Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_33Ek-245-2024.pdf
PDF · 100.32 KB
Case nature
Subarea
33Ek/245/2024
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Mercedes-Benz Financial Services Slovakia s. r. o., so sídlom: Tuhovská 29, 831 06 Bratislava, IČO: 35728116, zast.: JUDr. Peter Milec, so sídlom: Lazovná 20, 97401 Banská Bystrica proti povinnému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom: C. XXX/X, XXXXX D. o vymoženie pohľadávky vo výške 6105,- Eur s príslušenstvom, vykonávanej súdnym exekútorom: JUDr. Natália Ďuráková, so sídlom exekútorského úradu: Bernolákova 1546/32, 95501 Topoľčany, ktorý ju vedie pod sp. zn.XXXXX XXX/XX, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie v celom rozsahu z a m i e t a.
II. Súd oprávnenému priznáva trovy právneho zastúpenia vo výške 142,96 EUR v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie, ktoré budú po právoplatnosti tohto rozhodnutia priznané oprávnenému formou vydania dodatku k povereniu.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 30.01.2024 domáhal od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 6105,- Eur spolu s príslušenstvom na podklade exekučného titulu: Rozsudok Okresného súdu Nitra sp.zn. XXXXX/XXX/XXXX zo dňa 08.04.2021, ktorý nadobudol vykonateľnosť dňa 11.09.2022 (ďalej len „exekučný titul“)
2. Súd po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie a príloh k nemu poveril dňa 20.02.2024 vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Natália Ďuráková, so sídlom exekútorského úradu: Bernolákova 1546/32, 95501 Topoľčany, ktorý ju vedie pod sp. zn. XXXXX XXX/XX.
3. Súdny exekútor predložil dňa 23.04.2024 Okresnému súdu Banská Bystrica návrh povinného na zastavenie exekúcie, ktorý bol odovzdaný na poštovú prepravu dňa 28.03.2024 pričom povinný prevzal Upovedomenie o začatí exekúcie dňa 14.03.2024 t. j. návrh bol podaný v zákonnej lehote podľa § 61k ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“). Z uvedeného je zrejmé, že tento návrh mal odkladný účinok na výkon exekúcie.
4. Povinný v rámci návrhu na zastavenie exekúcie uviedol, že: „voči predmetnému upovedomeniu v základnej lehote 15 dní po jeho doručení podávam návrh na zastavenie exekúcie v časti a to spôsobom vykonávania exekúcie predajom nehnuteľnosti. Mám zato, že predmetná exekúcia sa začala po práve a som si plne vedomá, že voči oprávnenému mám judikovanú pohľadávku na základe vyššie uvedeného rozsudku, preto týmto návrhom na zastavenie exekúcie v časti namietam len jeden z možných spôsobov vedenia predmetnej exekúcie. Nevlastním žiaden majetok podliehajúci exekúcii okrem nehnuteľnosti zapísanej v k.ú. D. na liste vlastníctva č. X v ktorej mám trvalé bydlisko a ide zároveň o moje obydlie, na ktoré súdna exekútorka zriadila exekučné záložné právo. Som ochotná splácať predmetnú núteným výkonom rozhodnutia vymáhanú pohľadávku v prospech oprávneného
pravidelnými mesačnými splátkami vo výške najmenej 200,- EUR mesačne o ktoré som písomne požiadala ďalším podaním súdnej exekútorke. Týmto podávam návrh na zastavenie exekúcie v časti spôsobu jej vykonávania a to predajom nehnuteľnosti, keďže mám zato, že by sa jednalo o neprimeraný rozsah vykonávania exekúcie k výške vymáhanej pohľadávky, pričom sa ju zaväzujem uspokojovať čiastočnými pravidelnými mesačnými úhradami minimálne vo výške 200EUR mesačne. Vzhľadom nato, že mám ochotu a snahu si túto moju pohľadávku vyrovnať čo najskôr v rámci mojich možností, vykonanie exekúcie predajom nehnuteľnosti by bolo neprimerané vzhľadom na vzhľadom na hodnotu môjho jediného obydlia ku hodnote vymáhanej pohľadávky, pričom v predmetnú nehnuteľnosť trvalo obýva aj môj manžel a švagor, pričom by mohli prísť o svoje jediné obydlie zároveň so