k posudzovaniu žaloby z vecnej stránky. Žalobca navrhol zrušiť napadnutý rozhodcovský rozsudok z dôvodov podľa § 45 ods. 1 písm. e) a i) zákona č. 335/2014 Z.z.

22. Platnosť spornej rozhodcovskej zmluvy je potrebné posudzovať podľa predpisov účinných v čase jej uzavretia.

23. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

24. Podľa § 38 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, pokiaľ ten, kto ho urobil, nemá spôsobilosť na právne úkony. Takisto je neplatný právny úkon osoby konajúcej v duševnej poruche, ktorá ju robí na tento právny úkon neschopnou.

25. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

26. Podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

27. Žalovaný vo svojom vyjadrení uviedol, že žalobca mal možnosť dosiahnuť, že nebude viazaný rozhodcovskou zmluvou, pretože táto nebola podmienkou uzavretia úverovej zmluvy a navyše, aj po jej uzavretí mohol žalobca v 14-dňovej lehote od nej odstúpiť. Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle zmluvných strán. Slobodná voľba vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a o tom, čo tá-ktorá voľba konkrétne znamená. Bolo povinnosťou žalovaného preukázať, že žalobca si individuálne vyjednal podmienky rozhodcovského konania, nie povinnosťou žalobcu. Žalovaný si v tomto smere dôkazné bremeno nesplnil. Kvalifikačným kritériom pre záver, že nejde o individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku, je stav, ak zmluvné podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah, čo je daný prípad (čl. 3 ods. 3 Smernice Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách). Súdna kontrola musí platiť aj vtedy, keď zmluvný vzťah hlavný a vedľajší bol vyjadrený na samostatných listinách. Niet dôvodu súdnu kontrolu formulárovej zmluvy vylúčiť iba preto, že je na samostatnej listine a nebola hodnoverne preukázaná vôľa spotrebiteľa individuálne vyjednať, aby prípadné spory riešil rozhodca. Podstatou individuálne nevyjednanej zmluvnej klauzuly je skutočnosť, že bola vopred dodávateľom naformulovaná bez možnosti zmeny jej obsahu, a to je práve prípad typových rozhodcovských zmlúv, ktoré sa spotrebiteľom predkladajú na podpis a majú vyvolať dojem, že si ich vyžiadali sami spotrebitelia.

28. Žalovaný navrhol, aby súd vykonal dokazovanie predložením zoznamu všetkých úverových vzťahov žalobcu, a to na preukázanie, príp. vyvrátenie skutočnosti, že žalobca vstupuje do spotrebiteľských právnych vzťahov ľahkovážne, neobozretne a nezodpovedne. Uvedený dôkaz súd nevykonal, nakoľko výsledok tohto dokazovania by nemohol mať význam na rozhodnutie v tejto veci. Pre posúdenie platnosti rozhodcovskej zmluvy sa javí ako zásadná skutočnosť, či rozhodcovská doložka bola dojednaná individuálne a či bol žalobca riadne poučený o následkoch podpisu rozhodcovskej zmluvy. Túto skutočnosť by predložením požadovaného zoznamu nebolo možné zistiť, pričom pokiaľ sa chcel žalovaný zbaviť zodpovednosti za nekalú obchodnú praktiku argumentáciou, že spotrebiteľ mal byť bdelý a nie ľahkovážny, súd nemôže akceptovať.

29. Súd zastáva názor, že spôsob, akým bola rozhodcovská doložka v rozhodcovskej zmluve v prejednávanom prípade koncipovaná a spotrebiteľovi predložená spolu s ostatnými všeobecnými

podmienkami nesvedčí o individuálnom dojednaní rozhodcovskej doložky, ale skôr o zámernom predkladaní zmluvných podmienok (ide o zmluvu o revolvingovom úvere a rozhodcovskú zmluvu, obe podpísané v jeden deň), ktorým žalovaný sledoval vylúčenie tohto dojednania spod režimu súdnej kontroly. Veriteľ, vystupujúci v procesnom postavení žalovaného, z vyššie uvedených dôvodov nepreukázal osobitné vyjednanie rozhodcovskej doložky v rozhodcovskej zmluve, resp., že by si žalobca osobitne vymienil jej dojednanie.

