Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_19P-47-2013.pdf
PDF · 100.4 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K3-19P/47/2013
Rozhodnutie
Okresný súd Košice - okolie samosudkyňou JUDr. Andreou Gazdagovou vo veci starostlivosti o maloletého J. R., nar.XX.X.XXXX, bytom u matky, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, dieťaťa rodičov matky W. U., nar.Y. bytom Južná trieda XX, W., zastúpenej JUDr. Kristínou Piovarčiovou ml., advokátkou, so sídlom na Štúrovej 20 v Košiciach a otca J. R., nar.XX.X.XXXX, bytom V. XXX, W., zastúpeného Y.. Ľubomírom Hudákom, advokátom, so sídlom na Mierovej 87 v Humennom, v konaní o úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu XX.X.XXXX,
rozhodol:
Z v e r u j e maloletého J. R., nar.XX.X.XXXX, do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená a povinná maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach.
Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého J. sumou 50,-Eur mesačne v období od 15.2.2013 do 31.3.2014, od 1.4.2014 do budúcna sumou 80,-Eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, k rukám matky.
Dlžné výživné na maloletého J. za obdobie od 15.2.2013 do 27.1.2017 spolu v sume 1.238,66,-Eur, súd p o v o ľ u j e otcovi splácať v pravidelných mesačných splátkach vo výške splátky 100,-Eur mesačne, spolu s bežným výživným, až do vyrovnania, pod následkom straty výhody splátok.
19P/47/2013
- 2 -
Styk otca s maloletým J. upravuje súd takto:
Otec je o p r á v n e n ý stretávať sa s maloletým J. počas adaptačného obdobia t.j. počas prvých troch mesiacov od právoplatnosti rozsudku, za prítomnosti matky:
- každý utorok v dobe od 16.00 hod. do 17.00 hod.,
- každý párny kalendárny týždeň, v nedeľu, v dobe od 15.00 hod. do 17.00 hod., po uplynutí adaptačného obdobia, bez prítomnosti matky
- každý utorok od 16.00 hod. do 17.00 hod.,
- každý párny kalendárny týždeň, v nedeľu v dobe od 10.00 hod. do 18.00 hod., s tým, že matka, je povinná maloletého na styk s otcom riadne a včas pripraviť a odovzdať ho otcovi, otec je oprávnený maloletého v určenom čase prevziať v mieste bydliska matky a povinný v určenom čase ho matke do miesta bydliska vrátiť.
O trovách štátu súd rozhodne samostatným uznesením.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Otec maloletého J. R., nar.XX.X.XXXX podal dňa 15.2.2013 tunajšiemu súdu návrh na úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, s odôvodnením, že nežije s matkou maloletého dieťaťa v jednej domácnosti, pričom matka maloletého dieťaťa mu odopiera stretávať sa s maloletým J.. Preto navrhol, aby súd zveril maloletého J. do osobnej starostlivosti matky, otca zaviazal prispievať na výživu maloletého sumou 50,-Eur mesačne a upravil styk otca s maloletým tak, že otec bude oprávnený stretávať sa s maloletým J. každý párny víkend v mesiaci, od soboty od 8.00 hod. do nedele do 18.00 hod. V priebehu konania navrhol upraviť styk s maloletým J. tak, že bude oprávnený stretávať sa s maloletým každú stredu a každú párnu nedeľu v popoludňajších hodinách, prvé tri mesiace za prítomnosti matky, po uplynutí troch mesiacov bez prítomnosti matky.
19P/47/2013
- 3 -
2. Matka sa k návrhu otca vyjadrila písomne. V podaní doručenom súdu 20.3.2013 navrhla, aby súd zakázal otcovi styk s maloletým dieťaťom. Odôvodnila to správaním otca vo vzťahu k nej, keďže počas spoločného života trpel zmenami nálad, bol nevyrovnaný, bol voči nej agresívny a viac ráz ju fyzicky napadol. K vyjadreniu pripojila správu z lekárskeho ošetrenia, ako aj rozhodnutia z priestupkového konania. Podľa matky povahové vlastnosti otca nie sú osobnostne vhodné pre výchovu maloletého dieťaťa. Na určení vyživovacej povinnosti zo strany otca netrvala. Vo vyjadrení doručenom súdu dňa 22.10.2014 navrhla, aby súd zveril maloleté dieťa do osobnej starostlivosti matky, zo strany otca určil výživné vo výške 150,-Eur mesačne a upravil styk otca s maloletým dieťaťom v priestoroch neziskovej organizácie Miesto pod slnkom za prítomnosti odborného pracovníka a matky.
3.Kolízny opatrovník maloletého dieťaťa navrhol súdu zveriť maloletého J. do osobnej starostlivosti matky, zo strany otca určiť výživné primerané jeho možnostiam a finančným schopnostiam a odôvodneným potrebám maloletého dieťaťa a styk otca s maloletým dieťaťom upraviť v počiatočnom štádiu t.j. počas adaptačného obdobia za prítomnosti matky.
4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky, otca, oboznámením sa so správou o prešetrení rodinných pomerov, s obsahom znaleckých posudkov, ako aj s listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise a zistil stav vo veci:
5. Maloletý J. R., nar.XX.X.XXXX sa narodil z družobného pomeru rodičov.
6. Matka žila s otcom maloletého dieťaťa v období po narodení maloletého J. približne po dobu troch týždňov. Z dôvodov nezhôd medzi rodičmi maloletého dieťaťa sa potom matka s maloletým dieťaťom presťahovala do domácnosti k rodičom. Toho času žije matka spolu s maloletým J. na adrese Y. trieda XX v Košiciach, v trojizbovom byte, ktorý patrí jej rodičom. Pracuje v spoločnosti ISS Facility Services, s.r.o., kde má uzavretý trvalý pracovný pomer na neurčito. Príjem z práce uviedla vo výške približne vo výške 550,-Eur mesačne v čistom. Poberá rodinné prídavky na dieťa, iný príjem nemá. Uhrádza náklady na bývanie vo výške 240,-Eur mesačne, na stravu do domácnosti náklady uviedla približne 300,-Eur mesačne. Do konca mesiaca marec 2014 bola na rodičovskej dovolenke s maloletým J. a poberala iba rodičovský príspevok a rodinné prídavky na dieťa. Od 1.4.2014 je maloletý J. na celodennom pobyte v materskej škole. Do dovŕšenia 3 rokov veku matka uhrádzala za škôlku školné vo výške 50,- Eur mesačne, potom 15,-Eur mesačne. Maloletý J. je sledovaný u odborného lekára kardiológa, pre podozrenie na šelest, lieky neberie. Je zdravý, prekonáva bežné detské ochorenia.
7. Otec maloletého dieťaťa žije toho času, približne od januára 2015, na adrese V. XXX v W., jedná sa o nebytový priestor, prispôsobený na bývanie ako jednoizbový byt, ktorý má prenajatý. Býva sám. Vykonáva podnikateľskú činnosť ako živnostník, v oblasti predaja textilu, zároveň je jediným konateľom a spoločníkom spoločnosti DOGI, s.r.o., so sídlom v Spišskej Novej Vsi. V priebehu roka 2014 mal pozastavenú podnikateľskú činnosť a v tom čase bol nezamestnaný, evidovaný na úrade práce. Výšku svojho príjmu uviesť na pojednávaní nevedel, uviedol, že od roku 2013 nevykazuje zisk. Ako svoje
mesačné výdaje uviedol náklady na bývanie vo výške 300,-Eur mesačne, platbu mobilného telefónu vo výške
19P/47/2013
- 4 -
50,-Eur mesačne. Na výživu maloletého J. prispieva sumou 50,-Eur mesačne. Nie je vlastníkom žiadnej nehnuteľnosti, ani hnuteľných vecí vyššej hodnoty.
8.Matka vo svojom vyjadrení uviedla, že na návrhu na zákaz styku otca s maloletým dieťaťom trvá z dôvodu správania sa otca maloletého dieťaťa, predovšetkým počas obdobia, keď spolu žili. Ich spolužitie bolo v poslednom období konfliktné, prejavujúce sa fyzickými napadnutiami na matku, o čom svedčia trestné oznámenia, ktoré matka podala. Podľa matky trpí otec duševnou poruchou, ktorá sa prejavuje zmenami nálad v správaní a agresivitou. Podľa nej sú to skutočnosti, pre ktoré by bolo potrebné otcovi maloletého dieťaťa zakázať event. obmedziť styk s maloletým dieťaťom.
9. Za účelom posúdenia týchto skutočností bol do konania pribratý znalec, PhDr.Valéria Samselyová, z odboru psychológie, odvetvia klinickej psychológie detí a dospelých. Súdu bol dňa 16.1.2014 doručený znalecký posudok, z ktorého súd konštatuje tieto závery: Osobnostná štruktúra otca je nevyhranená na osi extra - introverzie. V sociálnej komunikácii sa snaží o dominanciu, egocentricky spracováva realitu. Nebola zistená zvýšená hladina spontánnej agresivity a hostility ako dominantnej osobnostnej črty, bola zistená ani patologická symptomatológia. Rodičovské správanie nie je ešte plne rozvinuté, nemá skúsenosti s výchovou. Neboli zistené také patologické prejavy osobnosti, ktoré by mu bránili v plnení rodičovských povinností. Osobnostná štruktúra matky je primerane diferencovaná a integrovaná. Temperamentne inklinuje k extraverzii, v sociálnom kontakte je dominantná, schopná preberať zodpovednosť. Rodičovské správanie je sýtené dostatočne rozvinutými emočnými schopnosťami, neboli u nej zistené žiadne patologické prejavy, ktoré by jej bránili v plnení rodičovských povinností. Maloletý J. má vybudovanú primárnu väzbu k matke, osobu otca nepozná. Matkou nie je vedený k spoznaniu biologického otca. Z psychologického hľadiska nie je potrebné otcovi zakázať styk s maloletým. Vzhľadom k veku dieťaťa, ako aj k skutočnosti, že maloletý otca nepozná, odporúča znalkyňa realizovať styk s otcom najskôr na neutrálnej pôde, za prítomnosti psychológa UPSVaR.
10. Na návrh znalkyne sa uskutočnil styk otca s maloletým J. na pôde Referátu SPODaSK na ÚPSVaR v Košiciach, za prítomnosti psychologičky a to dňa 17.12.2014, s odporúčaním, aby sa stretnutie zopakovalo aj v inom termíne. Nakoľko matka maloletého dieťaťa nesúhlasila s formou, aby bola počas adaptačného obdobia prítomná pri realizácii styku otca s maloletým, s odôvodnením, že sa obáva a má strach byť v prítomnosti otca, boli vyzvaní účastníci, aby do realizácie styku zapojili rodinných príslušníkov, ktorým prejavujú dôveru. Navrhli účasť svojich rodičov, t.j. starých matiek maloletého J.. Následne však právna zástupkyňa matky písomne súdu oznámila, že s týmto návrhom nesúhlasí a navrhuje, aby styk otca s maloletým J. prebiehal v priestoroch neziskovej organizácie Miesto pod slnkom. Svoj návrh odôvodnila tým, že otec maloletého dieťaťa sa mal dopustiť násilnej trestnej činnosti na svojej bývalej partnerke X. K., s ktorou viedol spoločnú domácnosť, ktorá mala podať na neho trestné oznámenie pre podozrenie z trestného činu ublíženia na zdraví a prečinu nebezpečného prenasledovania a ktorá má podozrenie, že otec maloletého dieťaťa je drogovo závislý. Navrhla doplniť dokazovanie zabezpečením príslušného vyšetrovacieho spisu, odpisu z registra trestov u otca maloletého dieťaťa, ako aj doplnením znaleckého dokazovania, ktorý by túto závislosť objasnil. K tejto skutočnosti kolízny opatrovník uviedol, že z kapacitných dôvodov nie je 19P/47/2013
- 5 -
v súčasnej dobe možné riešiť v tomto prípade úpravu styku otca s maloletým dieťaťom v priestoroch organizácie Miesto pod slnkom. Kolízny opatrovník sa pripojil k návrhu matky na doplnenie znaleckého dokazovania, za účelom zistenia závislostí u otca maloletého.
11. Do konania bol pribratý znalec, Mgr. Lenka Lipanová, z odboru psychológie, klinickej psychológie detí, ktorej bola daná možnosť pribrať konzultanta psychiatra. Zo znaleckého posudku doručeného
súdu 11.10.2016 vyplývajú tieto závery: Osobnosť matky sa javí sociálne extra - introvertovaná, dominantnejšia, ofenzívnejšia v prístupe k iným. Rodičovské správanie má vyvážené. V súvislosti s vlastnými negatívnymi skúsenosťami s otcom maloletého má vážne obavy o syna. Osobnosť otca sa javí ako akcentovaná a nevyrovnaná, popudlivá a egocentrická so snahou o presadzovanie seba s autokratickým sociálnym repertoárom správania. Afektivita je nevyvážená, so sklonom k impulzivite, s nižšou frustračnou toleranciou. Psychiatricky záver diagnostiky otca - nevyrovnaná porucha osobnosti. Neboli zistené prejavy závislosti od alkoholu či iných psychoaktívnych látok ani prejavy duševnej poruchy či choroby v zmysle psychózy. Agresivita ako dominantná osobnostná črta u otca zistená nebola. Jeho osobnosť je nevyrovnaná, v širšom sociálnom prostredí spoločenskej povahy, ale koná na základe momentálnych podnetov, možno ho charakterizovať ako dominantného, má ťažkosti v prispôsobovaní, má egocentrické zameranie, zníženú sebakritiku, ľahko stráca trpezlivosť, má poruchy sociálnej adaptácie. Z hľadiska psychiatrického i psychologického neboli zistené žiadne okolnosti, ktoré by vylučovali jeho spôsobilosť k rodičovstvu. Znalkyňa ďalej konštatuje, že prítomnosť matky pri styku otca s maloletým nutná nie je. Maloletý sa otca nebojí, neodmieta ho, je predpoklad, že ak sa bude styk rozširovať postupne a citlivo, maloletý prijme pozitívne stretávanie s otcom aj bez prítomnosti tretích osôb. Styk na neutrálnej pôde, pod dozorom bude nekomfortný, neprirodzený a maloletému aj otcovi nepríjemný.
12. Z čestného prehlásenia, ktoré podal otec maloletého dieťaťa vyplýva, že v období od 1.1.2013 do 15.9.2013 nemal žiadne príjmy z podnikania, ani zo závislej činnosti. Za uvedené obdobie bol práceneschopný a poberal nemocenské dávky.
13. Z opisu daňového priznania k dani z príjmu PO za rok 2012 vyplýva, že spoločnosť DOGI, s.r.o. mala za uvedené obdobie súčet výnosov vo výške 61.830,-Eur, nákladov vo výške 83.458,-Eur, základ dane je 0,-Eur. Z opisu daňového priznania k dani z príjmu FO za rok 2012 vyplýva, že otec maloletého, ako SZČO, mal v uvedenom období príjmy vo výške 10.097,-Eur, výdaje 11.041,-Eur. Z potvrdenia o podaní dane vyplýva, že za rok 2013 mal otec maloletého ako SZČO príjmy zo živnosti vo výške 1.800,-Eur, výdaje 1575,-Eur. Z potvrdenia Sociálnej poisťovne vyplýva, že v mesiacoch od 1/2013 do 4/2013 a v období od 3/2014 do 4/2014 boli otcovi maloletého dieťaťa vyplatené nemocenské dávky spolu v sume 1060,20,-Eur. Z opisu daňového priznania k dani z príjmu FO za rok 2014 vyplýva, že otec maloletého dieťaťa mal v danom období zo živnosti príjmy vo výške 1.017,-Eur, výdaje 8.148,-Eur. Z potvrdenia z úradu práce vyplýva, že v období od 16.9.2013 do 24.11.2013 a následne od 1.8.2014 do 11.11.2014 bol evidovaný na úrade práce v evidencii uchádzačov o zamestnanie.
19P/47/2013
- 6 -
14. Z opisu mzdových listov vystavených zamestnávateľom matky vyplýva, že za obdobie od 4/2014 do 12/2014 mala matka maloletého priemerný mesačný čistý príjem vo výške 574,-Eur netto.
15. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí nežijú spolu, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia §§ 24,25 a 26 Zákona o rodine sa použijú primerane. 16. Na základe vykonaného dokazovania a zisteného stavu súd dospel k záveru, že je potrebné upraviť práva a povinností rodičov k maloletému J. R., nakoľko rodičia maloletého dieťaťa nežijú v spoločnej domácnosti. Obaja rodičia súhlasili so zverením maloletého J. do osobnej starostlivosti matky, ktorá sa fakticky o maloletého stará od jeho narodenia. V jej starostlivosti o maloletého nedostatky zistené neboli. Bolo povinnosťou súdu určiť výživné zo strany otca ako povinného rodiča a keďže sa rodičia nevedeli dohodnúť na úprave styku, upraviť styk otca s maloletým autoritatívne.
17. Podľa § 65 ods.1 Zákona o rodine ak rodičia maloletých detí spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
18. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
19. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
20. Podľa § 62 ods. 4 zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
21. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
22. Pri určení výživného zo strany otca, ako povinného rodiča vychádzal v danom prípade súd z možností, schopností a majetkových pomerov oboch rodičov i odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa, pričom prihliadol aj na to, kto z rodičov a v akej miere sa o maloleté dieťa osobne stará. Odôvodnené potreby dieťaťa sú ovplyvňované schopnosťami a možnosťami rodičov. Ak sú reálne možnosti rodičov obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú mieru nevyhnutných potrieb pre život človeka. Ak sú však reálne možnosti a schopnosti rodičov väčšie, odôvodnenými sú aj ďalšie potreby dieťaťa, ktoré síce nie sú nevyhnutné, ale sú prospešné pre všestranný vývoj dieťaťa.
23. Aj keď deklarovaný príjem otca, predložený súdu je minimálny a iný jeho príjem sa súdu preukázať nepodarilo, súd pri určení výživného pre maloleté dieťa zohľadnil najmä odôvodnené potreby maloletého dieťaťa, vzhľadom na jeho vek, zdravotný stav, záujmy. Otec 19P/47/2013
- 7 -
maloletého dieťaťa je súkromný podnikateľ, počas rozhodujúceho obdobia mal živnosť aj prerušenú, nepracoval, bol práceneschopný, príjem nevykazoval. Napriek tomu však svoje podnikateľské aktivity neukončil, ani si nehľadal iný zdroj živobytia, t.j. súd predpokladá, že jeho príjem z podnikateľskej aktivity je dostatočný, aby vedel zabezpečiť svoje základné aj ďalšie odôvodnené potreby, napríklad otec maloletého býva v prenajatých priestoroch, za ktoré platí 300,-Eur mesačne, maloletému prispieva na jeho výživu sumou 50,-Eur mesačne. Iné vyživovacie povinnosti otec maloletého nemá. Súd určil výživné pre maloletého J. vo výške 50,-Eur mesačne, od podania návrhu, do doby, kým bol maloletý v celodennej starostlivosti matky, a od 1.4.2014, t.j. od nástupu maloletého do predškolského zariadenia do budúcna vo výške 80,-Eur mesačne, ktoré považuje súd za primerané možnostiam a schopnostiam otca a primeraným potrebám maloletého dieťaťa. U matky súd zohľadnil jej osobnú starostlivosť o maloleté dieťa, ktorá svoj podiel na vyživovacej povinnosti voči maloletému dieťaťu plní aj hodnotou práce vynakladanej pri jeho opatere a uhrádzaním nákladov na bývanie a každodennú starostlivosť o dieťa. Otec je povinný usporiadať si svoje majetkové pomery tak, aby neohrozovali vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu.