mnou aj ďalšie osoby. K tomu mám za potrebné taktiež uviesť, že oprávnený dlhodobo poskytuje úvery na dobu aj 5 rokov a viac a teda počíta s tým, že sa mu požičané finančné prostriedky vracajú za dlhšie časové obdobie, preto by vzhľadom k tomu nebolo primerané žiadať uhradiť dlžnú pohľadávku okamžite predajom nehnuteľnosti, v ktorej žijem, keďže vykonanie exekúcie predajom nehnuteľnosti by mal byť spôsob uspokojenia pohľadávky ultima ratio, kedy už nie je iná možnosť resp. iný majetok, akým by mohla byť v primeranej dobe uspokojená. Mám zato, že ustanovenie §134 ods. 1 Exekučný poriadok, určuje predpoklady, za ktorých možno exekúciu predajom nehnuteľnosti vykonať, a to súhlas oprávneného s exekúciou predajom nehnuteľnosti a vlastníctvo povinného k exekvovanej nehnuteľnosti, pričom ďalšími predpokladmi na vykonanie exekúcie predajom nehnuteľnosti, ktoré vyplývajú z iných ustanovení Exekučného poriadku, sú súhlas záložného veriteľa s exekúciou predajom nehnuteľnosti, ak oprávnený nie je záložným veriteľom, primeranosť rozsahu exekúcie k výške vymáhanej pohľadávky a minimálna výška vymáhanej pohľadávky. A teda mám zato, že absencia niektorého z uvedených predpokladov, napriek tomu, že sa ešte exekúcia samotným predajom nehnuteľnosti nezačala, je dôvodom na zastavenie exekúcie v časti vykonávanej predajom nehnuteľnosti. Mám zato, že právnym dôvodom na zastavenie exekúcie je akákoľvek právna skutočnosť, ktorá z hmotnoprávneho alebo z procesnoprávneho hľadiska bráni vymáhateľnosti judikovanej pohľadávky. Keďže ustanovenie § 61k ods. 1 písm. d) hovorí o „inej skutočnosti", teda inej ako uvedenej v písmenách a) až c), znamená to, že výpočet dôvodov zastavenia exekúcie exekučným súdom je v tomto ustanovení demonštratívny. Dôvod na zastavenie exekúcie môže vyplývať aj z iných ustanovení Exekučného poriadku, z ustanovení iných procesných predpisov alebo z hmotného práva.“ Ďalej povinný poukazuje na ustanovenia §64 Exekučného poriadku a zásadu primeranosti a vhodnosti. Záverom uvádza, že ako „povinná žiadam súd, aby po preskúmaní všetkých uvedených skutočností a dôkazov v tomto návrhu exekúciu č. XXXXX XXX/ XX čiastočne zastavil v časti jej vykonávania predajom nehnuteľnosti alternatívne aby súdny exekútor rozhodol o zastavení, resp. odklade exekúcie v časti jej možného vykonávanej predajom nehnuteľnosti počas jej uspokojovania iným spôsobom v súlade so zásadou právnej istoty a zákonom ustanovenej povinnosti pri zabezpečení ochrany povinného.“
5. Oprávnený k návrhu na zastavenie exekúcie uvádza, že tento považuje za nedôvodný a neopodstatnený pretože nemá oporu v príslušných ustanoveniach exekučného poriadku a to predovšetkým z nasledujúcich dôvodov: 1/ Exekučné záložné pravé na nehnuteľnosť je tzv. nútené záložné právo, ktoré sa zriaďuje len na návrhu oprávneného / exekučného titulu a len ak sa preukáže, že nehnuteľnosť je vo vlastníctve povinného. V zmysle ust. § 168 Exekučného poriadku, ktorý upravuje procesné úkon v súdneho exekútora, je exekútor povinný zrealizovať prvý procesný úkon smerujúci k zriadeniu exekučného záložného práva. Týmto úkonom |e vydanie upovedomenia o začatí exekúcie zriadením exekučného záložného práva. S poukazom na uvedené je Oprávnený toho názoru, že exekučné záložné právo, zradené na Nehnuteľnosť, bolo zriadené za splnenia všetkých zákonných podmienok predpokladaných Exekučným poriadok. 