30. Rozhodcovská zmluva bola žalobcom podpísaná v rovnaký deň, ako zmluva o revolvingovom úvere, a teda nie v čase vyššej bdelosti po vzniku sporu, ale už na samotnom začiatku zmluvného vzťahu, kedy jej žalobca nemusel prikladať väčší význam, pretože vôľa žalobcu bezpochyby primárne smerovala k uzatvoreniu úverovej zmluvy. V tejto súvislosti neobstojí argument žalovaného, že žalobca mohol od rozhodcovskej zmluvy odstúpiť do 14 dní. Od spotrebiteľa nemožno spravodlivo žiadať, aby využil svoje právo na odstúpenie od zmluvy, ktorej uzavretie ani primárne nesledoval (keďže predmetom jeho záujmu bola hlavná - úverová zmluva), ak nerozumie obsahu tejto zmluvy, pretože mu v súvislosti s ňou nebolo poskytnuté vysvetlenie zo strany žalovaného, resp. v konaní nebolo preukázané, že dôsledky uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy mu boli riadne vysvetlené, prihliadnuc zároveň na to, že žalobca uzavrel zmluvu v čase, keď medzi účastníkmi zmluvného vzťahu nebol spor, z ktorého by hrozilo využitie rozhodcovskej zmluvy. Okrem uvedeného, z dojednaní obsiahnutých v rozhodcovskej zmluve, týkajúcich sa práva spotrebiteľa odstúpiť od zmluvy (bod 7), nevyplýva, že odstúpenie od rozhodcovskej zmluvy nemá vplyv na platnosť zmluvy o revolvingovom úvere tak, ako to vo svojom vyjadrení tvrdil žalovaný, a preto žalobca (ako bežný spotrebiteľ), ktorý je bez právnického vzdelania, sa nemohol jednoznačne domnievať, že odstúpenie od rozhodcovskej zmluvy nemá vplyv na platnosť zmluvy o revolvingovom úvere.

31. Ďalej treba dodať, že rozhodcovská doložka, ktorá mala v predmetnom konaní založiť legitimitu pre exekučný titul, znemožňuje voľbu žalobcu ako spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu všeobecným súdom, ak by v konaní vystupoval na strane žalovaného (tak, ako tomu bolo aj v predmetnom rozhodcovskom konaní). O zmluvnú podmienku, ktorá vyžaduje, aby spotrebiteľ riešil spory výlučne v rozhodcovskom konaní, ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a všeobecným súdom, ale ak by podľa tejto podmienky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený nezvratne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu. Z pohľadu spotrebiteľa je totiž rovnocenné, či riešenie jeho sporov prostredníctvom rozhodcovského konania mu vnúti štandardná zmluvná klauzula alebo dodávateľ svojím konaním. Spotrebiteľ má byť chránený pred oboma. Práve proti možnosti dodávateľa diktovať svoju vôľu v zmluvnom vzťahu bol vytvorený celý mechanizmus spotrebiteľsko - právnej ochrany pred štandardnými zmluvami (In: Štandardné zmluvy, str. 214, Vydavateľ Aleš Čeněk, 2010, Kristián Csach).

32. Doložku nie je možné akceptovať, ak by vyžadovala od spotrebiteľa podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Teda ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka nie je len o možnosti výberu medzi štátnym a súkromným súdom, ale o dôsledkoch, či doložka nenúti spotrebiteľa podrobiť sa arbitráži. Je známe, že existuje len minimum prípadov, v ktorých by nejaký spotrebiteľ vyvolal konanie pred rozhodcom a pokiaľ sa tak predsa len stalo, ide s najväčšou pravdepodobnosťou o výnimočný prípad. Súd zastáva názor, že možnosť voľby pre spotrebiteľa je len iluzórna, pretože takmer s pravidelnosťou rozhodcovské žaloby podávajú dodávatelia, tak, ako tomu bolo aj v konkrétnom prípade. V takomto prípade potom spotrebiteľ na základe rozhodcovskej doložky v takom znení, v akom bola do úverovej zmluvy vnesená, nemá inú možnosť, ako sa len podrobiť, na základe návrhu dodávateľa iniciovanému rozhodcovskému konaniu, nakoľko ak má podľa znenia rozhodcovskej doložky právo voľby žalobca, čo je takmer výlučne vždy dodávateľ, potom uvedená doložka spotrebiteľovi, ktorý v drvivej väčšine prípadov vystupuje ako žalovaný, nedáva absolútne žiadnu možnosť voľby a núti ho podrobiť sa voľbe dodávateľa.

