Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5C/236/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov sudcom JUDr. Milanom Majerníkom, PhD. v právnej veci žalobcu: Československá obchodná banka, a.s., so sídlom Michalská 18, 815 63 Bratislava, IČO: 36 854 140, právne zastúpeného: Malata, Pružinský, Hegedüš & Partners s. r. o., advokátska kancelária, so sídlom Prievozská 4/B, 821 09 Bratislava proti žalovanej S.. Z. Z., J.. XX.XX.XXXX, G. A. XXX, XXX XX H., v konaní o zaplatenie 645,96 EUR s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 520,80 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 441,11 EUR od 01.04.2015 do zaplatenia v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a .

III. Žalobca m á nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 62 %.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou podanou na súde dňa 06.05.2015 voči žalovanej domáhal zaplatenia 645,96 EUR spolu s úrokom vo výške 18,90 % ročne zo sumy 441,11 EUR od 01.04.2015 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy 575,28 EUR od 01.04.2015 do zaplatenia a náhrady trov konania.

2. Svoju žalobu odôvodnil tým, že žalobca ako veriteľ uzavrel dňa 14.11.2006 so žalovanou ako dlžníkom Zmluvu o bežnom účte a balíku produktov a služieb ČSOB pohoda, na základe ktorej sa žalobca zaviazal zriadiť a viesť bežný účet č. XXXXXXXXXX/XXXX s periodicitou výpisov z účtu mesačne poštou. Na žiadosť žalovanej vystavil žalobca Oznámenie o poskytnutí povoleného prečerpania k žiadosti reg. č. XXXXXXXXXR zo dňa 22.09.2010, ktorým došlo k uzatvoreniu Zmluvy o povolenom prečerpaní č. XXXXXXXXXR. Na základe predmetnej zmluvy bol žalovanej vytvorený úverový limit do výšky 500,- EUR s možnosťou povoleného prečerpania odo dňa 22.09.2010. Vzhľadom na to, že žalovaná nedodržala dohodnuté zmluvné podmienky, žalobca pristúpil k zosplatneniu úveru ku dňu 30.09.2013 v súlade s čl. VII ods. 2 písm. a) VZP pre prečerpanie. V zmysle zmluvy o prečerpaní sa dohodli, že výška úrokovej sadzby je 16,90 % ročne a výška sadzby úroku z omeškania 9 % ročne a je platná, kým nedôjde k zmene úrokovej sadzby podľa čl. III. VZP pre prečerpanie. Celková pohľadávka žalobcu ku dňu 31.03.2015 predstavovala sumu 645,96 EUR, ktorá pozostáva z istiny 441,11 EUR, úroku vo výške 134,17 EUR, úroku z omeškania vo výške 70,68 EUR.

3. Žalovaná sa k žalobe písomne nevyjadrila, hoci jej žaloba bola doručená dňa 04.08.2015.

4. Podľa § 297 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, b) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.

5. Podľa § 156 ods. 3 a 4 vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami. Len čo súd vyhlási rozsudok, je ním viazaný.

6. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom žaloby zo dňa 30.04.2015 spolu s prílohami, a to plnomocenstvom, Zmluvou o bežnom účte a balíku produktov a služieb ČSOB pohoda zo dňa 14.11.2006, Oznámením o poskytnutí povoleného prečerpania k žiadosti reg. č. 003845766R zo dňa 22.09.2010, Obchodnými podmienkami pre povolené prečerpanie bežného účtu, oznámením o zosplatnení úveru zo dňa 01.10.2013 s podacím hárkom zo dňa 30.10.2013, úrokovými sadzbami, vyčíslením pohľadávky ku dňa 31.03.2015, a s obsahom ďalších v spise pripojených listinných dôkazov, a zistil tento skutkový stav:

7. Súd mal zistené, že žalobca so žalovanou uzatvoril zmluvu o bežnom účte a balíku produktov a služieb ČSOB pohoda, a to dňa 14.11.2006, v zmysle ktorej sa žalobca zaviazal počnúc dňom 24.10.2003 zriadiť a viesť pre majiteľa účtu bežný účet. Majiteľ účtu sa zaviazal čerpať peňažné prostriedky a vystavovať platobné príkazy len do výšky voľných peňažných prostriedkov na účte. V prípade zmluvne nepovoleného prečerpania peňažných prostriedkov uložených na účte banka úročí vzniknutý debetný zostatok debetnou úrokovou sadzbou vyhlasovanou bankou. Podľa čl. II. majiteľ účtu a banka sa dohodli, že majiteľovi účtu bude vydaná platobná karta na základe samostatne uzavretej zmluvy. Podľa čl. IV. Zmluvy banka sa zaviazala na základe žiadosti majiteľa účtu vyhodnotiť možnosť poskytnutia povoleného prečerpania k účtu. V prípade splnenia stanovených podmienok banky na poskytnutie povoleného prečerpania účtu s tým, že uzatvorí banka s majiteľom účtu zmluvu o povolenom prečerpaní bežného účtu. Podľa čl. V. bodu 2 neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli všeobecné obchodné podmienky banky platné v deň uzavretia zmluvy zmluvnými stranami obsahujúce podmienky určené platným zákonom o ochrane osobných údajov, Podmienky vedenia bežného účtu platné v deň uzavretia zmluvy zmluvnými stranami a Podmienky pre vydanie a používanie platobnej karty platné v deň uzavretia zmluvy zmluvným i stranami. Majiteľ účtu vyhlásil, že svojím podpisom potvrdzuje, že sa pred podpisom zmluvy s nimi oboznámil a súhlasí s ich obsahom.

8. Z oznámenia o poskytnutí povoleného prečerpania k žiadosti reg. č. XXXXXXXXXR zo dňa 22.09.2010 vyplýva, že touto žalobca poskytol povolené prečerpanie bežného účtu žalovanej č. XXXXXXXXXX/ XXXX do výšky úverového limitu 500,- EUR s tým, že ide o druh spotrebiteľského úveru formou povoleného prečerpania účtu. Úver mohol byť čerpaný odo dňa 22.09.2010. Zmluvné strany sa dohodli na úrokovej sadzbe 16,90 % ročne a na sadzbe úroku z omeškania vo výške 9 % ročne.

9. Z oznámenia o zosplatnení úveru zo dňa 01.10.2013 vyplýva, že žalovaná bola v omeškaní s úhradou úroku, poplatku a úroku z omeškania vyplývajúcich z dodatku o povolenom prečerpaní/zmluvy o povolenom prečerpaní zo dňa 22.09.2010 a z jej účtu nebolo možné čerpať prostriedky k úhrade, preto ku dňu 30.09.2013 vyhlásil splatnosť celého záväzku vo výške 534,16 EUR a vyzval žalovanú k jeho úhrade v lehote do 11.10.2013.

10. Z vyčíslenia pohľadávky k bežnému účtu č. 003845766R ku dňu 31.03.2015 vyplýva, že istina predstavuje 441,11 EUR, úrok 134,17 EUR, úrok z omeškania 70,68 EUR, spolu pohľadávka žalobcu je vo výške 645,96 EUR.

11. Podľa § 52 odsek 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

12. Podľa § 52 odsek 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to

na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

13. Podľa § 52 odsek 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

14. Podľa § 52 odsek 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

15. Podľa § 54 odsek 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

16. Podľa § 54 odsek 2 Občianskeho zákonníka v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

17. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenechá veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

18. Podľa § 658 odsek 1 Občianskeho zákonníka pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.

19. Podľa § 708 odsek 1 Obchodného zákonníka zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa.

20. Základnú charakteristiku spotrebiteľských zmlúv upravuje Občiansky zákonník v § 52 a nasledujúcich. Ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ, na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednanie obsahu zmluvy alebo jeho zmeny. Základnou zásadou spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, t.j. ustanovuje, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú absolútne neplatné, a teda nie je potrebné, aby sa ich neplatnosti spotrebiteľ dovolával.

21. Záväzkový vzťah založený zmluvou o bežnom účte a/alebo úverovou zmluvou je obchodným záväzkovým vzťahom. Ide o tzv. absolútny obchod (§ 497 a § 708 Obchodného zákonníka). Ide o označenie právnej teórie a súdnej praxe pre záväzkový vzťah, ktorý sa vždy riadi ustanoveniami Obchodného zákonníka bez ohľadu na povahu účastníkov tohto záväzkového vzťahu. Teda tu nie je rozhodujúci subjekt, ale objekt tohto záväzkového vzťahu. Korigujúcim ustanovením však v prípade spotrebiteľských zmlúv, resp. spotrebiteľského vzťahu, ktorým je aj táto právna vec, je vyššie uvedené ustanovenie § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

22. Právna úprava týkajúca sa spotrebiteľských zmlúv obsiahnutá v uvedených ustanoveniach Občianskeho zákonníka, je vo vzťahu k úprave zmluvného záväzkového práva obsiahnutej v Obchodnom zákonníku špeciálnou právnou úpravou upravujúcou spotrebiteľské zmluvy. Zákonodarca s účinnosťou od 01.04.2015 (zákonom č. 102/2014 Z.z.) upravil dovtedy účinné ustanovenie § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom tak, že do tohto ustanovenia zapracoval aj znenie, že na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Podľa názoru súdu účinná právna úprava stanovuje povinnosť prednostne použiť ustanovenia Občianskeho zákonníka.

23. je špeciálny na úpravu obchodných vzťahov. Žalovaná nebola podnikateľ a peniaze jej neboli poskytované pre podnikateľské účely.

24. V danej právnej veci strany uzatvorili zmluvu o bežnom účte a zmluvu o úvere, ktoré sú formálne absolútnym obchodným vzťahom. Ide však o spotrebiteľské zmluvy, na ktoré sa vzťahuje § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ako aj ustanovenia o spotrebiteľských úveroch. Napriek tomu, že úverová zmluva je absolútnym obchodným záväzkovým vzťahom v zmysle Obchodného zákonníka vzhľadom na charakter účastníkov zmluvy v postavení dodávateľa a spotrebiteľa ako aj vzhľadom na tzv. formulárový typ zmluvy, keď spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť obsah zmluvných podmienok, je potrebné na tento právny vzťah aplikovať ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a zákona o ochrane spotrebiteľa. Podľa § 23a ods. 2 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa sa na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli priamo uzavreté podľa Občianskeho zákonníka použijú primerane ustanovenia Občianskeho zákonníka (rozsudok KS Žilina z 30.09.2010 sp. zn. 9Co/312/2010, rozsudok KS Žilina z 13.10.2010 sp. zn. 7Co/284/2010).

25. Podľa § 517 odsek 1 veta prvá Občianskeho zákonníka ak dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

26. Podľa § 517 odsek 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

27. Podľa § 3 odsek 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom do 31.01.2013, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

28. V konaní bolo preukázané, že medzi stranami bol zmluvný vzťah, v ktorom si žalovaná nesplnila svoju povinnosť preukázanú listinnými dôkazmi. Súd preto považoval návrh žalobcu, čo sa týka nesplatenej istiny 441,11 EUR, vyčísleného úroku z omeškania v sume 70,68 EUR a úroku do zosplatnenia vo výške 9,01 Eur za dôvodne podaný. S plnením dlhu sa žalovaná dostala do omeškania. Žalovanú ako dlžníka teda súd zaviazal na úhradu sumy 520,80 EUR spolu s 8,05 % úrokom z omeškania z istiny 441,11 EUR od 01.04.2015 tak, ako sú špecifikované vo výroku tohto rozhodnutia v súlade s § 517 Občianskeho zákonníka a Nariadením vlády SR č. 87/1995 Z.z..

29. Podľa čl. 8 CSP, strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

30. Podľa § 149 CSP, prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

31. Podľa § 290 CSP, spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.

32. Podľa § 295 CSP, súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz.

33. V rozpore s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami súd považoval nárok žalobcu, kde si uplatňoval úrok i do budúcnosti z úveru po splatnosti dlhu. Zmluva o bežnom účte, či úverová zmluva boli časovo ohraničené do ukončenia zmluvnými stranami, po tomto dátume si už žalobca nemohol uplatňovať úrok, ale len úrok z omeškania, čo mu aj súd priznal. Úrok je možné totiž si uplatňovať len v prípade, že si to strany výslovne dohodnú a aj to len počas obdobia, na ktoré si to dohodnú. Žalobca dňa 30.9.2013 určil splatnosť úveru v súlade s čl. VII ods. 2 písm. a) Všeobecných zmluvných podmienok, preto po tomto dni mu patria len úroky z omeškania z dlžnej sumy.

34. Súd odkazuje na záver odôvodnenia rozsudku Najvyššieho súdu SR R59/1998, z ktorého vyplýva, že veriteľovi patria dohodnuté zmluvné úroky z poskytnutých prostriedkov iba do splatnosti dlhu, následne sa dlžník dostáva do omeškania a je povinný platiť iba úroky z omeškania. Z uvedeného dôvodu má preto žalobca ako veriteľ právo na zaplatenie dohodnutého úroku z úveru iba do 30.9.2013, t. j. do dňa, kedy prehlásil úver za predčasne splatný s tým, že po tomto termíne žalobcovi nevzniká právo na zaplatenie dohodnutého úroku z úveru. Z ustálenej súdnej praxe (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Obo 143/98) vyplýva, že dohodnuté úroky (zmluvné úroky) z poskytnutých prostriedkov patria len do splatnosti (platnosti) dlhu (jeho splátok). Súd poukazuje aj na rozsudok KS v Nitre č. k. 25Co/527/2015-63 zo dňa 02.12.2015, ktorý zaujal rovnaký právny názor. Splatnosť nastáva aj vyhlásením splatnosti celého dlhu ku dňu povinnosti splatenia dlhu (30.09.2013). Od splatnosti je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania, pretože v opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu a to jednak v podobe úrokov z úveru, ako aj úrokov z omeškania, čo by spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi. Na tomto výklade a ustálenej súdnej praxi nič nemení ani zákon o spotrebiteľských úveroch, podľa ktorého spotrebiteľ má povinnosť uhradiť úrok len za časové obdobie od poskytnutia spotrebiteľského úveru do jeho splatenia. Toto ustanovenie Zákona o spotrebiteľských úveroch má na mysli situáciu, kedy spotrebiteľ - dlžník svoj dlh riadne spláca a toto ustanovenie vymedzuje celkovú dĺžku obdobia, počas ktorého má dlžník ako spotrebiteľ povinnosť platiť úroky. Nič to však nemení na situácii, že pokiaľ veriteľ (v danom prípade žalobca) pristúpi k tomu, že považuje celý dlh za splatný (tzv. zosplatnenie úveru), potom nastupuje režim platenia úrokov z omeškania a nie už úrokov z úveru. Dohodnutá splatnosť úveru je v tomto prípade totožná so zosplatnením úveru ku dňu odstúpenia od zmluvy. Po zosplatnení sa už nemôžu so svojimi nárokmi odkazovať na znenie skončenej zmluvy. Takýto postup by bol podľa súdu aj v rozpore s dobrými mravmi z uvedených dôvodov. Vzhľadom na uvedené súd žalobu v časti zaplatenia úroku vo výške 125,16 Eur, teda požadovaného úroku po zosplatnení dňa 30.9.2013 zamietol. Zároveň súd poukazuje na skutočnosť, že v tejto časti žaloby žalobca neuniesol bremeno tvrdenia, keď dostatočným spôsobom nešpecifikoval nepreukázal výšku požadovaného kapitalizovaného úroku a neoznačil zásadné skutkové tvrdenia opodstatňujúce dôvodnosť tohto jeho nároku a predovšetkým jeho výšky, pričom pri sporoch s ochranou slabšej strany o to viac je potrebné dbať na výslovné znenie ustanovenia § 132 ods. 2 CSP, v zmysle ktorého opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy.

35. Podľa § 255 ods. 1 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

36. Podľa § 255 ods. 2 ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

37. Podľa § 262 ods. 1 a 2 o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

38. Žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 645,96 EUR (100 %), súd mu priznal 520,80 EUR (81 % zo žalovanej sumy), vo zvyšku 125,16 EUR (19 % zo žalovanej sumy) žalobu zamietol. Miera úspechu žalobcu predstavuje 62 % (81 % - 19 %). Žalobcovi, ktorý bol v spore úspešnejší, tak vznikol nárok na náhradu trov konania v rozsahu 62 %.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia jeho písomného vyhotovenia na Okresný súd Bardejov.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 C.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 C.s.p.).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.