Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_12C-454-2015.pdf
PDF · 125.77 KB
Case nature
Area
Subarea
12C/454/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Vierou Sládečkovou v právnej veci žalobcu v 1.rade: B.. A. E., U.. XX.X.XXXX, R. T. XX, R., O. E., žalobkyne v 2.rade: B.. L. E., U.. XX.X.XXXX, R. T. XX, R., občan SR, zast.: JUDr. Ľubomír Hnát, advokát so sídlom Guothova 20, Bratislava, proti žalovanému: STRONG REAL s.r.o., IČO: 46536639, so sídlom Uhliská 21, Bratislava, zast. JELENČÍK A PRTNERI, s.r.o., so sídlom Doležalova 7, Bratislava, o zaplatenie 2. 000,- Eur s prísl., takto
rozhodol:
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcom v 1.a 2. rade spoločne a nerozdielne, sumu 2 000,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne od 27.12.2014 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Vo zvyšku súd žalobu zamieta.
Žalovaný je povinný nahradiť žalobcom v 1. a 2.rade spoločne a nerozdielne trovy konania, pričom o výške náhrady trov konania žalobcov rozhodne súd prvej inštancie, po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručeniu tun. súdu dňa 7. 7. 2015 sa žalobcovia v 1. a 2. rade domáhali voči žalovanému zaplatenia sumy 2.000 Eur, s prísl., ako i náhrady trov konania.
2. Žalobu odôvodnili tým, že so žalovaným, ktorý je právnickou osobou a vykonáva realitnú činnosť, uzatvorili dňa 29. 10. 2014 Zmluvu o zložení zálohy na nehnuteľnosť, predmetom ktorej bolo zloženie zálohy ( depozitu ) vo výške 2 000 Eur na kúpu nehnuteľnosti: hrubej stavby dom typ A5 v projekte H.Y. B. vypracovaného B.. K.. H. F. - január 2014, zameraná budúcim GP vypracovaným B.. D. W., stojacej na parc. pozemku reg. C parc. č. XXX/XX - ost. plochy, o výmere 372 m2, evidovaného na LV č. XXXX v k. ú Ivanka pri Dunaji, OÚ Senec, pozemku reg. C parc. č. XXX/XX, evidovaného na LV. Č. XXXX. Záloha vo výške 2 000 Eur bola žalobcami zložená dňa 30. 10. 2014. Podľa cit. Zmluvy realitná kancelária sa zaviazla, že zrealizuje predaj nehnuteľnosti v prospech budúcich kupujúcich za dohodnutú kúpnu cenu a zabezpečí všetky doklady, potrebné na prevod predmetných nehnuteľností na kupujúcich. Záloha vo výške 2 000 Eur mala prepadnúť v prospech realitnej kancelárie v prípade, ak nedôjde v dobe do 31. 12. 2014 k podpísaniu kúpnej zmluvy, z dôvodov zavinených budúcimi kupujúcimi. Ak nedôjde k uzavretiu kúpnej zmluvy z akýchkoľvek iných dôvodov, budúci kupujúci majú právo na vrátenie poskytnutej zálohy v plnej výške, do 7 dní od písomného oznámenia dôvodu. Žalovaný porušil svoje povinnosti uvedené v cit. Zmluve najmä tým, že nezabezpečil doklady potrebné na prevod nehnuteľností, t.j. nepredložil všetku žalobcami požadovanú dokumentáciu a v dokladoch, ktoré čiastočne v dodanej dokumentácií predložil, badali žalobcovia značné nedostatky, načo ho písomne upozornili listom zo dňa 17. 12. 2014,
pričom zároveň od zmluvy o zložení zálohy na nehnuteľnosť odstúpili a žiadali vrátiť zálohu vo výške 2 000 Eur. Žalovaný na listy žalobcov o vrátenie zálohy z 29. 4. 2015 nereagoval a preto podali žalobu.
3. Súd 1. inštancie vydal vo veci platobný rozkaz č. k. 12 C 454/2015 - 23 zo dňa 13. 7. 2015, ktorým zaviazal žalovaného na zaplatenie žalovanej sumy s prísl..
4. Žalovaný v zákonnej lehote podal voči platobnému rozkazu odpor s odôvodnením, že právo priznané žalobcom nemá právny základ, resp. existujú právne skutočnosti, ktoré ho vylučujú. Je pravdou, že žalovaný sa zaviazal zrealizovať predaj nehnuteľnosti v prospech žalobcov a zabezpečiť všetky doklady potrebné na prevod nehnuteľnosti, pričom žalovaný si svoje zmluvné povinnosti splnil. Žalobcovia podpisom kúpnej zmluvy, ktorá bola spripomienkovaná ich právnym zástupcom a odsúhlasená obomi zmluvnými stranami sa mohli bez problémov stať majiteľmi uvedených nehnuteľností, pričom sporné nehnuteľnosti predstavujú pozemok s rozostavanou stavbou, ktorá nie je ešte zapísaná na LV. V budúcnosti, po kúpe nehnuteľností, bude kupujúci môcť riešiť ďalšie kroky súvisiace s dostavbou a kolaudáciou. Žalobcom boli poskytnuté doklady a dokumentácia ( sprievodná správa, architektúra, statika, projekt pre stavebné povolenie ), nad rámec povinností vyplývajúcich z čl. II bod 2 cit. zmluvy v dobrej viere, že ich záujem o nehnuteľnosti je vážny. Avšak žalobcovia od zmluvy odstúpili s vedomím, že ak nedôjde podľa čl. III bod 3 cit. Zmluvy k podpisu kúpnej zmluvy do 31. 12. 2014, z dôvodov nimi zavinených, prepadá záloha v prospech žalovaného. Takýto postup je pri sprostredkovaní predaja realitnými kanceláriami bežný, pričom so žalobcami sa ústne dohodli, že záloha im bude vrátená aj v prípade, ak im banka neschváli hypotekárny úver, čo považujú za objektívny, nezavinený stav kupujúcimi. Prepadnutá záloha nezostáva celá žalovanému. V prípade, ak nedôjde k predaju, 50% prepadnutej zálohy ( v zmysle samostatnej zmluvy medzi žalovaným a majiteľom nehnuteľností ) posunie žalovaný majiteľovi, aby mal aj on finančnú kompenzáciu, za ušlý čas, strávený stretnutiami a prípravami požadovaných dokumentov. Polovica zálohy, vo výške 1 000 Eur, už bola prevedená z účtu žalovaného, na účet predávajúceho. Vzhľadom k tomu, že k odstúpeniu zmluvy došlo z rozhodnutia žalobcov a nie vinou žalovaného, požiadavka na vrátenie zálohy vo výške 2 000 Eur je neakceptovateľná. Žalobu preto žiadal zamietnuť.
5. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, svedkov : B.. R. E., C.. K. N., O.boznámil sa s predloženými listinnými dôkazmi a to Zmluvou o zložení zálohy na nehnuteľnosť zo dňa 29.10.2014, LV. č. XXXX, XXXX, dokladom o zložení zálohy z 30. 10. 2014, listami zo dňa 25. 11. 2014, 17. 12. 2014, 29. 4. 2015, e-mailovou dokumentáciou, torzom projektovej dokumentácie, ako i ostatným obsahom spisu a zistil nasledovný skutkový stav:
6. Žalobcovia v 1. a 2. rade, ako budúci kupujúci, uzatvorili so žalovaným, ako realitnou kanceláriou, dňa 29. 10. 2014 Zmluvu o zložení zálohy na nehnuteľnosť.
7. Podľa čl. I bod 1 cit. Zmluvy o zložení zálohy na nehnuteľnosť, predmetom zmluvy je zloženie zálohy ( depozitu ) na kúpu nehnuteľnosti : hrubej stavby dom typ A5 v projekte Vinice Ivanka vypracovaného B.. K.. H. F. - január 2014, zameraná budúcim GP vypracovaným Ing. Petrom Formankom, stojacej na parc. pozemku reg. C parc. č. XXX/XX - ost. plochy, o výmere 372 m2, evidovaného na LV č. XXXX v k. ú Ivanka pri Dunaji, OÚ Senec, pozemku reg. C parc. č. XXX/XX, evidovaného na LV. č. XXXX, v k. ú B. D. N., O. E..
8. Podľa čl. II bod 2 Zmluvy o zložení zálohy na nehnuteľnosť : Realitná kancelária sa zaväzuje, že zrealizuje predaj nehnuteľnosti v prospech budúcich kupujúcich za dohodnutú kúpnu cenu a zabezpečí všetky doklady, potrebné na prevod predmetných nehnuteľností na kupujúcich.
9. Podľa čl. III bod 1 Zmluvy o zložení zálohy na nehnuteľnosť : Budúci kupujúci sa zaväzujú, že najneskôr do 31.12.2014 uzavrú a podpíšu kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bude kúpa nehnuteľností opísaných v čl. I tejto zmluvy.
10. Podľa čl. III bod 2 Zmluvy o zložení zálohy na nehnuteľnosť : Zmluvné strany sa dohodli, že budúci kupujúci zložia dňa 29.10.2014, v hotovosti na účet realitnej kancelárie Strong Real, preddavok kúpnej ceny vo výške 2000 Eur, ako zálohu na predaj kúpu nehnuteľností opísaných v čl. I tejto zmluvy. Táto čiastka je zahrnutá do celkovej kúpnej ceny.
11. Podľa čl. III bod 3 Zmluvy o zložení zálohy na nehnuteľnosť : Záloha vo výške 2000 Eur prepadá v prospech realitnej kancelárie v prípade, ak nedôjde v dobe dohodnutej v čl. III, bod 1 tejto zmluvy do 31. 12. 2014 k podpísaniu kúpnej zmluvy z dôvodov zavinených budúcimi kupujúcimi.
12. Podľa čl. III bod 4 Zmluvy o zložení zálohy na nehnuteľnosť : Ak nedôjde k uzavretiu kúpnej zmluvy z akýchkoľvek iných dôvodov, budúci kupujúci majú právo na vrátenie poskytnutej zálohy v plnej výške, do 7 dní od písomného oznámenia dôvodu.
13. Záloha vo výške 2000 Eur bola žalobcami zložená dňa 30. 10. 2014.
14. Žalobcovia listom zo dňa 25. 11. 2014 vyzvali žalovaného, aby im v lehote 7 dní doručil nasledovné doklady : LV parcely, na ktorej stojí stavba, nie starší ako 30 dní, LV príjazdovej komunikácie, právoplatné stavebné povolenie s predĺženou lehotou výstavby domu, projektovú dokumentáciu ( ďalej len „PD“ ) pre stavebné povolenie, schválenú stavebným úradom, vrátane všetkých profesií : architektúra, statika, vzduchotechnika, zdravotechnika, elektroinštalácia, vykurovanie, projekt požiarnej ochrany, projekt IS, kolaudačné rozhodnutie a stavebné povolenie IS.
15. Žalobcovia listom zo dňa 17.12.2014 odstúpili od Zmluvy o zložení zálohy na nehnuteľnosť z dôvodu nezabezpečenia všetkých dokladov potrebných na prevod predmetných nehnuteľností.
16. Z LV č. 3430 zo dňa 28.11.2014 súd zistil, že spol. iTrade 58 s.r.o., je výlučným vlastníkom pozemku parc. č. XXX/XX o výmere 372 m2 -ost. plochy
17. Z LV. č. XXXX zo dňa 17.11.2015 súd zistil, že Novotný Zdeno je výlučným vlastníkom parc. č. XXX/ XXX, druh stavby-rozostavaný rodinný dom. Parcela, na ktorej leží stavba je evidovaná na LV č. XXXX.
18. Z výsluchu žalobcu v 1. rade súd zistil, že o predaji spornej nehnuteľnosti sa dozvedeli z inzerátu. Boli na ohliadke nehnuteľnosti, spolu s jeho otcom, R. E.. Videli hrubú, rozostavanú stavbu, vymurované bolo 1.a 2. NP, bez strechy, bez okien. Káble a prípojky, ale ako laici to nevedeli posúdiť. Od žalovaného si pýtali projekty stavby, tento ich ubezpečil, že vec bude v poriadku, na detaily odpovedať nevedel. Rezervačnú zmluvu podpísali dňa 29.10.2014 v reštaurácii, v Poluse, za prítomnosti konateľa žalovaného, C.. N., jeho otca a manželky. Pred jej podpisom sa dohodli, že projektovú dokumentáciu im predloží žalovaný. Následne sa pripomienkovala zmluva o budúcej zmluve, ich právnik, JUDr. Repka, skontroloval návrh zmluvy, pričom tomuto nebola predložená technická dokumentácia, aby mohol posúdiť stav veci. O niekoľko mu žalovaný na benzínovej pumpe, na Račianskej u., v Bratislave odovzdal časť projektovej dokumentácie (ďalej len PD), ktorú dal posúdiť architektovi, B.. C. F., a s ním bol opätovne na ohliadke nehnuteľnosti. Tento porovnávali skutkový stav s PD a následne mu zistili nedostatky v PD, ktoré nekorešpondovali so skutočným stavom nehnuteľnosti. Oznámil to preto žalovanému, požadoval vrátenie zálohy, pretože bol ním uvedený do omylu, nakoľko tento ho od počiatku ubezpečoval, že rozostavaná stavba je v súlade s PD. Napr. on si na stavebnom úrade, v Ivanke pri Dunaji overoval, či sú skolaudované IS, kde mu v tom čase pracovníčka potvrdila, že IS skolaudované nie sú, viacerí stavebníci majú s kolaudáciou stavieb problém. Žalovaný ich vopred neinformoval o týchto nedostatkoch, takže sa cítili podvedení, lebo ich riadne neoboznámil so stavom nehnuteľnosti. Žalovaný ich žiadal, aby rezervačnú zmluvu podpísali čím skôr, pretože má na nehnuteľnosť viacerých záujemcov. Uisťoval ich, že ide „čisto o rezerváciu“, aby sa to neponúkalo ďalším klientom. Žalovaný na neho vyvíjal nátlak, aby sa to čo najskôr uzatvorilo, preto bola rezervačná zmluva podpísaná za 1-2 dni od obhliadky.
19. Z výsluchu žalobkyne v 2. rade súd zistil, že žalovaný im v e-maily zo dňa 27.10.2014, v prílohe, zaslal návrh zmluvy o zložení zálohy a zároveň pôdorys susedného rodinného domu, avšak išlo o projekt 95, pričom oni mali záujem o projekt 92. Zmluvu o budúcej zmluve, hoci ju pripomienkovali, nepodpísali preto, že im chýbala kompletná projektová dokumentácia, znalecký a statický posudok k rozostavanej stavbe a to až do odstúpenia od zmluvy, hoci žalovaného 2x písomne vyzývali, aké dokumenty žiadajú predložiť, čo je dôkaz toho, že mali vážny záujem o kúpu nehnuteľnosti, pričom tieto im poskytnuté neboli.
20. Z výsluchu svedka, B.. R. E. pred súdom bolo zistené, že bol prítomný na stavbe, kde bol tiež žalobca v 1. rade, žalovaný a stavebný technik, ktorý mal časť PD v iba digitálnej forme, v mobile. Z digitálnych informácií od technika bolo zistené, že na na stavbe boli vykonané zmeny oproti stavu v PD. Neskôr im žalovaný dodal nekompletnú a zmätočnú PD, napr. nesúhlasili popisné a parcelné čísla
ku kupovanému domu, ďalšie zmeny sa týkali nosných častí, prekladov, skladby a materiálu prekladov, stropov, schodiska, podperného stĺpa, strop 1. poschodia a k týmto zmenám chýbal statický posudok. Mal za to, že tieto zmeny značne ovplyvňujú odolnosť, bezpečnosť a statiku stavby. Z dokumentácie videl, že stavebné povolenie bolo vydané v r. 2007. V r.2012, bolo vydané predlžené stavebné povolenie, ktorého platnosť končila 31.12.2014, pričom už bol november 2014 a dovtedy o tom žalobcovia neboli informovaní. Naviac predložené stavebné povolenia neboli vydané k predmetnej stavbe, ale k stavbám parc. č. XXX/XX K. XX, pričom sporná parcela bola č.XXX/XX.. Niektoré výkresy v PD neboli autorizačne osvedčené architektom, ako napr. plynová inštalácia , technická správa a pod. Po týchto zisteniach žalobca v 1. rade obratom kontaktoval dňa 25.11.2014 žalovaného, a žiadal ho o doplnenie zvyšnej PD a predlženie stavebného povolenia. Źalovaný na to vôbec nereagoval, napriek urgenciám, a to ani do 17.12.2014, t.j. do odstúpenia od zmluvy.
21. Z prednesu právneho zástupcu žalovaného pred súdom bolo zistené, že pokiaľ išlo o skutkový stav, jedná sa o projekt novopostavených domov Vinice Ivanka. Majiteľ projektu predával pozemky a stavby na týchto pozemkoch. Majiteľmi projektu sú dve spoločnosti. Jedna spoločnosť predáva pozemok a druhá stavbu. Pozemok predávala spol. iTrade 58 s.r.o., a stavbu predávala spol.- ADP Development 9, s.r.o., pričom obe spoločnosti zastupuje jedná a tá istá osoba, konateľ C.. K. N.. Žalovaný ako realitná kancelária spolupracuje s oboma týmito spoločnosťami, a tieto ju oslovili, aby im sprostredkovala, vyhliadla kupcov, na kúpu pozemku i stavby, v rámci celého projektu. Žalovaní sa opakovane zúčastnili na ohliadke pozemku a stavby, ktorá bola v štádiu výstavby hrubej stavby, bolo postavené 1. NP, nad ním železo-betónová deka, nad ním 2. NP, bez ukončenia strechou. Tento projekt sa nepredával vo finálnej podobe, ale ako holodom, čo spôsobuje, že kupujúci si dostavia dom podľa vlastných požiadaviek. V končenom dôsledku je preto každý dom v projekte Ivanka Vinice, iný. Mnoho týchto domov už bolo riadne prevedených kúpnymi zmluvami, podobne ako vidno z LV č. XXXX K. XXXX, i sporné nehnuteľnosti, boli medzičasom predané Zdenovi Novotnému. Tvrdil, že žalovaný vždy zabezpečil a zabezpečuje všetku potrebnú dokumentáciu, aby k prevodu daných nehnuteľností mohlo dôjsť. Problém tu vznikol z toho, žalobcovia majú pocit, že žalovaný im mal predložiť akékoľvek listiny, ktoré si oni zmyslia. Avšak na takúto požiadavku neexistuje zmluvná povinnosť zo strany žalovaného. S ohľadom na rozostavanosť projektu, žalobcovia mali pred podpisom spornej zmluvy iba pôdorys rozostavaného domu, išlo o dom č. XX, išlo o výňatok zo stavebnej dokumentácie. Spoločnosť iTrade 58 s.r.o. a ADP Development 9, s.r.o., bola pôvodne vlastníkom pozemkov a stavby, ako stavebníci požiadali o stavebné povolenie, toto im bolo vydané. Žalobcovia podpísali zmluvu s tým, že im budú dodané v jej zmysle dodané všetky doklady potrebné na prevod vlastníctva k stavbe a pozemku, t. j. iba to, že im bude C.. N. predložená kúpna zmluva k pozemku a stavbe, aby si tieto mohli previesť na svoje meno. Oni finálnu podobu kúpnej zmluvy nemajú, pretože ju zabezpečoval C.. N..