33. Takto formulovaná rozhodcovská zmluva je potom celkom zrejme najmä v prospech dodávateľa, ktorý už pri koncipovaní rozhodcovskej doložky ráta s tým, že v drvivej väčšine prípadov bude práve dodávateľ v pozícii žalobcu majúceho možnosť podať žalobu na rozhodcovský súd bez toho, aby uvedený postup mohol spotrebiteľ akokoľvek ovplyvniť.

34. Zároveň súd poukazuje na to, že takto koncipovaná rozhodcovská doložka nemôže požívať právnu ochranu ani podľa Smernice Rady 93/13/EHS.

35. Podľa čl. 3 ods. 3 Smernice Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé.

36. Podľa bodu 1 písm. q) prílohy Smernice Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v /spotrebiteľských zmluvách, PODMIENKY UVEDENÉ V ČLÁNKU 3 ODS. 3 sú podmienky, ktorých zmyslom alebo účinkom je neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou, nevhodne obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, malo spočívať na inej zmluvnej strane.

37. Súd i s poukazom na uvedené konštatuje, že spôsob akým bola rozhodcovská doložka koncipovaná, len formálne napĺňa podmienku uvedenú v prílohe Smernice Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách v tom význame, že rozhodcovské konanie nebolo dojednané ako výlučný prostriedok riešenia sporov zo zmluvy. I napriek formálnemu zneniu rozhodcovskej doložky, reálne dochádza k narušeniu smernicou sledovanej rovnováhy medzi zmluvnými stranami v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa potom už podpisom rozhodcovskej zmluvy reálne vopred vzdáva práva na účinnú procesnú obranu (či už z nevedomosti alebo nemožnosti vplývať na obsah zmluvy).

38. Rozhodcovská doložka obsiahnutá v rozhodcovskej zmluve bola v čase jej uzavretia neprijateľnou podmienkou (keďže ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka a ako taká bola už od počiatku neplatná podľa § 53 ods. 5 Obč. zákonníka. Rozhodcovský rozsudok potom na základe uvedeného nemôže byť spôsobilým exekučným titulom. Keďže rozhodcovská zmluva je neplatná, rozhodcovské konanie nemalo prebehnúť a nemal byť vydaný ani rozhodcovský rozsudok, čo je samo o sebe dôvodom na jeho zrušenie bez potreby ďalšieho skúmania prípadných iných namietaných dôvodov jeho zrušenia.

39. Pre úplnosť súd dodáva, že rozhodcovský súd nerešpektoval predpisy určené na ochranu práv spotrebiteľa, a to napriek tomu, že v odôvodnení svojho rozhodnutia uvádza, že skúmal úverovú zmluvu z pohľadu zákona o spotrebiteľských úveroch, preto dôvodom na zrušenie rozhodcovského rozsudku je aj § 45 ods. 1 písm. i) zákona č. 335/2014 Z.z.

40. Podľa § 52 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom od 1.4.2015, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

41. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere (ďalej ako „Zákon o spotrebiteľských úveroch“), tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

