Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17C/17/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v konaní pred sudcom JUDr. René Miltákom, v právnej veci žalobcu: V.. T.. Q.. M. C., G.. XX. XX. XXXX, Y. F.. Č.. XX, XXX XX Bratislava, práv. zast.: JUDr. Ján Čarnogurský, advokát, so sídlom Dostojevského rad č. 1, 811 09 Bratislava, proti žalovanému: M. Š., G.. XX. XX. XXXX, K. F.. Č.. XXXX/XX, XXX XX Bratislava, štátny občan SR, práv. zast.: JUDr. Ľubomír Hnát, advokát so sídlom Guothová č. 20, 831 01 Bratislava, o nerušený výkon práva z vecného bremena, takto

rozhodol:

Žalovaný j e p o v i n n ý strpieť právo žalobcu z vecného bremena, spočívajúce v doživotnom bývaní a užívaní nehnuteľností, evidovaných na liste vlastníctva č. XXX, katastrálne územie: A. M., U.: Bratislava I, Obec: Bratislava - M. Č. A. M., vedených na Okresnom úrade Bratislava, katastrálny odbor ako stavba rodinného domu súp. č. XXXX, postavenej na parcele C.-R. Č.. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 131 m2, parc. C. - R. Č.. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 131 m2, parc. C. - R. Č.. XXXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 17 m2 a parc. C. - R. Č.. XXXX/X o výmere 462 m2 - záhrady a znášať bývanie a užívanie predmetných nehnuteľností žalobcom. Žalovaný j e p o v i n n ý zdržať sa takého obťažovania žalobcu, ktoré by obmedzilo alebo znemožnilo riadne užívanie nehnuteľností, evidovaných na liste vlastníctva č. XXX, katastrálne územie: A. M., U.: Bratislava T., U.: Bratislava - M. Č. A. M., vedených na Okresnom Ú. Bratislava, katastrálny odbor ako stavba rodinného domu súp. č. XXXX, postavenej na parcele C.-R. Č.. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 131 m2, parc. C. - R. Č.. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 131 m2, parc. C. - R. Č.. XXXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 17 m2 a parc. C. - R. Č.. XXXX/ X o výmere 462 m2 - záhrady a to pokiaľ ide o prerušovanie dodávok elektrickej energie do predmetnej nehnuteľnosti. Súd vo zvyšnej časti žalobu z a m i e t a. Súd p r i z n á v a žalobcovi nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajší súd dňa 20. 11. 2013 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť strpieť právo žalobcu z vecného bremena, spočívajúce v doživotnom bývaní a užívaní nehnuteľností, evidovaných na liste vlastníctva č. XXX, katastrálne Ú.J. A. M., U. Bratislava T., U. Bratislava - M. Č. A. M., vedených na Okresnom Ú.P. Bratislava, katastrálny odbor, ako stavba rodinného domu súp. č. XXXX postavenej na parc. C.-R. Č.. XXXX/X- zastavané plochy a nádvoria vo výmere 131 m2, parc. C.-R. Č.. XXXXX/X zastavané plochy a nádvoria vo výmere 17 m2 a parc. C.-R. Č.. XXXX/X vo výmere 462 m2 - záhrady (ďalej aj ,,nehnuteľnosť") a znášať bývanie a užívanie tejto nehnuteľnosti žalobcom. 2. Žalobný návrh odôvodnil tým, že uvedenú nehnuteľnosť daroval svojmu synovi M. C. M.., ktorý ju počas súdneho konania (o vrátenie daru) previedol na žalovaného. Žalovaný s odstupom krátkeho času

- zopár mesiacov po nadobudnutí nehnuteľnosti - dal nehnuteľnosť odpojiť od elektrickej energie. Dňa 14. 02. 2013 došlo k odpojeniu elektrického kábla a dňa 16. 02. 2013 k jeho prerezaniu, a

teda k znehodnoteniu, a to zrejme z iniciatívy žalovaného. Tento krok (preseknutie elektrického kábla) bol urobený s jediným cieľom - vyhnať žalobcu z nehnuteľnosti, ktorú vytvoril, postavil, o ktorú sa po celý čas stará sám. Žalobca má podozrenie, že celé toto konanie žalovaného smerovalo až k fyzickej likvidácii žalobcu. Následkom zlých podmienok v dome (kde bol žalobca nútený bývať bez tepla a svetla) sa žalobcovi značne podlomilo zdravie, dokonca musel byť opakovane hospitalizovaný a dokonca žiaľ aj operovaný. Navyše nevykurovaním nehnuteľnosti došlo aj k jej poškodeniu (opadaná omietka, plesne a pod.). 3. Súd na základe rozsudku č. k. 17C/17/2013-62 zo dňa 04. 03. 2014 zamietol žalobný návrh. V odôvodnení súd uviedol, že medzi žalobcom a žalovaným existuje právny vzťah vyplývajúci z hmotného práva. Žalobca má právo doživotného užívania nehnuteľnosti a žalovaný ako vlastník nehnuteľnosti je povinný strpieť toto právo vyplývajúce z vecného bremena a je povinný zabezpečiť jeho nerušený výkon. Vzhľadom na to, že žalobca osobne nevidel žalovaného preseknúť prípojku elektrického prúdu a žalovaný poprel, že by to vykonal, nepodarilo sa súdu bez pochybností ustáliť, že preseknutie prípojky elektrického prúdu spôsobil práve žalovaný. Žalobca súdu preukázal jedine to, že v súvislosti s odpojením od elektrickej energie došlo k zhoršeniu jeho zdravotného stavu (čo konštatoval aj Krajský súd v Bratislave v predbežnom opatrení č.k. 25C/126/2013-99, zo dňa 12.09.2013). Pokiaľ ide o odpojenie od elektrickej energie, takéhoto skutku sa žalovaný vo vzťahu k žalobcovi nemohol ani dopustiť, lebo ako vyplýva z bodu 4. Cenníka služieb energetickej spoločnosti, odpojenie od elektrickej energie mohla spôsobiť iba ZSE Bratislava, a.s. a to pre neplatenie poplatku za odber elektriny. 4. Krajský súd v Bratislave na základe uznesenia č.k. 5Co/390/2014-117 zo dňa 29. 01. 2015 napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie konanie a to z dôvodu, že formulácia petitu žalobného návrhu trpela nejasnosťou a neurčitosťou, teda nesprávnosťou, pričom táto skutočnosť bránila prejednaniu veci a rozhodnutiu o takejto veci rozsudkom. Oprávnený z vecného bremena sa môže v prípade, že vecné bremeno spočíva vo výlučnom užívaní veci, domáhať jej vydania (resp. vypratania), zdržania sa neoprávnených zásahov a odstránenia ich následkov. V konaní o zdržanie sa neoprávnených zásahov ide o nárok žalobcu, ktorý je buď vážne ohrozený (§ 417 ods. 2 , kedy nárok je spravidla vyjadrený povinnosťou žalovaného niečo strpieť alebo niečoho sa zdržať, ak tretia osoba do jeho práva neoprávnene zasahuje alebo už zasiahla, kedy petit žaloby musí smerovať k tomu, aby bolo zakázané budúce (v petite žaloby presne konkretizované) rušenie prípadne, aby nastalo navrátenie do predošlého (presne označeného) stavu resp. bola nahradená spôsobená škoda. 5. Súd následne na základe uznesenia č. k. 17C/17/2013-121 zo dňa 16. 06. 2015 vyzval žalobcu, aby v intenciách uznesenia Krajského súdu v Bratislave č.k. 5Co/390/2014-117 zo dňa 29. 01. 2015 upresnil a konkretizoval petit žalobného návrhu zo dňa 19. 11. 2013. 6. Žalobca na základe podania zo dňa 15. 07. 2015 (č. l. 128-129) upresnil petit žalobného návrhu v tom zmysle, aby žalovaný strpel právo žalobcu z vecného bremena, spočívajúce v doživotnom bývaní a užívaní nehnuteľností a v znášaní bývania a užívania predmetných nehnuteľností, konkrétne, aby sa zdržal takého obťažovania žalobcu, ktoré by mu obmedzilo alebo znemožnilo riadne užívanie nehnuteľností, najmä pokiaľ ide o prerušovanie dodávok energií do predmetnej nehnuteľnosti, výmeny zámkov na vstupnej bráne alebo na dverách do nehnuteľnosti. Súd následne na základe uznesenia č. k. 17C/17/2013-154 zo dňa 18. 03. 2016 pripustil zmenu petitu žalobného návrhu. 7. Súd vykonal dokazovanie v rozsahu nevyhnutnom pre rozhodnutie vo veci samej a to výsluchom procesných strán, obhliadkou nehnuteľnosti a oboznámením sa s obsahom listinných dôkazných prostriedkov založených v súdnom spise ich prečítaním na pojednávaní. 8. Žalobca uviedol, že predmetnú nehnuteľnosť daroval svojmu synovi M. C. ml. s tým, že v rámci darovacej zmluvy bolo v prospech žalobcu zriadené vecné bremeno doživotného užívania tejto nehnuteľnosti. Následne došlo k prevodu vlastníckeho práva nehnuteľnosti na žalovaného. Jedná sa o nedobromyseľného vlastníka, ktorý klame a klamal dokonca aj pred súdom. Tvrdil, že si je vedomý práva žalobcu doživotného bývania v nehnuteľnosti a toto bude rešpektovať do konca života žalobcu, avšak niekoľko mesiacov po nadobudnutí nehnuteľnosti, ju dal odpojiť od elektrickej energie. Dňa 14. 02. 2013 došlo k odpojeniu elektrického kábla a dňa 16. 02. 2013 k jeho prerezaniu a to zrejme z iniciatívy žalovaného. Preseknutie elektrického kábla sledovalo jediný cieľ a to vyhnať žalobcu z nehnuteľnosti, ktorú vytvoril, postavil a o ktorú sa po celý čas stará sám. Následkom zlých podmienok v dome bol žalobca nútený bývať bez tepla a svetla, čím sa mu značne podlomilo zdravie, dokonca musel byť opakovane hospitalizovaný a dokonca žiaľ aj operovaný. 9. Z písomného vyjadrenia žalovaného zo dňa 03. 01. 2014 (č. l. 24-25) vyplýva žiadosť, aby súd žalobu zamietol, nakoľko tu neexistuje naliehavý právny záujem. Žaloba je prejavom neznalosti skutkového stavu a osobných invektív voči žalovanému. Žalobca v predmetnej nehnuteľnosti nebýva

