Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_32Cb-249-2010.pdf
PDF · 161.62 KB
Case nature
Area
Subarea
32Cb/249/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Gabrielou Buľubašovou v právnej veci žalobcu: 3čko s.r.o., 908 88 Bílkove Humence 90, IČO: 43 824 226, zast.: Mgr. Silvia Moravčíková, advokátka, Mikulášska 29, 811 01 Bratislava, proti žalovanému: LUXOR TOUR, s.r.o., Novozámocká 136, 949 05 Nitra, IČO: 36 540 986, zast.: JUDr. Helena Dobosová, advokátka, AK Ružová dolina 10, 821 09 Bratislava o zdržanie sa nekalosúťažného konania, zaplatenia primeraného zadosťučinenia a náhrady škody
rozhodol:
I. Súd žalobu žalobcu z a m i e t a .
II. Súd priznáva žalovanému proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnej výške.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 01.07.2010 domáhal zdržania sa nekalosúťažného konania, spočívajúceho v napodobovaní humorného dizajnu tričiek žalobcu, zaplatenia sumy 12.000,- EUR titulom zadosťučinenia za nekalosúťažné konanie, ako aj za porušenie autorských práv ako aj zaplatenia náhrady škody vo výške 6.000,- EUR všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Domáhal sa aj zaplatenia trov konania a trov právneho zastúpenia v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
V odôvodnení žaloby žalobca uviedol, že je obchodnou spoločnosťou, ktorá sa od roku 1999 špecializuje na dizajn, potlač a predaj tričiek. Príznačné a charakteristické sa pre žalobcu stali tzv. "Super3čká", predstavujúce tričká s humornými nápismi, vyznačujúce sa extra kvalitou materiálu, šitia a prvotriednou potlačou, pri ktorej sú používané najmodernejšie technológie a značkové ekologické farby. Žalovaný je obchodná spoločnosť zaoberajúca sa okrem iného aj predajom darčekových predmetov. Od svojho vzniku v roku 2001 bol žalovaný jedným z predajcov žalobcu. Na základe objednávok žalovaného dodával žalobca žalovanému ako aj jeho maloobchodným predajniam v Nitre, Martine a Košiciach svoje výrobky. V júni roku 2009 žalovaný odber tričiek prerušil a svoje dovtedajšie podnikateľské aktivity rozšíril o predaj vlastných humorných tričiek, z ktorých väčšina je len napodobeninou Super3čiek žalobcu.
Tričká s humornými nápismi žalovaného sú napr.: SOM ČIERNA OVCA RODINY SEX inštruktor Prvá lekcia GRÁTIS! Ja sa tvárim, že dobre PRACUJEM Oni, že dobre PLATIA CHCEŠ SEX? Nič nehovor, iba sa usmej Nie som ožratý, som len chemicky vyvedený z ROVNOVÁHY. Tam kde som ja, je CHAOS! ... Ale nemôžem byť vždy a všade! Nie som starý! Som len RECYKLOVANÝ TEENAGER Toto tričko ma oprávňuje prísť domov v akomkoľvek STAVE Nebudiť prosím! PRACUJEM!
Ani ja neviem čo tu robím ale každý ma volá ŠÉF. Nie som DOKONALÁ ...ale na niektorých miestach áno... Krásna, Krajšia, NAJKRAJŠIA JA Ver mi, bez trička vyzerám lepšie
Podľa žalobcu žalovaný priamo kopíruje a napodobňuje u spotrebiteľov slovenského trhu obľúbené Super3čká žalobcu s humornými nápismi: ČIERNA OVCA RODINY SEX inštruktor Prvá lekcia zadarmo! Ja sa tvárim, že dobre PRACUJEM Oni, že dobre PLATIA CHCEŠ SEX? Nič nehovor, stačí sa usmiať NIE SOM OŽRATÝ, LEN CHEMICKY VYVEDENÝ Z ROVNOVÁHY. KDE SOM JA, TAM JE CHAOS! ... ale nemôžem byť všade! NIE SOM STARÝ! SOM RECYKLOVANÝ TEENAGER Toto 3čko ma oprávňuje prísť domov v AKOMKOĽVEK STAVE Nebudiť PRACUJEM Nikto nevie čo tu vlastne ROBÍM ale každý MA VOLÁ ŠÉF Nie SOM PERFEKTNÁ ... ale miestami DOKONALÁ Bez trička vyzerám ešte lepšie
Napodobeniny žalovaný uvádza na svojej internetovej stránke www.luxortour.sk v sekcii humorné oblečenie a prádlo a distribuuje do svojich maloobchodných predajní ako aj do veľkoobchodných distribučných firiem. Žalobca tvrdil, že výrobky žalovaného sú otrockou napodobneninou výrobkov žalobcu, prevzal od žalovaného pri výrobe svojich tričiek celý rad estetických prvkov tvoriacich žalobcovo dielo - humorný dizajn, ktorý je výsledkom jeho tvorivej duševnej činnosti a predmetom autorského práva v snahe priživiť sa na dobrom mene a povesti žalobcu. Žalovaný vyvoláva s ohľadom na dizajn tričiek, ako aj napodobneniny propagačných materiálov žalobcu nebezpečenstvo zámeny svojich výrobkov s výrobkami žalobcu aj napodobením propagačných materiálov žalobcu - ponukových katalógov, a to tak samostatným usporiadaním tričiek ako aj umiestnením sprievodného textu na spodný okraj katalógu. Žalovaný dokonca prevzal aj konkrétne vety zo žalobcovho textu o tričkách: „na dotyk sú mäkké, ale napriek tomu pevné. Kvalitné šitie a materiál zaručuje dlhú životnosť.“ Žalobca v žalobnom návrhu poukázal aj na to, že každé využitie cudzej práce, cudzieho nápadu, cudzích investovaných prostriedkov k súťažným cieľom predstavuje konanie v rozpore s dobrými mravmi súťaže, ktoré Obchodný zákonník zakazuje. Konaním žalovaného dochádza k porušovaniu majetkových autorských práv žalobcu v zmysle § 18 odsek 1, 2 Autorského zákona, podľa ktorého má autor výhradné právo použiť svoje dielo a udeľovať súhlas na každé jeho použitie iným osobám. Podľa žalobcu sa žalovaný dopúšťa jednočinného súbehu nekalosúťažného konania s porušením autorských práv, pričom za primerané zadosťučinenie za nekalosúťažné konanie považoval žalobca náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 12.000,- Eur a súčasne ako náhradu škody si žalobca uplatnil voči žalovanému náhradu zisku dosahovaného spravidla v poctivom obchodnom styku za obdobných podmienok, a to vo výške 6.000,- Eur v zmysle ustanovenia § 381 Obchodného zákonníka.
2. Žalobca spolu so žalobným návrhom podal aj návrh na nariadenie predbežného opatrenia z titulu naliehavej potreby úpravy pomerov medzi stranami sporu. Okresný súd Bratislava I. uznesením č.k. 32 Cb/249/2010-51 zo dňa 16.12.2010 návrh žalobcu na nariadenie predbežného opatrenia zamietol. Voči predmetnému uzneseniu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie. Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. 2 Cob/36/2011 - 94 zo dňa 08.02.2011 napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil.
3. Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomným podaním doručeným súdu dňa 06.06.2011, v ktorom uviedol, že nesúhlasí s tvrdeniami žalobcu ani po právnej, ani po skutkovej stránke. Namietal opodstatnenosť žaloby aj čo do právneho dôvodu, aj čo do dôvodu vzniku akejkoľvek škody a odmietal nekalosúťažné konanie, spočívajúce v spôsobe jeho konania a obchodných aktivít. Žalovaný vstúpil do obchodno- právneho vzťahu so žalobcom tým, že kupoval od žalobcu ním vyrobený tovar, konkrétne tričká s rôznymi nápismi. Tieto obchodné aktivity žalovaný ukončil v marci 2008. Od tohto obdobia žalovaný so žalobcom už nemal spoločné obchodné aktivity. Žalobcom tvrdený zánik spolupráce v júni 2009 nie je teda pravdivý. Ide o obchodné spoločnosti Fóry s.r.o., RSD s.r.o., Svet darčekov s.r.o., všetky spoločnosti majú sídlo v Nitre. V tejto súvislosti namietal nedostatok pasívnej legitimácie. Nie je pravdivé ani tvrdenie žalobcu, že žalovaný začal vyrábať a predávať na slovenskom trhu napodobeniny humorných tričiek
- Super3čiek - žalobcu. Od roku 2009 začal žalovaný odoberať tričká od iného výrobcu, konkrétne od Pavla D. z Českej republiky. S N. D. začal žalovaný spolupracovať od roku 2007. Český dodávateľ vytvoril lepšie cenové relácie pre ponúkaný sortiment, preto bolo logické, že žalovaný prestal tričká odoberať od žalobcu. Žalovaný nemal žiaden úmysel ani zámer poškodiť obchodné záujmy žalobcu, jednoducho sa zachoval ekonomicky. Žalovaný odoberá 90 % predávaného tovaru od českého dodávateľa a 10 % tvorí na základe vlastného grafického návrhu, ktorý má vlastný dizajn tvorený rozdielnymi fontmi a tvarovými a farebnými odlišnosťami motívov, ktoré sú pre produkt žalovaného typické a signifikantné. Výrobky žalovaného majú dostatočnú rozlišovaciu schopnosť. Nakoniec žalovaný namietol nedostatok registrácie ochrannej známky pre žalobcu a neunesenie dôkazného bremena žalobcom, pokiaľ ide o jeho nároky na náhradu škody a ušlého zisku. Žalovaný nemá vedomosť o tom, že by žalobca mal registrovanú ochrannú známku, ktorá by sa týkala ochrany konkrétnych tričiek s konkrétnym názvom, nápisom a podobne. Preto neobstojí použitie § 18 odsek 1,2 Autorského zákona, čo sa týka výhradného práva použiť dielo a udeľovať súhlas na jeho použitie. Žalovaný má vedomosť o tom, že niektoré motívy žalobcu pochádzajú z dielne iných subjektov. Pavel D. z Českej republiky začal s výrobou tričiek s motívmi, aké začal predávať žalobca ako originály, oveľa skôr ako sám žalobca. Tvrdenie žalobcu, že žalovaný vedome s cieľom získať pre výsledky vlastného podnikania prospech, vyvoláva nebezpečenstvo zámeny nielen výrobkov žalobcu, ale aj sprievodného textu, obsahujúci zásady starostlivosti o tričká, čo sa týka ich prania, je právne irelevantné. Žalovaný odmieta tvrdenie žalobcu o nekalosúťažnom správaní sa a na tomto základe neuznáva nárok žalobcu na náhradu škody a ušlého zisku. Žalobca výšku týchto nárokov žiadnym spôsobom nepreukázal, neodôvodnil, v dôsledku čoho nie je možné sa ku nim kvalifikovane vyjadriť.
4. Z výsluchu právnej zástupkyne žalobcu na pojednávaní konanom dňa 14.05.2012 vyplynulo, že v roku 2009 žalobca zistil, že žalovaný rozšíril svoje aktivity o výrobu a predaj tričiek s humornými nápismi. Väčšina z nich bola iba otrockým napodobením super3čiek žalobcu, na ktorých výrobu a predaj sa žalobca špecializuje. Tieto tričká sú u slovenských zákazníkov veľmi obľúbené. Pokiaľ ide o nezrovnalosť, že spolupráca medzi žalobcom a žalovaným sa skončila v roku 2008 a nie v roku 2009, právna zástupkyňa žalobcu uviedla, že žalovaný je štatutárnym zástupcom ešte asi v piatich spoločnostiach, pričom ešte ako živnostník nadviazal na spoluprácu so žalobcom v roku 2001. Nie je preto podstatné, kedy sa skončila spolupráca žalobcu a žalovaného ale to, že žalovaný bol predajcom žalobcu, odoberal tričká, predával ich a vedel, že sú vyhľadávané a obľúbené. Žalobca má za to, že konanie žalovaného je konaním v rozpore s dobrými mravmi hospodárskej súťaže. Svojím konaním naplnil hneď dva body nekalosúťažného konania, a to napodobňovanie cudzích výrobkov a parazitovanie na dobrej povesti. V dôsledku konania žalovaného klesli tržby žalobcu, ako to vyplýva aj z grafu preukazujúceho pokles v roku 2009 a 2010.
5. Žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že obchodná spolupráca siaha ešte do roku 2001, kedy strany sporu boli ešte živnostníkmi. V roku 2006 spolupráca nadobudla dosť veľké rozmery, odbery tričiek boli vysoké, stúpali v roku 2007 a v roku 2008. Následne obrat žalobcu začal klesať v dôsledku nekalosúťažného konania žalovaného. Uviedol tiež, že má registrovanú ochrannú známku na logo spoločnosti, ktoré je umiestnené na každom ich výrobku - tričku. Motívy na tričkách žalobcu a žalovaného sú v súčasnosti podľa jeho názoru zameniteľné.
6. Z výsluchu štatutárneho zástupcu žalovaného na pojednávaní konanom dňa 14.05.2012 súd zistil, že žalovaný nakupuje tričká výhradne od dodávateľa N. D. z Českej republiky a katalóg tričiek patrí taktiež spoločnosti, od ktorej tričká v Českej republike nakupuje žalovaný. Ďalej uviedol, že od N. D. začal žalovaný nakupovať tričká z dôvodu, že jeho ponuka tričiek je bohatšia, kvalitnejšia a hlavne cenovo výhodnejšia. Nákupná cena tričiek je podstatne nižšia ako cena od žalobcu. Žalovaný od N. D. nakupuje tričká, následne ich predáva na území Slovenskej republiky. Medzi ním a žalobcom nebol v minulosti žiadny zmluvný vzťah, ktorým by sa bol zaviazal na nákup výhradne jeho tričiek. Túto skutočnosť potvrdil napokon aj sám žalobca na súdnom pojednávaní. Čo sa týka údajnej nezameniteľnosti štýlu tričiek žalobcu, k tomu uviedol, že v Slovenskej republike ale aj v Českej republike pôsobí viacero spoločností, ktoré sa výrobou humorných tričiek zaoberajú. Nie je mu známe, že by mal žalobca ochrannú známku na tričká a ich dizajn. Pokiaľ ide o katalóg výrobkov - tričiek, nemožno hovoriť o napodobovaní marketingu, pretože ide o štandardný katalóg tričiek, ktorý má aj jeho dodávateľ, iba snáď v trochu odlišnej forme. Nikdy nebol na žiadnom festivale, neinzeroval v médiách tak, ako žalobca. Za celé obdobie spolupráce so žalobcom dostával tovar od žalobcu poštou. Pre iného dodávateľa sa rozhodol výlučne z ekonomických dôvodov - hlavne kvôli podstatne nižšej nákupnej cene tričiek.
7. Súd vykonal dokazovanie aj výsluchom svedkyne Q. A., ktorá je zamestnankyňou žalobcu. Ako sama uviedla, vybavuje objednávky a tlač tričiek. Štatutárneho zástupcu žalovaného videla po prvý raz na pojednávaní, nikdy predtým sa s ním nestretla. Má však vedomosť o tom, že žalovaný odoberal od žalobcu v minulosti tričká s humornými nápismi, neskôr ich odoberať prestal. Uviedla tiež, že v minulosti do ich spoločnosti telefonoval nejaký mladý pán, ktorý v telefonickom rozhovore práve svedkyni uviedol, že si kúpil tričko s humorným nápisom v Bratislave, nebola to však kvalita, akú ponúka žalobca. Z tohto dôvodu mu svedkyňa odporučila predajne žalobcu v Bratislave, kde si môže zakúpiť výlučne ich tričká. Telefonovala aj so starším pánom, ktorý sa pýtal, kde by si mohol zakúpiť tričká žalobcu, videl tričká s podobným nápisom, avšak podľa jeho názoru nedosahovali kvalitu tričiek žalobcu, z tohto dôvodu si ich nekúpil. Svedkyňa ho taktiež „nasmerovala“ do predajní žalobcu, kde si tieto výrobky - tričká, môže zakúpiť. Čo sa týka žalovaného, uviedla, že tohto pozná iba podľa adresy, na ktorú mu boli tričká žalobcu v minulosti doručované. Tričká boli doručované poštou - kuriérom. Nevedela uviesť, či zákazník, s ktorým telefonovala, skutočne zakúpil tričko nižšej kvality u žalovaného.
