Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16Co/429/2016

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Amy Odalošovej a sudcov JUDr. Ferdinanda Zimmermanna a JUDr. Janky Boroškovej v právnej veci žalobcu N. T., narodeného XX.XX.XXXX, trvale bytom C., C. XXX/XX, štátny občan SR, zastúpený JUDr. Jozefom Veselým, advokátom so sídlom vo Veľkom Krtíši, Mierová 1, proti žalovanej M. S., narodenej XX.XX.XXXX, trvale bytom C., U. E. XXX/X, štátna občianka SR, zastúpená JUDr. Ivetou Bračokovou, advokátkou so sídlom v Lučenci, M. Rázusa 29, za účasti intervenienta na strane žalovanej Z. X., narodenej XX.XX.XXXX, trvale bytom C., F. XX, štátna občianka SR, v konaní o určenie, že žalovaná nebola spolužijúcou osobou poručiteľa Z. D., narodeného XX.XX.XXXX, ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Lučenec č.k. 13C 181/2015-109 zo dňa 30. 06. 2016 takto

rozhodol:

Uznesenie Okresného súdu Lučenec č.k. 13C 181/2015-109 zo dňa 30. 06. 2016 z r u š u j e a vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozhodnutím rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že na Okresnom súde Lučenec prebiehalo konanie na návrh žalobcu o určenie, že žalovaná nebola spolužijúcou osobou poručiteľa Z. D., nar. XX. XX. XXXX, ktorý zomrel dňa XX. XX. XXXX. Súd prvej inštancie rozsudkom č.k. 13C 181/2015-99 zo dňa 23. 05. 2016 určil, že žalovaná nežila s poručiteľom Z. D., nar. XX. XX. XXXX po dobu 1 roka pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a nebola spolužijúcou osobou s poručiteľom, a teda nie je zákonnou dedičkou po poručiteľovi Z. D.. O trovách konania vo veci samej rozhodol súd prvej inštancie v zmysle § 151 ods. 3 OSP. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňom 10. 06. 2016.

3. Súd v prvej inštancie následne v rozhodnutí č.k. 13C 181/2015 -109 zo dňa 30. 06. 2016 rozhodol o trovách konania. V odôvodnení rozhodovaní okresný súd o trovách konania sa okresný súd riadil, že sa riadil zásadou úspechu vo veci a zásadou zodpovednosti za zavinenie alebo náhodu. Uviedol, že otázka náhrady trov konania sa primárne spravuje prvou z uvedených zásad, zásadou úspechu. Len výnimočne môže súd v konaní úspešnému účastníkovi nepriznať náhradu trov, ktorý má inak na ich náhradu nárok v zmysle § 142 ods. 1 OSP, uvedené upravuje § 150 OSP, ktorý upravuje moderačné právo súdu a umožňuje mu prihliadnuť na zvláštnosti prejednávanej veci a odstrániť tak prípadnú tvrdosť, ktorá by vznikla v dôsledku aplikácie zásady úspechu pri rozhodovaní o trovách konania. Pri skúmaní podmienok hodných osobitného zreteľa v zmysle citovaného ustanovenia zákona je potrebné prihliadať na majetkové, sociálne osobné a ďalšie pomery všetkých účastníkov konania, ako aj na dopad takéhoto rozhodnutia na majetkové pomery oprávneného, t.j. či možno od úspešného účastníka, ktorý má právo na náhradu trov v zmysle § 142 ods. 1 OSP spravodlivo žiadať, aby si náklady vzniknuté v súvislosti s

predmetným konaním hradil sám. Osobitosť môže spočívať nie len v okolnostiach na strane účastníkov, ale aj v okolnostiach danej prejednávanej veci, t.j v okolnostiach, ktoré viedli k podania žalobného návrhu na súd ako aj v postoji účastníkov v priebehu konania a podobne. V predmetnej veci sa žalobca domáhal určenia, že žalovaná nebola spolužijúcou osobou poručiteľa Z. D., narodeného XX.XX.XXXX, ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX a teda nie je jeho zákonnou dedičkou v III. dedičskej skupine. V priebehu konania bolo súdom zistené a žalobcom nevyvrátené, že žalovaná sa počas života poručiteľa starala o jeho domácnosť a finančne ho podporovala, taktiež mu poskytla opateru v čase choroby, ako aj uhradila náklady spojené s jeho pohrebom. Napriek uvedenému však nebola splnená zákonná podmienka, ktorou je žitie s poručiteľom najmenej po dobu jedného roka v spoločnej domácnosti a s tým spojené vedenie spoločnej domácnosti, respektíve odkázanosť žalovanej s výživou na poručiteľovi (§ 475 ods. 1 Občianskeho zákonníka), z dôvodu ktorého okresný súd, vyhovel žalobe. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, mal okresný súd za to, že v danom prípade sú splnené podmienky v zmysle § 150 ods. 1 OSP, spočívajúce v okolnostiach danej prejednávanej veci, nakoľko žalobca v konaní síce preukázal nesplnenie zákonných podmienok v zmysle § 475 na strane žalovanej, v dôsledku čoho nemožno žalovanú považovať za oprávneného dediča po poručiteľovi, avšak táto sa počas života poručiteľa dlhodobo dobrovoľne, bez nároku na odmenu, osobne starala, tak o poručiteľa, ako aj o jeho domácnosť, taktiež uhradila náklady spojené s jeho pohrebom a teda zastáva názor, že je namieste, aby si vzniknuté trovy konania znášal sám žalobca.

4. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal v súlade s § 362 zák. č. 160/2015 Z.z. odvolanie žalobca. Navrhol rozhodnutie súdu prvej inštancie zmeniť a priznať žalobcovi trovy prvoinštančného konania, zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania. Odvolateľ uviedol, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolateľ poukázal na to, že v konaní bol úspešný a v súlade s § 257 súd výnimočne neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Keďže ide o osobitné kritérium dôvodov hodných osobitného zreteľa má sa vykladať prísne a reštriktívne. Súd prvej inštancie odôvodnil rozhodnutie o nepriznaní mu náhrady trov, napriek tomu, že bol úspešný z dôvodu, že žalovaná sa bez nároku na odmenu osobne starala dlhodobo o poručiteľa ako aj o jeho domácnosť, taktiež uhradila náklady spojené s pohrebom a teda súd zastáva názor, že je namieste, aby vzniknuté trovy konania znášal sám žalobca. Ustanovenie § 150 OSP, na ktoré sa odvoláva súd prvej inštancie ako aj nová úprava § 257 má slúžiť k odstráneniu neprimeranej tvrdosti, teda k dosiahnutiu spravodlivosti pre účastníkov konania, pričom nepriznanie náhrady trov konania celkom, alebo sčasti z dôvodom hodných osobitného zreteľa musí zodpovedať zvláštnym okolnostiam prípadu a nesmie odporovať dobrým mravom. Odvolateľ poukázal na to, že súd opomenul na tú skutočnosť, že poručiteľ bol v rovnakom kontakte aj s ďalšími príbuznými, a to žalobcom a intervenientom. Žalovaná jednoznačne nežila v spoločnej domácnosti s poručiteľom, nie je tiež pravda, že žalovaná nedala príčinu, aby sa uvedený spor viedol, práve naopak svojou aktívnou účasťou v dedičskom konaní a svojim postojom v sporovom konaní práve ona dala príčinu, aby vznikli trovy konania, ktoré žalobca musel účelne vynaložiť na bránenie svojich práv. Žalovaná v dedičskom konaní sama predložila súdnemu komisárovi potvrdenie z obecného úradu, že bola spolužijúcou osobou s poručiteľom v jednej domácnosti a tým sa sama podieľala na tom, že bola považovaná za dedičku po poručiteľovi, teda sama vyvíjala iniciatívu k tomu, aby jej dedičské právo nebolo sporné. Potvrdenia predložila v dedičskom konaní, čo svedčí o tom, že chcela dediť, napriek tomu, že už v čase dedičského konania vedela, že nespĺňa predpoklady zákonného dediča. Mohla prehlásiť, že nikdy nebola spolužijúcou osobou, avšak tvrdila, že je spolužijúcou osobou a spĺňa podmienky podľa Občianskeho zákonníka. Až na pojednávaní dňa 23. 05. 2016 žalovaná vyslovila názor, že uznáva, že pojmové znaky spolužijúcej osoby nespĺňa. Súd pri úvahe o trovách konania sa jednoznačne priklonil k osobe žalovanej, posudzoval len jej správanie pred úmrtím poručiteľa. Súd vôbec nebral do úvahy jej postoj v dedičskom konaní a v konaní pred súdom, z hľadiska jej aktívneho správania. Samotné slovo výnimočne pre nepriznanie náhrady trov charakterizuje taký prípad, ktorý nie bežný v súdnej praxi, ktorý súd posudzuje ako prípad, ktorý sa nevyskytuje obvykle. Povinnosť podať žalobu na súd mu bola uložená uznesením okresného súdu a žalobca len bránil svoje práva, keď bol nútený vzhľadom na postoj žalovanej domáhať sa svojich práv súdnou cestou. Správanie žalovanej bolo po celý čas účelového charakteru, kde bolo zrejmé, že žalovaná nežila s poručiteľom v spoločnej domácnosti jeden rok pred smrťou poručiteľa. Napriek tomu si uplatňovala dedičský nárok.

5. Žalovaná a intervenient sa k odvolaniu nevyjadrili.

6. Konanie v prejednávanej veci začalo dňa 08. 06. 2015. Okresný súd napadnuté rozhodnutie vydal dňa 30.06. 2016, rozhodnutie bolo doručené odvolateľovi dňa 08.07.2016. Odvolanie žalobcu proti napadnutému rozhodnutiu bolo podané osobne na súde dňa 20.07.2016. Odvolaciemu súdu bola vec predložená dňa 19. 08. 2016.

7. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok (zákon č. 160/2015 Z. z., ďalej len „CSP“). Krajský súd v Banskej Bystrici, ktorému bola vec na rozhodnutie predložená až po 1. júli 2016 a ktorý tak k rozhodovaniu v tejto veci mohol pristúpiť až za účinnosti CSP, postupoval na základe úpravy z prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 (podľa ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti) už podľa tohto zákona. Prvoinštančný súd rozhodol ešte pred 1. júlom 2016 za účinnosti OSP (Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení). K podaniu odvolania došlo až po 01.06 2016 za účinnosti CSP.V záujme rešpektovania základných princípov o spravodlivosti ochrany porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty, vrátane naplnenia legitímnych očakávaní účastníkov odvolacieho konania, ktoré začalo, avšak neskončilo za účinnosti skoršej úpravy procesného práva (Čl. 2 ods. 1 a 2 , ako aj ďalšieho základného princípu o potrebe ústavne konformného i eurokonformného výkladu noriem vnútroštátneho práva (Čl. 3 ods. 1 , bolo potrebné si predovšetkým vyriešiť otázku existencie podmienok konania o odvolaní a možností následného postupu odvolacieho súdu, s prihliadnutím na to, že nová úprava procesného práva oproti tej skoršej predpokladá čiastočne odchylný postup, o rozhodovaní o náhrade trov konania.

8. Krajský súd ako súd odvolací, ktorého funkčná príslušnosť na prejednávanie odvolaní a rozhodovanie o nich ostala zachovaná i po nadobudnutí účinnosti nových kódexov civilného procesného práva, v rámci skúmania splnenia podmienok na prejednanie odvolania proti rozhodnutiu o trovách konania dospel k záveru, že je funkčne príslušný na prejednanie odvo-lania.

9. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 a bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) CSP, rozhodnutie okresného súdu podľa § 389 ods. 1/ pís. b zrušil a vrátil vec prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

10. Predmetom odvolacieho konania je rozhodnutie súdu prvej inštancie o náhrade trov konania, ktorým súd prvej inštancie rozhodol v súlade s § 150 ods. 1 OSP (t.j. v procesným predpisom účinným v čase rozhodovania súdu prvej inštancie), tak že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

11. V konaní vo veci samej došlo k vyhoveniu návrhu podaného žalobcom v plnom rozsahu. Žalobca podal návrh na začatie konania na základe uznesenia Okresného súdu Lučenec č.k. 5D 896/204-93 zo dňa 09. 03. 2015 vo veci prejednania dedičstva po poručiteľovi Z. D., ktorým ho súd odkázal na podanie žaloby na Okresný súd v Lučenci o určenie, že M. S. t.j. žalovaná nie je dedičkou po poručiteľovi v III. dedičskej skupine.

12. V súlade s § 142 ods. 1 OSP správne súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech by patrila plná náhrada trov súdneho konania potrebných na účelné uplatnenie, alebo bránenie práva proti žalovanej, ktorá vo veci úspech nemala. Súd prvej inštancie však v súlade s § 150 ods. 1 OSP rozhodol že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

13. V súlade s § 150 OSP, ak existovali dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusel súd výnimočne náhradu trov konania celkom, alebo sčasti priznať. Súd mal prihliadnuť najmä na okolnosti, čí účastník, ktorému sa priznávala náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril, to neplatilo, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

14. Obdobná právna úprava je upravená v § 257 CSP, podľa ktorého výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

15. To znamená, že súd prvej inštancie ak aplikoval § 150 OSP, aplikuje § 257 úspešnému účastníkovi náhradu trov konania neprizná. Okresný súd ak rozhodol podľa § 150 OSP vo výroku vzhľadom na znenie ustanovenia nerozhoduje, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, musí rozhodnúť tak, že účastníkovi nepriznáva náhradu trov konania.

16. V sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu v konaní (§ 142 ods. 1 OSP, od 1.7.2016 § 255 . Preto ak v tomto prípade žalobca bol v konaní plne úspešný, možno konštatovať len jediný záver a to, že predmetný návrh žalobcu bol podaný dôvodne, preto by žalobcovi patrila náhrada účelne vynaložené trovy konania, ktorých súčasťou sú i trovy právneho zastúpenia.

17. Aplikácia ustanovenia § 150 ods.1 OSP (obdobné ustanovenie § 257 prichádzala do úvahy v prípadoch, keď boli naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dospeje k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí však ísť o celkom výnimočný prípad. Výnimočnosť môže spočívať v okolnostiach danej veci, ale aj v okolnostiach na strane účastníkov konania. Pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa treba prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery všetkých účastníkov konania a všímať si aj okolnosti, ktoré viedli účastníkov k uplatneniu práva na súde a ich postoj v konaní. Nepriznanie náhrady trov konania musí zodpovedať zvláštnym okolnostiam konkrétneho prípadu a jedným z rozhodujúcich kritérií je aj to, aby sa takéto rozhodnutie nejavilo ako neprimeraná tvrdosť voči účastníkovi konania a aby neodporovalo dobrým mravom.

18. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia neuviedol, ako posudzoval a vyhodnotil okolnosti danej veci ako aj okolnosti na strane účastníkov, či a ako prihliadol na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery účastníkov konania, ako vyhodnotil okolnosti, ktoré viedli žalobcu k uplatneniu nároku na súde a jeho postoj v konaní, keď tomuto bolo uložené podať návrh na súd na základe dedičského konania. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie nie je zrejmé, ako súd prvej inštancie posúdil skutočnosť, či sa rozhodnutie o trovách konania nejaví ako neprimeraná tvrdosť voči účastníkovi konania, ktorému táto náhrada trov nebola priznaná a z akých dôvodov neodporuje dobrým mravom. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil pre jeho nepreskúmateľnosť a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

19. Súd prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania, v novom rozhodnutí uvedie vzhľadom na vyššie uvedené a konkrétne skutkové okolnosti komplexne svoje úvahy na základe ktorých rozhodol.

20. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania, t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpisu uvedie, tiež proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .