Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7C/68/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky, sudkyňou Ing. Mgr. Annou Přikrylovou, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803, so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, zastúpeného advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, proti žalovaným: 1.) J., 2.) X., o zaplatenie sumy 558,97 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Súd žalobu žalobcu zamieta.

Súd nepriznáva žalovaným 1.) a 2.) náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 20.07.2012 domáhal voči žalovaným zaplatenia sumy 558,97 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 737,36 Eur, s úrokom z omeškania 8,5 % ročne zo sumy 558,97 Eur od 18.04.2012 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žaloba bola odôvodnená tým, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 18.07.2007 medzi postupcom Všeobecná úverová banka, a.s. a spoločnosťou EOS KSI Slovensko, s.r.o. postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovanému. Právny predchodca žalobcu uzavrel so žalovaným 1.) dňa 27.10.2005 Zmluvu č. XXXXXXX . a na základe ktorej boli žalovanému poskytnuté peňažné prostriedky, ktoré sa žalovaný zaviazal splácať v pravidelných mesačných splátkach riadne a včas. Žalovaný si nesplnil zmluvnú povinnosť a ku dňu postúpenia predmetnej pohľadávky dlhoval dumu 2.423,87 Eur. Žalovaný 2.) uznal vyššie uvedený záväzok v dohode o uznaní dlhu a týmto pristúpil k záväzku podľa § 533 a nasl. Občianskeho zákonníka. Do podania žaloby žalovaní 1.) a 2.) uhrádzali splátkami spolu sumu 1.864,90 Eur, dlh je teda ku dňu podania žaloby vo výške 558,97 Eur. Žalobca si vyčíslil úrok z omeškania za obdobie od 03.05.20007 do 17.04.2012 vo výške 8,5% ročne zo súm istín po započítaní uhradených splátok v sume 737,36 Eur.

2. Žalovaní 1.) a 2.) sa k žalobe napriek výzve nevyjadrili. Žaloba bola žalovanému 1.) doručená podľa ustanovenia § § 116 ods. 2 Civilného sporového poriadku (C.s.p.).

3. Podľa § 297 C.s.p. súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.

4. V prejednávanej veci súd podľa § 297 C.s.p. vyhlásil rozsudok bez nariadenia pojednávania. Podľa § 219 C.s.p., miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil súd na svojej úradnej tabuli a webovej stránke súdu dňa 20.01.2017.

5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou, žiadosťou o vydanie a používanie pôžičkovej karty Quatro, obchodnými podmienkami právneho predchodcu žalobcu, dohodou o uznaní dlhu zo dňa 04.10.2010, výpisom z pôžičkovej karty Quatro, vyhlásením predčasnej splatnosti právnym predchodcom žalobcu zo dňa 27.04.2007, špecifikáciou dlžnej sumy zo dňa 08.07.2016, zmluvou o postúpení pohľadávky spolu s prílohou, pokusom o zmier zo dňa 11.06.2012, ako aj ostatným spisovým materiálom a zistil tento skutkový a právny stav.

6. Zo Zmluvy o vydaní a používaní pôžičkovej karty Quatro č. XXXXXXX zo dňa 04.11.2005 súd zistil, že ju podpísal právny predchodca žalobcu Všeobecná úverová banka, a.s. a žalovaný 1.), ide o formulárové tlačivo, v ktorom je uvedený schválený úverový rámec 30.000,- Sk (995,82 Eur) s výškou splátky 1.000,- Sk (33,19 Eur).

7. Podľa článku II. bod 1. Obchodných podmienok pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet vydávaných Všeobecnou úverovou bankou v spolupráci so spoločnosťou Slovenské kreditné karty, a.s. (ďalej len OP) vydanie hlavnej karty je podmienené schválením žiadosti bankou a stanovením úverového rámca a mesačnej splátky. O vydanie dodatkovej karty môže klient požiadať len s písomným súhlasom osoby, na ktorej meno má byť vydaná.

8. V zmysle článku III. bod 7. OP hlavná karta sa vydáva s dobou platnosti 2 rokov. Platnosť karty končí v posledný deň kalendárneho mesiaca vyznačeného na karte alebo jej zrušením. Spolu s vydaním hlavnej karty banka automaticky otvára kartový účet.

9. V zmysle článku IV. bod 16. OP držiteľ karty je oprávnený čerpať kartou peňažné prostriedky do výšky maximálneho denného limitu čerpania kartou, maximálne od výšky úverového rámca.

10. Podľa článku V bod 22 OP všetky transakcie hlavnou kartou a dodatkovou kartou sú zaúčtované bankou na ťarchu kartového účtu v deň obdržania avíza o záväzku. Suma transakcie môže byť navýšená o poplatky medzinárodného platobného systému.

11. Podľa článku V. body 27. a 28. OP, klient je povinný uhradiť každú sumu splatnú podľa zmluvy s použitím variabilného symbolu identifikujúceho kartový účet tak, aby úhrada bola pripísaná na účet uvedený vo výpise najneskôr v deň splatnosti. Výška povinnej splátky sa určuje v posledný deň v kalendárnom mesiaci. Pokiaľ ďalej nie je uvedené inak, výška povinnej splátky sa rovná štandardnej splátke. V prípade, ak akákoľvek časť povinnej splátky za predchádzajúce obdobie nebola splatená, výška povinnej splátky za bežné obdobie sa vypočíta ako súčet štandardnej splátky a akejkoľvek nesplatenej časti povinnej splátky za predchádzajúce obdobia. 12. Zo špecifikácie dlžnej sumy doručenej súdu dňa 08.07.2016 súd zistil, že žalovaný 1.) čerpal prostredníctvom karty sumu vo výške 2.327,61 Eur, ďalej boli žalovanému 1.) zarátané poplatky vo výške 179,38 Eur a úrok vo výške 414,78 Eur. Súčet debetných operácií spolu predstavuje sumu 2.921,77 Eur. Celkové úhrady žalovaného 1.) boli vo výške 497,91 Eur. Rozdiel debetných a kreditných operácii predstavoval sumu 2.423,87 Eur a pozostával zo sumy istiny 2.081,84 Eur, zo sumy poplatkov 165,97 a zo sumy úroku z omeškania 176,05 Eur. Po postúpení žalovaný uhradil sumu v celkovej výške 1.864,90 Eur, ktorá bola započítaná v celej výške na istinu. Na základe toho je žalovaná suma 558,97 Eur, ktorá pozostáva z istiny vo výške 216,95 Eur, z poplatkov o výške 165,97 Eur a z úroku z omeškania vo výške 176,05 Eur. Žalovaný sa dostal do omeškania v mesiaci január 2007, na základe čoho mu bolo zaslané vyhlásenie predčasnej splatnosti celého dlžného zostatku zo dňa 27.04.2007.

13. Z rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 23.11.2006 súd zistil, že spoločnosť Všeobecná úverová banka, a.s. ako postupca postúpi na žalobcu pohľadávky. Z prílohy zo dňa 18.07.2007 súd zistil, že na žalobcu bola postúpená pohľadávka voči žalovanému 1.).

14. Listom zo dňa 27.04.2007 oznámil právny predchodca žalobcu predčasnú splatnosť dlžného zostatku na kreditnej karte Quatro a to vo výške 71.531,99 Sk, ktorý mal žalovaný 1.) uhradiť do 5 dní odo dňa doručenia tohto vyhlásenia. Doručenka o prevzatí súdu predložená nebola.

15. Dňa 04.10.2010 bola uzavretá medzi žalobcom a žalovaným 1.) dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní dlhu. Ako osoba pristupujúca k záväzku podľa § 533 Občianskeho zákonníka je uvedený žalovaný 2.).

16. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

17. Podľa § 2 písm. a), b) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene v znení účinnom do 30.6.2006 (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme, b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

18. Podľa § 3 ods. 1, 2 zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

19. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení do 31.12.2007 spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. 20. Podľa § 52 ods. 2, 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

21. Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

22. Súd sa v prvom rade zaoberal právnou povahou a aplikáciou právnej normy vo vzťahu k predmetu uplatnenej pohľadávky v tomto konaní a právneho vzťahu vzniknutého medzi stranami a dospel k záveru, že vzťah medzi žalovaným 1.) a žalobcom je spotrebiteľský a predmetná zmluva je bez pochybností spotrebiteľskou zmluvou. Právny predchodca žalobcu - banka, poskytla žalovanému 1.) úver v rámci vykonávania svojej obchodnej činnosti a žalovaný 1.) prijal finančnú službu ako spotrebiteľ. Základná právna úprava právneho vzťahu zo zmluvy o úvere je daná v § 497 Obchodného zákonníka, ktorý je podľa § 261 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka absolútnym obchodom a postavenie žalovaného 1.) v zmluve ako spotrebiteľa zodpovedá charakteristike spotrebiteľa, danej v § 2 ods. 1 písm. a) zákona o ochrane spotrebiteľa a v § 3 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch a postavenie banky, ktorá poskytla podľa predmetu svojho podnikania finančnej služby žalovanému 1.) podľa zmluvy vyplýva z ustanovenia § 2 ods. 1 písm. b) zákona o ochrane spotrebiteľa a § 3 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch. Spotrebiteľský charakter zmluvy je zrejmý z postavenia účastníkov zmluvy, keď niet pochýb o tom, že pôvodný veriteľ je bankou, ktorého predmetom podnikateľskej činnosti je aj poskytovanie úverov, je dodávateľom bankovej služby a zo žiadneho z údajov zistených v konaní nevyplynulo, žeby žalovaný 1.) požadoval poskytnúť úver nie ako spotrebiteľ. Súd posudzoval vzťah účastníkov podľa Obchodného zákonníka a pri právnom posúdení veci aplikoval aj ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch, zákona o ochrane spotrebiteľa a ustanovenia Občianskeho zákonníka. Charakter spotrebiteľskej zmluvy zostáva zachovaný aj po postúpení pohľadávky bankou na navrhovateľa a nestráca sa zmenou v súčasnosti aktívne legitimovaného účastníka - žalobcu, pretože tento sa stal zo zmluvy o postúpení pohľadávky iba novým veriteľom žalovaného 1.), pričom nebolo pochýb ani o tom, že s postúpenou pohľadávkou prešlo aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. Podľa § 2 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch sa na účely tohto zákona rozumie nielen zmluva o úvere ale aj zmluva o pôžičke, obe zadefinované ako spotrebiteľský úver, ktorým je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov a podľa písmena b) ustanovenia obsahom tak zmluvy o úvere ako aj zmluvy o pôžičke je záväzok veriteľa poskytnúť spotrebiteľovi dočasne peňažné prostriedky a spotrebiteľov záväzok ich

vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom. Žalobca v konaní nerozporoval skutočnosť, že žalovaný 1.) bol v zmluvnom vzťahu spotrebiteľom. Pri týchto záveroch sa súd zaoberal platnosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere po stránke formálnej a vyhodnotil zmluvu ako platnú, uzavretú podľa § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom v čase jej uzavretia v písomnej forme.

23. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

24. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

25. Podľa § 102 Občianskeho zákonníka pri právach, ktoré sa musia najprv uplatniť u fyzickej alebo právnickej osoby začína plynúť premlčacia doba odo dňa, keď sa právo takto uplatnilo.

26. Podľa § 261 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí ( § 476), zmluvy o úvere ( § 497), zmluvy o kontrolnej činnosti ( § 591), zasielateľskej zmluvy ( § 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku ( § 638), zmluvy o tichom spoločenstve ( § 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§ 682), zmluvy o inkase ( § 692), zmluvy o bankovom uložení veci ( § 700), zmluvy o bežnom účte ( § 708) a zmluvy o vkladovom účte ( § 716).

27. Podľa § 387 ods. 1 Obchodného zákonníka právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej zákonom.

28. Podľa § 397 ods. 1 Obchodného zákonníka ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky.

29. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka účinného od 1.5.2014 ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

30. Podľa § 2 ods. 1 písm. a), b) Zák. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, na účely tohto zákona sa rozumie: spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nakupuje výrobky alebo používa služby pre priamu osobnú spotrebu fyzických osôb, najmä pre seba a pre príslušníkov svojej domácnosti; predávajúcim podnikateľom, ktorý spotrebiteľovi predáva výrobky alebo poskytuje služby.