8. Súd vykonal dokazovanie aj výsluchom svedka N. D., ktorý uviedol, že s oboma účastníkmi konania je v obchodnom vzťahu a oboch štatutárnych zástupcov pozná. So žalobcom sa pozná asi od roku 2005
- 2006. Svedok zároveň uviedol, že v kalendárnom roku 2007 dodával žalovanému výlučne tričká s jeho motívmi, v tom období nešlo ešte o zákazkovú tlač zo strany žalovaného. Uviedol tiež, že žalovaný odoberal z jeho spoločnosti tričká s humornými motívmi nielen v roku 2007 ale aj v roku 2009, 2010 a 2011, tieto obdobia však už neboli predmetom tohto konania. V období 2007 - 2009 potvrdil spoluprácu so žalovaným v tom zmysle, že mu dodával tričká výlučne jeho výroby. Na otázku právnej zástupkyne žalovaného svedok uviedol, že táto forma spolupráce so žalovaným skončila na prelome rokov 2011 - 2012, v roku 2013 už pre žalovaného vyrába iba „polotovary“, znamená to, že žalovaný si už humorné tričká „tlačí sám“. Je však pravdou, že zároveň od svedka ešte stále odoberá aj farebné tričká s jeho motívmi. Žalobcovi dodáva svedok textil. Svedok má v Českej republike registrovaný priemyselný vzor, ide o pôvodné kreslené obrázky a nie o nápisy na tričkách. Tzv. „zákazkovú tlač“ začal produkovať pre žalovaného niekedy koncom roka 2009 začiatkom roka 2010. Táto spolupráca spočíva v tom, že žalovaný pošle do spoločnosti svedka mailom obrázky, svedok sa s ním dohodne na cene, tlači, farbe, kusoch, veľkosti a dodá mu ich. Uviedol, že niektoré z motívov, ktoré zadával do tlače pre žalovaného, boli motívmi, ktoré používa svedok v Českej republike v českom jazyku, boli však preložené do jazyka slovenského, z dôvodu distribúcie na území Slovenskej republiky. Táto skutočnosť mu neprekážala, išlo totiž o tričká, ktoré neboli farebné a na potlač bol použitý aj iný font písma. Na otázku právnej zástupkyne žalobcu, svedok uviedol, že nie je autorom humorných nápisov na tričkách, ale má povolenie od autorov šíriť na tričkách „určité postavičky“. Ide napr. o autora Igora U., ktorý je českým kresličom a práve od neho má povolenie používať na tričkách určité humorné postavičky. Čo sa týka humorných nápisov na tričkách, niektoré vymyslel on, niektoré jeho kolega, vždy keď ho „niečo humorné napadne“ a myslí, že sa to bude dobre predávať, použije to ako humorný nápis na tričko.
9. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že podľa jeho názoru si žalobca osobuje práva, ktoré mu neprináležia. Uviedol, že má i na tomto pojednávaní niekoľko dôkazov, ktoré nasvedčujú tomu, že to, čo žalobca predáva, bolo už dávno na slovenskom trhu vyprodukované inými spoločnosťami. Napríklad nápis „ Bez trička vyzerám ešte lepšie“, čo je tričko v katalógu žalobcu. Do súdneho spisu založil dva identické „produkty“ stiahnuté z internetu. Uviedol tiež, že žalobca má na svojej internetovej stránke tričko s nápisom: „Dobré ženy idú do neba, ja sa dostanem všade“. Súdu do spisu založil hrnček s nápisom: „Dobré ženy idú do neba tie zlé všade“. Ide o hrnček vytvorený ešte v roku 1997 v spoločnosti ZAPO s.r.o. a kooperoval na ňom aj on. Ďalej „kultové“ tričko žalobcu: „Nikto nevie čo tu robím, ale každý mi tu hovorí šéf“ - identický motív v češtine mal aj svedok N. D. čo je možné vytlačiť si z internetu. Uviedol, že všetky motívy na tričkách, ktoré kedy žalovaný produkoval, majú vlastnú grafiku, vlastné fonty, ktoré sú odlišné od fontov žalobcu. Používa „okrúhle fonty“ čo je typické pre ich tlač, na žiadnom výrobku - tričku nikdy žalovaný nepoužil ochrannú známku žalobcu, resp. jeho fonty.
10. Štatutárny zástupca žalovaného uviedol, že je presvedčený o tom, že celý tento spor je iba a len o tom, že žalobca „prišiel o veľkého odberateľa“, čo v konečnom dôsledku preukazujú aj faktúry odberov za žalované obdobie. U p. D. má žalovaný vytvorené lepšie finančné podmienky, doposiaľ odoberá tričká aj od p. Březíka, aj keď od októbra 2012 začal už aj s vlastnou tlačou na tričká, ktoré mu dodáva p. Březík.
11. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že ku skutočnej zámene v tomto prípade neprišlo, pretože žalovaný začal vyrábať tričká s vlastnou potlačou až v októbri roku 2012; do toho času odoberal tovar od českého dodávateľa a ochranná známka žalobcu vzťahujúca sa výlučne na logo žalobcu - reprodukciu známky 3čko bola platná do 19. 09. 2012. Súd mal za preukázané, že žalovaný nikdy nepoužil registrovanú ochrannú známku žalobcu a žalobca si ani pre seba neregistroval ochrannú známku na humorné texty uvedené na tričkách. Súd zároveň konštatoval, že priemerný spotrebiteľ je spôsobilý rozlíšiť tovary žalobcu od tovarov žalovaného, ku skutočnej zámene výrobkov - tričiek s humornou potlačou neprišlo a ku nezameniteľnosti tovarov napomáha použitie rôznych fontov. Zápisom do registra ochranných známok sa žalobca stal majiteľom ochrannej známky 3čko, a to od 03. 02. 2004 s predpokladaným dátumom platnosti ochrannej známky do 19. 09. 2012. Ochranná kombinovaná známka sa však vzťahuje výlučne a len na toto jeho logo a na tričká, ktoré žalobcu individualizujú na trhu, nemá žalobca autorské právo, pretože ochranná známka chráni označenie výrobku. Vzhľadom k tomu, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadom nekalosúťažného konania žalovaného spočívajúceho v parazitovaní na dobrej povesti žalobcu podľa § 48 Obchodného zákonníka, súd prvej inštancie rozsudkom č.k. 32Cb/249/2010-280 zo dňa 30.09.2013 žalobu v celom rozsahu zamietol a žalobcovi náhradu nemajetkovej ujmy a nárok na náhradu škody nepriznal.
