Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_13Co-413-2016.pdf
PDF · 78.38 KB
Case nature
Subarea
13Co/413/2016
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Amy Odalošovej a členov senátu JUDr. Ferdinanda Zimmermanna a JUDr. Janky Boroškovej v právnej veci žalobkyne: N. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom P. XX, K., zast. JUDr. Miroslavom Kriškom, nar. 09. 09. 1950, bytom Rázusova 79, Brezno, proti žalovanej: L. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom X. M. X, K., zast. B.. Petrom Šramkom, advokátom, so sídlom Moyzesova 12, Brezno, o zaplatenie 2 250 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Brezno č. k. 4C/291/2015-45 zo dňa 17. 06. 2016, takto
rozhodol:
Uznesenie Okresného súdu Brezno č. k. 4C/291/2015-45 zo dňa 17. 06. 2016 mení tak, že pripúšťa, aby do konania na strane žalovaného pristúpil ako žalovaný 2/ M. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom X. M. XX, K..
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie rozhodol tak, že nepripustil, aby do konania na strane odporcu (žalovaného) vstúpil ďalší účastník: M. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom X. M. XX, K., ktorý bude v konaní označovaný ako odporca (žalovaný) 2/.
2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobkyňa sa návrhom domáhala voči žalovanej zaplatenia sumy 2 250 € spolu s 5,05 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 2 250 € od 20. 05. 2015 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania. Po vydaní platobného rozkazu žalovaná v odpore proti platobnému rozkazu uviedla, že skutočnosti uvedené v návrhu nie sú pravdiví, keďže v roku 2012, 2013 manžel žalovanej spolu so žalovanou z prostriedkov BSM požičali postupne žalobkyni a ich synovi 3 000 € s tým, že pôžičku vrátia, keď budú pracovať v zahraničí. Syn žalovanej a žalobkyňa vrátili sumu 3 000 € na osobný účet manžela žalovanej, nemôže sa teda jednať o bezdôvodné obohatenie, namietala tiež pasívnu legitimáciu.
3. Žalobkyňa následne žiadala, aby súd pripustil vstup M. P., nar. XX. XX. XXXX., do konania ako žalovaného 2/. Poukázal na to, že suma 3 000 € bola poukázaná ňou na účet, ktorý je údajne len účtom manžela žalovanej a nemá vedomosť o tom, kto sumu 3 000 € z účtu vybral.
4. Súd prvej inštancie rozhodol o návrhu na pripustenie ďalšieho účastníka do konania na strane žalovanej v súlade s § 92 ods. 1 OSP. Uviedol, že súd môže po začatí konania na návrh účastníka pripustiť, aby do konania vstúpil ďalší účastník a to na strane žalobcu alebo žalovaného. Toto ustanovenie vychádza z rešpektovania dispozičnej zásady v občianskom súdnom konaní. Zákon nestanovuje dôvody, za splnenie ktorých má súd vstup ďalšieho účastníka do konania pripustiť alebo nepripustiť. Bude to záležať na úvahe súdu, ktorý prihliadne na konkrétne skutočnosti v posudzovanom prípade. Podľa judikatúry súd spravidla nepripustí vstup ďalšieho účastníka do konania, ak by pripustenie bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti, ak predmet konania nesúvisí s osobou, ktorá má do konania vstúpiť, ak žalobca nešpecifikoval, čoho sa mieni domáhať, proti osobe, ktorá má do konania vstúpiť (uznesenie NS SR zo dňa 17. 05. 2012 sp. zn. 5Obo/80/2011). Žalobkyňa si uplatnila voči žalovanej
nárok vo výške 2 250 € s príslušenstvom ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia v zmysle ust. § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka z dôvodu, že žalovaná od žalobkyne prijala plnenie v celkovej výške 3 000 € určených ako splátku pôžičky, čím jej vzniklo bezdôvodné obohatenie vo výške 2 250 €. Žalobkyňa v súlade s § 92 OSP navrhla pripustiť vstup M. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom X. M. XX, K., do konania na strane žalovaného z dôvodu, že žalovaná suma mala byť poukázaná na účet, ktorý patrí jemu. Žalobkyňa však jeho vstup do konania na strane žalovanej podrobnejšie neodôvodnila a tiež z jej strany nedošlo ani k zmene právneho titulu, na podklade ktorého si svoj nárok v predmetnom konaní uplatňuje. Z priebehu konania a z doteraz uvádzaných skutočností nie je možné predpokladať, že žalovaná a M. P. sú účastníkmi toho istého právneho vzťahu so žalobkyňou a nie je ani možné predpokladať, že by mohli byť v prípade úspechu žalobkyne v predmetnom konaní zaviazaní plniť žalobkyni z toho istého právneho titulu. Návrh žalobkyne na vstup druhého žalovaného do konania, aj s ohľadom na upravený petit návrhu uvedený v podaní žalobkyne, musí predpokladať spoločný dlh žalovanej a M. P., existenciu ktorého žalobkyňa do dnešného dňa nepreukázala a tento nevyplýva ani z dôkazov vykonaných v doterajšom priebehu konania.
5. Vzhľadom na vyššie uvedené súd prvej inštancie nepripustil vstup ďalšieho účastníka do konania na strane žalovanej, keď mal preukázané, že predmet konania tak, ako bol doteraz žalobkyňou v priebehu konania vymedzený a ustálený, nesúvisí s osobou, ktorej vstup do konania na strane žalovanej žalobkyňa navrhuje.
6. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podala odvolanie žalobkyňa. Navrhla rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávnych záverov, skutkových zistení, nie je v súlade s právnym stavom. Odvolateľka poukázala na to, že ona a syn žalovanej prevzali od žalovanej sumu 1 500 € pre nich dvoch a preto žalobkyňa mala povinnosť vrátiť žalovanej len polovicu požičanej sumy 750 € a 750 € mal vrátiť žalovanej, t. j. svojej matke, jej syn. Žalobkyňa mala žalovanej na označený účet vrátiť sumu 750 €, avšak nedopatrením poukázala naň účet sumu 3 000 €, čím poskytla žalovanej bezdôvodné obohatenie. Až z odporu žalovanej sa žalobkyňa dozvedela, že účet, ktorý jej bol oznámený na vrátenie dlhu 750 € má byť údajne účtom jej manžela, teda manžela žalovanej a otca, bývalého priateľa žalobkyne, a keďže nemá vedomosť kto sumu 3 000 € vybral z účtu a zrejme ich vybrali spoločne žalovaná s manželom (t. j. subjektom, ktorého vstup do konania navrhuje), je potrebné, aby na strane žalovaných boli obaja, keďže im vzniklo bezdôvodné obohatenie.
7. Žalovaná sa k odvolaniu žalobkyne nevyjadrila.
8. Konanie v prejednávanej veci začalo dňa 17. 07. 2015. Okresný súd napadnuté rozhodnutie vydal dňa 17. 06. 2016, rozhodnutie bolo doručené odvolateľovi dňa 30. 06. 2016. Odvolanie žalobkyne proti napadnutému rozhodnutiu bolo podané osobne na súde dňa 11. 07. 2016. Odvolaciemu súdu bola vec predložená dňa 08. 08. 2016.
9. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok (zákon č. 160/2015 Z. z., ďalej len „CSP“). Krajský súd v Banskej Bystrici, ktorému bola vec na rozhodnutie predložená až po 1. júli 2016 a ktorý tak k rozhodovaniu v tejto veci mohol pristúpiť až za účinnosti CSP, postupoval na základe úpravy z prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP (podľa ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti) už podľa tohto zákona. Prvoinštančný súd rozhodol ešte pred 1. júlom 2016 za účinnosti OSP (Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení). K podaniu odvolania došlo až po 01.06 2016 za účinnosti CSP. V záujme rešpektovania základných princípov CSP o spravodlivosti ochrany porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty, vrátane naplnenia legitímnych očakávaní účastníkov odvolacieho konania, ktoré začalo, avšak neskončilo za účinnosti skoršej úpravy procesného práva (č. l. 2 ods. 1 a 2 CSP), ako aj ďalšieho základného princípu o potrebe ústavne konformného i eurokonformného výkladu noriem vnútroštátneho práva (Čl. 3 ods. 1 CSP), bolo potrebné si predovšetkým vyriešiť otázku existencie podmienok konania o odvolaní a možností následného postupu odvolacieho súdu, s prihliadnutím na to, že nová úprava procesného práva oproti tej skoršej predpokladá čiastočne odchylný postup, keď v súlade s § 357 CSP odvolanie proti rozhodnutiu, o nepripustení ďalšieho účastníka do konanie už nie je prípustné, avšak v čase rozhodnutia súdom prvej inštancie bolo prípustné.
10. Krajský súd ako súd odvolací, ktorého funkčná príslušnosť na prejednávanie odvolaní a rozhodovanie o nich ostala zachovaná i po nadobudnutí účinnosti nových kódexov civilného procesného práva, v rámci skúmania splnenia podmienok na prejednanie odvolania proti rozhodnutiu o nepripustení ďalšieho účastníka konania na strane žalovaného dospel k záveru, že je funkčne príslušný na prejednanie odvolania.
11. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) CSP rozhodnutie okresného súdu v napadnutej časti podľa § 388 CSP zmenil.
12. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým rozhodol o nepripustení ďalšieho účastníka do konania na strane žalovaného.
13. V súlade s § 92 ods. 1 zák. č. 99/1963 Zb., účinného do 30. 06. 2016 ako aj v súlade s § 79 CSP, na návrh žalobcu môže súd pripustiť, aby do konania pripustil ďalší subjekt. Súhlas toho, kto má takto do konania pristúpiť je potrebný, ak má vystupovať na strane žalobcu. Pri rozhodovaní o pripustení ďalšieho účastníka do konania neposudzuje súd otázku jeho vecnej legitimácie (SJ 18/2006). Účelom pristúpenia ďalšieho účastníka do konania je odstránenie nedostatku pasívnej vecnej legitimácie. Otázku vecnej legitimácie posudzuje súd na základe vykonaného dokazovania a právneho posúdenia veci. Vecná legitimácie účastníka konania je otázkou hmotnoprávnou a teda je predmetom dokazovania, súd ju môže riešiť na základe výsledku dokazovania a len v súvislosti s rozhodnutím vo veci samej. V čase, keď bolo navrhnuté pristúpenie ďalšieho účastníka do konania a keď o jeho vecnej legitimácii neboli (ani nemohli byť) vykonané žiadne dôkazy, teda nie je (nemôže byť) žiadny priestor na posudzovanie otázky vecnej legitimácie ďalšieho účastníka konania a nemôže to mať význam ani pre rozhodnutie súdu o tom, či pripustenie ďalšieho účastníka bude pripustené (NS ČR sp. zn. 23Cdo 1239/2009). Rozhodnutie súdu o pripustení ďalšieho účastníka do konania podľa § 92 ods. 1 OSP ako aj podľa súčasnej právnej úpravy § 79 CSP je procesným rozhodnutím, ktoré vymedzuje okruh účastníkov konania, nerieši otázku vecnej legitimácie účastníka, teda či a ktorému účastníkovi svedčí hmotné právo, či účastník je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, o ktorej v konaní ide. Otázku vecnej legitimácie posudzuje súd až v rozhodnutí o veci samej, na základe vykonaného dokazovania a právneho posúdenia veci (najvyšší súd ČR sp. zn. 23Cdo 4363/2010).
14. Z obsahu odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie je zrejmé, že súd posudzoval návrh vo vzťahu k tomu, či je „osvedčený“ nárok hmotnoprávne. Odvolací súd poukazuje na to, že takýto záver nie je v súlade s výkladom predmetného ustanovenia, keď súd pri rozhodovaní o pripustení ďalšieho účastníka konania nerieši otázku hmotnoprávnej pasívnej legitimácie, nakoľko túto môže vyriešiť len na základe dokazovania a táto súvisí s rozhodovaním vo veci samej. Za daného stavu konania o vecnej legitimácii navrhnutého žalovaného 2/ neboli vykonané žiadne dôkazy v konaní, teda nie je žiadny priestor v posudzovaní otázky jeho pasívnej vecnej legitimácie a nemôže to mať význam ani pre rozhodnutie súdu o tom, či súd pripustí ďalšieho účastníka do konania. Pri rozhodovaní o vstupe ďalšieho účastníka do konania súd vychádza tiež z hľadiska hospodárnosti konania. Ak súd dospeje k názoru, že je hospodárnejšie, vstup ďalšej sporovej strane umožniť, uznesením pripustí tento vstup. V opačnom prípade rovnako uznesením tento návrh zamietne. Z obsahu spisu vzhľadom na štádium konania možno vyvodiť záver o tom, že vstup ďalšieho účastníka na strane žalovaného do konania treba považovať za hospodárny.
15. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil.
16. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania, t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpisu uvedie, tiež proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).