Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1Co-104-2016.pdf
PDF · 77.67 KB
Case nature
Area
Subarea
1Co/104/2016
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Murínovej a sudcov JUDr. Petra Tutka a JUDr. Slávky Zborovjanovej v spore žalobcu K.M. O., X. XX.X.XXXX, L. Y. F., H. XXXX/XX zastúpeného JUDr. Ľudmilou Raffáčovou, advokátkou so sídlom v Košiciach, Mäsiarska 4 proti žalovanému K. Š., X. XX.X.XXXX, L. Y. X.X. H., F. XX, zastúpenému JUDr. Mariánom Vojčíkom, advokátom so sídlom v Košiciach, Mäsiarska 3, o zaplatenie 19.916,35 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Košice - okolie zo dňa 5. marca 2015 č.k. 16C/12/2012-81 takto
rozhodol:
Z r u š u j e uznesenie a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením odmietol odpor podaný žalovaným proti platobnému rozkazu Okresného súdu Košice - okolie zo dňa 28.2.2012 č.k. 16C/12/2012-18.
2. V odôvodnení uviedol, že na základe návrhu žalobcu, podaného na súd dňa 13.9.2011, ktorým žiadal zaviazať žalovaného na vrátenie pôžičky v sume 19.916,35 eur s 5 % úrokom z omeškania mesačne zo sumy 19.916,35 eura od 9.9.2010 do zaplatenia a nahradiť trovy konania, podaním zo dňa 20.2.2012 upraveného v časti úrokov z omeškania tak, že žalobca žiadal zaviazať žalovaného na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 0,5 % mesačne zo sumy 19.916,35 eura od 9.9.2010 do zaplatenia, bol vo veci bol vydaný platobný rozkaz dňa 28.2.2012 č.k. 16C/12/2012-18, ktorým bol žalovaný zaviazaný zaplatiť žalobcovi sumu 19.916,35 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,5 % ročne zo žalovanej sumy od 9.9.2010 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania v sume 1.916,90 eura. Ďalej uviedol, že žalovaný podaním zo dňa 10.4.2012, doručeným súdu dňa 11.4.2012, podal proti platobnému rozkazu odpor, ktorý odôvodnil len tým, že navrhovateľom uplatňovaný nárok neeviduje a považuje ho za neopodstatnený.
3. Po právnom posúdení veci podľa § 172 ods. 1, § 174 ods. 3 písm. b) O.s.p. súd prvej inštancie konštatoval, že posúdil prejav vôle žalovaného urobený podaním zo dňa 10.4.2012 ako odpor proti platobnému rozkazu, uzavrel, že žalovaný odpor nijako neodôvodnil, nenamietal sumu priznanú žalobcovi platobným rozkazom, čo do dôvodu alebo výšky, uviedol iba, že nárok navrhovateľa neeviduje a považuje ho za neopodstatnený, a nakoľko žalovaný bol poučený v platobnom rozkaze o následkoch podania neodôvodneného odporu, odpor odmietol.
4. Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie žalovaný. Navrhol zrušiť napadnuté uznesenie a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Poukazom na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky II. ÚS 14/2001, II. ÚS 132/2006, č. 85/2002, namietal, že mu bola odňatá možnosť konať pred súdom nesprávnym postupom súdu prvého stupňa, ktorý napadnuté rozhodnutie navyše riadne a presvedčivo neodôvodnil, ak odmietnutie odporu odôvodnil bez ďalšieho len konštatovaním, že odpor nijako neodôvodnil, čo nie je pravda, nakoľko uviedol, prečo podáva odpor. Upozornil, že v odpore namietol tak výšku sumy priznanej platobným rozkazom, keď uviedol, že „predmetný navrhovateľom
uplatňovaný nárok ... považuje za neopodstatnený v celom rozsahu“, ako i právny dôvod priznania sumy, keď tvrdil, že „ ... predmetný navrhovateľom uplatnený nárok neeviduje“. Zdôraznil, že žiadne zákonné ustanovenie nezakotvovalo povinnosť odporcu vyjadrovať sa v podanom odpore proti platobnému rozkazu k jednotlivým dôkazom produkovaným žalobcom. Mal za to, že až v konaní po zrušení platobného rozkazu bude priestor na to, aby jednoznačne dokázal, že právny základ - zmluva o pôžičke má také právne vady, že na jej základe nemohol vzniknúť akýkoľvek záväzok žalovaného voči žalobcovi.
5. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol potvrdiť napadnuté uznesenie ako vecne správne, presvedčivé, zrozumiteľné a riadne odôvodnené, ktoré vyplynulo zo správne zisteného skutkového stavu, opierajúc sa o právne posúdenie. zastávajúc názor, že súd v konaní postupoval správne, ak uznesením podaný odpor žalovaného odmietol. Mal za to, že žalovaný si nesplnil svoju povinnosť, ktorá mu vyplynula z poučenia súdu riadne nesplnil, lebo odôvodnenie podaného odporu nebolo spôsobilé vyvolať argumentačnú podporu, či už v rovine skutkovej alebo právnej, ktorá by obstála a mala by za následok zrušenie platobného rozkazu ako celku. Odvolacie námietky žalovaného nie sú spôsobilé spochybniť opodstatnenosť povinnosti uloženej platobným rozkazom, a teda sú len tautologickým tvrdením žalovaného, že nárok spochybňuje.
6. Dňa 1.7.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). Podľa prechodných ustanovení tohto zákona uvedených v § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa odseku 2 tohto ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
7. Odvolací súd (§ 34 CSP) v intenciách citovaných zákonných ustanovení prejednal odvolanie žalovaného ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 CSP a contrario preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu danom § 380 ods. 1, 2 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je opodstatnené.
8. Podľa § 174 ods. 2 veta prvá zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (v znení účinnom v rozhodnom čase, t.j. ku dňu podania odporu proti platobnému rozkazu dňa 11.4.2012), ak čo len jeden z odporcov podá včas odpor s odôvodnením vo veci samej, zrušuje sa tým platobný rozkaz v plnom rozsahu a súd nariadi pojednávanie.
9. Odpor proti platobnému rozkazu je špecifickým spôsobom procesnej obrany účastníka konania, ktorá má za predpokladu splnenia zákonom ustanovených podmienok (včasnosť, odôvodnenosť vo veci samej a podanie oprávnenou osobou) kasačný účinok. Z ustanovení Občianskeho súdneho poriadku o náležitostiach odporu vyplýva povinnosť odporcu odôvodniť odpor vo veci samej. Z obsahového hľadiska pritom postačuje, ak z odôvodnenia odporu vyplýva iba nesúhlas účastníka konania s povinnosťou, ktorá mu bola uložená (por. napr. uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 3.6.2009 č.k. III. ÚS 161/2009, uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo 439/2013).
10. S poukazom na uvedené judikatórne závery odvolací súd preto nepovažuje podaný odpor proti platobnému rozkazu v prejednávanej veci (č.l. 96 súdneho spisu) za neodôvodnený. Napriek jeho stručnému odôvodneniu zjavne obsahuje jasný nesúhlas žalovaného s uloženou povinnosťou za stavu, ak v odpore proti platobnému rozkazu tvrdil, že „predmetný navrhovateľom uplatňovaný nárok ... považuje za neopodstatnený v celom rozsahu“, pretože „ ... navrhovateľom uplatnený nárok neeviduje“. Z uvedeného možno podľa názoru odvolacieho súdu vyvodiť, že žalovaný podaným odporom spochybnil v celom rozsahu existenciu žalobcom uplatnenej peňažnej pohľadávky titulom zmluvy o pôžičke, ktorú „neeviduje“, (aj keď toto svoje tvrdenie bližšie nešpecifikoval). Žalovaný vo svojom odvolaní však dostatočne upresnil, že spochybňuje právny základ žalobou uplatnenej peňažnej pohľadávky, a to tvrdením, že na základe žalobcom tvrdenej zmluvy o pôžičke mu nemohol vzniknúť akýkoľvek záväzok voči žalobcovi z dôvodu, že zmluva o pôžičke má právne vady.
11. Pretože bol odpor podaný v zákonnej lehote, oprávnenou osobou a nemožno ho považovať za odpor bez odôvodnenia vo veci samej, došlo v zmysle § 174 ods. 2 O.s.p. (v znení účinnom v rozhodnom čase) k zrušeniu platobného rozkazu v plnom rozsahu a súd mal nariadiť vo veci pojednávanie. Pokiaľ súd
takto nepostupoval, a odpor odmietol, treba jeho nesprávny procesný postup považovať za porušenie práva žalovaného na spravodlivý súdny proces.
12. Z týchto podstatných dôvodov odvolací súd zrušil napadnuté uznesenie podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
13. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu
koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).