Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_13C-388-2013.pdf
PDF · 114.53 KB
Case nature
Area
Subarea
13C/388/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Blaženou Szpyrcovou v právnom spore žalobkyne: G. E., rodená X., nar. XX.X.XXXX, bytom N., F. XX právne zastúpená advokátom JUDr. Jánom Tajtákom so sídlom v Košiciach, Ondavská 17 proti žalovaným: 1. R. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N., T. X, 2. N. Z., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom N., N. XX, obaja žalovaní právne zastúpení JUDr. Martinom Polákom, advokátom so sídlom v Košiciach, Moyzesova 38 v konaní o určenie vlastníckeho práva a iné a takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a .
II. P r i z n á v a žalovaným v 1. a v 2. rade právo na náhradu trov konania voči žalobkyni vo výške 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa vo svojej pôvodnej žalobe zo dňa 26.8.2013 žiadala, aby súd určil, že je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností zapísanej na LV č. XXXXX, katastrálne územie M. W., obec Košice - Staré Mesto, okres Košice I a to byt č. X na prízemí obytného domu súpisné č. XXX na F. U. Č.. XX O. N., ktorý je postavený na pozemku parcelné č. XXX v spoluvlastníckom podiele na spoločných častiach, spoločných zariadeniach obytného domu vo veľkosti 397/10000-in a pozemok parcelné číslo 534 o výmere 447 m2 vedený ako zastavané plochy a nádvoria v spoluvlastníckom podiele 397/10000-cin v podiele k celku. Zároveň, aby súd uložil žalovanému v 1. rade vydať jej túto nehnuteľnosť alebo zaviazať žalovaného v 1. rade na zaplatenie trhovej ceny nehnuteľností vo výške 87 000 Eur.
2. Svoju žalobu odôvodnila tým, že dňa 23.8.2010 uzavrela kúpnopredajnú zmluvu na predmetnú nehnuteľnosť so žalovaným v 1. rade, na ktorého previedla vlastnícke právo. Nehnuteľnosť odpredala žalovanému v 1. rade za sumu 18 600 Eur. Keďže ako predávajúca uzavrela predmetnú kúpnu zmluvu za nápadne nevýhodných podmienok z toho dôvodu od tejto zmluvy odstúpila. Poukázala tiež na to, že kúpnopredajnú zmluvu uzavrela aj v tiesni, za nápadne nevýhodných podmienok. V dôsledku odstúpenia od zmluvy došlo k jej zrušeniu a obnoveniu jej vlastníckeho práva.
3. Svoju žalobu písomne doplnila dňa 24.10.2013, kde označila aj žalovaného v 2. rade, pričom žiadala, aby súd zaviazal žalovaných v 1. a v 2. rade vydať jej predmetnú nehnuteľnosť v dôsledku odstúpenia od zmluvy, ktorú uzavrela v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok a aby súd určil, že je výlučnou vlastníčkou predmetnej nehnuteľnosti alebo alternatívne žiadala, aby súd zaviazal žalovaných v 1. a v 2. rade na zaplatenie trhovej ceny nehnuteľností vo výške 87 000 Eur. V dôsledku doplnenia petitu žiadala žalobkyňa dňa 3.3.2014, aby súd pripustil ďalšieho účastníka do konania na strane žalovaného a to žalovaného v 2. rade.
4. Uznesením č. k. 13C/388/2013-33 zo dňa 6.5.2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 18.6.2014 súd pripustil, aby do konania na strane žalovaného pristúpil ako žalovaný v 2. rade N. Z..
5. Žalobkyňa opätovne dňa 23.6.2014 požiadala, aby súd pripustil zmenu žaloby a to tak, aby žalovaný v 1. rade bol povinný jej zaplatiť sumu 68 400 Eur a zároveň, aby jej nahradil trovy konania, prípadne aby alternatívne súd určil, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou predmetnej nehnuteľnosti a aby súd uložil žalovanému v 2. rade povinnosť vypratať predmetnú nehnuteľnosť a vydať ju do jej vlastníctva. Zároveň žiadala, aby jej súd uložil povinnosť vrátiť žalovanému v 1. rade kúpnu cenu bytu 18 000 Eur, ktorá bola vyplatená na základe kúpnej zmluvy zo dňa 23.8.2010, Dodatku č. 1 ku kúpnej zmluve zo dňa 23.8.2010, ktorú uzavrela so žalovaným v 1. rade. Zároveň žiadala, aby súd zaviazal žalovaného v 1. rade vrátiť žalovanému v 2. rade dohodnutú kúpnu cenu na základe kúpnej zmluvy o prevode vlastníctva k predmetnej nehnuteľnosti.
