Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_27Csp-147-2018.pdf
PDF · 88.05 KB
Case nature
Area
Subarea
27Csp/147/2018
Rozhodnutie
-2-
Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Scholtzovou v právnej veci žalobcu: LEGAL HELP INT, a.s., so sídlom Rybné námestie 1, 811 02 Bratislava – mestská časť Staré Mesto, IČO: 51 400 847, právne zastúpeného: Sidor a partneri, s.r.o., so sídlom Železničná 4/A, 920 01 Hlohovec, IČO: 52 635 970 proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., o zaplatenie 70,70 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
-2-
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 70,70 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 70,70 eur od 06.11.2017 do zaplatenia, a to v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalobca má nárok voči žalovanému na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
-4-
Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 08.10.2018 sa žalobca domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 70,70 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 70,70 eur od 06.11.2017 do zaplatenia a na náhradu trov konania.
Žalobu žalobca skutkovo odôvodnil tým, že vo vzťahu k žalovanému bola počas prepravy mestskou hromadnou dopravou v Bratislave dňa 6.10.2017, ktorú prevádzkuje Dopravný podnik Bratislava, akciová spoločnosť, IČO: 00 492 736, vykonaná kontrola cestovného dokladu (lístku). Keďže žalovaný cestoval mestskou hromadnou dopravou v Bratislave bez cestovného lístka, bolo vyhotovené Hlásenie o porušení tarifných a prepravných podmienok vs. 1719325 a žalovaný bol zaviazaný na úhradu základného cestovného vo výške 0,70 eur a prirážky; dočasne bola prirážka určená vo výške zníženej sadzby 50 eur, ktorá by sa uplatnila len v prípade jej platby cestujúcim priamo na mieste kontroly (alebo do 5 pracovných dní od vykonania kontroly, tak ako to vyplýva z Prepravného poriadku). Žalovaný nástupom do dopravného prostriedku Dopravného podniku Bratislava uzatvoril s týmto subjektom zmluvu o preprave osôb podľa § 760 a nasl. Občianskeho zákonníka. Okamihom uzatvorenia zmluvy bol žalovaný povinný dodržiavať prepravné a tarifné podmienky. Žalovaný sa dopustil porušenia tarifno prepravných podmienok podľa zákona č. 514/2009 Z. z. o doprave na dráhach v znení neskorších predpisov, podľa zákona č. 56/2012 Z. z. o cestnej doprave v znení neskorších predpisov a podľa v tom čase platného Prepravného poriadku Integrovaného dopravného systému v Bratislavskom kraji (verzia 3.1 platná od 29.04.2017), ktorý platí pri zabezpečovaní mestskej hromadnej dopravy osôb v Hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave zo strany Dopravného podniku Bratislava ako dopravcu.
Podľa Prílohy č. 1, Cenníka č. 1 Cestovné lístky na jednu jazdu Prepravného poriadku (platného v čase prepravy žalovaného) je žalovaný povinný uhradiť Dopravnému podniku Bratislava základné cestovné vo výške 0,70 eur. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný nevyužil možnosť uhradiť prirážku na mieste kontroly a ani v dodatočnej lehote 5 pracovných dní odo dňa cestovania bez cestovného lístka (tak ako to predpokladá čl. A.14 Kontrola cestovných dokladov Prepravného poriadku v spojení s Prílohou č. 1, Cenník č. 9 – Sadzby sankčných úhrad Prepravného poriadku), stratil výhodu možnosti úhrady zníženej sadzby prirážky (50 eur). Uplynutím uvedenej lehoty (5 pracovných dní) sa na cestujúceho vzťahuje povinnosť uhradiť základnú sadzbu za cestovanie bez platného cestovného lístka (prirážka), ktorá je 70 eur (uvedené vyplýva z Prepravného poriadku, a to konkrétne Prílohy č. 1, Cenník č. 9 – Sadzby sankčných úhrad). Dopravný podnik Bratislava na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 02.05.2018 postúpil pohľadávku voči žalovanému na žalobcu (spoločnosť LEGAL HELP INT., a.s.), čím sa žalobca stal veriteľom žalovaného a právnym nástupcom Dopravného podniku Bratislava. V tejto súvislosti žalobca uvádza, že podľa ustálenej rozhodovacej praxe súdov SR je postačujúce, ak žalobca, ako postupník (nový veriteľ) pohľadávky, ktorú uplatňuje na súde, preukáže svoje oprávnenie (aktívnu legitimáciu) prostredníctvom oznámenia o postúpení pohľadávky vyhotoveným pôvodným veriteľom („právnou skutočnosťou, na základe ktorej má dlžník plniť novému veriteľovi s dôsledkom, že sa zbaví svojho záväzku, je oznámenie jeho pôvodného veriteľa...“ (NS SR, sp.zn. 4 Obo 210/01); alebo R 119/2003: Relevantné oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky. Súd z takéhoto oznámenia vychádza bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení, teda za účelom preukázania postúpenia pohľadávky žalobca predkladá oznámenie o postúpení pohľadávky vyhotovené (a podpísané) pôvodným veriteľom (toto oznámenie bolo zaslané žalovanému spolu s výzvou, ako je uvedená v časti III tohto podania); aj napriek uvedenému (a síce, že za účelom preukázania aktívnej legitimácie žalobcu postačuje aj samotné oznámenie o postúpení pohľadávky vyhotovené zo strany pôvodného veriteľa), žalobca predkladá za účelom právnej istoty aj samotnú zmluvu o postúpení pohľadávok uzatvorenú medzi žalobcom a pôvodným veriteľom, na základe ktorej bola pohľadávka voči žalovanému postúpená; za dostatočné oznámenie a preukázanie postúpenia pohľadávky vo vzťahu k dlžníkovi (žalovanému), a teda za dostatočné preukázanie aktívnej legitimácie žalobcu, je v súlade s ustálenou judikatúrou Najvyššieho súdu SR a Najvyššieho súdu ČR postačujúce aj len priloženie relevantných podkladov v rámci žalobného návrhu vo veci; následne po doručení žalobného návrhu (spolu s prílohami – najmä oznámenie o postúpení pohľadávky) žalovanému, sa tento fakticky dozvie (je mu oznámené) postúpenie pohľadávky a tiež identifikácia nového veriteľa (žalobcu) na ktorého účet má plniť. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný cestovné a prirážku neuhradil na mieste, ako ani následne (do dnešného dňa žalovaný neuhradil ani len časť z uvedenej sumy), žalobca žalovaného aj opakovane mimosúdne vyzval na úhradu záväzku, a to písomnou výzvou, ktorej kópiu za týmto účelom prikladáme v prílohe; v tejto súvislosti si len dovoľujeme uviesť, že zaslanie ďalšej výzvy na úhradu záväzku žalovanému nebolo právne potrebné ani nevyhnutné t.j. nemuselo byť vôbec realizované), no aj napriek tomu bolo vykonané, za účelom opätovného poskytnutia možnosti žalovanému na mimosúdne riešenie veci. Ani na výzvu však žalovaný nereagoval a svoj záväzok do dnešného dňa neuhradil. V zmysle ust. § 517 ods. 2 Obč. zák. v spojení s ust. § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, má žalobca nárok voči žalovanému na úrok z omeškania o 5 % vyšší, ako základná úroková sadzba ECB platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu za každý, aj začatý deň omeškania, a to odo dňa, kedy nastalo omeškanie žalovaného so zaplatením dlžnej sumy, až do jej zaplatenia žalobcovi.
Súd vo veci vydal platobný rozkaz č.k. 27Csp/147/2018-36 zo dňa 20.12.2018, ktorým v plnom rozsahu vyhovel žalobe žalobcu. Nakoľko sa žalovanému nepodarilo doručiť platobný rozkaz zákonom predpísaným spôsobom, t.j. do vlastných rúk, súd platobný rozkaz uznesením č.k. 27Csp/147/2018-77 zo dňa 01.04.2022 zrušil v plnom rozsahu.
Súd výzvou zo dňa 01.04.2022 vyzval žalovaného, aby sa písomne vyjadril k podanej žalobe. Žalovaný sa k žalobe v súdom určenej lehote písomne nevyjadril a zostal počas celého konania procesne nečinný.
Vzhľadom na to, že v danej veci išlo o drobný spor, súd v zmysle § 177 ods. 2 písm. a) CSP a § 297 písm. b) CSP vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania a verejne vyhlásil tento rozsudok dňa 30.06.2022, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu a webovej stránke súdu od 21.06.2022 do 30.06.2022.
Súd na základe žalobcom produkovaných dôkazov a v zmysle nižšie uvedených ustanovení právnych predpisov posúdil vec a dospel k nasledovným záverom.
Z pripojeného hlásenia o porušení tarifných a prepravných podmienok (č.l. 9 spisu) vystavených právnym predchodcom žalobcu dňa 06.10.2017 bolo zistené, že žalovaný v ten istý deň o 6:53 hod. na linke č. 96, č. voza 2217 cestoval bez cestovného lístka, pričom cestovné predstavovalo sumu 0,70 eur a postih sumu 70,- eur.
Z listu – Výzva, pokus o zmier zo dňa 30.05.2018 (č.l. 15 spisu) bolo zistené, že právny zástupcy žalobcu vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy vo výške 86,83 eur pozostávajúcej z neuhradeného cestovného, neuhradenej pokuty, zákonného úroku z omeškania ku dňu 30.05.2018 a nákladov spojených s vymáhaním pohľadávky.
Z listu - Oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 09.05.2018 (č.l. 14 spisu) je zrejmé, že pôvodný veriteľ oznámil žalovanému, že v súlade s článkom 3 bod 3.5 Zmluvy o postúpení pohľadávky uzatvorenej medzi pôvodným veriteľom ako postupcom a žalobcom ako postupníkom, pôvodný veriteľ postúpil na postupníka pohľadávku vo výške 70,70 eur a vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy. Žalobca pripojil i Zmluvu o postúpení pohľadávok uzatvorenú medzi Dopravným podnikom, akciovou spoločnosťou ako postupcom a žalobcom ako postupníkom zo dňa 02.05.2018, súčasťou ktorej bol aj zoznam postúpených pohľadávok (č.l. 13 rub spisu) preukazujúci postúpenie i pohľadávky voči žalovanému.
Žalobca k žalobe pripojil i prepravný poriadok integrovaného dopravného systému v Bratislavskom kraji verzia 3.1 – platná od 29.04.2017 (č.l. 6 spisu), cenník IDS BK (č.l. 8 spisu) a cenník č. 9 Sadzby sankčných úhrad (č.l. 8 rub spisu).
Podľa ust. § 760 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, zmluvou o preprave osôb vzniká cestujúcemu, ktorý za určené cestovné použije dopravný prostriedok, právo, aby ho dopravca prepravil do miesta určenia riadne a včas.
Podľa § 14 ods. 2 zákona č. 56/2012 Z.z. o cestnej doprave (ďalej len „ zákona o cestnej doprave“), ak sa pri kontrole cestovných lístkov v autobuse alebo bezprostredne po vystúpení z neho na zastávke cestujúci nepreukáže vodičovi, inému členovi osádky autobusu alebo revízorovi na jeho výzvu platným cestovným lístkom, je povinný na mieste zaplatiť cestovné a sankčnú úhradu podľa tarify; inak je povinný preukázať sa dokladom totožnosti na zaznamenanie identifikačných údajov potrebných na vymáhanie cestovného a sankčnej úhrady v rozsahu meno a priezvisko, dátum narodenia, adresa trvalého pobytu, číslo občianskeho preukazu alebo iného dokladu totožnosti. Ak ide o maloletého, zisťujú sa identifikačné údaje aj o jeho zákonnom zástupcovi.
Podľa § 17 ods. 2 zákona o cestnej doprave, sankčnú úhradu pri nepreukázaní sa platným cestovným lístkom určí dopravca najviac do stonásobku základného cestovného bez príplatkov.
Podľa § 8 ods. 1 zákona č 514/2009 Z.z. o doprave na dráhach (ďalej len „zákona o doprave na dráhach“), tarifa cestovného obsahuje cestovné za dopravné služby, najmä základné cestovné a prepravné, osobitné cestovné pre vybrané skupiny cestujúcich a za psov so špeciálnym výcvikom a úhrady za prepravu batožiny, živých zvierat, motorových vozidiel, tovaru, iných vecí a zásielok, vrátane príplatkov a zliav, ako aj podmienky, za akých sa uplatňujú jednotlivé príplatky a zľavy.
Podľa § 8 ods. 5 zákona o doprave na dráhach, cestujúci, ktorý sa v dráhovom vozidle alebo bezprostredne po vystúpení z dráhového vozidla nepreukáže platným prepravným dokladom osobe oprávnenej kontrolovať prepravné doklady, je povinný na mieste zaplatiť prirážku k základnému cestovnému a cestovné od nástupnej stanice alebo zastávky do cieľovej stanice alebo zastávky podľa tarify cestovného, alebo preukázať sa dokladom totožnosti na zaznamenanie údajov potrebných na vymáhanie prirážky a cestovného v rozsahu meno a priezvisko, dátum narodenia, adresa trvalého pobytu, číslo občianskeho preukazu alebo iného dokladu totožnosti. Ak cestujúci neuhradí na mieste cestovné a prirážku, bude vylúčený z prepravy na najbližšej stanici alebo zastávke. Tým nezaniká nárok dopravcu na zaplatenie prirážky a cestovného do stanice alebo zastávky, na ktorej bol vylúčený z prepravy.
V zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení je základnou povinnosťou cestujúceho zaplatiť cestovné a dodržiavať podmienky, za ktorých sa preprava poskytuje. Pri nepreukázaní sa platným cestovným lístkom na výzvu revízora je cestujúci povinný zaplatiť okrem cestovného aj prirážku podľa tarify.
V rámci vykonaného dokazovania mal súd nesporne preukázané, že žalovaný dňa 06.10.2017 o 06:53 hod. na linke č. 96 cestoval bez cestovného lístka, čo bolo zistené pri jeho kontrole počas cestovania revízorom právneho predchodcu žalobcu. S poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia vznikla teda žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi cestovné v sume 0,70 eur a postih/sankciu vo výške 70,- eur. Keďže žalovaný žalobcovi túto pohľadávku v celkovej výške 70,70 eur doposiaľ neuhradil, súd žalovaného zaviazal na zaplatenie tejto sumy žalobcovi.
Spolu s istinou súd priznal žalobcovi aj úroky z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 70,70 eur od 06.11.2017 (t.j. po uplynutí dodatočnej lehoty 30 dní odo dňa kontroly na úhradu zníženej sadzby sankčnej úhrady – v zmysle článku 4A.14.7 prepravného poriadku) do zaplatenia, a to tak ako si ich uplatnil, keďže mal preukázané, že žalovaný dňa 06.10.2017 cestoval v dopravnom prostriedku právneho predchodcu žalobcu bez cestovného lístka a odmietol zaplatiť požadovanú sumu za porušenie prepravných podmienok. Žalovaný nereagoval na predžalobcu výzvu žalobcu zo dňa30.05.2018, v ktorej bol vyzvaný na úhradu dlžnej istiny, úrokov z omeškania, nákladov spojených s vymáhaním pohľadávky. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný je v omeškaní s platením svojho dlhu a preto žalobcovi patrí aj uplatnený úrok z omeškania tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Súd rozhodol v zmysle ust. § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania, a to s poukazom na plný úspech žalobcu vo veci podľa ust. § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
Poučenie:
-4-
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Žiline prostredníctvom Okresného súdu Žilina.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.