31. Zákon č. 634/92 Zb. v znení neskorších predpisov bol následne zrušený a nahradený zákonom č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa.

32. Podľa § 5b Zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom od 1.5.2014 orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

33. Novela zákona o ochrane spotrebiteľa v § 5b zaviedla povinnosť súdu ex offo prihliadať na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. Súd preto ex offo skúmal, či pohľadávka žalobcu voči žalovaným je premlčaná. Premlčanie je kvalifikované uplynutie času ustanoveného v zákone na vykonanie práva, ktorý uplynul bez toho, aby sa právo bolo vykonalo, čo má za následok zánik súdnej vymáhateľnosti, v dôsledku čoho premlčané právo nemožno oprávnenému priznať. Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie istoty v právnych vzťahoch. Ak uplynula zákonnom ustanovená premlčacia doba a oprávnená osoba v nej určeným

spôsobom u príslušného orgánu svoje právo nevykonala, súd prihliada na premlčanie v súčasnosti ex offo a tak sa oprávnená osoba nemôže s úspechom domáhať u súdu svojho práva. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že žaloba nebola podaná dôvodne. Zo zisteného stavu veci súd vyvodil ten právny záver, že v konaní je potrebné ex offo prihliadnuť na premlčanie uplatneného nároku v zmysle ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení od 1.5.2014. Súd musel vziať na zreteľ § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, pričom ako „orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy“ je povinný prihliadnuť na zákonný dôvod, ktorý bráni priznať plnenie požadované návrhom. Pri rozhodnutí zohľadnil § 52 ods. 2 vetu tretiu Občianskeho zákonníka, podľa ktorého všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Obe tieto ustanovenia nadobudli účinnosť 1. mája 2014 a keďže právne predpisy, ktorých súčasťou sú, nemajú prechodné ustanovenia, znamená to, že od ich účinnosti sa vzťahujú aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom. Pri posudzovaní premlčania súd pre spotrebiteľský charakter zmluvy aplikoval ustanovenie § 100 a nasl. Občianskeho zákonníka, podľa ktorého je premlčacia doba tri roky a nie úpravu premlčania podľa Obchodného zákonníka, ustanovujúceho premlčaciu dobu štvorročnú, pretože v zmysle § 52 ods. 2 tretej vety Občianskeho zákonníka účinného od 1.5.2014 prednostne použil na právny vzťah, v ktorom vystupuje žalovaný 1.) v pozícii spotrebiteľa, ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mala použiť norma obchodného práva. Právny predchodca žalobcu uzatvoril so žalovaným 1.) dňa 04.11.2004 Zmluvu o vydaní a používaní pôžičkovej karty, pričom pôvodný veriteľ dňa 27.04.2007 vyzval žalovaného 1.) k úhrade dlžného zostatku vo výške 71.531,99 Sk (2.3744,43 Eur) a to do 5 dní odo dňa doručenia vyhlásenia. Žalobca síce súdu nepredložil doručenku od žalovaného 1.) k vyhláseniu, uvedené však nesmie pôsobiť v neprospech spotrebiteľa. Vzhľadom na uvedené nie je možné určiť presnú dobu začatia plynutia premlčacej doby, avšak vzhľadom ku skutočnosti, že žaloba na súd bola podaná až dňa 20.07.2012, teda vyše štyri roky od vystavenia výzvy k úhrade dlžného zostatku, má súd za to, že žaloba bola podaná po uplynutí trojročnej premlčacej doby, preto bolo potrebné premlčaný nárok žalobcu ako nedôvodný v celom rozsahu zamietnuť. Za premlčané považoval súd aj uplatnené úroky z omeškania, keďže tvoria príslušenstvo pohľadávky a sledujú jej osud, z čoho možno usúdiť, že vedľajší úrokový záväzok sa premlčí najneskôr v rovnakej dobe ako hlavný peňažný záväzok.

34. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

35. Podľa § 7 ods. 1, 2 a 4 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, nekalé obchodné praktiky sú zakázané. Obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak a) je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti, b) podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k výrobku alebo službe, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov. Za nekalú obchodnú praktiku sa považuje najmä klamlivé konanie a klamlivé opomenutie konania podľa § 8 a agresívna obchodná praktika podľa § 9. Zoznam obchodných praktík, ktoré sa za každých okolností považujú za nekalé, je v prílohe č. 1.

