Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11P-98-2016.pdf
PDF · 88.47 KB
Case nature
Area
Subarea
11P/98/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nové Zámky sudkyňou JUDr. Danielou Rajňákovou vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: X. M., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, dieťa rodičov: T. M., nar. X.X.XXXX, bydlisko F., X. XX a H. P., nar. XX.XX.XXXX, bydlisko S., U. XX, o úpravu práv a povinností, takto
rozhodol:
Súd z v e r u j e maloleté dieťa X. M., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matke od XX.X.XXXX a otec je p o v i n n ý prispievať na jeho výživu vo výške 70,- eur mesačne od 22.3.2016, vždy do 15- teho dňa toho-ktorého mesiaca do rúk matky.
Zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok b u d ú obaja rodičia.
Zročné výživné na maloleté dieťa X. M. za obdobie od 22.3.2016 do 31.1.2017 vo výške 722,50 eur je otec povinný platiť v splátkach po 30,- eur mesačne, spolu s bežným výživným až do vyrovnania, pod stratou výhody splátok, od vykonateľnosti rozsudku.
Súd konanie o úpravu stretávania sa otca s maloletým dieťaťom z a s t a v u j e.
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1.Matka sa návrhom podaným dňa 22.3.2016 domáhala, aby maloleté dieťa bolo zverené do jej osobnej starostlivosti a otca žiadala zaviazať na platenie výživného v sume 100,- eur mesačne, od podania návrhu. Zároveň žiadala upraviť stretávanie otca s maloletým na dvakrát do mesiaca na víkend po dohode s matkou. Svoj návrh odôvodnila tým, že s otcom maloletého žili v spoločnej domácnosti, v decembri 2015 sa otec maloletého odsťahoval, nakoľko mali neustále nezhody a nepravidelne prispieval na domácnosť. Na pojednávaniach matka uviedla, že trvá na podanom návrhu a žiada zveriť maloleté dieťa do jej osobnej starostlivosti a otca zaviazať na platenie výživného 100,- eur mesačne od podania návrhu. S otcom maloletého žili v spoločnej domácnosti do decembra 2015. O maloleté dieťa sa stará matka. Otec na maloleté dieťa neprispel, maloletému dieťaťu kúpil dvakrát plienky, mlieko a sladkosti. Matka navrhla upraviť stretávanie každý druhý týždeň od piatku od 15.00 hod. do nedele do 15.00 hod. Maloletý bol u otca počas celého víkendu odkedy sa rozišli asi päťkrát. Matka uviedla, že náklady na maloleté dieťa sú na plienky päť balení na mesiac čo je asi 50,- eur, vlhčené utierky a kozmetika mesačne 9,50 eur, maloletý pije mlieko, ktoré stojí 21,60 eura mesačne, okrem toho na ďalšiu stravu pre maloletého dáva 58,- eur mesačne. Maloletý berie sirup na doplnok železa, čo mesačne stojí 5,30 eura. S maloletým má matka výdavky na oblečenie.
Matka je na materskej dovolenke, poberá rodičovský príspevok vo výške 203,20 eur mesačne. Okrem toho poberá rodinné prídavky na jedno dieťa vo výške 23,52 eura mesačne. Ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemá. Býva v spoločnej domácnosti so svojou matkou a nevlastným otcom v rodinnom dome, ktorý patrí jej matke. Mame prispieva na bývanie 44,- eur mesačne na vodu a elektrinu. Stravu si platí matka sama a niekedy spoločne. Nevlastní žiadny hnuteľný ani nehnuteľný majetok. Matka na ďalšom pojednávaní uviedla, že otec na maloleté dieťa neprispel žiadnymi finančnými prostriedkami, s dieťaťom sa nestretáva, naposledy videl dieťa v lete. Od toho času sa o dieťa nezaujímal a ani sa s dieťaťom nestretol. Z uvedeného dôvodu matka netrvala na úprave stretávania sa otca s maloletým dieťaťom.
2. Otec na pojednávaní uviedol, že súhlasí so zverením maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti matke. Navrhol výšku výživného 30,- eur mesačne, pretože viacej platiť nevie. Súhlasil s úpravou stretávania tak ako navrhla matka. Otec uviedol, že nie je evidovaný na úrade práce, v evidencii nezamestnaných. Je nezamestnaný a privyrába si na brigádach na stavbách. Niekedy zarobí 100,- eur, niekedy 50,- eur, niekedy nechodí aj celý týždeň. Má základné vzdelanie. Otec býva v spoločnej domácnosti s mamou v rodinnom dome v podnájme. Jeho mama platí podnájom. Otec nemá žiadnu pôžičku. Má ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči maloletej dcére Vanesa F., ktorá má štyri roky a na ktorú má určené výživné rozsudkom súdu 30,- eur mesačne. Výživné riadne platí, s dcérou sa nestretáva. Otec nevlastní žiadny hnuteľný ani nehnuteľný majetok. Na ďalšie pojednávanie sa otec nedostavil a v deň pojednávania telefonicky oznámil súdu, že sa nemôže dostaviť, pretože je chorý. Otec bol vyzvaný, aby zaslal súdu doklad o práceneschopnosti. Na pojednávanie na deň 27.1.2017 sa otec nedostavil a v deň pojednávania telefonoval na súd, že sa nemôže dostaviť, pretože je od včera práceneschopný. Žiadny doklad súdu nezaslal. Súd preto pojednával v neprítomnosti otca podľa § 31 Civilného mimosporového poriadku.
3. Kolízna opatrovníčka navrhla vzhľadom na dokazovanie zveriť maloleté dieťa do starostlivosti matke a otca zaviazať na platenie výživného s prihliadnutím na jeho zárobkovú činnosť a potreby dieťaťa.
4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, rodným listom maloletého dieťaťa, potvrdeniami o príjme matky, rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky č.k. 6C 148/2014-79 zo dňa 20.10.2014, správou z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky zo dňa 3.10.2016, dokladmi o výdavkoch na maloleté dieťa, pripojeným spisom tunajšieho súdu č.k. 12Po 4/2014 a takto vykonaným dokazovaním zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:
5. Maloleté dieťa pochádza z mimomanželského pomeru rodičov. Zo spisu tunajšieho súdu č.k. 12Po 4/2014 mal súd preukázané, že otcovstvo voči maloletému dieťaťu bolo uznané dobrovoľne. Rodičia maloletého dieťaťa nežijú v spoločnej domácnosti od decembra 2015. Starostlivosť o maloleté dieťa zabezpečuje matka.
6. Podľa § 28 odsek 1 Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa.
7. Podľa § 28 odsek 2 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
8. Podľa § 36 odsek 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
9. Podľa § 62 odsek 1, 2 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
10. Podľa § 62 odsek 4, 5 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
11. Podľa § 75 odsek 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
12. Podľa § 78 odsek 1, 3 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
13. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že rodičia maloletého dieťaťa nežijú v spoločnej domácnosti, starostlivosť o dieťa zabezpečuje matka. Otec maloletého dieťaťa neplatí žiadne výživné. Z predložených dokladov o príjme matky mal súd preukázané, že matka je na rodičovskej dovolenke, poberá rodičovský príspevok vo výške 203,20 eura mesačne od 1.10.2015. Okrem toho poberá rodinné prídavky na jedno dieťa vo výške 23,52 eura mesačne. Ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemá. Zo správy z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky zo dňa 3.10.2016 mal súd preukázané, že otec nebol a nie je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie a nepoberal a v súčasnosti nepoberá dávky v hmotnej núdzi. Z Rozsudku Okresného súdu Nové Zámky č.k. 6C 148/2014-79 zo dňa 20.10.2014 mal súd preukázané, že otec má ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu Q. F., nar. XX.X.XXXX, na ktorú má určené výživné vo výške 30,- eur mesačne.
14. Súd postupoval podľa citovaných ustanovení Zákona o rodine, zveril maloleté dieťa do osobnej starostlivosti matke, ktorá sa o dieťa riadne stará. Súd zaviazal otca na platenie výživného vo výške 70,- eur mesačne od 22.3.2016, teda od podania návrhu matky. Súd zaviazal otca na platenie výživného vo výške 70,- eur mesačne i napriek tomu, že otec je v súčasnej dobe nezamestnaný a nepoberá žiadne dávky. Odôvodnené potreby maloletého dieťaťa matka vyčíslila na plienky 50,- eur mesačne, kozmetiku 10,- eur mesačne, mlieko 21,- eur mesačne, ďalšia strava 50,- eur mesačne, sirup pre maloletého 6,- eur mesačne, okrem toho sú výdavky na maloleté dieťa na oblečenie. S prihliadnutím na odôvodnené potreby maloletého dieťaťa, vek, schopnosti, možnosti a potencionalitu otca, je súd toho názoru, že je v možnostiach a schopnostiach otca zamestnať sa aspoň za minimálnu mzdu, prípadne pracovať brigádne. Otec maloletého dieťaťa nemá vo svojej starostlivosti maloleté dieťa a preto za prácou môže vycestovať a prípadne sa zamestnať aj v zahraničí. Ak by si otec maloletého dieťaťa aspoň takýmto spôsobom zabezpečil príjem, je v jeho možnostiach plniť si vyživovaciu povinnosť na maloleté dieťa v sume 70,- eur mesačne bez ohrozenia jeho životného minima. Súd prihliadol aj na ďalšiu vyživovaciu povinnosť otca a preto by malo byť v záujme otca, keďže má dve maloleté deti, aby si urýchlene našiel prácu, prípadne si zabezpečil iný príjem brigádne. Vyživovacia povinnosť otca voči maloletému dieťaťu je prioritná a výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Otec neprispieva na maloleté dieťa žiadnym výživným, o maloleté dieťa sa v súčasnej dobe vôbec nezaujíma. Samozrejme súd zohľadnil aj príjem matky, ktorá poberá rodičovský príspevok, ale v tejto súvislosti však treba uviesť, že matka okrem pravidelného financovania potrieb maloletého dieťaťa sa na jeho výžive podieľa aj osobnou starostlivosťou. Takto určená vyživovacia povinnosť zo strany otca, spolu s vyživovacou povinnosťou zo strany matky a rodinnými prídavkami bude primerane pokrývať odôvodnené potreby maloletého dieťaťa. Skutočnosť, že rodičia maloletého dieťaťa nebývajú spolu, neobmedzuje rodičovské práva a povinnosti žiadneho z rodičov. Súd preto rozhodol, že zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok budú obaja rodičia. Súd preto rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
15. Podľa § 232 odsek 1, 2, 3, 4 Civilného sporového poriadku, vykonateľnosť je vlastnosť súdneho rozhodnutia ukladajúceho povinnosť plniť, ktorá spočíva v možnosti jeho priamej a bezprostrednej vynútiteľnosti zákonnými prostriedkami. Ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak. Lehota naplnenie je tri dni
a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
16. Súd zaviazal otca na platenie výživného od podania návrhu matky, teda od 22.3.2016. Vzhľadom k tomu vznikol otcovi nedoplatok na výživnom za obdobie od 22.3.2016 do 31.1.2017 vo výške 722,50 eura ( 22,50 eura za mesiac marec 2016 + 10 mesiacov krát 70,- eur). Uvedený nedoplatok súd povolil otcovi splácať v splátkach po 30,- eur mesačne, spolu s bežným výživným až do vyrovnania, pretože príjem otca ani jeho majetkové pomery, podľa názoru súdu, neumožňujú otcovi zročné výživné zaplatiť naraz. Súdom určená výška splátok, tak ako je uvedená vo výrokovej časti rozsudku, na jednej strane zabezpečí dostatok finančných prostriedkov na pokrytie potrieb maloletého dieťaťa a na druhej strane nezaťaží výdavky otca neprimeraným spôsobom.
17. Súd konanie o úprave stretávania sa otca s maloletým dieťaťom zastavil, pretože matka netrvala na tejto časti návrhu. Súd mal preukázané, že otec sa od leta 2016 s maloletým dieťaťom nestretol a súd preto neupravil konkrétne stretávanie sa otca s maloletým dieťaťom. Malo by byť však v záujme otca, aby sa s maloletým dieťaťom stretával a je na rodičoch, aby sa dohodli na úprave stretávania.
18. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie, pretože prítomná matka a kolízna opatrovníčka sa tohto práva po jeho vyhlásení vzdali (§ 368 Civilného sporového poriadku).
Proti rozsudku môže podať odvolanie otec maloletého dieťaťa v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje, v troch vyhotoveniach.
Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zákona č. 233/1995 Z.z. v platnom znení) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z. v platnom znení). Podľa štvrtej časti Civilného mimosporového poriadku sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.
Podľa § 44 Civilného mimosporového poriadku, rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.