Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_37Er-131-2012.pdf
PDF · 79.47 KB
Case nature
Area
Subarea
37Er/131/2012
Uznesenie
Okresný súd Trnava v právnej veci výkonu exekúcie v prospech oprávneného: Union zdravotná poisťovňa, a.s., Bajkalská 29/A, 821 08 Bratislava, IČO:36284831, proti povinnému: neb. X. O., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom I., vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Matej Kršiak, Čsl. Tankistov 212, 841 06 Bratislava, o vymoženie sumy 102,13 EUR a trov exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu z a s t a v u j e.
II. Oprávnený je p o v i n n ý zaplatiť súdnemu exekútorovi: JUDr. Matej Kršiak náhradu trov exekúcie v sume 41,51 Eur do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Poverením Okresného súdu Trnava č. 5207*118858 zo dňa 22.02.2012 bol súdny exekútor JUDr. Matej Kršiak v zmysle § 45 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len “Exekučný poriadok“) poverený vykonaním exekúcie v prospech oprávneného na základe vykonateľného rozhodnutia oprávneného - Výkaz nedoplatkov č. 1110050946 zo dňa 2.12.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 04.01.2012.
2. Dňa 12.03.2015 bol súdu doručený podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie z dôvodu podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h), nakoľko povinný zomrel a ako poručiteľ nezanechal žiadny majetok, čím bolo dedičské konanie zastavené pre nemajetnosť.
3. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
4. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.
5. Súd zistil, že povinný zomrel dňa 05.05.2014 a dedičské konanie bolo uznesením Okresného súdu Trnava zo dňa 07.07.2014, č.k. 26D/451/2014, 2Dnot 71/2014, právoplatne zastavené, nakoľko poručiteľ nezanechal žiadny majetok. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť v časti I. dňa 07.07.2014 a v časti II. dňa 02.08.2014.
6. Nakoľko má súd za preukázané, že dedičské konanie bolo právoplatne zastavené pre nemajetnosť, majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, súd má za to, že podmienky ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku boli splnené, preto v súlade s vyššie uvedeným exekúciu zastavil.
7. Súd v rámci rozhodovacej činnosti vychádzal z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý v rozsudku z 13.mája 2011, sp. zn. 7 M Cdo 5/2011 konštatoval, že, úmrtie povinnej v priebehu exekučného konania nemôže byť dôvodom na vyhlásenie exekúcie za neprípustnú a ani dôvodom
na zastavenie exekučného konania. V danej veci povinný v priebehu konania zomrel. Povinnosti vyplývajúce z exekučných vzťahov však smrťou povinného nezanikajú, ale prechádzajú na dedičov, ktorí sa okamihom smrti poručiteľa stávajú subjektom jeho práv a povinností a veritelia môžu od nich žiadať uspokojenie svojich pohľadávok do výšky nadobudnutého dedičstva. V tomto prípade však poručiteľ žiaden majetok nezanechal a dedičské konanie bolo právoplatne zastavené pre jeho nemajetnosť. Prípadní dedičia nevstúpili do žiadnych povinností poručiteľa, nakoľko ten bol nemajetný a preto by použitie § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku pre zastavenie exekúcie bolo nesprávne. Obdobne Najvyšší súd rozhodol aj v rozsudku z 29.12.2012, sp. zn. 6M Cdo 9/2012.
8. Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
9. Podľa § 199 Exekučného poriadku, výšku odmeny exekútora, náhrady hotových výdavkov, náhrady za stratu času, spôsob ich určenia a výšku primeraného preddavku na odmenu a na náhradu hotových výdavkov exekútora (§ 196 a § 197 ods. 2) ustanoví ministerstvo po dohode s Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom.
10. Podľa § 203 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
11. O povinnosti oprávneného nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie rozhodol súd v zmysle § 203 ods. 2 Exekučného poriadku v súlade s § 199 Exekučného poriadku a vyhláškou MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom do 30.04.2008 (ďalej len „vyhláška“). Exekúcie, ktorých výkon bol začatý do 30.4.2008, sa riadia znením vyhlášky účinným do 30.4.2008. V zmysle § 36 ods. 2 Exekučného poriadku začalo predmetné exekučné konanie dňom 06.02.2012, kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, preto sa táto exekúcia riadi znením vyhlášky účinným od 01.09.2009.
12. Súdny exekútor si vyčíslil trovy exekúcie v podaní zo dňa 09.03.2012 v celkovej výške 46,23 EUR, ktoré pozostávajú z odmeny v zmysle § 14 ods. 1 vyhlášky vo výške 33,19 EUR, z náhrady hotových výdavkov v zmysle § 22 vyhlášky vo výške 6,40 EUR a z 20 % DPH.
13. Ustanovenia § 14-16 vyhlášky určujú výšku odmeny pri vylúčení súdneho exekútora z vykonávania exekúcie a pri zastavení exekúcie. Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky, ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eur. Podľa ods. 2 rovnakého ustanovenia paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura.
14. Súd priznal súdnemu exekútorovi požadovanú minimálnu odmenu na základe § 14 ods. 1 vyhlášky vo výške 33,19 EUR.
15. Podľa § 22 ods. 1 a 2 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Cestovné náhrady sa poskytujú podľa osobitného predpisu.
16. Pokiaľ ide o náhradu hotových výdavkov, súd súdnemu exekútorovi priznal len náhradu za také výdavky, ktorých vznik bol súdnym exekútorom riadne preukázaný, resp. tie, ktorých vznik bolo možné riadne preukázať na základe dokladov nachádzajúcich sa v exekučnom spise, t.j. najčastejšie pripojenými doručenkami v spise, resp. vrátenou obálkou k zaslanej listine. Súd nemohol priznať súdnemu exekútorovi také hotové výdavky, ktoré evidentne súdnemu exekútorovi vôbec nevznikli (k listine nebola pripojená žiadna doručenka, pokiaľ išlo o poštovné) alebo vznikli aj v súvislosti s iným exekučným konaním (t.j. poštovné za doručovanie takých listín, doručenka ku ktorým je založená v inom exekučnom spise). Z takéhoto postupu súdneho exekútora jasne vyplýva, že si takéto hotové výdavky uplatňuje aj v súvislosti s iným exekučným konaním a súd teda nemôže súdnemu exekútorovi duplicitne alebo aj viacnásobne priznať také výdavky, ktoré mu reálne vznikli iba raz.
17. Súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov za poštovné vo výške 1,40 EUR za doručovanie upovedomenia o začatí exekúcie povinnému doporučene s doručenkou do vlastných rúk v r. 2014 vo výške 1,40 EUR. Pri priznávaní náhrady poštovného vychádzal súd z doručeniek v exekútorskom spise, pričom prihliadol na ceny listových zásielok platné v čase doručovania jednotlivých písomností, zverejnené Slovenskou poštou.
18. Exekučný súd nepriznal exekútorovi náhradu hotových výdavkov za poštovné v sume 1,40 EUR za vrátenie poverenia, nakoľko ide o úkon, ktorý má byť vykonaný až po skončení exekúcie, a teda nejde o výdavok účelne vynaložený na exekúciu.
19. Exekučný súd nepriznal exekútorovi náhradu hotových výdavkov za poštovné v sume 1,40 EUR za žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, nakoľko sa v exekučnom spise nenachádza doručenka, a tak nebola preukázaná reálna výška poštovného.
20. Súdny exekútor si uplatnil náhrady hotových výdavkov za spisový obal, obálky, zabalenie, tlač, kancelársky papier v celkovej výške 1,00 EUR. Otázku náhrady hotových výdavkov, konkrétne náhrady za kancelársky materiál rieši stanovisko Ústavného súdu SR I. ÚS 157/08 - 16 z 29. apríla 2008, kde je vyslovený názor, že „bežný režijný kancelársky materiál“ nie je výdavok hodný samostatného zreteľa, medzi ktoré zákon demonštratívne zaraďuje cestovné, poštovné a telekomunikačné výdavky, či znalecké náhrady a poplatky. Z uvedeného pohľadu bežný kancelársky materiál, akými by mohli byť aj iné veci prirodzene potrebné pri vedení exekučnej administratívy, napr. perá, ceruzky, sponky, obalové prostriedky atď., sú síce výdavkami, avšak sa predpokladá, že náklady na ich obstaranie sú kryté práve výškou odmeny za výkon exekučnej činnosti, najmä v paušálnej sume náhrad pri výkone jednotlivých úkonov exekučnej činnosti. Bežné náklady kancelárskych vecí preto ani zákonodarca nezaradil do výpočtu náhrad hotových výdavkov. Takými by sa mohli stať za predpokladu, že by dosiahli úroveň práve nie bežných a pritom nie nezanedbateľných, jasne identifikovateľných výdavkov nevyhnutných a teda aj účelových pri výkone konkrétnej exekučnej činnosti alebo jej úkonov. Súd súdnemu exekútorovi nepriznal odmenu za spisový obal, obálky, zabalenie, tlač, kancelársky papier, za ktorý sa podľa § 22 vyhlášky súdnemu exekútorovi odmena nepriznáva.
21. Podľa § 196 Exekučného poriadku druhá veta v znení účinnom od 1.1.2012, ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty. Nakoľko súd má za preukázané, že súdny exekútor je platiteľom dane z pridanej hodnoty, súd mu priznal zvýšenie odmeny podľa § 14 vyhlášky a náhrady hotových výdavkov podľa § 22 vyhlášky o 20% DPH zo sumy 34,59 EUR v celkovej sume 6,92 EUR. V zmysle citovaného ustanovenia súd súdnemu exekútorovi priznal základnú sadzbu DPH vo výške 20 % v súlade s ust. § 85j zákona č. 222/2004 o dani z pridanej hodnoty v aktuálnom znení.
22. Súd súdnemu exekútorovi priznal náhradu trov exekúcie za výkon exekučnej činnosti v celkovej požadovanej výške 41,51 EUR, na úhradu ktorých súd zaviazal oprávneného v súlade s ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku.
23. V súlade s vyššie uvedeným, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu v časti výroku o náhrade trov exekúcie nie je prípustné odvolanie.
Proti tomuto uzneseniu v časti zastavenia exekúcie je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.