a svoje právo vecného bremena nevyužíva. Žalobca sa zdržuje na streche nehnuteľnosti, kde si bez stavebného povolenia postavil prístrešok a v tomto sa zdržuje. V tejto súvislosti bolo vydané právoplatné rozhodnutie o vyprataní stavby. K odpojeniu od elektrickej energie nedošlo na základe preseknutia kábla, ale na základe skutočností, že žalobca je neplatič. Z tohto dôvodu s ním dodávateľ ukončil zmluvný vzťah a to odstúpením od zmluvy. Žalovaný v súčasnom období nemá ani kľúče od nehnuteľnosti a túto nenavštevuje z osobných dôvodov a z dôvodu pracovných povinností. 10. Z obsahu listu vlastníctva č. XXX, Okres: Bratislava T., U.: Bratislava - M. Č. A. M., katastrálne územie: A. M. (č. l. 4) vyplýva, že žalovaný je vlastníkom nehnuteľnosti, pričom v prospech žalobcu bolo zriadené vecné bremeno k nehnuteľnosti, spočívajúce v práve doživotného užívania a to podľa rozhodnutia č. RV 214/88-152/89. 11. Z obsahu notárskej zápisnice č. N 184/88, Nz 178/88 zo dňa 22. 11. 1988, spísanej Dr. Miroslavom Pavlovičom, štátnym notárom na Štátnom notárstve Bratislava I v Bratislave (č.l. 174-175) vyplýva uzavretie darovacej zmluvy medzi T.. Q.. M. C. A.. (ako darujúcim) a M. C. M.. (ako obdarovaným) a uzavretie zmluvy o zriadení vecného bremena medzi T.. Q.. M. C. A.. (ako oprávneným z vecného bremena) a M. C. M.. (ako povinným z vecného bremena). Účastníci zmluvy sa dohodli, že darujúci má právo doživotného užívania celého poschodia s tým, že na prízemí bude užívať dve pivničné miestnosti, prádelňu a kotolňu. Zároveň bude mať právo doživotne užívať celú záhradu. Obdarovaný bude užívať jednu miestnosť na prízemí - ateliér s príslušenstvom (bod 4. NZ). Účastníci zmluvy sa dohodli, že vecné bremeno sa zriaďuje bezplatne. Zároveň uzavreli dohodu, podľa ktorej obdarovaný postaví na pozemku dvojgaráž s tým, že darujúci bude mať právo užívať polovicu tejto dvojgaráže (bod 5. NZ). Účastníci zmluvy uzavreli dohodu, podľa ktorej všetky náklady spojené s dokončením a údržbou rodinného domu budú hradiť každý v jednej polovici (bod 6. NZ). Dane, dávky a poplatky spojené s užívaním nehnuteľnosti, bude hradiť obdarovaný (bod 7. NZ). 12. Z obsahu rozsudku Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 12C/73/2008 zo dňa 25. 11. 2009 (č.l. 182-186) vyplýva, že súd žalobu T.. Q.. M. C. A.. proti žalovanému M. C. M.. o nahradenie prejavu vôle žalovaného a to pokiaľ ide o súhlas s dodatočným povolením a užívaním nadstavby ateliéru v podkroví rodinného domu, v celom rozsahu zamietol. Z jeho odôvodnenia vyplýva, že žalobca (oprávnený z vecného bremena) dňa 26. 01. 1977 požiadal stavebný úrad o stavebné povolenie na stavbe ateliéru. Rozhodnutím zo dňa 02. 05. 1977 stavebný úrad konanie prerušil, nakoľko žiadosť s projektovou dokumentáciou neposkytovali dostatočný podklad na posúdenie navrhovanej stavby. Stavebný úrad výzvou zo dňa 11. 06. 1977 vyzval žalobcu na okamžité zastavenie stavebných prác. Žalovaný M. C. M.. dňa 01. 12. 1998 oznámil, že ako vlastník nehnuteľnosti nebol so zámerom svojho otca vykonať nadstavbu ateliéru oboznámený, nesúhlasil s ňou a požiadal o zastavenie stavebných prác a o odstránenie stavby. Stavebný úrad rozhodnutím, právoplatným dňa 28. 12. 1998 povolil M. C. M.. odstrániť nepovolenú stavbu - nadstavbu ateliéru s tým, že stavba bude odstránená do 31. 08. 1999. Vlastník nehnuteľnosti nepovolenú stavbu neodstránil. Oprávnený z vecného bremena dňa 16. 05. 2002 a opätovne dňa 30. 08. 2002 požiadal stavebný úrad o dodatočné povolenie a užívanie nadstavby podkrovia rodinného domu. Stavebný úrad dňa 11. 12. 2002 oznámil začatie konania o dodatočnom povolení a užívaní stavby - nadstavby ateliéru. Vlastník nehnuteľnosti dňa 18. 12. 2002 nesúhlasil s dodatočným povolením stavby. Stavebný úrad rozhodnutím zo dňa 09. 05. 2005 konanie o dodatočnom povolení a užívaní stavby - nadstavby ateliéru prerušil a vlastníka nehnuteľnosti odkázal na podanie návrhu na súd. Stavebný úrad súčasne stanovil 30-dňovú lehotu na predloženie dôkazu o podaní žalobného návrhu s tým, že ak nebude žaloba v lehote bezdôvodne podaná, môže stavebný úrad v konaní pokračovať a urobiť si o podanej námietke žalovaného úsudok sám a následne vo veci, ktorá je predmetom správneho konania aj rozhodnúť. Vlastník nehnuteľnosti stavebnému úradu dôkaz o podanej žalobe v súdnom konaní nepredložil. Oprávnený z vecného bremena dňa 24. 10. 2007 požiadal stavebný úrad o vydanie rozhodnutia, avšak stavebný úrad na túto žiadosť nereagoval. Podľa názoru súdu, vlastníkovi nehnuteľnosti z ničoho nevyplývala povinnosť súhlasiť s dodatočným povolením a užívaním stavby - nadstavby ateliéru, z tohto dôvodu súd žalobu v celom rozsahu zamietol. 13. Z obsahu rozsudku Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 21C/122/2010 zo dňa 10. 01. 2012 (č. l. 187-193) vyplýva, že súd žalobu V.. T.. Q.. M. C. voči žalovaným 1./. M. C. M.. a 2./ M. Š., ktorej predmetom bola žiadosť, aby súd rozhodol o vyprataní nehnuteľnosti a o vrátení daru V.. T.. Q.. M. C. A.. v celom rozsahu zamietol a to z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie na strane žalovaných, nakoľko pôvodný vlastník M. C. M.. medzičasom predal nehnuteľnosť M. Š., v dôsledku čoho stratil status obdarovaného s tým, že M. Š. nemá postavenie obdarovaného, ale vlastníka nehnuteľnosti z titulu kúpnej zmluvy. Tento rozsudok bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 9Co/366/2010 zo dňa 27. 11. 2012 (č.l. 194-198).

14. Ústavný súd Slovenskej republiky na základe uznesenia sp. zn. IV. ÚS 312/2013 zo dňa 30. 05. 2013 (č. l. 389-396) odmietol sťažnosť V.. T.. Q.. M. C., ktorou namietal porušenie svojich základných práv podľa čl. 19 ods. 2, čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 21/C/122/2010 a jeho rozsudkom z 10. 01. 2012 a postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 5Co/328/2012 (ústavný súd mal zrejme na mysli sp. zn. 9Co/366/2010) a jeho rozsudkom z 27. 11. 2012, pričom v odôvodnení uviedol, že ústavnému súdu bola dňa 21. 02. 2013 doručená sťažnosť sťažovateľa dipl. T.. Q.. M. C.. Sťažovateľ sa domáhal na základe zákona vrátenia daru, pretože obdarovaný M. C. M.. porušoval dlhú dobu dobré mravy. Tuto skutočnosť preukázal aj tým, že počas súdneho konania predmetnú nehnuteľnosť predal M. Š.. Súd nevydaním predbežného opatrenia spôsobil nedostatok pasívnej legitimácie M. C. M.. a M. Š. a preto sa mal jednoznačne zaoberať platnosťou kúpnopredajnej zmluvy uzavretej medzi M. C. M.. a M. Š. počas súdneho konania a potom následne pokračovať v súdnom konaní o vrátenie daru. Súd nevydal predbežné opatrenie, nezaoberal sa platnosťou kúpnopredajnej zmluvy, umožnil prevod nehnuteľnosti a z toho vyplynulo nesprávne rozhodnutie v spornej veci. Ústavný súd po preskúmaní sťažnosti konštatoval, že nemá právomoc preskúmať napadnutý postup okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 21C/122/2010 a jeho rozsudok zo dňa 10. 01. 2012, pretože uvedené preskúmal na základe odvolania sťažovateľa podľa § 201 a nasl. Občianskeho súdneho poriadku krajský súd. Zo zistení ústavného súdu vyplýva, že proti namietanému rozsudku krajského súdu podal sťažovateľ 18. januára 2013 dovolanie. Ak by sa ústavný súd vecne zaoberal sťažnosťou pred rozhodnutím najvyššieho súdu o podanom dovolaní, mohol by neprípustne zasiahnuť do rozhodovania všeobecných súdov. V prípade, že by ústavný súd čakal na rozhodnutie dovolacieho súdu, mohlo by to navádzať potenciálnych sťažovateľov na obdobný postup, aký zvolil v okolnostiach daného prípadu sťažovateľ, t. j. na paralelné podávanie sťažností ústavnému súdu zároveň s podaním dovolania, čo vzhľadom na už uvedené nie je opodstatnené. Z uvedeného dôvodu ústavný súd sťažnosť v tejto časti odmietol pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie. 15. Z obsahu rozsudku Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 18C/54/2013 zo dňa 12. 05. 2016 (č. l. 176-181) vyplýva, že súd žalobu podanú T.. Q.. M. C. A.. voči žalovanému M. Š., ktorej predmetom bolo určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti v celom rozsahu zamietol. Súd uviedol, že pokiaľ ide o právny úkon žalobcu, spočívajúci v odvolaní daru, tento podľa názoru súdu nespĺňal podmienky, ktoré zákon vyžadoval pre zrušenie darovacej zmluvy spôsobom stanoveným v § 630 a preto ho súd považoval za právne neúčinný a tým aj za právne nespôsobilý mať za následok obnovu vlastníckeho práva žalobcu k sporným nehnuteľnostiam. Pokiaľ ide o posúdenie platnosti kúpnej zmluvy zo dňa 15. 06. 2011, súd sa z dôvodu nepreukázania neplatnosti darovacej zmluvy, otázkou platnosti kúpnej zmluvy ďalej nezaoberal. Voči tomuto rozsudku bolo podané zo strany žalobcu odvolanie Krajskému súdu v Bratislave, o ktorom nebolo doposiaľ rozhodnuté. 16. Pokiaľ ide o konanie, vedené na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 12C/52/2013, o zrušenie vecného bremena za náhradu, toto konanie bolo prerušené a to až do právoplatnosti konania, vedenom na Okresného súdu Bratislava I pod sp.zn. 18C/54/2013. 17. Z rozhodnutia stavebného úradu č. XXXX/XXXXX/XXXX/STA/Ors z dňa 09. 08. 2012 (č. l. 27-28) vyplýva povinnosť vlastníkov a užívateľov stavby bezodkladne ju vypratať a to najneskôr do troch dní od oznámenia resp. doručenia tohto rozhodnutia s tým, aby vlastník stavby zabezpečil užívateľom ohrozenej stavby bytovú náhradu. Z jeho odôvodnenia vyplýva, že vlastník stavby dňa 11. 07. 2012 doručil stavebnému úradu znalecký posudok č. ZPS 03/2012, v závere ktorého bola stavba kvalifikovaná ako stavba, ohrozujúca život a majetok majiteľov a užívateľov s tým, že je potrebné v reálnom rýchlom čase začať s projektom príslušných opráv a ich realizáciou opráv nosných konštrukcií. Stavebný úrad súčasne uviedol, že v súvislosti s touto stavbou prebieha na stavebnom úrade konanie o dodatočnom povolení stavby, konkrétne nadstavby stavby - ateliéru. V predmetnom konaní užívateľ stavby T.. Q.. M. C. st. preukázal dokumentmi, že ohľadom vlastníckeho práva prebieha súdny spor. Táto skutočnosť však nebola podľa stavebného úradu predbežnou otázkou, nakoľko stavebný úrad by nariadil vypratanie stavby bez ohľadu na to, kto je vlastníkom nehnuteľnosti. 18. Stavebný úrad následne na základe rozhodnutia č. XXX/XXXXX/XXXX/STA/Hla/L-XX zo dňa 11. 01. 2015 (č. l. 161-162) prerušil spojené územné a stavebné konanie vo veci umiestnenia a povolenia zmeny dokončenej stavby. Z jeho odôvodnenia vyplýva, že stavebník M. Š. dňa 06. 08. 2013 požiadal stavebný úrad o vydanie stavebného povolenia v spojenom územnom a stavebnom konaní na zmenu dokončenej stavby, ktorá spočívala v prestavbe stavby rodinného domu a stavby garáže, ateliéru a keramickej dielne (tzv. rekonštrukcia rodinného domu). Stavebný úrad po posúdení žiadosti stavebné konanie prerušil a to až do právoplatného skončenia súdnych konaní, vedených na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 17C/17/2013 a pod sp. zn. 18C/54/2013.

