Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_16C-8-2016.pdf
PDF · 155.79 KB
Case nature
Area
Subarea
16C/8/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Zuzanou Slušnou v spore žalobcu P. A., nar. XX.XX.XXXX, štátneho občana Slovenskej republiky, bytom Q. XXXX/X, S. proti žalovanému T. H., nar. XX.XX.XXXX, štátnemu občanovi Slovenskej republiky, bytom D. č. XXXX/XA, S., o neplatnosť právneho úkonu takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a.
Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podanou žalobou proti žalovanému domáhal určenia, že kúpna zmluva zo dňa 31.08.2008 uzavretá medzi žalobcom a žalovaným, predmetom ktorej bol predaj nehnuteľnosti - pozemku parc.č. XXX - záhrada vo výmere 882 m2, zapísaná v časti B/1 LV č. XXXX v k.ú. I. - Q. schválená správou katastra S. pod V XXX/XXXX dňa 12.03.2008 je neplatná. Uviedol, že v období od októbra 2007 a v priebehu roka 2008 mal záujem o kúpu nehnuteľnosti v lokalite I. - Q. s výlučným a jediným zámerom výstavby rodinného domu. Jeho kritériá spĺňala nehnuteľnosť, ktorú ponúkala na svojej internetovej stránke realitná kancelária Prvá Trenčianska Realitná, s.r.o. so sídlom Braneckého č. 14, Trenčín, IČO 36 335 606. Všetky náležitosti ponuky a predaja predmetnej nehnuteľnosti zabezpečoval pracovník realitnej kancelárie S. I.. Obec I. - Q. mu cestou starostu obce pod č. XXX/XXXX zo dňa 29.10.2007 písomne potvrdila, že pozemok č. XXX o výmere 882 m2 evidovaný na LV č. XXXX v k.ú. I. - Q. je v zmysle územného plánu obce určený na účely výstavby rodinného domu. Obec žalobcu neupozornila, že do tejto nehnuteľnosti zasahuje ochranné pásmo plynovodu, ktorý tam bol uložený od roku 1985. Logicky o tomto musel vedieť aj žalovaný pri vybavovaní stavebného povolenia, o čom žalobcu neinformoval. Žalobca dňa 19.01.2008 zadal vypracovať znalecký posudok na nehnuteľnosť súdnym znalcom G.. D. M., v ktorom znalec uviedol, že parc.č. XXX je určená na zastavanie rodinným domom. Ako podklad k zastavaniu pozemku rodinným domom bolo predložené potvrdenie obce Chocholná - Velčice a projektová dokumentácia k výstavbe rodinného domu žalovaného ako vlastníka pozemku z roku 2000. Žalovaný napriek tomu, že obec pozemok deklarovala ako stavebný pozemok, od stavby ustúpil, pretože zistil, že povolenia od plynárov nedostane z dôvodu ochranného pásma plynovodu zo zákona. Napriek tomu deklaroval pred predajom, že predáva stavebný pozemok, dokladal to projektovou dokumentáciou, povolením stavby, navýšil tým jeho cenu, o čom informoval aj realitnú spoločnosť, ktorá predaj sprostredkovala. Pred žalobcom boli žalovaným aj predstaviteľom obce zamlčané zásadné informácie o povahe nehnuteľnosti, ktorá v skutočnosti nebola stavebným pozemkom, ale len pozemkom, pritom žalobca v tejto lokalite mal výlučne záujem o kúpu stavebného pozemku. Žalobca kúpil v podstate bezcenný pozemok a peniaze za kúpu boli od neho získané v rozpore so zákonom, pretože žalovaný ako vlastník nehnuteľností zakomponoval do predajnej zmluvy nepravdivé údaje. Žalovaný pred uzavretím kúpnej zmluvy pred žalobcom, realitnou kanceláriou a znalcom vedome uvádzal nepravdivé skutočnosti. Žalovaný zásadným spôsobom ovplyvňoval žalobcu nepravdivými informáciami, predstieral okolnosti,
ktoré nie sú v súlade so skutočným stavom veci. Žalovaný jednal ľstivo v spojení s nepravdivou informáciou. Žalovaný konal v úmysle obísť zákon a dobré mravy. Žalobcu uvádzal do omylu aj starosta obce, ktorý pred žalovaným a žalobcom uvádzal informácie, ktoré boli v rozpore so skutočnosťou. Žalobca pod vplyvom odporcu a okolností pred uzavretím kúpnej zmluvy predmetnú zmluvu uzavrel a uzavrel aj zmluvu o úvere v ČSOB Trenčín na sumu 209.500,- Sk. Dôvodom použitia spotrebiteľského úveru bola kúpa pozemku na výstavbu rodinného domu. Zo zmluvy o zriadení záložného práva vyplýva, že predmetom je pozemok na výstavbu rodinného domu. Obec na požiadanie nového vlastníka vydala stanovisko, že v zmysle územného plánu je možné na pozemku rodinný dom umiestniť, vlastník pozemku však nepristúpil k vybaveniu platného územného rozhodnutia o umiestnení rodinného domu na tomto pozemku. Nie je zistené, či uvedenia do omylu žalobcu vykonal žalovaný sám, alebo v spojení so starostom obce. Na základe uvedených skutočností dňa 31.01.2008 žalobca kúpil od žalovaného predmetnú nehnuteľnosť. Žalovaný nadobudol nehnuteľnosť kúpnou zmluvou, ktorá bola zavkladovaná pod číslom vkladu V XXX/XX. Žalobca poukázal na zásadný rozpor medzi skutočným právnym stavom oproti vyhláseniu žalovaného v kúpnej zmluve, kde žalovaný ako predávajúci vyhlásil, že na predmetných nehnuteľnostiach neviaznu žiadna právne vady v prospech tretích osôb, čo však nie je pravdou, pretože žalovaný zamlčal pred a pri predaji nehnuteľnosti zásadné skutočnosti o bremene ochranného pásma, čím zásadným spôsobom ovplyvnil konanie, vôľou a zámery žalobcu, ktorý bol presvedčený, že kupuje stavebný pozemok. Z predloženej projektovej dokumentácie vyplýva, že žalovaný v roku 2000 mal záujem stavať, ale vo veci nekonal. Pri získaní stavebného povolenia, ktoré predložil znalcovi, musel osloviť aj plynárov, ktorý mu nemohli zo zákona vyhovieť z dôvodu ochrannej zóny plynového potrubia. To znamená, že v čase predaja vedel, že nehnuteľnosť nie je stavebným pozemkom, ale predávala nehnuteľnosť, ako keby stavebným pozemkom bola. Záujem o výstavbu rodinného domu žalovaný deklaroval aj pred svedkami. Konanie žalovaného takto obchádza zákon uvádzaním nepravdivých skutočností, uvedenie do omylu žalobcu hodnotil ako konanie žalovaného proti žalobcovi, teda priamym protiprávnym konaním pod vplyvom ktorého nehnuteľnosti žalobca kúpil.. Vyslovil podozrenie, že žalovaný konal v rozpore so zákonom, pretože pred uzavretím kúpnej zmluvy poznal skutočný právny stav nehnuteľnosti, ktorý zámerne zatajoval, zneužil žalobcov záujem o kúpu, jeho neskúsenosť, rozumovú vyspelosť, rozrušenie, dôverčivosť, čím v rozpore so zákonom závažným spôsobom žalovaný ovplyvnil konanie žalobcu, uviedol ho do omylu, ktorý, ak by v omyle nebol, nikdy by predávanú nehnuteľnosť nekúpil. Podľa žalobcu je tu dôvodný predpoklad, že v reálnom čase žalobca so žalovaným uzavreli zmluvu, kde žalobca na základe vzniknutého právneho stavu tento právny úkon nemohol vykonať slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne, teda právne úkony spojené so zmluvou sú neplatné, pretože svojim obsahom a účelom odporujú zákonu, alebo ho obchádzajú alebo sa priečia dobrým právo. Konanie žalovaného je v rozpore s § 37 Občianskeho zákonníka, keďže zámerné uvedenie žalobcu do omylu, zatajenie zásadných informácií k pozemku s cieľom podvodným predajom získať neoprávnený majetkový prospech žalovaným negatívne ovplyvnilo jeho vôľu a vážnosť žalobcu, ktoré sú základné náležitosti vôle. Naliehavý právny záujem na požadovanom určení odôvodnil tým, že žalobou o nápravu protiprávneho stavu môže vzniknúť právna istota žalobcu s dosiahnutím pôvodného právneho stavu. Vôľa žalobcu smerovala k získaniu stavebného pozemku, podľa žalovaného smerovala k predaju pozemku ako stavebného aj napriek tomu, že stavebným pozemkom nebol. Konanie oboch účastníkov zmluvy teda smerovala k dvom rôznym cieľom ku škode žalobcu. Vo veci žalovaný konal v rozpore s dobrými mravmi, teda v rozpore s § 37 a § 39 Občianskeho zákonníka, preto je právny úkon absolútne neplatný.
2. Žalovaný v podaní zo dňa 12.07.2016 uviedol, že žalobca svoje tvrdenie o neplatnosti zmluvy v zmysle § 37 a § 39 Občianskeho zákonníka ničím nepreukázal. Žalobca nepreukázal, že by konanie žalovaného spôsobilo jeho neplatnosť. Poukázal na vyjadrenie G.. S. Q. pred vyšetrovateľom PZ, keď uviedol, že nie je možné povedať, že na predmetnom pozemku nie je možné stavbu umiestniť. V liste SPP Distribúcia zo dňa 28.05.2015 sa priamo uvádza, že nie je vyjadrením pre účely konania podľa zákona č. 50/1976 Zb. . Kúpna zmluva zo dňa 31.01.2008 je platný právny úkon, ktorý so žalobcom urobili slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne. Zmluva svojim obsahom a účelom neodporuje zákonu, ani ho neobchádza ani sa neprieči dobrým právom. Žalobcovia ako kupujúcemu uviedol prostredníctvom realitnej kancelárie všetky dostupné a pravdivé informácie. Mal zato, že žalobca v žalobe ničím nepreukázal také skutočnosti, ktoré by zakladali neplatnosť kúpnej zmluvy ako právneho úkonu. Žiadal, aby súd žalobu zamietol.
3. Na pojednávaní dňa 30.09.2016 žalobca uviedol, že o tom, že na pozemku nie je možné stavať, sa dozvedel až potom, keď tento pozemok chcel predať. Zo strany žalovaného a možno zo strany starostu mu boli tieto skutočnosti zamlčané, nepovedané. Na uvedenom pozemku sa stavať nedá, lebo
mu to zamietla SPP Distribúcia z dôvodu, že pozemok spadá do bezpečnostného pásma. Toto nevedel a nepovedal mu to ani starosta obce a ani žalovaný. Chcel kúpiť stavebný pozemok, na ktorom by postavil rodinný dom, avšak na tomto pozemku nie je možné stavať. O vydanie územného rozhodnutia a stavebné povolenie nepožiadal, predložil potvrdenia obce o tom, že na uvedenom pozemku je možné stavať, z ktorého vychádzal. Na SPP Distribúcia sa so žiadosťou o potvrdenie obrátil z dôvodu, že pri predaji predmetného pozemku sa ho potenciálny kupec dotazoval, či cez predmetný pozemok nejde nejaké potrubie. Chcel mu uvedené preukázať, a preto požiadal o vyjadrenie SPP Distribúcia, ktorí mu oznámili, že síce cez predmetný pozemok potrubie nejde ale tento spadá do bezpečnostného pásma vysokotlakového potrubia plynu. Pri kúpe si bol predmetný pozemok obhliadnuť dva alebo trikrát. Pri obhliadke videl, že neďaleko je stanica plynu, na ktorú sa vzťahuje 10 m ochranné pásmo. To, že je tam potrubie s bezpečnostným pásmom 150 m nevedel. Katastrálnu mapu si pozrel na internete. Žalovaný mu uvádzal, že situácia je u neho taká, že má všetko vybavené a že by na tej parcele mohol začať zajtra stavať, preto nemal žiadne podozrenie o takýchto skutočnostiach, ktoré vyšli neskôr najavo. Starosta mu povedal, že o ten pozemok mal záujem pre svoju dcéru, ktorej však kúpil iný pozemok. Nepamätal si, či kúpnu zmluvu pred jej podpisom jeho matkou čítal. Uzavretie zmluvy prebiehalo tak, že našiel ponuku o predaji na internete, pán Chobot mu ukázal fotky a povedal mu rozmery a umiestnenie pozemku. O plyne mu nič nehovoril. Pozemok sa mu páčil. Pán I. mu ponúkol pomoc pri vybavení úveru. Pozemok boli pozrieť. Potom uzavreli zmluvu. V tom čase pracoval v Anglicku. Zmluvu za neho podpisovala matka. Nepamätal si, ako bola dojednaná kúpna zmluva, je možné, že ju pripravil pán I.. Žalobca pri podpise zmluvy nebol. Jeho mama ho pri podpise ani pred podpisom nekontaktovala, aby mu oznámila, čo je obsahom tejto zmluvy. Poukázal na to, že v kúpnej zmluve je uvedené, že sa jedná o záhradu a nie je uvedené, že je to stavebný pozemok. Kúpna cena za záhradu je neprimeraná ak by mal pozemok slúžiť iba na účely záhrady a nie na účely stavebného pozemku.
4. Žalovaný na pojednávaní dňa 30.09.2016 a dňa 27.01.2017 uviedol, že dostal od starostu rovnaký súhlas, ako predložil žalobca. Na tom pozemku mienil stavať, dal si vyhotoviť projekt vrátane projektu plynovej prípojky. Nakoniec kúpil pozemok na Juhu a tento pozemok chcel asi po štyroch rokoch predať. So starostom sa proti žalobcovi nespolčil. S G.. Q. jednal dvakrát, prvý raz, keď mu zamietol stavbu z dôvodu, že sa jednalo o rekreačný dom a povedal mu, že to má prerobiť na rodinný dom, keďže v obci rekreantov nepotrebuje, ale má záujem o štandardných obyvateľov, ktorí budú dom trvalo užívať. Druhýkrát mu projektant prerobil projekt v označení z rekreačného domu na rodinný dom, a ten projekt mu tam doniesol. Na základe tohto projektu mu dal starosta súhlas, ktorého text bol rovnaký ako v súhlase pre žalobcu. Pozemok vyčistil, pripravil na stavbu a zabezpečil naň elektrickú prípojku. Potom ho predával cez realitnú kanceláriu. Nepodával žiadosť na vydanie územného rozhodnutia a stavebné povolenia. Projekt, ktorý mal, zohľadňoval aj plynovú prípojku a nie je v správe uvedené nič o bezpečnostnom pásme ani o vysokotlakovom potrubí, je v ňom navrhnuté pripojenie domu na plyn. Kúpnu zmluvu podpísal, ale celý predaj bol riešený cestou realitnej kancelárie. Kupujúceho našiel realitný maklér pán I., ktorý mal celú dokumentáciu. Bol presvedčený, že na tom pozemku sa dá postaviť rodinný dom. Pozemok predával štyri roky po tom, ako postavil dom na Juhu. Žalobcovi a iným ľudom nepovedal, že na pozemku môže hneď začať stavať. O bezpečnostnom pásme plynovodu nevedel. Dal si urobiť projekt a projektant na túto skutočnosť neprišiel. O pripojenie do distribučnej siete plynu pre uvedený pozemok nepožiadal. Vybavil si iba elektrickú prípojku. Poukázal na to, že starosta za celý ten čas vydával potvrdenia ale neprišiel na to, že má v obci vysokotlakové potrubie plynu. Nepamätal si, že by pánovi O. povedal, že môže zajtra na pozemku stavať, a ak by mu to povedal, tak iba z dôvodu, že mu starosta dal uvedené potvrdenie. Všetky papiere dal realitnej kancelárii, ktorá vybavovala všetky náležitosti. Predmetnú parcelu kúpil tiež ako stavebný pozemok. Projektant, ktorý mu odovzdal projekt mu neuviedol, že by tam malo byť vysokotlakové potrubie plynu. Projektant mu zaznačil iba nízkotlakové potrubie vedené pri ceste. O tom, že je tam vysokotlakové potrubie sa vôbec nezmienil, uvedené z projektu vôbec nevyplýva.
5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, žalovaného svedkov G.. S. Q., S. I. st., O. A., S. A., G.. D. M., oboznámením sa s podanou žalobou, kúpnou zmluvou zo dňa 31.01.2008, čestným prehlásením F. O. zo dňa 07.01.2016, zmluvou o spotrebiteľskom úvere zo dňa 01.02.2008, zmluvou o zriadení záložného práva zo dňa 30.01.2008, znaleckým posudkom Ing. Ladislava Horného č. XX/ XXXX zo dňa 20.01.2008, výpisom z LV č. XXXX pre k.ú. Chocholná - Velčice zo dňa 26.10.2007 a dňa 07.09.2015, výpisom z LV č. X pre k.ú. Chocholná - Velčice zo dňa 20.01.2008 a dňa 04.12.2015, potvrdeniami obce Chocholná - Velčice č. XXX/XXXX zo dňa 29.10.2007, č. SU XXX/XXXX zo dňa 30.08.2010, č. SU XXX/XXXX zo dňa 09.09.2014, vyjadrením SPP Distribúcia s mapou zo dňa
04.02.2015, stanoviskom SPP Distribúcia zo dňa 28.05.2015, uznesením Okresného riaditeľstva PZ zo dňa 07.12.2015, výpisom zo živnostenského registra žalovaného, výpis z obchodného registra Prvá Trenčianska Realitná, s.r.o., verejnou vyhláškou o oznámení o prerokovaní návrhu zmeny územného plánu obce zo dňa 23.05.2007, ponukami realitných kancelárií, správou obce za rok 1996, projektovou dokumentáciou zmeny územného plánu obce z 04/2007 a z 06/2013, vyjadrením žalovaného zo dňa 12.07.2016, technickou správou rekreačného domu na parc.č. XXX v obci Chocholná - Velčice, prezretím snímok katastrálnej mapy so zobrazením parc.č. XXX v obci Chocholná - Velčice a zistil tento skutkový stav:
6. V čestnom prehlásení zo dňa 07.01.2016 F. O. uviedol, že mu žalovaný tvrdil, že má všetko vybavené na výstavbu rodinného domu, že zajtra môže začať stavať.
7. Kúpnou zmluvou zo dňa 31.01.2008 žalovaný ako predávajúci predal žalobcovi ako kupujúcemu, ktorý kúpnu zmluvu podpísal v zastúpení O. A., nehnuteľnosť zapísanú správou katastra Trenčín pre okres Trenčín, obec Chocholná - Velčice, k.ú. Chocholná - Velčice na LV č. XXXX, ktorej bol predávajúci výlučným vlastníkom v podiele 1/1, a to pozemok parc.č. XXX - záhrada o výmere 882 m2 zapísaný v časti pod B/X predmetného LV. Predávajúci predmetnú nehnuteľnosť nadobudol titulom kúpy s vkladom vlastníckeho práva pod V XXX/XX. Žalovaný ako predávajúci nehnuteľnosť predal tak, ako stojí a leží do výlučného vlastníctva kupujúcemu za kúpnu cenu 1.000.000,- Sk. Žalovaný vyhlásil, že na predmetných nehnuteľnostiach neviaznu žiadne záložné práva, okrem uvedeného v čl. III., vecné bremená, iné ťarchy alebo právne vady, záväzkovo-právne a vecno-právne vzťahy v prospech tretích osôb. Žalobca ako kupujúci prostredníctvom splnomocneného zástupcu vyhlásil, že pozná stav kupovaných nehnuteľností z obhliadky na mieste samom, z ich stavom je spokojný a v takomto stave ich aj kupuje. Po prečítaní kúpnej zmluvy zmluvné strany vyhlásili, že zmluvu uzavreli slobodne, vážne, s dobrým úmyslom, zmluva nebola uzavretá v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok a spôsobilosť k právnym úkonom u žiadneho z nich nie je žiadnym spôsobom obmedzená, čo potvrdzujú svojimi podpismi na zmluve.
8. Zmluvou o ČSOB spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXR zo dňa 01.02.2008 Československá obchodná banka, a.s. ako banka uzavrela s dlžníkmi - žalobcom, O. A., S. A. zmluvu o úvere s výškou úverového limitu 209.500,- Sk.
9. Zmluvou o zriadení záložného práva uzavretou medzi Československou obchodnou bankou, a.s. ako záložným veriteľom, žalovaným ako záložcom, žalobcom ako dlžníkom zmluvné strany zriadili záložné právo k predmetným nehnuteľnostiam na zabezpečenie pohľadávky záložného veriteľa voči dlžníkovi vyplývajúcej zo zmluvy o poskytnutí úveru č. XXXXXX zo dňa 31.01.2008 vo výške 790.500,- Sk. Predmet zabezpečenia je špecifikovaný v zmluve o zriadení záložného práva ako pozemok pre výstavbu rodinného domu, Chocholná - Velčice, na parc. CKN č. XXX - záhrady o výmere 882 m2, všetko zapísané na LV č. XXXX podľa výpisu z LV zo dňa 26.10.2007 pre k.ú. Chocholná - Velčice.
10. Zo znaleckého posudku znalca Ing. Ladislava Horného č. XX/XXXX zo dňa 20.01.2008 vyplýva, že znalec vychádzal z podkladov dodaných zadávateľom, ktorými bol výpis z katastra nehnuteľností z LV č. XXXX pre k.ú. Chocholná - Velčice zo dňa 26.10.2007, kópie z katastrálnej mapy pre k.ú. Chocholná - Velčice, potvrdenia o charaktere pozemku vydaného obcou Chocholná - Velčice č. XXX/ XXXX zo dňa 29.10.2007, z podkladov získaných znalcom obhliadkou skutkového stavu nehnuteľnosti a fotodokumentáciou. Podľa bodu 1.2. posudku parcela je určená na zastavanie rodinným domom. K zastavaniu pozemku rodinným domom bolo predložené potvrdenie obce Chocholná - Velčice a projektová dokumentácia k výstavbe rodinného domu predchádzajúceho vlastníka pozemku z roku 2000. Z analýzy využitia nehnuteľnosti vyplýva, že nehnuteľnosť je uvažovaná perspektívne na výstavbu, k čomu bolo predložené stavebné povolenie. Pozemok môže byť napojený na dostupné inžinierske siete v lokalite - obecný vodovod, plyn a elektrinu vedené pozdĺž priľahlej komunikácie. Znalec stanovil všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti na sumu 980.000,- Sk.