6. Uznesením č. k. 13C/388/2013-58 zo dňa 11.5.2015, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 4.6.2015 súd pripustil zmenu žaloby tak ako ho navrhla žalobkyňa.
7. Žalobkyňa opätovne požiadala súd o zmenu petitu žaloby a to na pojednávaní dňa 29.4.2016, ktorým žiadala, aby súd určil, že je výlučnou vlastníčkou predmetného bytu č. X na prízemí obytného domu na F. U. O. N., ktorý je zapísaný na liste vlastníctva č. XXXXX pre katastrálne územie M. W., obec Košice
- Staré Mesto, okres Košice I, ku ktorému prináleží spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a zariadeniach bytového domu a na pozemku parcelné číslo XXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 447 m2 vo veľkosti 397/10000-cin. Na tomto pojednávaní uznesením súd pripustil túto zmenu žaloby.
8. Písomným podaním dňa 2.5.2016 po pripustení poslednej zmeny petitu žaloby doplnila žalobkyňa dôvody, o ktoré opierala svoju žalobu a poukázala na nedostatok vôle na jej strane ako domnelého predávajúceho uzavrieť kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol vyššie uvedený byt. Žalobkyňa mala v čase uzavretia tejto zmluvy za to, že sa jedná nie o konečný predaj bytu, ale len o dočasný tzv. zabezpečovací prevod práva vo vzťahu k peňažnej pôžičke, ktorú žalovaní v 1. a v 2. rade poskytli jej otcovi, pričom nemala v úmysle definitívne predať tento byt. Žalobkyňa poukázala, že neprítomnosť vôle niektorej zo zmluvných strán predstavuje zásadný nedostatok perfektnosti akéhokoľvek právneho úkonu a je prekážkou jeho platnosti v zmysle ustanovenia § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa právny úkon musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný. V súvislosti so skutočnou vôľou žalobkyne, t. j. uzatvoriť zabezpečovaciu zmluvu k zmluve o pôžičke poukázala na ustanovenie § 41a Občianskeho zákonníka, ktorý pojednáva o konverzii právneho úkonu a o právnom režime zastretého právneho úkonu a z toho dôvodu považovala žalobkyňa vzhľadom na celkové okolnosti vzniku tohto záväzkového vzťahu tento právny úkon za vykazujúci zastretosť, kedy zo strany žalovaného formou kúpnej zmluvy sa zastierala zmluva zabezpečujúca peňažný záväzok. Keďže kúpna zmluva podľa žalobkyne neobsahuje náležitosti ktorejkoľvek zo zmlúv zabezpečujúcich peňažný záväzok, nebude možné ju podriadiť režimu § 41a a vzhľadom na nedostatok vôle žalobkyne a na už spomínanú tieseň a nápadne nevýhodné podmienky sa jedná o zmluvu absolútne neplatnú. Absolútnu neplatnosť kúpnej zmluvy žalobkyňa ďalej odôvodnila aj rozporom s ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka a to jednak z dôvodu, že obchádza zákon a jednak z dôvodu, že sa tento právny úkon prieči dobrým mravom vzhľadom na hrubý nepomer protiplnenia poskytnutého za nadobudnutý byt. To, že hrubý nepomer vzájomného plnenia bolo potrebné už v čase uzavretia kúpnej zmluvy považovať za rozporný s dobrými mravmi a teda majúci za následok neplatnosť zmluvy je zjavné z neskoršej novelizácie Občianskeho zákonníka, kde bol zákonodarcom začlenený nový § 39a s označením úžera, podľa ktorého právny úkon urobený fyzickou osobou nepodnikateľom zneužijúc niečiu tieseň dá sebe alebo inému sľúbiť alebo poskytnúť plnenie, ktorého majetková hodnota je vzhľadom na vzájomné plnenie v hrubom nepomere.
9. Žalovaní v 1. a v 2. rade vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 10.6.2014 žiadali žalobu ako nedôvodnú zamietnuť a priznať im náhradu trov konania. Uviedli, že žalobkyňa v odstúpení od zmluvy zo dňa 2.7.2013 uvádza, že kúpnu zmluvu zo dňa 23.8.2010 uzavrela ako predávajúca so žalovaným v 1. rade v tiesni, za nápadne nevýhodných podmienok a využila svoje právo a od predmetnej kúpnej zmluvy odstupuje. Predmetom kúpnej zmluvy zo dňa 23.8.2010 bol prevod vlastníckeho práva nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXXX a to bytu č. X na prízemí obytného domu so súpisným číslom XXX na F. U. Č.. XX spolu so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach, spoločných zariadeniach obytného domu a spoluvlastníckym podielom na pozemku parcelné číslo XXX o výmere 447 m2 v podiele 397/10000-cin v pomere k celku. Kúpna cena bola na základe dohody zmluvných strán stanovená vo výške 1 Eur. Dodatkom č. 1 došlo k zmene zmluvy v bode IV. a to tak, že zmluvné strany sa dohodli
na kúpnej cene vo výške 18 600 Eur. Dodatkom č. 2 ku kúpnej zmluve bolo ustanovenie o kúpnej cene upravené tak, že došlo k úprave kúpnej ceny na výšku 25 000 Eur a žalovaný v 1. rade ako kupujúci doplatil predávajúcej, teda žalobkyni sumu 5 800 Eur a 600 Eur.
10. Žalovaní poukázali na to, že v danom prípade nie je daný dôvod neplatnosti tejto kúpnej zmluvy podľa § 49 Občianskeho zákonníka, pretože vzhľadom na skutkové okolnosti, za ktorých došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy, nie je možné považovať osobnú situáciu žalobkyne za tiesnivú a v konečnom dôsledku nie je splnená ani kumulatívna požiadavka nápadne nevýhodných podmienok, za ktorých bola kúpna zmluva uzavretá. Žalovaní majú vedomosť o tej skutočnosti, že v čase kedy došlo k uzavretiu napadnutej kúpnej zmluvy (august 2010) bola žalobkyňa vlastníkom minimálne jednej ďalšej nehnuteľnosti v Košiciach, čo v reáliách Slovenskej republiky rozhodne nemožno považovať za stav tiesne, najmä za situácie, kedy túto nehnuteľnosť žalobkyňa nevyužívala na vlastné bývanie. Žalovaný v 1. rade vníma postup žalobkyne ako výlučne účelový, ktorý nemá žiadnu zákonnú oporu a ide o výlučne špekulatívnu snahu o navrátenie nehnuteľností, ohľadne ktorej došlo k riadnemu prevodu na základe konsenzu zmluvných strán, ktorý vyústil do uzavretia kúpnej zmluvy.
11. Žalobkyňa kúpnu zmluvu zo dňa 23.8.2010 ako predávajúca podpísala dobrovoľne a na základe prejavenej slobodnej vôle, pričom v článku 12.4 spolu s kupujúcim (žalovaným v 1. rade) vyhlasujú, „že ich zmluvná voľnosť nie je obmedzená, zmluvu uzatvorili na základe ich slobodnej vôle, zmluva nebola uzatvorená v tiesni ani za nápadne nevýhodných podmienok, zmluvu si prečítali, jej obsahu rozumejú a na znak súhlasu ju podpisujú“. V žiadnom prípade teda nebola žalobkyňa do podpisu kúpnej zmluvy nútená svojou ťaživou situáciou alebo pod nátlakom žalovaného v 1. rade. V čase podpisu kúpnej zmluvy sa obe strany dohodli na základe predchádzajúcich jednaní na kúpnej cene, najprv v hodnote 1 Eur, ale na základe Dodatku č. 1 a č. 2 ku kúpnej zmluve sa dohodli na kúpnej cene vo výške 25 000 Eur. Žalobkyňa síce uvádza, že žiada doplatenie trhovej ceny do výšky 87 000 Eur, ale je potrebné podotknúť, že v čase prevodu takúto trhovú hodnotu predmetný byt v žiadnom prípade nemohol mať.
12. Žalovaní ďalej poukázali, že žalobkyňa sa svojou žalobou domáha určenia vlastníckeho práva po odstúpení od zmluvy zo dňa 2.7.2013 z dôvodov podľa § 49 Občianskeho zákonníka až takmer po 3 rokoch od uzavretia tejto kúpnej zmluvy. Už tento samotný fakt, že žalobkyňa odstúpila od zmluvy s poukazom na stav tiesne a nápadne nevýhodné podmienka až 2.7.2013 nasvedčuje špekulatívnemu postoju žalobkyne k napadnutiu kúpnej zmluvy odstúpením nakoľko je zrejmé, že v prípade kedy by aj žalobkyňa v čase uzavretia kúpnej zmluvy bola v stave tiesne, možno len s veľkou dávkou abstrakcie prijať taký záver, že zistenie alebo prípadne aj pominutie stavu tiesne nastalo až po trojročnom časovom odstupe, čo vyústilo do odstúpenia od zmluvy a podania žaloby o určenie vlastníckeho práva.
13. Žalovaní ďalej vo svojom vyjadrení poukázali na to, že z hľadiska právnej istoty je aplikácia § 49 Občianskeho zákonníka výnimočným zásahom do zásady platnosti uzavretých zmlúv ako dvojstranných právnych úkonov. Nepostačuje preto „obyčajné“ tvrdenie žalobkyne o stave tiesne a nápadne nevýhodných podmienkach žalobkyňa musí preukázať objektívne okolnosti, ktoré na jej osobu subjektívne pôsobili tak, že pod vplyvom tohto stavu sa vyformovala jej vôľa vykonať právny úkon, ktorý by inak nevykonala.
14. Žalobkyňa v žalobe zo dňa 26.8.2013 neuvádza absolútne žiadne okolnosti, ktoré by mali odôvodňovať kvalifikovanie jej osobných pomerov ako stav tiesne a preto ani dokonca nie je zrejmé, čo žalobkyňa za tieseň vo vzťahu ku svojej konkrétnej životnej situácii v auguste 2010 považuje. Tieseň možno definovať ako reálne existujúci objektívny stav, ktorý nastal u konajúceho a je dôvodom na jeho neslobodný prejav vôle. Pre stav tiesne nie je právne relevantné ako vznikol, avšak tento musel existovať už v čase, keď bol právny úkon urobený. Ani zákonný predpoklad ustanovenia § 49 (nápadne nevýhodné podmienky) nie je zrejmé prečo považuje to, ktoré zmluvné ustanovenia v zmluve zo dňa 23.8.2010 za nápadne nevýhodné.
15. Súd vykonal dokazovanie a zistil tento skutkový stav:
16. Z kúpnej zmluvy, predloženej žalobkyňou, uzavretej dňa 23.8.2010 súd zistil, že žalobkyňa ako predávajúca zastúpená svojim otcom W. X. uzavrela kúpnu zmluvu so žalovaným v 1. rade ako kupujúcim. Predmetom zmluvy bol prevod vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXXX a to k bytu č. X na prízemí obytného domu súpisné č. XXX na F. U. Č.. XX O.
N., ktorý je postavený na pozemku parcelné č. XXX k spoluvlastníckému podielu na spoločných častiach, spoločných zariadeniach obytného domu a k spoluvlastníckemu podielu na pozemku vo veľkosti 397/10000-in v pomere k celku. V bode IV. cena a platobné podmienky sa zmluvné strany dohodli na kúpnej cene vo výške 1 Eur.
17. V bode XI bod 11.2 zmluvné strany tejto kúpnej zmluvy prehlásili, že si túto kúpnu zmluvu prečítali, jej zneniu porozumeli, dobrovoľne, slobodne a bez nátlaku ju uzatvárajú a na znak súhlasu ju vlastnoručne podpísali. Za žalobkyňu podpísal kúpnu zmluvu jej otec W. X. podľa splnomocnenia, ktoré mu udelila žalobkyňa.
18. V ten istý deň dňa 23.8.2010 ako bola uzavretá kúpna zmluva bol uzavretý aj Dodatok č. 1 ku kúpnej zmluve, ktorý uzavreli žalobkyňa v zastúpení svojho otca W. X. ako predávajúca a žalovaný v 1. rade ako kupujúci, pričom sa dohodli na zmene článku IV.- cena a platobné podmienky a uviedli, že sa dohodli na kúpnej cene vo výške 18 600 Eur, ktorú kupujúci vyplatil predávajúcej pri podpise tejto zmluvy v hotovosti, čo predávajúca potvrdila svojim podpisom na tejto zmluve. Ostatné ustanovenia k predmetnej kúpnej zmluvy zostali nezmenené.
19. V konaní žalovaný v 1. rade doložil súdu aj Dodatok č. 2 ku predmetnej kúpnej zmluvy, ktorý bol uzavretý dňa 19.10.2010 a ktorú uzavreli žalobkyňa ako predávajúca v zastúpení svojho otca W. X. a žalovaný v 1. rade ako kupujúci. V tomto Dodatku sa zmenil článok IV.- cena a platobné podmienky, v ktorom sa zmluvné strany dohodli na kúpnej cene za predmetnú nehnuteľnosť vo výške 25 000 Eur. V tomto článku IV bod a) zmluvné strany uviedli, že sumu vo výške 18 600 Eur vyplatil kupujúci (žalovaný v 1. rade) v hotovosti 23.8.2010, b) sumu vo výške 600 Eur vyplatil kupujúci v hotovosti 1.10.2010, c) sumu vo výške 5 800 Eur vyplatil kupujúci v hotovosti dňa 19.10.2010.
20. Z rozhodnutia Správy katastra v Košiciach č. vkladu O. zo dňa 24.8.2010 súd zistil, že vklad vlastníckeho práva na základe kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným v 1. rade bol povolený pre žalovaného v 1. rade dňa 24.8.2010.
21. Z výpovede žalobkyne súd zistil, že predmetný byt na F. Č.. XX jej kúpil do vlastníctva jej otec W. X., ktorý rovnako býva v Košiciach na F. Č.. XX. Stalo sa, že otec za ňou prišiel a povedal jej, že má finančné problémy a že jeho veriteľ chce, aby mu založil nejakú nehnuteľnosť, aby sa dočasne urobil prepis jej bytu, teda aby založila svoj byt. Otec W. X. jej povedal, že ak vyplatí svojmu veriteľovi pôžičku veriteľ prepíše znova byt na ňu.
22. Žalobkyňa býva v súčasnosti v Belehrade a preto neuzatvárala osobne kúpnu zmluvu so žalovaným v 1. rade, ale dala plnú moc na uzavretie kúpnej zmluvy svojmu otcovi. Uviedla, že podľa nej to nebola kúpna zmluva, že išlo len o dočasný prevod bytu a vedela aj o tom, že najprv bola kúpna cena 1 Eur za predmetný byt, druhýkrát bola kúpna cena dohodnutá na sumu 18 000 Eur. Poukázala na to, že ona nebola v tiesni v čase podpisovania kúpnej zmluvy, ale jej otec bol vo finančnej tiesni a potreboval jej byt založiť. Po určitom čase po uzavretí kúpnej zmluvy za ňou prišiel jej otec a povedal jej, že veriteľ mu odmieta byt vrátiť, že je to podvod a je potrebné podať túto žalobu. Žalobkyňa uviedla pred súdom, že nevie v akej výške a od koho si mal požičať finančné prostriedky jej otec.
23. Z obsahu spisu katastrálneho úradu v Košiciach spisovej značky O. súd zistil, že 12.8.2010 udelila žalobkyňa splnomocnenie pre svojho otca W. X., aby ju v celom rozsahu zastupoval pri predaji predmetnej nehnuteľnosti jednoizbového bytu č. X na prízemí na F. U. Č.. XX O. N., ktorý je zapísaný na LV č. XXXXX, katastrálne územie M. W., obec Košice - Staré Mesto, okres Košice I. Plnú moc v celom rozsahu prijal jej otec W. X., čo potvrdil svojim podpisom dňa 23.8.2010. V tomto splnomocnení ho žalobkyňa splnomocnila najmä k tomu, aby v jej mene dohodol podmienky predaja a podpísal kúpnu zmluvu, aby dohodol výšku kúpnej ceny a prevzal kúpnu cenu, aby vykonával všetky úkony smerujúce k predaju uvedeného bytu, aby predkladal a preberal v jej mene všetky doklady, písomností súvisiace s predajom predmetného bytu a aby komunikoval s príslušnou správou katastra Košice, pri podávaní na vklad kúpnej zmluvy, aby v celom rozsahu jej práv a povinností zastupoval pri jednaniach so správcom, ktorý spravuje predmetný byt, aby konal aj vo veciach, na ktoré ho písomne nesplnomocnila a sú nevyhnutné a potrebné k odpredaju uvedeného bytu.
24. Z výpovede svedka W. X. - otca žalobkyne, ktorý ju zastupoval pri uzatvorení kúpnej zmluvy so žalovaným v 1. rade súd zistil, že mal finančné problémy, pretože bol v súdnom spore s Mestom Košice, preto sa obrátil na žalovaného v 1. rade, ktorý mal firmu a tento mu sľúbil požičať sumu 18 600 Eur, ak prepíše predmetný byt ako zábezpeku na žalovaného v 1. rade. Žalovanému v 1. rade uviedol, že nie je vlastníkom predmetného bytu, ale vlastníčkou je jeho dcéra (žalobkyňa), pričom jeho úmysel nikdy nebol byt predať alebo darovať žalovanému v 1. rade za 1 Eur. Uviedol, že ani jeho dcéra nemala úmysel predať predmetný byt, pretože by to nemalo logický význam, keďže hodnota bytu v centre mesta Košíc s možnosťou parkovania je 80 000 až 90 000 Eur. Pre svedka bol Dodatok č. 1 ku kúpnej zmluve urobený následne, nebol podpísaný a vyhotovený v ten deň ako je uvedené na tomto Dodatku č. 1, bol antidatovaný a uzatváral sa asi 1 mesiac po uzavretí kúpnej zmluvy. Menovaný svedok ďalej uviedol, že nemá písomné vyhotovenie zmluvy o pôžičke, ktorú mal uzavrieť so žalovaným v 1. rade, pretože táto zmluva o pôžičke nebola písomná. Preto sa podľa neho urobil Dodatok ku kúpnej zmluve č. 1.
25. Ďalej menovaný svedok tvrdil, že svojej dcére nepovedal, že mu má udeliť plnú moc na predaj predmetného bytu, ale mu má udeliť plnú na založenie tohto jej bytu. Svedok ďalej tvrdil, že splatnosť pôžičky medzi ním a žalovaným v 1. rade nebola určená, údajne mu žalovaný v 1. rade povedal, že túto môže splácať po 500 Eur mesačne ako úroky, pričom nikdy nebola dohodnutá splatnosť pôžičky. Ďalej svedok tvrdil, že žalovaný v 1. rade ho asi po roku vyzval, že by mal splatiť celý dlh, pretože potrebuje tieto peniaze. Po osobnom rokovaní u žalovaného v 1. rade mu tento oznámil, že jeho veriteľom už bude žalovaný v 2. rade, s čím on aj súhlasil. Karolovi Bačovi splácal každý mesiac v hotovosti pôžičku v splátkach po 700 Eur.
26. Žalovaný v 1. rade vypovedal, že bol v čase uzavretia kúpnej zmluvy zamestnaný v realitnej kancelárii EN-real s. r. o. v Košiciach, do ktorej sa dostavil svedok W. X. a ponúkol, že chce predať jednoizbový byt, ktorý patril jeho dcére, teda žalobkyni. Spoločne sa boli pozrieť na predmetný byt, pričom išlo o prízemný priestor, byt bol v zlom technickom stave. Preto sa žalovaný v 1. rade rozhodol kúpiť ako fyzická osoba predmetný byt a so svedkom W. X. sa dohodli na kúpnej cene 25 000 Eur. Kúpnu zmluvu vypracoval W. X., otec žalobkyne.
27. Žalovaný v 1. rade bol vyzvaný, aby uviedol prečo bola v kúpnej zmluve uvedená kúpna cena 1 Eur a následne boli uzavreté Dodatky č. 1 a č. 2 týkajúce sa kúpnej zmluvy. Žalovaný v 1. rade uviedol, že svedok W. X. povedal, aby bola kúpna cena uvedená v kúpnej zmluve 1 Eur, pretože v takejto istej výške zakúpila byt jeho dcéra, teda žalobkyňa. Menovanému svedkovi W. X. vyplatil celú kúpnu cenu vo výške 25 000 Eur. Žalovaný v 1. rade uviedol, že nikdy nerokoval o predaji predmetného bytu s vlastníčkou tohto bytu, teda so žalobkyňou, o všetkých náležitostiach rokoval s jej otcom W. X.. Žalovaný v 1. rade poprel, že by bol niekedy uzavrel s W. X. akúkoľvek zmluvu o pôžičke, ktorá by mala ručená predmetným bytom. Žalovaný ďalej poukázal, že predmetný byt nevyužíval a preto ho odpredal žalovanému v 2. rade za sumu 25 000 Eur.
28. Z výpovede žalovaného v 2. rade súd zistil, že odkúpil do svojho vlastníctva žalovaného v 1. rade predmetný byt za sumu 25 000 Eur, ktorú mu aj vyplatil. Poprel, že by bol veriteľom W. X. alebo jeho dcéry.
29. Žalobkyňa podala návrh na vykonanie dokazovania, aby si súd vyžiadal z Katastrálneho úradu všetky prevody, ktoré robili žalovaní v 1. a v 2. rade, ktoré buď kupovali alebo predávali a aby bol zlustrovaní, či neboli niekedy trestne stíhaní alebo nebolo vedené voči nim trestné konanie, teda voči žalovaným v 1. a v 2. rade, avšak súd nepripustil tento dôkaz, pretože nesúvisel s predmetom konania.
30. Súd takto zistený skutkový stav posúdil podľa nasledujúcich právnych predpisov:
31. Podľa ustanovenia § 588 Občianskeho zákonníka z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú cenu.
32. Podľa ustanovenia § 37 ods. 1 citovaného zákona právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
33. Podľa ustanovenia § 39 citovaného zákona neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
34. Podľa ustanovenia § 48 ods. 1 Občianskeho zákonníka od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté.
35. Ustanovenie § 48 Občianskeho zákonníka upravuje jeden zo spôsobov, akým je možné jednostranne ukončiť zmluvný vzťah. Odstúpenie od zmluvy je jednostranný právny úkon, ktorého dôsledkom je zánik zmluvného vzťahu. Zánik zmluvného vzťahu však ešte nemusí neznamenať zánik vzájomných práv a povinností zmluvných strán. Spravidla totiž odstúpením od zmluvy vznikajú iné (napríklad zodpovednostné, bezdôvodné obohatenie a pod.) záväzkové vzťahy. Zákon predpokladá iba 2 situácie, ktoré umožňujú odstúpenie od zmluvy a to vtedy: 1) ak možnosť odstúpenia predpokladá zákon alebo 2) ak možnosť odstúpenia zmluvné strany dohodli. Odstúpenie od zmluvy je adresný právny úkon, ktorý sa stáva účinným okamihom doručenia druhej zmluvnej strane. Prejav odstúpenia nie je možné zobrať späť, a to z dôvodu, že doručením odstúpenia nastupujú jeho právne dôsledky vyplývajúce zo zákona a to zrušenie zmluvy od začiatku (ex tuns). Iba výnimočne, ak nie je právnym predpisom určené alebo zmluvnými stranami dohodnuté, že sa zrušuje k inému časovému okamihu. Tento iný časový okamih však nič nemení na účinnosti odstúpenia od zmluvy.
36. Právny dôsledky odstúpenia od zmluvy majú vo vnútri daného vzťahu tie dôsledky, že zmluvné strany sa musia navzájom vyporiadať podľa zásad o bezdôvodnom obohatení v zmysle § 451 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka. Taktiež nie je vylúčená prípadná zodpovednosť za škodu, a to za splnenia predpokladu uvedených v ustanoveniach § 420 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka.
37. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že účinkom odstúpenia od zmluvy je zánik zmluvy s účinkami ex tunc (od začiatku). Nie je však možné vylúčiť, že odstúpením od zmluvy, vo väzbe na právne vzťahy, ktoré platili do odstúpenia od zmluvy, nadobudli práva aj tretie osoby. Účinky odstúpenia by sa teda mohli dotknúť aj práv a povinností (právneho postavenia) tretích osôb. Je však nevyhnutné v demokratickom právnom poriadku zabezpečiť ochranu dobromyseľných tretích osôb, tak aby práva nadobudnuté týmito osobami neboli dotknuté v dôsledku zmeny právnych vzťahov iných osôb. Preto je treba zdôrazniť, že právne dôsledky zrušenia zmluvy od zmluvy sa týkajú iba práv a povinností medzi zmluvnými stranami - účastníkmi zmluvy, od ktorej bolo odstúpené. Preto napríklad vlastnícke právo, ktoré medzičasom nadobudli tretie osoby v dobrej viere zostáva nedotknuté. Uvedený záver zodpovedá aj článku 1 Dodatkového protokolu k dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj článku 11 Listiny základných práv a slobôd. Iná by bola situácia, ak by tretie osoby nenadobudli vlastníctvo v dobrej viere.
38. Vykonaným dokazovaním bolo súdu preukázané, že žalobkyňa a žalovaný v 1. rade uzavreli dňa 23.8.2010 kúpnu zmluvu, ktorou žalobkyňa ako predávajúca previedla do vlastníctva žalovaného ako kupujúceho predmetnú nehnuteľnosť a to byt č. X na prízemní obytného domu na F. U. Č.. XX O. N., ktorý je spolu so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach, spoločných zariadeniach obytného domu a spoločnej časti pozemku v podiele 397/10000-cin, je zapísaný na liste vlastníctva č. XXXXX v katastrálnom území M. W., obec Košice - Staré Mesto, okres Košice I. V tejto kúpnej zmluve bola cena uvedená vo výške 1 Eur, pričom v ten istý deň strany kúpnej zmluvy uzavreli Dodatok č. 1, podľa ktorého upravili kúpnu cenu za predmetný byt na cenu 18 000 Eur, ktorú kupujúci vyplatil predávajúcej. Dodatkom č. 2 zvýšili túto kúpnu cenu na 25 000 Eur, ktorá bola v celosti vyplatená žalobkyni prostredníctvom jej otca W. X., ktorý kúpnu zmluvu uzavrel na základe splnomocnenia udeleného mu žalobkyňou.
39. Dňa 2.7.2013 zaslala žalobkyňa žalovaným v 1. a v 2. rade odstúpenie od kúpnej zmluvy, v ktorom uviedla, že odstupuje od predmetnej kúpnej zmluvy zo dňa 23.8.2010, ktorú uzavrela v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok. Odstúpenie od kúpnej zmluvy však neadresovala Katastrálnemu úradu v Košiciach, aby bol uskutočnený prevod vlastníckeho práva k predmetnému bytu na žalobkyňu. Súd považuje toto odstúpenie od kúpnej zmluvy za neplatné, pretože žalobkyňa pred súdom po začatí súdneho konania uviedla, že ona nebola v tiesni ani kúpnu zmluvu neuzatvárala za nápadne nevýhodných podmienok, pretože vo finančnej tiesni bol jej otec.
40. Žalobkyňa, tak ako aj otec, svedok W. X. tvrdili, že nikdy nechceli predať predmetnú nehnuteľnosť patriacu žalobkyni, chceli ňou iba zabezpečiť pôžičku, ktorú mal mať otec žalobkyne W. X. vo vzťahu k
tretím osobám. Súd neuveril tomuto tvrdeniu, pretože v splnomocnení na predaj bytu, ktoré je súčasťou spisu Katastrálneho úradu v Košiciach sa uvádza, že žalobkyňa splnomocnila svojho otca W. X. ku všetkým právnym úkonom týkajúcim sa predaja bytu a toto splnomocnenie mu udelila dňa 12.8.2010.
41. Súd poukazuje na znenie článku XI bod 11.2 kúpnej zmluvy, kde zmluvné strany prehlásili, že túto kúpnu zmluvu si prečítali, jej zneniu porozumeli, dobrovoľne, slobodne a bez nátlakov ju uzavreli a na znak súhlasu ju vlastnoručne podpísali. Žalobkyňa v konaní nepreukázala v akej tiesni a za akých nápadne nevýhodných podmienok uzavrela túto kúpnu zmluvu, preto odstúpenie od tejto kúpnej zmluvy je neplatné.
42. Súd ďalej dodáva, že odstúpenie od kúpnej zmluvy adresovala žalobkyňa takmer až po 3 rokoch od uzavretia kúpnej zmluvy, pričom ak túto uzavrela v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok mohla od tejto kúpnej zmluvy odstúpiť oveľa skôr.
43. Z uvedeného vyplýva, že žalobkyňa súdu nepreukázala, že kúpnu zmluvu uzavrela v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok, preto túto kúpnu zmluvu v zmysle jej Dodatkov č. 1 a 2 súd považuje za platnú a z uvedeného dôvodu súd žalobu žalobkyne o určenie jej vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam zamietol ako bezdôvodnú.
44. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1, 2 CSP.
45. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
46. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 a 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní odo dňa doručenia na Okresný súd Košice I.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§127 ods. 1 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) [§ 363 CSP].
Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.