Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K2-24C/6/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Adrianou Szaniszlovou vo veci žalobcu: Intrum Justitia Slovakia s.r.o., so sídlom v Bratislave, Karadžičova 8, IČO: 35 831 154, zast. JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom v Bratislave, Karadžičova 8, proti žalovanému: J. G., X.. XX.X.XXXX, L. Y. F., Ž. XX, o zaplatenie 3.617,13 eur s prísl. takto

rozhodol:

Konanie v časti o zaplatenie 486,03 eur s prísl. zastavuje. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 2.185,26 eur s 8,75 % úrokmi z omeškania ročne od 29.1.2013 do zaplatenia, to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta. Žalobcovi priznáva náhradu trov konania v rozsahu 40 % preukázaných, odôvodnených a účelne vynaložených výdavkov vzniknutých v tomto konaní.

odôvodnenie:

1. Žalobca (pôvodne Consumer Finance Holding a.s. so sídlom v Kežmarku, Hlavné námestie 12, IČO: 35 923 130) žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 11.1.2016 žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 3.617,13 eur s 8,75 % úrokmi z omeškania ročne od 29.1.2013 do zaplatenia a nahradiť trovy konania. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že dňa 21.3.2012 uzatvoril so žalovaným Zmluvu o pôžičke č. XXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalovanému pôžičku vo výške 6.971,52 eur. Žalovaný sa zaviazal pôžičku splatiť v pravidelných 96 mesačných splátkach vo výške 72,62 eur. Z celkovej požičanej sumy žalovaný zaplatil žalobcovi spolu 305,62 eur. Vzhľadom na to, že žalovaný porušil svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku riadne a včas, v súlade so zmluvou, žalobca listom zo dňa 19.1.2013 vyzval žalovaného k okamžitej úhrade všetkých splátok jednorázovo.

2. Súd na základe návrhu žalobcu zo dňa 8.11.2016 uznesením č. 24C/6/2016-45 zo dňa 2.12.2016 pripustil, aby z konania vystúpil žalobca Consumer Finance Holding, a.s. a na jeho miesto vstúpil ako žalobca Intrum Justitia Slovakia s.r.o.. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 3.1.2017.

3. Na pojednávanie nariadené na 27.1.2017 boli riadne a včas predvolaní žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu aj žalovaný. Právny zástupca žalobcu písomne ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní a zároveň oznámil, že súhlasí, aby súd pojednával v jeho neprítomnosti. U žalovaného bolo doručenie predvolania vykázané dňa 29.12.2016 postupom podľa ust. § 106 C.s.p.. Preto súd podľa ust. § 180 C.s.p. pojednával a rozhodol v neprítomnosti žalobcu a žalovaného.

4. Súd vo veci vykonal dokazovanie a zistil tento skutkový stav:

Spoločnosť Consumer Finance Holding a.s. ako postupca a spoločnosť Intrum Justitia Slovakia s.r.o. ako postupník dňa 19.9.2016 uzatvorili Zmluvu o postúpení pohľadávok, na základe ktorej postupca postúpil postupníkovi, okrem iných, aj pohľadávku s príslušenstvom, ktorá je predmetom tohto konania (č.l. 42). Právny predchodca žalobcu spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. ako veriteľ a žalovaný ako dlžník dňa 21.3.2012 uzatvorili Zmluvu o poskytnutí pôžičky č. XXXXXXX, na základe ktorej právny predchodca žalobcu požičal žalovanému 2.766,22 eur pri ročnej úrokovej sadzbe 32 %, RPMN 32 %. Žalovaný sa zaviazal vrátiť žalobcovi celkom 6.971,52 eur v 96 mesačných splátkach po 72,62 eur pri termíne konečnej splatnosti v apríli 2020. Celkové náklady spotrebiteľa predstavovali 4205,30 eur (č.l. 3). Podľa prehľadu splátok a úhrad, žalovaný bol povinný zaplatiť prvú splátku dňa 20.5.2012 a poslednú v apríli 2020. Žalovaný zaplatil prvú splátku dňa 18.6.2012 vo výške 72,62 eur a dňa 23.8.2012 zaplatil sumu 233,- eur, teda spolu zaplatil 305,62 eur. Nasledujúce splátky žalovaný nesplácal, preto právny predchodca žalobcu vyhlásil predčasnú splatnosť úveru. Ku dňu 8.12.2015 vyčíslil celkový dlh žalovaného vo výške 3.620,41 eur, z toho istinu vo výške 3.436,72 eur a pokuty vo výške 489,31 eur, po odpočítaní úhrad vo výške 305,62 eur, to predstavuje 3.620,41 eur (č.l. 7). Právny predchodca žalobcu listom zo dňa 19.1.2013 vyzval žalovaného k okamžitej úhrade všetkých splátok jednorázovo v celkovej výške 6.686,17 eur do 3 dní od doručenia tejto upomienky. Upomienka bola žalovanému doručená dňa 25.1.2013 (č.l. 5, 6). Právny predchodca žalobcu podaním doručeným súdu dňa 26.2.2016 žalobu v časti uplatnenej zmluvnej pokuty vo výške 486,03 eur zobral späť a žiadal, aby súd v tejto časti konanie zastavil (č.l. 11).

5. Podľa ust. § 144 C.s.p., žalobca môže vziať žalobu späť.

6. Podľa ust. § 145 ods. 2 C.s.p., ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

7. Podľa ust. § 146 ods. 1 C.s.p., súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

8. Vzhľadom na čiastočné späťvzatie žaloby žalobcom v časti o zaplatenie 486,03 eur s prísl., súd v tejto časti konanie zastavil.

9. Podľa ust. § 52 ods. 1 - 4 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o pôžičke, t.j. k 21.3.2012), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

10. Podľa ust. § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

11. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom bola dňa 21.3.2012 uzatvorená zmluva o pôžičke, na základe ktorej právny predchodca žalobcu požičal žalovanému 2.766,22 eur pri dohodnutých ročných úrokoch vo výške 32 % a žalovaný sa zaviazal pôžičku vrátiť v 96 mesačných splátkach vo výške 72,62 eur pri splatnosti v poradí prvej splátky dňa 20.5.2012 a poslednej splátky dňa 20.4.2020. Keďže si žalovaný neplnil svoje povinnosti podľa uzavretej zmluvy, právny predchodca žalobcu vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru k 19.1.2013 a poskytol žalovanému lehotu na zaplatenie zostatku úveru v lehote 3 dní od doručenia oznámenia o zosplatnení úveru. Toto oznámenie bolo doručené žalovanému dňa 25.1.2013 a teda lehota na plnenie bola dňa 28.1.2013. Žalobca žiadal zaplatiť po čiastočnom späťvzatí žaloby sumu 3.131,10 eur, ktorá suma pozostáva z nezaplatenej časti úveru po zohľadnení splátok, ktoré žalovaný zaplatil dňa 18.6.2012 vo výške 72,62 eur a dňa 23.8.2012 vo výške 233,- eur, t.j. spolu vo výške 305,62 eur.

12. Podľa ust. § 5b zák. č. 250/2007 Z.z., orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

13. Predmetný úver bol splatný v 96 mesačných splátkach splatných od 20.5.2012 do 20.4.2020, pričom táto žaloba bola súdu doručená dňa 11.1.2016. Súd v súlade s ust. § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. prihliadol na premlčanie nezaplatených splátok splatných od 20.5.2012 do 20.12.2012, t.j. 8 splátok po 72,62 eur, vo výške 580,96 eur po odpočítaní zaplatených splátok vo výške 305,62 eur z čoho rozdiel činí 275,34 eur. Súd z webovej stránky Národnej banky Slovenska zistil, že banky na území SR v marci 2012 poskytovali spotrebiteľské úvery na obdobie nad 5 rokov za priemerné úrokové sadzby vo výške 13,71 %, pričom v predmetnej úverovej zmluve boli dohodnuté úroky vo výške 32 % ročne. Takto dohodnuté úroky súd považoval za neprimerane vysoké, v rozpore s dobrými mravmi, preto v súlade s ust. § 39 Občianskeho zákonníka považoval v tejto časti zmluvu o pôžičke za absolútne neplatnú a pôžičku za bezúročnú. Z obsahu zmluvy o pôžičke vyplýva, že požičaná suma bola vo výške 2.766,22 eur, z ktorej žalovaný vrátil 305,62 eur a splátky vo výške 275,34 eur boli premlčané, preto zaviazal žalovaného na zaplatenie 2.185,26 eur a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

14. Podľa ust. § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

15. Podľa ust. § 3 ods. 1 a 2 nariadenia vl. SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (v znení účinnom do 31.1.2013), výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

16. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalovaný sa dostal do omeškania od 29.1.2013, keďže list právneho predchodcu žalobcu, ktorým došlo k vyhláseniu predčasnej splatnosti predmetného úveru mu bol doručený dňa 25.1.2013 a dodatočná 3-dňová lehota na plnenie uplynula dňa 28.1.2013. Preto ho súd zaviazal na zaplatenie zákonných úrokov z omeškania, ktoré v čase keď sa žalovaný dostal do omeškania, t.j. k 29.1.2013 boli vo výške 8,75 % ročne.

17. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 2 C.s.p. podľa ktorého, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. V danom prípade žalobca pôvodne žiadal po čiastočnom späťvzatí o zaplatenie 3.131,10 eur, pričom bol úspešný v časti istiny 2.185,26 eur, teda v 70 % a neúspešný v 30 %, rozdiel činí 40 %, preto súd uložil žalovanému povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 40 %.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II v dvoch písomných vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody § 365 C.s.p.) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 C.s.p.). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.