36. Podľa § 8 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa obchodná praktika sa tiež považuje za klamlivú, ak opomenie podstatnú informáciu, ktorú priemerný spotrebiteľ potrebuje v závislosti od kontextu na to, aby urobil rozhodnutie o obchodnej transakcii, a tým zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť, že priemerný spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil.

37. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

38. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

39. K dohode o uzavretí splátkového kalendára a o uznaní záväzku súdna prax (k tomu pozri rozsudok Krajského súdu v Trenčíne vo veci sp. zn. 4Co/940/2013 zo dňa 16.10.2014, rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 9Co/659/2013 zo dňa 21.04.2016 a rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 6Co/210/2013 zo dňa 16.12.2013) už zaujala stanovisko, že pri uzatváraní týchto dohôd zo strany

žalobcu došlo k nekalej obchodnej praktike. Je nepochybné, že právny vzťah medzi stranami je vzťah so spotrebiteľskej zmluvy, a preto je potrebné aj na tento právny úkon aplikovať ustanovenia, ktoré spravujú vzťahy spotrebiteľského charakteru. Súdna prax vychádza zo stanoviska, že dohoda o splátkach je typicky formulárovým ošetrením vzniknutého stavu, kedy sa na podpis spotrebiteľovi predkladá zdanlivo výhodný formulár o splátkach. Aj v tomto prípade dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku predloženú žalobcom, treba považovať za formulárový dokument, ktorý má zdanlivo pôsobiť ako ústupok žalobcu vo forme povolenia splátok dlhu, avšak jeho cieľom je dosiahnutie uznania záväzku a tým predĺženie premlčacej lehoty na uplatnenie nároku, ako aj dosiahnutie súhlasu s rozhodcovskou doložkou. Z textu dohody je zrejmé, že ide o formulár, ktorý žalobca používa vo vzťahu k neurčitému počtu dlžníkov. Možno konštatovať, že ak dlžník podpisuje takúto dohodu, nerobí to z dôvodu, aby uznal svoj záväzok, ale aby dosiahol splátky svojho dlhu. Uznanie záväzku je cieľ sledovaný predovšetkým veriteľom a nie dlžníkom a keďže ide o predformulované tlačivo, dlžník pri uzatváraní dohody o splátkach nemôže jeho obsah ovplyvniť. Text dohody je podpísaný na dopredu žalobcom pripravený formulár, ktorého obsah nemôže spotrebiteľ ovplyvniť. Zároveň je vždy potrebné prihliadnuť aj na okolnosti, za ktorých takýto úkon vznikol. Vychádzajúc zo zásady ochrany spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany je umiestnenie textu o vedomosti premlčaného dlhu do bodu 3 dohody obsahovo označené ako „forma splatenia záväzku“ zavádzajúce, a preto napĺňa kritériá nekalej obchodnej praktiky. V danej veci ani nedošlo k uznaniu dlhu samotným žalovaným 1.) ale žalobca si chcel poistiť splácanie úveru pristúpením osoby - žalovaného 2.) k dlhu žalovaného 1.). Žalovaný 1.) teda samostatne dlh vôbec neuznal a takéto uznanie nemôže mať voči nemu žiadne účinky. Súd uznanie dlhu žalovaným 2.) považoval za neplatné podľa § 39 Občianskeho zákonníka, pretože sa prieči zákonu (§ 7 ods. 1, 2 a 4 zákona č. 250/2007 Z.z.). Vzhľadom na skutočnosť, že dohoda o uznaní dlhu je neplatná, bolo potrebné zamietnuť žalobu voči žalovanému 2.), ktorý nebol pasívne vecne legitimovaný v konaní.

40. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

41. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

42. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p. V prejednávanej veci bol plne úspešní žalovaní 1.) a 2.) a vzniklo im právo na náhradu trov konania. Keďže žalovaní 1.) a 2.) si náhradu trov konania neuplatnila a iné trovy im zo spisu nevyplývajú, rozhodol tak, že žalovaným náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Malacky, písomne, dvojmo.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č . 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok).