Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_10Co-72-2022.pdf
PDF · 76.96 KB
Case nature
Subarea
10Co/72/2022
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Bibiána Ťažiarová a členiek senátu: JUDr. Zlatica Javorová a JUDr. Gabriela Brišková, v právnej veci žalobkyne: E. Z., nar. X.X.XXXX, bytom L., proti žalovanej: G. L., nar. XX.X.XXXX, bytom Y. XXX/XX, L., zastúpenej advokátkou: Mgr. Barbora Nováková, so sídlom Štefánikova 15, Nitra, o vrátenie daru, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Skalica č. k. 9C/25/2020-93 zo dňa 24. januára 2022, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd odvolanie žalobkyne o d m i e t a.
II. Žalovanej n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie I. výrokom konanie zastavil; II. výrokom stranám sporu náhradu trov konania nepriznal. Rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 145 ods. 1 a § 257 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“). Vecne dôvodil tým, že žalobkyňa vzala žalobu späť z dôvodu, že medzi stranami prišlo k zmiereniu, preto súd konanie zastavil. Rozhodnutie o náhrade trov konania odôvodnil tým, že nakoľko konanie bolo zastavené z dôvodu zmierenia medzi stranami sporu, t.j. žiadna zo strán sporu nezavinila zastavenie konania, preto z dôvodu hodného osobitného zreteľa stranám sporu náhradu trov konania nepriznal.
2. Dňa 22.3.2022 doručila žalobkyňa osobne podanie označené ako „Odvolanie“, ktoré doplnila na výzvu okresného súdu (uznesenie č. k. 9C/25/2020-101 zo dňa 29.3.2022) podaním doručeným okresnému súdu dňa 8.4.2022, ktorým napadla odvolaním uznesenie č. k. 9C/25/2020-93 zo dňa 24.1.2022 a namietala, že žiada súd o vrátenie daru, nakoľko sa jej dcéra (žalovaná) o ňu nestarala, vyhodila ju z bytu, zrušila jej trvalý pobyt a právo dožiť. Musela požiadať naspäť súd, aby mala právo dožiť. Uviedla, že nevie čítať a poštu, čo jej chodila preberala s ňou jej dcéra a o ničom ju neinformovala. Nevedela, aké papiere jej chodia zo súdu, všetko pred ňou skrývala.
3. Žalovaná odvolanie nepodala, k odvolaniu žalobkyne uviedla, že odvolanie navrhuje odmietnuť, alternatívne napadnuté uznesenie potvrdiť. Je potrebné sa zaoberať otázkou včasnosti podania odvolania žalobkyne. Žalobkyňa vzala žalobu späť podaním zo dňa 12.1.2022, na ktorom aj svoj podpis overila, čo vyplýva z overovacej doložky obce L. zo dňa 12.1.2022, preto je zrejmé, že okresný súd správne napadnutým uznesením konanie z dôvodu podaného späťvzatia žaloby zastavil. Žalobkyňa s ňou býva v nehnuteľnosti na adrese Y. XXX/XX, L. a fakticky tam má právo doživotne predmetné nehnuteľnosti užívať, čo jej v plnom rozsahu umožňuje. Poštu žalobkyni nepreberá, nemá splnomocnenie na preberanie zásielok. Odvolanie nespĺňa náležitosti podľa § 363 CSP, nie je zrejmé proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda a z akých dôvodov ho žalobkyňa považuje za nesprávne, navyše z neho nevyplýva ani žiaden odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 CSP.
4. K vyjadreniu žalovanej sa vyjadrila žalobkyňa a uviedla, že žiada vrátiť dar. So žalovanou žijú pod jednou strechou ale nevychádzajú spolu. Dcéra sa o ňu vôbec nestará. Zásielky zo súdu preberala žalobkyňa, ale vždy bola s ňou žalovaná na pošte. Na obecnom úrade podpísala papier, vôbec nevedela čo podpisuje, povedala jej, že ide podpísať trvalý pobyt.
5. Odvolací súd (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej len CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané oprávneným subjektom - stranou, v neprospech ktorej bolo rozhodnuté (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), skúmal, či odvolanie bolo podané včas a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu bolo podané oneskorene, a preto je potrebné ho odmietnuť.