19. Krajský súd v Bratislave na základe predbežného opatrenia - uznesenia č.k. 25C/126/2013-99, zo dňa 12. 09. 2013 (č. l. 48-51) uložil spoločnosti Západoslovenská energetika (ZSE) Bratislava, a.s., Karadžičova č. 8, Bratislava (ďalej aj ,,ZSE, a.s.") povinnosť zapojiť prívod elektrickej energie do nehnuteľnosti, evidovanej na LV č. XXX, a to až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Súčasne bola predbežným opatrením uložená povinnosť M. Š. (ako žalovanému), spočívajúca v zdržaní sa akéhokoľvek rušenia užívania nehnuteľnosti, evidovanej na LV č. XXX, najmä odpájaním elektrickej energie, a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej. V.. T.. Q.. M. C. (ako žalobcovi) bola uložená povinnosť podať voči M. Š. (ako žalovanému) žalobu vo veci nerušeného výkonu práva z vecného bremena - práva doživotného užívania nehnuteľnosti a to do 60 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Krajský súd v Bratislave v odôvodnení predbežného opatrenia uviedol, že v danom prípade boli splnené podmienky pre nariadenie predbežného opatrenia. Žalobca osvedčil právny vzťah medzi ním a žalovaným, vyplývajúci z práva vecného bremena - práva doživotného užívania označenej nehnuteľnosti, ktorej vlastníkom je žalovaný. Hoci žalobcovi prináleží právo doživotného užívania nehnuteľnosti, nemôže toto právo v plnom rozsahu realizovať - v jeho výkone je obmedzovaný v dôsledku odpojenia od dodávky elektrickej energie, z ktorého dôvodu je nútený žiť bez tepla a svetla. Zistené okolnosti, za akých žalobca, v nehnuteľnosti býva, nevyvolávali žiadne pochybnosti o naliehavej potrebe zásahu súdu v podobe dočasnej úpravy pomerov jednak medzi účastníkmi konania, ale aj o potrebe uloženia povinnosti inej osobe, než účastníkovi konania, v danom prípade spoločnosti Západoslovenská energetika, Bratislava, a.s. a to z dôvodu, že žalobca bol vo výkone svojho práva obmedzovaný a rušený, pričom sa nevedel domôcť súhlasu vlastníka nehnuteľnosti s opätovným zapojením elektrickej energie. Žalobca lekárskymi správami osvedčil aj nebezpečenstvo bezprostredne mu hroziacej ujmy osobitne v podobe závažných zdravotných následkov. 20. Z lekárskej správy zo dňa 23. 02. 2013 (č.l. 7) vyplýva, že ak žalobca nebude mať teplo, môže byť v ohrození života. 21. Z oznámenia ZSE zo dňa 17. 12. 2012, ktoré bolo adresované žalobcovi (č. l. 29) vyplýva, že ZSE a.s. odstúpilo od zmluvy, ktorej predmetom bola distribúcia a dodávka elektriny do miesta spotreby na Y. F.. Č.. XX Bratislava, číslo miesta spotreby: XXXXXXXXXXX a to z dôvodu neuhrádzania záväzkov zo strany p. T.. M. C. A.., ktorý bol súčasne upovedomený o tom, že o uzatvorenie novej zmluvy môže požiadať až po úhrade všetkých záväzkov vrátane poplatkov, spojených s pripojením odberného miesta. 22. Z prehľadu uhrádzania nákladov za spotrebu elektriny (č. l. 370-376) vyplýva, že žalobca mal uhradiť za mesiac november 2010 sumu 83,- Eur, za december 2010 sumu 83,- Eur, dňa 02. 12 2010 sumu 165,28 Eur, dňa 03. 01. 2011 sumu 130,35 Eur, za január 2011 sumu 83,- Eur, za február 2011 sumu 83,- Eur, dňa 02. 02. 2011 sumu 130,35 Eur, dňa 02. 04. 2011 sumu 118,78 Eur, dňa 02. 05. 2011 sumu 240,- Eur, dňa 31. 05. 2011 sumu 200,71 Eur, dňa 03. 10. 2011 sumu 82,- Eur, dňa 02. 11. 2011 sumu 82,- Eur, dňa 02. 11. 2011 sumu 82,- Eur avšak pod č. 2013, dňa 29. 11. 2011 sumu 82,- Eur, dňa 02. 01. 2012 sumu 82,- Eur, dňa 02. 02. 2012 sumu 82,- Eur, dňa 02. 03. 2012 sumu 82,- Eur, dňa 02. 04. 2012 sumu 82,- Eur, 02. 05. 2012 sumu 82,- Eur, dňa 02. 06. 2012 sumu 82,- Eur, dňa 02. 08. 2012 sumu 82,- Eur, dňa 06. 08. 2012 sumu 82,- Eur, dňa 03. 09. 2012 sumu 82,- Eur, dňa 02. 10. 2012 sumu 82,- Eur, za mesiac september 2012 sumu 232,27 Eur, dňa 02. 11. 2012 sumu 230,76 Eur, dňa 03. 12. 2012 sumu 230,76 Eur, dňa 27. 12. 2012 sumu 230,76 Eur a dňa 28.02.2013 sumu 224,50 Eur. Žalobca súčasne uviedol, že v zmysle bodu 7 darovacej zmluvy zo dňa 22. 11. 1988 dane, dávky a poplatky spojené s užívaním nehnuteľnosti mal hradiť obdarovaný. 23. Z obsahu fotodokumentácie (č.l. 5) vyplýva preseknutie nešpecifikovaného kábla. 24. Žalobca na pojednávaní uviedol, že rodinný dom s ateliérom je napojený elektrickým káblom cez ulicu Y. Č.. XX. Tento kábel bol prerezaný bez povolenia elektrární a to dňa 16. 02. 2013. Došlo tak k prerušeniu dodávky elektriny do domu, pričom vonkajšia teplota predstavovala mínus 15 stupňov Celzia. Týmto činom bol totálne paralizovaný. Bol bez tepla, bez jedla, mal studenú, ľadovú vodu a bol odpojený od telefónu. Takto žil deväť mesiacov. Pokiaľ ide o úhrady za dodávky elektrickej energie, žalobca uviedol, že platil všetky náklady a podľa splátkového kalendára ťarchy neplatiča M. C. M.. Žalovaný nesúhlasil so zapojením elektrického prúdu, pričom v noci 16. 02. si zavolal montážny voz a nasilu prerezal elektrický prúd. Osobne videl, ako bola prípojka na elektrický prúd odpojená a ležala na zemi. Zvyšok odpojeného kábla odfotografoval, avšak nebol pritom, ako bol elektrický kábel prerezaný. Osobne nikoho nevidel prerezať elektrický kábel s tým, že prerezanie zbadal o 09.00 hod. ráno. K znovuzapojeniu elektrického kábla a k dodávke elektrickej energie došlo niekedy v mesiaci august, september, október a to na základe predbežného opatrenia súdu. V súčasnom období disponuje dodávkou elektrickej energie, nakoľko má uzatvorenú zmluvu s elektrárňami. Cíti sa ako vlastník nehnuteľnosti. Z tohto dôvodu žiadal v notárskom zápise JUDr. Pavloviča o právnu ochranu a o záruku, že keď niečo daruje, tak sa budú plniť práva, ktoré vyplývajú z darovacej zmluvy. Jeho syn M. C. M.., ani žalovaný mu nezaplatili

ani jednu korunu, ani jedno euro a to od roku 1988. Žalovaný mu úplne zničil arborétum. Posledný atak zo strany žalovaného spočíval v ponuke na náhradný byt, čo považuje za absurdné, nakoľko celý život sa staral a investoval a uhrádzal všetky nedoplatky a riešil podvody, ktorých sa dopustil jeho syn a žalovaný. V tejto súvislosti sa domáhal vrátenia daru a to v konaní, vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 21C/122/2010, nakoľko obdarovaný M. C. M.., darovanou nehnuteľnosťou hazardoval a súd namiesto toho, aby poskytol reálnu ochranu prostredníctvom predbežného opatrenia, o ktorého vydanie musel tri roky ťažko bojovať, žalobu zamietol. Jeho syn previedol nehnuteľnosť svojho otca na cudzieho človeka. 25. Právny zástupca žalobcu uviedol, že žalovaný neuznáva právo žalobcu z vecného bremena, čo vyplýva aj z toho, že žalovaný podal návrh na rozsiahlu rekonštrukciu nehnuteľnosti. Žalovaný v tejto súvislosti ponúkal žalobcovi náhradné ubytovanie, avšak nie byt. Stavebný úrad dňa 03. 03. 2015 prerušil stavebné konanie do skončenia súdnych konaní. Ak by stavebný úrad neprerušil toto konanie, žalobca by sa musel z dôvodu vykonávania rekonštrukčných prác vysťahovať z domu. Kedy by skončila rekonštrukcia, to nikto nevie. Taktiež je faktom, že v zimnom období došlo z dôvodu preseknutia kábla k prerušeniu dodávky elektriny, čo však žalobca nevedel preukázať ani v konaní sp. zn. 21C/122/2010, avšak je viac než pravdepodobné, že tak došlo v dôsledku konania žalovaného. Pre toto konanie je kľúčové rozhodnutie stavebného úradu o prerušení stavebného konania, ktoré bolo vydané v rámci stavebného konania o povolení rekonštrukčných prác. Ak by stavebný úrad mal za to, že stavba je v havarijnom stave, ktorý ohrozuje život, zdravie a majetok, nevydal by takéto rozhodnutie, ktoré nie je časovo obmedzené v rámci stavebného konania. Pokiaľ ide o nadstavbu na nehnuteľnosti, ona vznikla tak, že bola plánovaná ako ateliér. Strecha tej nehnuteľnosti bola plochá a zatekala, preto bolo potrebné pristúpiť k nadstavbe ako súčasť adaptácie strechy a zároveň dokončenia stavby ako takej. Žalobca v tejto nadstavbe býva a z núdze ju užíva v zimných mesiacoch, nakoľko v byte, ktorý sa nachádza v nehnuteľnosti, sa nedá riadne vykurovať. Je pravdou, že k začiatku realizácie tejto nadstavby došlo v čase, kedy medzi žalobcom a jeho synom existoval určitý konsenzus, avšak následne po uskutočnení tejto nadstavby syn žalobcu odmietol súhlasiť s kolaudáciou tejto nadstavby, v dôsledku čoho táto nadstavba doteraz nie je skolaudovaná, ale tvorí súčasť stavby a preto sa na ňu vzťahuje nielen vecné bremeno, ale aj predbežné opatrenie. Notárska zápisnica zo dňa 22. 11. 1988 obsahuje vecné bremeno, ktoré spočíva v tom, že žalobca je oprávnený bezplatne používať celé poschodie s tým, že na prízemí bude používať dve pivničné priestory. Zároveň mal právo doživotne užívať celú záhradu s tým, že M. C. M.. ho v tomto práve nesmel rušiť. Taktiež z bodu 6 zmluvy vyplýva, že všetky náklady súvisiace s užívaním nehnuteľnosti budú hradiť každý z nich v jednej polovici a z bodu 7 vyplýva, že dane, dávky a poplatky spojené s užívaním nehnuteľnosti bude hradiť obdarovaný. Stav je taký, že v záhrade boli vyťaté ozdobné stromy. Žalovaný na pojednávaní dňa 30. 06. 2016 uviedol, že svojpomocne urobil generálne vypratanie pozemku, avšak nevedel sa vyjadriť, či v rámci vypratania došlo k poškodeniu drevín. Inými slovami pripustil poškodenie drevín. Žalovaný, ktorý kúpou prevzal na seba vecné bremeno a ani jeho predchodca t.j. M. C. M.. žiadnym spôsobom neprispeli žalobcovi na dokončenie domu t.j. pokiaľ ide o nadstavbu. Žalobcovi taktiež nehradia dane, dávky a poplatky spojené s užívaním nehnuteľnosti. Žalovaný by mal podľa darovacej zmluvy užívať jednu miestnosť, avšak žalovaný neprejavil o jej užívanie záujem. 26. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že predmet žaloby je v rozpore s jeho morálkou. Na nehnuteľnosť nechodí. V súčasnosti nedisponuje kľúčmi od nehnuteľnosti. Celú situáciu sa snažil riešiť prioritne spoločnými rozhovormi so žalobcom. Keďže k dohode nedošlo, stratil záujem na jej uzavretí. Žalobca je impulzívny. Z obsahu listu vlastníctva mal vedomosť o zriadení vecného bremena. V čase kúpy nehnuteľnosti mu neboli známe skutočnosti o tom, že prebiehali súdne spory medzi žalobcom a jeho synom. Vedel len o nejakých dlžobách, ktoré sa automaticky zaplatením kúpnej ceny vyrovnali. Tých dlžôb tam bolo viac. Smerovali voči pánovi C. M.. Jedna z tých dlžôb bola pohľadávka zo strany ZSE. Úhrada tohto dlhu tvorila časť kúpnej ceny. Po zaplatení kúpnej ceny za dom následne už neuhrádzal platby za spotrebu elektriny, nakoľko mal za to, že všetky záväzky boli uhradené v rámci kúpnej ceny. K odpojeniu elektriny došlo k kvôli tomu, že ZSE, a.s. evidoval nedoplatok v súvislosti s dodávkou elektriny. Pokiaľ ide o tvrdenie o preseknutí kábla, žalovaný sa cítil byť dotknutý takýmto tvrdeniami. Prípojku elektrického prúdu nepresekol. Nemal vedomosť o tom, kto mohol spôsobiť rozseknutie elektrickej prípojky. O prerezaní kábla sa dozvedel od M. C. M.. Je pravdou, že ho kontaktovali elektrárne, či súhlasí so znovuzapojením elektrickej prípojky. Taktiež mal záujem na rekonštrukcii nehnuteľnosti, v rámci ktorej by došlo k zavedeniu nových elektrických prípojok, avšak dal súhlas elektrárňam k zapojeniu elektrického prúdu v rámci starých elektrických prípojok. V súvislosti s nehnuteľnosťou nemal uzavretú zmluvu o dodávke elektriny. Po kúpe pozemku svojpomocne vykonal generálne vypratanie pozemku. Za týmto účelom si nechal pristaviť kontajner. Vypratal starý stavebný

materiál resp. rôzne predmety, ktoré sa nachádzali na pozemku. Nevedel sa vyjadriť ku skutočnosti, či v rámci vypratania pozemku došlo k poškodeniu drevín. S úmyslom vyrezania drevín však na pozemok nešiel. Nepamätal si, či v čase vypratania pozemku boli prítomní s ním aj nejakí iní robotníci, avšak väčšinu vecí si vypratával sám. Pokiaľ ide o výmenu zámky, k tomu došlo za účasti polície. Existuje o tom záznam. So žalobcom si navzájom vymenili kľúče. Nevedel sa vyjadriť k tomu, či v súčasnom období tieto kľúče fungujú a či je zámka funkčná. V objekte už nebol takmer tri roky. Po nadobudnutí nehnuteľnosti nemal prístup k domu, tento neobýval. Pokiaľ ide o jeho záväzky, tie spočívali v tom, aby zaplatil napríklad daň z nehnuteľnosti. Nemal dôvod uzatvárať zmluvy o dodávke vody, plynu, elektriny, nakoľko v čase, keď mal prístup k nehnuteľnosti, táto nebola obývateľná. Taktiež nemá prístup k nelegálnej nadstavbe rodinného domu, v ktorú obýva žalobca. 27. Právny zástupca žalovaného uviedol, že žalobca bráni žalovanému v riadnom prejave starostlivosti o nehnuteľnosť, o čom svedčia aj rozhodnutia stavebného úradu o vyprataní nehnuteľnosti, ktoré doposiaľ neboli realizované. Kvôli predchádzaniu konfliktných situácií žalovaný v súčasnom období nenavštevuje nehnuteľnosť. Žalobca počas celého roka obýva nadstavbovú časť na dome. Jedná sa o čiernu stavbu, ktorá nie je predmetom vecného bremena. Na užívanie čiernej stavby sa nevzťahovala povinnosť obdarovaného platiť vodu, plyn a elektrinu. Vzhľadom na zlý technický stav nehnuteľnosti, ktorá ohrozuje zdravie, život a majetok, predmetná nehnuteľnosť nie je spôsobilá na užívanie, čo vyplýva aj z rozhodnutia o vyprataní nehnuteľnosti. Žalovaný ponúkal žalobcovi náhradné ubytovanie, ale len z dôvodu, aby bolo zachované jeho právo užívať nehnuteľnosť počas rekonštrukčných prác. Rozhodnutie o vyprataní stavby nebolo doposiaľ zrušené a jeho platnosť a vykonateľnosť nebola dotknutá ani rozhodnutím o prerušení stavebného konania. V zmysle ust. § 151p ods. 2 OZ, ak je nehnuteľnosť v havarijnom stave, je otázne či vecné bremeno i naďalej trvá. Žalovaný platí daň z nehnuteľnosti. Dávky a poplatky v notárskej zápisnici sú nejasné, majú všeobecný charakter a preto je ťažké prenášať nejakú poplatkovú povinnosť na žalovaného. Touto dohodou bol viazaný iba obdarovaný, pričom uvedené nebolo predmetom kúpnej zmluvy. Pokiaľ ide o výrub stromov, žalobca nepreukázal, že by sa žalovaný tohto konania dopustil, resp. neobjasnil s akým úmyslom to mal vykonať. Z obhliadky vyplýva, že žalovaný nedisponuje kľúčmi od nehnuteľnosti. Žalovaný na nehnuteľnosť nechodí, nehnuteľnosť je teda opustená. 28. Svedok M. C. M.. v písomnom vyjadrení zo dňa 13. 01. 2017 (č. l. 369) uviedol, že v tejto veci odmieta svedčiť z osobných dôvodov. Majetok legitímne predal v roku 2011. Zbavil sa tak obrovskej ťarchy, ktorá nemala riešenie s tým, že táto vec je pre neho definitívne ukončená. 29. Zo zápisnice o obhliadke nehnuteľnosti súdom zo dňa 28. 09. 2016 (č. l. 238-292) vyplýva, že kľúčmi od vstupnej brány od nehnuteľnosti disponoval iba žalobca. Žalovaný uviedol, že týmito kľúčmi disponoval, avšak následne žalobca vymenil zámok na bráne, takže momentálne týmito kľúčmi nedisponuje. Pokiaľ ide o rodinný dom, jedná sa o dvojpodlažnú stavbu. Žalobca uviedol, že ju postavil cca v roku 1978. Svojmu synovi uviedol, aby si na prednej časti pozemku pred rodinným domom vybudoval vlastný ateliér na keramickú tvorbu. Žalobca umožnil sudcovi, vyššiemu súdnemu úradníkovi a svojmu právnemu zástupcovi, aby nahliadli do ateliéru, a do rodinného domu. Žalobca si neželal, aby žalovaný vstúpil do interiéru rodinného domu (t.j. pokiaľ ide o prízemné podlažie, celé prvé poschodie a neskolaudovanú nadstavbu rodinného domu). Žalovaný to rešpektoval a obhliadku absolvoval iba v rámci exteriéru nehnuteľnosti. V rámci interiéru súd zistil, že žalobca v súčasnom období užíva elektrinu, vodu, avšak nie je odberateľom plynu. Na stropnej časti maľovky bielej farby interiéru rodinného domu sa nachádzali viditeľné pukliny. Kľúčmi od vchodových dverí do rodinného domu disponoval iba žalobca. Žalovaný nimi nedisponoval. Žalobca uviedol, že užíva celý rodinný dom. Právny zástupca žalobcu uviedol, že v zimnom období sa rodinný dom nevykuruje. Žalobca ukázal aj miestnosť, ktorá je postavená na streche rodinného domu, o ktorej žalovaný tvrdí, že sa jedná o čiernu stavbu. Táto miestnosť tvorí zo stavebnotechnického hľadiska súčasť rodinného domu. V rámci tejto miestnosti sa nachádzali okrem bežného zariadenia aj chladnička a malá pec. Žalobca uviedol, že túto miestnosť užíva počas celého roka. V rámci tejto miestnosti fungovala elektrina. Miestnosti rodinného domu (t.j. prízemie a celé prvé poschodie) vykazovali známky relatívneho poriadku a obývateľnosti. Žalobca taktiež ukázal aj miesta na pozemku, kde malo dôjsť k preseknutiu káblov prívodu elektrickej energie a kde malo dôjsť k vyrúbaniu okrasných stromov. Jednalo sa o tri kusy okrasných stromov. Žalovaný poprel, že by presekol kábel prívodu elektrickej energie. Žalovaný nevylúčil, že by v rámci vypratania nehnuteľnosti došlo k vyrúbaniu troch kusov okrasných stromov, avšak uviedol, že tie stromy boli jednak suché resp. k poškodeniu niektorých stromov došlo v dôsledku vypratania pozemku. Žalobca uviedol, že žalovaný vypratal aj interiér ateliéru, ktorý sa nachádza na prednej časti pozemku. Žalovaný uviedol, že to urobil, lebo tam bol veľký bordel a neporiadok. V súčasnom období nemá žalovaný prístup na pozemok. Žalobca taktiež uviedol, že keď

