Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/59/2016

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viktórie Midovej a sudcov JUDr. Alexandra Husivargu a JUDr. Moniky Koščovej v spore žalobcu: O. H., miesto podnikania v A. G. Z., P. XXX/X, IČO: 41 317 530, proti žalovanému: Ľubomír Kopnický, miesto podnikania Z. A. G. Z., K. XX, IČO: 34 524 606, zastúpenému JUDr. Emíliou Šimkulákovou, advokátkou so sídlom v Spišskej Novej Vsi, Štefánikovo námestie 2, o zaplatenie 819,72 € s prísl. a o vzájomnom návrhu o zaplatenie 1.218,746 €, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. 9C/139/2014-75 zo dňa 3.10.2014

rozhodol:

O d m i e t a odvolanie žalovaného proti výroku o povinnosti žalobcu zaplatiť žalovanému 364,97 € do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Z r u š u je rozsudok vo výroku o zamietnutí vzájomného návrhu žalovaného na zaplatenie sumy 608,23 € a v súvisiacom výroku o trovách konania a v zrušenom rozsahu v r a c i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej len súd prvej inštancie alebo len súd) rozsudkom označeným v záhlaví zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 819,72 € s úrokom z omeškania vo výške 5,5 % ročne zo sumy 273,24 € od 19.7.2013 do zaplatenia, zo sumy 273,24 € od 3.9.2013 do zaplatenia a zo sumy 273,24 € od 13.9.2013 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I.). V prevyšujúcej časti, čo do výšky požadovaných úrokov z omeškania nad 5,5 % ročne, žalobný návrh zamietol (výrok II.). Zaviazal žalobcu zaplatiť žalovanému 364,97 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok III.). V prevyšujúcej časti vzájomný návrh žalovaného zamietol (výrok IV.). Vyslovil, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania (výrok V.).

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia 819,72 € s príslušenstvom titulom zmluvy o nájme nebytových priestorov a žalovaný sa vzájomným návrhom domáhal zaplatenia 1.218,746 € titulom bezdôvodného obohatenia, ktoré vzniklo žalobcovi užívaním elektrickej energie, za ktorej dodávku úhrady vykonal žalovaný.

3. Vykonaným dokazovaním vzal za preukázané uzavretie zmluvy o nájme nebytových priestorov a ostatných službách súvisiacich s nájmom medzi stranami sporu, ako aj dodatkov č. 1 a 2, ktorými sa menila výška nájomného, naposledy dodatkom č. 2 zo dňa 30.12.2010 na sumu 273,24 € mesačne. V zmysle uvedenej zmluvy žalobca ako prenajímateľ prenajal žalovanému ako nájomcovi nebytové priestory nachádzajúce sa v budove na Duklianskej ulici č. 36 v Spišskej Novej Vsi, a to na prízemí o podlahovej výmere 75 m2, za účelom výkonu podnikania žalovaného na základe živnostenského oprávnenia. Obe strany sporu uzatvárali túto zmluvu ako podnikatelia s uvedením ich IČO a miesta podnikania. V zmysle zmluvy nájomné nezahŕňalo úhrady za dodávku elektrickej energie a tieto si hradil nájomca sám na základe samostatnej zmluvy. Žalovaný nájomné vo výške 273,24 € mesačne za obdobie

mesiacov júl až september 2013 nezaplatil napriek doručeniu faktúr žalobcom a ani po mimosúdnej výzve zo dňa 28.1.2014. Vzhľadom na preukázanú existenciu nájomného vzťahu v žalovanom období a nezaplatenie nájomného žalovaným súd s poukazom na ust. § 3 a § 7 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov zaviazal žalovaného na zaplatenie nájomného vo výške 819,72 € s úrokom z omeškania vo výške určenej ust. § 3 nariadenia vlády 87/1995 Z.z., t.j. 5,5 % ročne z dlžných súm za jednotlivé mesiace odo dňa nasledujúceho po splatnosti jednotlivých faktúr.

4. Vo vzťahu k vzájomnému návrhu, ktorým sa žalovaný domáhal zaplatenia sumy 1.218,746 € titulom úhrad za dodanú elektrickú energiu, konkrétne polovice pevných taríf účtovaných Východoslovenskou energetikou, a.s. za pripojenie a distribúciu elektrickej energie na odbernom mieste, a to za obdobie trvania nájomného vzťahu medzi stranami sporu, vzal súd za preukázané, že na odbernom mieste Duklianska 36, Spišská Nová Ves žalovaný užíval 75 m 2 podlahovej plochy a žalobca 45 m2 podlahovej plochy. V miestnostiach, ktoré ostali v užívaní žalobcu, bol zabezpečený prívod elektrickej energie, avšak za odber elektrickej energie v celom nebytovom priestore uhrádzal poplatky výlučne žalovaný. Vzájomným návrhom sa pritom domáhal iba polovice z účtovanej pevnej zložky tarify za distribúciu elektriny a stáleho platu za odberné miesto, ktoré boli účtované za jedno odberné miesto bez ohľadu na výmeru plochy miestností, kde je elektrina dodaná. Vykonaným dokazovaním vzal za preukázané, že dňa 26.6.2010 došlo k zmene odberateľa elektrickej energie v priestoroch na Duklianskej 36 v Spišskej Novej Vsi zo žalobcu na žalovaného a faktúry za elektrinu od r. 2009 do r. 2013 boli uhrádzané žalovaným. Zmluva o odbere elektrickej energie, ktorú uzatvoril žalovaný s Východoslovenskou energetikou, a.s. sa týkala aj nebytových priestorov, ktoré neboli predmetom nájomnej zmluvy a ktoré zostali v užívaní a dispozícii žalobcu. Prívod elektrickej energie bol pritom zabezpečený aj do týchto, žalovaným neužívaných nebytových priestorov, čo nebolo medzi stranami sporné. Žalovaný teda plnil aj poplatky stanovené za priestory, ktoré zostali v dispozícii žalobcu a teda za žalobcu plnil, čo mal plniť sám. S poukazom na ust. § 451 a § 454 Obč.zákonníka dospel k záveru, že žalobcovi takto vzniklo na úkor žalovaného bezdôvodné obohatenie. Vzhľadom na námietku premlčania vznesenú žalobcom však žalobcovi priznal iba sumu 364,97 € za obdobie 2 rokov spätne od podania jeho vzájomného návrhu, t.j. od 24.4.2012 do 30.9.2013, keď dospel k záveru, že námietku premlčania je potrebné posúdiť podľa ust. § 100 ods. 1 a § 107 ods. 1 Obč.zákonníka, lebo ide o nárok vyplývajúci zo zmluvy o nájme nebytových priestorov, ktorý je potrebné posúdiť v zmysle ustanovení zákona 116/19090 Zb., ktorý je špeciálnym prepisom k všeobecným ustanoveniam Občianskeho zákonníka. V prevyšujúcej časti vzájomného návrhu žalobu zamietol.

5. O trovách konania rozhodol v zmysle ust. § 142 ods. 2 O.s.p. a keďže obe strany sporu mali úspech iba čiastočný, rozhodol, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

6. Proti tomuto rozsudku, a to proti výroku, ktorým bol žalobca zaviazaný zaplatiť žalovanému 364,97 € a proti časti výroku o zamietnutí vzájomného návrhu žalovaného v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný z dôvodu podľa ust. § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. a navrhol rozsudok zmeniť v týchto výrokoch (výrok III. a výrok IV.) tak, že súd zaviaže žalobcu zaplatiť žalovanému 973,20 € a trovy konania. Nesúhlasil so záverom súdu o premlčaní vzájomného návrhu v celom rozsahu s poukazom na ust. § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka. Argumentoval, že vzťah z bezdôvodného obohatenia vznikol medzi stranami sporu ako medzi podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti, keď žalobca odoberal bez právneho dôvodu elektrickú energiu pre svoje podnikateľské potreby, za ktorej dodávku úhrady vykonal žalovaný, ktorý taktiež uhrádzal náklady na dodávku elektrickej energie v súvislosti so svojou podnikateľskou činnosťou. Nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia nevyplýva ani nevznikol z titulu uzavretej nájomnej zmluvy a keďže obe strany sporu sú podnikatelia, žalobca sa bezdôvodne obohatil v súvislosti s jeho podnikateľskou činnosťou. V zmysle § 261 Obchodného zákonníka sa takto vzniknutý záväzkový vzťah spravuje Obchodným zákonníkom, ktorý aj pre bezdôvodné obohatenie stanovuje 4- ročnú premlčaciu dobu. Žalovaný má preto nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie 4 rokov spätne od podania vzájomného návrhu, t.j. od 24.4.2010 do 30.9.2013 v sume 973,20 €. Keďže mu bolo priznaných iba 364, 97 €, žiada rozsudok zmeniť a priznať mu 973,20 €.

7. Žalobca sa k podanému odvolaniu žalovaného, ktoré mu bolo doručené dňa 28.10.2014, nevyjadril.

8. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 skôr, než pristúpil k vecnému preskúmaniu napadnutého rozsudku, zaoberal sa otázkou, či žalovaný je osobou oprávnenou podať odvolanie proti výroku, ktorým bol žalobca zaviazaný zaplatiť mu 364,97 € do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (výrok

III. citovaného rozsudku - vyhovujúci výrok o vzájomnom návrhu žalovaného) a dospel k záveru, že tomu tak nie je.

9. V čase podania odvolania bol účinný Občiansky súdny poriadok, ktorý upravoval podmienky, za ktorých je možné podať odvolanie, v ust. § 201 O.s.p. tak, že účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa odvolaním, pokiaľ to zákon nevylučuje.

10. Odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 204 ods. 1 O.s.p.).

11. Na rozdiel od objektívnych podmienok vymedzených zákonom stanovením lehoty na odvolanie a prípustnosti odvolania, určuje sa aj subjektívna podmienka prípustnosti odvolania tým, že právo podať odvolanie proti rozhodnutiu súdu zveruje sa účastníkovi (teraz strane sporu - poznámka odvolacieho súdu). Z účelu odvolania ale vyplýva, že nie každému účastníkovi prislúcha právo podať odvolanie. Toto právo nie je dané tomu účastníkovi, v neprospech ktorého rozhodnutie súdu nevyznelo a ktorý týmto rozhodnutím nebol dotknutý na svojich právach, resp. o ktorého právach a povinnostiach sa vôbec nerozhodovalo. Posúdenie otázky, či odvolaním napadnutý výrok rozsudku súdu vyznel v prospech alebo neprospech účastníka, a teda, či účastník je oprávnenou osobou na podanie odvolania, prislúcha len odvolaciemu súdu.

12. S účinnosťou od 1.7.2016 Civilný sporový poriadok v ust. § 359 výslovne uvádza, že odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

13. Výrokom o povinnosti žalobcu zaplatiť žalovanému 364,97 € bolo vyhovené vzájomnému návrhu žalovaného v tejto časti a týmto výrokom preto bolo rozhodnuté v jeho prospech. Vyššie uvedeným vyhovujúcim výrokom bolo rozhodnuté v neprospech žalobcu, pretože tento bol zaviazaný na zaplatenie sumy 364,97 €, preto iba on je osobou oprávnenou na podanie odvolania proti tomuto výroku rozsudku (III.), keďže však odvolanie nepodal, rozsudok v tomto vyhovujúcom výroku nadobudol právoplatnosť a nemohol byť predmetom odvolacieho prieskumu.

14. Keďže žalovaný nie je osobou oprávnenou na podanie odvolania proti vyššie uvedenému výroku o povinnosti žalobcu zaplatiť mu 364,97 € do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, odvolací súd v zmysle ust. § 386 písm. b/ v spojení s ust. § 470 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon (rozumej aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, odmietol odvolanie žalovaného proti tomuto vyhovujúcemu výroku o jeho vzájomnom návrhu.

15. Predmetom odvolacieho prieskumu tak zostal iba zamietavý výrok ohľadne vzájomného návrhu žalovaného, a to v časti zamietnutia vzájomného návrhu, čo do sumy 608,23 €. Vychádzajúc z odvolania žalovaného domáha sa vydania bezdôvodného obohatenia v celkovej výške 973, 20 € za obdobie od 24.4.2010 do 30.9.2013, a keďže z tejto sumy mu už právoplatným rozhodnutím bolo priznaných 364,97 €, je zrejmé, že domáha sa ešte zaplatenia 608,23 € (973,20 - 364,97 €). Takto nie je napadnutá zamietavá časť ohľadne jeho vzájomného návrhu v celom rozsahu, ale iba čo do zaplatenia sumy 608,23 € a v prevyšujúcej časti je teda rozsudok o zamietnutí vzájomného návrhu žalovaného (nad celkovú sumu 973,20 € až do sumy 1.218,746 €) právoplatný.

16. Vzhľadom na vyššie uvedené preto Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací následne prejednal odvolanie žalovaného proti výroku o zamietnutí jeho vzájomného návrhu na zaplatenie sumy 608,23 € a v súvisiacom výroku o trovách konania ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 a z hľadiska uplatneného odvolacieho dôvodu (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. v spojení s ust. § 470 ods. 2 prvej vety CSP, v odvolací dôvod v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. h/) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné.

17. Súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, ak pri posudzovaní (ne)dôvodnosti vznesenej námietky premlčania aplikoval na prejednávanú vec ustanovenie Obč. zákonníka o premlčaní, t.j. ust. § 100 a § 107 Občianskeho zákonníka.

18. Vzájomným návrhom sa žalovaný domáhal vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré vzniklo žalobcovi tým, že na účely výkonu svojej podnikateľskej činnosti využíval dodávku elektrickej energie, za ktorej úhrady realizoval žalovaný, ktorý elektrickú energiu odoberal na účely výkonu podnikateľskej činnosti. Táto skutočnosť nebola medzi stranami ani sporná a vykonaným dokazovaním nebol preukázaný odber elektrickej energie žalobcom na účely výkonu podnikateľskej činnosti na základe zmluvy s dodávateľom elektrickej energie, ktorú mal uzavretú iba žalovaný taktiež za účelom výkonu svojej podnikateľskej činnosti. Záväzkový vzťah medzi stranami sporu z bezdôvodného obohatenia tak nepochybne vznikol v súvislosti s ich podnikateľskou činnosťou, keďže v čase vzniku bezdôvodného obohatenia obaja boli podnikateľmi a aj bezdôvodné obohatenie vzniklo pri ich podnikateľskej činnosti.

19. Z vyššie uvedeného dôvodu bolo preto potrebné právny vzťah z bezdôvodného obohatenia medzi stranami sporu posúdiť podľa ustanovení Obchodného zákonníka.

20. V zmysle ust. § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.

21. V zmysle ust. § 261 ods. 8 Obchodného zákonníka pri použití tejto časti zákona podľa odsekov 1 a 2 je rozhodujúca povaha účastníkov pri vzniku záväzkového vzťahu.

22. V zmysle ust. § 2 ods. 2 písm. b/ Obchodného zákonníka podnikateľom podľa tohto zákona je osoba, ktorá podniká na základe živnostenského oprávnenia.

23. Podľa ust. § 1 ods. 1 Obchodného zákonníka tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním.

24. Podľa ust. § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka právne vzťahy uvedené v ods. 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.

25. Citované ust. § 261 vymedzuje pôsobnosť Obchodného zákonníka najmä vo vzťahu k Občianskemu zákonníku pri úprave záväzkových vzťahov. Pri riešení tejto otázky sa rozlišuje medzi tzv. relatívnymi obchodmi (§ 261 ods. 1 a 2), ktoré sa spravujú Obchodným zákonníkom iba v prípade, keď všetci účastníci záväzkového vzťahu sú podnikateľmi a tzv. absolútnymi obchodmi (ods. 3), na ktoré je aplikovateľný aj v prípade, keď je účastníkom iná osoba ako podnikateľ.

26. Pre aplikáciu Obchodného zákonníka nie je rozhodujúce, či účastník vie, že druhý účastník je podnikateľom, ale rozhodujúce je objektívne posúdenie, či s prihliadnutím na všetky okolnosti je pri vzniku záväzkového vzťahu zrejmé, že sú podnikateľmi a že záväzkový vzťah vzniká pri ich podnikateľskej činnosti, teda že sa týka ich podnikateľskej činnosti. Vzťahy medzi podnikateľmi, ktoré vznikajú pri ich podnikateľskej činnosti, sú vzťahmi v rámci ich podnikateľskej činnosti alebo také, ktoré k nim majú priamy vzťah. Zo slova „sa týkajú“ vyplýva, že nejde len o záväzky, ktorými sa bezprostredne realizuje zapísaný predmet podnikania podnikateľov, ktorí sú stranami tohto vzťahu, ale aj o záväzky, ktoré s ich podnikaním súvisia, teda ktoré sú uzavierané vo väzbe na podnikanie tých podnikateľov, ktorí dané zmluvy uzatvárajú. Obchodnými vzťahmi sú tieto vzťahy aj vtedy, keď konkrétna úprava vzťahujúca sa na ne nie je obsiahnutá v Obchodnom zákonníku, ale v Občianskom zákonníku alebo vo zvláštnom predpise (napr. nájom nebytových priestorov pre podnikanie) a na to, čo nie je upravené špeciálnou úpravou, použije sa úprava Obchodného zákonníka.

27. Podnikateľmi sú pritom osoby uvedené v § 2 ods. 2 Obch. zák. a vždy je rozhodujúca povaha strán pri vzniku záväzkového vzťahu a prípadná zmena tohto charakteru vzťahu neznamená zmenu právneho režimu. Podmienkou použitia aplikácie Obchodného zákonníka je teda, že musí ísť o vzťahy medzi podnikateľmi, ktoré sa týkajú ich podnikateľskej činnosti, pričom podnikaním je v zmysle cit. ust. § 2 ods. 1 Obch. zák. sústavná činnosť vykonávaná podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku.

28. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že záväzkový vzťahy medzi podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti sa spravujú ustanoveniami Obchodného zákonníka. Iba v prípade, že niektoré otázky nemožno riešiť podľa Obchodného zákonníka, rieši sa podľa predpisov občianskeho práva. O takýto prípad však v prejednávanej veci nejde, pretože otázka premlčania je v Obchodnom zákonníku upravená v ust. § 387 a nasledujúcich.

29. a neobsahuje osobitnú úpravu bezdôvodného obohatenia, preto sa ustanovenia Občianskeho zákonníka o bezdôvodnom obohatení použijú aj na obchodnoprávne vzťahy (§ 1 ods. 2 Obchodného zákonníka). Uvedené však neznamená, že aj námietka premlčania sa posúdi podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, keďže obsahuje osobitnú úpravu premlčania a táto má prednosť pred úpravou v Občianskom zákonníku.

30. Aj keď sa bezdôvodné obohatenie riadi Občianskym zákonníkom, premlčanie práv z neho v obchodných vzťahoch bude podliehať iným pravidlám ako tým, ktoré platia v režime Občianskeho zákonníka. pre premlčanie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia nemá žiadne osobitné ustanovenia, čo však neznamená, že Obchodník zákonník premlčaciu dobu pre tieto práva neupravuje. má komplexnú úpravu premlčania obsiahnutú v § 387 až § 408. Ak takto nie je osobitne upravená premlčacia doba pre iné práva, neznamená to, že sa má použiť premlčacia doba upravená v Občianskom zákonníku. Obchodné záväzkové vzťahy sa riadia predovšetkým Obchodným zákonníkom (§ 1 ods. 2) a v spojení s ust. § 397 Obchodného zákonníka to potom znamená, že ak pre premlčanie niektorého práva neustanovuje osobitnú premlčaciu dobu, právo sa premlčuje vo všeobecnej premlčacej dobe 4 rokov. Ustanovenia § 391 až 397 Obchodného zákonníka majú vo vzťahu k § 107 Občianskeho zákonníka povahu lex specialis, a nie naopak. Napokon skutočnosť, že nemá samostatnú úpravu bezdôvodného obohatenia, neznamená, že tým mienil záväzkové vzťahy súvisiace s bezdôvodným obohatením, ktoré vzniklo v obchodných vzťahoch vylúčiť z okruhu obchodných záväzkových vzťahov. Ide len o legislatívne technický spôsob úpravy týchto vzťahov odkazom na úpravu iného zákona, ktorá vyhovuje aj potrebám úpravy obchodných záväzkových vzťahov bez toho, aby sa úprava opakovala v Obchodnom zákonníku. Nič to však nemení na tom, že tieto vzťahy, pokiaľ zodpovedajú definícii v § 261 Obchodného zákonníka, majú charakter obchodných záväzkových vzťahov. Otázka premlčania práva na vydanie bezdôvodného obohatenia je riešiteľná podľa úpravy Obchodného zákonníka, preto na použitie ustanovení Občianskeho zákonníka nie je dôvod. Názor, že právo na vydanie bezdôvodného obohatenia v obchodných vzťahoch sa premlčuje v lehote 4 rokov podľa § 397 Obchodného zákonníka vyslovil Najvyšší súd SR nielen v rozhodnutí sp.zn. 1Obdo/V5/2008, ale aj vo svojom rozhodnutí zo 6.10.2005 sp.zn. 5Obo/86/2005. S uvedeným výkladom príslušných ustanovení Obchodného zákonníka upravujúcich premlčanie sa stotožnil aj Ústavný súd SR vo svojom náleze sp.zn. II.ÚS 92/06 z 22.3.2007.

31. K argumentácii súdu, že ide o nárok vyplývajúci zo zmluvy o nájme nebytových priestorov odvolací súd uvádza, že sa nejedná o nárok vyplývajúci z tejto zmluvy, možno však súhlasiť s tým, že súvisí s uzavretím tejto zmluvy; nič to však nemení na tom, že zmluva, ktorú uzavreli strany sporu ako podnikatelia a ktorá je ako zmluvný typ upravená v Občianskom zákonníku a v osobitnom zákone 116/90 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov, nemá vplyv na zmenu charakteru obchodného vzťahu medzi stranami sporu a nemá za následok vznik občianskoprávneho vzťahu medzi nimi. Pre posúdenie charakteru vzťahu ako obchodného je rozhodujúce, že bezdôvodné obohatenie vzniklo medzi stranami ako medzi podnikateľmi a týkalo sa ich podnikateľskej činnosti a charakter tohto vzťahu (obchodného) určuje, že daný vzťah je potrebné posúdiť podľa Obchodného zákonníka. Skutočnosť, že zmluva o nájme nebytových priestorov je upravená v Občianskom zákonníku a v osobitnom zákone znamená, že sa bude spravovať príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v zákone č. 116/1990 Zb. a v Občianskom zákonníku, neznamená to však aplikácia Občianskeho zákonníka ako celku na celý záväzkový vzťah účastníkov konania. Naviac vzájomnou žalobou uplatnený nárok nie je nárokom vyplývajúcim z tejto zmluvy, ale ide o bezdôvodné obohatenie, ktoré vzniklo prijatím plnenia žalobcom bez právneho dôvodu.

32. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že vzhľadom na osobitnú úpravu premlčania v obchodných vzťahoch v samotnom Obchodnom zákonníku ustanovenia Občianskeho zákonníka o premlčaní bezdôvodného obohatenia nie je možné použiť.

33. Pre posúdenie premlčania práva na vydanie bezdôvodného obohatenia je teda rozhodujúca úprava obsiahnutá v Obchodnom zákonníku v § 387 a nasledujúcich. V zmysle tejto úpravy premlčaniu

podliehajú všetky práva zo záväzkových vzťahov s výnimkou práva vypovedať zmluvu uzavretú na dobu určitú (§ 387 ods.2 Obchodného zákonníka) a ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba 4 roky (§ 397 Obchodného zákonníka).Premlčacia doba pritom začína plynúť odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde (§ 391 ods. 2 Obchodného zákonníka).

34. Pokiaľ súd aplikoval v prejednávanej veci na zistený skutkový stav ohľadne nároku žalovaného uplatneného vzájomnou žalobou ustanovenia právneho predpisu, ktoré na daný právny vzťah nedopadajú (ustanovenia Obč. zákonníka o premlčaní), vychádza jeho rozhodnutie z nesprávneho právneho posúdenia veci, z ktorého dôvodu súd nevykonal dokazovanie potrebné na posúdenie (ne)dôvodnosti vzájomnou žalobou uplatneného nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie od 24.4.2010 do 24.4.2012 a preto odvolací súd v zmysle ust. § 389 ods. 1 písm. c/ v spojení s ust. § 470 ods. 1 zrušil rozsudok vo výroku o zamietnutí vzájomného návrhu žalovaného na zaplatenie sumy 608,23 € a v súvisiacom výroku o trovách konania a v zrušenom rozsahu vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie (§ 391 ods. 1 .

35. Úlohou súdu po vrátení veci bude sa zaoberať (ne)dôvodnosťou vznesenej námietky premlčania vzájomnou žalobou uplatneného nároku v zmysle vyššie vysloveného právneho názoru podľa ustanovení Obchodného zákonníka a v prípade, že vznesená námietka premlčania nie je dôvodná, na základe doposiaľ vykonaného dokazovania a dokazovania doplneného po vrátení veci posúdiť (ne)dôvodnosť vzájomnou žalobou uplatneného nároku v rozsahu 608,23 €, keďže v prevyšujúcom rozsahu bolo už o vzájomnom návrhu žalobcu právoplatne rozhodnuté - suma 364,97 bola právoplatným výrokom rozsudku žalovanému priznaná a vzájomná žaloba nad sumy 364,97 € + 608,23 € bola zamietnutá, t.j. v časti o zaplatenie 245,546 € ( 1218,746 € -364,97€ - 608,23 € ) vzájomná žaloba žalobcu je právoplatným rozhodnutím súdu zamietnutá.

36. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta .

Poučenie:

P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 .

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 .

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 .

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 .

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 .