6. Podľa § 362 ods. 1 CSP odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.
7. Podľa § 386 písm. a) CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene.
8. Odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 362 ods. 1 CSP). Do plynutia lehoty sa podľa § 121 ods. 2 CSP nezapočítava deň, keď došlo ku skutočnosti určujúcej začiatok lehoty. Lehota je zachovaná, ak sa podľa § 121 ods. 5 CSP posledný deň lehoty urobí úkon na súde, alebo podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť. Jedná sa o zákonnú procesnú lehotu, teda zásadne nepredĺžiteľnú. Odvolanie, ktoré bolo podané oneskorene, je potom odvolací súd v zmysle § 386 písm. a) CSP povinný odmietnuť.
9. Z obsahu spisu z pripojených doručeniek bolo zistené, že napadnuté uznesenie bolo žalobkyni doručené dňa 23.2.2022 (elektronická doručenka na č.l. 94) postupom podľa § 111 ods. 3 CSP, a to na adresu F. XX, L., ktorú uviedla žalobkyňa v žalobe (č.l. 1) ako korešpondenčnú adresu. Zákonná 15- dňová lehota na podanie odvolania tak tejto strane sporu začala plynúť nasledujúcim dňom 24.2.2022 a posledný deň takejto lehoty pripadol na 10.3.2022 (štvrtok). Pretože tento deň bol štvrtok a bežný pracovný deň, 10.3.2022 bol nielen posledným faktickým, ale zároveň i posledným právnym dňom, kedy žalobkyňa mohla podať včasné odvolanie. Odvolanie doručila žalobkyňa osobne na okresný súd (až) dňa 22.3.2022 (č.l. 100).
10. Vzhľadom na to, že posledným dňom lehoty na podanie odvolania bol deň 10.3.2022, odvolanie podala žalobkyňa oneskorene, po uplynutí zákonnej odvolacej lehoty, odvolací súd preto musel v zmysle § 386 písm. a) CSP oneskorene podané odvolanie odmietnuť a nemohol podrobiť napádané rozhodnutie odvolaciemu prieskumu, t. j. nemohol skúmať vec v merite.
11. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1, § 256 ods. 1 per analogiam CSP, nakoľko Civilný sporový poriadok neobsahuje osobitnú úpravu rozhodovania o trovách konania v prípade, že odvolanie je odmietnuté. Preto odvolací súd pri rozhodovaní o trovách konania analogicky aplikoval ust. § 256 CSP, ktoré upravuje problematiku svojou povahou najbližšiu odmietnutiu odvolania (ukončenie konania bez rozhodovania vo veci samej). V danom prípade ukončenie odvolacieho konania (ktoré však vzhľadom na vady odvolania ani riadne nezačalo) procesne zavinila žalobkyňa, ktorá podala odvolanie oneskorene, ktorá by tak bola povinná nahradiť žalovanej trovy konania. Z obsahu spisu vyplýva, že v danom prípade si žalovaná v odvolacom konaní náhradu trov konania neuplatnila, ani nevyčíslila. Civilný sporový poriadok výslovne nerieši situáciu ak strana, ktorá na základe procesných ustanovení má nárok na náhradu trov konania, o náhradu trov zjavne neprejavila záujem, naviac podľa obsahu spisu jej v odvolacom konaní ani žiadne nevznikli. Na daný prípad nie sú k dispozícii ani analogicky použiteľné ustanovenia CSP alebo iného zákona (analogia legis alebo juris). Odvolací súd preto s použitím Základných princípov čl. 4 ods. 2 CSP aplikoval na rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania princíp racionálneho zákonodarcu a o náhrade trov žalobcu rozhodol podľa fiktívnej normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom. Vychádzal pritom z pomyselnej normy, že ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v konaní žiadne nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov CSP zakotvujúcich procesnú ekonómiu rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. Rozhodnutie postupom najskôr podľa § 262 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady trov konania, za situácie, keď žalovanej žiadne trovy v konaní
nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho sporu. S ohľadom na uvedené odvolací súd žalovanej nárok voči žalobkyni na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
12. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/.
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie.
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.