Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9Csp-2-2016.pdf
PDF · 118.77 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-9Csp/2/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Kežmarok sudcom JUDr. Jurajom Fujerikom v spore žalobcu: Home Credit Slovakia, a.s., so sídlom Teplická 7434/147, Piešťany, IČO: 36 234 176, právne zastúpeného Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA s. r. o., so sídlom v Trenčíne, 1. mája 173/11, IČO: 47 234 679, proti žalovanému : U. O., D.. XX.XX.XXXX, H. N. Š. XXX/XX, Z. Z. S., právne zastúpenému JUDr. Romanom Frnčom, advokátom so sídlom v Košiciach, Uralská 11, o zaplatenie 5.517,95 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 348,40 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 348,40 Eur od 01.12.2014 do zaplatenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .
III. Žalovaný m á nárok na náhradu trov konania v rozsahu 87,38 % z celkových trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 04.07.2016 domáhal zaplatenia 5.517,95 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 704,87 Eur zo sumy 5.517,95 Eur od 01.12.2014 do 24.06.2016 a s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 5.517,95 Eur od 25.06.2016 do zaplatenia, a to titulom neuhradenia zostatku úveru a nákladov spojených s predajom motorového vozidla. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa 16.01.2013 uzavrel so žalovaným Úverovú zmluvu č. Z. prostredníctvo spoločnosti A. Z. - AUTO STYLE, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru na nákup osobného motorového vozidla Volkswagen Passat Variant Diesel vo výške 7.040,- Eur. Tento úver sa žalovaný zaviazal splatiť v 60. mesačných splátkach po 284,85 Eur. Nakoľko sa žalovaný dostal podľa žalobcu do omeškania so splácaním splátok, žalobca v súlade s úverovými podmienkami dňom 30.11.2014 pristúpil k zosplatneniu úverovej zmluvy a doporučeným listom vyzval žalovaného na vrátenie dlžnej čiastky vo výške 8.021,91 Eur. Ako žalobca uviedol, žalovaný uhradil 16 splátok a po zosplatenení úveru uhradil ešte sumu 212,- Eur. Po odpredaji motorového vozidla, ktoré bolo žalovanému odobraté, bol výťažok z tohto predaja vo výške 2.200,- Eur odpočítaný z celkovej dlžnej sumy úveru. Žalobca si okrem toho uplatnil aj náklady spojené s odpredajom vozidla vo výške 278,- Eur. Dlžná suma vo výške 5.517,95 Eur tak predstavuje súčet nezaplatenej istiny úveru vo výške 5.658,- Eur, dlžných splátok vo výške 1.993,95 Eur a nákladov spojených s predajom vozidla vo výške 278,- Eur, to všetko po odpočítaní výnosu z predaja vozidla vo výške 2.200,- Eur a dodatočnej splátky vo výške 212,- Eur.
2. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 25.08.2016, ktorá mu bola spolu s prílohami doručená do vlastných rúk dňa 12.08.2016 uviedol, že pri kúpe auta ho podviedli, pretože auto nemalo najazdených 139.000 km ale v skutočnosti to bolo 280.000 km. Tým autobazár podviedol
nielen jeho, ale aj žalobcu, a preto žiadal, aby dlh a trovy konania zaplatil autobazár, v ktorom auto kupoval.
3. Žalobca, ktorému bolo toto vyjadrenie žalovaného doručené dňa 06.10.2016, sa k nemu nevyjadril.
4. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení doručenom súdu elektronickými prostriedkami pred pojednávaním dňa 25.01.2017 poukázal na neprimeranú výšku úrokov uvedených v zmluve, ktorá je podľa neho v rozpore s dobrými mravmi a ako taká je zmluva v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka neplatná. Svoj názor podoprel aj rozsudkami Najvyššieho súdu SR, Krajského súdu v Prešove, Krajského súdu v Trenčíne a Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom. Ako žalovaný zdôraznil, uhradil 16 splátok po 248,85 Eur, ďalej sumu 212,- Eur, pričom k tomu je potrebné pripočítať sumu 2.200,- Eur, za ktorú bolo osobné motorové vozidlo odpredané. Preto pri výške úveru a nákladoch spojených s predajom auta vo výške 278,- Eur by mal predstavovať jeho záväzok voči žalobcovi sumu 348,40 Eur.
5. Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 26.01.2017 k tomuto vyjadreniu žalovaného uviedol, že samotná výška úrokov nemôže byť bez ďalšieho v rozpore s dobrými mravmi a nemôže byť predmetom súdnej kontroly z hľadiska primeranosti zmluvných plnení. Poukázal tiež na článok 4 ods. 2 smernice 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, z ktorej vyplýva, že kontrole neprijateľnosti v spotrebiteľských zmluvách nepodlieha hlavný predmet zmluvy, teda samotný úver a úrok, ako jeho cena. Úverová zmluva je podľa žalobcu odplatný právny úkon, pričom v samotnom procese kontraktácie nedošlo k vadám, a preto nie je dôvod na aplikáciu ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka. Zároveň spochybnil splnomocnenie právneho zástupcu žalobcu, ktoré bolo udelené k inej spisovej značke a adresované inému súdu.
6. Na pojednávanie konané dňa 27.01.2017 sa nedostavil predvolaný právny zástupca žalobcu, ktorý však svoju neprítomnosť ospravedlnil písomným podaním doručeným súdu dňa 26.01.2017, ale súhlasil s tým, aby pojednávanie konalo v jeho neprítomnosti. Preto súd v zmysle § 180 CSP pojednával v neprítomnosti žalobcu a právneho zástupcu žalobcu.
7. Súd vyhovel návrhom strán sporu a vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného a listinnými dôkazmi, ktoré žalobca predložil v priebehu sporu, a to: výpisom čerpania, splátok a úhrad, predžalobnou výzvou na zaplatenie dlhu a oznámením o prevzatí právneho zastúpenia zo dňa 16.03.2016, vyúčtovaním odmeny za vypracovanie znaleckých posudkov, kúpnou zmluvou č. XXXXXXX/XXXXXXXX zo dňa 31.12.2014, oznámením o predaji vozidla a výzvou k doplateniu dlhu zo dňa 24.02.2015, listami č. 2/13 a 2/4 podacích hárkov Slovenskej pošty, a.s. č. EPH 004058922 a č. EPH 006559343, listom č. 18/18 podacieho hárku Slovenskej pošty, a.s. č. EPH 003645547, faktúrou č. 0801/2015, oznámením Generali poisťovne zo dňa 01.03.2016 adresovaným žalobcovi, úverovou zmluvou č. Z. XX/XXXXXX zo dňa 16.01.2013, úverovými zmluvnými podmienka spoločnosti Home Credit Slovakia a.s. zo dňa 16.01.2013, splátkovým kalendárom k zmluve o úvere č. Z. XX/XXXXXX, výzvou k splateniu celého úveru - zosplatnenie zo dňa 11.12.2014, kalkuláciou finančného vyrovnania pre predčasné splatenie a ukončením úverovej zmluvy k 30.11.2014, priemernými úrokovými mierami z úverov poskytnutých v eurách rezidentom eurozóny za rok 2013 uverejnených Národnou bankou Slovenska a zistil nasledujúci skutkový stav:
8. Žalobca, ako veriteľ a žalovaný, v pozícii klienta vystupujúci ako živnostník, podnikajúci pod obchodným menom U. O., IČO 44 154 585, uzavreli dňa 16.01.2013 v zmysle § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka Úverovú zmluvu č. Z. XX/XXXXXX, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 7.040,- Eur za účelom financovania kúpy osobného motorového vozidla značky Volkswagen Passat Variant Diesel nezameniteľne identifikovaného v bode 3.1 Úverovej zmluvy. Sprostredkovateľom predaja bola tretia osoba - A. Z. - AUTO STYLE. V bode 4 tejto Úverovej zmluvy boli dojednané podmienky splácania úveru, ktorý bol označený ako účelový slúžiaci na úhradu ceny predmetu financovania. Ročná úroková sadzba bola v tomto ustanovení Úverovej zmluvy dohodnutá na 34,175169 %, a to pri ročnej percentuálnej miere nákladov vo výške 40,16 %. Celkové náklady spotrebiteľa tak podľa zmluvy mali predstavovať 7.696,- Eur, pričom celková čiastka splatná spotrebiteľom mala byť 14.736,- Eur pri konečnej splatnosti úveru 13.01.2018. Mesačná splátka bola dohodnutá na sumu 284,85 Eur pri počte splátok 60. Súčasťou Úverovej zmluvy boli aj Všeobecné obchodné podmienky žalobcu, ktoré žalovaný na znak ich súhlasu vlastnoručne podpísal dňa 16.01.2013. Okrem toho žalobca súdu
predložil splátkový kalendár Úverovej zmluvy, ktorý obsahuje presný rozpis jednotlivých splátok istiny, úrokov a poplatkov.