42. Podľa § 1 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

43. Podľa § 9 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

44. Podľa § 9 ods. 2 písm. f) Zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.

45. Podľa § 9 ods. 2 písm. k) Zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

46. Podľa § 11 ods. 1 písm. a), b) Zákona o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y).

47. V zmluve nie je uvedený údaj o dobe trvania zmluvy a o termínoch splatnosti jednotlivých splátok, nakoľko zmluva obsahuje len údaj o výške splátok a počte splátok. Údaj o tom, na ktorý konkrétny deň v kalendárnom mesiaci pripadá splatnosť jednotlivých splátok, zmluva neobsahuje a uvedené nevyplýva ani zo všeobecných obchodných podmienok, nakoľko uvedená náležitosť mala byť súčasťou splátkového kalendára. V súvislosti s tým, že v zmluve nie je určitým spôsobom uvedený termín splatnosti splátok, súd konštatuje, že dostatočne určito nebola vymedzená náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. k) Zákona o spotrebiteľských úveroch. Primárnemu účelu právnej úpravy normami spotrebiteľského práva (ktorým je zrozumiteľnosť pre spotrebiteľa a jeho ochrana) zodpovedá len taký výklad ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) zákona, ktorý každý z atribútov vyjadrených v zákone slovami „výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“ viaže ku každej z tam uvedených zložiek spotrebiteľského úveru majúceho sa v konečnom dôsledku zaplatiť, teda ako k istine, tak i k úrokom a tiež k prípadným iným poplatkom. Len vtedy, pokiaľ je presne vymedzené, aká časť splátky pripadá na istinu a aká časť na úhradu príslušenstva, je vylúčené, aby vznikli pochybnosti o tom, ako mali byť splátky započítavané na úhradu dlžného spotrebiteľského úveru s príslušenstvom. Nemôže preto stačiť, ak je v zmluve uvedená len celková výška splátky, pozostávajúca z istiny, úrokov a poplatkov a súčet všetkých položiek.

48. Zmluva o revolvingovom úvere neobsahovala náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. f) a k) Zákona o spotrebiteľských úveroch, a preto mal byť úver posúdený ako bezúročný a bez poplatkov, pričom absencia čo i len jednej z obsahových náležitostí vymedzených v § 11 ods. 1 písm. b) Zákona o spotrebiteľských úveroch spôsobuje uvedený následok. Rozhodcovský rozsudok uvedené nezohľadnil.

49. Okrem uvedeného, čo sa týka samotnej zmluvy o revolvingovom úvere, vzhľadom na formu a spôsob, akým sú úverové zmluvné dojednania písané, je súd toho názoru, že žalobca nemal možnosť si ich riadne prečítať a dôsledne sa s nimi oboznámiť, a teda pochopiť ich význam a následky. Zmluva o revolvingovom úvere obsahuje neprimerané podmienky, najmä dojednanie o zmluvných sankciách a o zmluvných pokutách ( čl.14.1 zmluvných dojednaní), ktoré neboli dohodnuté individuálne v úverovej zmluve, ale sú súčasťou len zmluvných dojednaní, ktoré sú na predtlačenom tlačive, sú všeobecne koncipované pre veľký okruh dlžníkov - spotrebiteľov, pričom je zrejmé, že sa s nimi nemal možnosť spotrebiteľ oboznámiť ani zmeniť ich obsah. Takéto zmluvné pokuty sú pre bežného spotrebiteľa len ťažko zistiteľné, keďže nevyplývajú priamo zo zmluvy, ale sú obsiahnuté v ťažko prehľadných a ťažko čitateľných zmluvných dojednaniach, s ktorými sa pri podpise zmluvy spotrebiteľ nemá možnosť dôsledne oboznámiť, preto možno usudzovať aj na nedostatok vôle dlžníka pristúpiť na „dohodu“ o zmluvnej pokute, a to podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. I napriek uvedenému však rozhodcovský súd zmluvnú pokutu dodávateľovi v napadnutom rozhodcovskom rozsudku priznal. Rozhodcovský rozsudok tak zaväzuje žalobcu na plnenie, ktoré je v rozpore so zákonom o spotrebiteľských úveroch, pričom aj samotné rozhodcovské konanie vychádza z neprijateľnej zmluvnej podmienky.

50. Súd poukazujúc na uvedené dôvody rozhodol tak, že napadnutý rozhodcovský rozsudok v celom rozsahu zrušil.

51. Podľa § 40 ods. 3 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, ak podá účastník rozhodcovského konania žalobu na príslušnom súde, napadnutý rozhodcovský rozsudok zostáva právoplatný. Súd, ktorý rozhoduje o žalobe, môže na návrh účastníka konania vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť.

52. Podľa § 46 ods. 2 zákona č. 335/2014 Z.z., doručený rozhodcovský rozsudok nadobudne právoplatnosť až po uplynutí lehoty na podanie žaloby podľa odseku 1, a ak je žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku podaná, až po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia súdu v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku.

53. Podľa § 41 ods. 1 a 2 zákona č. 335/2014 Z.z., doručený rozhodcovský rozsudok má za podmienok podľa § 46 ods. 2 pre účastníkov spotrebiteľského rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu. Rozhodcovský rozsudok, ktorý má účinky právoplatného rozsudku súdu podľa odseku 1, je po uplynutí lehoty na plnenie v Slovenskej republike vykonateľný podľa osobitného predpisu.

54. Súd návrh žalobcu na odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku zamietol, nakoľko v zmysle prechodných ustanovení zákona č. 335/2014 Z.z. je potrebné na právoplatnosť a vykonateľnosť napadnutého rozhodcovského rozsudku aplikovať citované ustanovenia zákona č. 335/2014 Z.z. Preto rozhodcovský rozsudok až do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku nemôže nadobudnúť právoplatnosť, a teda ani vykonateľnosť. Preto rozhodnutie o odklade vykonateľnosti nemá význam, pričom pre aplikáciu ustanovenia § 40 ods. 3 zákona č. 244/2002 Z.z. nie je zákonný podklad.

55. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

56. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

57. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

58. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa zásady úspechu v konaní. V konaní bol úspešný žalobca, nakoľko súd jeho žalobe vyhovel. Nakoľko však súd nemal preukázané, že by žalobcovi v súvislosti s týmto konaním trovy konania vznikli, o náhrade trov konania rozhodol tak, že žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.

59. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej ako „zákon č. 71/1992 Zb.“), poplatníkom je navrhovateľ poplatkového úkonu, ak je podľa sadzobníka ustanovený poplatok z návrhu.

60. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb., ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho žalobe alebo návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť žalovaný alebo odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený. Túto povinnosť však žalovaný alebo odporca nemá v konaní o rozvod manželstva, o určenie neplatnosti alebo o určenie neexistencie manželstva, ak súd tak rozhodne alebo ak uloží náhradu trov konania poplatníkovi, a v konaní pred správnym súdom.

61. Podľa § 4 ods. 2 písm. u) zákona č. 71/1992 Zb., od poplatku je oslobodený spotrebiteľ domáhajúci sa ochrany svojho práva podľa osobitného predpisu.

62. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb., poplatková povinnosť vzniká v ostatných prípadoch nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia súdu, ktorým sa povinnosť zaplatiť poplatok uložila v súvislosti s rozhodnutím vo veci samej.

63. Podľa § 6 ods. 1 veta prvá zákona č. 71/1992 Zb., sadzba poplatku je uvedená v sadzobníku percentom zo základu poplatku (ďalej len "percentná sadzba") alebo pevnou sumou.

64. Podľa položky 3 písm. c) Sadzobníka súdnych poplatkov je súdny poplatok za žalobu o neplatnosť rozhodcovskej zmluvy a o zrušenie rozhodcovského rozhodnutia vydaného rozhodcom v sume 331,50 eur.

65. Súd na základe žaloby žalobcu napadnutý rozhodcovský rozsudok zrušil. Žalobca bol v konaní od súdnych poplatkov v celom rozsahu osobne oslobodený, pričom žalovaný od súdnych poplatkov oslobodený nebol. Preto musel súd v zmysle § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. zaviazať na zaplatenie súdneho poplatku spojeného s podaním žaloby na súde žalovaného. Vzhľadom na uvedené žalovanému vznikla v zmysle § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. povinnosť zaplatiť za žalobu podanú žalobcom súdny poplatok v sume 331,50 eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, prostredníctvom Okresného súdu Martin ku Krajskému súdu v Žiline (§ 357 písm. d/ .

Odvolanie možno podať písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 .

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).