2/ V Návrhu Povinná uvádza, že súdny exekútor je v zmysle ust. § 64 Exekučného poriadku povinný skúmať primeranosť a vhodnosť spôsobu výkonu exekúcie zvlášť v prípade zriadenia exekučného záložného práva na nehnuteľnosť a možnosti jej následného speňaženia formou dražby, pričom túto formu výkonu exekúcie považuje Povinná za prostriedok „Ultima racio", teda za posledný možný Podľa vyjadrenia samotnej Povinnej ale okrem Nehnuteľnosti nedisponuje žiadnym iným majetkom podliehajúcim Exekúcii, pritom zároveň žiada o schválenie splátkového kalendára so splátkou vo výške 200,- EUR mesačne. V tejto súvislosti Oprávnený poukazuje na to, že Povinná nijako bližšie nešpecifikovala svoje príjmy, ktorými odôvodňuje navrhovanú výšku mesačnej splátky, najmä neuvádza výšku jej príjmu ani jeho zdroj, a nijako nekonkretizuje ani ďalšie svoje záväzky, splácanie ktorých by mohlo byt podľa nej Exekúciou ohrozené. Nakoľko nie sú známe zdroje príjmu Povinnej, na základe ktorých sa domáha schválenia splátkového kalendára, nie je možné ani s určitosťou predpokladať, že Povinná je skutočne schopná takýto splátkový kalendár aj riadne a včas plniť a nie je možné konštatovať ani to, že navrhovaná mesačná
splátka je primeraná jej príjmu, preto Oprávnený s návrhom Povinnej na splnenie vymáhaného nároku v mesačných splátkach nesúhlasil. 3/ Oprávnený ďalej poukazuje na tu, že Exekučný titul nadobudol vykonateľnosť už 11.09.2022, teda pred viac ako jeden a pol rokom, o čom Povinná preukázateľne mala vedomosť a aj napriek tejto skutočnosti Povinná do dnešného dňa nezaplatila ani len časť z vymáhanej pohľadávky priznanej Oprávnenému Exekučným titulom S poukazom na túto skutočnosť je tak podľa Oprávneného zrejmé, že v danom prípade nie je možné uspokojiť pohľadávku Oprávneného inak ako pristúpiť k výkonu Exekúcie na jed im známy majetok Povinnej, a to formou dražby Nehnuteľnosti na základe zriadeného exekučného záložného práva. 4 / V žiadnom prípade nemožno súhlasiť ani s ďalším argumentom Povinnej uvedenom v Návrhu, že Oprávnený je subjekt dlhodobo poskytujúci úvery na dobu aj 5 rokov a viac, a preto má strpieť aj splnenie v Exekúcii vymáhaného nároku prostredníctvom splátok. V tejto súvislosti poukazujeme tiež na to, že v prípade akceptácie navrhovaného splátkového kalendára s mesačnou splátkou 200,- EUR, by došlo k splneniu vymáhanej pohľadávky Oprávneného, ktorá vrátane príslušenstva ku dňu 26.02.2024 predstavovala sumu vo vvške 12.536,67 EUR, 7 toho istina je vo vvške 6.105,00 EUR, prostredníctvom 63 splátok (nerátajúc pritom trovy Exekúcie v podobe odmeny a paušálnych výdavkov exekútora). Čo je nás neprijateľné. 5/ Pokiaľ ide o výkon Exekúcie predajom Nehnuteľnosti, má Oprávnený za to, že v danom prípade sú splnené všetky zákonné predpoklady na predaj Nehnuteľnosti vyplývajúce z ust. § 134 a nasl. Exekučného poriadku, pričom nie je sporné, že Povinná je vlastníckou Nehnuteľnosti, predmetom Exekúcie nie je „drobná exekúcia" v zmysle ust. § 63 ods. 3 Exekučného poriadku a zo strany Oprávneného bol daný súhlas na vykonanie Exekúcie predajom Nehnuteľnosti. 6/ Povinná svojim Návrhom žiada o čiastočné zastavenie Exekúcie v časti jej možného vykonania predajom Nehnuteľnosti. V danom prípade však podľa názoru Oprávneného nie je možné takémuto návrhu vyhovieť, a to z dôvodu, žc nemá oporu v Exekučnom poriadku, nakoľko v súčasnom štádiu exekučného konania nedošlo zatiaľ k spusteniu dražobného procesu Nehnuteľnosti zo strany súdnej exekútorky. S poukazom aj na túto skutočnosť je Oprávnený presvedčený, že Návrh je vo svojej podstate irelevantný a v celom rozsahu nedôvodný. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam má Oprávnený za to, Že postup súdnej exekútorky v Exekúcii je plne v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republikv, a keďže neexituje žiadny zákonný dôvod na zastavenie Exekúcie podľa ust. § 61 k ods. 1 Exekučného poriadku ani na jej odklad, Oprávnený navrhuje, aby exekučný súd Návrh Povinnej ako nedôvodný v celom rozsahu zamietol a Oprávnenému priznal voči Povinnej nárok na náhradu trov konania o Návrhu v rozsahu 100%.