24. Pokiaľ ide o dlžné výživné na maloleté dieťa, súd do dlžného výživného zarátal sumy, ktorými otec preukázal, že na výživu maloletého prispel. Jedná sa o fotokópie poštových poukazov na č.l. 157 spisu výškach 50,-Eur, 1.000,-Eur a 50,-Eur, na č.l. 159 spisu vo výške 50,-Eur, na č.l. 311 spisu vo výškach 50,-Eur a 50,-Eur, na č.l.312 vo výškach 50,-Eur a 50,-Eur, ďalej originály poštových poukazov v prílohovej obálke spisu č.l.5 vo výške spolu zaplatené 800,-Eur. T.j. súd do dlžného výživného zarátal sumu zdokladovanú vo výške 2.150,-Eur. Dlžné výživné vo výške 50,-Eur mesačne bolo určené za obdobie od 15.2.2013 do 31.3.2014 t.j. za 13 mesiacov a 16 dní a dlžné výživné vo výške 80,-Eur mesačne bolo určené za obdobie od 1.4.2014 do 27.1.2017 t.j. za 33 mesiacov a 27 dní. Spolu dlžné výživné vo výške 3.388,66,-Eur. Do tejto sumy súd započítal zaplatené zdokladované výživné otcom vo výške 2.150,-Eur a sumou výživného vo výške 1.238,66,-Eur zaviazal otca na zaplatenie tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.
25. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
26. Podľa § 25 ods.1 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo, dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
27. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletými deťmi v rozhodnutí o rozvode.
28. Podľa § 25 ods. 3 Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo ho zakáže.
19P/47/2013
- 8 -
29. Keďže ani v priebehu konania sa rodičia maloletého dieťaťa nevedeli dohodnúť na forme a frekvenciách pri úprave styku otca s maloletým dieťaťom, súd ho autoritatívne upravil. Zo záverov znaleckých posudkov jednoznačne vyplynulo, že zákaz styku otca s maloletým J., či jeho obmedzenie, nie je dôvodné. Nepotvrdila sa matkou maloletého namietaná skutočnosť, žeby bol otec maloletého závislý na drogách či iných psychoaktívnych látkach, nepotvrdila sa u otca dominancia agresivity v takom rozsahu, že by to malo znamenať obmedzenie jeho kontaktu s maloletým J.. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že je v záujme maloletého dieťaťa upraviť styk otca s maloletým dieťaťom, pričom nie sú súdu známe žiadne obmedzenia, ktoré by mu bránili realizovať svoje právo na styk s maloletým dieťaťom. Každý rodič má právo stráviť so svojim dieťaťom polovicu jeho voľného času. S poukazom na vek maloletého dieťaťa a na skutočnosť, že maloletý J. osobu otca nepozná a ani otec maloletého nemá rozvinutú dostatočne rodičovskú rolu a toho času nepozná dostatočne všetky potreby maloletého dieťaťa, súd určil kratší časový interval, v adaptačnom období za prítomnosti matky, ktorá by mala byť osobou nápomocnou pri postupnom vytváraní si vzájomného vzťahu otec a syn. Je povinnosťou matky maloletého J., s poukazom na jeho vek a rozumové schopnosti, primerane na styk s otcom pripravovať, a to aj počas celého adaptačného obdobia. Po uplynutí adaptačného obdobia, bude môcť otec maloletej realizovať svoje oprávnenia aj samostatne, zatiaľ v trvaní niekoľkých hodín za dobu jedného stretnutia, s poukazom na stupeň rozvinutej rodičovskej roly otca.
30. Vzhľadom na vykonané dokazovanie, zistený skutkový stav a právny stav súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
31. O trovách štátu, ktoré vznikli v súvislosti so znaleckým dokazovaním súd rozhodne samostatným rozhodnutím. Rozhodnutie o trovách konania sa opiera o ustanovenie § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na Okresný súd Košice - okolie. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach ( § 127 ods. 1 CSP ) podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, c) súd prvej inštancie
v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované
19P/47/2013
- 9 -
dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, alebo d) nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali.