Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

42Csp/60/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou Mgr. Evou Kráľovou v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpený TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, proti žalovanej: O. G., nar.XX.XX.XXXX, bytom 013 24 Nezbudská Lúčka XX, štátna občianka SR, v konaní o zaplatenie 310,79 EUR s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Súd žalobu v celom rozsahu z a m i e t a. Žalovanej sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Podaním zo dňa 26.07.2016, doručeným Okresnému súdu Žilina dňa 18.08.2016 sa žalobca domáhal rozhodnutia súdu, ktorým by žalovanej bola uložená povinnosť zaplatiť mu sumu 310,79 EUR spolu s úrokom z omeškania: vo výške 8,5 % ročne zo sumy 31,06 EUR od 26.07.2013 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania. 2. Žalobný návrh žalobca skutkovo odôvodnil tým, že zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 20.11.2014 postúpil postupca Slovak Telekom, a.s., so sídlom Karadžičova 10, 825 13 Bratislava, IČO: 0035763469 (ďalej len postupca) na žalobcu pohľadávku voči žalovanej. Postupca uzatvoril dňa 16.11.2012 so žalovanou Zmluvu o poskytovaní verejných služieb č. 105762132Z125. Predmetom zmluvy bolo poskytovanie telekomunikačných služieb v zmysle zákona o elektronických komunikáciách v platnom a účinnom znení. Na základe zmluvy postupca poskytol žalovanej telekomunikačné služby, špecifikované v zmluve za podmienok stanovených v zmluve a vo Všeobecných podmienkach. Žalovaná sa zaviazala zaplatiť za poskytnuté telekomunikačné služby cenu stanovenú v zmluve a cenníku. Postupca vyúčtoval žalovanej cenu za poskytnuté telekomunikačné služby v súlade s platnými cenovými podmienkami postupcu. Postupca vystavil žalovanej vyúčtovacie faktúry, pričom postúpil žalobcovi nasledovné pohľadávky vo faktúrach: č. 7305829823 znejúca na sumu 30,78 EUR splatná dňa 25.06.2013, č. 7306994883 znejúca na sumu 31,06 EUR splatná dňa 25.07.2013 a č. 7403561746 znejúca na sumu 248,95 EUR splatná dňa 25.04.2014. Rozpis jednotlivých vyúčtovaných položiek je uvedený v pripojených faktúrach. Faktúry sú očíslované variabilnými symbolmi. Žalovaná ku dňu spísania žalobného návrhu neuhradila odo dňa postúpenia pohľadávky nič z dlžnej sumy. Uplatnená pohľadávka vo výške 310,79 EUR nebola ku dňu spísania žaloby uhradená. S odkazom na § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ďalej žalobca uviedol, že na základe uvedených platieb vyčísľuje úrok z omeškania ku dňu spísania žaloby nasledovne: vo výške 8,5 % ročne zo sumy 31,06 EUR od 26.07.2013 do zaplatenia. 3. Žalovaná sa k žalobnému návrhu, ktorý jej bol spolu s prílohami a poučeniami doručený do vlastných rúk dňa 26.09.2016 (doručenka na č.l. 47) písomne vyjadrila podaním, doručeným súdu dňa 03.10.2016, v ktorom uviedla, že v spoločnosti Telekom jej oznámili, že pod jej menom neevidujú žiadnu dlžobu, a

preto je ochotná vyplatiť dlžobu v Telekome ak tam je, ale nie toľké úroky. Je vdova na dôchodku, žije sama a takúto sumu z dôchodku nezvláda uhradiť.

4. K podaniu žalovanej zaslal dňa 27.10.2016 mailové vyjadrenie žalobca, ktoré bolo súdu doručené v origináli dňa 02.11.2016. Vo svojom vyjadrení žalobca uviedol, že žalovaná uzatvorila dňa 16.11.2012 s pôvodným veriteľom Zmluvu o poskytovaní verejných služieb - služba Mobilný internet a Dodatok k Zmluve o poskytovaní verejných služieb, na základe ktorého bol žalovanej poskytnutý mobilný telefón Huawei E3131S a aktivovaný program služieb Neobmedzený mobilný internet 1. Pôvodný veriteľ vystavil žalovanej faktúru č. 7305829823 za obdobie 08.05.2013 - 07.06.2013 splatnú dňa 25.06.2013 na sumu 30,78 EUR, ktorú žalovaná neuhradila. V danej faktúre pôvodný veriteľ vyúčtoval žalovanej mesačný poplatok za dohodnutý program služieb - Neobmedzený mobilný internet 1 a obmedzenie služby pre neplatenie. Daná faktúra obsahuje upomienku oneskorenej platby, ktorou pôvodný veriteľ upozornil žalovanú, že voči jej osobe eviduje splatnú pohľadávku a vyzval ju na jej úhradu. Vo faktúre č. 7306994883 splatná dňa 25.07.2013 na sumu 31,06 EUR pôvodný veriteľ vyúčtoval žalovanej opätovne poplatok za dohodnutý program služieb - Neobmedzený mobilný internet 1 a poplatok za prerušenie služby pre neplatenie, nakoľko žalovaná porušila svoje povinnosti platiť riadne a včas. Na základe neuhradenia vystavených faktúr vystavil pôvodný veriteľ faktúru č. 7403561746, v ktorej v súlade s dodatkom vyúčtoval žalovanej zmluvnú pokutu vo výške 248,95 EUR. V závere poukázal na to, že žalovaná vo svojom vyjadrení neuviedla skutočnosti a ani nepredložila dôkazy, ktoré by spochybňovali nárok žalobcu na zaplatenie dlžnej sumy.

5. Podľa ustanovenia § 297 veta prvá Civilného sporového poriadku (ďalej len súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie.

6. Podľa ustanovenia § 297 písm. b) pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.

7. Vzhľadom na to, že skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu neprevyšuje 1.000 EUR, súd dospel k záveru, že sú splnené zákonom stanovené podmienky pre meritórne rozhodnutie súdu bez nariadenia pojednávania, tak ako to predpokladá citované ustanovenie § 297 písm. b) CSP.

8. Podľa § 219 ods. 3 vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.

9. V súdenej veci bolo miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku vo veci samej oznámené na úradnej tabuli súdu dňa 19.01.2017, rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 27.01.2017.

10. Súd tak na základe žalobcom produkovaných dôkazov dospel k nasledovným skutkovým zisteniam, pričom vec posúdil podľa nižšie uvedených ustanovení právnych predpisov a dospel k nasledovným záverom. 11. Spoločnosť Slovak Telekom, a.s. so sídlom Bajkalská 28, 817 62 Bratislava, IČO: 35 763 469 (ďalej len "ST") ako Podnik a žalovaná ako účastník uzavreli dňa 16.11.2012 Zmluvu o poskytovaní verejných služieb č. 105762132Z125, ktorou sa ST zaviazal aktivovať žalovanej program služieb "Neobmedzený mobilný internet 1". Žalovaná sa zaviazala riadne a včas platiť cenu poskytnutých služieb podľa zvoleného programu služieb a dodržiavať svoje povinnosti v súlade so zmluvou o pripojení, VP a platným Cenníkom služieb. 12. Dňa 07.12.2012 uzatvorili Slovak Telekom, a.s. a žalovaná Dodatok k Zmluve o poskytovaní verejných služieb, predmetom ktorého bola aktivácia programu služieb Neobmedzený mobilný internet 1 a záväzok ST ako predávajúceho dodať a previesť na účastníka vlastnícke právo k mobilnému telefónu Huawei E3131S za kúpnu cenu 1,- EUR s DPH. Žalovaná sa v dodatku zaviazala riadne a včas platiť cenu poskytnutých služieb podľa zvoleného programu služieb a dodržiavať svoje povinnosti v súlade so zmluvou o pripojení, VP, platným Cenníkom služieb a týmto dodatkom. Pre prípad porušenia viazanosti užívať poskytnuté služby po dobu 24 mesiacov bola stanovená zmluvná pokuta vo výške 248,95 EUR. 13. Ďalej mal súd z vykonaného dokazovania za preukázané, že ST faktúrami: č. 7305829823 zo dňa 08.06.2013 splatnou dňa 25.06.2013 znejúcou na sumu 30,78 EUR (z toho 4,99 EUR upomienka

oneskorenej platby a 16,50 EUR obmedzenie služby - neplatenie), č. 7306994883 zo dňa 08.07.2013 splatnou dňa 25.07.2013 znejúcou na sumu 31,06 EUR (z toho 16,50 EUR prerušenie služby - neplatenie) a č. 7403561746 zo dňa 08.04.2014 splatnou dňa 25.04.2014 znejúcou na sumu 248,95 EUR (z toho 248,95 EUR zmluvná pokuta) vyúčtoval žalovanej cenu služieb poskytnutých podľa Zmluvy o pripojení, Dodatku k zmluve o pripojení a platného Cenníka. 14. Zmluvou o postúpení pohľadávok uzavretou medzi spoločnosťou ST ako postupcom a žalobcom ako postupníkom dňa 20.11.2014 došlo aj k postúpeniu pohľadávok postupcu voči žalovanej, vyplývajúcich z vyššie uvedených faktúr na žalobcu. 15. Súd považoval medzi stranami za nesporné tvrdenie žalobcu, že žalovaná neuhradila nič z dlžnej sumy. Vzhľadom k tomu, že v konaní nevyšiel najavo opak skutkového tvrdenia žalobcu, že by žalovaná vykonala nejaké úhrady dlžnej sumy, súd vychádzal z tohto skutkového tvrdenia žalobcu. 16. Podľa § 43 ods. 1 písm. a) zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu. 17. Podľa § 43 ods. 12 písm. b) zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, účastník je povinný platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry. 18. Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme. 19. Podľa § 44 ods. 2 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, zmluva o poskytovaní verejných služieb musí obsahovať a) identifikačné údaje zmluvných strán v rozsahu podľa § 15 ods. 2, b) popis poskytovaných služieb, najmä informácie o 1. prístupe k službám tiesňového volania a lokalizačným údajom vrátane obmedzení pri poskytovaní služieb tiesňového volania, 2. obmedzeniach týkajúcich sa prístupu k službám a aplikáciám alebo ich používania v súlade s osobitnými predpismi, [napríklad zákon č. 618/2003 Z.z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (autorský zákon) v znení neskorších predpisov] 3. minimálnej ponúkanej úrovni kvality služieb, najmä lehotu prvého pripojenia k sieti alebo iné ukazovatele, ak tak určí úrad podľa § 46, 4. postupoch podniku pri meraní a riadení prevádzky zameraných na zamedzenie preťaženia sieťového spojenia a informácie o tom, ako môžu tieto postupy vplývať na kvalitu služieb, 5. druhoch servisných služieb, podporných služieb a kontaktné údaje na tieto služby, 6. obmedzeniach, ktoré podnik zavedie na používanie dodaných koncových zariadení, c) možnosť účastníka zverejniť alebo nezverejniť jeho osobné údaje v telefónnom zozname a informačných službách o účastníckych číslach a možnosť vybrať si, ktoré osobné údaje zverejní podľa § 59 ods. 2, d) podrobnosti o cenách vrátane prostriedkov, ktorými je možné získať aktuálne informácie o platných cenách, servisných poplatkoch, ponúkané spôsoby platby a rozdiely v nákladoch účastníka súvisiace so spôsobom platby, e) informácie o termínoch a spôsobe fakturácie za poskytnuté služby, f) čas trvania zmluvy o poskytovaní verejných služieb, podmienky jej predĺženia a ukončenia vrátane minimálnych podmienok používania alebo trvania služby, ktoré sa musia splniť v záujme využívania výhod z akcií na podporu predaja, poplatkov súvisiacich s prenosom čísel a iných identifikátorov, poplatkov splatných pri ukončení zmluvy o poskytovaní verejných služieb a náhrady nákladov súvisiacich s koncovými zariadeniami, g) spôsoby odškodnenia a systémy úhrad, ktoré sa uplatnia v prípade nesplnenia zmluvne dohodnutej úrovne kvality služieb, h) spôsob urovnávania sporov podľa § 75, i) druhy opatrení, ktoré môže podnik prijať v prípade narušenia bezpečnosti alebo integrity siete, alebo v prípade jej ohrozenia alebo poškodenia. 20. Podľa § 44 ods. 3 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, údaje uvedené v odseku 2 môžu byť uvedené v ktorejkoľvek súčasti zmluvy o poskytovaní verejných služieb vrátane všeobecných podmienok alebo cenníka; to neplatí pre údaje, ktoré musia byť výslovne uvedené priamo v písomnom vyhotovení zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ak je zmluva o poskytovaní verejných služieb podľa odseku 1 písomná: a) lehotu prvého pripojenia k sieti, b) obmedzenia, ktoré podnik zavedie na používanie podnikom dodaných koncových zariadení účastníkovi, c) možnosť účastníka zverejniť alebo nezverejniť jeho osobné údaje v telefónnom zozname a informačných službách o účastníckych číslach a možnosť vybrať si, ktoré osobné údaje zverejní podľa § 59 ods. 2, d) cenu alebo zdroj, spôsob a možnosti získania informácií o cene, e) informáciu o zúčtovacom období a spôsobe fakturácie v prípade

fakturovaných služieb, f) čas trvania zmluvy vrátane minimálnych podmienok používania alebo trvania služby. 21. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 568/2007 Z.z., spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. 22. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 568/2007 Z.z., ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. 23. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. 24. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. 25. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. 26. Podľa 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. 27. Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. 28. Podľa § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku. 29. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. 30. Podľa § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa. 31. Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. 32. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. 33. Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. 34. Podľa § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. 35. Podľa § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka, postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi. 36. Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. 37. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.01.2013, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky (§ 17 ods. 1

zákona č. 659/2007 Z.z. o zavedení meny euro v Slovenskej republike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. 38. Podľa § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v platnom znení, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013. 39. Podľa čl. 3 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29-34), zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. 40. Podľa čl. 3 ods. 2 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá , musí o tom podať dôkaz. 41. Podľa čl. 3 ods. 3 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé. 42. Podľa prílohy Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, bodu 1 písm. e), podmienkou uvedenou v čl. 3 smernice je požiadavka na spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako kompenzáciu. 43. Z hľadiska skutkového vymedzenia žalovaných nárokov žalobca tieto uplatňoval ako nárok na zaplatenie ceny neuhradených telekomunikačných služieb, ktoré žalovanej poskytol jeho právny predchodca ST na základe zmluvy o pripojení. 44. Súd tak na základe vykonaných dôkazov vychádzal z toho, že medzi ST a žalovanou vznikol záväzkovoprávny vzťah vyplývajúci z v zmysle § 44 zákona č. 351/2011 Z.z. uzavretej zmluvy o pripojení. Právu žalovanej na poskytovanie služieb podľa zmluvy ST zodpovedala povinnosť žalovanej uhradiť cenu týchto služieb podľa cenníka, resp. cenu so zľavou. 45. Na tomto mieste ďalej považuje súd za potrebné uviesť, že je pri rozhodovaní viazaný žalobným návrhom (§ 216 ods. 1 . Z uvedeného tak vyplýva, že súd nemôže priznať žalobcovi viac, ako požadoval v žalobnom návrhu, avšak nemôže mu priznať ani niečo iné, než požadoval (teda žalovanej nemôže uložiť inú ako žalobcom navrhovanú povinnosť), alebo nemôže žalobcovi priznať síce požadované plnenie, avšak z iného skutkového základu, ako bol žalobcom vymedzený. Zároveň súd poukazuje na znenie § 132 ods. 1 CSP, teda na to, že žalobca v návrhu je povinný uviesť skutkové tvrdenia, ktoré majú odôvodňovať jeho uplatnený nárok čo do dôvodu, ako aj výšky a súčasne má dôkaznú povinnosť, t.j. označiť alebo predložiť dôkazy preukazujúce jeho skutkové tvrdenia. Súd tak nemá povinnosť (a opak by bol v rozpore so zásadou rovnosti účastníkov v konaní) zo žalobcom predložených a označených dôkazov odvodzovať skutkové tvrdenia, ktoré neboli žalobcom produkované a na základe týchto žalobcovi priznať síce uplatnený nárok, avšak uplatnený na základe iného žalobcom tvrdeného skutkového stavu. 46. S poukazom na uvedené súd viazaný skutkovým vymedzením žalovaného nároku na zaplatenie sumy 248,95 EUR konštatuje, že žalobca si aj tento nárok uplatňoval ako pohľadávku, ktorá na neho prešla postúpením z ST, na zaplatenie ceny služieb poskytnutých ST žalovanej na základe predmetnej zmluvy o pripojení. Ako vyplýva z predloženej faktúry č. 7403561746 ST žalovanej touto faktúrou nevyúčtoval cenu poskytnutých služieb, ale zmluvnú pokutu podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalobca si však takýto nárok žalobným návrhom neuplatnil, a preto súd s poukazom na § 216 ods. 1 už len z tohto dôvodu žalobnému návrhu o zaplatenie sumy 248,95 EUR vyhovieť nemohol a tento zamietol. 47. Odhliadnuc od tohto dôvodu zamietnutia žalobného návrhu v uvedenej časti súd považoval pre úplnosť odôvodnenia svojho rozhodnutia sa zaoberať dôvodnosťou postúpenej pohľadávky (aj keď nie žalobcom skutkovo uplatnenej) na zaplatenie sumy 248,95 EUR ako zmluvnej pokuty podľa ust. § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka. 48. Aj keď žalobca neoznačil zmluvné dojednanie, na základe ktorého tento nárok uplatňoval voči žalovanej jeho právny predchodca ST (čo je pochopiteľné, vzhľadom k tomu, že žalobca si návrhom takýto nárok neuplatnil), je nepochybné, že to bolo na základe Dodatku k Zmluve o poskytovaní verejných služieb zo dňa 07.12.2012 (č.l. 5) a to z dôvodu, že žalovaná neuhradila svoje zmluvné záväzky. 49. V kontexte uvedeného sa súd považuje za potrebné vyjadriť k otázke individuálneho dojednania zmluvnej podmienky uvedenej Zmluve o pripojení uzavretej medzi ST a žalovaným ako spotrebiteľom.

Za individuálne so spotrebiteľom zo strany dodávateľa dohodnutú zmluvnú podmienku možno považovať len takú, ktorej obsah bol predmetom rokovaní medzi účastníkmi zmluvy v procese jej kontraktácie a jej znenie bolo napokon spoločným konsenzom oboch zmluvných strán vyplývajúcim z týchto rokovaní. Inými slovami povedané, na to, aby mohla byť zmluvná podmienka považovaná za individuálne dojednanú medzi účastníkmi spotrebiteľskej zmluvy, nestačí len to, aby spotrebiteľ mal možnosť s vopred dodávateľom pripravenou a formulovanou podmienkou, či už vyjadriť svoj súhlas, alebo svoj nesúhlas, a to či už začiarknutím takejto možnosti vo vopred pripravenom formulárovom texte zmluvy, alebo svojím podpisom pod takýmto textom, ale aby ešte v samotnom procese kontraktácie bol schopný pochopiť jej význam a následne bez akýchkoľvek ďalších podmienok sa mohol rozhodnúť, či takúto podmienku prijíma alebo nie. Len takýto výklad podľa názoru súdu korešponduje so znením, zmyslom a napokon aj cieľom právnej úpravy zakotvenej v citovanom § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ako aj v čl. 3 ods. 2 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993. V konaní však takýto spôsob kontraktácie dotknutej zmluvnej podmienky o zmluvnej pokute najavo nevyšiel (neuniesol dôkazné bremeno podľa § 132 ods. 1 v spojení s § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ktoré prezumuje vyvrátiteľnú právnu domnienku o tom, že zmluvné dojednanie v spotrebiteľskej zmluve sa nepovažuje so spotrebiteľom za individuálne dojednané, ktorú právnu domnienku môže dodávateľ vyvrátiť, ak preukáže opak). 50. Ako vyplýva z § 544 Občianskeho zákonníka, účastníci si môžu pre prípad porušenia povinnosti dojednať zmluvnú pokutu, ktorú je povinný zaplatiť účastník pre prípad porušenia povinností plynúcich zo zmluvy. Zmluvná pokuta je jedným zo zabezpečovacích prostriedkov a vyjadruje peňažnú sumu, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi, ak poruší svoju zmluvnú povinnosť. Dojednanie výšky zmluvnej pokuty, či spôsobu jej určenia je vecou účastníkov. Výška zmluvnej pokuty nie je zákonom limitovaná, nemôže však byť v rozpore so zásadou zakotvenou v § 39 Občianskeho zákonníka, a teda nemôže byť v rozpore s dobrými mravmi. 51. (Ne)prijateľnosť zmluvnej podmienky treba hodnotiť v zmysle výkladového pravidla obsiahnutého v súčasnosti v znení § 53 ods. 11 Občianskeho zákonníka. Toto ustanovenie totiž transponuje čl. 4 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993. Z výkladového pravidla vyplýva, že hodnotenie prijateľnosti zmluvnej podmienky sa vykonáva pri zohľadňovaní okolností, ktoré existovali v čase dojednania takejto zmluvnej podmienky, nie podľa okolností, ktoré boli v čase, kedy došlo k naplneniu hypotézy predmetnej zmluvnej podmienky, t.j. v čase po uzavretí zmluvy. Ak teda súd hodnotí prijateľnosť zmluvnej podmienky v čase jej kontraktácie, nemôže mať následné spávanie sa (plnenie alebo neplnenie si povinností) účastníkov akýkoľvek vplyv na (ne)prijateľnosť zmluvnej podmienky a tým v konečnom dôsledku jej platnosť. Uvedený záver podporuje aj to, že neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka je absolútnou neplatnosťou. Absolútna neplatnosť právneho úkonu totiž nastáva bez ďalšieho zo zákona a hľadí sa naň, ako keby nebol urobený. Táto neplatnosť nemôže byť ani zhojená dodatočným schválením a nemôže sa ani konvalidovať dodatočným odpadnutím dôvodu neplatnosti (k tomu napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR spis. zn. 5Cdo 208/2010 zo dňa 30.07.2012). 52. Podstatným pri posudzovaní prijateľnosti zmluvnej podmienky je tak podľa názoru súdu to, že takto dojednaná zmluvná podmienka zaväzovala žalovanú (ako aj ostatných spotrebiteľov v zmluvnom vzťahu s právnym predchodcom žalobcu založenom na obsahovo totožnom zmluvnom základe) k zaplateniu zmluvnej pokuty v prípade porušenia akejkoľvek povinnosti vyplývajúcej z Dodatku k zmluve o pripojení. 53. Súd tak dospel k záveru, že v danom prípade ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku [§ 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka] spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka), ktorá je tak absolútne neplatná podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Na základe neplatného zmluvného dojednania tak by nebolo možné žalobcovi priznať plnenie zo zmluvnej pokuty, ak by si bol aj žalobným návrhom takýto nárok uplatnil. 54. Súd vyhodnotil vzťah medzi žalobcom a žalovanou ako spotrebiteľský, a preto bol povinný postupovať v súlade s § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, podľa ktorého orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával, a teda z úradnej povinnosti prihliadať aj na premlčanie uplatneného nároku žalobcu, a to napriek nečinnosti žalovanej, resp. napriek skutočnosti, že žalovaná sa premlčania nároku žalobcu v danom prípade nedovolávala. Ustanovenie nadobudlo účinnosť 1. mája 2014 a právny predpis, ktorého je súčasťou, nemá prechodné ustanovenia, to znamená, že od jeho účinnosti sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom.

55. Ustanovenie § 54 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka prikazuje aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka na práva a povinnosti zo spotrebiteľskej zmluvy, pokiaľ sú pre spotrebiteľa priaznivejšie. Súd k uvedenému dodáva, že aj ustanovenie § 52 ods. 2 tretej vety Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1. mája 2014, podľa ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou (rozsudok NS SR z 21. apríla 2015, sp. zn. 3MCdo 14/2014). Vychádzajúc z uvedeného súd pri riešení otázky premlčania aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka.

56. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Deň, keď sa právo mohlo

- objektívne posudzované vykonať, resp. uplatniť po prvý raz je zásadne deň, keď právo bolo možné odôvodnene vykonať podaním návrhu na súde. Odôvodnené vykonanie práva nastáva vo väčšine prípadov splatnosťou dlhu, ktorá môže byť určená aj dohodou. Ak čas splnenia dlhu nebol dohodnutý ani inak určený právny predpisom, či určiteľný rozhodnutím súdu dlžník je povinný splniť v prvý deň po tom, čo ho veriteľ o plnenie požiadal. Prvá objektívna možnosť vykonania tohto práva je daná okamihom, keď veriteľ mohol najskôr o splnenie požiadať.

57. V intenciách citovaných zákonných ustanovení súd vyhodnotil uplatnený nárok žalobcu na zaplatenie sumy 61,84 EUR s príslušenstvom, ktorá bola vyúčtovaná faktúrou č. 7305829823 zo dňa 08.06.2013, znejúcou na sumu 30,78 EUR, splatnou dňa 25.06.2013 a faktúrou č. 7306994883 zo dňa 08.07.2013, znejúcou na sumu 31,06 EUR, splatnou dňa 25.07.2013 s poukazom na ustanovenie § 101 Občianskeho zákonníka za premlčaný. Faktúra č. 7305829823 zo dňa 08.06.2013, znejúca na sumu 30,78 EUR bola splatná dňa 25.06.2013, a teda prvý deň, kedy si žalobca mohol uplatniť právo na súde je 26.06.2013. Posledný deň trojročnej premlčacej doby pripadol na 26.06.2016, čo je však nedeľa, čím posledný deň premlčacej doby pripadol na pondelok 27.06.2016. Žalobca však svoje právo uplatnil na súde až dňa 18.08.2016. Faktúra č. 7306994883 zo dňa 08.07.2013, znejúca na sumu 31,06 EUR bola splatná dňa 25.07.2013, a teda prvý deň, kedy si žalobca mohol uplatniť právo na súde je 26.07.2013. Posledný deň trojročnej premlčacej doby pripadol na 26.07.2016. Žalobca však svoje právo uplatnil na súde až dňa 18.08.2016.

58. V dôsledku premlčania tak nebolo možné uplatnený nárok žalobcu vo výške 61,84 EUR s príslušným úrokom z omeškania priznať, a preto súd žalobný návrh aj v tejto časti zamietol.

59. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

60. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

61. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP. Žalovaná mala vo veci plný úspech, preto má právo na náhradu trov konania. Nakoľko si však tieto neuplatnila a v konaní jej ani žiadne preukázateľne nevznikli, súd o trovách konania rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 2 podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 3 odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa ustanovenia § 363 v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ustanovenia § 366 prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.