9. Z prehľadu čerpania, splátok a úhrad týkajúcich sa tejto Úverovej zmluvy, ktoré žalobca súdu predložil vyplýva, že úver bol zosplatnený dňa 30.11.2014, pričom k tomuto dňu predstavovala dlžná čiastka tohto úveru sumu 5.658,- Eur. Z toho výpisu vyplýva, že náklady spojené s predajom vozidla predstavovali sumy 35,- Eur, 110,- Eur, 105,- Eur a 28,- Eur, pričom tejto výpis eviduje v prospech úveru platbu úhrady vo výške 2.200,- Eur a dňa 26.10.2015 úhradu vo výške 212,- Eur. Celkovo tak úhrady v prospech úverového účtu predstavovali v zmysle tohto výpisu sumu 6.718,26 Eur.
10. Žalobca súdu ďalej predložil vyúčtovanie odmeny za vypracovanie znaleckých posudkov znalcom L.. F. F., z ktorého vyplýva odmena za znalecký posudok týkajúci sa hodnoty predmetného osobného motorového vozidla financovaného touto Úverovou zmluvou vo výške 35,- Eur. Zároveň žalobca súdu predložil kúpnu zmluvu č. XXXXXXX/XXXXXXXX uzavretú medzi ním a kupujúcim F. N., z ktorej vyplýva, že žalobca predal predmetné motorové vozidlo kupujúcemu za sumu 2.200,- Eur, o čom žalovaného informoval formou písomného oznámenia zo dňa 24.02.2015, ktorým ho zároveň vyzval k doplateniu dlhu vo výške 6.601,74 Eur. Z faktúry č. 0801/2015 vyplýva provízia vo výške 110,- Eur, ktorú žalobca vyplatil sprostredkovateľovi za predaj predmetného osobného motorového vozidla. Generali poisťovňa, a.s. písomným oznámením zo dňa 01.03.2016 adresovaným žalobcovi oznámila, že žalobca uhradil poistné vo výške 28,- Eur titulom zákonného poistenia predmetného motorového vozidla.
11. Žalobca výzvou zo dňa 11.12.2014 adresovanou žalovanému mu oznámil, že pristúpil dňom 30.11.2014 k zosplatneniu úveru a vyzval žalovaného na úhradu dlžnej čiastky vo výške 8.021,91 Eur, a to najneskôr do 15 dní odo dňa doručenia tejto výzvy. Súčasne s touto výzvou žalovanému zaslal kalkuláciu finančného vyrovnania pre predčasné splatenie a ukončenie úverovej zmluvy k 30.11.2014. Okrem toho žalobca zaslal žalovanému dňa 16.03.2016 predžalobnú výzvu na zaplatenie dlhu, ktorou ho opätovne vyzval na jeho zaplatenie, pričom dlh vyčíslil na sumu 6.471,09 Eur.
12. Na pojednávaní konanom dňa 27.01.2017 prítomný žalovaný výslovne uviedol, že splnomocňuje svojho právneho zástupcu na zastupovanie v tomto konaní a jeho právny zástupca toto splnomocnenie prijal s tým, že v písomnom vyhotovení splnomocnenia sa nachádza iba zjavná chyba v písaní, ktorú opravia dodatočným písomným splnomocnením na zastupovanie v tomto konaní. Právny zástupca žalovaného vo svojich prednesoch zotrval na svojom stanovisku o neplatnosti Úverovej zmluvy v časti úroku z dôvodu jeho rozporu s dobrými mravmi. Okrem toho poukázal na nesprávnosť uvedenia celkovej sumy, ktorú mal žalovaný zaplatiť a ktorá je uvedená v Úverovej zmluve, pričom pri dodržaní všetkých splátok by žalovaný v skutočnosti zaplatil viac, ako je v zmluve uvedené. Zároveň zdôraznil nezrozumiteľnosť zmluvy, v ktorej žalobca, ako tvorca jej obsahu, často používa pojem spotrebiteľ.
13. Súd v zmysle § 185 ods. 2 CSP z verejne dostupných údajov Národnej banky Slovenska, ktorá v zmysle zákona zverejňuje na svojom webovom sídle zistil, že priemerná úroková miera úverov poskytnutých v eurách rezidentom eurozóny vo forme ostatných úverov nefinančných spoločností v trvaní úveru od 1 do 5 rokov predstavuje za I. štvrťrok roku 2013 3,63 % ročne a za celý rok 2013 v priemere 3,72 % ročne. Rovnaké údaje súdu na pojednávaní konanom dňa 27.01.2017 predložil ako listinný dôkaz aj právny zástupca žalovaného.
14. Žalovaný vo svojej výpovedi na pojednávaní konanom dňa 27.01.2017 uviedol, že mal záujem o kúpu motorového vozidla, konkrétne WV Passat v autobazári, ktorého financovanie si zabezpečoval prostredníctvom žalobcu. Žalovaný potvrdil podpis Úverovej zmluvy, ako aj prevzatie auta. Tiež potvrdil, že pri uzatváraní zmluvy vopred vedel, na akú dobu sa uzatvára a aká je celkový výška úveru. Ako ďalej uviedol, úver riadne splácal, ale auto sa mu začalo kaziť a bolo potrebné do neho veľa investovať. Preto ho dal preskúmať v autorizovanom servise, kde mu povedali, že toto auto má v skutočnosti najazdených vyše 269 000 km, hoci stav na tachometri v čase, keď auto kupoval bol 139 000 km. Tým, že sa cítil oklamaný a do auta vrážal peniaze, prestal tento úver splácať, čo telefonicky oznámil žalobcovi. Neskôr ho žalobca prostredníctvom svojho pracovníka vyzval na vrátenie auta, čo on urobil. Pracovník žalobcu, ktorý mal na starosti prevzatie auta mu povedal, že keď auto predajú, príde mu vyúčtovanie, z ktorého bude vyplývať dlžná suma úveru. Ako žalovaný zdôraznil, výzva na zaplatenie dlžnej čiastky mu prišla skôr, než bolo auto predané.
15. Vo vzťahu k takto zistenému skutkovému stavu súd aplikoval nasledujúce ustanovenia právnych predpisov:
16. Podľa § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.
17. Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.
18. Podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.
19. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
20. Podľa § 499 Obchodného zákonníka za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.
21. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
22. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
23. Podľa článku 2 písm. b) Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách na účely tejto smernice: "spotrebiteľ" znamená akúkoľvek fyzickú osobu, ktorá v zmluvách podliehajúcich tejto smernici koná s cieľom, nevzťahujúcim sa k jeho obchodom, podnikaniu alebo povolaniu.
24. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
25. Podľa § 265 Obchodného zákonníka výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, nepožíva právnu ochranu.
26. Z vykonaného dokazovania má súd za nepochybne preukázané, že žalobca, ako veriteľ a žalovaný, ako dlžník uzavreli dňa 16.01.2013 úverovú zmluvu č. Z. XX/XXXXXX, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 7.040,- Eur účelovo viazaný na kúpu osobného motorového vozidla nezameniteľným spôsobom špecifikovaného v tejto zmluve, pričom kúpa tohto motorového vozidla bola realizovaná prostredníctvom autobazáru. Uzavretie tejto úverovej zmluvy, ktorú žalobca predložil súdu spolu so žalobou, ako aj poskytnutie úveru vo výške 7.040,- Eur napokon v priebehu súdneho sporu potvrdil aj samotný žalovaný, a teda uvedená skutočnosť nebola v tomto konaní spornou.
27. Vzhľadom na prostriedky procesnej obrany žalovaného vo forme skutkových tvrdení uvedených v písomnom vyjadrení zo dňa 25.08.2016 a najmä v jeho písomnom vyjadrení zo dňa 25.01.2017 doplnenom ústnym prednesom na pojednávaní konanom dňa 27.01.2017 vyvstala potreba posúdenia charakteru tohto právneho vzťahu vzhľadom na postavenie účastníkov zmluvy. Z úvodných ustanovení úverovej zmluvy (článok 1) obsahujúcej označenie zmluvných strán vyplýva, že žalovaný je v zmluve označený obchodným menom obsahujúcim jeho meno a priezvisko, identifikačným číslom a miestom podnikania, teda jeho označenie zodpovedá atribútom označenia fyzickej osoby - podnikateľa podnikajúceho na základe živnostenského oprávnenia. Navyše v záhlaví samotnej zmluvy je vyjadrená vôľa zmluvných strán smerujúca k aplikácii Obchodného zákonníka. Vychádzajúc z definície spotrebiteľa
uvedenej v § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, je rozhodujúce, či žalovaný pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy konal alebo nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, teda, na aký účel bolo v skutočnosti toto motorové vozidlo používané. Tomu zodpovedá definícia spotrebiteľa v zmysle citovaného článku 2 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, v zmysle ktorej pre postavenie žalovaného, ako spotrebiteľa je rozhodujúce konanie s cieľom nevzťahujúcim sa k jeho obchodom, podnikaniu alebo povolaniu. Z výsledkov vykonaného dokazovania, najmä z výsluchu žalovaného, ktorý vzhľadom na sporový charakter konania realizoval jeho právny zástupca nevyplynula žiadna okolnosť svedčiaca o používaní motorového vozidla vo vzťahu k podnikaniu, povolaniu alebo inej obchodnej činnosti žalovaného. Preto súd rešpektujúc označenie žalovaného ako zmluvnej strany, pri nepreukázaní opaku, dospel k záveru, že žalovaný pri uzatváraní a plnení z tejto úverovej zmluvy konal v súvislosti so svojou podnikateľskou činnosťou, a preto úverová zmluva nemá v zmysle § 52 a nasledujúce Občianskeho zákonníka charakter spotrebiteľskej zmluvy. Tento záver súdu vylučuje aplikabilitu Smernice Rady 93/13/EHS a naopak znamená, že v zmysle § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka je právny vzťah založený úverovou zmluvou vzhľadom na označenie a právne postavenie zmluvných strán charakteru obchodno - právneho. Uvedená úverová zmluva je síce zmluvou nepomenovanou v zmysle § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, ale vzhľadom na jej obsahové náležitosti je nepochybné, že má pojmovo najbližšie k zmluve o úvere upravenej v § 497 a nasledujúce Obchodného zákonníka.
28. Nakoľko žalovaným použité prostriedky procesnej obrany v písomnom podaní zo dňa 25.08.2016 a zo dňa 25.01.2017 majú rozdielny charakter z hľadiska obsahu skutkových tvrdení, súd ich musí posudzoval jednotlivo. Zo skutkových tvrdení strán sporu, ale aj z obsahu úverovej zmluvy vyplýva, že existujú dva rozdielne právne vzťahy. Jeden, ktorý je predmetom toho súdneho sporu, je medzi žalobcom a žalovaným a je založený úverovou zmluvou, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému účelovo viazaný úver na kúpu motorového vozidla. Druhý právny vzťah je medzi žalovaným a treťou osobou - autobazárom, od ktorého žalovaný motorové vozidlo kupoval. Tvrdenie žalobcu o predaji motorového vozidla, ktoré v skutočnosti malo väčší počet najazdených kilometrov, ako ukazoval tachometer, má vplyv len na právny vzťah medzi žalovaným a predajcom motorového vozidla. V žiadnom prípade však uvedená skutočnosť nezbavuje žalovaného povinnosti splácať úver v zmysle úverovej zmluvy, pretože sa nedotýka jeho právneho vzťahu so žalobcom, ktorý pri poskytovaní úveru žalovanému konal dobromyseľne, bez znalosti o zásahu do tachometra vozidla. Preto postup žalovaného, ktorý prestal žalobcovi z dôvodu „pretočeného tachometra“ splácať úver nie je v súlade so zákonnou a zmluvnou úpravou zmluvy o úvere. Preto bol tento prostriedok procesnej obrany žalovaného vyhodnotený súdom ako právne neúčinný.
29. Vo vzťahu k druhému skutkovému tvrdeniu žalovaného o rozpore úverovej zmluvy s dobrými mravmi v časti úrokov, súd vzhľadom na obchodný charakter tohto súdneho sporu poukazuje na ustanovenie § 265 Obchodného zákonníka. Zásada poctivého obchodného styku je v porovnaní s pojmom dobré mravy pojmom užším, avšak s poukazom na ustanovenie § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka je aj na obchodné záväzky aplikovateľný pojem „dobré mravy“ upravený v § 39 Občianskeho zákonníka s následkom neplatnosti právneho úkonu. Súd vychádzal z verejne dostupných údajov zverejnených Národnou bankou Slovenska na jej webovom sídle o priemerných úrokových mierach úverov poskytovaných bankami, ktoré sú druhovo totožné s úverom poskytnutým žalovanému. Pritom zistil, že priemerná úroková miera týchto úverov predstavoval za I. štvrťrok 2013 (v priebehu ktorého bola úverová zmluva uzavretá) 3,63 % ročne a za celý rok 2013 v priemere 3,72 % ročne. Súd samozrejme berie na zreteľ aj skutočnosť, že žalobca je nebankovou spoločnosťou poskytujúcou úvery aj menej solventným, a teda z pohľadu splácania aj rizikovejším klientom, čo sa následne musí do určitej miery odraziť aj vo vyššej úrokovej miere oproti úverom poskytovaným bankami, avšak úrok vo výške 34,175169 % ročne dohodnutý v úverovej zmluve prekračuje priemernú výšku úrokov pri porovnateľných úveroch poskytovaných bankami viac ako 9 násobne. Takúto zrejmú disproporciu v úrokových mierach nemôže súd hodnotiť inak, len ako rozpornú so zásadou poctivého obchodného styku, a teda takýto výkon práva žalobcu spočívajúci v nároku na zaplatenie úrokov z úveru nemôže požívať súdnu ochranu. O neprimeranosti výšky úroku svedčí aj fakt, že hoci žalovaný doposiaľ splatil 16 splátok úveru po 284,85 Eur, po zosplatnení úveru sumu 212,- Eur a k tomu pripočítaný výnos z predaja motorového vozidla vo výške 2.200,- Eur, teda spolu sumu 6.969,60 Eur, žalobca pri výške úveru 7.040,- Eur naďalej požaduje od žalovaného zaplatenie ďalších 5.517,95 Eur, čo znamená, že väčšina tejto pohľadávky už predstavuje iba úrok. V kontexte vyššie uvedeného je táto časť úverovej zmluvy v rozpore s dobrými mravmi, a teda v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka je absolútnej neplatná. Súd teda považuje úverovú zmluvu za
bezúročnú, pretože v prípade úroku (na rozdiel od zmluvnej pokuty) neexistuje moderačné právo súdu umožňujúce zníženie úroku.
30. Záver súdu o absolútnej neplatnosti úverovej zmluvy v časti úroku, a teda o bezúročnosti úveru poskytnutého žalovanému, našiel svoj odraz aj vo výške súdom uloženej povinnosti. Z tvrdenia samého žalobcu vyplýva, že žalovaný do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru zaplatil spolu 16 splátok, čo pri výške jednej splátky 248,85 Eur, predstavuje sumu 4.557,60 Eur, pričom podľa tvrdenia žalobcu, žalovaný po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru tiež zaplatil sumu 212,- Eur. K tomu je potrebné v prospech úverového účtu pripočítať kúpnu cenu motorového vozidla, za ktorú bolo po jeho odňatí žalovanému predané (2.200,- Eur, ako to vyplýva z kúpnej zmluvy č. XXXXXXX/XXXXXXXXX), čo znamená, že z celkovej výšky úveru poskytnutého žalovanému vo výške 7.040,- Eur po odpočítaní týchto platieb zostáva žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi titulom úveru sumu vo výške 70,40 Eur (7.040,- Eur mínus 4.557,60 Eur mínus 212,- Eur mínus 2.200,- Eur). K tomuto zostatku úveru je naopak potrebné pripočítať žalobcom uplatnenú sumu nákladov na predaj motorového vozidla vo výške 278,- Eur, ktorých výšku žalovaný nespochybnil, hoci žalobca v priebehu konania preukázal iba náklady vo výške 173,- Eur (35,- Eur + 110,- Eur + 28,- Eur). Preto súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 348,40 Eur predstavujúcu nesplatený zostatok úveru vo výške 70,40 Eur a náklady na predaj motorového vozidla, ktoré považuje súd za oprávnené, vo výške 278,- Eur.
31. Podľa § 517 ods. 1 vety prvej Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
32. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
33. Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.01.2013 výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
34. Podľa § 10c Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.
35. Žalovaný nezaplatil úver riadne a včas, čo napokon aj sám v priebehu sporu potvrdil. Tým sa dostal do omeškania s plnením svojho peňažného záväzku, čím žalobcovi v zmysle ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 ods. 1 a § 10c Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka vzniklo právo na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 8,05 % ročne z dlžnej sumy 348,40 Eur počnúc od 01.12.2014 (deň nasledujúci po zosplatnení úveru oznámením žalobcu zo dňa 11.12.2014 - 30.11.2014), a to až do poskytnutia riadneho plnenia.
36. Preto súd na základe zisteného skutkového stavu a pri aplikácii vyššie citovaných právnych predpisov považoval žalobu žalobcu v časti o zaplatenie sumy 348,40 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 348,40 Eur od 01.12.2014 do zaplatenia za dôvodnú, a rozhodol tak, ako je uvedené v prvom výroku tohto rozsudku. Zároveň súd žalobu z vyššie uvedených dôvodov v prevyšujúcej časti zamietol.
37. Vo vzťahu k námietke žalovaného o nezrozumiteľnosti textu úverovej zmluvy, v ktorej žalobca používa pojem spotrebiteľ, súd konštatuje, že používanie tohto pojmu síce nezodpovedá obchodno - právnemu charakteru tohto zmluvného vzťahu, ale zároveň nepredstavuje taký obsahový nedostatok zmluvy, ktorý by znamenal jej nezrozumiteľnosť v miere neplatnosti zmluvy ako celku v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. To rovnako platí aj pre nesprávne uvedenú výšku celkovej čiastky splatnej spotrebiteľom uvedenú v úverovej zmluve. Pokiaľ sa jedná o plnú moc, žalovaný ako aj jeho právny zástupca prítomný na pojednávaní konanom dňa 27.01.2017 zhodne deklarovali vôľu zastupovať a byť
zastúpený v tomto súdnom spore, pričom právny zástupca žalobcu tento obsahový nedostatok plnej moci označil iba za chybu v písaní. Preto súd tento prejav vôle akceptoval a tým akceptoval aj zastúpenie žalovaného advokátom a ním vykonané úkony.
38. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
39. Podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
40. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
41. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
42. Úspech žalobcu v tomto konaní reprezentovaný priznanou sumou 348,40 Eur predstavuje 6,31 % z celkovej sumy žalovanej istiny vo výške 5.517,95 Eur. Naopak, žalobca bol neúspešný (a žalovaný úspešný) v rozsahu 93,69 %, pričom jeho neúspech je vyjadrený zamietavou časťou rozsudku reprezentovanou sumou 5.169,55 Eur. Pretože žalobca a žalovaný mali úspech len čiastočný, súd v zmysle § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku náhradu trov konania pomerne rozdelil a v zmysle § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o náhrade trov konania rozhodol tak, že prevažne úspešný žalovaný má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 87,38 % z celkových trov konania (pomer úspechu žalovaného v rozsahu 93,69 % po odpočítaní jeho neúspechu v rozsahu 6,31 %). O výške trov konania súd rozhodne v zmysle § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku samostatným uznesením vydaným súdnym úradníkom po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Kežmarok.
Podľa § 363 Civilného sporového poriadku v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 127 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis.
Podľa § 127 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 Civilného sporového poriadku prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.