6. Podľa § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu, e) je predpoklad, že iná povinnosť uložená exekučným titulom, najmä povinnosť niečoho sa zdržať alebo niečo strpieť, ktorú okrem povinného nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená aj bez vedenia exekučného konania; predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená, ak od posledného porušenia tejto inej povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov.
7. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
8. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne.
9. Návrh na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorého účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od exekúcie v prípadoch vymedzených Exekučným poriadkom. Súd v konaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t.j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý ho podal. Súd môže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku. Ustanovenie § 61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť,
a to bez ohľadu na to, či to účastník konania navrhol. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaného ustanovenia Exekučného poriadku, z ktorého vyplýva, že návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť.
10. Z obsahu spisu súd považoval za zistené, že oprávnený sa v tomto konaní návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 20.04.2024 domáhal voči povinnému zaplatenia 6105,- Eur spolu s úrokom z omeškania 8,75% ročne zo sumy 6105,- Eur od 09.09.2012 do zaplatenia a trov exekúcie.
11. Povinný sa svojím návrhom na zastavenie exekúcie nebráni voči exekúcii ako takej, resp. nespochybňuje judikovanú pohľadávku, ale namieta len spôsob vedenia exekúcie, keď súdny exekútor na nehnuteľnosť v jej vlastníctve zriadil exekučné záložné právo.
12. Súd v prvom rade uvádza, že ustanovenie § 61k ods. 1 Exekučného poriadku svojim spôsobom zakotvuje päť dôvodov zastavenia exekúcie. Kategoricky však rozhodnutie o zastavení exekúcie z dôvodu i len potencionálneho nesprávneho postupu povereného súdneho exekútora pri vykonávaní exekúcie nezakladá zákonný dôvod na to, aby konajúci súd exekúciu čo i len v časti zastavil. Práve naopak, predmetné ustanovenie sa opiera len o explicitne určený rámec dôvodov zastavenia exekúcie. Na základe uvedeného súd konštatuje, že v predmetnom konaní nemá za preukázaný zánik vymáhaného nároku po vzniku exekučného titulu (§ 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku), rovnako nemá preukázané zrušenie exekučného titulu (§ 61k ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku) či nie sú dané okolnosti v podobe neprípustnosti uznania či výkonu exekučného titulu (§ 61k ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku) alebo daný predpoklad vyplývajúci z ustanovenia § 61k ods. 1 písm. e) Exekučného poriadku.
13. Pokiaľ ide o povinným označené ustanovenie § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku ako zákonné ustanovenie pre zastavenie exekúcie, súd uvádza, že predmetné ustanovenie svojím spôsobom neguje vymáhateľnosť exekučného titulu ako samostatného rozhodnutia, teda podkladu pre výkon exekúcie, pričom medzi týmto a existenciou exekučného záložného práva nie je žiadna vnútorná väzba. Zároveň súd uvádza, že súčasná rozhodovacia činnosť exekučného súdu pod uvedené ustanovenie subsumuje ako dôvod zastavenia exekúcie najmä premlčanie či opomenutie procesných podmienok zo strany súdu v čase pred vydaním poverenia na výkon exekúcie. Nie je však možné prijať záver o vyhlásení exekučného titulu za nevymáhateľný len z dôvodu, že povinný disponuje takými majetkovými hodnotami, pri ktorých zo strany povereného súdneho exekútora je, resp. by mohla byť daná možnosť postihu tohto majetku jeho predajom a v čase pred vykonaním tohto úkonu, zriadením exekučného záložného práva.