jeho syn postavil ateliér, napojil sa na hlavný prívod elektriny a teda zaznamenal trojnásobne väčší odber elektriny ako obvykle. Aj to považuje za zásah do práva spojeného s vecným bremenom. O obhliadke bol vyhotovený aj obrazový záznam, ktorý tvorí súčasť zápisnice o obhliadke. 30. Podľa § 628 ods. 1 Občianskeho zákonníka, darovacou zmluvou darca niečo bezplatne prenecháva alebo sľubuje obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma. 31. Podľa § 628 ods. 2 Občianskeho zákonníka, darovacia zmluva musí byť písomná, ak je predmetom daru nehnuteľnosť, a pri hnuteľnej veci, ak nedôjde k odovzdaniu a prevzatiu veci pri darovaní. 32. Podľa § 630 Občianskeho zákonníka, darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy. 33. Podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom. 34. Špecifickosť toho prípadu spočívala v tom, že pôvodným vlastníkom nehnuteľnosti bol žalobca, ktorý predmetnú nehnuteľnosť daroval svojmu synovi Milanovi Kukelkovi ml. a to na základe darovacej zmluvy, spísanej vo forme notárskej zápisnice zo dňa 22. 11. 1988. 35. Z obsahu notárskej zápisnice č. N 184/88, Nz 178/88 zo dňa 22. 11. 1988, spísanej Dr. Miroslavom Pavlovičom, štátnym notárom na Štátnom notárstve Bratislava I v Bratislave (č.l. 174-175) vyplýva uzavretie darovacej zmluvy a zmluvy o zriadení vecného bremena medzi T.. Q.. M. C. A.. (ako darujúcim a oprávneným z vecného bremena) a M. C. M.. (ako obdarovaným a povinným z vecného bremena). Darujúci bol výlučným vlastníkom nehnuteľnosti, ktorú nadobudol na základe rozsudku Obvodného súdu Bratislava I sp. zn. 7C/425/79. Darujúci daroval uvedenú nehnuteľnosť obdarovanému do jeho výlučného vlastníctva (bod 1. NZ). Obdarovaný uvedenú nehnuteľnosť opísanú v bode 1., ktorú predstavuje rodinný dom a záhrada na Y. Č.. XX Z. K. od darujúceho s vďakou prijal (bod 2. NZ). Účastníci zmluvy súčasne uzavreli zmluvu o zriadení vecného bremena a to tak, že darujúci má právo doživotného užívania celého poschodia s tým, že na prízemí bude užívať dve pivničné miestnosti, prádelňu a kotolňu. Zároveň bude mať právo doživotne užívať celú záhradu. Obdarovaný bude užívať jednu miestnosť na prízemí - ateliér s príslušenstvom (bod 4. NZ). Účastníci zmluvy sa dohodli, že vecné bremeno sa zriaďuje bezplatne. Zároveň uzavreli dohodu, podľa ktorej obdarovaný postaví na pozemku dvojgaráž s tým, že darujúci bude mať právo užívať polovicu tejto dvojgaráže (bod 5. NZ). Účastníci zmluvy uzavreli dohodu, podľa ktorej všetky náklady spojené s dokončením a údržbou rodinného domu budú hradiť každý v jednej polovici (bod 6. NZ). Dane, dávky a poplatky spojené s užívaním nehnuteľnosti, bude hradiť obdarovaný (bod 7. NZ). 36. Bolo vecou žalobcu ako pôvodného vlastníka nehnuteľnosti, aby so svojim synom uzatvoril darovaciu zmluvu a súčasne zmluvu o zriadení vecného bremena. Taktiež bolo vecou zmluvných strán, aby v rámci týchto právnych úkonov uviedli všetka práva a povinnosti (napr. povinnosť obdarovaného, aby počas života darcu nepreviedol nehnuteľnosť na tretiu osobu). Pre posúdenie právneho vzťahu medzi darcom a obdarovaným je preto rozhodujúcim dôkazom znenie darovacej zmluvy. Pre posúdenie právneho vzťahu medzi oprávneným z vecného bremena a povinným z vecného bremena je rozhodujúcim dôkazom znenie obsahu zmluvy o zriadení vecného bremena. Oba právne úkony tvoria obsah notárskej zápisnice zo dňa 22. 11. 1988. 37. Ako bolo vyššie spomenuté, bolo vecou T.. Q.. M. C. A.., aby ako otec daroval počas svojho života nehnuteľnosť svojmu synovi M. C. M.. Jednalo sa o prejav vôle vo forme darovacej zmluvy. Taktiež bolo vecou darcu a obdarovaného, aby v darovacej zmluve uviedli všetko, čo považovali za potrebné uviesť v rámci zmluvy. Z obsahu darovacej zmluvy vyplýva vôľa žalobcu, aby nehnuteľnosť (rodinný dom a záhradu na Y. Č.. XX Z. K.) nadobudol ako dar jeho syn M. C. M.. Štátny notár Dr. Miroslav Pavlovič uvedený prejav vôle žalobcu darovať nehnuteľnosť M. C. M.. a prejav vôle M. C. M.. prijať nehnuteľnosť ako dar od žalobcu zachytil písomne vo forme notárskej zápisnice, túto účastníkom prečítal, vysvetlil, títo si ju tiež prečítali a na znak súhlasu ju pred notárom vlastnoručne podpísali. Uvedená skutočnosť je nesporná, a riadne preukázaná v súdnom konaní. Žalobca nijakým spôsobom nenamietal, že by pri uzatváraní darovacej zmluvy konal v tiesni alebo za nápadne nevýhodných podmienok (§ 49 . Súd taktiež nezistil, že by sa v danom prípade jednalo o právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporoval zákonu alebo ho obchádzal alebo sa priečil dobrým mravom (§ 39 . Inštitút darovacej zmluvy patrí medzi viaceré spôsoby nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti (§ 132 ods. 1 . Ak sa vlastník nehnuteľnosti rozhodne darovať svoju nehnuteľnosť inej fyzickej osobe, ako obdarovanému, ktorá disponuje hmotnoprávnou spôsobilosťou mať práva a povinnosti a spôsobilosťou vlastnými úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti (t.j. spôsobilosť na právne úkony), štát prostredníctvom štátneho notára nemohol v tejto etape zasahovať do

súkromnoprávnych vzťahov účastníkov darovacej zmluvy. Z tohto dôvodu súd rešpektoval vôľu žalobcu a jeho syna, vyjadrenú v darovacej zmluve zo dňa 22. 11. 1988, ktorá bola uskutočnená v súlade s ust. 628 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka. 38. Pokiaľ ide otázku sporného správania sa obdarovaného M. C. M.. k žalobcovi ako k darcovi (§ 630 , z dokazovania vyplýva, že žalobca v tejto súvislosti podal na tunajšom súde žalobu o vrátenie daru, ktorá bola vedená pod sp. zn. 21C/122/2010. Okresný súd Bratislava I po preskúmaní skutkového stavu na základe rozsudku zo dňa 10. 01. 2012 žalobu V.. T.. Q.. M. C. voči žalovaným 1./ M. C. M.. a 2./ M. Š.T., ktorej predmetom bola žiadosť, aby súd rozhodol o vyprataní nehnuteľnosti a o vrátení daru M. C. A.., v celom rozsahu zamietol a to z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie na strane žalovaných, nakoľko pôvodný vlastník M. C. M.. medzičasom predal nehnuteľnosť M. Š., v dôsledku čoho stratil status obdarovaného s tým, že M. Š. nemá postavenie obdarovaného, ale vlastníka nehnuteľnosti z titulu kúpnej zmluvy. Rozsudok súdu prvej inštancie bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 9Co/366/2010 zo dňa 27. 11. 2012 (č.l. 194-198). 39. Podľa § 194 ods. 1 CSP, otázku, o ktorej má právomoc rozhodovať iný orgán verejnej moci ako orgán podľa § 193, môže súd posúdiť sám, nemôže však o nej rozhodnúť. 40. Podľa § 194 ods. 2 CSP, ak bolo o otázke podľa odseku 1 rozhodnuté, súd na také rozhodnutie prihliadne a vysporiada sa s ním v odôvodnení rozhodnutia. 41. S poukazom na ust. § 194 ods. 2 súd v tomto konaní rešpektuje právny názor vyslovený v rozsudku Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 21C/122/2010 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 9Co/366/2010, podľa ktorého žalobca ako darca sa už nemôže domáhať od svojho syna vrátenia daru, nakoľko medzičasom M. C. M.. stratil právny status obdarovaného a to z dôvodu prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti na žalovaného vo forme kúpnej zmluvy (§ 588 a nasl. . Zo strany žalobcu bolo v čase darovacej zmluvy žiadúce, aby predvídal prípadné sporné správanie svojho syna, ktoré mohlo vykazovať známky porušovania dobrých mravov (§ 630 . Zo strany žalobcu bolo teda rozumné, aby s prihliadnutím na zriadenie vecného bremena, z opatrnosti v darovacej zmluvy uviedol ustanovenie, podľa ktorého sa obdarovanému zakazuje, aby počas života darcu previedol nehnuteľnosť na tretiu osobu. Žalobca nemôže obviňovať notára, že darovacia zmluva neobsahuje takéto ustanovenie, nakoľko notár v tomto prípade len zachytil vôľu zmluvných strán, avšak nebol v pozícii subjektu, ktorý mal predvídať vznik poruchových situácii medzi zmluvnými stranami v budúcnosti, ktoré by sa vyskytli po uzavretí týchto právnych úkonov. Ak sa žalobca spoliehal na možnosť vrátenia daru v prípade poruchového správania zo strany obdarovaného, bolo právom žalobcu, aby tak postupoval prostredníctvom žaloby, podanej na vecne a miestne príslušný súd (§ 630 . Určité predvídanie ďalšieho vývoja právnych vzťahov patrí medzi zodpovednostnú zložku správania sa každého jedinca. Bolo preto zo strany žalobcu náležité, aby v čase uzavretia darovacej zmluvy v maximálne možnej miere predvídal, ako sa voči nemu bude správať obdarovaný po nadobudnutí nehnuteľnosti a či teda nebude hroziť taká situácia, kedy obdarovaný prevedie vlastnícke právo k nehnuteľnosti na tretiu osobu a to aj s prihliadnutím na skutočnosť, že žalobca daroval svoju nehnuteľnosť blízkej osobe, a to svojmu synovi. Žalobca s ohľadom na charakterové vlastnosti svojho syna mal dostatočný priestor na to, aby predvídal, či jeho syn sa bude po darovaní nehnuteľnosti aj naďalej správať s takou úctou, ktorú prejavoval voči osobe žalobcu pred nadobudnutím nehnuteľnosti alebo či existuje určité riziko vzniku konfliktnej situácie medzi darcom a obdarovaným, v dôsledku ktorej dôjde napr. k zmene vlastníka nehnuteľnosti. Žalobca sa nemôže zbavovať zodpovednosti ohľadom svojho správania pri darovaní nehnuteľnosti tvrdením, že osobu obdarovaného nepoznal a nepoznal jeho charakterové vlastnosti. Ak sa žalobca, ktorý mal v čase uzavretia zmluvy 60 rokov bez primeraných dôvodov, uvedených v darovacej zmluve spoliehal na to, že obdarovaný mu bude i naďalej preukazovať takú úctu, ktorú mu preukazoval do 22. 11. 1988, zodpovednosť za takéto nedbanlivostné správanie nesie v prvom rade darca, a nie obdarovaný, ktorý mal v čase nadobudnutia nehnuteľnosti relatívny mladý vek (t.j. 30 rokov). Je nelogické, aby žalobca daroval svoju nehnuteľnosť synovi, ktorý by mu dovtedy neprejavoval patričnú úctu, a ktorého správanie vo vzťahu k žalobcovi bolo možné charakterizovať ako ,,problematické". Bolo teda namieste, aby si žalobca pred uzatvorením darovacej zmluvy, a s prihliadnutím na svoj vek a status a s prihliadnutím na vek, osobný status a charakterové vlastnosti obdarovaného zvážil, či pristúpi k tak vážnemu uskutočneniu právnych úkonov, aké boli vyjadrené vo forme notárskej zápisnice zo dňa 22. 11. 1988. V neposlednom rade bolo zo strany žalobcu náležité, aby dôsledne venoval svoju pozornosť formuláciám jednotlivých ustanovení darovacej zmluvy a to tak, aby v prípade vzniku poruchy nemohol obdarovaný previesť svoju nehnuteľnosť na tretiu osobu. Aj keď vlastník nehnuteľnosti bol z hľadiska zriadenia vecného bremena obmedzený čo do užívania nehnuteľnosti, zriadenie vecného bremena v prospech žalobcu (in personam) nebránilo vlastníkovi nehnuteľnosti, aby túto scudzil v prospech tretej osoby.

42. Podľa § 151n ods. 1 Občianskeho zákonníka, vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe. 43. Podľa § 151n ods. 2 Občianskeho zákonníka, vecné bremená spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti prechádzajú s vlastníctvom veci na nadobúdateľa. 44. Podľa § 151n ods. 3 Občianskeho zákonníka, pokiaľ sa účastníci nedohodli inak, je ten, kto je na základe práva zodpovedajúceho vecnému bremenu oprávnený užívať cudziu vec, povinný znášať primerane náklady na jej zachovanie a opravy; ak však vec užíva aj jej vlastník, je povinný tieto náklady znášať podľa miery spoluužívania. 45. Podľa § 151p ods. 4 Občianskeho zákonníka, ak právo zodpovedajúce vecnému bremenu patrí určitej osobe, vecné bremeno zanikne najneskôr jej smrťou alebo zánikom. 46. Podľa § 119 ods. 2 Občianskeho zákonníka, nehnuteľnosťami sú pozemky a stavby spojené so zemou pevným základom. 47. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30. 6. 2010, sp. zn. 3Cdo/29/2009, vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe (§ 151n ods. 1 Občianskeho zákonníka). Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností (§ 151o ods. 1 veta tretia Občianskeho zákonníka). Vecné bremená spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti prechádzajú s vlastníctvom veci na nadobúdateľa (§ 151n ods. 2 Občianskeho zákonníka). 48. Vecné bremená patria popri záložnom práve a zádržnom práve do skupiny vecných práv k cudzím veciam. Na rozdiel od iných vecných práv sa vecné bremená týkajú iba nehnuteľností. Vecné bremená predstavujú obmedzenie vlastníckych práv vlastníka nehnuteľnosti, a to tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Vecné bremeno vlastníka obmedzuje iba v užívaní a požívaní veci, ale nezbavuje ho možnosti disponovať (nakladať) s predmetom vlastníctva (previesť nehnuteľnosť na niekoho iného), zaťažiť nehnuteľnosť iným vecným právom, ani možnosti zmeniť účel užívania nehnuteľností. Zaťaženie sa vždy týka nehnuteľnosti a prevodom alebo prechodom vlastníckeho práva k nej prechádza ťarcha v podobe vecného bremena na právneho nástupcu pôvodného vlastníka, a to bez ohľadu na to, či tento právny nástupca o existencii vecného bremena vie alebo nie. Vecné bremená ako vecné práva k cudzej veci majú absolútnu povahu. Tretie osoby sa voči osobe oprávnenej z vecného bremena musia správať tak, aby bol výkon jeho práva k cudzej veci nerušený. Každému vecnému bremenu zodpovedá určité právo. Medzi ne patria: a) právo užívania zaťaženej veci (usus), ktoré spočíva v tom, že oprávnený subjekt môže nehnuteľnosť užívať spôsobom, ktorý zodpovedá povahe vecného bremena, b) právo požívania (ususfructus), ktoré predstavuje také právo, ktoré umožňuje niekomu užívanie veci, ale i požívanie jej plodov a úžitkov. Takéto práv prislúcha iba vlastníkovi (§ 123 , osoba oprávnená z vecného bremena bez súhlasu vlastníka zaťaženej nehnuteľnosti nemá požívacie právo, c) právo bývania (habitatio). Platný Občiansky zákonník upravuje spôsob výkonu a rozsah práv zodpovedajúcich vecným bremenám len rámcovo (§ 151n ods. 3 . Je však zhoda v tom, že oprávnenie vyplývajúce z vecného bremena musí byť vykonávané tak, aby povinného zaťažovalo čo najmenej, a že vecné bremená nemôžu byť svojpomocne rozširované. V prípade pochybnosti o rozsahu vecného bremena platí aj bez výslovnej úpravy, že povinný má byť obmedzovaný skôr menej ako viac. Vlastník zaťaženej nehnuteľnosti je teda povinný: a) strpieť (pati) určité správanie oprávnenej osoby, ktorá bezprostredne a aktívne využíva úžitkovú hodnotu zaťaženej veci, b) zdržať (omittere) sa určitého správania, ktoré by mu inak prislúchalo z titulu vlastníckeho práva (nie však v práve nakladať s vecou), c) uskutočniť určité konania (facere) v prospech oprávnenej osoby spočívajúce v poskytnutí určitých plnení, určitých úkonov. Platné právo nároky (žaloby) oprávneného subjektu z vecného bremena voči tomu, kto do jeho práva neoprávnene zasahuje, výslovne neupravuje. Pri posudzovaní nárokov na ochranu práva zodpovedajúceho vecnému bremenu možno preto primerane vychádzať z úpravy nárokov na ochranu vlastníckeho práva (tzv. vlastníckych žalôb), ktoré sú svojim obsahom a účelom týmto nárokom najbližšie (§ 853 . Oprávnený z vecného bremena sa teda môže domáhať najmä: a) určenia existencie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, b) vydania, resp. vypratania nehnuteľnej veci, c) uloženia povinnosti vlastníkovi, prípadne iným osobám umožniť oprávnenému výkon práva zodpovedajúceho vecnému bremenu alebo zdržať sa konkretizovaného rušenia výkonu práva a prípadne odstrániť jeho následky. Obsah vecného bremena je potrebné v zmysle § 37 vyjadriť v zmluve určite a zrozumiteľne. V zmluve nemusí byť výslovne uvedené, že oprávnený takéto právo prijíma, avšak musí z nej vyplývať, či ide o osobné vecné

bremeno vzťahujúce sa na konkrétnu osobu (in personam) alebo či zodpovedajúce právo je spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti (in rem). Vecné bremeno zriadené v prospech určitej osoby (in presonam) sa vzťahuje na konkrétnu osobu a jeho trvanie sa viaže na dobu jeho života alebo na inak určenú dobu. Toto právo sleduje osobu, ktorej patrí, pričom oprávnenie neprechádza na jej právneho nástupcu a nemožno ho vykonávať ani za pomoci inej osoby (JUDr. Imrich Fekete a spol., Občiansky zákonník, Prehľadný komentár, EPOS, Bratislava, 2012, str. 410 až 421). 49. Z dokazovania vyplýva, že žalovaný je povinný strpieť výkon práva žalobcu zodpovedujúceho vecnému bremenu doživotného užívania prízemia rodinného domu (t.j. dve pivničné miestnosti, prádelňa a kotolňa), celého poschodia nehnuteľnosti a celej záhrady. Táto skutočnosť vyplýva jednak zo zmluvy o zriadení vecného bremena zo dňa 22. 11. 1988 a jednak z listu vlastníctva č. XXX a to bez ohľadu na skutočnosť, či si bol žalovaný toho vedomý pri nadobudnutí vlastníckeho práva k nehnuteľnosti na základe kúpnej zmluvy, uzatvorenej s M. C. M.. To znamená, že žalovaný vystupuje vo vzťahu k žalobcovi nielen ako vlastník nehnuteľnosti (rodinného domu na Y. Č.. XX spolu so záhradou), ale aj ako povinný z vecného bremena. Pravidlá vecného bremena sú uvedené v zmluve zo dňa 22. 11. 1988. Žalovaný je teda povinný strpieť výkon práva žalobcu užívať (usus) celé poschodie rodinného domu, dve pivničné miestnosti, prádelňu a kotolňu na prízemí rodinného domu, a celú záhradu spôsobom, ktorý zodpovedá povahe vecného bremena (bod 4. NZ). Žalovaný je taktiež povinný v zmysle zmluvy uskutočniť určité konania (facere) v prospech oprávnenej osoby, spočívajúce v poskytnutí nákladov spojených s údržbou rodinného domu vo výške jednej polovice (bod 6. NZ) a v úhrade daní, dávok a poplatkov spojených s užívaním nehnuteľnosti v pomere 100 % (bod 7. NZ). Vecné bremeno bolo zriadené výlučne prospech žalobcu (in personam) a jeho trvanie sa viaže na dobu jeho života. 50. Obsah vecného bremena je podľa názoru súdu vyjadrený v zmluve určite a zrozumiteľne. Uhrádzanie poplatkov v zmysle bodu 7. NZ je viazané na osobu obdarovaného a povinného z vecného bremena súčasne. Zmluvné strany v notárskej zápisnici expressis verbis v bode 7. NZ uviedli, že tieto poplatky hradí obdarovaný. Prevodom vlastníckeho práva k nehnuteľnosti na základe kúpnej zmluvy, prešli na kupujúceho všetky práva a povinnosti, ktoré vyplývali pre obdarovaného a povinného z vecného bremena súčasne a to bez ohľadu na skutočnosť, či žalovaný v čase nadobudnutia vlastníckeho práva mal o týchto skutočnostiach, vyplývajúcich z notárskej zápisnice vedomosť. Žalovaný sa nemôže zbaviť svojej zodpovednosti tvrdením, že tieto povinnosti netvorili obsah kúpnej zmluvy. Ak ho predávajúci na tieto skutočnosti pred uzavretím kúpnej zmluvy neupozornil, vzniklo žalovanému právo, aby sa voči predávajúcemu domáhal náhrady škody (§ 420 . Žalovaný však v rámci dokazovania uviedol, že mal vedomosť o existencii vecného bremena, ktorá vyplývala najmä z listu vlastníctva. Žalovaný mal teda dostatočný priestor na to, aby ho predávajúci pred podpisom kúpnej zmluvy podrobne oboznámil s obsahom vecného bremena, vrátane poplatkovej povinnosti, vyplývajúcej z bodu 7. notárskej zápisnice zo dňa 22. 11. 1988. 51. Z dokazovania ďalej vyplýva, že žalobca bol v zmysle uznesenia Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 5Co/390/2014 povinný bližšie špecifikovať, v čom spočíva rušenie vo výkone práva, zodpovedajúceho vecnému bremenu. Žalobca v tejto súvislosti uviedol, aby žalovaný rešpektoval vecné bremeno najmä tým, aby a) nedochádzalo k prerušovaniu dodávok energií do predmetnej nehnuteľnosti, a b) nedochádzalo k výmene zámkov na vstupnej bráne alebo na dverách nehnuteľnosti. 52. Súd v tejto súvislosti zistil, že v zmysle darovacej zmluvy a zmluvy o zriadení vecného bremena bol obdarovaný povinný uhrádzať poplatky spojené s užívaním nehnuteľnosti, medzi, ktoré nepochybne patria aj poplatky pokiaľ ide o dodávku elektrickej energie. V roku 2011 došlo k prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti z obdarovaného na žalovaného. Bez ohľadu na túto skutočnosť, prevodom vlastníckeho práva súčasný vlastník ako povinný z vecného bremena je povinný rešpektovať výkon vecného bremena zriadeného v prospech žalobcu in personam tzn. vlastník nehnuteľnosti je povinný znášať poplatky spojené s užívaním nehnuteľnosti a to tak, ako to bolo dohodnuté medzi jeho právnym predchodcom (M. C. M..) a žalobcom. 53. Žalobca daroval svoju nehnuteľnosť svojmu synovi M. C. M.. s tým, že v rámci darovacej zmluvy sa zmluvné strany dohodli na tom, že obdarovaný bude uhrádzať poplatky, ktoré súvisia s užívaním nehnuteľnosti a to v pomere 100 %. Z dokazovania vyplýva, že v určitom časovom období ZSE, a.s. prerušili dodávku elektrickej energie a to z dôvodu neuhrádzania platieb za dodávku elektrickej energie. S účinnosťou od 22. 12. 2012 ZSE, a.s. odstúpili od zmluvy o dodávke energie a to z dôvodu, že žalobca aj napriek predchádzajúcim písomným výzvam neuhradil príslušné platby. K znovuzavedeniu dodávky elektrickej energie došlo až na základe predbežného opatrenia Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 25C/126/2013 zo dňa 12. 09. 2013. Z dokazovania teda vyplýva, že zo

strany žalovaného došlo k zásahu do práv žalobcu na nerušený výkon práva zodpovedajúceho vecnému bremenu spojeného s užívaním nehnuteľnosti a to pokiaľ ide o prerušenie dodávky elektrickej energie do predmetnej nehnuteľnosti. 54. Žalobca ako oprávnený z vecného bremena bez pochybností preukázal, že elektrárne odpojili nehnuteľnosť od elektrickej energie z dôvodu, že tieto náklady neuhrádzal práve oprávnený z vecného bremena (t.j. žalobca). Naopak, žalovaný (ako povinný z vecného bremena) tým, že sa nepodieľal na týchto nákladoch, spôsobil svojím konaním zásah do práva na nerušený výkon práva z vecného bremena zriadeného v prospech žalobcu. Príčinná súvislosť medzi opomenutím žalovaného uhrádzať poplatky na dodávku elektriny a následkom, spočívajúcim v nemožnosti žalobcu užívať elektrickú energiu v rámci nehnuteľnosti (prízemie a celé prvé poschodie) spočíva v tom, že ak by žalovaný resp. jeho právny predchodca (M. C. M..) uhrádzali poplatky za odber elektrickej energie, resp. preplácali žalobcovi faktúry, vystavené zo strany ZSE, a.s., k odpojeniu od elektrickej energie by zrejme nedošlo. Žalobca v dostatočnom rozsahu preukázal súdu uhrádzanie nákladov ohľadom dodávky elektrickej energie s tým, že tieto náklady uhrádzal výlučne sám. Žalovaný sa uhradením kúpnej ceny, v rámci ktorej mala byť zahrnutá aj úhrada nedoplatku za odber elektriny nemohol zbaviť svojej poplatkovej povinnosti, vyplývajúcej z bodu 7. NZ. Akékoľvek vyplatenie pozdĺžností žalovaného za predošlého vlastníka nehnuteľnosti nemalo vplyv na platnosť zmluvy o zriadení vecného bremena, z obsahu ktorej vyplývala povinnosť obdarovaného a vlastníka nehnuteľnosti súčasne uhrádzať nielen náklady spojené s údržbou nehnuteľnosti v pomere 50 % (bod 6. NZ), ale najmä poplatky spojené s užívaním nehnuteľnosti a to v pomere 100 % (bod 7. NZ). Sem možno zahrnúť aj poplatok ohľadom dodávky elektrickej energie a to bez ohľadu na to, či faktúry za odber elektriny boli vystavené na oprávneného z vecného bremena alebo na vlastníka nehnuteľnosti. 55. Ako bolo vyššie uvedené, z obsahu vecného bremena vyplýva pre žalovaného ako vlastníka nehnuteľnosti povinnosť, aby znášal poplatky spojené s užívaním nehnuteľnosti v pomere 100 %. Medzi takéto poplatky možno bez pochybností zaradiť aj poplatky na vodné, stočné, plyn a elektrickú energiu. Súd sa však nestotožnil s tvrdením právneho zástupcu žalobcu, v zmysle ktorého bol vlastník nehnuteľnosti povinný prispieť oprávnenému z vecného bremena na dokončenie nadstavby rodinného domu. Z obsahu notárskej zápisnice totiž vyplýva, že obdarovaný mal postaviť na pozemku dvojgaráž, a teda nie nadstavbu, alebo prístrešok (bod 5. NZ). Bolo vecou dohody zmluvných strán, či povinný z vecného bremena bude uhrádzať poplatky na elektrickú energiu v pomere 100 % priamo žalobcovi, alebo či ich bude uhrádzať dodávateľovi elektrickej energie. Ak existoval zmluvný vzťah o dodávke elektrickej energie medzi oprávneným z vecného bremena (t.j. žalobcom) a dodávateľom elektrickej energie (napr. ZSE, a. s.), bolo správne, aby žalovaný v určitých lehotách (t.j. mesačne, alebo štvrťročne alebo ročne), po dohode so žalobcom uhrádzal tieto platby priamo žalobcovi a to na základe vyúčtovania, vypracovaného žalobcom. Bolo vhodnejšie, aby by mal takúto zmluvu uzavretú vlastník nehnuteľnosti, aby tak odbremenil užívateľa nehnuteľnosti od akýchkoľvek platieb a poplatkov, spojených s užívaním nehnuteľnosti. Ak teda žalovaný neuhrádzal žalobcovi, ktorý bol v zmluvnom vzťahu s dodávateľom elektrickej energie, poplatky spojené s dodávkou elektrickej energie, a ak v dôsledku neuhrádzania platieb za elektrickú energiu došlo zo strany dodávateľa elektrickej energie k odstúpeniu od príslušnej zmluvy, možno takéto konanie žalovaného vyhodnotiť ako neoprávnený zásah do práva žalobcu nerušene užívať nehnuteľnosť(t.j. dve pivničné miestnosti, prádelňu a kotolňu na prízemí rodinného domu a celé poschodie rodinného domu), a to pokiaľ ide o užívanie elektrickej energie. Aby sa tomu predišlo, bolo správne, aby v prvom rade existoval zmluvný vzťah o odbere energie medzi vlastníkom nehnuteľnosti (t.j. žalovaným) a príslušným dodávateľom elektrickej energie. To znamená, že vlastník nehnuteľnosti by uhrádzal poplatky za dodávku elektrickej energie a to bez toho, aby mu žalobca na tieto poplatky prispieval (bod 7. NZ). Ak medzi vlastníkom nehnuteľnosti a dodávateľom elektrickej energie neexistoval zmluvný vzťah, bolo žiadúce, aby si žalobca vo vzťahu k žalovanému uplatnil refundáciu všetkých poplatkov, ktoré mu vznikli v súvislosti s užívaním nehnuteľnosti z titulu zmluvného vzťahu s dodávateľom elektrickej energie. V tomto prípade nastala situácia, kedy žalobca na jednej strane riadne a včas neuhrádzal všetky poplatky za dodávku elektrickej energie, no na druhej strane si refundáciu týchto poplatkov voči vlastníkovi nehnuteľnosti vôbec neuplatnil (žalobca v konaní bez pochybností nepreukázal súdu, že by nejakým spôsobom žiadal od žalovaného preplatenie všetkých výdavkov vynaložených na úhradu faktúr za odber elektriny). Nastala tak situácia, kedy v dôsledku neuhrádzania faktúr za odber elektriny došlo k odpojeniu nehnuteľnosti od elektrickej energie a to bez toho, aby žalobca ako zmluvný partner ZSE, a.s. o tejto skutočnosti náležitým spôsobom upovedomil vlastníka nehnuteľnosti, ktorý mu bol povinný v zmysle zmluvy o zriadení vecného bremena preplatiť všetky vynaložené poplatky za odber elektrickej energie. Určité spoluzavinenie (§ 441 na prerušení dodávky elektrickej energie možno badať aj na strane žalobcu, ktorý zanedbal svoje právo

žiadať od žalovaného, aby mu refundoval náklady, vynaložené na úhradu príslušných faktúr, avšak ak došlo k prerušeniu dodávky elektrickej energie, za túto skutočnosť nesie väčší diel spoluviny vlastník nehnuteľnosti, ktorý bol povinný vytvoriť užívateľovi nehnuteľnosti také podmienky, aby za žiadnych okolností nedošlo k prerušeniu dodávky elektriny. Vlastník nehnuteľnosti je povinný sa starať o nehnuteľnosť, a v rámci tejto povinnosti zodpovedá za to, že nehnuteľnosť bude užívaniaschopná a to tak, aby bezdôvodne nedochádzalo k rušivým zásahom do práv zodpovedajúcich vecnému bremenu zriadeného zmluvou zo dňa 22. 11. 1988 v prospech žalobcu (in personam). Vlastník nehnuteľnosti bol teda povinný odkomunikovať s užívateľom nehnuteľnosti spôsob uhrádzania poplatkov za dodávku elektrickej energie, o tejto skutočnosti bolo potrebné spísať napr. protokol, z obsahu ktorého by vyplývalo, že vlastník nehnuteľnosti prejavil záujem, aby uhrádzal užívateľovi nehnuteľnosti poplatky napr. za odber elektriny, resp. prejavil záujem, aby užívateľ nehnuteľnosti odstúpil od zmluvy o dodávke elektrickej energie z dôvodu, aby takúto zmluvu mohol následne uzatvoriť vlastník nehnuteľnosti, ktorý by uhrádzal príslušné faktúry. 56. Žalovaný sa nemôže zbaviť svojej zodpovednosti za zásah do práva užívať prízemie a celé prvé poschodie, spočívajúcom v prerušení dodávky elektriny tvrdením, že tieto poplatky nebol povinný uhrádzať, podľa ktorého uhradením kúpnej ceny za nehnuteľnosť M. C. M.. mu takáto povinnosť zanikla. Naopak, žalovaný na základe kúpnej zmluvy vstúpil nielen do postavenia vlastníka nehnuteľnosti, ale aj do postavenia povinného z vecného bremena, zriadeného v prospech žalobcu. Žalovaný z titulu vlastníckeho práva mal široký priestor na to, aby sa so žalobcom ako užívateľom nehnuteľnosti dohodol na ďalších pravidlách užívania nehnuteľnosti. Ak by žalobca nepristúpil na tieto pravidlá, žalovaný bol povinný rešpektovať režim užívania nehnuteľnosti, vyplývajúci z notárskej zápisnice. Bolo teda namieste, aby napr. z opatrnosti spísal so žalobcom protokol o tom, že žalobcovi ponúkol uhrádzanie faktúr za odber elektriny a že žalobca takúto ponuku odmietol. Takúto zápisnicu bolo potrebné spísať za prítomnosti svedkov, čím by sa žalovaný zbavil nielen zodpovednosti za neuhrádzanie poplatkov za odber elektriny (keďže nebol v zmluvnom vzťahu s dodávateľom elektriny, pričom žalobca odmietol poskytnúť súčinnosť pokiaľ ide o úhradu poplatkov), ale aj zodpovednosti za zásah do práva na užívanie prízemia a celého prvého poschodia rodinného domu, ktoré spočívalo v prerušení dodávky elektrickej energie. 57. Pokiaľ ide o tvrdenie žalovaného, že žalobca neužíval prízemie a prvé poschodie rodinného domu, na ktoré sa vzťahuje vecné bremeno, ale užíva výhradne tzv. čiernu stavbu (ktorá spočíva v nadstavbe, vybudovanej na streche rodinného domu, a ktorá nespadá pod režim vecného bremena) a teda nedodaním elektrickej energie do nepovolenej časti stavby rodinného domu nemohol zasiahnuť do vecného bremena, zriadeného v prospech žalobcu, súd uvedené tvrdenie žalovaného vyhodnotil ako účelové, nakoľko na základe obhliadky nehnuteľnosti zo dňa 28. 09. 2016 bolo zo strany súdu zistené, že prízemie (dve pivničné miestnosti, prádelňa a kotolňa) a prvé poschodie rodinného domu sú spôsobilými na riadne užívanie žalobcom, pričom je vecou žalobcu, či užíva napr. prízemie alebo iba prvé poschodie rodinného domu. Žalobca však nemôže užívať iné časti rodinného domu, ktoré neboli pojaté do zmluvy o zriadení vecného bremena, vrátane nadstavby rodinného domu. Predmetom tohto konania však nebolo posúdenie, či sa žalobca zdržiava v prízemí, na prvom poschodí alebo v doposiaľ neskolaudovanej nadstavbe rodinného domu. Predmetom tohto konania bolo posúdenie, či žalovaný svojím konaním alebo opomenutím spôsobil poruchu v právnom vzťahu so žalobcom, najmä pokiaľ ide o prerušovanie dodávok energií do predmetnej nehnuteľnosti (prízemia a prvého poschodia) a pokiaľ ide poruchu, spočívajúcu vo výmene zámkov na vstupnej bráne alebo na dverách do nehnuteľnosti. Z dokazovania, najmä z obhliadky nebolo zistené, že by žalobca prestal užívať tú časť nehnuteľnosti, na ktorú sa vzťahuje vecné bremeno. Na prízemí rodinného domu sa nachádzala napr. miestnosť s práčkou, a na poschodí napr. obývačka, kuchyňa, kúpeľňa, pracovňa a teda nie je vylúčené, že by žalobca tieto miestnosti (bez ohľadu na užívanie neskolaudovanej nadstavby rodinného domu) neužíval napr. z hľadiska prania bielizne, z hľadiska prijímania návštev, varenia, oddychu, výkonu architektonickej činnosti, atď. Žalobca výslovne neuviedol, že by tieto časti nehnuteľnosti, zodpovedajúce vecnému bremenu neužíval. Bolo preto potrebné, aby mu žalovaný zabezpečil nerušený výkon práva zodpovedajúceho vecnému bremenu a to aj z hľadiska dodávky elektriny do tých častí nehnuteľnosti, na ktoré sa vzťahovalo vecné bremeno. 58. Pokiaľ ide o nepovolenú výstavbu nadstavbovej časti rodinného domu, súd si k tomu dovoľuje uviesť, že akákoľvek stavebná iniciatíva zo strany oprávneného z vecného bremena (t.j. žalobcu) na predmetnej nehnuteľnosti a to bez súhlasu vlastníka nehnuteľnosti (t.j. žalovaného) nie je náležitá. V zmysle zmluvy o zriadení vecného bremena zo dňa 22. 11. 1988 sa obdarovaný zaviazal postaviť na pozemku dvojgaráž s tým, že darujúci bude mať právo užívať polovicu tejto dvojgaráže (bod 5. DZ). V zmysle zmluvy o zriadení vecného bremena nemal obdarovaný povinnosť

postaviť akúkoľvek nadstavbu rodinného domu, a ak sa k takému kroku uchýlil oprávnený z vecného bremena a to bez toho, aby mal k takejto stavebnej činnosti jednak stavebné povolenie a jednak súhlas vlastníka nehnuteľnosti, konal nad rámec svojich práv a povinností, ktoré mu vyplývali z práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, čím spôsobil neprípustný zásah do vlastníckeho práva majiteľa nehnuteľnosti (čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky, § 126 Občianskeho zákonníka). Tak ako vlastník nehnuteľnosti nemal právo, aby v rozpore so zmluvou o zriadení vecného bremena obmedzil, alebo vylúčil žalobcu z užívania určitej časti nehnuteľnosti, zodpovedajúcej vecnému bremenu, tak ani žalobca nemal právo, aby svojvoľne a v rozpore so zmluvou o zriadení vecného bremena začal s neoprávnenou výstavbou nadstavby nehnuteľnosti. Žalobca si totiž musí uvedomiť, že ak sa domáha rešpektovania svojich práv, vyplývajúcich mu z vecného bremena, musí recipročne rešpektovať aj výkon práv, ktoré žalovanému vyplývajú z vlastníctva nehnuteľnosti. Tak ako žalovaný nemôže brániť žalobcovi v užívaní prízemia, celého prvého poschodia a záhrady (ináč by sa dopustil trestného činu neoprávneného zásahu do práva k domu, bytu alebo k nebytovému priestoru v zmysle § 218 Tr. zák.), tak ani žalobca si nemôže bezdôvodne prisvojovať cudziu vec, ktorá od roku 1988 nie je jeho vlastníctvom. Konanie žalobcu, spočívajúce v bezdôvodnom zabránení vstupu vlastníka nehnuteľnosti do interiéru rodinného domu (napr. výmenou zámky od vstupnej brány a od vchodových dverí) a konanie žalobcu, spočívajúce v odňatí veci z dispozície vlastníka, ktorú má oprávnene, bez súhlasu vlastníka, s úmyslom s ňou nakladať ako s vlastnou vecou napĺňa skutkovú podstatu trestného činu krádeže (§ 130 ods. 4, § 212 Trestného zákona). Otázka dodávky energie do nadstavby rodinného domu nebola predmetom tohto konania, nakoľko k tejto časti nehnuteľnosti nebolo zriadené vecné bremeno v prospech žalobcu. V prípade nedodania elektrickej energie do nadstavby rodinného domu sa preto žalovaný ani nemohol dopustiť zásahu do práv žalobcu užívať túto časť nehnuteľnosti. 59. Súd v rámci obhliadky nehnuteľnosti zistil, že žalovaný vôbec nedisponuje kľúčmi či už od vstupnej brány nehnuteľnosti, alebo od vchodových dverí rodinného domu. Žalobca odmietol vpustiť žalovaného ako vlastníka nehnuteľnosti do interiéru prízemia a prvého poschodia rodinného domu. Takéto správanie žalobcu vykazovalo známky nerešpektovania vlastníckeho práva žalovaného k nehnuteľnosti v plnom rozsahu. Žalobca je povinný umožniť žalovanému ako vlastníkovi nehnuteľnosti vstup do prízemia a na prvé poschodie rodinného domu a platí to aj opačne (t.j. oprávnený z vecného bremena je povinný umožniť vstup vlastníkovi nehnuteľnosti do rodinného domu). Ak žalobca bez súhlasu vlastníka nehnuteľnosti vymenil zámok na vstupnej bráne a na dverách do interiéru rodinného domu, a ak žalobca z tohto dôvodu odmieta vpustiť vlastníka na svoju nehnuteľnosť, prisvojuje si cudziu vec, čím sa dopúšťa pokračovacieho trestného činu krádeže (§ 41 ods. 3 Tr. zák., § 212 Tr. zák.). Žalovaný sa teda nemohol dopustiť poruchy v zmluvnom vzťahu, spočívajúcej vo výmene zámkov na vstupnej bráne alebo na dverách do nehnuteľnosti, nakoľko na nehnuteľnosť dlhšiu dobu nechodí kvôli problematickej komunikácii so žalobcom. Naopak, z dokazovania vyplýva, že žalovaný týmito kľúčmi nedisponuje, nakoľko nimi disponuje výhradne žalobca, preto súd žalobu v časti, aby žalovaný rešpektoval vecné bremeno najmä tým, aby nedochádzalo k výmene zámkov na vstupnej bráne alebo na dverách nehnuteľnosti, ako nedôvodnú zamietol. 60. Pokiaľ ide o otázku preseknutia elektrických káblov, z dokazovania vyplýva, že žalobca osobne nevidel žalovaného preseknúť prípojku elektrického prúdu a žalovaný poprel, že by to vykonal. Z tohto dôvodu sa súdu nepodarilo bez pochybností ustáliť, či preseknutie prípojky elektrického prúdu spôsobil práve žalovaný. Dôkazné bremeno v tomto prípade spočívalo na žalobcovi. Súdu však neponúkol žiaden dôkazný prostriedok, ktorý by preukázal, že by zo strany žalovaného došlo v tomto prípade k zásahu do nerušeného výkonu práva žalobcu, vyplývajúceho z vecného bremena. Žalobca osobne nevidel žalovaného preseknúť elektrický kábel, pričom z obsahu fotodokumentácie (ktorá je v zhoršenej kvalite) vyplýva len prerezanie nešpecifikovaného kábla. 61. Pokiaľ ide o zásah v súvislosti s výrubom okrasných drevín, tento zásah do vecného bremena nebol predmetom petitu žalobného návrhu. Pokiaľ ide o formuláciu darovacej zmluvy, z jej obsahu vyplýva, že žalobca mal zriadené vecné bremeno, ktoré zahrňovalo aj právo užívať záhradu. Je pravdou, že okrasné dreviny tvoria súčasť záhrady, avšak samé o sebe nie sú nehnuteľnosťou (§ 119 ods. 2 . Ak sa vlastník nehnuteľnosti rozhodol vykonať úpravy na záhrade, bolo náležité, aby pred týmto zásahom zisťoval u oprávneného z vecného bremena, či výrubom okrasných drevín nedôjde k zásahu do práva na užívanie záhrady, avšak odstránenie takýchto drevín na náklady vlastníka nehnuteľností samo o sebe nemôže predstavovať kvalifikovaný zásah od práva na užívanie záhrady, vyplývajúce z vecného bremena. Vecné bremeno sa totiž viaže na nehnuteľnosť ako takú, nie na okrasné dreviny, ktoré sa nachádzajú na nehnuteľnosti. Žalobca má zriadené vecné bremeno k nehnuteľnosti ako takej, nie k veciam, ktoré sa nachádzajú na nehnuteľnosti. V prípade, ak okrasné dreviny boli vlastníctvom

žalobcu, bolo namieste sa domáhať voči žalovanému náhrady škody (§ 420 . Z tohto dôvodu súd v tejto časti žalobu, ako nedôvodnú zamietol, nakoľko zásah do práva užívať okrasné dreviny v záhrade, s poukazom na právny názor vyslovený v rozhodnutí Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 5Co/390/2014 zo dňa 29. 01. 2015, netvoril obsah petitu žalobného návrhu. 62. Záverom súd uvádza, že žalobca sa na jednej strane sťažoval, že nevykurovaním nehnuteľnosti došlo k jej poškodeniu vo forme opadanej omietky a tvorby plesne, na druhej strane v konaní nepreukázal, či požiadal vlastníka nehnuteľnosti, aby odstránil prípadný havarijný stav nehnuteľnosti. Ak v rámci užívania nehnuteľnosti vznikol problém napr. s dodávkou elektrickej energie, s vykurovaním, s omietkou, atď., bolo potrebné, aby oprávnený z vecného bremena v prvom rade kontaktoval vlastníka nehnuteľnosti za účelom odstránenia konkrétneho problému. Taktiež bolo potrebné, aby žalovaný uskutočňoval pravidelnú kontrolu nehnuteľnosti, z hľadiska jej užívaniaschopnosti a o tejto skutočnosti spísal určitý záznam, protokol. Ak by oprávnený z vecného bremena bezdôvodne odmietal vspustiť vlastníka nehnuteľnosti do domu, ktorý disponuje listom vlastníctva, za účelom vykonania kontroly stavu nehnuteľnosti, bolo náležité, aby túto skutočnosť ohlásil príslušným orgánom za účelom prešetrenia, či konanie oprávneného z vecného bremena nenapĺňa znaky priestupku alebo činu ináč trestného. Žalobca sa na jednej strane domáhal ochrany svojho užívacieho práva, na druhej strane súdu nepreukázal, akým spôsobom sa domáhal tohto práva u žalovaného ako vlastníka nehnuteľnosti, t.j. či ho požiadal o odstránenie poruchy, akým spôsobom a s akým výsledkom. Ak žalobca odmieta komunikovať s vlastníkom nehnuteľnosti, neumožňuje vlastníkovi nehnuteľnosti, aby vykonal kontrolu stavu nehnuteľnosti a ak si neuplatňuje u vlastníka nehnuteľnosti refundáciu poplatkov, ktoré mu vznikli v súvislosti s užívaním nehnuteľnosti v rozsahu vecného bremena, nesie spoluzodpovednosť nielen za zásah do nerušeného výkonu práva, vyplývajúceho zo zmluvy o zriadení vecného bremena zo dňa 22. 11. 1988, ale v konečnom dôsledku aj spoluzodpovednosť za zhoršenie svojho zdravotného stavu (§ 441 . Je preto na žalobcovi, aby si uvedomil, či bude naďalej vytrvalo nerešpektovať stav, ktorý vyplýva jednak z notárskej zápisnice zo dňa 22. 11. 1988 a jednak z listu vlastníctva č. XXX, alebo či pristúpi ku konštruktívnej komunikácii so žalovaným za účelom odstránenia vád, pokiaľ ide o nerušený výkon práv a povinností, vyplývajúcich z vecného bremena. 63. Obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky nie je záruka, že rozhodnutie súdu bude spĺňať očakávania a predstavy účastníka konania. Podstatou je, aby postup súdu bol v súlade so zákonom, aby bol ústavne akceptovateľný a aby jeho rozhodnutie bolo možné kvalifikovať ako zákonné, preskúmateľné a bez znakov arbitrárnosti. V opačnom prípade nemá ústavný súd dôvod zasahovať do postupu a rozhodnutí súdov, a tak vyslovovať porušenie základných práv (obdobne napr. I. ÚS 50/04, III. ÚS 162/05). 64. Z hľadiska časovej hospodárnosti, súd v rámci písomného vyhotovenia rozsudku neuviedol ďalšie písomné a ústne vyjadrenia účastníkov, ktoré tvoria obsah súdneho spisu, nakoľko ich uvedenie a právne vyhodnotenie by bolo vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti nadbytočné, neefektívne a v rámci odôvodnenia tohto rozsudku aj nepodstatné. Nie je úlohou súdu v odôvodnení uviesť všetky dôkazné prostriedky, ktoré boli v súdnom spore vykonané, ale iba tie, ktoré sú najpodstatnejšie, z ktorých súd vychádzal pri rozhodovaní o opodstatnenosti žaloby a to tak, aby odôvodnenie súdu bolo presvedčivé a preskúmateľné. 65. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 66. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 67. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 68. Vzhľadom na to, že žalobca mu bol v konaní úspešný v rozsahu 50 %, pričom mu vznikli výdavky na právne zastupovanie advokátom, súd mu priznal voči neúspešnému žalovanému nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, Krajskému súdu v Bratislave, podaním na tunajšom súde, písomne v dvoch vyhotoveniach /§ 362 ods. 1 CSP/. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané /§ 359 CSP/. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) /§ 363 CSP/.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania /§ 364 CSP/. Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej /§ 365 ods. 2 CSP/. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania /§ 365 ods. 3 CSP/.