22. Z výsluchu svedka, C.. K. N. súd zistil, že on bol v tom čase vlastníkom a konateľom oboch spoločností, ktoré v zmysle Zmluvy o budúcej zmluve vystupovali ako predávajúci, t.j. Itrade 58 s.r.o., a ADP Development 9, s.r.o. Potvrdil, že žalovaný pre neho sprostredkoval predaj tejto nehnuteľnosti. Úlohou žalovaného, ako realitnej kancelárie, bolo zabezpečiť kompletnú realitnú činnosť, t.j. ohliadku nehnuteľnosti, informácie pre klienta a právny servis smerujúci príprave a k podpisu Zmluvy o budúcej zmluve (ďalej len ZoBZ) a kúpnej zmluve. On ako konateľ podpisuje ZoBZ a realitná kancelária podpisuje Rezervačnú zmluvu. On nie je zmluvnou stranou rezervačnej zmluvy, preto jej obsah nepoznal. Avšak tvrdil, že ak klient podpíše s realitnou kanceláriou rezervačnú zmluvu, on je ňou de facto viazaný do času, kým nedôjde k podpisu ZOBZ a kúpnej zmluvy. Tvrdil, že IS boli skolaudované. Potvrdil, že pri predaji nehnuteľností štandardne poskytuje realitnej kancelárie tieto doklady: listy vlastníctva, územné a stavebné povolenie, architektúru - pôdorysy. Tvrdil, že to tak bolo i v danom prípade. Potom zase tvrdil, že tieto doklady realitnej kancelárii predkladá až po podpise ZOBZ.
23. Podľa ustanovenia ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
24. Podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
25. Podľa ustanovenia § 50a ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka účastníci sa môžu písomne zaviazať, že do dohodnutej doby uzavrú zmluvu; musia sa však pritom dohodnúť o jej podstatných náležitostiach.
Ak do dohodnutej doby nedôjde k uzavretiu zmluvy, možno sa do jedného roka domáhať na súde, aby vyhlásenie vôle bolo nahradené súdnym rozhodnutím. Právo na náhradu škody tým nie je dotknuté. 26. Podľa ustanovenia § 51 Občianskeho zákonníka účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.
27. Podľa ustanovenia § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
28. Podľa ustanovenia § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
29. Podľa ustanovenia § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
30. Podľa ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
31. Podľa ustanovenia § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
32. Podľa ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
33. Podľa ustanovenia § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
34. Podľa ustanovenia § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
35. Podľa § 457 Občianskeho zákonníka ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.
36. Podľa § 774 Občianskeho zákonníka sprostredkovateľskou zmluvou sa sprostredkovateľ zaväzuje obstarať záujemcovi za odmenu uzavretie zmluvy a záujemca sa zaväzuje sprostredkovateľovi poskytnúť odmenu vtedy, ak bol výsledok dosiahnutý pričinením sprostredkovateľa.
37. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, strany sporu uzatvorili dňa 29.10.2014 Zmluvu označenú ako zmluvu o zložení zálohy na nehnuteľnosť. Žalobcovia v 1. a 2. rade, ako manželia, boli v zmluve označení ako budúci kupujúci a žalovaný, bol v zmluve označený ako realitná kancelária. Paradoxne stranou spornej zmluvy neboli budúci predávajúci pozemku a stavby, ktorým bol v tom čase za spol. Itrade 58 s.r.o., a ADP Development 9, s.r.o., jediný konateľ, C.. K. N.. Žalovaná suma, t.j. čiastka označená ako záloha, preddavok, depozit na kúpu nehnuteľností mal patriť budúcemu predávajúcemu, pričom žalovaný v čase jej uzatvorenia, ani neskôr, až počas súdneho konania tvrdil, že ako realitná kancelária zastupoval budúceho predávajúceho, v zast. C.. N.É., pričom jeho splnomocnenie konať vo veci súdu nepredložil, pričom v čl. III bod 2 cit. zmluvy bolo výslovne stanovené, že táto čiastka je zahrnutá do celkovej kúpnej ceny.
38. V prípade žalovaného ako podnikateľa a žalobcov v 1. a 2. rade ako nepodnikateľov, pri predloženej zmluve, ktorú súd vyhodnotil ako spotrebiteľskú, bolo potrebné aplikovať právny režim Občianskeho zákonníka.
39. Strany sporu podľa svojich prednesov pred súdom, považovali túto zmluvu za zmluvu o rezervácii nehnuteľnosti, ktorá mala slúžiť k tomu, aby žalovaný, ako realitná kancelária, ďalej neponúkal predmetnú nehnuteľnosť ďalším klientom, a to na základe žalobcami zloženej zálohy vo výške 2000 Eur, ako prejav ich vážneho záujmu o kúpu, avšak v konaní vysvitlo, že žalovaný sa ňou ako realitná kancelária zaviazal, že zrealizuje predaj nehnuteľnosti v prospech budúcich kupujúcich za dohodnutú kúpnu cenu a zabezpečí všetky doklady, potrebné na prevod predmetných nehnuteľností na kupujúcich, čo vykazovalo znaky zmluvy sprostredkovateľskej, pričom ani samotný právny zástupca žalovaného, ani samotný žalovaný sa netajili tým, že na jej základe hodlali žalobcom v 1. a 2. rade poskytnúť služby realitnej kancelárie, t .j. zabezpečiť im kompletný servis, počnúc od obhliadky nehnuteľnosti, končiac právnymi službami, smerujúcim k podpisu a zavkladovaniu kúpnej zmluvy, medzi predávajúcim a kupujúcimi.
40. Opak bol však pravdou, pretože podľa výpovede svedka, C.. N. ako budúceho, čo napokon potvrdili i samotní žalobcovia, prípravu právnych dokumentov v danom štádiu, t.j. zmluvu o budúcej kúpnej zmluve, pripravoval samotný predávajúci a nie žalovaný.
41. Právny výklad tejto zmluvy právnym zástupcom žalovaného pred súdom bol napokon taký, že žalobcovia podpísali zmluvu s tým, že im budú dodané v jej zmysle všetky doklady potrebné na prevod vlastníctva k stavbe a pozemku, t. j. iba to, že im bude C.. N. predložená kúpna zmluva k pozemku a stavbe, aby si tieto mohli previesť na svoje meno. Strana žalovaného dokonca ani finálnu podobu kúpnej zmluvy nemá, pretože ju zabezpečoval C.. N..
42. Avšak samotný žalovaný pred súdom na otázku, čo ste mysleli, aký bol váš prejav vôle, keď ste sa zaväzovali v čl. II, bod 2 spornej zmluvy zabezpečiť všetky doklady potrebné na prevod nehnuteľnosti, odpovedal, že mal zabezpečiť vypracovanie kúpnej zmluvy, vyhotovenie geometrického plánu, teda vecí, ktoré treba doložiť do katastra nehnuteľnosti.
43. Súd po vzhliadnutí spornej zmluvy a po výsluchu strán sporu konštatuje, že v danom prípade, žalovaného ako podnikateľa a žalobcov v 1. a 2. rade ako nepodnikateľov, túto treba jednoznačne považovať za spotrebiteľskú a na ktorú bolo potrebné aplikovať právny režim Občianskeho zákonníka. Predmetná spotrebiteľská zmluva je kumuláciou dvoch zmluvných dojednaní, a to zmluvy o zložení zálohy na nehnuteľnosť, (čo je typ zmluvy nepomenovanej ) a zároveň zmluvy sprostredkovateľskej.
44. Cit. zmluva o zložení zálohy na nehnuteľnosť upravuje totiž v článku čl. II bod 2 záväzok žalovaného, ako realitnej kancelárie, zrealizovať predaj nehnuteľnosti v prospech žalobcov, ako budúcich kupujúcich, za dohodnutú kúpnu cenu a zabezpečiť všetky doklady, potrebné na prevod predmetných nehnuteľností na kupujúcich, čo vykazuje znaky i zmluvy sprostredkovateľskej, v zmysle § 774 Obč. zákonníka, avšak bez záväzku záujemcu, poskytnúť sprostredkovateľovi odmenu za uzavretie zmluvy tak, ako to stanovuje toto zákonné ustanovenie, za predpokladu, ak by bol výsledok dosiahnutý pričinením sprostredkovateľa. Odmena za sprostredkovanie teda v zmluve dohodnutá nebola, pričom preddavok kúpnej ceny, zložený žalobcami vo výške 2000 Eur, ako záloha na kúpu nehnuteľností, bolo výslovne dohodnuté, že táto čiastka je zahrnutá do celkovej kúpnej ceny.
45. Jediným dôvodom tzv. „rezervácie“, mohla byť len skutočnosť, že žalovaný by neponúkal predaj nehnuteľnosti iným osobám a v danej dobe by neuzavrel zmluvu s inou osobou. Žalovaný však na základe „rezervačnej zmluvy“ nemohol uzavrieť so žalobcami v 1. a 2. rade kúpnu zmluvu na rozstavanú stavbu, to mohol len predávajúci, ktorý nebol zmluvnou stranou rezervačnej zmluvy. Ak by i žalovaný vyhotovil či zabezpečil pre žalobcov v 1. a 2. rade návrh kúpnej zmluvy, mal právo požadovať odplatu za takúto činnosť, avšak nemôže si odplatu započítať z preddavku na úhradu kúpnej ceny. Preddavok je určený ako plnenie pre predávajúceho na kúpnu cenu, preto iná osoba, ktorá ho prevzala pre predávajúceho, nemôže z takto držanej sumy započítať svoje nároky.
46. Jednoznačne, ak rezervačná zmluva mala zabezpečovať to, že po jej uzavretí budú žalobcovia povinní uzavrieť zmluvu o prevode rozostavanej stavby, mohol si toto predávajúci, a to aj v zastúpení žalovaným, ako sprostredkovateľom, zabezpečiť napríklad uzavretím zmluvy o budúcej zmluve. Len v prípade porušenia povinností medzi účastníkmi zmluvy nemohlo nastať právo na „prepadnutie depozitu“, pričom účastníci zmluvy musia byť totožní s účastníkmi Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve alebo
kúpnej zmluve. Len to, že žalobcovia neuzavreli zmluvu, ktorá jednoznačne nebola ani len podpísaná predávajúcim, teda nešlo o riadny návrh predávajúceho, neporušili voči žalovanému žiadnu povinnosť, a konanie žalobcov voči žalovanému je potrebné považovať len za právnu skutočnosť, ktorá nemôže vyvolať právne následky porušenia práva.
47. S poukazom na vyššie uvedené konštatovania súd má za to, že v konaní nebolo preukázané platné uzavretie rezervačnej zmluvy. Žalovaný prevzal od žalobcov v 1. a 2. rade zálohu na úhradu kúpnej ceny vo výške 2 000,- Eur, avšak k uzavretiu kúpnej zmluvy nedošlo. Na základe toho súd konštatuje, že takáto zmluva je neurčitá a nezrozumiteľná, v dôsledku čoho došlo i k tomuto súdnemu sporu a z tohto dôvodu je absolútne neplatná. Naviac súd poukazuje na skutočnosť, že žalobcovia v 1. a 2. rade boli v konaní voči žalovanému, ako realitnej kancelárii, v postavení spotrebiteľa. Keďže zmluva o zložení zálohy na nehnuteľnosť uzatváraná s realitnou kanceláriou, je zmluvou spotrebiteľskou, nesmie obsahovať ustanovenia spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, ibaže by išlo o predmet plnenia, cenu plnenia, ak tieto podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne, čo však nie je prejednávaný prípad.
48. Veľmi zaujímavým pojmom v sprostredkovateľských zmluvách býva cena preddavku, zálohu, depozitu, rezervácie, ktorá môže znamenať, že poplatok v zmluve uzavretej s realitnou kanceláriou nie je odmena sprostredkovateľa, ale akýsi „preddavok, poplatok za rezerváciu kúpy“ a v prípade neuzavretia kúpnej zmluvy nehnuteľnosti je tento ponechaný sprostredkovateľovi, ako v danom prípade, bez akéhokoľvek odôvodnenia, vraj „prepadá v prospech realitnej kancelárie“.
49. Najvyšší súd Českej republiky sa zaoberal obdobnou situáciou rezervačnej zmluvy zaoberal vo svojom rozhodnutí sp. zn. 33Odo 330/2002 a dospel k záveru, že takéto dojednanie je nemožné a tento rezervačný poplatok nemôže byť prepadnutý v prospech sprostredkovateľa. Zmluvu o zložení zálohy na nehnuteľnosť, o rezervácii, nemožno hodnotiť ako zmluvu o budúcej kúpnej zmluve, pretože nie je vo vzťahu medzi budúcim kupujúcim a sprostredkovateľom upravená ako zvláštny typ zmluvy v občianskoprávnych predpisoch. Preto obsahovo ide o zmluvu nepomenovanú.
50. Ustanovenie § 50a Obč. zák. upravujúce zmluvu o budúcej zmluve má povahu kogentnej právnej normy (takej od ktorej sa nemožno odchýliť). Účastníkmi tejto zmluvy môžu byť len účastníci budúcej zmluvy. Inými slovami, uzavrieť budúcu zmluvu v zmysle ustanovenia § 50a Obč. zák. môžu len účastníci zmluvy, ktorá má byť nimi v budúcnosti uzavretá (iný subjekt sa sám môže zaviazať, že do dohodnutej doby uzavrie zmluvu, len ak je nepriamym zástupcom účastníka budúcej zmluvy. ..... Pokiaľ bola zmluva o rezervácii uzatvorená medzi subjektami, ktoré nemali byť účastníkmi budúcej kúpnej zmluvy, nemôže ísť charakterom o zmluvu o budúcej zmluve; keďže ako zvláštna zmluva nie je v občianskoprávnych predpisoch upravená, nie je ju možné posúdiť inak ako zmluvu nepomenovanú (§ 51 Obč. zák.). V posudzovanom prípade jeden záväzok zakladá žalobcom uzavrieť kúpnu zmluvu do určenej lehoty, druhé dojednanie spĺňa všetky zákonom požadované náležitosti dohody o preddavku na kúpu nehnuteľností, ktorý prináleží predávajúcemu, a nie sprostredkovateľovi, ktorý ničím nepreukázal, že je nepriamym zástupcom účastníka budúcej zmluvy.
51. Súd ďalej hodnotil zmluvné dojednanie účastníkov obsahom predstavujúce zmluvu nepomenovanú z pohľadu ustanovenia § 39 Obč. Zákonníka a má za to, že posudzovaná nepomenovaná zmluva je neplatná, lebo svojim obsahom odporuje zákonu. Porušuje totiž zákaz vyslovený v ustanovení § 51 Obč. zák. neodporovať účelu zákona, v ktorom je v prípade zmluvy o uzatvorení budúcej zmluvy založenie zmluvnej povinnosti jedného či oboch účastníkov. ..... Pokiaľ sa subjekt zaviaže k uzatvoreniu zmluvy (ako dvojstranného právneho úkonu), je možné túto povinnosť vymáhať len žalobou na nahradenie prejavu vôle; takáto žaloba však logicky neprichádza do úvahy tam, kde má budúcu zmluvu uzavrieť osoba odlišná od účastníkov zmluvy, ktorej predmetom je dojednanie zmluvy o budúcej zmluve.“
52. Pokiaľ medzi účastníkmi sprostredkovateľskej zmluvy neexistuje odlišné dojednanie, nárok na odmenu sprostredkovateľa vzniká, len ak došlo k uzavretiu sprostredkúvanej zmluvy jeho pričinením. Sankcionovanie neuzavretia sprostredkúvanej zmluvy je nemožné a takéto dojednanie o „prepadnutí preddavku v prospech realitnej kancelárie“ je neplatné. V prípade, že súčasťou sprostredkúvanej zmluvy je aj dojednanie o preddavku na kúpu nehnuteľnosti, ide o zmluvu zmiešanú. Cena preddavku na kúpu nemôže prepadnúť v prospech sprostredkovateľa (rezervujúcej osoby), bez akéhokoľvek odôvodnenia, v prípade neuzavretia sprostredkúvanej zmluvy, takéto dojednanie o „prepade preddavku “ sa prieči
účelu zákona a je neplatné a to bez ohľadu na to, či zmluva o zložení zálohy ( rezervačná zmluva) je súčasťou zmiešanej zmluvy so zmluvou sprostredkovateľskou alebo je samostatnou zmluvou o zložení zálohy (rezervácii nehnuteľnosti).
53. V súlade s ust. § 774 Obč. zákonníka je odmena sprostredkovateľa viazaná na skutočnosť, že došlo k splneniu účelu sprostredkovania, a to k uzavretiu sprostredkúvanej zmluvy, pričinením sprostredkovateľa. Medzi uzavretím zmluvy a konaním sprostredkovateľa je nevyhnutná príčinná súvislosť. Ak k uzavretiu zmluvy nedôjde alebo dôjde bez pričinenia sprostredkovateľa, nárok na odmenu mu nevzniká. Takúto interpretáciu nájdeme aj v mnohých súdnych rozhodnutiach, napr. Rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 33Cdo 3900/2008: „Sprostredkovateľovi zásadne vzniká právo na odmenu v dohodnutej výške pri kumulatívnom splnení dvoch podmienok, a to, že záujemca uzavrel s treťou osobou sprostredkúvanú zmluvu a, že túto zmluvu strany uzavreli pričinením sprostredkovateľa. ... Sprostredkovateľ nemá právo na odmenu, ak k uzatvoreniu zmluvy nedošlo, hoci k tomu vytvoril podmienky.“ Podobne aj Rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo 148/2010: „... ustanovenie § 774 Občianskeho zákonníka viaže nárok na odmenu k skutočnosti, že výsledok (teda uzavretie zmluvy) bol dosiahnutý pričinením sprostredkovateľa.“ Inak sprostredkovateľ nárok na odmenu nemá, a to ani vtedy, ak urobil všetko pre uzavretie sprostredkúvanej zmluvy a tá nebola uzatvorená hoc aj vinou záujemcu. Takýmto spôsobom realitné kancelárie a k nim patrí i žalovaný, obchádzajú zákon.
54. Z čl. III, bod 2 cit. Zmluvy vyplýva, že preddavok, záloha, depozit, mal byť súčasťou kúpnej ceny a pokiaľ k uzavretiu kúpnej zmluvy nedošlo, žalovaný si ju ponechal bez právneho dôvodu a bol ju povinný podľa ust. § 451 ods.1 Občianskeho zákonníka vrátiť. Zo zmluvy o zložení zálohy na nehnuteľnosť nevyplývala žiadna povinnosť žalobcov platiť províziu za sprostredkovanie a preto si žalovaný nemohol ponechať uvedenú sumu ako províziu.
55. Na základe vyššie uvedeného súd v súlade s ust. § 457 Občianskeho zákonníka konštatuje, že ak je zmluva neplatná, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal. Žalobcovia v 1. a 2. rade podľa tejto zmluvy od žalovaného nedostali nič. Naopak, žalovaný od nich obdržal sumu 2 000 Eur, na ktorú vydanie ho súd žalobcom zaviazal. 56. Spolu so žalovanou sumou súd žalovaného zaviazal na zaplatenie príslušenstva pohľadávky, spočívajúceho v úrokoch z omeškania. Žalobcovia v 1. a 2. rade vyzvali žalovaného listom zo dňa 17.12.2014 na vrátanie zálohy, v lehote do 7 dní. Výzva bola žalovanému doručená dňa 19. 12. 2014, lehota na plnenie mu márne uplynula dňa 26.12.2014. Nasledujúcim dňom sa žalovaný dostal do omeškania s plnením dlhu a to podľa § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka a Nar. vlády č. 87/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov. Zákonná výška úrokov bola k 1. dňu omeškania výške 5,05% ročne.
57. Žalobcovia si žalobou uplatnili nárok na príslušenstvo nad rámec zákona, vo výške 9,05% ročne, preto súd žalobu vo zvyšku uplatneného úroku z omeškania, zamietol.
58. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku a trovy konania priznal žalobcom, ako úspešnej strane sporu podľa ust. § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, pričom o ich výške bude súd rozhodovať po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník v zmysle ust. § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré môže strana sporu podať v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorému rozhodnutie smeruje (ust. § 355 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 362 C.s.p.). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) podľa ust. § 363 C.s.p.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (ust. § 364 C.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.