12. Proti predmetnému rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie a žiadal, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil a jeho návrhu v celom rozsahu vyhovel. Žalobca odôvodnil odvolanie tým, že prvoinštančný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Za nekalosúťažné konanie nepovažoval žalobca ukončenie obchodnej spolupráce žalovaného, ani samotnú výrobu tričiek s humornou potlačou, ale napodobovanie a kopírovanie tovaru, využívajúc jeho obľúbenosť u spotrebiteľov, ku ktorému podľa názoru žalobcu prišlo zo strany žalovaného. Podľa názoru žalobcu, súd prvej inštancie neprihliadol vôbec k výpovedi svedka N. D., ktorý výslovne uviedol, že v období rokov 2007 až 2009 dodával žalovanému tričká na fľaše s jeho vlastnými motívmi a od roku 2009 a 2010 začal pre žalovaného vyrábať humorné tričká na základe predlohy, ktorú mu žalovaný dodal a išlo výlučne o zákazkovú tlač, pričom všetky tričká, ktoré sú predmetom konania, identifikoval svedok ako tričká vyrobené pre žalovaného na zákazku. Žalovaný nebol teda odberateľom, ale objednávateľom a tričká si nechával vyrobiť u českého dodávateľa podľa zaslanej špecifikácie odkopírovanej z tričiek žalobcu. Žalobca namietal v tomto smere skutkové závery súdu prvého stupňa, podľa ktorého žalovaný nemal vedomosť o zámene, keď tričká nevyrábal, len odoberal. Žalobca poukázal, že sa nikdy v konaní nedomáhal ochrany práva k ochrannej známke, ale ochrany svojich autorských práv, keď je presvedčený, že humorný dizajn jeho tričiek je výsledkom tvorivého spracovania zahrňujúceho dôvtipnosť a vynachádzavosť a vykazuje charakteristické prvky autorskoprávnej individuality a humorný dizajn tričiek možno jednoznačne klasifikovať ako dielo umelecké, dielo úžitkového umenia. Autorom humorného dizajnu tričiek je štatutárny zástupca žalobcu, ktorý v zmysle § 18 ods. 1, 2 autorského zákona udelil žalobcovi exkluzívne oprávnenie na výkon jeho výhradných majetkových autorských práv. Žalobca uviedol, že je toho názoru, že dôkazné bremeno ohľadom nekalosúťažného konania a naplnenia skutkovej podstaty vyvolania zámeny a parazitovania na dobrej povesti sa žalovaný dopustil, keď použil humorný dizajn ako autorské dielo, čím porušil majetkové autorské práva, ktorých vykonávateľom je žalobca.
13. Žalovaný sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyjadril k obsahu odvolania žalobcu a žiadal odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Žalovaný mal za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam a vyvodil správny právny názor, podľa ktorého podnikateľské aktivity žalovaného boli ovplyvnené jedine trhovým mechanizmom a v rámci svojich obchodných rozhodnutí prestal spolupracovať so žalobcom len z ekonomických dôvodov. Poukázal na skutočnosť, že so žalobcom nemal podpísanú žiadnu zmluvu a už vôbec nie zmluvu s právom exkluzivity a v prospech žalobcu je zaregistrovaná ochranná známka, ktorá sa vzťahuje výlučne len na logo žalobcu - reprodukciu známky 3čko a nie na jednotlivé humorné nápisy. Žalovaný sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie v tom, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno využitia registrovanej ochrannej známky žalovaným. Podľa názoru žalovaného sa žalobca nemôže s úspechom domáhať nárokov špecifikovaných v žalobnom návrhu, pretože si nedal registrovať ochrannú známku na humorné texty uvedené v žalobe a žalobca neuniesol ani dôkazné bremeno preukázania výšky uplatnenej náhrady primeraného zadosťučinenia za nekalosúťažné konanie, ani náhrady ušlého zisku. Rozhodnutie súdu prvého stupňa považoval žalovaný za skutkovo a právne opodstatnené.
14. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach dôvodov odvolania a rozhodol uznesením č.k. 1Cob/2/2014-302 zo dňa 17.09.2015 tak, že rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení uznesenia okrem iného odvolací súd uviedol, že pre záver o tom, či sa žalovaný dopustil alebo nedopustil nekalosúťažného konania je potrebné zhodnotiť konanie žalovaného z hľadiska súladu s dobrými mravmi súťaže, nakoľko uvedené v odôvodnení súdu prvej inštancie absentuje. Bude úlohou súdu prvej inštancie zistiť a vyhodnotiť ako sú tovary účastníkov zhodné, prípadne podobné ich prvky vnímané z pohľadu priemerného spotrebiteľa, a či sú pre neho rozlíšiteľné, a či nevedú k zámene výrobkov, a či parazitujú na mene súťažiteľa.
15. Súd prvej inštancie v intenciách uznesenia odvolacieho súdu, doplnil dokazovanie výsluchom právnej zástupkyne žalobcu, ktorá uviedla, že nakoľko k zápisu ochranných známok došlo až v priebehu súdneho konania dôkazy, ktoré súdu predložili sú len dôkazom spôsobilosti známkovej ochrany, ktorú žalovaný v pôvodnom konaní rozporoval. Na základe žiadosti žalobcu Úrad priemyselného vlastníctva vyhodnotil žiadosť žalobcu ako oprávnenú a zapísal navrhované výroky a motívy ako ochrannú známku. K zápisu došlo až následne, žalobca si teda neuplatňuje ochranu z titulu ochrannej známky, ale z hľadiska porušenia autorského práva a nekalej súťaže. Tak ako už uviedla aj v pôvodnom konaní, skutočnosť, že žalovaný prestal odoberať humorné tričká od žalobcu, žalobca nepovažuje za porušenie žalobcovho práva. Rovnako nie je porušením, že žalovaný sám vyrába humorné tričká, nápad, myšlienka, idea je v autorskom práve voľná, predmetom autorskej ochrany je podľa jej názoru len tvorivé spracovanie, návrh tvorivej myšlienky a idey. Keďže má žalobca dominantné postavenie na trhu, neuzurpuje si monopol distribúcii humorných tričiek. Žalobca svoje nároky opiera o tú skutočnosť, že žalovaný nespracoval tvorivo určité motívy, ale ich otrocky napodobnil od výrobkov žalobcu. To, že ide o zhodné prvky medzi humornými tričkami žalobcu a žalovaného potvrdil aj odvolací súd, avšak za účelom preukázania tejto skutočnosti, navrhla znalecké dokazovanie, aby sa znalec vyjadril, či sú jednotlivé tovary strán sporu zameniteľné. Rovnako tak aj propagačné materiály, a zároveň, aby sa znalec vyjadril aj k uplatnenej výške majetkovej ujmy.
16. Právna zástupkyňa žalovaného zotrvala naďalej na doterajších právnych názoroch, podotkla, že je nespornou skutočnosťou, že medzi stranami sporu vznikol obchodnoprávny vzťah, žalovaný kupoval tovar medzi inými aj tričká s humornými nápismi od žalobcu, ale podotkla, že išlo o roky 2007/2008. Žalovaný v priebehu súdneho konania založil do spisu 6 faktúr, z ktorých vyplýva táto právna skutočnosť a podľa jej názoru faktúry jednoznačne hovoria o tomto časovom rozpätí. Hodnota tovaru žalovaného od žalobcu činí sumu 2.974,14 EUR. Zároveň dala súdu do pozornosti, že ak by mal súd iný právny názor ako ho prijal vo svojom prvotnom rozhodnutí, má za to, že tieto nároky sú neprimerané. Právna zástupkyňa považovala za potrebné zdôrazniť skutočnosť, že obchodné známky žalobcu majú dátum zápisu dňa 10.9.2013 a dátum podania prihlášok je 29.11.2012. Vzhľadom k tomu, že rozsudok súdu prvej inštancie bol vyhlásený dňa 30.9.2013 má za to, že tieto ochranné známky boli účelovo zaregistrované.
17. Žalovaný k veci uviedol, že všetky tričká predáva v stojanoch, ktoré sú umiestnené u predajcov, stojany vyzerajú tak, že vrch stojanu je označený firmou, leták vzhľadu stojanu založil do súdneho spisu. Zároveň uviedol, že každé jedno tričko je balené a má svoju etiketu a zákazník má možnosť hneď vidieť, že ide o originálne funny tričko, tak ako je to uvedené na etikete. Žalobca má tiež označené svoje tričká znakom, ktorý je prišitý na tričku, čo je tretí rozlišovací znak. Žalovaný ho vôbec nepoužíva. Ďalším znakom č. 4. je v grafickom prevedení žalobcu aj jeho logo vedľa fondu písma. Žalovaný takéto nič nepoužíva, podľa jeho názoru je to absolútne zbytočné. Toto sú tie 4 veci, každý jeden výrobok má žalovaný povinnosť označiť, je to na každom jednom produkte, či je to hrnček alebo tričko alebo akýkoľvek tovar, čiže neoznačenie produktu žalovaného je absolútne vylúčené. Štátna obchodná inšpekcia na tieto veci dohliada a za nedodržanie sú veľmi vysoké pokuty. V konaní bolo rozporovaných asi 12 motívov. Predložil motív č. 1, ktorý rozporoval žalobca, ide o tričko „som čierna ovca rodiny“ toto tričko predáva žalobca a predávame ho aj žalovaný. Na str. 1, 2 sú 2 slovenské úplne iné obchody, ktoré predávajú to isté alebo nápis, len grafické spracovanie trička je iné. Na 3 strane je tričko od povestného svedka p. Brezíka, ktorý vyrába tričká oveľa dlhšiu dobu ako žalobca, čo sa týka názvu, tričko je identické. Na ďalšej strane, predajca z USA deklaruje na svojej stránke 20 mil. predaných tričiek a na internete je zhruba 200 motívov a 100 motívov z toho je s nápisov „som čierna ovca rodiny“. Na ďalšej stránke je ďalší portál, ktorý združuje predajcov a grafikov na svete, je tam niekoľko motívov veľmi podobných. Žalobca toto považuje za jeho originálny nápad, ktorý je možné nájsť na stovkách zahraničných stránok. Ďalší motív je prvé tričko žalobcu, druhé tričko patrí spoločnosti FAJN tričko SK, dalšie Darčeky plus SK, všetky sú úplne identické. V ďalšom tričku sa nachádza zmena trička s potlačou, kde je napísané „nikto nevie čo tu robím, ale každý mi tu hovorí šef“ , ďalšie je úplne identické, ďalšie je opäť s motívom českého dodávateľa Humor shop CZ, ktoré vlastní svedok D.. Tričko žalovaného je posledné a je aj sematicky odlišné od trička žalobcu a napriek tomu, žalobca žaluje spoločnosť žalovaného. Žalobca tvrdí, že je originálnym tvorcom diela ale z dôkazov, ktoré žalovaný založil do spisu je zrejmé, že tieto existovali už dávno a predtým ako s nimi začal žalobca. Na záver už len posledný motív, ktorý si dal zaregistrovať žalobca v roku 2013, pričom tričko SHOP SK ho takisto používa a predáva a predávajú ho aj iní. Éra tričiek je podľa žalovaného už dávno za nami, predajná cena tričiek je asi 10 EUR, niektoré motívy žalovaný predáva za 1 EUR, predá sa ich možno 10 ks do roka. Motívy vznikajú originálnym spôsobom, napr. na pracovnej porade, kde hľadáme motív. Motív „Starký veľký kutil je píli, vŕta majstruje“ vymyslel žalovaný a do 2 mesiacov ho okopírovali hneď ďalšie 2 konkurencie. Žalovaný uviedol, že si ochranné známku nedal zaregistrovať z toho dôvodu, že by ho registrácia vyšla omnoho viac ako predávanie tohto motívu, po nejakom čase sa motív prestane predávať, sú motívy ktoré sa predávajú dobre a dlhšie a určite nie 10 rokov. Do súdneho spisu zároveň žalovaný založil 5 motívov, ktoré sú iba jeho, ale ktoré sa nájdu aj inde. Žalovaný pracuje na tvorbe motívov online. Súdu ako dôkaz predložil celopotlač hrnčeka, ktorý nemá v takejto podobe nikto na Slovensku, v takejto podobe a s motívom mena. Označenie na spodku hrnčeka - Luxor tour s.r.o. Nitra, fory. Podľa názoru žalovaného, skutočnosť, že si žalobca dal v roku 2013 zaregistrovať ochranné známky je jednoznačne účelová. Nie si je vedomý, že by som konal v rozpore s dobrými mravmi.
18. Právna zástupkyňa žalobcu uviedla, že žalobca vo svojich ústnych aj písomných podaniach nikdy neupieral žalovaného kreativitu a jeho schopnosť tvoriť. Žalobca víta, že žalovaný vytvára vlastné motívy, ako ich predložil na pojednávaní, rovnako, že navrhuje grafické návrhy, farba, umiestnenie. Pre zdravú konkurenciu je to vítané. Podľa jej názoru sa dôkazmi, ktoré predložil žalovaný na dnešnom pojednávaní zdôraznila podstata tohto sporu. Demonštrovala to na dôkaze č. 1, ktoré predložil žalovaný a to čierna ovca rodiny. Právne na str. 4, kde sú stvárnené humorné motívy tričiek z USA, vidieť práve rozličné tvorivé spracovanie motívu, myšlienky, „som čierna ovca rodiny“. Ako už uviedla na začiatku pojednávania, túto myšlienku čierna ovca rodiny, si nikto ani žalobca nemôže privlastniť, žalobca netvrdí, že je autorom a tvorcom tejto myšlienky, žalobca je tvorcom grafického spracovania, teda tvorivého spracovania tejto myšlienky. Ak by sa zadala viacerým grafikom táto téma, každý jeden by ju spracoval inak. Dôkazom sú aj stránky, ide o rôzne spracovanie tejto myšlienky, ale žiadne spracovanie nie je zhodné so žalobcovým spracovaním. Obdobne je to aj v iných prípadoch. Zároveň upriamila pozornosť súdu na svedeckú výpoveď p. D. na pojednávaní, kde uviedol, že išlo o zákazkovú tlač výlučne pre žalovaného. Pokiaľ ide o iné prípady žalobca si ich je vedomý a práve z tohto titulu podával aj žiadosť o zápis ochrannej známky. Trh s humornými tričkami nie je veľký, je viac predajcov okrem žalobcu a žalovaného, ale stále by bolo možné spočítať predajcov, ktorí predávajú a ponúkajú humorné tričká. Prebiehajúci spor medzi stranami je známy medzi predajcami tričiek, resp. mnohí predajcovia vedia o tom, že žaloba si uplatňuje nárok a nakoľko po rokoch nenastala žiadna zmena, posilňuje to aj určité postavenie a pozíciu ostatných predajcov pokračovať naďalej v kopírovaní a otrockom napodobení. U českého dodávateľa Březíka nastala zmena, v súčasnosti ich už predáva. Právna zástupkyňa žalobcu uviedla, že podstatou tohto sporu je tvorivé spracovanie nejakej myšlienky, poukázala na zhodnú veľkosť písma, typ písma, farbu zvýraznenie určitých slov, postupné zväčšovanie, identické znaky, taktiež poukázala na zhodné prvky a nie na odlišné.
19. Právna zástupkyňa žalovaného uviedla, že súd v čase prebiehajúceho súdneho konania nemôže relevantne akceptovať vyhlásenie, tvrdenie žalobcu, že v tomto smere bude podávať ďalšie žaloby. Má za to, že presúvať zodpovednosť, že ďalší predajcovia predávajú tričká s humornými nápismi žalobcu, alebo akéhokoľvek subjektu a robia to preto, že sa nič neudialo počas celého tohto konania, je voči žalovanému neférové a je to v teoretickej rovine. V právnych záveroch uznesenia odvolacieho súdu sa rieši § 44 ods. 1 Obch. zák., ale aj § 48, ktorý hovorí o paratizovaní. Žalovaný dôrazne odmieta akékoľvek paratizovanie žalovaného na povesti žalobcu, alebo na jeho výrobkoch, poukazuje na to, že spoločnosť žalovaného bola zapísaná do Obchodného registra v 03/2001, spoločnosť žalobcu vznikla v roku 2007, žalovaný nepotreboval paratizovať na povesti žalobcu alebo iných lebo on je jediným konateľom spoločnosti, sám za predmetné obdobie vytvoril vlastné výrobky a presadil sa na trhu.
20. Hospodárska súťaž umožňuje podnikateľským subjektom súperenie v hospodárskej oblasti s cieľom predstihnúť iné subjekty za účelom dosiahnutia hospodárskeho prospechu. Pri nerešpektovaní právnej úpravy môžu si súťažitelia privodiť značnú ujmu či už materiálnu alebo nemateriálnu, napr. spočívajúcu v poškodení dobrého mena, resp. dobrej povesti (goodwillu) súťažiteľa.
21. Podľa § 41 Obchodného zákonníka fyzické i právnické osoby, ktoré sa zúčastňujú na hospodárskej súťaži, aj keď nie sú podnikateľmi (ďalej len „súťažitelia“), majú právo slobodne rozvíjať svoju súťažnú činnosť v záujme dosiahnutia hospodárskeho prospechu a združovať sa na výkon tejto činnosti, sú však povinné pritom dbať na právne záväzné pravidlá hospodárskej súťaže a nesmú účasť na súťaži zneužívať.
22. Podľa § 44 ods. 1 Obchodného zákonníka je nekalou súťažou konanie v hospodárskej súťaži, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi súťaže a je spôsobilé privodiť ujmu iným súťažiteľom a spotrebiteľom. Nekalá súťaž sa zakazuje.
23. Podľa § 44 ods. 2 Obchodného zákonníka nekalou súťažou podľa odseku 1 je najmä a) klamlivá reklama b) klamlivé označenie tovaru a služieb c) vyvolávanie nebezpečenstva zámeny d) parazitovania na povesti podniku, výrobkov alebo služieb iného súťažiteľa e) podplácanie f) zľahčovanie g) porušovanie obchodného tajomstva h) ohrozovanie zdravia spotrebiteľov a životného prostredia
24. Podľa § 47 písmeno c) Obchodného zákonníka vyvolanie nebezpečenstva zámeny je: napodobenie cudzích výrobkov, ich obalov alebo výkonov, ibaže by išlo o napodobenie v prvkoch, ktoré sú už z povahy výrobku funkčne, technicky alebo esteticky predurčené, a napodobovateľ urobil všetky opatrenia, ktoré od neho možno požadovať, aby nebezpečenstvo zámeny vylúčil alebo aspoň podstatne obmedzil.
25. Predpokladom pre to, aby určité konanie mohlo byť kvalifikované ako konanie nekalosúťažné, je kumulatívne splnenie troch podmienok: musí ísť o konanie v hospodárskej súťaži, konanie v rozpore s dobrými mravmi súťaže a konanie spôsobilé privodiť ujmu iným súťažiteľom alebo spotrebiteľom. Ustanovenie § 44 ods. 1 Obchodného zákonníka predstavuje tzv. generálnu klauzulu nekalej súťaže. V odseku 2 tohto ustanovenia Obchodného zákonníka sú demonštratívne vymenované niektoré osobitné skutkové podstaty nekalej súťaže, medzi ktoré patrí aj vyvolanie nebezpečenstva zámeny upravené v ust. § 47 Obchodného zákonníka. Na to, aby určité konanie bolo možné kvalifikovať ako osobitnú skutkovú podstatu nekalej súťaže sa vyžaduje, aby konanie spĺňalo znaky generálnej klauzuly nekalej súťaže (ust. § 44 ods. 1 Obchodného zákonníka) a zároveň špecifické znaky vymedzené v tej-ktorej osobitnej skutkovej podstate nekalej súťaže (ust. § 45 až § 52 Obchodného zákonníka).
26. Podľa § 48 Obchodného zákonníka parazitovaním je využívanie povesti podniku, výrobkov alebo služieb iného súťažiteľa s cieľom získať pre výsledky vlastného alebo cudzieho podnikania prospech, ktorý by súťažiteľ inak nedosiahol.
27. Podľa § 53 Obchodného zákonníka osoby, ktorých práva boli nekalou súťažou porušené alebo ohrozené môžu sa proti rušiteľovi domáhať, aby sa tohto konania zdržal a odstránil závadný stav. Ďalej môžu požadovať primerané zadosťučinenie, ktoré sa môže poskytnúť aj v peniazoch, náhradu škody a vydanie bezdôvodného obohatenia.
28. Podľa § 381 Obchodného zákonníka namiesto skutočne ušlého zisku môže poškodená strana požadovať náhradu zisku dosahovaného spravidla v poctivom obchodnom styku za podmienok obdobných podmienkam porušenej zmluvy v okruhu podnikania, v ktorom podniká.
29. Podľa § 1 Zákona č. 618/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov (Autorský zákon) tento zákon upravuje vzťahy vznikajúce v súvislosti s vytvorením a použitím literárneho a iného umeleckého diela a vedeckého diela, umeleckého výkonu s výrobou a použitím zvukového záznamu, zvukovo
- obrazového záznamu, s vysielaním a použitím rozhlasového vysielania a televízneho vysielania (ďalej len „vysielanie“) a v súvislosti so zhotovením a použitím databázy tak, aby boli chránené práva a oprávnené záujmy autora, výkonného umelca, výrobcu zvukového záznamu, výrobcu zvukovo- obrazového záznamu, rozhlasového vysielania a televízneho vysielania (ďalej len „vysielateľ“) a zhotoviteľa databázy. Zákon ďalej upravuje výkon kolektívnej správy práv podľa tohto zákona.
30. Podľa § 6 odsek 1 Autorského zákona autor je fyzická osoba, ktorá dielo vytvorila.
31. Podľa § 7 odsek 1 Autorského zákona predmetom autorského práva je literárne a iné umelecké dielo a vedecké dielo, ktoré je výsledkom vlastnej tvorivej duševnej činnosti autora (slovesné dielo a počítačový program, ústne podané, predvedené alebo inak vykonané slovesné dielo, najmä prejav a prednáška, divadelné dielo, predovšetkým dramatické dielo, hudobnodramatické dielo, pantomimické dielo a choreografické dielo, , ako aj iné dielo vytvorené na zverejnenie, hudobné dielo s textom aj bez textu, audiovizuálne dielo, predovšetkým filmové dielo, maľba, kresba, náčrt, ilustrácia, socha a iné dielo výtvarného umenia, fotografické dielo, architektonické dielo, dielo úžitkového umenia, kartografické dielo v analógovej alebo inej forme). Predmetom autorského práva je aj súborné dielo, najmä zborník, časopis, encyklopédia, antológia, pásmo, výstava alebo iná databáza, ak je súborom nezávislých diel alebo iných prvkov, ktorý je spôsobom výberu alebo usporiadania obsahu výsledkov vlastnej tvorivej činnosti autora. Diela ako výsledky tvorivej duševnej činnosti, majú svoju formu ustanovenú v Autorskom zákone.
32. Podľa § 18 odsek 1 Autorského zákona autor má právo použiť svoje dielo.
33. Podľa § 18 odsek 2 Autorského zákona autor má právo udeľovať súhlas na každé použitie diela.
34. Podľa § 56 odsek 1 písm. f) Autorského zákona autor, do ktorého práva sa neoprávnene zasiahlo alebo ktorému hrozí neoprávnený zásah, sa môže domáhať najmä náhrady ujmy podľa osobitného predpisu.
35. Žalobca je obchodnou spoločnosťou, ktorá sa od roku 1999 špecializuje na dizajn, potlač a predaj tričiek. Príznačné a charakteristické sa pre žalobcu stali tzv. "Super3čká", predstavujúce tričká s humornými nápismi, vyznačujúce sa extra kvalitou materiálu, šitia a prvotriednou potlačou, pri ktorej sú používané najmodernejšie technológie a značkové ekologické farby. Žalovaný je obchodná spoločnosť zaoberajúca sa okrem iného aj predajom darčekových predmetov. Od svojho vzniku v roku 2001 bol žalovaný jedným z predajcov žalobcu. Na základe objednávok žalovaného dodával žalobca žalovanému ako aj jeho maloobchodným predajniam v Nitre, Martine a Košiciach svoje výrobky. V júni roku 2009 žalovaný odber tričiek prerušil a svoje dovtedajšie podnikateľské aktivity rozšíril o predaj vlastných humorných tričiek.
36. Aby mohlo byť určité konanie kvalifikované ako nekalosúťažné a zákonom reprobované, musia byť kumulatívne splnené tri podmienky generálnej klauzuly nekalej súťaže: ide o konanie v hospodárskej súťaži, takéto konanie je v rozpore s dobrými mravmi, takéto konanie je spôsobilé privodiť ujmu. Splnenie podmienky konania v hospodárskej súťaži predpokladá jednak existenciu súťažného vzťahu, teda existenciu najmenej dvoch súperiacich subjektov, a jednak existenciu konania uskutočneného v rámci tohto súťažného vzťahu. Hospodárska súťaž sa poníma ako proces stretu rôznych záujmov rôznych subjektov v oblasti trhu, na ktorý vstupujú s cieľom získať prospech (rozsudok NS SR z 16. októbra 2008, sp. zn. 3 Obo 147/2007). Prvá podmienka generálnej klauzuly nekalej súťaže, t. j. konanie účastníkov v hospodárskej súťaži bola naplnená, pretože žalobca a žalovaný vystupujú v tomto vzťahu ako súťažitelia
- priami konkurenti vzhľadom na sortiment tovaru - tričká, ktorý ponúkajú. Pokiaľ ide o splnenie druhej podmienky generálnej klauzuly, na ktorú odkázal aj odvolací súd, a teda či je konanie žalovaného v súlade s dobrými mravmi súťaže. V judikatúre existuje pokus definovať takéto mravy súťaže, a to ako "pravidlá a zvyklosti, ktoré sa dodržiavajú v konkurenčnom prostredí a ktoré aj sami súťažitelia považujú za zodpovedajúce podnikateľskej korektnosti" (rozhodnutie NS SR z 29. júla 1994, sp. zn. 1 Obo 180/94). Platí všeobecný záver, že v prípade dobrých mravov súťaže, ide o zvláštnu kategóriu odlišnú od dobrých mravov ako takých a spätú s princípmi poctivého hospodárskeho a obchodného styku. V tejto súvislosti sa neakceptuje, ani pri určitej miere agresivity v správaní súťažiteľov, ktorá je prípustná, podvodné, parazitujúce, klamlivé konanie alebo konanie vyvolávajúce nebezpečenstvo zámeny. Odvolací súd uviedol, že tovary oboch strán sporu bezpochyby vykazujú zhodné a podobné prvky. Bude teda úlohou súdu prvej inštancie tieto zistiť a vyhodnotiť ako sú tovary strán sporu a ich zhodné prípadne podobné prvky vnímané z pohľadu priemerného spotrebiteľa a či sú pre neho rozlíšiteľné a či nevedú k zámene výrobkov a parazitovaniu na povesti súťažiteľa.
37. Súd mal v konaní za preukázané, že neboli splnené znaky nekalej súťaže podľa citovaného ustanovenia § 44 ods. 1 Obchodného zákonníka, teda a to, že nekalou súťažou je konanie, ktoré kumulatívne napĺňa tieto znaky: - ide o konanie v hospodárskej súťaži - konanie musí byť v rozpore s dobrými mravmi súťaže - a konanie je spôsobilé privodiť ujmu iným súťažiteľom alebo spotrebiteľom a až splnenie týchto znakov kvalifikuje konanie ako zákonom zakázané a spájajú sa s ním následky vymedzené v ust. § 53 Obchodného zákonníka. Vykonaným dokazovaním a po zvážení všetkých skutkových a právnych okolností prejednávanej veci dospel súd k názoru, že žalobca v konaní nepreukázal nekalosúťažné konanie zo strany žalovaného.
38. Pri posúdení podobnosti a zameniteľnosti tovarov strán sporu súd vychádzal z toho, že za zhodné alebo podobné tovary a služby sú považované tie, ktoré majú rovnaké alebo blízke podstatné znaky a v dôsledku toho môžu u relevantnej časti spotrebiteľskej verejnosti vyvolať predstavu o tom, že pochádzajú od jedného a toho istého výrobcu či poskytovateľa. Súd dospel k záveru, že tričká, ktoré na trh distribuuje žalobca a žalovaný vykazujú dostatočné množstvo znakov, prostredníctvom ktorých je možné posúdiť riziko zámeny bežným spotrebiteľom. Prvým takýmto znakom je, tak ako vo svojej výpovedi uviedol žalovaný stojan, v ktorom sú tričká umiestnené u predajcov. Vrch stojanu s tričkami je označený samolepkou, na ktorej je uvedený slogan „originálne Funny Tričká“. Druhým znakom je obal trička, ktorý je dostatočným rozlišujúcim prvkom, aby nedochádzalo k riziku zámeny bežným spotrebiteľom. Každé jedno tričko je balené a má svoju etiketu a zákazník má možnosť hneď vidieť, že ide o originálne funny tričko, tak ako je to uvedené na etikete. Žalobca má označené svoje tričká znakom, ktorý je prišitý na tričku, čo je tretí rozlišovací znak. Žalovaný takýto vôbec nepoužíva. Ďalším znakom č. 4. je v grafickom prevedení žalobcu jeho logo vedľa fontu písma. Žalovaný takéto nič nepoužíva. V danom spore sa nejedná ani zameniteľnosť a ani o zhodnosť tovarov navrhovateľa a odporcu. Súd je toho názoru, že priemerný slovenský spotrebiteľ je spôsobilý rozlíšiť tovary žalobcu od tovarov žalovaného, takže nevzniká nebezpečenstvo zámeny medzi výrobkami žalobcu a výrobkami žalovaného. Súd sa nemohol stotožniť s názorom žalobcu, že bežní spotrebitelia sú uvádzaní do omylu, nakoľko si myslia, že si kupujú výrobky osvedčeného a im známeho výrobcu resp. že bežný slovenský spotrebiteľ bude považovať výrobky distribuované žalovaným za ďalšie z radu výrobkov žalobcu. Podľa názoru súdu žalobca veľmi podceňuje schopnosti slovenského spotrebiteľa rozlíšiť výrobky žalobcu od výrobkov žalovaného. V súčasnosti je slovenský spotrebiteľ veľmi pozorný a má vedomosť aký tovar kupuje a v neposlednom rade pozná aj svoje práva, ktoré dôsledne uplatňuje. Aj zo svedeckej výpovede svedkyne Lucii Drinkovej vyplynulo, že si spotrebitelia všimli rozdielnosť tovarov, nakoľko jej telefonovali a dožadovali sa informácie, kde si môžu kúpiť tričká žalobcu. Nebezpečnou zámenou je taká zámena, ktorú postrehne priemerný spotrebiteľ. Podľa judikatúry českých súdov (napr. rozsudok Vrchního soudu v Prahe, sp. zn. 3 Cno 813/93) nie je pri posúdení zameniteľnosti rozhodujúce iba úplné doslovné znenie, ale je nutné prihliadať na celkový dojem, ktorý vzniká u priemerného zákazníka.
39. Žalovaný neporušuje ust. § 44 a § 48 Obchodného zákonníka. Žalobca počas pojednávania nepreukázal, že by žalovaný svojim konaním neprimerane „lákal“ zákazníkov, svoje výrobky na slovenský trh neuvádza pod nákupnú cenu, žalovaný svoje výrobky na slovenský trh uvádza v súlade s platnými právnymi predpismi. Žalobca nepreukázal, že by žalovaný mal maloobchodné predajne v mestách Bardejov a Martin, maloobchodnú predajňu prevádzkoval v Košiciach, avšak s iným sortimentom tovaru. V súčasnosti ju už neprevádzkuje. Žalobca počas súdneho konania nepreukázal parazitovanie žalovaného na jeho výrobkoch, naopak súd je názoru, že žalovaný si získal v oblasti predaja výrobkov - tričiek medzi spotrebiteľmi dobré meno a good will. Povesť podľa § 48 Obchodného zákonníka nemusí byť všeobecne známou povesťou, stačí aj využitie lokálnej povesti, najmä ak obaja súťažitelia pôsobia v tej istej lokalite, pôsobia na zhodnom relevantvom trhu a podobne.
40. Žalovaný v konaní preukázal, že jeho tovar - tričká s rôznymi humornými nápismi obsahujú dostatočné množstvo rozlišovacích prvkov a ako také, preto nie sú pre priemerného spotrebiteľa spôsobilé zámeny s tričkami žalobcu, nemôžu v ňom dôvodne vyvolať dojem, že sa jedná o „nový výrobok alebo novú radu výrobkov žalobcu“. Súd preto konštatuje, že tvrdenie žalobcu o ochrane tvaru výrobku cez ochrannú známku je nedôvodné, nakoľko ochranné známky chránia len rozlišovacie označenie výrobku a nie jeho tvar. Pri rozlišovaní, výrobkov rôznych výrobcov, ich spotrebiteľ v prvom rade rozlišuje na základe tých prvkov, ktoré sú odlíšiteľné teda dominantné prvky od nepodstatných prvkov. Vychádzajúc z uvedeného má súd zato, že najpodstatnejšími rozlišovacími prvkami je názov výrobku, stojan, na ktorom sú umiestnené, etiketa na stojane, obal, etiketa na obale, znak, ktorý má na tričkách prišitý len žalobca, logo žalobcu, ktorý žalovaný taktiež nepoužíva a v neposlednom rade aj font a grafika, čo podľa názoru súdu znamená, že tieto prvky dostatočne zabezpečujú rozlišovaciu spôsobilosť tovarov žalobcu od žalovaného.
41. Žalobca si žalobným návrhom uplatňuje aj sumu 12.000,- EUR titulom zadosťučinenia za nekalosúťažné konanie, ako aj za porušenie autorských práv, v žalobnom návrhu poukazuje na závažnosť, rozsah a intenzitu a dôsledky protiprávneho konania žalovaného. Uvádza, že žalovaný sa dopúšťa jednočinného súbehu nekalosúťažného konania s porušením autorských práv.
42. Primerané zadosťučinenie je náhradou za spôsobenú nemajetkovú ujmu, ktorá spočíva predovšetkým v zásahu do dobrej povesti právnickej osoby, resp. do dobrého mena fyzickej osoby. Formy, v akých možno primerané zadosťučinenie poskytnúť sú rôzne, môže to byť ospravedlnenie, prípadne vyplatenie peňažnej sumy. Samotné poskytnutie zadosťučinenia v peniazoch prichádza do úvahy najmä v prípade, ak ujma - svojou povahou nemajetková - by mala negatívne majetkové dopady (najčastejšie v podobe straty klientely), ktoré ani zadosťučinenie vo forme ospravedlnenia nebude môcť zvrátiť. Žalobca uviedol, že s ohľadom na závažnosť, rozsah a intenzitu a dôsledky protiprávneho konania žalovaného, sa tento dopúšťa jednočinného súbehu nekalosúťažného konania s porušením autorských práv, a preto sa domnieva, že ním uplatňovaná náhrada nemajetkovej ujmy vo výške 12.000,- EUR je primeraným zadosťučinením za nekalosúťažné konanie. Nárok na primerané zadosťučinenie je predovšetkým nárokom na plnenie za ujmu nemateriálnej povahy, aj keď nemožno vylúčiť jeho dopad na vyrovnanie ujmy, ktorá má materiálne dôsledky. Ide o nárok objektívny, ktorý nie je viazaný na naplnenie subjektívnych podmienok. Požadovať primerané zadosťučinenie v peniazoch je dôvodné vtedy, ak osobe, ktorej práva boli nekalou súťažou porušené alebo ohrozené, vznikla aj iná než majetková ujma a ak by jeho nepeňažná forma neposkytovala primerané zadosťučinenie.
43. Súd je názoru, že na strane žalobcu mohla nastať relevantná zmena v podmienkach jeho podnikania, ktorá by taktiež mohla mať za následok pokles tržieb (napríklad obchodné podmienky s dodávateľmi, dopyt po jeho výrobkoch na trhu a podobne). Navyše keďže k nekalosúťažnému konaniu zo strany žalovaného vôbec nedošlo a na tomto mieste je potrebné opätovne zdôrazniť, že žalobca nie je nositeľom autorských práv podľa Autorského zákona, preto mu súd nemajetkovú ujmu vo výške 12.000,- EUR nepriznal. Žalobca má v registri ochranných známok zapísanú ochrannú známku 3čko odo dňa 03.02.2004 s predpokladaným dátumom platnosti ochrannej známky do 19.09.2012 a stal sa jej majiteľom v súlade s ust. § 12 ods. 2 Zákona číslo 55/1997 Z.z.. Ochranná kombinovaná známka sa však vzťahuje výlučne a len na toto jeho logo. V priebehu konania, resp. po vyhlásení rozsudku súdu prvej inštancie si dal žalobca zaregistrovať aj ďalšie ochranné známky - jednotlivé slogany, ktoré sú uvádzané na tričkách, a to dňa 10.09.2013.
44. Žalobca požadoval aj náhradu škody v podobe ušlého zisku, ktorý by žalobca reálne dosiahol nebyť nekalosúťažného konania žalovaného. Uviedol, že nemá prístup k hospodárskym výsledkom žalovaného, preto stratu zisku nie je možné presne vyčísliť. Žalobca si uplatnil v súlade s § 381 Obchodného zákonníka náhradu zisku dosahovaného spravidla v poctivom obchodnom styku za obdobných podmienok, a to vo výške 6.000,- EUR. Ak žalobca aj mal zámer podať žalobu o náhradu škody vyplývajúcu z nekalosúťažného konania, pre úspech v konaní mal zvážiť nasledujúce skutočnosti:
- či došlo k nekalosúťažnému konaniu podľa § 44 - 52 Obchodného zákonníka
- či mu bola nekalosúťažným konaním spôsobená škoda a či bude vedieť túto škodu preukázať
- či je možné preukázať príčinnú súvislosť medzi nekalosúťažným konaním a vznikom škody (ušlého zisku)
- či vie preukázať konkrétnu výšku spôsobenej škody
Tu súd zastáva názor, že žiadnu z týchto skutočností počas konania žalobca nepreukázal.
45. Sám žalobca uviedol, že škodu nie je možné presne vyčísliť. Vznik ušlého zisku alebo inej skutočnej škody (ujmy) však podľa súdu žalobca nijako nepreukázal a ani nekvantifikoval, pokles odberu tričiek, pričom dôvod poklesu po jeho výrobkoch môže byť rôzny, daný objektívnymi príčinami. Uvedené skutočnosti relevantne nepreukázal, súdu síce predložil kópie častí z katalógov žalobcu a žalovaného, ukážky z internetovej stránky žalovaného, výkaz ziskov a strát k 31.12.2007, súvahu za rok 2007, výkaz ziskov a strát k 31.12.2008, súvahu za rok 2008, výkaz ziskov a strát k 31.12.2009, súvahu za rok 2009, výkaz ziskov a strát k 31.12.2010, súvahu za rok 2010, avšak nepreukázal vznik nekalosúťažného konania podľa § 44 - 52 Obchodného zákonníka, škodu nevedel preukázať, nepreukázal príčinnú súvislosť medzi nekalosúťažným konaním a ušlým ziskom, preto súd žalobcovi ani tento ním uplatňovaný nárok nepriznal.
46. Žalobca v zmysle § 132 CSP neuniesol svoju procesnú povinnosť, t.j. povinnosť na preukázanie ním tvrdených skutočností, teda že tričká s humornou potlačou sú pre neho charakteristické, čo malo za následok nevyhovenie žalobnému návrhu súdom v celom rozsahu. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
47. O náhrade trov konania rozhodol súd v súlade s § 255 ods. 1 CSP tak, že podľa pomeru úspechu vo veci priznal žalovanému plnú náhradu trov konania .
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, v dvoch vyhotoveniach na Okresnom súde Bratislava I. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 127 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie súdu, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.