Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_39C-53-2015.pdf
PDF · 78.41 KB
Case nature
Area
Subarea
39C/53/2015
Rozhodnutie
Okresný súd Pezinok sudcom Marekom Mikulčíkom v právnej veci žalobcu: CETELEM SLOVENSKO, a.s., so sídlom Panenská 7, Bratislava, IČO: 35 787 783, zastúpeného: JUDr. Helena Strachotová, usadený euroadvokát, so sídlom Hviezdoslavova 7, 036 01 Martin, proti žalovanému: K. D., L.. XX.XX.XXXX, J. XXX XX J. Č.. XXX, štátny občan SR, o zaplatenie 256,27 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 256,27 €, spolu so zmluvným úrokom vo výške 30% ročne zo sumy 195,64 € od 16.7.2014 do 1.10.2014, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 256,27 € od 1.10.2014 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. V prevyšujúcej časti sa návrh zamieta. Žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
odôvodnenie:
1 Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 13. marca 2015 domáhal proti žalovanému zaplatenia 256,27 €, spolu so zmluvným úrokom vo výške 30% ročne zo sumy 195,64 € od 16.7.2014 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 256,27 € od 1.10.2014 do zaplatenia a náhrady trov konania.
2 Žalobu odôvodnil tým, že dňa 3.3.2011 uzatvoril so žalovaným zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru a vydaní úverovej karty. Žalovaný vyčerpal z úverového rámca peňažné prostriedky vo výške 627,34 €. Žalovaný sa v zmluve zaviazal splatiť úver formou pravidelných mesačných splátok vo výške 5 % z úverového rámca, splatných vždy do 10. dňa kalendárneho mesiaca. Nakoľko žalovaný žalobcovi splátky neplnil riadne a včas, vypovedal mu žalobca zmluvu, vyhlásil dňa 1.10.2014 splatnosť úveru a žalovaného vyzval na zaplatenie dlžnej sumy vo výške 256,27 eur, ktorú žalovaný žalobcovi doposiaľ neuhradil. 3 Žalovaný sa k doručenej žalobe nevyjadril.
4 § 177 ods. 2 písm. a/ zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) stanovuje: „Pojednávanie nie je potrebné nariaďovať, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 2 000 eur.“
5 § 219 ods. 3 C.s.p. stanovuje: „Vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.“
6 Vzhľadom k tomu, že v tomto konaní ide o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 2 000 eur, súd dňa 20.
januára 2017 na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu oznámil, že dňa 27. januára 2017 o 9:45 hod. v pojednávacej miestnosti č. 102 bude vo veci verejne vyhlásený rozsudok.
7 Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ochrane spotrebiteľa“), orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. Podľa § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov, zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Podľa § 9 ods. 9 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok, poplatky alebo akékoľvek iné plnenie, ktoré nie sú ustanovené zákonom alebo uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžník je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka platného v čase uzavretia zmluvy, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
8 Súd vo veci rozhodol na základe žalobcom predložených listinných dôkazov a z nich zistený skutkový stav aplikoval na citované ustanovenia právnych noriem, na základe čoho dospel súd k záveru, že žalobný návrh je čiastočne dôvodný. Súd s poukazom na citované ustanovenia právnych noriem právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným založený zmluvou o revolvingovom spotrebiteľskom úvere zo dňa 3.3.2011 považoval jednoznačne za spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka a zároveň konštatoval, že ide o zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Vzhľadom na uvedené tiež platí, že zákon o spotrebiteľských úveroch patrí do oblasti predpisov občianskeho práva a je vo vzťahu k Občianskeho
zákonníku lex specialis. Uvedené znamená, že pokiaľ určité otázky nie sú výslovne upravené zákonom č. 129/2010 Z.z. použijú sa na ich riešenie príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka, vrátane všeobecných ustanovení o záväzkoch. Aj v zmysle § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sa nemôžu odchýliť od ustanovení Občianskeho zákonníka v neprospech spotrebiteľa. Žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzavreli dňa 3.3.2011 úverovú zmluvu, na základe ktorej poskytol žalobca žalovanému spotrebiteľský revolvingový úver s úverovým rámcom vo výške 500,- €, s dojednaným úrokom 30 % ročne a RPMN vo výške 34,47 %. Úver mal žalovaný splácať v mesačných splátkach vo výške 5% z úverového rámca. Nakoľko žalovaný žalobcovi splátky neplnil riadne a včas, vypovedal mu žalobca listom zo dňa 21.7.2014 úverovú zmluvu, vyhlásil dňa 1.10.2014 splatnosť úveru a žalovaného vyzval na zaplatenie dlžnej sumy vo výške 256,27 eur, tvorenej istinou vo výške 195,64 €, úrokmi vo výške 42,73 € a nákladmi spojenými s uplatnením pohľadávky vo výške 17,90 €, ktoré sumy žalovaný žalobcovi doposiaľ neuhradil.
9 Súd zistil, že pokiaľ z platnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere mal žalovaný žalobcovi zaplatiť na istine sumu 195,64 €, na zmluvnom úroku do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru sumu 42,73 € a na nákladoch spojených s uplatnením pohľadávky sumu 17,90 €, pričom žalobcovi nič nezaplatil, je mu z titulu úveru a jeho príslušenstva povinný vrátiť sumu 256,27 €, a to aj s príslušným úrokom z omeškania. Dôvodný bol preto návrh žalobcu v časti o zaplatenie sumy 256,27 € s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne z tejto sumy 1.10.2014 do zaplatenia, v ktorej časti súd návrhu vyhovel. V prevyšujúcej časti súd žalobný návrh žalobcu zamietol ako nedôvodný, nakoľko dospel k záveru, že žalobcovi nevznikol nárok na zmluvne dohodnuté úroky vo výške 30% ročne z uplatnenej sumy istiny 195,64 € v žalobcom uplatnenom rozsahu (od 16.7.2014 do zaplatenia), pretože z platnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere mohol žalobca oprávnene požadovať zmluvne dohodnutý úrok vo výške 30% ročne len do termínu konečnej splatnosti úveru dňa 1.10.2014 (ktorý mu bol aj súdom priznaný) a nie aj po tejto dobe. Súd pritom vychádzal z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. IV. ÚS 476/2012 z 18.9.2012, v zmysle ktorého Ústavný súd SR pripustil názor odvolacieho a prvostupňového súdu, podľa ktorého veriteľovi patria úroky len do splatnosti dlhu, následne sa dlžník dostáva do omeškania a je povinný platiť iba úroky z omeškania ( R 59/1998, 4Obo 143/1998). Veriteľ má právo na zaplatenie zmluvných úrokov len do vyhlásenia predčasnej splatnosti s tým, že následne už právo na dohodnutý úrok z úveru nevzniká, iba právo na úrok z omeškania. V opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťažovaniu v podobe úrokov z úveru, ako i úrokov z omeškania, čo spôsobuje značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi. Pokiaľ išlo o žalobcom uplatňovaný úrok z omeškania vo výške 8,05 % ročne, súd žalobcovi priznal úrok z omeškania len vo výške 5,05% ročne, keďže omeškania žalovaného s plnením peňažného dlhu nastalo dňa 1.10.2014, kedy podzákonný právny predpis stanovoval, že výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, a v prevyšujúcej časti žalobou uplatnený nárok na úrok z omeškania zamietol.
10 O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 C.s.p. a vyslovil, že žiadna z pomerne úspešných strán sporu nemá právo na náhradu trov konania.
11 To sú dôvody, pre ktoré súd rozhodol tak, ako je to uvedené v enunciáte tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Pezinok do 15 dní odo dňa jeho doručenia. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.