Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/156/2022

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Murínovej a členiek JUDr. Slávky Zborovjanovej a JUDr. Zuzany Stolárovej v spore žalobcu T.. Z. L., G.. XX.X.XXXX, K. K. XX, proti žalovanému: Obec Buglovce, Buglovce 56, 05304 Spišské Podhradie, IČO: 00 328 987, zastúpenému JUDr. Ivetou Pálfy Fabiánovou, advokátkou so sídlom v Spišskej Novej Vsi, Štefánikovo námestie 5, o nahradenie prejavu vôle, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 13. novembra 2017 č.k. - 67 takto

rozhodol:

Z r u š u j e rozsudok a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) napadnutým rozsudkom zamietol žalobu o nahradenie prejavu vôle nadobúdateľa, t.j. žalovanej, že ako predávajúci uzatvára so žalobcom ako kupujúcim kúpnu zmluvu, predmetom ktorej je prevod nehnuteľností v znení uvedenom v ods. 1 rozsudku.

2. Konštatujúc, že žalovaná, ktorá nadobudla podielové spoluvlastníctvo označených nehnuteľností od predávajúcej M. L., porušila predkupné právo žalobcu, ktorý je na základe kúpnej zmluvy zo dňa 17.4.2009 od roku 2005 podielovým spoluvlastníkom predmetných nehnuteľností, nakoľko najprv neponúkla svoj spoluvlastnícky podiel na predaj žalobcovi a ani ďalším podielovým spoluvlastníkom, súd prvej inštancie usúdil, že žalobca v dôsledku porušenia jeho predkupného práva oprávnene žiadal žalovanú o prevod spoluvlastníckeho podielu a následne sa oprávnene dožadoval nahradenia vôle súdnym rozhodnutím, avšak súd musel prihliadnuť na námietku premlčania vznesenú žalovanou a uzavrel, že žalobca žalobu podal po uplynutí zákonom stanovenej lehoty.

3. Argumentáciu žalobcu, že žalobu podal včas, lebo nahradiť prejav vôle je možné až keď žalovaná má oprávnenie nakladať s týmto podielom, čo získa až vkladom do katastra nehnuteľností, súd prvej inštancie vyhodnotil ako nedôvodnú a za akceptovateľný nepovažoval ani názor žalobcu o tom, že námietka premlčania bola žalovanou uplatnená v rozpore s dobrými mravmi. Vychádzal pritom z úsudku, že žalobca si mohol uplatniť predkupné právo dňa 17.4.2009, kedy bola uzavretá kúpna zmluva, ktorou bolo porušené jeho predkupné právo, lebo vtedy vznikol právny dôvod, ktorý je základom porušenia predkupného práva. Premlčacia doba na uplatnenie predkupného práva žalobcovi uplynula dňom 18.4.2012 a pokiaľ toto právo uplatnil žalobou podanou na súd dňa 24.7.2017, bolo potrebné jeho žalobu z dôvodu vznesenej námietky premlčania zamietnuť.

4. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ). Žiadal z dôvodu nesprávneho posúdenia začatia premlčacej doby napadnutý rozsudok zrušiť a vrátiť vec na ďalšie konanie. Citoval znenie a namietol, že súd vo veci nesprávne vyhodnotil premlčanie práva žalobcu domáhať sa nahradenia prejavu vôle z porušenia predkupného práva. Podľa

názoru žalobcu rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. , pokiaľ ide o začiatok plynutia premlčacej lehoty, nie je možné vzťahovať i na právo na nahradenie prejavu vôle s poukazom na , lebo ten sa venuje len premlčaniu práva na určenie neplatnosti právneho úkonu, ktorým bolo porušené predkupné právo. Žalobca sa mohol domáhať úspešne nahradenia prejavu vôle až dňom nasledujúcim po povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, teda dňom 30.6.2015 a žaloba bola na súd podaná vo všeobecnej premlčacej lehote včas dňa 23.3.2017. Opäť podčiarkol, že námietka premlčania vznesená žalovanou odporuje dobrým mravom, a nemožno na ňu prihliadať.

5. Žalovaná v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhla potvrdiť rozsudok ako vecne správny, zopakujúc pritom v podstate argumentáciu prednesenú na súde prvej inštancie.

6. Krajský súd v Košiciach rozsudkom zo dňa 26. júna 2019, sp.zn. potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie, ktorý zrušil dovolací súd uznesením zo dňa 31. mája 2022 sp. zn. .

5. Odvolací súd ( ) následne prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle a contrario v rozsahu vyplývajúcom z a a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je v celom rozsahu opodstatnené.

6. Rozsudok je potrebné zrušiť, pretože žalobca vo svojom odvolaní dôvodne namietol, že súd prvej inštancie nesprávne vec právne posúdil, ak na základe úsudku o premlčaní nároku zamietol jeho žalobu o nahradenie prejavu vôle žalovanej nadobúdateľky, že ako predávajúci uzatvára so žalobcom ako kupujúcim kúpnu zmluvu s nasledovným obsahom: „I. Kúpna zmluva Uzatvorená podľa a násl. , v platnom znení a po prehlásení zmluvných strán, že ich zmluvná voľnosť nie je obmedzená a že sú spôsobilí na právne úkony II. Zmluvne strany Predávajúci: Obec Buglovce, zastúpená starostom obce, IČO:00 328 987, DIČ: 2020717611 Kupujúci: T.. Z. L., P.. L., G.. XX. XX. XXXX, P..Č.. XXXXXXXXXX, K. K. XX,XXXXX, A. III. Predmet prevodu Predávajúca Obec Buglovce je podielovou spoluvlastníčkou v podiele 2/72-in na nehnuteľnosti zapísanej na liste vlastníctva č. XXX v k.ú. K.e, obec Buglovce, okres Levoča a to parcely registra KN "E" evidované na mape určeného operátu parc. č. 473 orná pôda o výmere 18 131 m2 a tento spoluvlastnícky podiel predáva kupujúcemu. Predávajúca Obec Buglovce je podielovou spoluvlastníčkou v podiele 16/72-in na nehnuteľnosti zapísanej na liste vlastníctva č. 360 v k.ú. K., obec Buglovce, okres Levoča a to parcely registra KN "E" evidované na mape určeného operátu parc. č. 338 trvalé trávne porasty o výmere 4 521 m2 a tento spoluvlastnícky podiel predáva kupujúcemu. IV. Kúpna cena Na základe dohody zmluvných strán predávajúca predáva a kupujúci kupuje pozemky uvedené v článku III. tejto zmluvy za cenu 300 € (slovom tristo eur). Kúpna cena bude vyplatená do rúk predávajúcej pri podpise tejto zmluvy. V. Ostatné dohodnuté skutočnosti Predávajúca prehlasuje, že na prevádzaných pozemkoch neviaznu žiadne dlhy, vecné bremená, záložné právo ani iné právne povinnosti. Kupujúci prehlasuje, že mu je stav prevádzaných pozemkov dobre známy a že ho kupuje v takom stave v akom sa v prírode nachádza v deň podpísania tejto zmluvy. VI. Záverečné ustanovenia Zmluvné strany vyhlasujú, že berú na vedomie, že vlastnícke právo k prevádzaným pozemkom prejde na kupujúceho vkladom vlastníckeho práva do katastra nehnuteľnosti na Správe katastra Levoča. Právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného rozhodnutia Správy katastra Levoča o jeho povolení. Rozhodnutie, ktorým sa vklad povoľuje Správa katastra Levoča vyznačí v zmluve. Rozhodnutie o povolení vkladu nadobúda právoplatnosť dňom jeho povolenia. Zmluvné strany prehlasujú, že sú oprávnené s predmetom zmluvy nakladať, zmluvné prejavy sú dostatočne zrozumiteľné a určité, zmluva nebola uzatvorené v tiesni ani za nápadne nevýhodných podmienok. Zmluvné strany prehlasujú, že si kúpnu zmluvu prečítali a na znak súhlasu s ňou ju vlastnoručne podpísali. Predávajúca: Kupujúci:“

7. Podľa , ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení , 140, , , a , považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda účastníkov (). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách, je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti dovolá.

8. Podľa veta prvá , ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza, majú spoluvlastníci predkupné právo, ibaže ide o prevod blízkej osobe (, ).

9. Podľa , ak sa predkupné právo porušilo, môže sa oprávnený buď od nadobúdateľa domáhať, aby mu vec ponúkol na predaj, alebo mu zostane predkupné právo zachované.

10. Podľa , vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

11. Podľa , vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.

12. Podľa , ak sa vlastníctvo nadobúda rozhodnutím štátneho orgánu, nadobúda sa vlastníctvo dňom v ňom určeným, a ak určený nie je, dňom právoplatnosti rozhodnutia.

13. Podľa , ak sa prevádza nehnuteľná vec na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo vkladom do katastra nehnuteľností podľa osobitných predpisov, ak osobitný zákon neustanovuje inak.

14. Podľa , pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

15. Súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní síce správne vychádzal z premisy, že oprávnený spoluvlastník z predkupného práva má pri porušení povinností zo strany zaviazaného spoluvlastníka na výber domáhať sa vyslovenia relatívnej neplatnosti zmluvy o prevode podielu zo spoluvlastníctva na tretiu osobu ( ), domáhať sa voči nadobúdateľovi, aby mu predaný spoluvlastnícky podiel ponúkol na kúpu za rovnakých podmienok, za ktorých ich kúpil od zaviazanej osoby ( ) alebo si ponechať predkupné právo, ktoré však začne pôsobiť až voči nadobúdateľovi podielu ( ), avšak v okolnostiach posudzovaného prípadu nesprávne pri posúdení nároku žalobcu vychádzal z právnych záverov vyslovených v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. , v ktorom sa najvyšší súd k nastolenej právnej otázke vyjadril tak, že ,,V prejednávanej veci žalobkyňa odôvodňovala neplatnosť označenej kúpnej zmluvy o predaji spoluvlastníckeho podielu žalovanej 1/ právnej predchodkyni žalovaného 2/ porušením jej zákonného predkupného práva, ktoré pre ňu ako podielovú spoluvlastníčku vyplývalo z ustanovenia . Právo dovolať sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu vyplývajúce z ustanovenia , ak ide o dôvod neplatnosti podľa , je len jedným z nárokov spoluvlastníka, ktoré mu vznikajú porušením jeho zákonného predkupného práva. Ako iné právo sa premlčuje vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe v zmysle ustanovenia . Podľa názoru dovolacieho súdu odvolací súd správne zdôraznil, že všeobecná trojročná premlčacia doba, ktorá podľa tohto ustanovenia plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz, začína plynúť objektívne. Predmetné právo (nárok) môže byť vykonané resp. uplatnené po prvý raz v deň, kedy nárok dosiahol vo svojom vývoji najvyššie procesné štádium, ktorým je právo (nárok) podať žalobu na súde (tzv. actio nata). Toto právo nie je nijako závislé od subjektívnej vedomosti oprávneného subjektu o podstate práva a o jeho výkone (uplatnení). V danom prípade nárok uplatniť predkupné právo a teda aj dovolať sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu dospel dňa 26.11.1998, kedy bola (podpísaním zmluvnými stranami) uzavretá kúpna zmluva, ktorou bolo porušené predkupné právo žalobkyne. Toto právo bolo

porušené už v okamihu, kedy došlo k vzniku právneho úkonu (kúpnej zmluvy), lebo vtedy vznikol právny dôvod (titulus), ktorý je základom porušenia predkupného práva. Okamih, kedy došlo k porušeniu práva, nemožno posúvať až do dňa zápisu (vkladu) vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, pretože sa jedná už o modus, ktorým sa úradne završuje súkromnoprávny úkon, a ktorý má právny význam pre prevod vlastníckeho práva (nie pre právny úkon ako taký).“

16. Predmetom sporu vedeného Najvyšším súdom SR sp.zn. , na ktorý poukazoval súd i žalovaná, bola relatívna neplatnosť kúpnej zmluvy ( ), a nie výkon zákonného predkupného práva podľa . V zmysle uvedeného rozhodnutia je právo dovolávať sa relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy z dôvodu porušenia zákonného predkupného práva spoluvlastníka premlčané v rámci všeobecnej trojročnej premlčacej lehoty ( ), ktorá začína plynúť dňom uzavretia kúpnej zmluvy, ktorou bolo porušené predkupné právo, pričom podielový spoluvlastník, ktorého predkupné právo bolo porušené sa môže dovolávať relatívnej neplatnosti právneho úkonu pred vkladom vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, keď tento zápis nemá vplyv na plynutie premlčacej lehoty pre námietku relatívnej neplatnosti, keďže v danom prípade sa napáda platnosť zmluvy, ktorá nesúvisí s nadobudnutím vlastníckeho práva, t.j. zápisom do katastra nehnuteľností.

17. Uvedené závery prijaté v súvislosti so začatím plynutia premlčacej lehoty spoluvlastníka na dovolanie sa relatívnej neplatnosti zmluvy z dôvodu porušenia predkupného práva ale nemožno uplatniť na obmedzenie práva spoluvlastníka požadovať od nadobúdateľa, aby mu ponúkol spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnosti na kúpu, a to z dôvodu, že toto právo súvisí s nadobudnutím vlastníckeho práva.

18. Nakoľko pri zmluvnom prevode nehnuteľnosti sa vlastníctvo nadobúda vkladom do katastra nehnuteľnosti, resp. právoplatným rozhodnutím o povolení vkladu, vlastnícke právo k nehnuteľnosti nevzniká podpisom zmluvy, ale až na základe následného zápisu práva do katastra nehnuteľností. Preto aj keď právo spoluvlastníka bolo porušené už uzavretím predmetnej kúpnej zmluvy, oprávnenie domáhať sa od nadobúdateľa, aby mu vec ponúkol na predaj v zmysle mu vzniká až momentom, keď nadobúdateľ nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti, keďže až týmto momentom je s predmetnou nehnuteľnosťou oprávnený nakladať ( ). Nadobúdateľ sa uzavretím samotnej zmluvy nestáva spoluvlastníkom nehnuteľnosti, a preto nemôže byť ani držiteľom práv vyplývajúcich z . Ak by súd pripustil iný výklad vo vzťahu k začatiu plynutia premlčacej lehoty podľa , tak by spoluvlastníkom, ktorých predkupné právo bolo porušené, bez ich zavinenia mohla uplynúť premlčacia lehota na podanie žaloby podľa , keďže ak by bola takáto žaloba podaná po uzavretí kúpnej zmluvy, ktorou bolo predkupné právo porušené, ale pred vkladom vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, teda v momente keď by poukazom na spoluvlastníkom nehnuteľnosti bol ešte pôvodný spoluvlastník, tak táto žaloba by bola zamietnutá pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie, nakoľko by nesmerovala voči spoluvlastníkovi veci.

19. Z uvedeného je nutné vyvodiť, že žalobcovi toto právo vzniklo až zápisom vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, a nie dňom uzatvorenia kúpnej zmluvy.

20. Pretože z obsahu súdneho spisu a napadnutého rozsudku vyplýva, že k uzavretiu kúpnej zmluvy, ktorou malo dôjsť k porušeniu predkupného práva žalobcu došlo dňa 17.4.2009, vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností v prospech žalovanej na základe predmetnej kúpnej zmluvy bol povolený dňa 29.6.2015, kedy nastali právne účinky zápisu vlastníckeho práva žalovanej ku kúpnej zmluve, záver súdu prvej inštancie, že žalobca podal žalobu na súd dňa po márnom uplynutí trojročnej premlčacej lehoty, pokiaľ súd pritom vychádzal z úsudku, že premlčacia doba začala plynúť dňom uzavretia kúpnej zmluvy, je nesprávny.

21. Z uvedených dôvodov odvolací súd konštatuje opodstatnenosť námietky žalobcu, že napadnutý rozsudok spočíva na nesprávnom právnom posúdení v otázke plynutia premlčacej doby, ktorá bola podkladom pre zamietnutie žaloby, na základe čoho rozsudok v zmysle spolu s akcesorickým výrokom o trovách konania zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

22. Po vrátení veci bude úlohou súdu prvej inštancie opätovne rozhodnúť o žalobcom uplatnenom nároku, a to v intenciách právneho názoru vysloveného v uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 31. mája 2022 sp. zn. a v tomto uznesení. Rozhodnutie následne odôvodniť v súlade s ustanovením a ustálenými zásadami súdnej praxe tak, aby z odôvodnenia rozhodnutia bol nepochybný dôvod vzniku nároku žalobcu voči žalovanej, ako aj právne závery, ktoré súd vyvodil zo zisteného skutkového stavu, obsahom ktorého budú jasné a zrozumiteľné odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky, vrátane námietok žalobcu a žalovanej v priebehu sporu.

23. Keďže v ďalšom konaní po zrušení rozsudku vzniknú ďalšie trovy, povinnosťou súdu prvej inštancie bude o trovách tohto odvolacieho konania rozhodnúť v novom rozhodnutí ( ).

24. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).