14. V tejto súvislosti súd ďalej uvádza, že exekučný súd po vydaní poverenia na výkon exekúcie, teda okamihom začatia exekúcie, nevstupuje do výkonu exekučnej činnosti. Po začatí exekúcie súd koná a rozhoduje len v zákonom stanovených prípadoch, medzi ktoré sa radí napríklad aj rozhodnutie o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, ďalej rozhodovanie o zmene či vylúčení súdneho exekútora, rozhodovanie o námietkach účastníkov konania proti upovedomeniu o zastavení exekúcie vydaného súdnym exekútorom, posudzovanie okolností v intenciách vylúčenia vecí z exekúcie, vo veciach poriadkových pokút a donucovacích opatrení, vo veciach schválenia príklepu udeleného súdnym exekútorom na dražbe nehnuteľností a podobne. Uvedené rozhodovacie právomoci exekučného súdu však okrem zákonom zverených prípadov (napr. preskúmavanie relatívnej nemajetnosti osoby povinnej podľa ust. § 61n ods. 1 písm. c), d) Exekučného poriadku) vylučujú preskúmavanie majetkovej podstaty na strane povinného, keď uvedené je zverené do rúk povereného súdneho exekútora, ktorý je v postavení orgánu verejnej moci samostatne fungujúcim prvkom realizujúcim úkony smerujúce k uspokojeniu pohľadávky oprávneného, rešpektujúc príslušné zákonné limity. Vzhľadom na uvedené exekučný súd nezasahuje do výkonu exekúcie tým, že obmedzí činnosť povereného súdneho exekútora tým spôsobom, že mu bude určovať akou formou má exekúciu vykonávať.
15. Spôsob, ktorým sa vykoná exekúcia teda určí súdny exekútor, a to na základe preskúmania majetkových pomerov povinného. Spôsob uspokojenia má byť primeraný vymáhanej povinnosti a hodnota zabezpečeného majetku povinného zodpovedať hodnote vymáhanej povinnosti.
16. Tvrdenie povinného týkajúceho sa neprimeranosti vedenia exekúcie z dôvodu predaja nehnuteľnosti nepovažoval súd za relevantné. Súd uvádza, že súdny exekútor zriadil exekučné záložné právo na nehnuteľnosti vo vlastníctve povinného zapísané na LV č. X, k.ú. D.. Pričom uvádza, že s ohľadom na výšku vymáhanej istiny je zrejmé, že sa nejedná o tzv. drobnú exekúciu, pretože táto bez príslušenstva ku dňu doručenia návrhu na vykonanie exekúcie prevyšovala 2000 Eur. Trvalý pobyt povinného v takej nehnuteľnosti nezohráva žiadnu rolu na zriadenie záložného práva k nej. Súdu je ďalej známe, že voči povinnému prebieha ďalšie exekučné konanie a preto nie je možné takýto spôsob zabezpečenia vymáhanej pohľadávky považovať za neprimeraný. Súd navyše zdôrazňuje, že zriadením exekučného záložného práva sa nerealizuje predaj nehnuteľnosti, ale je len spôsobom zabezpečenia vymáhanej pohľadávky. K predaju nehnuteľnosti môže dôjsť až postupom podľa ustanovení Exekučného poriadku o predaji nehnuteľnosti (§ 134 a nasl. Exekučného poriadku).
17. Súd ďalej dáva do pozornosti, že exekučné záložné právo možno zriadiť len na návrh oprávneného, pričom súhlas záložného veriteľa so zriadením exekučného záložného práva podľa § 167 ods. 2 Exekučného poriadku účinného od 01.04.2023 nie je potrebný. Čo však súdnemu exekútorovi možno vytknúť je skutočnosť, ktorú súd zistil z lustrácii v katastri nehnuteľnosti a to, že dňa 02.02.2024 vydal súdny exekútor v tejto exekúcii exekučný príkaz na zriadenie exekučného záložného práva na nehnuteľnosť zapísanú v katastri nehnuteľností na LV č. X predtým, než mu súd doručil rozhodnutie, ktorým sa návrh na zastavenie exekúcie (ktorý mal odkladný účinok) zamietol. Taký postup bol v rozpore s § 168 ods. 1 písm. b/ Exekučného poriadku. Zároveň ale súd uvádza, že táto skutočnosť nepredstavuje dôvod zastavenia exekúcie.
18. Čo sa týka navrhovaného splátkového kalendára súd v tomto smere poznamenáva, že o splátkovom kalendári nie je oprávnený rozhodovať exekučný súd, ale toto rozhodovanie je výlučne v kompetencii súdneho exekútora, resp. oprávneného. Súd len pre úplnosť stručne poznamenáva, že v prípade splátkového kalendára zákon upravuje dve možnosti. Žiadosť o splátky, na ktorú súdny exekútor prihliadne vždy, a to bez ohľadu na stanovisko oprávneného (§ 61g ods. 2 Exekučného poriadku), a žiadosť, ktorá je viazaná na súhlas oprávneného (§ 61g ods. 5 Exekučného poriadku). Pre žiadosť, na ktorú súdny exekútor musí prihliadať, sa vyžaduje kumulatívne splnenie viacerých podmienok upravených v ustanovení § 61g ods. 2 Exekučného poriadku. V prípade, že nie sú splnené podmienky na splátky (ako je tomu v tomto prípade) súdny exekútor požiada oprávneného o zaujatie stanoviska k žiadosti povinného a s jeho súhlasom povolí splátky a zároveň odloží exekúciu. Rozhodnutie o splátkach sa tak presunulo z exekútora na oprávneného. Súd má však za preukázané, že oprávnený v podaní zo dňa 11.04.2024 označením ako „Vyjadrenie k žiadosti povinnej o splátkový kalendár“ vyjadril nesúhlas s návrhom povinného na splnenie vymáhaného nároku v mesačných splátkach, o čom bol povinný informovaný zo strany súdneho exekútora. 19. Z vyššie uvedených dôvodov súd uvádza, že exekučné konanie je vedené naďalej na podklade vykonateľného rozhodnutia, ktoré nebolo zrušené, pričom povinným uvedená argumentácia nemá za následok existencie tých okolností, ktoré by viedli k zániku vymáhaného nároku po vzniku exekučného titulu či inak bránili jeho vymáhateľnosti a preto v súlade s ustanovením § 61l ods. 3 Exekučného poriadku návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol (výrok I. tohto rozhodnutia).
20. Podľa § 195 Exekučného poriadku, trovami exekučného konania sú trovy exekútora, trovy účastníkov exekučného konania a trovy štátu.
21. Podľa § 199a ods. 2 Exekučného poriadku, trovami povinného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhu na zastavenie exekúcie.
22. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
23. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
24. V zmysle § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 200 Exekučného poriadku sa ako kritérium priznania náhrady trov exekučného konania premieta zásada úspechu vo veci, teda zásada zodpovednosti za výsledok sporu, a to tak, že neúspešný účastník je povinný nahradiť úspešnému účastníkovi preukázané,
odôvodnené a účelne vynaložené trovy, ktoré úspešný účastník vynaložil v súvislosti s uplatnením alebo bránením svojho práva. Nakoľko oprávnený bol v tomto konaní úspešný, pretože súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol, voči povinnému mu vznikol nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré mu vznikli v súvislosti s konaním o návrhu povinného na zastavenie exekúcie (v zmysle § 199d ods. 1 Exekučného poriadku).
25. Vo vzťahu k trovám právneho zastúpenia oprávneného súd uvádza, že oprávnený si vo svojom Vyjadrení k návrhu na zastavenie exekúcie uplatnil trovy exekúcie za podanie vyjadrenia k návrhu na zastavenie exekúcie. Oprávnenému vznikli trovy exekučného konania vo výške odmeny jeho advokáta. Tarifnou hodnotou je výška vymáhanej sumy 6105,- EUR. Tarifná odmena za jeden úkon právnej služby v zmysle § 9 ods. 1 vyhl. 655/2004 Z.z. predstavuje sumu 210,81 EUR. Tarifná odmena za jeden úkon právnej služby v zmysle § 13a ods. 2 pís. c) vyhl. 655/2004 Z.z. predstavuje sumu 105,40 EUR. Za každý úkon právnych služieb má advokát v zmysle § 16 ods. 3 vyhl. 655/2004 Z.z. právo na náhradu výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné vo výške 13,73 EUR (platnej v roku 2024). Trovy exekučného konania, ktoré povinnému vznikli predstavujú sumu celkom 142,96 EUR a pozostávajú z odmeny za právne zastúpenie v exekučnom konaní za jeden úkony právnej služby: vyjadrenie k návrhu na zastavenie exekúcie 105,40 Eur + 13,73 Eur + 20% DPH.
26. Vzhľadom na to, že povinný v návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázal skutočnosti vedúce k zastaveniu exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, v dôsledku čoho súd exekúciu nezastavil, súd priznal oprávnenému trovy právneho zastúpenia v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie vo výške 142,96 EUR (výrok II. tohto rozhodnutia).
27. Súd pre úplnosť uvádza, že po právoplatnosti tohto uznesenia budú trovy exekúcie oprávneného vo výške 142,96 EUR, ktoré súd priznal oprávnenému v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie priznané oprávnenému formou vydania dodatku k povereniu podľa §199d ods.1 Exekučného poriadku.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti