Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_12Cb-6-2016.pdf
PDF · 86.59 KB
Case nature
Area
Subarea
12Cb/6/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trebišov sudcom JUDr. Jánom Miľkom v právnej veci žalobcu: Slovenský vodohospodársky podnik, štátny podnik, IČO: 36 022 047, Radničné námestie 8, 969 55 Banská Štiavnica, proti žalovanému: Obec Dvorianky, IČO: 00 331 511, Lipová 79/1, 076 62 Dvorianky, zast. JUDr. Ľubomír CIBERE & JUDr. Stanislav BOVAN, Advokátska kancelária so sídlom M. R. Štefánika 1161/184, 075 01 Trebišov, o zaplatenie 16 713,20 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný uhradiť žalobcovi sumu 16.713,20 Eur s 9,05 % ročným úrokom z omeškania od 04.10.2014 až do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobcovi priznáva voči žalovanému náhradu trov konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobca žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť uhradiť sumu 16.713,20 Eur, úroky z omeškania z tejto sumy ako aj trovy konania. Žalobu odôvodnil tým, že žalovanému bol doručený exekučný príkaz a výzva exekútora, aby neuhradil obchodnej spoločnosti AQUASPIŠ spol. s r.o., so sídlom Spišská Nová Ves, Sadová 2, peňažnú pohľadávku, ale aby túto poukázal na účet exekútora. Podľa žalobcu v exekučnom konaní vedenom na návrh žalobcu ako oprávneného proti obchodnej spoločnosti AQUASPIŠ spol. s r.o. ako povinnému žalovaný tým, že konal v rozpore s príkazom exekútora a pohľadávku po doručení exekučného príkazu neuhradil na účet exekútora, porušil povinnosť vyplývajúcu pre neho z exekučného poriadku a preto mu vznikla povinnosť uhradiť pre žalobcu peňažné plnenie, ktoré na účet exekútora nepoukázal.
2. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. V podaní z 15.03.2016, ktorým bol odpor proti platobnému rozkazu, tvrdil, že v čase podania žaloby už pohľadávka obchodnej spoločnosti AQUASPIŠ spol. s r.o. voči nemu neexistovala, pretože bola v celom rozsahu dobropisovaná dobropisom č. 2501/2016 z 31.01.2016. K tomuto tvrdeniu predložil ako prílohu aj faktúru vystavenú spoločnosťou AQUASPIŠ spol. s r.o. z 31.01.2016, na ktorej je uvedené, že touto faktúrou sa dobropisuje faktúra 0802/2014, kde je celková dobropisovaná suma 16.713,20 H., čo je totožná suma so sumou, ktorú pôvodne uvedená spoločnosť fakturovala žalovanému za dodávku prác faktúrou č. 0802/2014.
3. V podaní z 11.01.2017 žalovaný uvádza ako ďalší dôvod zamietnutia žaloby skutočnosť, že obchodná spoločnosť AQUASPIŠ spol. s r.o. vykonala pre žalovaného rekonštrukciu čerpacej stanice verejného vodovodu a iné s tým súvisiace práce a na tento účel mala byť žalovanému poskytnutá dotácia Ministerstvom financií Slovenskej republiky v sume 15.000,00 Eur zo štátneho rozpočtu, a na tieto prostriedky, ktorými má byť uhradená cena vykonaného diela, sa vzťahuje zákaz exekúcie. Podľa žalovaného z uvedeného dôvodu ani na základe exekučného príkazu nevznikla povinnosť žalovanému tieto prostriedky poukázať na účet exekútora. K tomuto podaniu žalovaný predložil
oznámenie Ministerstva financií Slovenskej republiky z 20.11.2015 č. MF/023367/2015-442 adresované žalovanému, podľa ktorého na základe uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 601 zo dňa 04.11.2015 sa poskytuje pre žalovaného dotácia v sume 15.000,00 Eur na akciu „ Rekonštrukcia čerpacej stanice verejného vodovodu a odstránenie dusičnanov vo verejnom vodovode “.
4. Žalobca podaním zo 17.01.2017 žalovaným uvádzané dôvody neuhradenia predmetnej pohľadávky exekútorovi po doručení exekučného príkazu vyhodnotil ako účelové s tým, že nemajú žiadnu oporu v platnej právnej úprave. Poukázal na to, že je nesporné, že exekúcia nebola vedená proti žalovanému, a preto bolo povinnosťou žalovaného uvedené prostriedky poukázať na účet exekútora.
5. Žalobca spolu so žalobou predložil súdu príkaz súdneho exekútora K.. N.. A. Z., H. úrad R., pod číslom EX XXXX/XXXX - XX LP, z ktorého súd zistil, že v uvedenej exekučnej veci sa vedie exekúcia na základe troch exekučných titulov, ktorými sú rozhodnutia žalobcu z roku 2013 a 2014. V uvedenom exekučnom konaní vystupuje žalobca ako oprávnený a spoločnosť AQUASPIŠ spol. s r.o., Spišská Nová Ves, ako povinný. Uvedeným exekučným príkazom zo dňa 16.01.2015 exekútor prikázal dlžníkovi povinného, ktorým je žalovaný, aby po doručení príkazu nevyplácal povinnému obchodnej spoločnosti AQUASPIŠ spol. s r.o., Spišská Nová Ves pohľadávku, ktorú má voči nemu. V exekučnom príkaze zároveň exekútor žalovanému oznámil, že ide o pohľadávku z titulu neuhradenia faktúry za vykonané služby. P. žalovaného exekútor upozornil na zodpovednosť vyplývajúcu z ustanovenia § 109 Exekučného poriadku. Exekútor oznámil žalovanému, že predmetom vymoženia v uvedenom exekučnom konaní je suma 68.947,19 Eur navýšená o trovy exekúcie. Exekútor k uvedenému exekučnému príkazu pripojil aj faktúru povinného ako dodávateľa voči žalovanému č. 0802/2014 z 19.09.2014 s určeným dňom splatnosti 03.10.2014 na sumu 16.713,20 Eur. Táto skutočnosť nie je medzi stranami sporná.
6. Rovnako nie je medzi stranami sporné, že listom z 09.04.2015 žalovaný oznámil exekútorovi, že so spoločnosťou AQUASPIŠ spol. s r.o., Spišská Nová Ves ešte konzultuje oprávnenosť a právny základ pohľadávky uplatňovanej vyššie uvedenou faktúrou, a že po zhodnotení stanovísk oznámi exekútorovi stanovisko s tým, že ak sa správnosť fakturovanej pohľadávky potvrdí, tak bude suma uhradená na účet exekútora podľa pokynov exekútora. Keďže žalovaný po tomto oznámení niekoľko mesiacov žiadne ďalšie skutočnosti exekútorovi ani žalobcovi neoznamoval, žalobca doručil žalovanému predžalobnú výzvu z 30.09.2015, v ktorej žalovaného upozorňuje, že v prípade pokračujúceho nekonania uplatní nárok voči žalovanému poddlžníckou žalobou na príslušnom súde. Následne, ako je už vyššie uvedené, spoločnosť AQUASPIŠ spol. s r.o., vystavila pre žalovaného vyššie citovaný dobropis. Žalovaný však žiadne skutočnosti ako dôvody vystavenia dobropisu neuvádzal, a to ani do skončenia tohto konania.
7. Podľa § 93 ods. 1 písm b) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti ( Exekučný poriadok ), exekúcia prikázaním pohľadávky sa môže vykonať prikázaním iných peňažných pohľadávok.
8. Podľa § 93 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúcia prikázaním pohľadávky podľa odseku 1 sa nevzťahuje na veci, ktoré sú z exekúcie vylúčené podľa § 115 ods. 4.
9. Podľa § 105 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúcia prikázaním inej peňažnej pohľadávky než pohľadávky z účtu v banke sa vykoná prikázaním tejto pohľadávky oprávnenému.
10. Podľa § 106 ods. 1 Exekučného poriadku, exekútor poverený vykonaním exekúcie
a) prikáže dlžníkovi povinného, aby po doručení príkazu na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky (ďalej len "príkaz na začatie exekúcie") nevyplatil túto pohľadávku povinnému,
b) upovedomí o začatí exekúcie prikázaním pohľadávky oprávneného a povinného a povinnému zakáže, aby po tom, keď sa mu doručí upovedomenie o začatí exekúcie, akokoľvek nakladal so svojou pohľadávkou až do výšky vykonateľnej pohľadávky a jej príslušenstva.
11. Podľa § 106 ods. 2 Exekučného poriadku, exekútor doručí príkaz na začatie exekúcie dlžníkovi povinného do vlastných rúk.
12. Podľa § 108 ods. 1 Exekučného poriadku, povinný stráca právo na vyplatenie pohľadávky dňom, keď sa dlžníkovi povinného doručil príkaz na začatie exekúcie.
13. Podľa § 108 ods. 2 Exekučného poriadku, ak nie je pohľadávka povinného splatná po doručení exekučného príkazu, vyplatí ju dlžník povinného exekútorovi, len čo sa stane splatnou.
14. Podľa § 108 ods. 3 Exekučného poriadku, výplatou oprávnenému, ak sa oprávnený s exekútorom písomne nedohodol inak, sa oslobodzuje dlžník povinného od svojej povinnosti voči povinnému.
15. Podľa § 109 ods. 1 Exekučného poriadku, ak dlžník povinného nevyplatí exekútorovi pohľadávku bezodkladne po tom, keď sa mu doručil exekučný príkaz alebo keď sa stala pohľadávka splatnou, môže sa oprávnený domáhať vo vlastnom mene od dlžníka povinného na všeobecnom súde dlžníka povinného vyplatenia pohľadávky. Nesmie však s dlžníkom povinného, ak ide o túto pohľadávku, uzavrieť na úkor povinného zmier, ani odpustiť jej zaplatenie. Dlžník povinného si v takomto prípade nemôže započítať ani svoju vlastnú pohľadávku, ktorú má voči oprávnenému.
16. Podľa § 110 ods. 3 Exekučného poriadku, odovzdaním zrazenej sumy exekútorovi sa dlžník povinného oslobodzuje od svojej povinnosti voči povinnému až do výšky tejto sumy.
17. Vychádzajúc z vyššie uvedených zistení a citovaných právnych ustanovení, súd uložil žalovanému povinnosť uhradiť pre žalobcu sumu 16.713,20 Eur potom čo zistil, že žalovaný po doručení exekučného príkazu túto sumu neuhradil na účet súdneho exekútora bezodkladne, hoci mu takáto povinnosť vznikla. Tým žalobca jednoznačne preukázal, že zo zákona mu vzniklo právo domáhať sa uplatneného nároku žalobou v civilnom sporovom konaní. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že dobropis uvedenej sumy po vystavení faktúry zo strany jeho veriteľa spoločnosti AQUASPIŠ spol. s r.o., je právnou prekážkou k tomu, aby uhradil na účet súdneho exekútora pohľadávku, ktorú mu fakturovala spoločnosť AQUASPIŠ spol. s r.o., tak toto tvrdenie žalovaného nemá oporu vo vykonanom dokazovaní ani v platnej právnej úprave. Žalovaný totiž nepreukázal, aby pred doručením exekučného príkazu došlo k zániku tejto pohľadávky, prípadne inú skutočnosť, ktorá by bola zákonnou prekážkou k úhrade uvedenej sumy na účet exekútora, podľa exekučného príkazu.
18. Pokiaľ žalovaný tvrdí, že ustanovenie § 8 ods. 10 zákona č. 523/2004 Z.z. účinného ku dňu doručenia exekučného príkazu, t. j. ku dňu 09.04.2015, nedovoľovalo žalovanému previesť vyššie uvedenú úhradu na účet exekútora, tak súd sa s týmto tvrdením žalovaného nestotožnil. Súd poukazuje na to, že faktúra, na základe ktorej vznikla žalovanému povinnosť uhradiť pre svojho veriteľa AQUASPIŠ spol. s r.o., sumu 16.713,20 Eur bola splatná 03.10.2014, exekučný príkaz bol žalovanému doručený v období medzi 01.04. a 09.04.2015 a rozhodnutie o pridelení rozpočtových prostriedkov bolo Ministerstvom financií Slovenskej republiky žalovanému oznámené až listom z 20.11.2015. Žalovaný nepreukázal, aby ku dňu doručenia exekučného príkazu, t.j. v období medzi 01.04. a 09.04.2015 existovala zákonná prekážka na úhradu faktúry splatnej 03.10.2014 vo výške 16.713,20 Eur. Túto skutočnosť v priebehu konania netvrdil ani nepreukázal. Ako je vyššie uvedené dobropis z 31.01.2016 neobsahuje žiadne dôvody zániku alebo odkladu splatnosti predmetnej pohľadávky. Rovnako v liste z 9.4.2015 adresovanom exekútorovi neuvádza žiadny konkrétny zákonný dôvod nemožnosti splnenia svojej povinnosti, ktorý by potom v tomto konaní riadne preukázal.
19. Ustanovenie § 8 ods. 10 zákona č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy, síce obsahuje zákaz výkonu rozhodnutia na prostriedky poskytnutia zo štátneho rozpočtu a rozpočtu Európske únie, avšak len pre prípad, ak by mal byť vedený výkon rozhodnutia ( exekúcia ) na tieto prostriedky, ak by tieto boli pridelené účastníkovi exekučného konania, ktorý vystupuje na strane povinného. V uvedenom exekučnom konaní však žalovaný nevystupuje ako povinný, a preto jeho tvrdenie o nemožnosti použitia týchto prostriedkov na vykonanie exekúcie prikázaním pohľadávky nemá oporu v platnej právnej úprave. Ak by totiž dlžník pred doručením exekučného príkazu uhradil svoj dlh pre veriteľa, ktorý v exekučnom konaní vystupuje na strane povinného voči tretej osobe ako oprávnenej, tak takýto veriteľ by sa v exekučnom konaní ako povinná strana nemohol brániť tým, že prostriedky získal od dlžníka, ktorému tieto prostriedky boli pridelené ako účelová dotácia štátneho rozpočtu. Preto obrana žalovaného nemá oporu v platnej právnej úprave.
20. Keďže žalovaný bol preukázateľne v omeškaní s úhradou sumy 16 713,20 Eur odo dňa nasledujúceho po splatnosti faktúry č. 0802/20X4 z 19.09.2014, t.j. od 04.10.2014, súd podľa § 369 ods. 1 a § 369 ods. 1, ods. 2 Obchodného zákonníka, a podľa § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. uložil žalovanému povinnosť uhradiť pre žalobcu aj úroky z omeškania z dlžnej sumy. Povinnosťou žalovaného bolo uhradiť exekútorovi s pohľadávkou aj jej príslušenstvo, t.j. všetko, čo bol dlžný svojmu veriteľovi.
21. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd priznal úspešnému žalobcovi náhradu trov konania proti neúspešnému žalovanému, a o výške týchto trov rozhodne podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku vyšší súdny úradník, po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trebišov v 3 vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je podanie určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo, d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.