Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10C-300-2015.pdf
PDF · 121.21 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-10C/300/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Kežmarok sudcom Mgr. Tomášom Sarakom v spore žalobcu PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s r.o., Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, proti žalovanej P. o zaplatenie 1.166,56 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a .
II. Náhradu trov konania stranám sporu n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 9. 4. 2015 domáhal, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť mu sumu 1.166,56 eur a úrok z omeškania vo výške 8,05 % ročne od 1. 12. 2014 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania.
2. Žalobu odôvodňoval tým, že dňa 9. 4. 2009 uzavrel so žalovanou Zmluvu o revolvingovom úvere číslo XXXXXXXXXX, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej úver vo výške 829,85 eur, ktorý sa žalovaná zaviazala splatiť spolu s úrokom v 30 mesačných splátkach vo výške 50,72 eur v termínoch splatnosti podľa splátkového kalendára, ktorý bol dohodnutý v zmluve. Poukazoval na to, že žalovaná sa dostala do omeškania s úhradou splátok úveru už pri splátke č. 8, pričom spolu mu nakoniec zaplatila len sumu 355,04 eur a pretože žalovaná bola v omeškaní s úhradou splátky č. 8 o viac ako 3 mesiace, žalobca si uplatnil právo veriteľa podľa § 565 Občianskeho zákonníka, t. j. vyhlásil okamžitú splatnosť úveru, z dôvodu omeškania. Podľa žalobcu žalovaná mala uhradiť sumu neuhradených splátok vo výške 1.166,56 eur dňa 30. 11. 2014, no túto sumu neuhradila ani čiastočne. Žalobca v žalobe uplatnil aj nárok na úrok z omeškania, odvolávajúc sa na ustanovenie § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a Nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z.z.
3. Ako dôkazy na preukázanie svojich tvrdení žalobca v žalobe označil svoj výpis z obchodného registra, Zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 9.4.2009, kartu klienta - výpis z internej evidencie žalobcu a oznámenie o zosplatnení.
4. Žalovaná sa k žalobe písomne vyjadrila tak, že bude riadne platiť žalobcovi mesačne sumu 50,72 eur až do zaplatenia, nakoľko je ochotná svoju pôžičku splatiť. Poukazovala na to, že je vdova, je na dôchodku a má len jeden príjem.
5. Dňa 1. 7. 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pričom podľa jeho prechodných ustanovení, a to konkrétne § 470 ods. 1 ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Vzhľadom na uvedené sa
počnúc dňom 1. 7. 2016 aj sporná vec riadila ustanoveniami CSP. Postupujúc podľa § 292 CSP súd po uvedenej zmene právnej úpravy žalovanú ako spotrebiteľa písomne poučil o možnosti zastúpenia a o jej procesných právach a povinnostiach.
6. Na prejednanie sporu súd nariadil pojednávanie na ktoré sa žalobca, jeho právna zástupkyňa ani žalovaná napriek riadnemu a včasnému predvolaniu nedostavili. Žalobca ospravedlnil svoju neúčasť a neúčasť svojho právneho zástupcu na pojednávaní, o jeho odročenie nežiadal s tým, že trvá na žalobe upravenej čiastočným späťvzatím a navrhuje jej vyhovieť. Súd na tomto mieste pre úplnosť uvádza, že žiadne čiastočné späťvzatie žaloby či iné podanie ktorým by žalobca disponoval predmetom konania do spisu do pojednávania a vyhlásenia rozsudku nebolo predložené. Žalovaná neúčasť na pojednávaní neospravedlnila, o jeho odročenie nežiadala. V súlade s ust. § 180 CSP preto súd rozhodol, že pojednávanie vykoná v neprítomnosti žalobcu, jeho právneho zástupcu a žalovanej, nakoľko nebol daný návrh ani dôvody odročenia pojednávania v zmysle § 183 a § 184 CSP.
7. Súd sa oboznámil s obsahom žaloby a písomného vyjadrenia žalovanej, vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov predložených žalobcom a zistil tento skutkový stav:
8. Zo zmluvy predloženej žalobcom, č. zmluvy XXXXXXXXXX označenej ako Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/zmluva o revolvingovom úvere, súd zistil, že v zmluve ako veriteľ je uvedená spoločnosť PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., žalobca, ako dlžník Ján Maniak a ako spoludlžník P. žalovaná. V bode 5 zmluvy, označenom ako údaje o požadovanom revolvingovom úvere v eurách sa uvádza, že dlžník žiada spoločnosť PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. o poskytnutie úveru za nasledujúcich podmienok: poskytnutá čiastka úveru /úverový limit/: 829,85 eur. Splatnosť úveru /počet splátok/ splatnosť - deň v mesiaci 30/13. Mesačná splátka /vrátane úrokov/ 50,72. Zmluvná odmena (predstavuje celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom) 691,76. Predpokladaná ročná percentuálna miera nákladov za úver /v %/ 58,72, ročná úroková sadzba úveru /v %/ 67,55.
9. Pod týmto textom pod bodom 6 sú uvedené údaje o schválenom revolvingovom úvere, v ktorých sa uvádza: poskytnutá čiastka úveru /úverový limit/: 829,85 eur. Splatnosť úveru /počet splátok/ splatnosť - deň v mesiaci 30/13. Mesačná splátka /vrátane úrokov/ 50,72 eur. Zmluvná odmena (predstavuje celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom) 691,76. RPMN za úver /v %/ 67,84. Ročná úroková sadzba úveru /v %/ 66,26. Priemerná ročná percentuálna miera nákladov za úver /v %/ 34,49. Poskytnutá čiastka revolvingu 410,89 eur.
10. Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru - zmluva o revolvingovom úvere bola podpísaná dlžníkom a spoludlžníkom- žalovanou v Kežmarku dňa 1. 4. 2009 a veriteľom, teda žalobcom v Bratislave dňa 9. 4. 2009.
11. Žalobca tvrdil, že žalovaná záväzok splácať poskytnutý úver riadne a včas neplnila, už pri ôsmej z dohodnutých 30 mesačných splátok sa dostala do omeškania so splácaním, preto žalobca vyhlásil okamžitú splatnosť úveru na základe čoho mala žalovaná dňa 30. 11. 2014 uhradiť sumu 1.166,56 eur, čo neurobila.
12. Vzhľadom na zákonnú povinnosť súdu prihliadať pri nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy aj bez návrhu na oslabenie nároku vrátane jeho premlčania vyplývajúcu mu z ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa účinného od 1. 5. 2014 bolo potrebné zaoberať sa v prvom rade otázkou, či žalobca svoje tvrdené právo neuplatňuje po uplynutí premlčacej doby. Základnou otázkou pre toto posúdenie potom bolo určiť, či v prejednávanom spore ide o obchodnoprávny vzťah (4 ročná premlčacia doba upravená v Obchodnom zákonníku), alebo občianskoprávny vzťah (3 ročná premlčacia doba upravená v Občianskom zákonníku) a kedy vlastne začala žalobcovi plynúť premlčacia doba pre uplatnenie práva voči žalovanej.
13. Predmetom zmluvy číslo XXXXXXXXXX uzavretej žalobcom ako veriteľom, ktorého predmetom podnikania, vychádzajúc zo zápisu v obchodnom registri je okrem iného poskytovanie úverov a pôžičiek nebankovým spôsobom z vlastných zdrojov, s dlžníkom a spoludlžníkom - žalovanou ako spotrebiteľmi, bolo poskytnutie peňažných prostriedkov dlžníkom so záväzkom dlžníkov tieto vrátiť a zaplatiť úroky, išlo teda o úver, konkrétne o spotrebiteľský úver. Nakoľko žalobca v konaní uplatňuje nároky zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pri ich právnom posúdení je potrebné vychádzať z ustanovení
osobitného zákona, ktorým tu do 10. 6. 2010 bol zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a v ostatnom z príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka ktorý je tu lex generalis. I keby nešlo o spotrebiteľský úver, i tak by vzhľadom na postavenie žalovanej ako spotrebiteľa (§ 2 písm. a) v tom čase účinného zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom k 9. 4. 2009), ktoré je zrejmé tak z obsahu zmluvy ako aj označenia žalovanej v nej (žalovaná rovnako ako dlžník Ján Maniak je v časti zmluvy identifikujúcej ju ako stranu záväzku označená identifikačnými znakmi typickými pre fyzické osoby - nepodnikateľov, t.j. menom, priezviskom, bydliskom, rodným číslom) bolo treba vzhľadom na zákonné kritériá obsiahnuté v zákone č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka uzavrieť, že v prípade Úverovej zmluvy číslo XXXXXXXXXX zo dňa 9. 4. 2009 ide bez akýchkoľvek pochybností o vzťah spotrebiteľský, a ako na taký preň platia normy na ochranu spotrebiteľa obsiahnuté tak vo vnútroštátnych právnych predpisoch, ako aj v právnych aktoch Európskej únie. Žalobca, ktorého zaťažovalo dôkazné bremeno preukázania prípadného nespotrebiteľského charakteru záväzkového vzťahu nielenže nepreukázal, ale ani netvrdil, že by sa nemalo jednať o spotrebiteľský úverový vzťah.
14. Z formy a obsahu zmluvy uzatvorenej so žalovanou je zrejmé, že sa jedná o tzv. „formulárovú“, typovú zmluvu. Zo žalobcom predloženého vyhotovenia Žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/ Zmluvy o revolvingovom úvere je zrejmé a je to vyjadrené už aj v samotnom jej označení (žiadosť/ zmluva), že v danom prípade k uzavretiu zmluvy nedošlo stretnutím obsahovo zhodných prejavov vôle strán v tom istom mieste a čase, ale najskôr žalovaná spolu s druhým dlžníkom zo zmluvy v Kežmarku dňa 1. 4. 2009 požiadala o úver a následne dňa 9. 4. 2009 v Bratislave malo dôjsť k jeho schváleniu. Najskôr teda bola dňa 1. 4. 2009 vypísaná žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru v bode 5 tlačiva tak, že táto obsahovala podstatné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere predpokladané zákonom číslo 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Následne dňa 9. 4. 2009 žalobca vyplnil v žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/v zmluve o revolvingovom úvere v bode 6 údaje o schválenom revolvingovom úvere a vyhotovil pre žalovanú a druhého dlžníka písomné Oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi - Zmluva o revolvingovom úvere číslo XXXXXXXXXX zo dňa 9. 4. 2009, v ktorom ako veriteľ oznámil dlžníkovi a žalovanej ako spoludlžníkovi schválenie úveru. Právny vzťah medzi stranami založený predmetnou zmluvou je preto nevyhnutné posudzovať podľa zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy.
15. S poukazom na vyššie uvedené, vychádzajúc zo zásady lex specialis derogat lex generalis, podľa ktorej špeciálna právna úprava, ktorou v danom prípade je zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch má prednosť pred všeobecnou, ktorou je Obchodný zákonník, je nevyhnutné predmetný právny vzťah medzi stranami posudzovať podľa príslušných ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch, zákona o ochrane spotrebiteľa a tiež podľa Občianskeho zákonníka (v tejto súvislosti viď napr. Rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. 24Co 130/2011 zo dňa 6. 3. 2012 alebo uznesenie Krajského súdu v Trnave sp. zn. 3CoE/259/2012 zo dňa 26. 2. 2013).
16. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len „ZoSÚ“) v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (9. 4. 2009) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona sa rozumie dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.
17. Podľa § 4 ods. 1 ZoSÚ zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
18. Podľa § 4 ods. 2 ZoSÚ Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí6) <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/258/20090101> musí obsahovať a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu, b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby, g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu, i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2001/258/20090101> za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok, l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2001/258/20090101>, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad, n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou splatnosti podľa § 6 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/258/20090101> a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, p) práva spotrebiteľa podľa § 7 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/258/20090101>, q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2001/258/20090101>.
19. Podľa § 4 ods. 3 ZoSÚ v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba. Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
20. Podľa § 52 ods. 1 až 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. 21. Podľa § 53 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
22. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
23. Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
24. Spotrebiteľské zmluvy sú typické tým, že ich o určitom rovnakom predmete plnenia štandardne a opakovane uzatvárajú dodávatelia s veľkým počtom zákazníkov (spotrebitelia) s tým, že dodávateľ ako navrhovateľ zmluvy vopred v návrhu stanovuje obsah týchto zmlúv a stanovuje aj podmienky ich realizácie. Návrh zmluvy býva často pripravený na predtlačených tlačivách, spotrebiteľ nemá možnosť žiadnym spôsobom zmeniť ich obsah, nemôže vyjednávať, jedinou jeho alternatívou je prijatie, respektíve odmietnutie návrhu. Pre spotrebiteľskú zmluvu je teda charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, pričom nemá možnosť tieto zmluvné podmienky individuálne ovplyvniť. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka"). Súdna prax už judikovala, že za neprijateľnú podmienku je potrebné považovať aj takú zmluvnú podmienku, pokiaľ v zmluve alebo vo všeobecných obchodných podmienkach je stanovená dlhšia premlčacia doba v porovnaní s Občianskym zákonníkom, ktorý upravuje trojročnú premlčaciu dobu. Koniec koncov, koncepcia, že ani dojednaním v zmluve nemožno sa odchýliť od pre spotrebiteľa výhodnejšej občianskoprávnej úpravy (vrátane otázky premlčania) má počnúc dňom 1. 5. 2014 aj svoju normatívnu podobu, keď podľa § 52 ods. 2 veta tretia Občianskeho zákonníka na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
25. V zmysle uvedeného, vzhľadom na vyhodnotenie predmetnej spotrebiteľskej zmluvy - zmluvy o spotrebiteľskom úvere ako spotrebiteľského, občianskoprávneho vzťahu, s prihliadnutím na skutočnosť, že osobitnú úpravu premlčania zákon o spotrebiteľských úveroch nemá je na premlčanie potrebné aplikovať všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka o premlčaní (§ 100 a nasl. Občianskeho zákonníka) a vychádzať zo všeobecnej trojročnej premlčacej doby. V súvislosti s vyššie uvedeným súd dáva do pozornosti právne závery vyslovené Najvyšším súdom SR v rozhodnutí 5MCdo 20/2009 zo dňa 25. 11. 2011 alebo Krajským súdom v Trenčíne v rozsudku 17Co 167/11-73 zo dňa 23. 11. 2011.
26. O nutnosti použiť na inštitúty osobitne neupravené v zákone č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, akým je aj premlčanie Občiansky zákonník svedčí aj to, že tento zákon sa použitia Občianskeho zákonníka v niektorých prípadoch aj osobitne dovoláva, viď napr. jeho § 5. Toto ustanovenie jasne a bez akýchkoľvek pochybností odkazuje v súvislosti s odstúpením od zmluvy nie na Obchodný zákonník, ale na ust. § 48 Občianskeho zákonníka. Je to evidentné z odkazovej poznámky citovaného zákona pod čiarou „ (9) § 48 Občianskeho zákonníka“.
27. Ako už bolo uvedené, aktuálne Občiansky zákonník aj výslovne stanovuje (§ 52 ods. 2 veta tretia) že na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva a aj Najvyšší súd Slovenskej republiky už judikoval (viď rozsudok Najvyššieho súdu SR z 21. apríla 2015, sp. zn. 3 MCdo 14/2014), že toto ustanovenie (§ 52 ods. 2 tretej vety Občianskeho zákonníka), sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou. Podľa Najvyššieho súdu by prvostupňový súd „musel vziať na zreteľ § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, pričom by ako „orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy“ bol povinný prihliadnuť na zákonný dôvod, ktorý bráni priznať plnenie požadované žalobou. Mal by tiež zohľadniť § 52 ods. 2 vetu tretiu Občianskeho zákonníka, podľa ktorého všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Obe tieto ustanovenia nadobudli účinnosť 1. mája 2014 a právne predpisy, ktorých súčasťou sú, nemajú prechodné ustanovenia. To znamená, že od ich účinnosti sa vzťahujú aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom. Z vyššie citovaných ustanovení vyplýva, že v prípade zrušenia rozsudkov napadnutých mimoriadnym dovolaním by súd prvého stupňa (opäť) posudzoval plynutie premlčacej doby podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, v dôsledku čoho by rozhodol tak, ako v rozsudku, ktoré generálny prokurátor navrhuje zrušiť“.
28. Podľa názoru súdu preto pri posúdení, či sa v tu súdenej veci žalobca svojho práva nedomáha po uplynutí premlčacej doby je potrebné bez akýchkoľvek pochybností vychádzať z ustanovení o premlčaní obsiahnutých v Občianskom zákonníku a z tam zakotvenej všeobecnej trojročnej premlčacej doby.
29. Podľa § 100 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka. Nepremlčujú sa takisto práva z vkladov na vkladných knižkách alebo na iných formách vkladov a bežných účtoch, pokiaľ vkladový vzťah trvá.
30. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
31. V zmysle § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinného od 1. 5. 2014 orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
32. Vzhľadom na uvedené je súd povinný z úradnej moci prihliadať na oslabenie nároku žalobcu voči spotrebiteľovi z dôvodu jeho premlčania. Ide o procesné ustanovenie, ktoré je súd povinný aplikovať v čase rozhodovania o predmetnom nároku (podporne pozri vyššie citovaný rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 MCdo 14/2014).
33. Podľa úverovej zmluvy zo dňa 9. 4. 2009 žalovaná a druhý dlžník mali úver splácať 30 mesiacov. Aj v oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi (čl. 7 spisu) je výslovne uvedené, že splatnosť úveru je 30 mesiacov a že dátum splatnosti poslednej splátky úveru je 13. 10. 2011 a tak to je uvedené aj v žalobcom predloženej karte klienta (čl. 9 spisu). Teda v tento deň mala byť zaplatená posledná úverová splátka a najneskôr vtedy mal byť splatený celý úver. Ak sa tak nestalo a nároky z úveru podľa tvrdenia žalobcu žalovanou neboli v tejto lehote uspokojené, právo na ich uspokojenie mohlo byť prvýkrát vykonané a uplatnené dňa 14. 10. 2011. Práve uplynutie zmluvne dohodnutej konečnej splatnosti úveru súd v prejednávanom spore považuje za moment rozhodujúci pre začiatok plynutia premlčacej doby. Právo žalobcu by teda bolo nepremlčané len v prípade, ak by žalobca žalobu podal do troch rokov od tohto momentu, čo sa nestalo. Žaloba bola podaná (doručená súdu) až dňa 9. 4. 2015, teda po uplynutí trojročnej premlčacej doby v zmysle § 101 Občianskeho zákonníka (v súvislosti s premlčaním požadovaných pokračujúcich úrokov z omeškania súd podporne odkazuje na závery rozhodnutia Najvyššieho súdu SR 1Cdo/157/2009 v zmysle ktorých povinnosť platiť úroky z omeškania nevzniká samostatne za každý deň trvania omeškania, ale jednorazovo v deň, v ktorom sa dlžník ocitol v omeškaní so splnením dlhu; týmto dňom začína plynúť všeobecná trojročná premlčacia doba a jej uplynutím sa právo premlčí ako celok).
34. V súvislosti s tvrdením žalobcu v žalobe o jeho uplatnení práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka a vyhlásení okamžitej splatnosti úveru až v roku 2014 (viď tiež Oznámenie o zosplatnení zo dňa 6. 11. 2014 na čl. 4 spisu) súd uvádza, že ani opakované „vyhlásenie splatnosti“ úveru žalobcom nič nemení na plynutí a uplynutí premlčacej doby, lebo vyhlásenie splatnosti už dávno splatného úveru nespôsobilo nové plynutie premlčacej doby nakoľko bolo absolútne neúčinné. V úverovej zmluve je bez akýchkoľvek pochybností, výslovne a jasne uvedené, že konečná splatnosť úveru je 30 mesiacov, pričom posledná splátka úveru mala byť zaplatená dňa 13. 10. 2011 a tak platne obísť ustanovenia Občianskeho zákonníka o plynutí premlčacej doby v tejto spotrebiteľskej veci nebolo možné tým, že žalobca svojvoľne a jednostranne žalovanej oznámi, že vyhlasuje mimoriadnu splatnosť úveru, ktorý už predtým sa stal riadne splatným. Taký postup nebol súladný ani s ust. § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka na ktoré sa žalobca v tejto súvislosti odvolával. V danom prípade sa totiž po dni 13. 10. 2011 ako dni konečnej a definitívnej splatnosti celého úveru už vôbec nejednalo o plnenie v splátkach, a aj logicky preto nebolo už možné uplatniť právo žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, navyše keď Občiansky zákonník jasne predpisuje, že toto právo sa môže uplatniť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky (viď § 565 veta druhá Občianskeho zákonníka) čo v tomto prípade je nemožné.
35. Niet pochýb o tom, že žalobca uplatnil právo na plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka"). Súdna prax už judikovala, že za neprijateľnú podmienku je potrebné považovať aj takú zmluvnú podmienku, pokiaľ v zmluve alebo vo všeobecných obchodných podmienkach je stanovená dlhšia premlčacia doba v porovnaní s Občianskym zákonníkom, ktorý upravuje trojročnú premlčaciu dobu. Za neplatné z dôvodu neprijateľnosti preto súd považoval vopred dodávateľom pripravené ustanovenie čl. 8 bod 8.7 tzv. Zmluvných dojednaní zmluvy o revolvingovom úvere o predĺžení premlčacej doby na uplatnenie práv žalobcu na 10 rokov odo dňa keď začala po prvý raz plynúť. Predmetné dojednanie nebolo so spotrebiteľom individuálne dojednané, spotrebiteľ celkom zjavne nemal reálnu možnosť ho ovplyvniť, resp. vylúčiť keďže toto je súčasťou dodávateľom vopred jednostranne pripravených Zmluvných dojednaní. Samotná forma akou sú tieto napísané, a to drobným, ťažko čitateľným husto popísaným textom už sama osebe podstatne sťažuje riadne oboznámenie sa spotrebiteľa s obsahom dojednaní v takomto texte obsiahnutými, pričom dojednanie o predĺžení premlčacej doby splýva s ostatnými podmienkami v štandardnej zmluve. Celé zmluvné dojednania Zmluvy o revolvingovom úvere žalobcu sú písané veľmi drobným písmom pri hustom riadkovaní, čo text robí bez použitia lupy veľmi ťažko čitateľným až neprehľadným. Z ustanovenia § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka jasne vyplýva, že zmluvné podmienky sa nemôžu odchýliť od Občianskeho zákonníka v neprospech spotrebiteľov, ako je tomu v prípade tohto ustanovenia, ktoré predlžuje všeobecnú trojročnú premlčaciu dobu o 7 rokov a to len vo vzťahu k právam dodávateľa voči spotrebiteľovi, nie aj naopak. V zmysle uvedeného, vzhľadom na vyhodnotenie predmetnej spotrebiteľskej zmluvy
- zmluvy o spotrebiteľskom úvere ako občianskoprávneho vzťahu, s prihliadnutím na skutočnosť, že osobitnú úpravu premlčania zákon o spotrebiteľských úveroch nemá je na premlčanie potrebné aplikovať všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka o premlčaní (§ 100 a nasl. Občianskeho zákonníka) a vychádzať zo všeobecnej trojročnej premlčacej doby. Súd, v súvislosti so svojim právnym názorom o nutnosti vychádzať z premlčacej doby upravenej v Občianskom zákonníku v danom prípade a o nemožnosti považovať za prijateľné a platné ustanovenie o predĺžení premlčacej doby v spotrebiteľskom vzťahu spôsobom použitým aj v tu prejednávanej veci dáva do pozornosti, že pred Ústavným súdom Slovenskej republiky, v konaní I.ÚS 402/2013 iným žalobcom bolo namietané, že aplikácia Občianskeho zákonníka a posúdenie právneho vzťahu založeného zmluvou o úvere uzatvorenou so spotrebiteľom (v tam uvedenej veci sa dokonca jednalo o úver vylúčený z režimu zákona o spotrebiteľských úveroch) ako spotrebiteľského je ústavne rozporná. Ústavný súd sa však s takýmto tvrdením nestotožnil. Ústavný súd v uvedenom konaní tam preskúmavané závery Krajského súdu v Prešove vo veci 6Co/81/2012-279 zo dňa 14. 2. 2013, v zmysle ktorých kogentné ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka nedovoľuje v spotrebiteľskom vzťahu predĺženie premlčacej doby na 10 rokov a že pri spotrebiteľskej zmluve o úvere je nutnosť posúdenia premlčania uplatnenej pohľadávky podľa všeobecného právneho predpisu upravujúceho spotrebiteľské právo, t.j. Občianskeho zákonníka označil za plne ústavne udržateľné.
36. Vzhľadom na zákonný príkaz vyplývajúci z už citovaného ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa nemohol súd premlčané právo žalobcovi priznať a preto jeho žalobu bez ďalšieho zamietol v celom rozsahu.
37. S poukazom na dôvod zamietnutia žaloby žalobcu (premlčanie jeho práva), opodstatnenosťou a oprávnenosťou uplatneného nároku vo veci samej sa súd nezaoberal (viď tiež R 29/1983).
38. Záverom súd uvádza, že žalobca s právnym názorom súdu o zjavnej nedôvodnosti celej jeho žaloby z dôvodu premlčania jeho práva na vrátenie úveru a jeho dôvodoch bol ešte pred rozhodnutím súdu oboznámený prostredníctvom výzvy na späťvzatie žaloby zo dňa 24. 11. 2016 doručenej jeho právnej zástupkyni dňa 30. 11. 2016. Žalobca teda ešte pred rozhodnutím mal možnosť vyjadriť sa k otázke premlčania jeho práva, či namietať názor a záver súdu o jeho premlčaní, uviesť svoje prípadné protiargumenty. Neurobil tak, na uvedenú výzvu nijako nereagoval. Rozhodnutie súdu tak pre žalobcu nemôže byť v žiadnom prípade prekvapivé.
39. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 a 2 CSP. Žaloba bola v celom rozsahu zamietnutá, plný úspech v spore preto mala žalovaná a vznikol jej tak nárok na plnú náhradu trov konania proti žalobcovi. Žalovaná však náhradu žiadnych trov konania neuplatnila, zo spisu ani žiadne preukázateľné trovy konania žalovanej nevyplývajú, preto súd v zmysle § 262 ods.
1 a 2 CSP nevyhradil rozhodnutie o ich výške samostatnému uzneseniu, nakoľko nebolo by v ňom o čom rozhodovať ale o nároku na náhradu trov konania priamo rozhodol tak, že náhradu trov konania stranám sporu nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od dňa jeho doručenia na Okresný súd Kežmarok.
V odvolaní sa má uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka konania, ďalej sa má uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č.233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.