11. Z výpisu LV č. XXXX pre k.ú. Chocholná - Velčice zo dňa 26.10.2007 vyplýva, že žalovaný bol v podiele 1/1 vlastníkom nehnuteľnosti - parcely registra C parc.č. XXX - záhrady o výmere 882 m2. Titulom nadobudnutia bola kúpna zmluva, ktorej vklad bol povolený správou katastra pod č. V XXX/XX. Na predmetnom LV neboli zapísané žiadne ťarchy. Z výpisu LV č. XXXX pre k.ú. Chocholná - Velčice zo dňa 07.09.2015 vyplýva, že vlastníkom zapísaných nehnuteľností je v podiele 1/1 žalobca.
12. Z potvrdení obce Chocholná - Velčice č. XXX/XXXX zo dňa 29.10.2007, č. SU XXX/XXXX zo dňa 30.08.2010, č. SU XXX/XXXX zo dňa 09.09.2014 vyplýva, že pozemok z registra C parc.č. XXX - záhrada o výmere 882 m2 v k.ú. Chocholná - Velčice je v zmysle územného plánu obce určený na účel by výstavby rodinného domu, Na predmetnom pozemku je možné v súlade s územným plánom obce umiestniť stavbu rodinného domu.
13. Z vyjadrenia k existencii plynárenských sietí SPP Distribúcia zo dňa 04.02.2015 vyplýva, že na pozemku parc.č. XXX v k.ú. Chocholná - Velčice sa plynárenske siete v správe SPP Distribúcia nenachádzajú. V blízkom okolí uvedenej parcely sa nachádza VTL plynovod DN 500 PN 6,3 MPa STL plynovod PE D 110 PN 300 kPa, technologický objekt RS Chocholná - Velčice, elektrická prípojka do RS. Predmetná parcela je situovaná v bezpečnostnom pásme predmetného VTL plynovodu a bezpečnostnom pásme technologického objektu RS Chocholná - Velčice. Zriaďovať stavby v ochrannom a bezpečnostnom pásme plynárenského zariadenia možno len so súhlasom prevádzkovateľa siete, pričom SPP Distribúcia nemá vedomosť o tom, že by bol takýto súhlas zamestnancami spoločnosti udelený.
14. Zo stanoviska SPP Distribúcia zo dňa 28.05.2015 vyplýva, že SPP Distribúcia zamietla žiadosť žalobcu o umiestnení stavby rodinného domu v bezpečnostnom pásme VTL plynovodu a RS Chocholná
- Velčice. Umiestnenie stavby koliduje s bezpečnostným pásmom VTL plynovodu DN 500 PN 64, ktoré je 150 m a bezpečnostným pásmom RS Chocholná - Velčice (VTL prípojka DN80, PN 64), ktoré je 50 m.
15. Uznesením ČVS: ORP-750/2-VYS-TN-2015 ZR zo dňa 07.12.2015 vyšetrovateľ PZ zastavil trestné stíhanie vo veci zločinu podvodu, ku ktorému malo dôjsť tak, že doposiaľ nezistený páchateľ vystupujúci ako žalovaný uzavrel dňa 31.01.2008 v Trenčíne s poškodeným žalobcom vystupujúcim ako kupujúcim kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bol prevod vlastníckych práv k predmetným nehnuteľnostiam, pričom vyššie uvedenú nehnuteľnosť prezentoval ako stavebný pozemok, čo z pohľadu poškodeného bola nutná podmienka k jeho kúpe, ktorá informácia sa však nezakladala na pravde, čím poškodeného žalobcu uviedol do omylu a spôsobil mu tým škodu vo výške 33.193,92 € (1.000.000,- Sk), ktorá predstavuje kúpnu cenu pozemku, lebo tento skutok nie je trestným činom a nie dôvod na postúpenie veci.
16. Zo snímok z katastrálnej mapy, na ktorých je zobrazená parc.č. XXX v k.ú. Chocholná - Velčice vyplýva, že na týchto nie je zaznamenaná líniová stavba VTL plynovodu DN 500 PN 64 v blízkosti parc.č. XXX.
17. Z projektovej dokumentácie zmeny územného plánu obce z apríla 2007 a júna 2013 vyplýva, že obec Chocholná - Velčice je plynofikovaná VTL prípojkou plynu DN 80, PN 25 z považského plynovodu. Pred obcou je osadená regulačná stanica plynu RS 1200 2/1-440, od ktorej je vedený STL rozvod plynu po celej obci. Ochranné pásmo plynovodov je 4 m pre plynovody s menovitou svetlosťou do 200 mm a pre plynovody sa stanovuje aj bezpečnostné pásmo podľa osobitného predpisu. V stanovených ochranných pásmach je stavebná aktivita obmedzená podmienkami správcu a príslušnej právnej normy.
18. Z technickej správy k stavbe rekreačný dom na parc. č. XXX Chocholná - Velčice, v časti plynofikácia vypracovanej technikom P. N. v marci 2000 vyplýva, že projekt rieši plynoinštaláciu rekreačného domu a plynofikácia spočíva v napojení kuchynského sporáka a kotla k prípojke plynu. Technická správa rieši pripojenie na jestvujúci plynovod vedený v asfaltovej ceste. V technickej správe nie je uvedené to, že rekreačný dom sa nachádza v bezpečnostnom pásme VTL plynovodu.
19. Z výsluchu svedka G.. S. Q. vyplýva, že so žalovaným sa v minulosti stretol asi dvakrát, keď žalovaný mienil na uvedenom pozemku stavať dom, k čomu sa na obci vyjadrovali. Bol starostom v obci aj keď sa robila plynofikácia obce. Plynofikácia obce riešila výstavbu regulačnej stanice plynu a stredotlakových rozvodov plynu v obci. Tejto výstavbe predchádzala výstavba vysokotlakového plynovodu. Obec bola stavebným úradom až po tom, ako bol prenesený výkon štátnej správy z Okresných stavebných úradov na obce. Keď sa stali stavebným úradom v prípade žiadosti o stavebné povolenie resp. o územné rozhodnutie stavebník predkladal stanovisko dotknutých subjektov, medzi ktoré patrila aj SPP Distribúcia. Podmienkou pre vydanie územného rozhodnutia resp. stavebného povolenia boli vyjadrenia
- stanoviská dotknutých subjektov. V prípade negatívneho stanoviska dotknutého orgánu by voči stavebnému povoleniu boli podané námietky resp. odvolanie. Pokiaľ sa stavba nachádza v ochrannom
pásme a zákon uvádza, že v tomto nie je možné bez stanovenia výnimky stavať, tak by malo byť toto odvolanie dotknutých orgánov úspešné. Plynári sú dotknutou organizáciou. Nepamätal si, či za obec vydával potvrdenie o možnosti zastavať predmetný pozemok rodinným domom, uvedené oznámil žalovanému, avšak určite s dodatkom, že uvedené vyjadrenie nenahrádza rozhodnutie vo veci možnosti výstavby. Nespomínal si, či mal žalovaný na stavbu územné rozhodnutie alebo stavebné povolenie. Vyjadril sa, že je možné, že stanovisko obce k možnosti umiestnenia stavby na pozemku vydané bolo alebo toto si nepamätal a ani to, či bol na obhliadke v súvislosti s týmto stanoviskom. Nespomínal si, že by sa zúčastnil miestneho šetrenia v rámci územného a stavebného konania. Pamätal si, že žalovaný mal projekty na chatu a oni mu radili, aby túto preklasifikoval na rodinný dom. Žalovaný tam urobil terénne úpravy, z pozemku vyviezol hlinu, pozemok trocha vyrovnal pre prípravu na umiestnenie stavby. Nemal vedomosť o tom, či žalovanému bolo vydané územné rozhodnutie a stavebné povolenie. O tom, že v blízkosti plynovodu je bezpečnostné pásmo vedel. Jeho rozsah určujú plynári, môže byť v rozsahu od 50 do 150 m. Predmetný pozemok je od toho plynovodu viac ako 50 m. Vysokotlakový plynovod bol stavaný asi v roku 1985. Potvrdil, že o uvedený pozemok mali záujem aj jeho deti, avšak sa so žalovaným nedohodli na kúpnej cene. V tom čase nezisťovali aké je ochranné a bezpečnostné pásmo plynovodu. Nespomínal si, či vydávali na žiadosť žalovaného stanovisko za obec, ktoré by prikladal k územnému alebo stavebnému konaniu. Stanoviská, ktoré vydali, nenahrádzajú príslušné rozhodnutie o možnosti výstavby domu na pozemku. Teraz, keď je obec stavebným úradom, musí zohľadniť stanoviská dotknutých orgánov a organizácii. Keď bol starostom, nemal žiadnu vedomosť o podmienkach plynárov, ktoré sa týkajú ochranného pásma k predmetnému vysokotlakovému plynovodu. Nemal vedomosť o ich negatívnom stanovisku k výstavbe. O tomto zistení bol veľmi prekvapený. Nespomínal si, že by sa so žalovaným bavili o plynovom potrubí, žalovanému o ňom nehovoril. Potrubie je v zemi a žalovaný vedieť o ňom nemusel. S umiestnením potrubia obec nemala nič spoločné a pamätal si, že plynári im v minulosti nechceli dovoliť pripojiť sa naň. Žalovaný na pozemku nežil. Pokiaľ žalovaný nevyvolal konanie o územné a stavebné rozhodnutie, tak nemal dôvod žiadať o stanoviská dotknutých subjektov, a teda nemusel vedieť o negatívnom stanovisku plynárov. Pokiaľ by žalobca tvrdil, že na pozemku môže stavať, musel by mať právoplatné stavebné povolenie. O jeho vydaní svedok nevedel. Pokiaľ by bolo vydané, bolo by doručované na obec. Na uvedené si nespomínal. Uviedol, že nemá vedomosť o tom, kde presne je vysokotlakové potrubie umiestnené.
20. Z výsluchu svedka S. I. st. vyplýva, že žalovaný mu ponúkol sprostredkovanie predaja pozemku. Pozemok si obzrel. Písomnú zmluvu o sprostredkovaní predaja neuzavreli, dohodli sa ústne. Kupec sa ozval asi po pol roku. Žalobca prišiel a pozemok si prezrel. Žalovaný na stretnutí prezentoval, že má vybavené stavebné povolenie a že tam má pritiahnutú elektrinu. U neho v kancelárii si žalovaný vzal hneď slovo a všetko riešil akoby mimo neho. Zmluvy si dal robiť niekde inde a už mu dal iba návrh na vklad. Vnímal to tak, že žalovanému našiel kupca a on si všetko spravil po svojom. Žalobcovi pomáhal s vybavovaním hypotéky, pamätal si, že čakali na povolenie od starostu na výstavbu rodinného domu. V rámci predaja jeho práca spočívala v tom, že urobil ponuku. Potom, ako dal starosta povolenie, mal výpis z LV, všetko vyzeralo v poriadku a nakoniec sa zistilo, že to nie je v súlade so zákonom. Nevedel, ako sa toto mohlo stať. Žalovaný mu povedal, že tam má vyvedenú elektrinu a že je tam aj plyn ale nehovoril o žiadnom probléme. Nemal sa ako o tom dozvedieť. Žalovaný mu opakovane povedal, že má stavebné povolenie. Prosil ho, aby mu ho priniesol, ale vždy mu tvrdil, že ho nenašiel. O tom stavebnom povolení povedal aj žalobcovi. Žalovaný mu ukazoval prívod elektriny, o vysokotlakovom potrubí plynu mu nehovoril. Ak by mu to povedal, ihneď by bol v pozore. Dozvedel sa o tom následne od otca žalobcu.
21. Z výsluchu svedkyne O. A., matky žalobcu, vyplýva, že so žalovaným sa stretla pri podpisovaní zmluvy u pána I., nerozprávali sa. Kúpnu zmluvu nedojednávala. Pán I. im povedal, že je to dobrá parcela na postavenie rodinného domu. Pri stretnutí jej nikto nepovedal o potrubí s vysokým tlakom plynu ani o negatívnom stanovisku plynárov s výstavbou. Žalovaný predával pozemok aj s plánmi na dom, pričom povedal, že je možné na pozemku začať hneď stavať dom. Pred podpisom zmluvy sa tam bola pozrieť, pozrela si okolie, plynofikačnú stanicu tam videla. Na stretnutí na pozemku sa ohľadom plynofikačnej stanice nikto nič nepýtal resp. nikto nič nehovoril.
22. Z výsluchu svedka S. A., otca žalobcu, vyplýva, že keď sa boli pozrieť na predmetný pozemok, stretli sa tam so žalovaným, ktorý im tvrdil, že má všetko vybavené. Žalovaný mu nepovedal presne, že má stavebné povolenie, iba mu povedal, že tu hneď môže začať stavať. Mal tam vybagrované miesto na unimobunku a ukazoval im aj plány. K plánom boli pripojené papiere a pohľady z projektu. Všimli si okolie pozemku a videl plynofikačnú stanicu a susedný rodinný dom. Pred dvomi rokmi im sused pán
O. povedal, že sa tam stavať nedá a tvrdil, že cez pozemok ide plynovod. Toto mal zistiť od nejakých pánov z Bratislavy, ktorí sa mali motať po pozemku. Syn preto vybavil potvrdenia a zistil, že plynovod cez pozemok síce nejde ale je v ochrannom pásme plynovodu. Potom mu žalovaný povedal, že o tom nevedel. Na stretnutí pred kúpou mu žalovaný o plynovode nič nehovoril. Problém s plynom nespočíval v stanici ale v tom potrubí, ktoré má ochranné pásmo 150 m. Pán O. im začal hovoriť o problémoch s plynom, keď chceli ten pozemok predať. Toto hovoril aj potenciálnym kupcom.
23. Z výsluchu svedka Ing. D. M. vyplýva, že bol na obhliadke na pozemku pred tým ako som vyhotovil znalecký posudok, ku ktorému vyhotovil aj fotodokumentáciu. Vychádzal z technických podkladov, ktoré dostal od zadávateľa. Pre neho boli dôležité uvedené podklady a vychádzal najmä z potvrdenia obce o tom, že predmetný pozemok je v zmysle územného plánu určený na zastavenia rodinným domom. Nie je štandardné, že by sa pre vyhotovenie znaleckého posudku žiadala správa od SPP Distribúcia. V územnom pláne obce má byť určené, ktoré pozemky sú určené na zastavania a v prípade, ak je v blízkosti líniová stavba, malo by to byť uvedené v územnom pláne, že toto územie nie je určené na zastavanie. Z podkladov, ktoré mal, sa nedalo zistiť, že v blízkosti je vedený vysokotlakový plynovod. Tieto veci skúmajú až projektanti s tým, že žiadajú vyjadrenia od telekomunikácii a plynárov, ktorí sa k tomuto vyjadrujú. Ale aj pre projektanta je priorita to, čo je uvedené v územnom pláne obce. V katastrálnych mapách sa plynovody nevyznačujú, sú to líniové stavby pod zemou. Vyznačujú sa v nich len nadzemné líniové stavby, napr. nadzemné elektrické vedenie a železnice. Obec mala vedieť o tom, že v blízkosti predmetnej nehnuteľnosti je vysokotlakový plynovod, pokiaľ mala územný plán obce. Pri obhliadke nebolo vidno, že by tam bolo vysokotlakové plynové potrubie. Neboli tam žiadne viditeľné značky. Jednalo sa o posledný pozemok v zastavanom území obce, na jeho konci. S vtedajším starostom obce Ing. X. nejednal, dostal podklady, z ktorých vychádzal. Nepamätal si, od koho tieto podklady dostal. Ako znalec vychádzal z podkladov, pričom nezodpovedá za ich obsah. Musí z obsahu týchto údajov vychádzať. Územný plán obce musela spracovávať projektová organizácia. Pri vyhotovení znaleckého posudku neskúma okolnosti ohľadom vedenia elektriny a plynu. Pre neho je dôležité, čo uvedie obec vo svojom vyjadrení. Ak by o tom plynovom potrubí vedel, určite by som to uviedol v znaleckom posudku. Na obhliadke uvedeného pozemku bol sám, dostal údaje, o ktorý pozemok sa jedná. Uviedol, že vedenie potrubia nie je znázornené ani na snímkach v znaleckom posudku.
24. Podľa § 80 písm. c) O.s.p. v znení účinnom do 30.06.2016 návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.
25. Podľa § 137 písm. c) CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.
26. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.
27. Podľa § 34 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon ) ak súd rozhodol o neplatnosti právneho úkonu alebo neplatnosti dobrovoľnej dražby, okresný úrad vyznačí stav pred týmto právnym úkonom alebo pred dobrovoľnou dražbou; to platí aj vtedy, ak právo k nehnuteľnosti bolo dotknuté ďalšou právnou zmenou a ak je rozhodnutie súdu záväzné pre osoby, ktorých sa táto právna zmena týka. 1
28. Podľa § 46 ods. 1 Občianskeho zákonníka písomnú formu musia mať zmluvy o prevodoch nehnuteľností, ako aj iné zmluvy, pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov.
29. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
30. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
31. Podľa § 40a Občianskeho zákonníka ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení § 49a, 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589, § 701 ods. 1 a § 741b ods. 2, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda účastníkov ( § 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách, je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti dovolá.
32. Podľa § 49a Občianskeho zákonníka právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca, a osoba, ktorej bol právny úkon určený, tento omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Právny úkon je takisto neplatný, ak omyl táto osoba vyvolala úmyselne. Omyl v pohnútke nerobí právny úkon neplatným.
33. Podľa § 588 Občianskeho zákonníka z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú cenu.
34. Podľa § 57 ods. 1, ods. 2 písm. f), písm. h) zákona č. 656/2004 Z.z. o energetike v znení účinnom do 31.03.2008 bezpečnostné pásmo je určené na zabránenie porúch alebo havárií na plynárenských zariadeniach alebo na zmiernenie ich dopadov a na ochranu života, zdravia a majetku osôb. Bezpečnostným pásmom na účely tohto zákona sa rozumie priestor vymedzený vodorovnou vzdialenosťou od osi plynovodu alebo od pôdorysu plynárenského zariadenia meraný kolmo na os alebo na pôdorys. Vzdialenosť na každú stranu od osi plynovodu alebo od pôdorysu plynárenského zariadenia je f) 150 m pri plynovodoch s tlakom nad 4 MPa s menovitou svetlosťou do 500 mm, h) 50 m pri regulačných staniciach, filtračných staniciach, armatúrnych uzloch.
35. Podľa § 57 ods. 4 zákona č. 656/2004 Z.z. v znení účinnom od 01.04.2008 rozhodnutie o povolení stavby v bezpečnostnom pásme stavebný úrad vydá na základe vyjadrenia prevádzkovateľa siete.
36. Podľa § 57 ods. 4 zákona č. 656/2004 Z.z. v znení účinnom od 01.08.2008 rozhodnutie o povolení stavby v bezpečnostnom pásme stavebný úrad vydá na základe súhlasného vyjadrenia prevádzkovateľa siete.
37. Podľa § 57 ods. 4 zákona č. 656/2004 Z.z. v znení účinnom od 01.05.2010 zriaďovať stavby v bezpečnostnom pásme plynárenského zariadenia možno iba po predchádzajúcom súhlase prevádzkovateľa siete.
38. Podľa § 80 ods. 1 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike zriaďovať stavby v bezpečnostnom pásme plynárenského zariadenia možno iba po predchádzajúcom súhlase prevádzkovateľa siete.
39. Podľa § 43h ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) stavebným pozemkom sa rozumie časť územia určená územným plánom obce alebo územným plánom zóny, alebo územným rozhodnutím na zastavanie a pozemok zastavaný stavbou.
40. Podľa § 6 písm. c) bod 4, ods. 2 katastrálneho zákona v znení účinnom do 30.04.2010 v katastri sa evidujú stavby spojené so zemou pevným základom, ktoré sú podzemnými stavbami, a to v miestach ich prienikov so zemským povrchom. V pochybnostiach, či ide o predmet evidovania v katastri uvedený v odseku 1 písm. c), rozhoduje správa katastra.
41. Podľa § 6 ods. 2 katastrálneho zákona v znení účinnom od 01.05.2010 V katastri sa spravidla nezapisujú inžinierske stavby a drobné stavby; tieto sú v katastri zobrazené na katastrálnej mape parcelným číslom pozemku, na ktorom je stavba postavená, alebo mapovou značkou a sú označené kódom druhu pozemku a kódom spôsobu využívania pozemku.
42. Podľa § 43a ods. 3 písm. f) stavebného zákona v znení účinnom do 01.01.2015 inžinierske stavby sú diaľkové ropovody a plynovody, miestne rozvody plynu.
43. Posúdením výsledkov vykonaného dokazovania podľa citovaných zákonných ustanovení dospel súd k záveru, že návrh je v celom rozsahu nedôvodný.
44. Súd mal za to, že žalobca preukázal naliehavý právny záujem na požadovanom určení, ktorý bol daný tým, že zápis údajov o vlastníctve nehnuteľností v katastri nehnuteľností je možné uskutočniť len na základe meritórneho rozhodnutia súdu.
45. Žalobca podanou žalobou namietal absolútnu neplatnosť predmetnej kúpnej zmluvy z viacerých dôvodov, a to, že sa jedná o právny úkon, ktorý je v rozpore so zákonom, zákon obchádza, je v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka a právny úkon je neplatný pre nedostatok vážnosti a slobody vôle žalobcu v zmysle § 37 Občianskeho zákonníka. Skutkovým základom, o ktorý opieral žalobca tvrdenú neplatnosť kúpnej zmluvy bolo tvrdenie, že žalovaný, hoci vedel o tom, že predávaná nehnuteľnosť zasahuje do bezpečnostného pásma VTL plynovodu, túto skutočnosť pri predaji žalobcovi neuviedol a zamlčal. Skutkové tvrdenie žalobcu súd právne vyhodnotil aj ako namietanie neplatnosti právneho úkonu podľa § 49a Občianskeho zákonníka z dôvodu uvedenia žalobcu žalovaným do omylu. Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že žalobca v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení.
46. Podľa žalobcu rozpor so zákonom uzavretého právneho úkonu spočíva v zakomponovaní nepravdivých údajov do kúpnej zmluvy, keďže žalobca mal výlučne záujem o kúpu stavebného pozemku. Uzavretá kúpna zmluva má všetky podstatné náležitosti v zmysle § 588 Občianskeho zákonníka, keď obsahuje jasnú identifikáciu zmluvných strán, predmetu kúpy, kúpnu cenu, zmluva má písomnú formu. Predmet kúpy je v zmluve označený v súlade s § 9 písm. d) zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností s tým, že ako druh pozemku je uvedená záhrada. Zákon o katastri nehnuteľností ako druh pozemku nepozná pojem stavebný pozemok, uvedený pojem sa používa pre účely stavebného konania v zmysle zákona č. 50/1976 Zb. . Stavebným pozemkom je pozemok určený na zastavanie územným rozhodnutím, ale aj pozemok, na ktorom je stavba ešte v štádiu rozostavanosti. Určenie pozemku ako stavebného má význam pri oceňovaní nehnuteľností a pri vymáhaní daní z nehnuteľností. Stavebný pozemok je stavebným zákonom definovaný ako pozemok, ktorý je podľa platného a schváleného územného plánu obce určený na zastavanie. Nie je preto vadou zmluvy spôsobujúcou jej neplatnosť, pokiaľ v nej nie je predávaný pozemok označený ako stavebný pozemok, ale je označený druhom
- záhrada. Parcela registra C parc.č. XXX, druh pozemku záhrada o výmere 882 m2, zapísaná na LV č. XXXX pre k.ú. Chocholná - Velčice je svojou špecifikáciou dostatočným a úplným označením predmetu kúpy. Napadnutá kúpna zmluvy je právnym úkonom, ktorý je zákonom dovolený a jej obsahové náležitosti spĺňajú požiadavky kladené zákonom na zmluvy o prevode nehnuteľností. Predmetná kúpna zmluva sa svojím obsahom a účelom neprieči zákonu.
47. Žalobca tvrdil, že kúpna zmluva zákon obchádza tým, že žalovaný konal ku škode žalobcu voči žalobcovi ľstivo v spojení s nepravdivou informáciou. K obchádzaniu zákona dochádza v prípade, keď právny úkon síce nie je v priamom rozpore so zákonom, ale svojimi účinkami jeho zmysel a ciele obchádza. Cieľom kúpnej zmluvy bolo v súlade s § 588 Občianskeho zákonníka nadobudnutie vlastníckeho práva k predávanej nehnuteľnosti žalobcom a nadobudnutie kúpnej ceny žalovaným. Svojimi účinkami uzavretá kúpna zmluva neobchádza zmysel a ciele zákonných ustanovení týkajúcich sa kúpnej zmluvy o predaji nehnuteľností. Zo žiadneho z vykonaných dôkazov nevyplýva, že by žalovaný pred predajom predmetných nehnuteľností žalobcovi vedel o umiestnení líniovej stavby VTL plynovodu v blízkosti predávaného pozemku s tým, že tento pozemok zasahuje do bezpečnostného pásma tohto VTL plynovodu DN 500 PN 64, ktoré je 150 m a bezpečnostného pásma RS Chocholná - Velčice (VTL prípojka DN80, PN 64), ktoré je 50 m a že by uvedenú informáciu žalobcovi zamlčal, že by žalobcovi uvádzal nepravdivé informácie o predmete kúpy a že by voči žalobcovi konal ľstivo. Z výpovede svedka Ing. D. M. a S. I. vyplýva, že o umiestení VTL plynovodu v blízkosti predávanej parcely nevedeli, táto skutočnosť nebola zrejmá zo snímok z katastrálnej mapy ani zo značenia v teréne. Z výpovede svedka G.. S. Q. vyplýva, že síce mal vedomosť o tom, že bol v roku 1985 budovaný VTL plynovod, o tomto sa so žalovaným nebavil a ako starosta obce Chocholná - Velčice vydal opakovane potvrdenia č. XXX/XXXX zo dňa 29.10.2007, č. SU XXX/XXXX zo dňa 30.08.2010, č. SU XXX/XXXX zo dňa 09.09.2014, z ktorých vyplýva, že predmetný pozemok je v zmysle územného plánu obce určený na účel výstavby rodinného domu. Z potvrdenia vyplýva, že na predmetnom pozemku je možné v súlade s územným plánom obce umiestniť stavbu rodinného domu. Svedok G.. Q. uviedol, že o kúpe predmetného pozemku pre svoje deti za účelom výstavby uvažoval aj on sám. Vedenie VTL plynovodu DN 500 PN 64 a umiestnenie
regulačnej stanice Chocholná - Velčice VTL prípojka DN80, PN 64 nie je zaznamenané ani v projektovej dokumentácii zmeny územného plánu obce z apríla 2007 a júna 2013, v ktorých je uvedená plynofikácia VTL prípojkou plynu DN 80, PN 25 z považského plynovodu s tým, že pred obcou je osadená regulačná stanica plynu RS 1200 X/X-XXX a predmetný plynovod nie je zaznamenaný ani v snímkach z katastrálnej mapy. Z uvedených skutočností súd dovodil, že VTL plynovod DN 500 PN 64 a jeho bezpečnostné pásmo neboli zohľadnené do územného plánu obce. Z vyjadrenia k existencii plynárenských sietí SPP Distribúcia zo dňa 04.02.2015 vyplýva, že SPP Distribúcia nemá vedomosť o tom, že by bol súhlas na zriadenie stavby v bezpečnostnom pásme na predmetnom pozemku zamestnancami spoločnosti udelený. Všetky uvedené dôkazy svedčia o tom, že žalovaný nemal vedomosť o umiestnení VTL plynovodu v blízkosti predávanej nehnuteľnosti s tým, že tá spadá do bezpečnostného pásma tohto plynovodu, a teda nemohol voči žalobcovi konať ľstivo v úmysle spôsobiť žalobcovi škodu.
48. Samotná skutočnosť, že predávaný pozemok spadá do bezpečnostného pásma VTL plynovodu bez ďalšieho preukázania vedomosti žalovaného o tejto skutočnosti v čase predaja nehnuteľnosti nezakladá predpoklad neplatnosti zmluvy pre rozpor s dobrými mravmi. Tvrdenie žalobcu o spolčení sa žalovaného so starostom obce proti nemu nebolo v konaní preukázané. Rovnako tvrdenie žalobcu o tom, že žalovaný sa mal pokúsiť o získanie stavebného povolenia pri ktorom mal zistiť, že pozemok spadá do bezpečnostného pásma zostalo nepreukázané, resp. vyvrátené výpoveďou svedka Ing. S. Q., ktorý si nepamätal, že by k predmetnému pozemku bolo vydané rozhodnutie o umiestnení stavby, stavebné povolenie a že by bol v súvislosti s nimi na miestnom šetrení ako aj vyjadrením SPP Distribúcia zo dňa 04.02.2015 o tom, že nemajú vedomosť o udelení súhlasu na zriadenie stavby v bezpečnostnom pásme na predmetnom pozemku zamestnancami spoločnosti. V konaní tak nebolo preukázané, že by žalovaný mal vedomosť o umiestnení VTL plynovodu v blízkosti predávaného pozemku s tým, že tento spadá do bezpečnostného pásma tohto plynovodu a že by túto skutočnosť úmyselne žalobcovi neuviedol pri predaji nehnuteľnosti.
49. V tomto smere súd poukazuje aj na obvyklú prax vychádzajúcu z § 6 katastrálneho zákona týkajúcu sa zapisovania inžinierskych stavieb do katastra nehnuteľností, keď v čase spísania zmluvy v pochybnostiach, či ide o predmet evidovania v katastri uvedený, rozhodovala správa katastra a následne s účinnosťou od 01.05.2010 bolo zákonom stanovené, že v katastri nehnuteľností sa spravidla nezapisujú inžinierske stavby, ktorou je aj plynovod. K nezapisovaniu plynovodov do katastra nehnuteľností sa vyjadril aj svedok G.. D. M. s tým, že predmetný plynovod nebol zobrazený v katastrálnej mape a na mieste samom nebolo jeho umiestnenie viditeľne označené. Žalobca aj svedkovia O. A., S. A. a Ing. D. M. potvrdili, že si všimli blízku regulačnú stanicu plynovodu, avšak neprikladali jej väčší význam, domnievali sa, že predávaný pozemok nezasahuje do jej bezpečnostného pásma s tým, že sa spoliehali na vyjadrenie obce o možnosti zastavania predávaného pozemku rodinným domom.
50. Súd tak dospel k záveru, že predmetná zmluva nie je právnym úkon, ktorý je neplatný pre rozpor so zákon, obchádzanie zákona a pre rozpor s dobrými mravmi v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka.
51. Tvrdenie žalobcu o tom, že zámerné uvedenie do omylu, zatajenie zásadných informácií k pozemku s cieľom podvodným predajom získať neoprávnený majetkový prospech žalovaným negatívne ovplyvnilo slobodu a vážnosť vôle žalobcu. Žalobca v konaní netvrdil a ani nepreukázal, že by k urobeniu právneho úkonu bol prinútený skutočnosťami, bez ktorých by k takému úkonu nedošlo, že by právny úkon urobil pod nátlakom alebo v stave tiesne. Sám žalobca uviedol, že mal vážny záujem o kúpu pozemku v lokalite Chocholná - Velčice s úmyslom výstavby rodinného domu, a to v období od októbra 2007 a v priebehu roku 2008. Predávaná nehnuteľnosť si vyhliadol na internetovej stránke realitnej kancelárie, s ktorou spolupracoval a kúpnu zmluvu uzavrel v zastúpení svojej matky z dôvodu vycestovania do zahraničia. Podpisu kúpnej zmluvy predchádzalo podpísanie zmluvy o úvere a zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti. Žalobca tak vykonal celý rad právnych úkonov smerujúcich k jedinému cieľu, a to nadobudnutie vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti. Konanie žalobcu trvalo dlhší čas a pozostávalo z viacerých právnych úkonov, preto súd dospel k záveru, že žalobca nepreukázal, že by tento právny úkon neurobil slobodne. Právny úkon je urobený vážne, ak vôľa smeruje k urobeniu právneho úkonu. Právny úkon nie je urobený vážne vtedy, ak je podľa okolností zrejmé, že konajúci nechcel svojim prejavom vôle spôsobiť právne účinky, ktoré s takýmto prejavom vôle spájajú normy občianskeho práva. Sám žalobca v podanej žalobe uviedol to, že jeho úmyslom bolo nadobudnúť vlastnícke právo k pozemku, na ktorom by mohol postaviť rodinný dom. Žalobca podpísal kúpnu zmluvu, pred ňou podpísal zmluvu o úvere a zmluvu o zriadení záložného práva, umožnil zápis jeho vlastníckeho
práva k predávanej nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností a tento akceptoval od roku 2008. Uvedené skutočnosti svedčia o tom, že žalobca mienil uzavrieť kúpnu zmluvu, ktorej následkom je prevod vlastníckeho práva k predávaným nehnuteľnostiam zo žalovaného na žalobcu za dojednanú kúpnu cenu. Neskoršie zistenie žalobcu, že predávaná nehnuteľnosť spadá do bezpečnostného pásma VTL plynovodu nie je okolnosťou, ktorá by spôsobovala nedostatok vážnosti vôle žalobcu ako kupujúceho pri uzatváraní kúpnej zmluvy dňa 31.01.2008. Z uvedených dôvodov súd konštatoval, že námietka žalobcu o nedostatku slobodnej a vážnej vôle žalobcu pri uzatváraní zmluvy v zmysle § 37 Občianskeho zákonníka je nedôvodná.
52. Žalobca opakovane v podanej žalobe aj vo svojich vyjadreniach pred súdom uvádzal, že bol žalovaným a možno aj vtedajším starostom obce uvedený do omylu. Je nepochybné, že žalobca mal záujem o kúpu pozemku, na ktorom by bolo možné postaviť rodinný dom. Žalobcom kúpený pozemok spadá do bezpečnostného pásma VTL plynovodu s tým, že listom zo dňa 28.05.2015 SPP Distribúcia zamietla žiadosť žalobcu o umiestnenie stavby rodinného domu na pozemku parc.č. XXX v k.ú. Chocholná - Velčice. Podmienkou určenia neplatnosti právneho úkonu v zmysle § 49a Občianskeho zákonníka je, že spôsobenie omylu možno pričítať druhej strane. Predpokladmi neplatnosti právneho úkonu podľa § 49a Občianskeho zákonníka sú tieto skutočnosti: a) mýliaci sa konal v omyle, ktorý druhý účastník vyvolal bez toho, že by sa pritom bolo dopustil ľsti, b) mýliaci sa konal v omyle, ktorý druhý účastník síce nevyvolal, ale ak pritom išlo o omyl, ktorý druhému účastníkovi musel byť známy, c) mýliaceho sa účastníka uviedol do omylu druhý účastník úmyselne, t.j. ľsťou. Po vykonanom dokazovaní súd konštatoval, že žiaden z uvedených predpokladov neplatnosti právneho úkonu nebol v konaní preukázaný. Vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že by žalobca omyl žalovaného vyvolal, že by mu boli známe v čase uzavretia zmluvy okolnosti týkajúce sa umiestnenia VTL plynovodu a jeho bezpečnostného pásma v blízkosti predávanej nehnuteľnosti a že by žalovaný žalobcu uviedol do omylu úmyselne. Zo žiadnych dôkazov vykonaných v konaní nebolo preukázané, že by strany konania v čase uzavretia kúpnej zmluvy vedeli alebo mohli vedieť o umiestnení VTL plynovodu v blízkosti predávaného pozemku a o rozsahu bezpečnostného pásma tohto plynovodu. Tvrdenie žalobcu o tom, že žalovaný sa pri predaji nehnuteľností prezentoval tým, že na predávanej parcele môže začať stavať, je v tomto smere irelevantné a nezakladá predpoklad toho, že žalovaný mal o bezpečnostnom pásme VTL plynovodu vedomosť. Je všeobecne známou skutočnosťou, že so stavbou nehnuteľnosti je možné začať iba na základe právoplatného stavebného povolenia, ktoré nebolo pri predaji nehnuteľností žalobcovi predložené, žalobca jeho predloženie nežiadal a z výpovede žalovaného vyplýva, že príslušné orgány nepožiadal o vydanie územného rozhodnutia a stavebného povolenia na stavbu na predávanom pozemku. Súd preto konštatoval, že napadnutá kúpna zmluva nie je neplatná ani z dôvodu podľa § 49a Občianskeho zákonníka.
53. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že predmetná zmluva je platným právnym úkonom obsahujúcim všetky náležitosti kúpnej zmluvy, ktorá bola uzavretá v súlade so zákonom, tento neobchádza, neprieči sa dobrým mravom, bola uzavretá zmluvnými stranami slobodne a vážne, a nebola uzavretá v omyle. Súd preto podanú žalobu v celom rozsahu zamietol.
54. Súčasťou rozsudku je i výrok o trovách konania.
55. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
56. Žalovaný bol v konaní stranou s úplným úspechom, preto by mu patrila náhrada trov konania proti neúspešnému žalobcovi v rozsahu 100 %. Žalovaný si náhradu trov konania neuplatnil a zo spisu nevyplýva, že by mu v konaní nejaké trovy vznikli, preto súd rozhodol tak, že mu náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Trenčín ku Krajskému súdu v Trenčíne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( § 363 CSP) .
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis.
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 CSP) .
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 1,2,3 CSP) .
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie / § 366 CSP/.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.